Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. júl 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/94/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8611200988
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8611200988.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Telefónica Slovakia, s.r.o., Einsteinova 24, 851 01
Bratislava, IČO: 35 848 863, právne zastúpenému JUDr. Mariánom Chovancom, advokátom, Trnavská
cesta 60, 821 02 Bratislava, proti žalovanému: J. T., R. XX, XXX XX R., IČO: 41 093 585, o zaplatenie
sumy 433,05 eur s prísl., o žalobcovej námietke neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania,
o odvolaní Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 178,

právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, zhodou
hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

N e p r i p ú š ť a , aby do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného vstúpilo Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 178.

O d m i e t a odvolanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS proti rozsudku Okresného

súdu Svidník č. k. 3Cb/22/2011-47 z 31.5.2011.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 31.5.2011 č. k. 3Cb/22/2011-47 zrušil platobný rozkaz zo dňa
18.2.2011 č. k. 5Rob/10/2011-31. Ďalším výrokom uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi istinu

vo výške 433,05 eur a úrok z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 414,03 eur odo dňa 18.12.2008
do zaplatenia, zo sumy 3,82 eur odo dňa 20.12.2008 do zaplatenia, zo sumy 3,82 eur odo dňa 5.2.2009
do zaplatenia a zo sumy 11,38 eur odo dňa 19.12.2008 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Zároveň zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy
konania vo výške 118,98 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca proti žalovanému uplatňuje nároky zo zmluvy o pripojení
uzavretej 22.7.2008. Na základe návrhu žalobcu bol vo veci vydaný platobný rozkaz 5Rob/10/2011-31
dňa 18.2.2011. Tento platobný rozkaz bol zrušený podľa § 173 ods. 2 O.s.p. pre nemožnosť
jeho doručenia do vlastných rúk žalovanému. Súd nariadil vo veci pojednávanie na 31.5.2011.
Prejednal vec za splnenia podmienok podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti účastníkov. Z
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci ako podnikateľské subjekty na základe

žiadosti žalovaného o uzatvorenie zmluvy zo
dňa 22.7.2008 aktiváciou SIM karty uzatvorili zmluvu o pripojení. Žalovaný si povinnosti z tejto zmluvy
riadne a včas neplnil. Nezaplatil žalobcovi pohľadávku podľa faktúry č. 1001473417 vo výške 3,82 eur,
podľa faktúry č. 1001609254 vo výške 3,82 eur a dlh zo zostatku nezaplatenej faktúry č. 1001348628 vo
výške 11,38 eur. Podľa Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 22.7.2008 žalovaný od žalobcu nadobudol
aj telekomunikačné zariadenie za zvýhodnených podmienok a zaviazal sa na využívanie dohodnutých

mesačných programov po dobu 24 mesiacov. Pretože si žalovaný neplnil povinnosti podľa čl. II bod 2.2
písm. č/ Dodatku a podľa čl. 6 ods. 6.7 písm. a/ Všeobecných podmienok žalobcu, vznikla žalovanémupovinnosť zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške 414,03 eur, vyúčtovanú žalobcom žalovanému faktúrou
č. 5100499574. Na výzvy žalobcu na úhradu týchto pohľadávok žalovaný nereagoval. Po citácii ust. §
269 ods. 2, § 300, § 369 ods. 1, § 502 ods. 1, 2 Obch. zák. a po odkaze aj na ust. § 43 ods. 5 písm.

b/ zák. č. 610/2003 Z.z. súd dospel k záveru, že je potrebné žalobnému návrhu vyhovieť. Žalobcom
uplatňovaný nárok uznal za opodstatnený. Povinnosť platiť úroky z omeškania je upravená aj v čl. 7 bod
7.12 Všeobecných podmienok žalobcu.

Žalobcovi úspešnému v konaní priznal aj nárok na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Tieto

trovy špecifikoval ako trovy pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby vo výške 25,50
eur a z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby a to za prevzatie a prípravu zastúpenia a za
podanie žaloby odmeňovaných tarifnou odmenou po 31,54 eur s pripočítaním dvoch režijných paušálov
po 7,41 eur a po pripočítaní aj 20% DPH, t.j. sumy 15,58 eur.

Písomné vyhotovenie rozsudku bolo doručované žalobcovi i žalovanému poštou. Žalovaný ho prevzal

14.7.2011.

6.7.2011 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej len Združenie) oznámilo súdu, že
podľa§93ods.2O.s.p.vstupujedokonanianapodporuúčastníkaJozefaSmoliguakovedľajšíúčastník.

Súd prvého stupňa následne rozhodol o doručení rovnopisu žaloby, jej príloh i rozsudku z 31.5.2011
zástupcovi Združenia.

2.8.2011 Združenie doručilo súdu prvého stupňa odvolanie vedľajšieho účastníka. V ňom namieta
priznanie zmluvnej pokuty vo výške 414,03 eur a úrokov z omeškania z tejto zmluvnej pokuty. Nesúhlasí

ani s výrokom o náhrade trov konania. Poukazuje na to, že zmluvná pokuta v priznanej výške je v
rozpore s poctivým obchodným stykom pre jej neprimeranosť. V spotrebiteľských veciach to už judikoval
aj Okresný súd Prešov vo veci 17C/112/2010 zo 16.8.2010. Toto rozhodnutie už bolo potvrdené aj
odvolacím súdom. V súdenej veci niet dôvodu na zásadný odklon od spotrebiteľského práva. Ide o
štandardnú formulárovú zmluvu a to, že u žalovaného ide o drobného podnikateľa ešte neznamená,

že pri vyhodnocovaní zmluvných podmienok je v lepšom postavení ako priemerný spotrebiteľ. Ak
je zmluvná pokuta v rozpore s dobrými mravmi, mal by byť chránený aj drobný podnikateľ, ktorý
vlastne mobil používa na podnikanie len v nepatrnej časti. Mal by sa v tomto smere rešpektovať
rozsudok Súdneho dvora vo veci Gruber C-464/01. Novoprijatá Smernica EP a Rady 2011/7 sa týka
podnikateľských vzťahov a v záujme korektnosti týchto vzťahov by sa nemali ani v podnikateľských

vzťahoch používať neprimerané sankcie. Smernica síce počíta s ochranou dodávateľa, ale niet
rozumného dôvodu na ochranu pred neprimeranosťami len jednej strany. Súd prvého stupňa nesprávne
právne posúdil zmluvnú pokutu z hľadiska vadnosti právneho úkonu. Združenie neregistruje, aby v tomto
smere súdy judikovali nejakú právnu vec a preto navrhuje pristupovať k predmetnej veci ako k veci
zásadného právneho významu. V prípade potvrdenia rozsudku navrhuje pripustiť dovolanie na otázku,

či bráni nejaká skutočnosť vyhláseniu zmluvnej pokuty za neplatnú pre rozpor s poctivým obchodným
stykom, ak zmluvná pokuta bola dohodnutá v štandardnej formulárovej zmluve a rovnaká zmluvná
pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Navrhuje preto zmeniť rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že sa žaloba o zaplatenie zmluvnej pokuty a úroku z
omeškania z tejto zmluvnej pokuty zamieta a žiada priznať aj náhradu trov konania, ktoré vyčísľuje na

89,47 eur.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu ani na výzvu súdu prvého stupňa nevyjadril. Neoznámil k veci žiadne
stanovisko.

Žalobca k podaniu vedľajšieho účastníka podal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že v predmetnej
veci sa jedná o obchodnoprávny spor, kde žalobcom je právnická osoba a žalovaným fyzická osoba -
podnikateľ. Žalovaný nie je spotrebiteľom, pretože konal v rámci predmetu svojej činnosti. Platne uzavrel
zmluvu ako podnikateľ. Telekomunikačné poplatky zahrnul do svojho účtovníctva ako prevádzkovú réžiu
a mobilný telefón do svojho obchodného majetku ako výdaje podnikateľa. Je evidentné, že v tomto

konkrétnom prípade sa nejedná o spotrebiteľa, na ktorého sa vzťahuje ochrana v zmysle ust. § 52 a
nasl. Obč. zák.. Zákon nepozná termín drobný podnikateľ, ktorý by bol tiež spotrebiteľom. Tvrdenia
vedľajšieho účastníka nemajú relevantnú oporu v zákone. Ani rozsudok OS Prešov 17C/112/2010,
pripojený k podanému odvolaniu, nie je možné analogicky použiť na tento prípad. V ňom žalovaným bolspotrebiteľ. V predmetnej veci sú žalobca i žalovaný obaja podnikatelia, postavení na roveň a ani jeden z
nich nepožíva väčšiu právnu ochranu ako ten druhý. Žalobcovi nie je zrejmé ako vedľajší účastník dospel
k presvedčeniu, že žalovaný používal mobilný telefón na podnikanie len v nepatrnej časti. Žalovaný

nekomunikoval so žalobcom, nepreberal zásielky, vyhýbal sa súdnemu konaniu, preberaniu súdnych
zásielok. Vedľajší účastník mohol vstúpiť do konania už pred súdom prvého stupňa. Námietky, ktoré
používa na podporu žalovaného, neboli pred súdom prvého stupňa riadne uplatnené a nemôžu byť
ani dôvodom na odvolanie. Zmluva i Všeobecné podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy, vyslovene
upravujú, že okrem zák. o elektronických komunikáciách sa vzťahy medzi účastníkmi spravujú podporne

Obchodným zákonníkom. Tým si strany zvolili podľa § 262 ods. 1 Obch. zák. obchodnoprávny režim.
Žalobca namieta aj prípustnosť vedľajšieho účastníctva, pretože Združenie na ochranu občana a
spotrebiteľa HOOS nemôže mať právny záujem na výsledku tohto konania, pretože v konaní nejde
o spotrebiteľa. Žalobca preto žiada, aby odvolanie združenia bolo odmietnuté ako odvolanie podané
neoprávnenou osobou. V prípade, že by odvolací súd dospel k záveru o tom, že odvolateľ je oprávnenou
osobou, navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa ako správny potvrdiť. Zdôrazňuje, že súd prvého stupňa

vo veci rozhodol na základe riadne zisteného skutkového stavu a vec aj správne právne posúdil.

S podaním odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa je vo všeobecnosti v zmysle ust. § 206 ods. 1
O.s.p. spojený suspenzívny účinok (spočívajúci v tom, že podaním odvolania sa odkladá právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia), ale aj devolutívny účinok, ktorý spočíva v tom, že po podaní odvolania je

oprávnený ďalej vo veci konať a v nej rozhodovať iba odvolací súd.

V predmetnej veci nepodal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa žalobca ani žalovaný. Až po
rozhodnutí súdu prvého stupňa „Združenie“ súdu prvého stupňa oznámilo vstup do konania ako vedľajší
účastník a následne podalo proti rozsudku aj odvolanie.

Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu namietal prípustnosť vedľajšieho účastníctva. Pretože
oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníctva do konania i námietka neprípustnosti vedľajšieho
účastníctva boli realizované až v odvolacom konaní, odvolací súd mal za to, že je vecne príslušný
rozhodnúť aj o námietke vedľajšieho účastníctva. Ňou sa musel prednostne zaoberať v súvislosti s

riešením následnej otázky oprávnenia odvolateľa podať proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie.

Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z

účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

V zmysle týchto ustanovení je zmyslom vedľajšieho účastníctva „pomoc v spore“ niektorému z
účastníkov (jednej zo sporových strán). Predpokladom vedľajšieho účastníctva je existencia právneho

záujmu na výsledku konania, t.j. že jeho právne postavenie bude ovplyvnené výsledkom sporu (§ 93 ods.
1 O.s.p.). Ako vedľajší účastník sa popri žalobcovi alebo žalovanom môže zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.). Z
tohto ustanovenia vyplýva, že právnická osoba sa môže stať vedľajším účastníkom len vtedy, ak
- ide o spor, lebo inštitút vedľajšieho účastníctva je vylúčený v inom druhu civilného procesu,

- preukáže predmet činnosti (nie podnikania), ktorým je ochrana práv podľa osobitného zákona, ktorá
má súvis s predmetom ochrany, ktorý sa uplatnil v sporovom konaní bez toho, aby musela preukazovať
právny záujem na výsledku sporu,
- sa nerozhodlo na základe návrhu o neprípustnosti takéhoto vedľajšieho účastníctva.

Medzi takéto právnické osoby patria aj právnické osoby oprávnené hájiť záujmy spotrebiteľov (zák. č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).Do konania môže tretia osoba ako vedľajší účastník vstúpiť z vlastnej iniciatívy. Vedľajším účastníkom sa
stáva v okamihu, keď dôjde jej písomné oznámenie súdu, že vstupuje na strane niektorého z účastníkov
do konania alebo aj vtedy, ak takéto oznámenie urobí do zápisnice o pojednávaní.

O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhoduje len vtedy, ak niektorý z účastníkov namieta
neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Súd z vlastnej iniciatívy túto otázku neskúma.

V súdenej veci žalobca uplatnil námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva, preto o nej odvolací

súd ako prednostnej musel rozhodnúť.

Združenie odôvodňuje svoj vstup do konania tým, že vystupuje na ochranu záujmov spotrebiteľa.
Zdôrazňuje,žeanivpredmetnejvecinebolmožnýodklonodspotrebiteľskéhopráva.Samotnézdruženie
v oznámení o vstupe uvádza, že realizuje vstup do konania na podporu účastníka - žalovaného podľa
§ 93 ods. 2 O.s.p..

Podľa § 2 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre
osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti.

Podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní podľa § 93 ods. 2 O.s.p. je to, že do konania vstupuje
právnická osoba, pričom jej účelom účasti v konaní je ochrana práv podľa uvedeného zákona o ochrane
spotrebiteľa. Ak chce Združenie v konaní vystupovať, podmienkou jeho účasti v konaní je to, že sa
má jeho prítomnosťou zabezpečiť ochrana práv spotrebiteľa. Za takéhoto stavu aj pre účely riešenia
prípustnosti účastníctva v odvolacom konaní je potrebné vychádzať zo skutkových záverov, aké možno

prijať na základe výsledkov dokazovania pred súdom prvého stupňa. Nemožno sa odchýliť od aplikácie
ust.§153ods.1O.s.p.,anizásadvyplývajúcichzaplikácie§205aods.1písm.c/,d/O.s.p.vnadväznosti
na ust. § 120 ods. 4 O.s.p..

Z týchto ustanovení vyplývajú aj zásady systému tzv. neúplnej apelácie založeného na tom, že zásadne

nesmie odvolací súd prihliadať ku skutočnostiam a dôkazom, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého
stupňa.

Žalovaný pred súdom prvého stupňa mal riadne doručenú žalobu, predvolanie na pojednávanie
nariadenénadeň31.5.2011ipoučenieojehoprocesnýchprávachapovinnostiach.Doručenkapripojená

k č. l. 36 spisu svedčí o tom, že tieto písomnosti boli žalovanému riadne do vlastných rúk doručené
11.5.2011. V tomto údaji je odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa nepresné, ak uvádza, že sa
súdu vrátila zásielka bez jej prevzatia adresátom. Uvedená doručenka svedčí o tom, že žalovaný bol
riadne oboznámený s predmetom konania. Súd prvého stupňa mu poskytol vo veci aj riadne poučenie o
jeho procesných právach a povinnostiach. Predvolal ho riadne na nariadené pojednávanie. Žalovaný sa

nezúčastnil pojednávania. Nepodal k veci ani písomné stanovisko a sám ani odvolanie proti rozsudku
nepodal.

Zmluva o pripojení obsahuje označenie žalovaného jeho IČOm. Pritom je vyplnená v tej časti, ktorá
označuje žiadateľa o pripojenie ako fyzickú osobu podnikateľa. K zmluve je pripojený aj živnostenský

list o živnostenskom oprávnení žalovaného (č. l. 16, 17 spisu). Napokon aj všetky fakturácie, ktoré
žalobca realizoval vo vzťahu k žalovanému, obsahovali adresu žalovaného s označením jeho IČA i
miesta podnikania podľa živnostenského listu. Z obsahu dôkazov realizovaných pred súdom prvého
stupňa nieto ani zmienky o tom, že by žalovaný len v nepatrnej miere využíval mobilný telefón
na podnikanie. Dôkazy realizované pred súdom prvého stupňa nesvedčia záveru o len čiastočnom

využívaní mobilného telefónu na podnikateľský účel. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na to,
že rozsudok Súdneho dvora EÚ C-464/01-Gruber vychádza z toho, že osoba, ktorá zmluvu týkajúcu
sa tovaru určeného čiastočne na podnikateľský účel a čiastočne na účel, ktorý nie je súčasťou jej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, nemá právo dovolávať sa výhod vyplývajúcich z pravidiel
osobitnej právomoci stanovených v čl. 13 - 15 tohto Dohovoru, s výnimkou prípadu, že podnikateľský

účel je do takej miery okrajový, že má v celkovom kontexte predmetného plnenia len zanedbateľný
význam, pričom skutočnosť, že prevažuje nepodnikateľský aspekt, nie je v tomto ohľade významná.Aj z aplikácie tohto rozhodnutia teda vyplýva, že podmienkou poskytnutia spotrebiteľskej ochrany by
bolo to, že by vo veci bol podnikateľský účel súvisiaci s uzavretou zmluvou účastníkov len do takej miery
okrajový, že by v celom kontexte predmetného plnenia mal len zanedbateľný význam. V predmetnej veci

však z dôkazov, ktoré boli realizované súdom prvého stupňa takéto závery vyvodiť nemožno.

Ak Združenie, ktoré oznámilo vstup do konania, má v súdnych konaniach ako vedľajší účastník
vystupovať na ochranu práv spotrebiteľov, tento účel nebolo možné z výsledkov dokazovania pred
súdom prvého stupňa vyvodiť. Ak žalobca namietal neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do

konania, odvolací súd je toho názoru, že táto jeho námietka bola dôvodná. V tejto súvislosti treba uviesť
to, že iný právny záujem, ktorý je možné skúmať v zmysle ust. § 93 ods. 1 O.s.p. Združenie ani v
oznámení o vstupe, či v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa netvrdí.

Na návrh žalobcu preto odvolací súd rozhodol, že nepripúšťa, aby do konania ako vedľajší účastník na
strane žalovaného vstúpilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS.

Už z týchto dôvodov odvolanie podané Združením proti rozsudku súdu prvého stupňa treba posúdiť ako
odvolanie podané neoprávnenou osobou. Už toto zakladá postup podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.
na odmietnutie podaného odvolania.

Pre odmietnutie podaného odvolania Združením bol daný aj iný právne významný dôvod.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

V zmysle uvedeného ustanovenia je postavenie vedľajšieho účastníka charakterizované rovnakými
procesnými právami a povinnosťami ako účastníka, na stranu ktorého sa pripojil. Jeho postavenie
je však odlišné v tom, že i keď konal vo vlastnom mene, jeho postavenie je čiastočne obmedzené
postavením účastníka, ktorý je dominus litis. Ak vedľajší účastník vstupuje do konania pred súdom

prvého stupňa potom, čo už súd prvého stupňa rozhodol, vedľajší účastník môže podať odvolanie s
tým, že jeho odvolacia lehota je limitovaná odvolacou lehotou účastníka. Ak sa teda nezúčastňoval pred
súdom prvého stupňa konania pred rozhodnutím, môže byť posúdené ako včasné ním podané odvolanie
proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa len v tom prípade, ak do 15-tich dní od doručenia rozhodnutia
účastníkovi, ktorého chce v konaní podporovať a v ktorého prospech chce podať aj odvolanie, realizoval

oznámenie o vstupe a zároveň podal aj v tejto lehote odvolanie (viď aj komentár k Občianskemu
súdnemu poriadku Mazák J.).

Tak ako je už uvedené vyššie, žalovanému bol doručený rozsudok súdu prvého stupňa 14.7.2011.
Žalovaný až po rozhodnutí súdu prvého stupňa vo veci oznámil vstup do konania. Odvolanie proti

rozsudku podal osobne na súde prvého stupňa 2.8.2011. Posledný deň odvolacej lehoty pre žalovaného
pripadol na 29.7.2011, čo bol piatok, riadny pracovný deň. Za takéhoto stavu, ak by aj bolo prípustné
vedľajšie účastníctvo Združenia v konaní, bolo potrebné podané odvolanie odmietnuť ako oneskorene
podané podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie Združenia proti rozsudku súdu prvého stupňa odmietol.

Žalobca a žalovaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili. „Združenie“, ktoré bolo so
svojim vstupom do konania neúspešné (nie je vedľajším účastníkom) nemôže mať priznanú náhradu
trov odvolacieho konania. Preto odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 151 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.

účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.