Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. apríl 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/39/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220206044
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Janics Bajánková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1220206044.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.JanyJanicsBajánkovejasudcov
JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Zity Leimbergerovej v právnej veci žalobkyne: P.. Z. Z., H.. XX.X.XXXX,
R. C.: S. V.. X, F., zast. advokátska kancelária Záhorákova Partners, s.r.o, Krasovského 13, Bratislava
proti žalovanému: P.. Z. Z., H.. X.X.XXXX, R. C.: S. XXXXX/X, Bratislava, zast. JUDr. Pavol Torňoš,
advokát, Tomášikova 50/D, Bratislava, o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania

manželstva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 12. januára 2022 č.
k. 52C/92/2020-86, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku, ktorým rozhodol, že žalobkyni sa proti žalovanému
priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% ( II. výrok)
p o t v r d z u j e.

Žalobkyni sa voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo sporových strán
za trvania manželstva (I. výrok) a žalobkyni voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ozrejmil priebeh celého súdneho
konania, uviedol, že žalobou zo dňa 30.10.2020 sa žalobkyňa domáhala zrušenia bezpodielového
spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva z dôvodu, že žalovaný na základe osvedčenia
Okresného úradu Bratislava č. živnostenského registra: XXX-XXXXX dňa 19.04.1999 a dňa 06.11.2000
získal živnostenské oprávnenie na vykonávanie živnosti v oblasti podnikania sprostredkovateľskej

činnosti v rozsahu voľných živností a maloobchodu a veľkoobchodu v rozsahu voľných živností.
Ďalej uviedla, že podnikanie žalovaného viedlo v období posledných troch rokov k vzniku dlhov a
záväzkov, ktoré významným spôsobom poškodzovali hospodárske záujmy rodiny. Žalobkyňa zistila, že
žalovaný ku dňu 29.02.2020 dlhoval na dani Daňovému úradu Bratislava sumu 45.803,35 eur a v
Sociálnej poisťovni mal dlh na poistnom vo výške 903,20 eur. Súd prvej inštancie skonštatoval, že
vykonaným dokazovaním, mal za preukázané, že zákonné podmienky na zrušenie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva boli splnené. Ozrejmil, že strany sporu dňa 01.07.2006
uzavreli manželstvo, ktoré doposiaľ trvá. Žalovaný vykonáva podnikateľskú činnosť na základe
živnostenského oprávnenia. Žalobkyňa nepodniká. Vzhľadom na uvedené právne odkazujúc na § 148a
ods. 2 Občianskeho zákonníka uzavrel, že nakoľko boli splnené zákonné podmienky na zrušenie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva žalobe žalobkyne vyhovel.

3. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa ust. §-u 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1
C.s.p. a skonštatoval, že žalobkyňa bola vo veci plne úspešná, preto jej voči žalovanému priznal nárokna náhradu trov konania v rozsahu 100%. Ozrejmil, že okresný súd nezistil a žalovaný ani nepreukázal
žiadne osobitné dôvody pre iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania.

4. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým
napadol výrok o trovách konania (druhý výrok). Žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom
výroku zmenil tak, že neprizná žiadnej zo strán nárok na náhradu trov prvoinštančného konania, a
to z dôvodov, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 365 ods. 1) písm. f) C.s.p. a napadnuté rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.). Poukázal na to, že v prvoinštančnom konaní žiadal,
aby súd aplikoval na trovy konania ustanovenie § 257 C.s.p. pričom návrh zdôvodnil dôvodmi hodnými
osobitného zreteľa, keďže nemohol ovplyvniť jeho úspech resp. neúspech v konaní, nakoľko k zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi manželmi nebolo možne počas manželstva dospieť
iným spôsobom ako rozhodnutím súdu. Zdôraznil, že nedal príčinu na začatie konania a v konaní
nespôsobil žiadne obštrukcie. Poukázal na to, že nevedel svojím konaním ovplyvniť výsledok konania

a byť v konaní úspešný, pretože jeho príjem je príjem z podnikania, nakoľko nie je zamestnaný tak
vzhľadom na udržanie svojich príjmov musí udržiavať v platnosti živnostenské oprávnenie a podnikať,
aby si vedel plniť vyživovaciu povinnosť a vyhol sa trestnému stíhaniu, nakoľko žalobkyňa podala
na žalovaného aj trestné oznámenie za neplnenie si vyživovacej povinnosti preto nemohol zrušiť
živnostenské oprávnenie. Okrem toho živnostenské oprávnenie žalovaný získal 19.04.1999 a strany

sporu dňa 01.07.2006 uzavreli manželstvo, ktoré doposiaľ trvá, pričom žalobkyňa dala návrh na zrušenie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov viac ako 16 rokov od vzniku manželstva, nečakajúc na
zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zákonným spôsobom a to rozvodom. Poukázal na
to, že ustanovenie § 257 C.s.p. má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, resp. na dosiahnutie
spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Pod dôvody

osobitného aplikačná prax zahŕňa aj dôvody a) neprimeraná tvrdosť, b) podiel oboch strán na vzniku
a priebehu sporu, c) povaha a okolnosť sporu, pričom na použite moderačného práva súdu postačí
aspoň jeden dôvod. Akcentoval, že žalobkyňa podala žalobu viac ako po 16 rokoch ako boli splnené
hmotnoprávne podmienky na podanie žaloby podľa §148a ods. 2 Občianskeho zákonníka a v tomto
prípade boli dôvody na úspech žalobkyne v konaní dané objektívne. Žalovaný ďalej ozrejmil, že podnikal

aby živil rodinu a vedel platiť výživné na maloleté deti. Žalobkyňa nikdy počas manželstva nechcela po
žalovanom aby uzavreli dohodu podľa § 143a Občianskeho zákonníka a preto mal za to, že obe strany
majú rovnaký podiel na vzniku a priebehu sporu. Naviac povaha a okolnosti sporu preukazujú, že za
danej situácie keď na žalovaného žalobkyňa podala trestné oznámenie, za neplatenia výživného nebolo
po žalovanom spravodlivé žiadať aby sa vzdal príjmu, zrušil živnosť a tým bol úspešný v konaní.

5. Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.
6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p), preskúmal
odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, prejednal
odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je

dôvodné.

7. Vo vzťahu k žalovaným uvádzanej opodstatnenosti aplikácie § 257 C.s.p. odvolací súd uvádza, že
aplikácia uvedeného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady
na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného

zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný
prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach
danej veci, ale aj v okolnostiach na stranách sporu. Pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného
zreteľa prihliada súd jednak k majetkovým, osobným a sociálnym pomerom strán sporu, ale rovnako je
potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a dôležitým je aj správanie

strán sporu pred a po podaní žaloby. Je potrebné vziať do úvahy aj to, ako by sa uložená povinnosť na
náhradu trov konania dotkla neúspešnej strany sporu, ale zároveň je potrebné prihliadnuť aj na to, ako
by sa nepriznanie náhrady trov konania dotklo pomerov úspešnej strany sporu. Pokiaľ súd dospeje k
záveru, že pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií by sa javilo priznanie trov konania ako neprimerane
tvrdé, je na mieste aplikácia ustanovenia o trovách konania podľa § 257 C.s.p.

8. Po oboznámení sa s dôvodmi žalovaného, zohľadnení účelu civilného procesu, ktorým je
poskytnutie ochrany porušenému právu a právom chráneným záujmom, dospel odvolací súd k záveru,
že ním vymedzené dôvody, pre ktoré navrhuje pristúpiť k aplikácii § 257 C.s.p., takýmito dôvodminie sú. V posudzovanej veci samotný charakter sporu nemôže predstavovať výnimočný prípad pre
aplikáciu ust. § 257 C.s.p., v danom prípade žalobkyňa len využila možnosť podať návrh na zrušenie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva dôvodiac, že podnikanie žalovaného

viedlo v období posledných troch rokov k vzniku dlhov a záväzkov, ktoré významným spôsobom
poškodzovali hospodárske záujmy rodiny. Predmetné konanie treba považovať za sporové konanie s
tým, že ak sú naplnené a zároveň preukázané zákonom stanovené predpoklady podľa § 148 ods. 2
Občianskeho zákonníka, súd rozhodne o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania
ich manželstva, pričom aj v tomto spore platí zásada kontradiktórnosti a prejednacia zásada a súd po

vyhodnotení, či žalobca uniesol alebo neuniesol dôkazné bremeno návrhu buď vyhovie alebo nevyhovie,
čiže vzhľadom na výsledok sporu je preto namieste aplikácia ust. § 255 C.s.p., vyjadrujúceho zásadu
zodpovednosti za výsledok konania. Nakoľko súd prvej inštancie žalobe žalobkyne vyhovel, je nutné
skonštatovať, že žaloba bola podaná dôvodne a preto úspešnej žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov
konania.
9. Pokiaľ žalovaný ako dôvod hodný osobitného zreteľa uvádzal skutočnosť, že nevedel svojim konaním

ovplyvniť priebeh sporu, tým, že by zrušil živnostenské oprávnenie, tak aby bol úspešný, odvolací súd
konštatuje, že takýmto dôvodom (hodným osobitného zreteľa) nie je a ani nemôže byť okolnosť alebo
skutočnosť, ktorá by mala vplyv na dôvodnosť resp. nedôvodnosť samotného žalobou uplatneného
nároku.
10. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade

nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany,
ktorájenespokojnásprávnymizávermi,týmnemohlodôjsťkporušeniuprávažalovanéhonaspravodlivý
súdny proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na
to, aby bol účastník konania (strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade

s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).
11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade
trov konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.

12. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §

255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Nakoľko plne procesne úspešnej žalobkyni trovy odvolacieho konania
nevznikli, odvolací súd jej ich náhradu nepriznal (viď uznesenie kolégia NS SR č. 15 z 9.10.2018).
13. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (strán
sporu) za trvania manželstva (výrok I.), nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).