Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 1. máj 2022

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 4Tk/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122010002
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Pačuta

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2022:7122010002.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Pačutu a prísediacich Mgr.

Márie Sadovskej a Mgr. Miriam Hunčíkovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 2. mája 2022 v
Košiciach jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:
R. Y., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom F. XXX/XX,
Y., t. č. D. a ÚVTOS Košice, Floriánska 18

u z n á v a s a v i n n ý m, ž e

dňa 12. júla 2021 v čase asi o 15.50 hod. v obci Y., v obývačke bytu nachádzajúcom sa v bytovom dome
na ulici F. č. XXX/XX, pod vplyvom alkoholu, v úmysle usmrtiť svoju družku N. U., nar. XX.XX.XXXX, ju
kuchynským nožom s celkovou dĺžkou 33 cm a dĺžkou čepele 20,5 cm bodol jedenkrát do oblasti krku,
čím jej spôsobil bodnorezné poranenie krku s poranením pravej krčnej žily (kompletné preťatie) a bodné

poranenie pravých pľúc, čo u nej viedlo ku krvácaniu do pohrudnicovej dutiny i navonok s tým, že N. U.
uvedeným zraneniam približne do piatich minút od ich vzniku priamo na mieste podľahla,

t e d a

iného úmyselne usmrtil a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

obzvlášť závažný zločin: vražda podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno c Trestného zákona s použitím
§ 139 odsek 1 písmena c/ Trestného zákona

z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 145 ods. 2, § 38 ods. 2, § 39 ods. 4 per analogiam Trestného zákona na trest odňatia slobody

v trvaní 17 rokov a 8 mesiacov (sedemnásť rokov a osem mesiacov).

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 48 ods. 4, ods. 5 Trestného zákona súd
obžalovaného pre účely výkonu trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona mu súd ukladá ochranné liečenie protialkoholické ústavnou

formou.Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 78 ods. 1 Trestného zákona ukladá obžalovanému
ochranný dohľad v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu súd ukladá trest prepadnutia veci - kuchynského
noža značky Princess Gold.

Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaný je povinný zaplatiť poškodenej Y. U., nar.
XX.XX.XXXX v L. W. U., trvale bytom F. XX, Y., náhradu škody - nákladov spojených s pohrebom vo
výške 1.287 EUR .

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovaný je povinný zaplatiť poškodenému mal. H. U., nar. XX.XX.XXXX

v L. W. U., trvale bytom Y., F. XXX/XX, náhradu škody - nemajetkovej ujmy vo výške 31.150 EUR.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodených Y. U., nar. XX.XX.XXXX v L. W. U., trvale bytom F. XX, Y.,
a mal. H. U., nar. XX.XX.XXXX v L. W. U., trvale bytom Y., F. 224/10, so zvyškom nároku na náhradu
škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach podal dňa 31.12.2021 na tunajšom súde obžalobu pod sp.
zn. 1 Kv 48/21/8800-55 na obžalovaného pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek
2 písmeno c/ Trestného zákona s použitím § 139 odsek 1 písmena c/ Trestného zákona a to pre skutok,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vykonal vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného,
výsluchom svedkov, znaleckým dokazovaním a prečítaním listinných dôkazov.
Pri vyhodnotení dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd uzavrel, že vina obžalovaného
bola jednoznačne a bezpochyby preukázaná jednak listinnými dôkazmi, znaleckým dokazovaním,
výpoveďami svedkov v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, no predovšetkým vlastným

vyhlásením viny obžalovaného v zmysle § 257 ods. 1, písm. b) Trestného poriadku, ktoré učinil
obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 24. februára 2022 a ktoré súd prijal. Súd pritom vzhľadom na
závery znaleckého posudku č. 12/2021 z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Súdne lekárstvo,
znaleckého posudku č. 210/2021 z z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, nemal
pochybnosti o príčetnosti obžalovaného, ani o jeho rozpoznávacích a ovládacích schopnostiach v čase

spáchania skutku, o skutkovom dej, právnej kvalifikácii stíhaného skutku a o danosti zavinenia vo forme
priameho úmyslu v zmysle §15 písm. a) Tr. zák.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 22. februára 2022 vypovedal, že s nebohou žil v spoločnej
domácnosti asi 10 rokov. Zarábal si brigádami, väčšinou murárskymi prácami a pomocnými prácami.
Má ukončenú základnú školu. Študoval na strednej škole v Spišskej Novej Vsi na SOU ako stolár. Školu

nedokončil. Stredoškolské vzdelanie ukončil v 1. ročníku. Často užíval alkohol spolu s nebohou. Spolu
s nebohou mali maloletého syna, ktoré vychovávali v spoločnej domácnosti. Obžalovaný sa v minulosti
dostal do konfliktu s matkou nebohej, za čo bol postihnutý v priestupkovom konaní. Obžalovaný vyrastal
u babky, nakoľko ho otec vyhodil z domu asi od troch rokov. Obžalovaný uviedol, že jeho otec ubližoval
jemu aj jeho matke, za čo mal byť aj odsúdený. Jeho otec aj mama taktiež nadmerne požívali alkohol. Tri

dni pred spáchaním skutku bol pohreb otca obžalovaného, pričom po štyri dni pred spáchaním skutku
obžalovaný nepretržite konzumoval alkohol. Aj napriek tomu, že ho mala nebohá pod vplyvom alkoholu
fyzicky napádať, ostával s ňou v spoločnom vzťahu, lebo jej rozumel a mal ju veľmi rád.

Svedkyňa poškodená U. na hlavnom pojednávaní dňa 22. februára 2022 k partnerskému spolužitiu

nebohej s obžalovaným uviedla, že dcéra jej kvôli nemu odišla z domu. Bolo to v roku 2006. Nedokončila
ani strednú školu a bývala u neho v takej chatrči. S ňou nemala ani kontakt, ale časom sa to upravilo.
Boli v telefonickom spojení. Veľmi dobre ju vedel ovládať, aj keď ju prosila, aby sa vrátila domov, hovorila
prídem potom, potom. Potom otehotnela. Narodil sa jej syn H., ale ten psychopat ju bil, aj keď bola
tehotná, aj predtým ju bil. Kúpila im dvojizbový byt, aby mali kde bývať, lebo jej išlo hlavne o vnuka.

Tým sa nič nenapravilo. Vulgarizmus, týranie, bitka každý týždeň. Vyhrážky jej, že ju zabije, dolámejej ruky, nohy, keď mu niečo povedala, tak sa jej vyhrážal. Má aj natočené video, že ju dá odstreliť.
Každý týždeň pil. Na víkendy brala vnuka. Vnuk sa veľmi tešil, lebo tam nemal pokoja, boli tam len
nadávky, vulgarizmus. Keď jej dcéra vnuka nepriniesla vedela, že je dobitá. Ledva stál na nohách, tak

bol pod vplyvom alkoholu. Nechal vnuka pred železničnou traťou a musel si sadnúť. Ona ho musela
ísť vyzdvihnúť. Vnuk sa ho veľmi bál. Niekedy, keď ho mala cez víkend, zavolal aj o pol noci, aby vnuk
prišiel domov. Keď volal, vždy bol pod vplyvom alkoholu alebo podgurážený. Vtedy jej veľmi vynadal a
vyhrešil. Vnuk sa potom bál ísť domov k rodičom. Ako išla odniesť vnuka, bola svedkom toho, ako sa
na N. vymočil. Odrezal jej prst. Bola aj na ošetrení, ale sa nechcela priznať. Potom jej povedala, že on

jej to spôsobil. Viečko jej dva alebo trikrát vypálil cigaretou. Hlavu jej rozbil. Strašné veci. Ju napadol
asi pred dvoma rokmi asi 12. alebo 13 júla. Dcéra si u nej vyprala koberec. Išli ho odniesť. Vtedy ju
napadol a udrel. Vytkla si ľavý členok. Bola ohlásiť aj na polícii, avšak na maródku nemohla ísť, lebo
mali s vnukom vyplatenú dovolenku. Potom bolo nejaké pojednávanie, ale ani jeden sa nedostavil. Vnuk
je na tom po psychickej stránke veľmi zle. Navštevujú psychologičku aj ona potrebuje psychologičku,
tiež ju navštevuje. Školská psychologička sa H. veľa venuje. Nespáva veľmi dobre. Má všelijaké sny

a pocikáva sa. Ešte šťastie, že v ten deň 11.8. vzala H. na dovolenku. On jej vždy hovoril, že N. aj H.
zabije. Kvôli konaniu obžalovaného musela kontaktovať aj políciu, Raz, keď jej kamarátka volala, tuší
okolo pol druhej v noci. Rozbíjal linku, vyhadzuje veci aj Dávida s N. vyhodil, tak išla tam. On sa im
schoval a volali políciu. Išli na policajné oddelenie. Tam vypovedali. Bolo to v noci. Potom ich s H. aj s
dcérou policajná hliadka odniesla k nej domov.

Dcéra jej sľúbila, že príde a že ho udá. No na druhý deň už nebola na policajnej stanici. Tento incident
však nevidela na vlastné oči.

Ďalej uviedla, že vnuk sa ho bál. Pýtala sa vnuka, či ho nebije. Teraz, keď sa s nim učí a venuje sa mu,
minule jej povedal, že mu dal po hlave. Je dosť uzavretý. Nechce veľmi rozprávať. Maloletý mal s matkou

veľmi dobrý vzťah. Vie, že mal dobrý vzťah s mamkou, lebo keď ho odovzdávala, vždy ju vybozkával a
hovoril: „Mamka vráť sa. Ešte jednu pusu“. Väčšinou len ju spomínal, keď bol u nej. Mamka ho naučila
to, písať p, sánkovať sa boli spolu. Na prechádzky sem tam išla s nim, aj sa spolu bicyklovali.

K finančnej situácii obžalovaného a nebohej uviedla, že dostávali len sociálne dávky, lebo on nerobil

nikde. Vnuka šatila. Vnuk od nej veľakrát pýtal peniaze na mlieko a ona mu dala. Neprispievala mu, lebo
ho šatila, obúvala chlapca. Všetko zabezpečovala a keď, tak peniaze požičala a dcéra jej to vrátila.

Uviedla, že mala len jedinú dcéru, o ktorú ju pripravil vrah. Psychicky na tom nie je dobre. Ako povedala,
chodí ku psychologičke a vnúčik jej dá dosť zabrať, lebo sa mu nič nevenovali. Veľa sa s nim musí učiť,

aby nabehol na učivo tretieho ročníka.

Svedkyňa Y. na hlavnom pojednávaní dňa 24.2.2022 a 28.3.2022 k spolužitiu obžalovaného a nebohej
a k okolnostiam spáchania skutku uviedla, že obžalovaný a nebohá boli jej susedia. Bývali tam asi 6 -
7 rokov. Presne si nepamätá. Keď nepil bolo dobre, ale keď vypil bolo zle, veľmi zle. Keď nevypil bol

normálny, keď si vypil mal záchvaty, všetko ničil N. pri ňom veľmi trpela, ubližoval jej. Nadával jej, hrešil,
ubližoval jej, vždy bola bitá, zbelavetá, škrtil ju, a mala monokle. videla na vlastné oči fyzické napadnutie.
Musela volať manžela, aby ich rozdelili. Často bolo z bytu obžalovaného a nebohej počuť, že ju bije.
Nebohá sa nevyžalovala jej, že ju bije, ale oni jej neverili. Ona si sama neubližovala a nikdy by si ani
neublížila. Maloletý syn bál sa ho a hlavne, keď mal vypité. Prišiel aj k nej a vravel: „Teta môžem u vás

ostať? Ja sa bojím“. V ten deň, keď došlo k predmetnému skutku, počula N.. Hovorila nerob to, prestaň.
Počuli to, mysleli si, že sa len tak hádajú.

Svedkyňa ďalej uviedla, že obžalovaný sa po skutku smial z toho, že je mŕtva. Hovoril, že bude druhý
pohreb po jeho otcovi. Pred skutkom obžalovaný, keď prišiel domov nemohol otvoriť dvere. Jej dcéra

mu otvorila dvere a išiel domov. O syna aj R. sa staral, keď chodil do roboty, aj N. sa starala. R., keď
robil dával peniaze, ale keď nerobil, tak N..

Svedok Y. na hlavnom pojednávaní dňa 28.3.2022 k spolužitiu obžalovaného a nebohej a k okolnostiam
spáchania skutku uviedol, že do bytového domu, kde býval aj obžalovaný s nebohou, prisťahovali sa

tam asi o 2 roky skôr, ako obžalovaný s nebohou. Bývajú tam už asi 10 rokov. Keď bol obžalovaný
triezvy, tak bol normálny, ale keď vypil bol ako nepríčetný. Bil ju, mlátil ju fyzicky, mala monokle, tásal
ju. Keď sa prisťahovali, tak si pomáhali. On ako murár im tiež pomáhal. Pomáhal im s omietkou v
detskej izbe. Robili spolu kanalizáciu v bytovke, kde bývajú. On mu pomáhal s elektroinštaláciou, sozásuvkami, vypínačmi. Obžalovaný sa správal k nebohej ako je opísané vyššie v takej pravidelnosti, v
akej mali prístup k alkoholu a financiám. Svedok počul hádky, bitky, buchot ako keď sa rozbíja nábytok.
Obžalovaný spôsobil nebohej zranenia, povedala im o tom na káve. Vravela o porezanej ruke, vtedy

musela ísť do nemocnice. Bola porezaná. Mala niekoľko štichov na dlani. Pred nimi jej vylepil takú facku,
že sa prevrátila zo stoličky v kuchyni. Keď bol opitý, tak im na konfererenčnom stole v obývačke rozbil
hrubé sklo. To všetko robil alkohol. Podľa svedka si ani nepamätal, čo robil.

Svedok ďalej uviedol, že nebohá obžalovaného ľúbila. Stiahla vždy trestné oznámenie, aj keď bola

porezaná na ruke, aj keď mala monokle. Zobrala to na seba. Už vtedy ho mali vziať policajti a nemuselo
sa toto stať. Bezprostredne po spáchaní skutku svedok obžalovaného videl ako pri nebohej kľačal a
plakal, triasol sa ako osika. K synovi sa obžalovaný správal normálne. Keď bol triezvy, dal sa natrieť na
chleba ako maslo. Vonku sa bicyklovali a podobne.

Svedok tiež uviedol, že o maloletého sa starala väčšinou nebohá. Mala ho rada. Starala sa o neho,

chodila s ním do školy. Chodila s nim do školy až do Spišskej Novej Vsi, nie do Markušoviec.

Svedok H. na hlavnom pojednávaní dňa 28.3.2022 k spolužitiu obžalovaného a nebohej a k okolnostiam
spáchania skutku uviedol, že od rána popíjali on, synovec a nebohá N.. Potom poobede bolo asi dve
alebo tri hodiny išli do pohostinstva. Išli do krčmy on a synovec. Tam posedeli možno pol hodinky.

Synovec odišiel asi o 15 minút skôr. On potom išiel za ním, k nim domov. Prišiel k nim, ľahol si na posteľ,
lebo chcel pozerať televízor a oni sa začali hádať. Nevie kvôli čomu, mali vypité tak sa hádali. Tak im
povedal, nech idú niekde do kuchyne alebo dole, že on chce pozerať televízor. Obrátil sa na posteli
a zaspal. Nevie koľko spal. Možno pol hodinu, možno hodinu. Keď sa prebral bolo ticho ako v hrobe.
Pozrel sa pod konferenčný stolík a tam bol nôž s krvavou čepeľou. Vyšiel vonku pozrieť, kde sú. Keď

otvoril dvere na chodbe videl nebohú vonku ako si drží krk s rukou a celá bola od krvi. Zaklopal susede,
aby zavolala záchranku alebo kriminálku. Potom šiel naspäť. Vzal cigarety, vyšiel vonku a viac si už
nepamätá.

Svedok uviedol, že na byte u obžalovaného a nebohej prebýval 4 - 5 dní v rámci mesiaca. K vzťahu

obžalovaného a nebohej uviedol, že keď boli triezvi, tak to bolo v pohode. Ako si vypili, tak to boli samé
obojstranné hádky. Bolo tam aj vzájomné fyzické napadnutie. S pravidelnosťou konzumovali alkohol
všetci traja. Obžalovaný sa vyhrážal nebohej, že ju vyhodí z domu a podobne. Pritom ten byt patril jej.
Svedok si nevšimol na nebohej nijaké známky fyzického násilia. Keď obžalovaný nepožíval alkohol tak
bol kľudný. Porobil, čo trebalo. Či elektriku, či vodu, všetko spravil. Obžalovaný nepracoval, len robil na

Obecnom úrade ako VPP, asi pred 2 rokmi. Peniaze, ktoré obžalovaný mal použil na domácnosť, na
stravu. K synovi sa choval dobre, veľmi dobre spolu vychádzali. S otcom nemal obžalovaný dobrý vzťah,
neznášali sa. Keď bol malý, tak ho trýznil. Bil ho, vyhadzoval ho z domu.

Zo záverov znaleckého posudku č. 12/2021 zo dňa 26.8.2021 vypracovaného znalkyňou MUDr. L. S. K.

z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Súdne lekárstvo, vyplynulo, že koncentrácia etylalkoholu v
tele obžalovaného dňa 12.7.2021 v čase okolo 15:50 hod. mohla dosahovať hodnotu 2,78 až 3,65 g/kg,
pričom uvedenú koncentráciu alkoholu možno hodnotiť ako ťažký stupeň opitosti.

Znalkyňa Y.. L. S. K. sa v rámci výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 28.3.2022 odvolala na vyššie

uvedený znalecký posudok. Ďalej uviedla, že vo všeobecnosti je možné ťažký stupeň opitosti posúdiť
nasledovne: dochádza k výraznému ovplyvneniu psychických, zmyslových a motorických funkcii.
Prejavuje sa závažnými poruchami pozornosti, vnímania orientácie a pamäte, zjavným predlžením
reakčného času na rôzne podnety, ale aj výrazným znížením sebakontroly, zdržanlivosti, ovládacej
schopnosti s poruchami správania sa. U niektorých jedincov so zlostnými až agresívnymi afektmi.

Zo znaleckého posudku č. 210/2021 zo dňa 5.8.2021 vypracovaného znalkyňou MUDr. V. S. z
odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, vyplynulo, že u obžalovaného sa aktuálne,
ani v čase spáchania skutku nezistila prítomnosť žiadnej duševnej choroby, alebo poruchy v zmysle
psychózy. U obžalovaného však bol zistený chronický alkoholizmus s plne rozvinutou závislosťou na

III. úrovni vývojovej fýzy podľa Jellinekovej klasifikácie s poruchami správania v zmysle agresivity v
stave opitosti. Rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti boli u obžalovaného v čase spáchania skutku
zmenšené pod vplyvom užitého alkoholu, nie však podstatne, preto bol schopný rozpoznať protiprávnosťa nebezpečnosť svojho konania a svoje konanie mohol aj ovládať. Znalkyňa odporučila uloženie
ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou.

Znalkyňa MUDr. V. S. sa v rámci výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 2.5.2022 odvolala na
vyššie uvedený znalecký posudok. Na otázku k zníženiu ovládacích a rozpoznávacích schopností
obžalovaného a ku koncentrácii alkoholu v krvi uviedla, že mala k dispozícii dychovú skúšku prevedenú
alkohol testerom niekoľko hodín po skutku. Táto skúška konkrétne bola prevedená v čase o 19.23 hod.,
kde skutok sa stal zhruba o 15.50 hod. a vychádzajúc z výsledku dychovej skúšky, pokiaľ by brala do

úvahy, že u obvineného prešlo zhruba 3,5 hodiny, v tento časový úsek mohlo sa jednať o opitosť ťažkého
stupňa, ale nemuselo. Je to úloha skôr pre znalca z oblasti toxikológie, ktorý vie presne vypočítať, v
akom stupni opitosti sa obžalovaný v čase skutku nachádzal. Nič to nemení na záveroch znaleckého
posudku, nakoľko znalkyňa nezistila patickú opitosť, iba jednoduchú opitosť, takže či sa nachádzal v
stave stredne ťažkej alebo ťažkej opitosti nemá vplyv na jeho ovládaciu a rozpoznávajúcu schopnosť v
tom zmysle, že sa nejednalo o vymiznutie alebo podstatné zníženie alebo zmenšenie týchto schopností.

Ďalej uviedla, že u obžalovaného zistila tretí stupeň chronického alkoholizmu zo štyroch v zmysle
klasifikácie podľa Jellineka, tejto tzv. rozhodujúcej fáze alkoholizmu, obžalovaný mal vysokú toleranciu,
takže je možné predpokladať, , že bol „trénovaný“. Jeho tolerancia bola veľmi vysoká. Sú v tomto štádiu
osoby, ktoré zvládnu 4 až 5 promile a ešte dôjdu na pohotovosť, kdežto u osoby, ktorá nekonzumujme

pravidelne alkoholické nápoje zhruba pri troch promile môže dôjsť k úmrtiu. Je to individuálne a u osôb v
treťom štádiu predpokladám ako konkrétne u obžalovaného, že bol zvyknutý na tento typ opitosti. Jeho
správanie je popísané na str. 7 znaleckého posudku v hornej časti textu, kde je zrejmé, že si uvedomoval,
že poškodená pravdepodobne už nežije. Ak by bol jeho stav veľmi vážny, tak by mu záchranári poskytli
odbornú pomoc, ak by na ňom bádali nejaké zdravotné komplikácie. Vplyvom dlhodobého nad konzumu

alkoholu došlo u obžalovaného k zhrubnutiu povahových rysov a v čase skutku došlo aj k vystupňovaniu
agresívnych prejavov pod vplyvom alkoholu, konformne so štruktúrou osobnosti.

Zo záverov znaleckého posudku č. 79/2021 zo dňa 30.11.2021 vypracovaného znalkyňou T.. E. L.,
PhD. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality, vyplynulo,

že z diferenciálne-diagnostického, forenzne psychologického hľadiska je preukázaná patologicky
štrukturovaná osobnosť obvineného (emočne nestabilná) v depravačnom trende pri alkoholovej
závislosti a s organickým psychosyndrómom. Z hľadiska afektivity je osobnosť extrémne psychicky
labilná, impulzívna, popudlivá s narušenou racionálnou kontrolou afektov a ich prejavov navonok.
Prítomná je v jej prežívaní výrazná anxieta, tenzia, dysfória ako osobnostné zložky jej negatívnej

afektivity, dominujúcim je jej depresívne prežívanie (t. č. i klinicky stredne ťažkého stupňa), prežívanie
celkovej životnej nespokojnosti a frustrácie, pesimizmu. Preukázané sú jej tendencie k prenosovému
vyjadreniu agresivity, ktorú sú vystupňovanou zložkou osobnosti (nie však jej jadrovou črtou).

Zo záverov vyššie uvedeného znaleckého posudku taktiež vyplynulo, že podiel obete na viktimite

možno označiť z forenzne-psychologického hľadiska za vyšší, a to najmä vzhľadom k mnohoročnému
rizikovému spôsobu ich života s obvineným a jej predpokladaným alkoholizmom (až jej traumatizáciou
v tomto vzťahu). Vysoko pravdepodobne tak nebohú možno označiť za vyššie rizikovú ako aj parciálne
aktívne provokujúcu obeť.

Znalkyňa PhDr. E. L., PhD. sa v rámci výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 2.5.2022 odvolala na
vyššie uvedený znalecký posudok. Na otázku k vzťah obžalovaného k synovi a k nebohej uviedla, že
to nebolo predmetom znaleckého skúmania. Počas rozhovoru sa snažil obvinený prezentovať, teda
celkovo tento vzťah z jeho pohľadu sa už procese vyšetrovania, snažil skôr prezentovať v lepšom svetle
nežtomuzodpovedáostatnýspisovýmateriál.Čosatýkavzťahuobvinenéhoknebohejznalkyňauviedla

v znaleckom posudku na str. 44 odpovede na otázku č. 8: Tento vzťah možno objektívne charakterizovať
ako skôr rozporuplný, dlhodobo narušenejší, konfliktný, sýtený jednak negatívnou zložkou vzhľadom k
alkoholizmu nebohej a jej zlyhávaniu v materskej role a zároveň zo strany obvineného k sýteniu jeho
pozitívnou efektivitou vzhľadom k ich vzájomnému partnerskému vzťahu.

Znalkyňa k vplyvu detstva obžalovaného na jeho súčasný psychický stav uviedla, že vo všeobecnosti
na základe spisového materiálu a anamnestických údajov a toho, čo o svojom detstve udal obžalovaný
možnokonštatovaťveľmivýznamnýnegatívnyfaktorjehoprežitejtraumatizáciívdetskomvekuzostrany
jeho bazálnych, citových osôb teda rodičov, ktorí napokon viedli u obvineného napríklad ku získaniuiba základného vzdelania, až k asociálnejšiemu spôsobu života včítane rozvinutia alkoholizmu, čo sa
napokon nesporne významne podieľalo na jeho rozvinutiu patologickej osobnostnej štruktúry. Vo vzťahu
osobnosti sú to významné faktory.

Možno konštatovať na základe toho, čo uviedol obvinený, že, či už zanedbávanie alebo týranie
obvineného zo strany jeho rodičov sa mohli vyskytovať. Nedá sa jednoznačne určiť, či bola naplnená
skutková podstata týrania v detstve obžalovaného. Ako dôvod alkoholizmu u obžalovaného, ako jeden
z významných faktorov mohla byť aj trauma z detstva. Vo všeobecnosti je však vyšším podielom skôr

dedičná záťaž, teda výskyt alkoholizmu u rodičov obvineného.

K vplyvu nebohej na správanie obžalovaného znalkyňa uviedla, že vo všeobecnosti akúkoľvek osobu,
ktorá by bola v pozícii poškodenej a bol by u nej preukázaný alkoholizmus, možno označiť ako za
čiastočne aktívne provokujúcu obeť. Čo sa týka dlhodobosti, tak ide o interval zrejme viac než šesť
mesiacov. V súvislosti s dobou trvania partnerského vzťahu obvineného s nebohou uvedené konanie u

nebohej vo všeobecnosti možno predpokladať. Opakovane zaznievali aj zo svedeckých výpovedí ako
aj z výpovedi obvineného ich vzájomnej témy, hádok, ktoré sa týkali predovšetkým žiarlivosti, konzumu
alkoholu, v prípade nedostatočnej starostlivosti o syna.

K prejavom agresivity a ich spúšťačom znalkyňa uviedla, že vo všeobecnosti osobnosť obvineného je

už na toľko patologicky deformovaná mnohoročným konzumom alkoholu, že už vysoko pravdepodobne
u obvineného bude táto osobnosť nezvratná aj vzhľadom k veku obvineného je jeho osobnostný vývin
už ukončený. Možno teda predpokladať, že jeho emočná labilita robí to, že sa u neho objavujú sklony k
násilnému a agresívnemu konaniu. Nejde tu o tzv. patologického jadrového agresora, ktorého osobnosť
jesúčasťoutzv.disociálnejaleboantisociálnejosobnosti,alevprípadeobvinenéhojeenormnenarušené

jeho sebaovládanie. Už i v stave za triezva za bežných každodenných podmienok, nie sú nutné nejaké
závažnejšie spúšťače. Avšak uvedená agresivita bude o to viac silnejšia v stave toxicky zmeneného
vedomia. Bežným jeho správaním sú regresné opozičné prejavy, snaha vždy oponovať, rýchlo zbrklé,
nadmerne uvoľnené výbušné konanie s vyššou potrebou sebapresadenia. To ho predisponuje jednak
k slovnej, ale aj fyzickej agresivite, bez ohľadu na to, aká je osoba alebo objekt jeho agresivity. Opäť

možno predpokladať, že jeho konanie bude o to silnejšie, pokiaľ pôjde o nejaký druh citovej väzby medzi
obvineným a druhou stranou. Agresivita je súčasť osobnosti obvineného, ktorá sa prejavuje bez ohľadu
na objekt prípadného konfliktu. Osobnosť nie je schopná dostatočnej sebakontroly svojho správania
i včítane prípadného agresívneho správania. Ako znalkyňa uviedla na str. 41 znaleckého posudku v
otázke č. 2 uvedené môže byť ešte čiastočne zvratného charakteru za podmienky efektívnej liečby a už

celoživotnej trvalej abstinencie u obvineného. Vtedy by sa patologické rysy osobnosti mohli v správaní
zoslabiť.

K možnostiam nápravy obžalovaného, ako aj k liečbe alkoholizmu uviedla, že negatívne osobnostné
črty aj v prípade abstinencie ostanú. A v prípade úspešnej liečby je možné jeho iba správanie korigovať.

Pokiaľ liečba bude u obvineného úspešná, mohlo by dôjsť k jeho vyššiemu sebaovládaniu. Výpočtom
jednotlivých faktorov možno konštatovať, že v čase znaleckého vyšetrenia majú u obvineného prevahu
negatívne faktory prognózy resocializácie v oblasti sociálnej a to konkrétne: neprípustnosť sociálnej
bariéry pri návrate z výkonu trestu, trvalo enormne rozvrátené rodinné zázemie samotným skutkom,
nedostatočne kvalitné širšie rodinné zázemie, nízke vzdelanie obvineného, jeho chýbajúce pracovné

zaradenie, nízky socioekonomický status, až asociálnejší spôsob života alkoholizmom. Z oblasti
osobnostnej: vek obvineného, jeho agresivita ako zložka patologickej osobnosti, jeho podpriemerný
intelekt a samotná závislosť na alkohole. Tieto majú prevahu nad prognosticky pozitívnymi faktormi,
kde z oblasti osobnostnej možno zaradiť: neprítomnosť závažnejšej psychologickej poruchy, doposiaľ
neliečenázávislosťnaalkohole.Nejdeopatologickéhoagresora.Ďalejzoblastisociálnej:jehočiastočne

fungujúce širšie rodinné zázemie vo vzťahu k súrodencom, občasné brigádnické práce ako zdroj príjmu
a v prospech prognózy je aj jeho delikventná anamnéza doposiaľ.

Za predmetný žalovaný trestný čin môže súd uložiť trest odňatia slobody na 20 až dvadsaťpäť rokov,
alebo trestom odňatia slobody na doživotie, pričom zákonodarca určil hornú a dolnú hranicu trestnej

sadzby a zároveň výškou trestných sadzieb vyjadril škodlivosť, resp. typovú závažnosť toho ktorého
trestného činu. Trestnou sadzbou zákonodarca stanovuje súdu isté mantinely pri jeho rozhodovaní,
no zároveň mu ponecháva dostatočný priestor pre individualizáciu trestu podľa okolnosti konkrétnehoprípadu v rámci relatívne určenej trestnej sadzby. Práve tým, že určil takúto vysokú trestnú sadzbu
vyjadril typovú závažnosť tohto trestného činu ako trestného činu pre spoločnosť vysoko škodlivého.

V záujme zákonnosti má súdom uložený trest spĺňať podmienku primeranosti, pričom v rámci
požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá
umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch a individualizácia trestu je prostriedkom
dosiahnutia primeranosti trestu. Medzi funkcie trestu patrí aj tzv. generálna prevencia, ktorou úlohou
je výchovné pôsobenie trestov na ostatných členov spoločnosti - potenciálnych páchateľov, pričom

uložením neprimerane nízkeho trestu, nedochádza k naplneniu funkcie v rozsahu generálnej prevencie
a teda nedochádza ani k zabezpečeniu ochrany spoločnosti. „Zľahčovanie trestnej činnosti“ je v rozpore
s ustanovením § 34 ods. 1 Tr. zákona.

Súd si uvedomuje, že predmetný trest citeľne zasiahne do jeho súkromného a rodinného života, súd
však v tejto súvislosti pripomína definíciu trestu uvedenú v ustanovení § 31 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorej je

trest ujma na osobnej slobode, majetkových alebo iných právach odsúdeného. Vzhľadom k uvedenému
musí byť trest taký, aby citeľne zasiahol obžalovaného a smeroval k tomu, aby viedol riadny život a
nedopúšťal sa protiprávneho konania.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho

zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy mal súd za to, že musí platiť
zásada proporcionality trestu. Súd pritom výrazne prihliadal na okolnosti, ktoré predchádzali spáchaniu
skutku - ako dlhotrvajúci alkoholizmus obžalovaného a nebohej, pohreb otca obžalovaného, charakter
spolužitia obžalovaného s nebohou, osobnosť obžalovaného a jeho minulosť, ako aj na možnosti
nápravy obžalovaného.

V zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal aj na pomer a
mieruzávažnostipoľahčujúcichokolnostíapriťažujúcichokolností.Poľahčujúcuanipriťažujúcuokolnosť
súd nekonštatoval žiadnu, a to ani potom ako obžalovaný učinil vyhlásenie o vine v zmysle §257 ods.
1, písm. b) Tr. por. na hlavnom pojednávaní dňa 24.2.2022. Aby súd mohol priznanie sa páchateľa k

spáchaniu trestného činu v akejkoľvek podobe hodnotiť ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle §36 písm.
l) Tr. zák., musí svedčiť o jeho ľútosti a snahe po náprave a nesmie byť urobené len formálne, pod
ťarchou usvedčujúcich dôkazov. Vyžaduje sa teda kvalitatívne vyšší prejav vnútorného psychologického
postoja páchateľa k svojmu trestnému činu, ktorý podľa názoru súdu vo vyjadreniach obžalovaného ako
v prípravnom konaní, tak aj v konaní pred súdom, v potrebnej intenzite absentoval.

Napriek tomu však nemožno uprieť obžalovanému istú mieru sebareflexie vo vzťahu k spáchanému
skutku, keďže sa k nemu obžalovaný ešte pred začatím dokazovania v konaní pred súdom priznal, a
to aj bez akejkoľvek garancie priaznivejšieho trestu, čo predstavuje jeden zo základných predpokladov
pre aplikáciu ustanovení §39 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. Ako vyplynulo z vykonaného

dokazovania, či už zo (všetkých) svedeckých výpovedí ale aj zo znaleckého posudku č. č. 79/2021
zo dňa 30.11.2021 vypracovaného znalkyňou PhDr. E. L., PhD. a znaleckého posudku 210/2021 zo
dňa 5.8.2021 vypracovaného znalkyňou MUDr. V. S., obžalovaný je dlhodobo závislý na alkohole (tretí
stupeň chronického alkoholizmu zo štyroch v zmysle klasifikácie podľa Jellineka), pričom dlhodobé a
pravidelné nadmerné požívanie alkoholu bolo podľa vyjadrení svedkov identifikované aj u nebohej. Z

vykonaného dokazovania vyplynulo, že abúzus alkoholu predstavoval najmarkantnejší dôvod extrémne
turbulentného vzťahu medzi obžalovaným a nebohou. Zo strany obžalovaného bolo nepochybne
nebohej dlhodobo spôsobované príkorie, ktorého intenzita sa v rámci výpovedí jednotlivých svedkov
rôzni, a to od fyzického a psychického týrania, ako bolo opísané vo výpovedi svedkyne poškodenej
U., cez rôzne formy domáceho násilia, ako opísali susedia - svedkovia Y., až po partnerské nezhody

a vyhrážky (avšak bez stôp násilia na nebohej), ako opísal príležitostný spolubývajúci - svedok H.. Za
vyššie uvedené konanie voči nebohej nebol obžalovaný nikdy trestnoprávne ani inak postihnutý. Ako
je však zrejmé z vykonaného dokazovania, tieto nezhody živené a zostrované dlhodobým užívaním
alkoholu vyústili do skratkového konania obžalovaného, ktorým spáchal skutok popísaný vo výroku
rozsudku. Pri určovaní výmery trestu preto súd prihliadal na rozvrátené spolužitie medzi obžalovaným

a nebohou, ktoré viedlo k spáchaniu skutku a ktorého dôvody videl predovšetkým v užívaní alkoholu
oboma partnermi.Súd taktiež prihliadol aj minulosť obžalovaného, konkrétne na skutočnosť, ktorá vyplynula z výpovede
obžalovaného a svedka H., ako aj zo znaleckého dokazovania (znalecký posudok č. 79/2021 v spojení
s výsluchom znalkyne PhDr. L.), že obžalovaný pochádza z rozvrátených rodinných pomerov, kde bol

často zo strany otca (zosnulého krátko pred spáchaním skutku) fyzicky trestaný, pričom obaja rodičia
taktiež nadmerne užívali alkohol. Podľa názoru znalkyne ako dôvod alkoholizmu u obžalovaného, ako
jeden z významných faktorov mohla byť aj trauma z detstva, avšak vo všeobecnosti je vyšším podielom
skôr dedičná záťaž, teda výskyt alkoholizmu u rodičov obžalovaného. Alkoholizmus, ako hlavný faktor
jednak spáchaného skutku, ale aj celkového agresívneho prejavu obžalovaného prevažne voči nebohej,

nikdy u obžalovaného nebol spoločnosťou akýmkoľvek spôsobom riešený.

Súd odmietol vykonať dôkaz - zaobstaranie rozsudku v trestnej veci otca obžalovaného, ktorý sa mal
týkať obžalovaného ako obete, keďže skutočnosti, ktorá by mali vyplynúť z toho dôkazu, a teda, že
obžalovaný v minulosti zo strany svojho otca znášal príkorie, bolo možné zistiť aj z iných dôkazov už
vykonaných na hlavnom pojednávaní - predovšetkým zo samotnej výpovede obžalovaného, svedka H.,

ale aj znaleckého posudku č. 79/2021, či zo správy Obecného úradu Y. zo dňa 13.12.2021, pričom je
podľa názoru súdu z pohľadu psychologického následku na obžalovanom bez významu, či bol otec
obžalovaného za svoje konanie aj právoplatne odsúdený.

Z odpisu z registra trestov zo dňa 2.5.2022, že obžalovaný bol v minulosti 1x odsúdený, pričom vo vzťahu

k tomuto odsúdeniu sa na páchateľa hľadí akoby nebol odsúdený. Z charakteristiky ÚVV a ÚVTOS
obžalovaného zo dňa 7.12.2021 vyplynulo, že obžalovaný sa správa slušne a disciplinovane. Nebola
mu uložená žiadna disciplinárna odmena, ani trest. Zo správy Obecného úradu Y. zo dňa 13.12.2021
vyplynulo, že správanie obžalovaného nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku, avšak tento
častoužívalalkoholickénápoje,vyrastalvzlýchsociálnychpomeroch,čosaodzrkadlilonajehosprávaní

a živote, jeho rodičia taktiež často užívali alkoholické nápoje, obaja už zomreli.

V neposlednom rade sa súd zameral aj na možnosti nápravy u obžalovaného. Podľa výpovedí svedkov
Y., ak obžalovaný nebol pod vplyvom alkoholu bol mierny, dokonca nápomocný, jeho správanie v
rámci vzťahu s nebohou normálne. Podľa záverov znaleckého posudku č. 79/2021 je u obžalovaného

tendencia k prenosovému vyjadreniu agresivity, ktorá sú vystupňovanou zložkou osobnosti avšak nie jej
jadrovou črtou. Agresivita je u obžalovaného čiastočne zvratného charakteru za podmienky efektívnej
liečby a už celoživotnej trvalej abstinencie. Za povšimnutie taktiež stojí aj istá snaha obžalovaného po
náprave, ktorá vyplýva z toho, že v čase znaleckého skúmania (znalecký posudok č. 210/2021, č. l. 213)
súhlasil z protialkoholickým liečením.

Berúc do úvahy zásadu individualizácie trestu, súd preto považoval za dôležité zamerať sa u
obžalovaného na jeho pomery a možnosti jeho nápravy. S poukazom na vyššie uvedené a detailne
rozobraté okolnosti, ktoré súd bral do úvahy by preto ukladanie trestu odňatia slobody v rámci
základnej trestnej sadzby bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany

spoločnostipostačujeajtrestodňatiaslobodykratšiehotrvaniavspojenísústavnýmochrannýmliečením
protialkoholickým, preto súd vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax po vyhlásení viny obžalovaného
v zmysle §257 ods. 1, písm. b) Tr. por. postupoval analogicky ako v konaní o dohode o vine a treste
v zmysle §39 ods. 4 Tr. zák. a uložil obžalovanému trest odňatia slobody mierne pod dolnú hranicu
trestnej sadzby v trvaní 17 rokov a 8 mesiacov. Takýto trest považuje súd za dostatočný tak z hľadiska

generálnej ako aj individuálnej prevencie.

Keďže v danom prípade ide o páchateľa, ktorého súd odsudzuje pre obzvlášť závažný zločin a pre takýto
prípad v súlade s ust. § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona by ukladaný trest mal byť vykonávaný v
ústave na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, na druhej strane však súd mal

za to, že prihliadajúc na osobnosť a mieru narušenia páchateľa bude jeho náprava lepšie zaručená aj za
okolnosti, že ukladaný trest bude vykonávať v miernejšom režime, preto súd v intenciách ust. §48 ods. 5
Tr. zák. analogicky použitého ako pri rozhodovaní v konaní o dohode o vine a treste, rozhodol o tom, že
zákonom sledovaný účel trestu bude dosiahnutý jeho výkonom v ústave na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia berúc do úvahy predovšetkým skutočnosť, že obžalovaný v minulosti

ešte nebol vo výkone trestu odňatia slobody a súbežne uložené ústavné liečenie protialkoholické, ktoré
bude v zmysle §74 ods. 1 Tr. zák. vykonávané po nástupe výkonu trestu odňatia slobody v ústave na
výkon trestu.Zároveň v zmysle záverov znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie č. l. 212 je zrejmé, že znalkyňa
vzhľadom na alkoholovú závislosť odporučila obžalovanému uložiť ochranné protialkoholické liečenie
ústavnou formou, čomu súd plne vyhovel.

Zároveň súd uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci - kuchynského noža, nakoľko išlo o vec, ktorá
bola použitá na spáchanie trestného činu a vlastníkom tejto veci sa stáva štát.

Keďže súd uznal obžalovaného vinným z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 2 Tr. zák.,

obligatórne mu uložil ochranný dohľad v trvaní 1 roka.

Čo sa týka náhrady škody - nemajetkovej ujmy, tak k tejto súd zaviazal obžalovaného voči maloletému
poškodenému D. Š., s tým, že tu súd použil zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov v spojení
so zákonom č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde. Súd vychádzal zo zákona o obetiach trestných činov č.
274/2017 Zb. zákonov a to konkrétne z § 12 ods. 2 tohto zákona, z ktorého vyplýva, že ak bola trestným

činom spôsobená smrť a je len jedna pozostalá obeť násilného trestného činu, ktorá bola odkázaná
výživou na zomretého, má nárok na vyplatenie odškodnenia vo výške päťdesiatnásobku sumy mesačnej
minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu.

V zmysle §2 ods. 1, písm. d) bod 1., z. č. 274/2017 Z. z. sa za obeť násilného trestného činu, ktorá si

môže uplatniť odškodnenie v zmysle §12 ods. 2 tohto zákona, považuje pozostalý rodič po zomretom
až v prípade ak niet pozostalého dieťaťa po zomretom. Z tohto dôvodu súd tento nárok nemohol priznať
a preto odkázal nárok na náhradu nemajetkovej ujmy (odškodnenie) matky pozostalej, p. Y. U. na civilný
proces.

Preukázanie zvyšku vyššie uvedeného nároku na náhradu škody z titulu spôsobenej nemajetkovej ujmy,
uplatnený v prípravnom konaní poškodenou Y. U. ako aj mal. D. Š., by si podľa názoru súdu vyžadovalo
rozsiahlejšie dokazovanie, predovšetkým aj znalecké skúmanie nepochybne devastujúceho následku
spáchaného trestného činu na životy poškodených, čo však presahuje potreby a zámer trestného
konania, preto vo zvyšku nepriznaného nároku súd poškodených odkázal na civilný proces. Poškodenej

Y. však priznal náhradu škody vo výške 1.287 EUR, ako pohrebné trovy, keďže tento nárok bol riadne
a včas uplatnený v prípravnom konaní.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od
oznámenia rozsudku na

Okresný súd Košice I. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)