Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. február 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 76S/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200003
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6022200003.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr.
Jany Novotnej, v právnej veci žalobcu: C. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. M. XX, XXX XX W., právne
zastúpený JUDr. Viktorom Mlynekom, advokátom so sídlom Štúrova 43, 949 01 Nitra, IČO: 53 109 538,
proti žalovanému: Okresný úrad Žarnovica, odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Bystrická
53, 966 81 Žarnovica, za účasti ďalšieho účastníka konania: Slovenská elektrizačná prenosová sústava,
a. s., so sídlom Mlynské nivy 59/A, 824 84 Bratislava, IČO: 35 829 141, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. OU-ZC-OSZP-2021/001192-002 zo dňa 08. októbra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania voči neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím č. 2016/194-012 zo dňa 23.12.2016 Obec Veľké Pole rozhodla podľa § 47 ods. 3
zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon
č. 543/2002 Z. z.“ alebo „zákon o ochrane prírody a krajiny“) a udelila súhlas na výrub drevín podľa
dendrologického prieskumu, ktorého prílohou bol súpis drevín určených na výrub a výseče katastrálnej
mapy s parcelami, kde sa mal výrub uskutočniť. Boli určené podmienky vykonania výrubu v zmysle §
82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z., konkrétne:
1. Výrub drevín realizovať až po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia na líniovú stavbu

„Vedenie 2x400 kV Horná Ždaňa - Oslany“.
2. Výrub stromov sa uskutoční v termínoch od 01.10.2018 do 31.03.2019 a od 01.10.2019 do 31.03.2020
v období vegetačného pokoja.
3. Po uskutočnení výrubu upraviť poškodený terén.
4. Likvidáciu drevnej hmoty zabezpečí žiadateľ v súlade s predpismi na ochranu životného prostredia.
5. Počas výrubu je potrebné postupovať v súlade so zákonom č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v znení
neskorších predpisov.

2. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný úrad Žarnovica,
odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím č. OU-ZC-OSZP-2017/000470 zo dňa 10.03.2017
tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.3. Na základe správnej žaloby žalobcu boli uvedené rozhodnutia predmetom súdneho prieskumu pred
Krajským súdom v Banskej Bystrici a správny súd rozsudkom č.k. 23S/67/2017-160 zo dňa 25.04.2018

správnu žalobu žalobcu zamietol a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Na základe
kasačnej sťažnosti žalobcu, podanej proti uvedenému rozsudku krajského súdu, Najvyšší súd SR
rozsudkom sp. zn. 6Sžk/29/2018 zo dňa 11.06.2019 kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol a nepriznal
účastníkom konania náhradu trov kasačného konania.

4. Ďalší účastník konania žiadosťou zo dňa 28.01.2020 požiadal Obec Veľké Pole ako orgán verejnej
správy prvého stupňa o predĺženie platnosti rozhodnutia č. 2016/194-012 zo dňa 22.12.2016 z dôvodu,
že aktuálne prebieha konanie pre stavebné povolenie a toto do 31.03.2020 nebude ukončené, preto
nebolo možné začať s výberom zhotoviteľa stavby a s následnou realizáciou stavby - povoleným
výrubom v k. ú. U. T.. Ďalší účastník konania žiadal predĺžiť platnosť rozhodnutia do 31.03.2024 vrátane
zmeny v podmienke týkajúcej sa termínov uskutočnenia výrubu.

5. Orgán verejnej správy prvého stupňa zverejnil informáciu o začatí administratívneho konania na
webovom sídle obce dňa 03.03.2020 a upovedomil o začatí administratívneho konania podaním
č. 2020/84-02 zo dňa 03.03.2020. Dňa 30.03.2020 bolo doručené podanie žalobcu obsahujúce
pripomienky a námietky týkajúce sa predmetu konania. Orgán verejnej správy prvého stupňa následne

rozhodnutím č. 2020/84-04 zo dňa 06.04.2020 konanie zastavil v zmysle § 82 ods. 9 písm. a) zákona
o ochrane prírody a krajiny a § 30 ods. 1 písm. j) zákona č. 71/1967 o správnom konaní (Správny
poriadok) v znení neskorších predpisov, a to z dôvodu, že nebolo možné o podanej žiadosti žiadateľa
(ďalšieho účastníka konania) rozhodnúť do 31.03.2020, a preto podľa prvostupňového orgánu došlo k
zániku predmetu konania. Dôvodom nemožnosti rozhodnutia do 31.03.2020 bolo, že sa konanie viedlo

prostredníctvom verejnej vyhlášky, išlo o veľký rozsah dotknutých pozemkov, ktoré boli vo vlastníctve
väčšieho počtu vlastníkov a prvostupňový orgán postupoval podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, aby
zabezpečil možnosť realizovať dotknutým účastníkom konania ich procesné práva.

6. Proti uvedenému rozhodnutiu podal ďalší účastník konania - žiadateľ prostredníctvom

splnomocneného zástupcu odvolanie.

7. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-ZC-OSZP-2021/000096-012 zo dňa 08.12.2021
tak, že prvostupňové rozhodnutie č. 2020/84-04 zo dňa 06.04.2020 zrušil a vec vrátil na nové
prejednanie a rozhodnutie.

8. Žalovaný v tomto rozhodnutí vytkol prvostupňovému orgánu procesné chyby, a to nedostatok
plnomocenstva, ktoré žiadateľ predložil k žiadosti, nedodržanie lehoty na zverejnenie informácie o začatí
administratívneho konania a nesprávne určenie termínu začatia administratívneho konania. K dôvodu
zastavenia konania uviedol, že podanie žiadosti je potrebné vnímať ako úkon, resp. uplatnenie si práva

na predĺženie rozhodnutia a akékoľvek hmotnoprávneho lehoty v zmysle uplatneného nároku prestávajú
plynúť (spočívajú). Žalovaný uviedol, že bolo začaté konanie o predĺženie platnosti rozhodnutia a
v prebiehajúcom konaní nie je podstatné, že rozhodnutie, o ktorého predĺžení sa rozhoduje, stratí
počas správneho konania platnosť, pretože už sa o danom rozhodnutí vedie nové správne konanie v
zmysle prípustných zákonných podmienok. Koniec platnosti vydaného rozhodnutia, ktorá je uvádzaná

termínom 31.03.2020 v podmienke č. 2 pôvodného rozhodnutia č. 2016/194-012, bola chápaná podľa
žalovaného prvostupňovým orgánom vo svojej podstate nesprávne. Podľa žalovaného tento termín
nie je termínom ukončujúcim končenú platnosť povoľovanej činnosti daným súhlasom, avšak je viac-
menej iba podmienkou, ktorá zaväzovala účastníka konania k vykonaniu výrubu s prihliadnutím na
obdobie vegetačného pokoja. Pôvodné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.04.2017, pričom

jeho účinnosť je viazaná na splnenie podmienky, a to nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o vydaní
stavebného povolenia na líniovú stavbu - „Vedenie 2x400 kV Horná Ždaňa - Oslany“. Doba platnosti
nebola žiadnym spôsobom vymedzená. Správny orgán síce v podmienkach rozhodnutia o výrube
stanovil termín, kedy je žiadateľ oprávnený na vykonanie povolenej činnosti, ale uvedený termín nie je
možné pokladať za určenie doby jeho platnosti, nakoľko ide len o bližšie vymedzenie jeho účinnosti. O

uvedenom svedčí taktiež skutočnosť, že v súlade s ďalšími podmienkami rozhodnutia o výrube správny
orgán zaviazal žiadateľa aj k ďalším činnostiam, ktoré je povinný vykonať po realizácii výrubu, a to napr.
odstránenie drevnej hmoty z danej lokality, pričom splnenie stanovenej povinnosti je možné vynútiť iba
za predpokladu platnosti rozhodnutia.9. Žalovaný ďalej poukázal na ust. § 89 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. s tým, že z tohto rozhodnutia
vyplýva, že rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť ex lege, teda priamo zo zákona

okamihom splnenia aspoň jednej zo stanovených podmienok. Vzhľadom na to, že platnosť rozhodnutia
o výrube nebola explicitne určená, a ani z jeho odôvodnenia nevyplýva, že uplynutím termínu na výrub
zároveň uplynie jeho platnosť, a rovnako z dôvodu, že nenastala žiadna z okolností vyplývajúcich z §
89 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z., jeho platnosť neskončila a rozhodnutie o výrube je i naďalej platné.
Podľa žalovaného teda prvostupňový orgán postupoval nesprávne, nepostupoval v súlade s § 32 ods.

1 Správneho poriadku a nedostatočne zistil skutočný stav veci.

10. Následne orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. 2020/84-16 zo dňa 15.06.2021
v zmysle § 89 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o ochrane prírody a krajiny zmenil výrokovú časť
rozhodnutia č. 2016/194-012 zo dňa 23.12.2016, právoplatného dňa 03.04.2017, a to v určených bližšie
špecifikovaných podmienkach: „1. výrub drevín sa uskutoční v termínoch od 01.10.2018 do 31.03.2019 a

od 01.10.2019 do 31.03.2020 v období vegetačného pokoja“ sa nahrádza: „1. výrub drevín sa uskutoční
v čase mimo vegetačného obdobia t. j. v termíne od 01.10. do 31.03. kalendárneho roka“. Ďalej uviedol,
že v zmysle § 89 ods. 2 zákona o ochrane prírody predlžuje platnosť rozhodnutia na dva roky, a to od
právoplatnosti stavebného povolenia podľa zákona č. 50/1976 Zb. a že v prípade dôvodov uvedených
v § 89 zákona o ochrane prírody a krajiny môže Obec Veľké Pole na návrh účastníka konania alebo z

vlastného podnetu tento súhlas zmeniť alebo zrušiť. Uviedol tiež , že ak sú splnené podmienky uvedené
v § 89 ods. 2 zákona o ochrane prírody, možno platnosť tohto rozhodnutia vydaného na dobu určitú
predĺžiť, ak o to účastník konania požiada najneskôr 60 dní pred ukončením jeho platnosti, že nesplnenie
povinnosti uloženej orgánom ochrany prírody v súhlase na výrub drevín je možné sankcionovať v zmysle
§ 91 zákona o ochrane prírody a že osobitné predpisy, ako aj ostatné ustanovenia zákona č. 543/2002

Z. z., ostávajú vydaním súhlasu nedotknuté.

11. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán konštatoval, že na základe usmernenia žalovaného
došlo žiadateľom o skompletizovanie podanej žiadosti a boli tak odstránené nedostatky týkajúce sa
priloženého splnomocnenia.

12. Uviedol, že nie je pochybnosť o tom, že dôvodom žiadosti o predĺženie platnosti bolo aktuálne
prebiehajúce konanie pre stavebné povolenie, ktoré do 31.03.2020 nebolo ukončené a tým nebolo
možné začať s výberom zhotoviteľa stavby a jej následnou realizáciou - povoleným výrubom v k. ú. U. T..
Uviedol tiež, že žiadateľ vo svojej žiadosti navrhoval pôvodné rozhodnutie ponechať v jeho znení s tým,

že termín jeho platnosti žiadal zmeniť na 31.03.2024, vrátane následnej zmeny v podmienke týkajúcej
sa termínu uskutočnenia výrubu.

13. Prvostupňový orgán ďalej uviedol, že po posúdení žiadosti zmenil výrokovú časť rozhodnutia č.
2016/194-012 z vlastného podnetu podľa § 89 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona č. 543/2002 Z. z. v

bode č. 1, kde došlo k zmene termínu vykonania činnosti výrubu na mimovegetačné obdobie, a to
od 01.10. do 31.03 kalendárneho roka. Uviedol ďalej, že zmena rozhodnutia vo svojej podstate
umožňuje za splnenia zákonom predpokladaných podmienok zásah do právoplatných a tak v zásade
nezmeniteľných a nezrušiteľných rozhodnutí. Takéto legislatívne riešenie je opodstatnené v situácii,
kedy môže dôjsť po vydaní rozhodnutia k podstatnej zmene vonkajších okolností, za ktorých bolo

pôvodné rozhodnutie vydané, a postup podľa právoplatného rozhodnutia by nemohol zabezpečiť
ochranu dôležitého verejného záujmu, či dokonca by mohol tieto záujmy ohroziť. Podľa orgánu verejnej
správy prvého stupňa pôvodné rozhodnutie je stále platné a viazané na právoplatné stavebné povolenie,
preto považoval za nevyhnutné upraviť podmienku, ktorá určuje a upravuje obdobie vykonávania
činnosti v čase mimo vegetačného obdobia. Skutočnosť, že vydanie stavebného povolenia pre danú

stavbu elektrického vedenia sa nad rámec predĺžilo, spôsobila, že došlo k zániku podstatnej bližšie
špecifikovanej podmienky určenej vydaným rozhodnutím na výrub drevín, a to konkrétne podmienky č.
1. Keďže pôvodne vydané rozhodnutie bolo pre vykonanie povolenej činnosti viazané na právoplatné
stavebné povolenie, predĺžil prvostupňový orgán v zmysle § 89 ods. 2 zákona o ochrane prírody a
krajiny platnosťrozhodnutianadvaroky,atostriktneodčasuvydaniavyššieuvedenéhoanevyhnutného

právoplatného rozhodnutia podľa stavebného zákona.

14. K námietke žalobcu, že v upovedomení o začatí konania nebolo uvedené, do akej doby sa
má rozhodnutie predlžovať, prvostupňový orgán uviedol, že konkrétna informácia o požadovanejdobe predĺženia platnosti bola zrejmá z prvostupňového upovedomenia o začatí správneho konania,
doručovaného ešte pred odvolacím konaním, následne bola uvedená aj v rozhodnutí o zastavení
konania zo dňa 06.04.2020, ako aj v rozhodnutí o odvolaní zo dňa 04.02.2021, a tieto písomnosti

žalobcovi boli doručené. Z nich vyplývala skutočnosť, že žiadateľ požadoval predĺženie lehoty
rozhodnutia do 31.03.2024, t. j. o 4 roky.

15. Pokiaľ žalobca namietal, že žiadateľ nepredložil právoplatné rozhodnutie Okresného úradu
Prievidza, ktorými bol vydaný súhlas na poškodzovanie a ničenie biotopov, vo vzťahu k tejto námietke

prvostupňový orgán poukázal na to, že toto konanie nie je nijako viazané na súhlas na poškodzovanie a
ničenie biotopov, vo veci ktorého koná Okresný úrad Prievidza, že ide o dve samostatné konania, ktoré
sa nijakým spôsobom nedopĺňajú ani neovplyvňujú.

16. Vo vzťahu k ďalším námietkam predneseným žalobcom prvostupňový orgán poukázal na závery
žalovaného v rozhodnutí zo dňa 08.02.2021, kde poukázal na usmernenia generálneho riaditeľa sekcie

ochrany prírody, biodiverzity a krajiny Ministerstva životného prostredia SR k ochrane drevín pod č. 2/
IX/i, určené odborom starostlivosti o životné prostredie, kde sa uvádza, že podľa § 103 ods. 2 zákona
č. 543/2002 Z. z. orgán štátnej správy, ktorý vedie konanie o veci, ktorou môžu byť dotknuté záujmy
ochrany prírody a krajiny, môže o veci rozhodnúť najneskôr po tom, ako mu bolo doručené rozhodnutie
orgánu ochrany prírody o vydaní alebo nevydaní súhlasu alebo povolení alebo nepovolení výnimky

zo zákazu, odborné stanovisko alebo vyjadrenie, ak sa podľa tohto zákona vyžadujú. Ďalej bolo vo
vzťahu k povoľovaniu líniových stavieb podľa Stavebného zákona uvedené, že orgány ochrany prírody
sú povinné rozhodovať o súhlase na výrub podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. už v rámci
územného konania vždy, keď je z podkladov k územnému konaniu dostatočne zrejmé, ktoré dreviny
sú povoľovanou činnosťou dotknuté. Ak na základe podkladov k územnému rozhodnutiu nie je možné

jednoznačne určiť, ktoré dreviny majú byť predmetom konania o výrube, bude musieť byť vydané
ešte pred vydaním stavebného povolenia. Skutočnosť, že je prerušené stavebné konanie, ktoré je v
kompetencii príslušného stavebného úradu, nie je dôvodom v nepokračovaní tohto konania, a to aj z
dôvodu, že rozhodnutie podľa § 47 ods. 3 bolo potvrdené ako správne rozsudkom Najvyššieho súdu
SR pod č. 6Sžk/29/2018, kde sa má za to, že bolo preskúmané v celom rozsahu po vecnej a procesnej

stránke.

17. K ďalším námietkam žalobcu uviedol, že toto konanie nie je vedené v zmysle § 47 ods. 3 ale v zmysle
§ 82 zákona o ochrane prírody a krajiny a samotné rozhodnutie o výrube bolo potvrdené Najvyšším
súdom SR, kde bolo uvedené, že navrhovanú stavbu elektrického vedenia treba jednoznačne považovať

za verejnoprospešnú stavbu. Samotná novela zákona č. 359/2019 Z. z., účinná od 01.01.2020, pri
konaniach vedených v zmysle § 89 ods. 2 vylúčila potrebu súhlasu ostatných účastníkov konania.

18. Námietky, že oznámenie o začatí správneho konania neobsahuje informáciu, že bola navrhovaná
činnosť posudzovaná podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 24/2006 Z.
z.“ alebo „zákon o EIA“) a že správny orgán ignoruje tento zákon a účastníctvo vyplývajúce z § 24 ods.
2, vyhodnotil prvostupňový orgán ako nedôvodné. Uviedol, že komentár k zákonu o č. 24/2006 Z. z.,
na ktorý žalobca poukazoval, bol vydaný v roku 2016 a že odvtedy zákon o ochrane prírody a krajiny
prešielzásadnounovelizáciou,kdesámv§82ods.3presnešpecifikujeokruhúčastníctva.Ďalejuviedol,

že zverejňovanie začatých správnych konaní, v ktorých môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a
krajiny, sa uskutočňuje povinným zverejnením informácie o začatom správnom konaní na webovom
sídle príslušného orgánu, kde si svoje účastníctvo môžu uplatniť združenia s právnou subjektivitou za
stanovených podmienok.

19. K námietke, že prvostupňový orgán dal účastníkom konania len 5 dní na uplatnenie námietok od
doručenia upovedomenia prvostupňový orgán uviedol, že sa nejednalo o nové vydanie rozhodnutia, iba
o jeho zmenu a predĺženie, preto považoval určený termín za dostačujúci, pričom uplatnenie námietok
boloumožnenéúčastníkomkonaniaajpísomnouformou.Rozsahkonaniažiadnymvýraznýmspôsobom
nezasahoval do rozsudkom Najvyššieho súdu SR potvrdeného rozhodnutia, preto nepovažoval

prvostupňový orgán uvedený termín za nátlakový. Ďalej uviedol, že sám účastník konania mohol využiť
možnosť doručenia žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie podľa § 28 ods. 1 Správneho poriadku.20. K námietke o potrebe aplikácie § 33 ods. 2 Správneho poriadku prvostupňový orgán uviedol, že
realizácia práv vyplývajúcich z tohto ustanovenia bola umožnená už doručovaným upovedomením
o začatí správneho konania, pretože správny orgán disponoval dostatočnými podkladmi pre vydanie

rozhodnutia.

21. Žalobca ďalej vzniesol námietky, že účelovo existuje rozhodnutie Obce Veľké Pole č. 2020/29 zo
dňa 03.02.2020 v stavebnom konaní, kde bolo rozhodnuté, že sa prerušuje stavebné konanie do doby
doručenia stanovísk dotknutých orgánov k námietkam účastníka konania a namietal tiež, že sa vedie

konanie o predĺžení rozhodnutí o výrube drevín napriek tomu, že neexistuje rozhodnutie o poškodzovaní
a ničení biotopov, čo je absolútna priorita. K týmto námietkam prvostupňový orgán uviedol, že za
zákonný postup podľa Stavebného zákona si plnú zodpovednosť nesie príslušný stavebný úrad, pričom
orgán ochrany prírody nie je jeho procesnými krokmi viazaný. Rozhodnutia vydávané podľa zákona o
ochrane prírody sú podkladom pre vydávanie príslušných povolení, či už v územnom alebo stavebnom
konaní. Ďalej poukázal na to, že rozhodnutie o súhlase na výrub drevín bolo potvrdené aj rozsudkom

Najvyššieho súdu SR a toto považuje záväzné. Vydaním rozhodnutia nemožno hovoriť o protizákonnom
kroku, pretože uskutočnenie povolenej činnosti podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny je
naviazané až na samotnú právoplatnosť stavebného povolenia.

22. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. OU-ZC-OSZP-2021/001192-002 zo dňa

08.10.2021 rozhodol podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku a rozhodnutie Obce Veľké Pole č.
2020/84-16 zo dňa 15.06.2021 zmenil tak, že celú výrokovú časť nahradil takto: Obec Veľké Pole, ktorá
je podľa § 1 ods. 2 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie príslušným
orgánom štátnej správy a v súlade s § 64 ods. 1, písm. e) a § 69 ods. 1 písm. a) zákona NR SR č.
543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane

prírody“) príslušným orgánom štátnej správy v prvom stupni vo veciach ochrany drevín, z vlastného
podnetu zo dňa 08.04.2021 podľa § 89 ods. 1 písm. a) bod 2 a 3 zákona o ochrane prírody a krajiny
mení rozhodnutie Obce Veľké Pole č. 2016/194-012 zo dňa 23.12.2016, vydané pre spoločnosť MVM,
s.r.o., trvale so sídlom Veľká Okružná 18, 010 01 Žilina, IČO: 36 409 383 v zast. spoločnosti Slovenská
elektrizačná a prenosová sústava, a.s. trvale so sídlom Mlynské Nivy 59/A, 824 84 Bratislava, IČO: 35

829 141 a na základe vykonaného správneho konania podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), v časti určenia podrobnejších podmienok
vykonávania činnosti v súlade s § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody a krajiny takto:
1. Výrub stromov sa uskutoční v období vegetačného pokoja, t. j. v termíne od 01.10. do konca februára
kalendárneho roka.

2. Súhlas na výrub drevín platí odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to na dva roky
od právoplatnosti stavebného povolenia podľa zákona č. 50/1976 Zb.
Ostatné časti a samotné bližšie špecifikované podmienky rozhodnutia Obce Veľké Pole č. 2016/194-012
zo dňa 23.12.2016 zostávajú nezmenené. Toto rozhodnutie je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia č.
2016/194-012 zo dňa 23.12.2016.

23. K námietkam žalobcu o tom, že v upovedomení o začatí správneho konania nebolo uvedené, do
akej doby sa rozhodnutie má predlžovať, žalovaný odkázal na odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej
správy prvého stupňa a ďalej uviedol, že samotný zákon o ochrane prírody a krajiny v žiadnom svojom
ustanovení nekonkretizuje na akú dobu má príslušný konajúci orgán stanovovať dobu platnosti ním

vydávaných rozhodnutí o udelení súhlasov. Termíny určovania platnosti sú skôr v praxi iba zaužívanou
formou konkrétneho konajúceho orgánu, ktorá sa prevažne optimálne stanovuje v priemere na 3 roky.
Lehotu platnosti vydávaných rozhodnutí ponechal zákonodarca na právnej úvahe daného orgánu, keď
táto nie je v už spomenutej praxi v doručovaných upovedomeniach o začatí správneho konania priamo
konkretizovaná.

24. K námietke o tom, že navrhovateľ nepredložil do spisu právoplatné rozhodnutie Okresného úradu
Prievidza, ktorým bol vydaný súhlas na poškodzovanie a ničenie biotopov, žalovaný uviedol, že sa
stotožňuje s názorom prvostupňového orgánu, ktorý zaujal vo vzťahu k tejto žalobcom prednesenej
námietke. Aj vo vzťahu k námietkam, že nebolo predložené do stavebného konania predchádzajúce

rozhodnutie Obce Veľké Pole, že územné konanie je napadnuté na príslušných súdoch a stavebné
konanie je prerušené, ako aj v časti označenej „občianskoprávne námietky“, sa žalovaný stotožnil s
argumentáciou uvedenou v prvostupňovom rozhodnutí. K námietke, že bol nesprávne určený okruh
účastníkov konania uviedol, že konanie má povahu verejnej vyhlášky.25. Žalovaný ďalej uviedol, že prvostupňový orgán postupoval v súlade s právnymi predpismi, keď
podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku upovedomil o začatí konania účastníkov konania a podľa § 21

Správneho poriadku upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. Prvostupňový správny
orgán dal účastníkom konania v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku možnosť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia. Podľa žalovaného
rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa spĺňalo všetky zákonné náležitosti stanovené
Správnym poriadkom a zákonom o ochrane prírody a krajiny.

26. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu, že rozhodnutie prvostupňového orgánu pripravoval
možno niekto aj z prostredia žiadateľa a že rozhodnutie je totožné s rozhodnutím Obce Píla č. 2020/14,
žalovaný uviedol, že aj v prípade prvotného rozhodnutia týkajúceho sa vydania súhlasu na výrub drevín
v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. z roku 2016 boli vydané obsahovo totožné rozhodnutia,
kde táto skutočnosť nebola namietaná zo strany účastníkov konania ako ani vyšších orgánov, ktoré vo

veci rozhodovali a potvrdzovali ich správnosť a zákonnosť, nakoľko sa ako vtedy tak aj dnes rozhodovalo
v rovnakej veci. Prvostupňový orgán prevzal do svojho odôvodnenia časť z už vydaného rozhodnutia
o odvolaní Okresným úradom Žarnovica pod č. OU-ZC-OSZP-2021/000096-012 zo dňa 08.02.2021,
ktorým bol viazaný. Do odôvodnenia rozhodnutia boli aplikované aj state z výkladu k zákonu o ochrane
prírody a krajiny, ktorý je bežne dostupný ako pre potreby orgánov štátnej správy, tak aj pre potreby

samotnej verejnosti.

27.Knámietkamtýkajúcimsavyvlastneniažalovanýuviedol,žetátootázkaniejepredmetomsprávneho
konania. Ak sa v prípade pôvodného vydaného rozhodnutia o udelení súhlasu na výrub drevín tento
týka pozemkov, ktoré sú vedené v katastri nehnuteľnosti ako druh poľnohospodárskej pôdy, je v

zmysle zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy v nadväznosti
na zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia
povinnosť vlastníka, nájomcu alebo správcu pozemku vykonávať agrotechnické opatrenia zamerané na
ochranu a zachovanie kvalitatívnych vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a na ochranu pred
jej poškodením a degradáciou, predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch,

zabezpečiť využívanie poľnohospodárskej pôdy tak, aby nebola ohrozená ekologická stabilita územia a
bola zachovaná funkčná spätosť v prírodných procesoch v krajinnom prostredí a usporiadať a zosúladiť
poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri. Prítomnosť drevín na trvalých trávnatých
porastoch je možné chápať ako ich užívanie v rozpore s vyššie uvedeným zákonom.

28. K námietkam žalobcu, že správny orgán nezákonne a svojvoľne zmenil rozsah žiadosti žiadateľa,
ktorý žiadal predĺžiť rozhodnutie na 4 roky, a účastníkom konania vôbec neavizoval svoj postup, že
ide konať zo svojho podnetu, žalovaný uviedol, že skutočnosť, že sám žiadateľ uviedol do žiadosti
požiadavku týkajúcu sa doby predĺženia platnosti vydaného rozhodnutia nie je stavom protiprávnym.
Uvedením tejto požiadavky zo strany žiadateľa nie je daná povinnosť pre konajúci správny orgán konať

v jej rozsahu a doba platnosti rozhodnutí je na jeho samotnom uvážení. Avizovanie, že správny orgán
ide konať aj z časti z vlastného podnetu, a to z dôvodu, že si to vyžadovali záujmy prírody a krajiny
chránené zákonom č. 543/2002 Z. z., a to hlavne s prihliadnutím na začiatok hniezdneho obdobia, bolo
zakomponované a zrejmé aj z doručovaného upovedomenia o začatí správneho konania.

29. Žalobca ďalej namietal, že vo výrokovej časti rozhodnutia je uvedený splnomocnený zástupca
žiadateľa a nie samotný žiadateľ, teda rozhodnutie nebolo vydané na relevantný subjekt. Žalovaný k
týmto námietkam uviedol, že zákon o ochrane prírody a krajiny vo svojich ustanoveniach § 81 až §
85 umožňuje viesť konanie aj na základe žiadosti podanej splnomocneným zástupcom, t.j. na základe
splnomocnenia, ktoré podľa § 82 ods. 5 zákona o ochrane prírody a krajiny je overená podľa osobitných

predpisov. Všeobecnú úpravu fakultatívneho zastúpenia osôb v správnom konaní zakotvuje aj § 17
Správneho poriadku.

30. Žalobca v odvolaní namietal, že nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote a že nebolo informované
verejnou vyhláškou o doplnení podkladov a o nových podkladoch rozhodnutia, čím malo dôjsť k

porušeniu § 33 ods. 2 Správneho poriadku, a ďalej, že boli zahrnuté do podkladov rozhodnutia aj
písomnosti od roku 2016. Žalovaný vyhodnotil, že tieto námietky nie sú dôvodné a uviedol, že
prvostupňový orgán pokračoval v konaní po tom, ako jeho predošlé rozhodnutie bolo žalovaným zrušené
a odstraňoval vytknuté nedostatky žiadosti navrhovateľa, pričom doručovanie výzvy k doplneniu ako ajrozhodnutia o prerušení konania bolo správne. Zároveň žalovaný uviedol, že upovedomením o začatí
správneho konania bolo žalobcovi umožnené oboznámenie sa s podkladmi v zmysle § 33 ods. 2
Správneho poriadku. K námietke, že do podkladov rozhodnutia boli zhrnuté aj písomnosti od roku 2016

žalovaný uviedol, že táto skutočnosť nebola v danom rozhodnutí zistená.

31. Podľa žalovaného sa žalobca vo svojich podaných odvolaniach opakovane vracia k vydanému
pôvodnému rozhodnutiu o vydaní súhlasu na výrub drevín, pričom správnosť a zákonnosť tohto
pôvodného rozhodnutia bola potvrdená Najvyšším súdom SR rozsudkom sp. zn. 6Sžk/29/2018 zo

dňa 11.06.2019. Žalobca sa podľa žalovaného nemohol v odvolacom konaní dožadovať spätného
preukazovania správnosti uvedeného rozhodnutia, ktorým bol udelený súhlas na výrub drevín.

32. Novelou zákona o ochrane prírody a krajiny s účinnosťou od 01.01.2020 došlo k zmene kompetencií
v konaniach vedených podľa § 47 ods. 3 zákona o prírode a krajiny, a to vo veciach súhlasu na výrub
drevín rastúcich mimo lesa. Táto zmena kompetencie je záväzná hlavne pri vydávaní súhlasov na výrub

v zmysle § 47 ods. 3 zákona. Pokiaľ žalobca namietal, že v konaní sa čakalo na usmernenie od
Ministerstva životného prostredia SR a toto nie je právne záväzné, tak podľa žalovaného usmernenie
týkajúce sa tejto zmeny kompetencie bolo zabezpečené priamo od ústredného orgánu štátnej správy pre
tvorbu a ochranu životného prostredia. Samotný zákon vo svojom aktuálnom znení v § 89 ods. 1 písm.
a) a b) a ods. 2 hovorí, že orgán ochrany prírody a krajiny môže ním vydané rozhodnutie z vlastného

podnetu alebo na návrh účastníka konania zmeniť alebo zrušiť za predpokladu splnenia podmienok
ustanovených v tomto zákone. Súčasne môže platnosť ním vydaného rozhodnutia z vlastného podnetu
alebo na návrh účastníka konania predĺžiť, a to aj opakovane, za predpokladu dodržania zákonom
stanovených podmienok.

33. Obec Veľké Pole ako príslušný prvostupňový orgán ochrany prírody a krajiny nie je príslušným
orgánom pre posúdenie, či navrhovaná stavba je v súlade s územno-plánovacou dokumentáciou obce.
Táto povinnosť vyplýva príslušnému stavebnému úradu v zmysle Stavebného zákona. Žalobca nemôže
od konajúceho správneho orgánu požadovať, aby posudzoval, hodnotil a uplatňoval ustanovenia
zakotvené v úplne inom zákone než v zákone o ochrane prírody a krajiny. Ďalej žalovaný poukázal na

§ 103 ods. 5 zákona o ochrane prírody a krajiny, v zmysle ktorého orgán verejnej správy, ktorý vedie
konanie o veci, ktorou môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny, môže o veci rozhodnúť
najskôr po tom, ako mu bolo doručené rozhodnutie orgánu ochrany prírody a krajiny o vydaní alebo
nevydaní súhlasu alebo povolení alebo nepovolení výnimky zo zákazu, odborné stanovisko alebo
záväzné stanovisko, ak sa podľa tohto zákona vyžadujú.

34. Prvostupňový orgán vychádzajúc z podanej žiadosti a vydaného rozhodnutia vyvodil z vlastného
podnetu zmenu výrokovej časti rozhodnutia týkajúcu sa pôvodnej podmienky pre vykonanie povoľovacej
činnosti, a to podmienky č. 1. Túto zmenu vykonal z dôvodu, že si to z jeho pohľadu vyžadovali záujmy
prírody a krajiny chránené zákonom č. 543/2002 Z. z. Podľa žalovaného bolo preukázateľne zrejmé,

že sám žiadateľ nebude schopný dodržať podmienku určenú orgánom ochrany prírody v pôvodom
rozhodnutí, a preto podľa žalovaného úvaha prvostupňového orgánu bola správna a bolo nevyhnutné
vykonať zmenu pôvodného rozhodnutia z vlastného podnetu orgánu verejnej správy prvého stupňa.

35. Žalovaný ďalej uviedol, že zákon o ochrane prírody a krajiny presne nešpecifikuje, čo má

predchádzaťvyvodeniukonaniazvlastnéhopodnetu,apodľažalovanéhotentoúkonmôžebyťvyvodený
aj z kroku podania žiadosti, kde podľa žalovaného sa jedná o špecifický druh správneho konania, kde
medzi samotným vydaním rozhodnutia o udelení súhlasu na výrub drevín podľa § 47 ods. 3 zákona
jeho zmenou došlo k legislatívnym zmenám, či už na strane samotného zákona alebo jeho vykonávacej
vyhlášky. Poukázal na ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku, kde správne orgány majú dbať na to, aby

konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Avšak
z dôvodu, že k 01.07.2021 prišla do účinnosti vykonávacia vyhláška č. 170/2021 k zákonu o ochrane
prírody a krajiny, ktorá v § 22 ods. 11 hovorí, že ak je výrub drevín odôvodnený, pri vydaní súhlasu na
výrub dreviny sa prihliada na to, aby sa vykonal najmä v období vegetačného pokoja predovšetkým od
01.10. do konca februára, je nevyhnutné znenie tejto podmienky zmeniť aj z pozície žalovaného, aby

boli zabezpečené záujmy ochrany prírody a krajiny. Z tohto dôvodu žalovaný považoval za nutné, aby
bola táto podmienka upravená vo výroku prvostupňového rozhodnutia, aby bol zabezpečený súlad s
aktuálne platnými predpismi na úseku ochrany prírody a krajiny. Nakoľko by zo strany žiadateľa nebolomožné dodržať podmienku určenú v pôvodnom rozhodnutí, je možné hovoriť aj o zmene v zmysle § 89
ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny.

36. Žalovaný ďalej poukázal na ust. § 89 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny s tým, že pre konanie
vo veci predĺženia platnosti vydaného rozhodnutia by museli byť tieto podmienky splnené kumulatívne,
čo neboli, nakoľko bolo nutné vykonať zmenu rozhodnutia podľa § 89 ods. 1 a tejto prináleží aj nové
určenie doby platnosti vydaného rozhodnutia.

37.Žalovanývyhodnotilpostupprvostupňovéhoorgánuakozákonnýanezistildôvody,prečobymalobyť
odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušené. Uviedol, že z jeho strany bolo nevyhnutné vykonať zmenu
výrokovej časti rozhodnutia, a to z dôvodu, že došlo k zásadným zmenám v aktuálne platnej legislatíve
na úseku ochrany prírody a krajiny, t. j. účinnosťou novej vykonávacej vyhlášky 170/2021 Z. z., ktorá
zmenilarozsahobdobiavegetačnéhopokojaatátozmenanebolavčasevydaniarozhodnutiapríslušnou
obcou ešte platná, resp. účinná.

Správna žaloba - žalobné body

38. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ich zrušenia a

vrátenia veci na ďalšie konania. Zároveň si uplatnil právo na úplnú náhradu trov konania.

39. Žalobca namietal, že ak obec konala z vlastného podnetu, po 01.01.2020 musel konať na prvom
stupniokresnýúrad,atedakonalnepríslušnýorgán.Ideoďalšížalobnýdôvodapodľa§134ods.2písm.
b) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) na takýto nedostatok musí správny súd prihliadať ex

offo.

40. Žalobca uviedol, že správnu žalobu podáva z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), a g) SSP,
pretože napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a
nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový

stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi
a nemá v nich oporu, a došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré malo za následok vydanie zákonného rozhodnutia.

41. Podľa žalobcu sa už prvostupňový orgán riadne nevysporiadal s jeho námietkami a nedostal
dostatočné a zákonné odpovede ani v rozhodnutí žalovaného. Žalobca poukázal na znenie jednotlivých
žalobných námietok, ako aj odvolacích bodov obsiahnutých v odvolaní, ktoré žiadal, aby správny súd
vzal za žalobné body tejto správnej žaloby.

42. Žalobca namietal, že sa nejedná o verejnoprospešnú stavbu, ktorá nie je uvedená ani v územnom
pláne obce Veľké Pole, keďže obec ho ani nemá, a musela by byť v záväznej časti územného plánu
medzi verejnoprospešnými stavbami. Taká stavba by musela byť v územnom pláne v zmysle § 12,
hlavne s poukazom na § 12 ods. 1 písm. b) a § 12 ods. 2 písm. j) stavebného zákona. Ďalej namietal, že

navrhovateľ nemohol do tohto konania predložiť právoplatné rozhodnutie Okresného úradu Prievidza,
ktorým bol vydaný súhlas na poškodzovanie a ničenie biotopov, keďže proti tomuto rozhodnutiu podal
žalobca odvolanie a takéto právoplatné rozhodnutie neexistuje. Namietal aj, že navrhovateľ nepredložil
do stavebného konania predchádzajúce rozhodnutie obce, pričom je všeobecne známe, že takého
rozhodnutie malo byť k územnému konaniu a nebolo. Nie je preto možné v zmysle zákona viesť toto

konanie o výrube drevín, keďže nie je tento účel, na ktorý má byť vedené, a to pre stavbu elektrovod
v súlade s územným plánom obcí. Namietal aj, že v rámci prvostupňového konania napadol všetky
záväznéstanoviskávoveciažiadal,abypríslušnýorgánkonalvzmysle§140ods.5Stavebnéhozákona
a orgány verejnej správy sa týmto nijako nezaoberali a nechali to úplne bez povšimnutia. Orgány verejnej
správy sa nevysporiadali s jeho občianskoprávnou námietkou v tom smere, že je tu existencia rozporov

v otázke vlastníckych vzťahov a súvisiacej nevyriešenej otázky neexistujúceho majetkovoprávneho
vysporiadania vlastníctva s predmetným pozemkom, čo žalobca odôvodňuje stálou existenciou jeho
výlučného vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom, a teda neexistenciou právneho titulu stavebníka
k pozemkom v zmysle § 58 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 1 Stavebného zákona. Orgány verejnej správysa nezaoberali tým, že dochádza k zásadnému zásahu do absolútneho subjektívneho vlastníckeho
práva. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp/6/2011
zo dňa 19.01.2012, v ktorom súd vyslovil názor o nezákonnosti a nesprávnosti konania vedeného

podľa ustanovení Stavebného zákona, a nadväznosti na to aj rozhodnutia, v ktorom by správny orgán
nezohľadnil existenciu vecného práva tretej osoby k pozemku, na ktorom má byť zrealizovaná výstavba
a s tým spojené uplatnenie občianskoprávnej námietky v zmysle § 137 Stavebného zákona. Podľa
žalobcu závery tohto rozsudku možno analogicky uplatniť aj na toto konanie, keďže žiadateľ nedisponuje
súhlasom žalobcu ako vlastníka cca 380 ha pozemku v k. ú. T. a cca 12 ha pozemkov v k. ú. U.

T., na ktorých sa má postaviť elektrovod. Podľa žalobcu dochádza k výraznému obmedzovaniu jeho
vlastníckeho práva bez náhrady a na neurčitú a nejasnú dobu a už veľmi dlhú dobu je obmedzený v
nakladaní so svojim majetkom, čo je de facto iná forma vyvlastnenia.

43. Žalobca ďalej namietal, že upovedomenie o začatí administratívneho konania neobsahovalo
informáciu, že činnosť bola posudzovaná podľa zákona č. 24/2006 Z. z., čo je porušenie tohto zákona,

keďže v nasledujúcich povoľovacích konaniach, medzi ktoré patrí aj toto konanie, takáto informácia
musí byť uvedená. Upovedomenie nestanovilo ani okruh účastníkov konania, a teda ani účastníkov z
procesu EIA podľa § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. Správne orgány ignorujú ustanovenia zákona
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v tom, že dotknutá verejnosť má postavenie účastníka a
následne aj postavenie účastníka v každom povoľovacom konaní navrhovanej činnosti alebo jej zmene,

a tú skutočnosť, že právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie môže byť povolením
navrhovanej činnosti priamo dotknuté. V tejto súvislosti žalobca poukázal na komentár k zákonu č.
24/2006 Z. z. Podľa žalobcu správne orgány neurčili správny okruh účastníkov konania a s týmito
nekonali, čo má za následok nezákonný postup a nezákonné rozhodnutia.

44. Žiadosť žiadateľa nebola zverejnená zákonným spôsobom, s čím sa správne orgány riadne
nevysporiadali. Žalobca poukázal na § 3 ods. 6 Správneho poriadku a § 38 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.
z. Poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 314/2014 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 24/2006
Z. z. Podľa žalobcu bolo nutné, aby obec v oznámení o začatí konania určila a uviedla presný okruh
účastníkov konania, vrátane účastníkov z procesu EIA, ktorí majú právo byť o všetkých následných

povoľovacích konaniach informovaní. Konanie začína v zmysle správneho poriadku doručením žiadosti
navrhovateľa.Abysprávnyorgánrešpektovalzákonoposudzovanívplyvov,muselzverejniťtútožiadosť,
čo nespravil, pretože žiadosť nebola zverejnená. K upovedomeniu o začatí správneho konania správny
orgán prvého stupňa na druhej strane informuje, že sa jedná o predĺženie platnosti rozhodnutia a o
jeho zmenu na základe podnetu orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny, a to už vydaného

rozhodnutia, a preto upúšťa od ústneho pojednávania, a na prvej strane upovedomenia sa uvádza, že
ide o konanie na základe doručenej žiadosti zo dňa 29.01.2020. Je nesporné, že sa jedná o návrhové
konanie a prvostupňový orgán nezverejnením žiadosti ako aj upovedomenia o začatí konania na úradnej
tabuli, tak ako je to uvedené v § 3 ods. 6 Správneho poriadku a v § 38 ods. 2 zákona o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie, nesplnil svoje zákonné povinnosti.

45. Podľa žalobcu orgány verejnej správy oboch stupňov nezákonne a svojvoľne zmenili rozsah žiadosti
navrhovateľa, ktorý žiadal predĺžiť rozhodnutie na štyri roky. Orgány verejnej správy na to nie sú
oprávnené a účastníkom, medzi ktorých patrí aj žalobca, prvostupňový orgán vôbec neavizoval svoj
postup, že ide konať zo svojho podnetu a v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že konal na základe

návrhu, čím je zrejmé, že celé konanie je zmätočné a účelové.

46. Vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového orgánu sa uvádza, že bolo rozhodované na základe
žiadosti (návrhu) spoločnosti MVM, s.r.o., čiže aj týmto sa priznávalo, že sa rozhodovalo na základe
žiadosti (návrhu) a nie zo svojho podnetu. Rozhodnutie nemohlo byť vydané pre spoločnosť MVM, s.r.o.,

ktorá len zastupovala navrhovateľa, a preto nebolo vydané na relevantný subjekt.

47. Žalobca ďalej namietal, že prvostupňový orgán určil lehotu na uplatnenie námietok len v rozsahu 5
dní od doručenia upovedomenia o začatí predmetného konania. Takýto postup považoval žalobca za
rozporný s Aarhuským dohovorom, keďže sa jedná o navrhovanú činnosť, ktorá bola posudzovaná v

procese EIA s tým, že išlo o vyvíjanie nátlaku na účastníkov konania.48. Ďalej žalobca namietal, že sa konanie o predĺžení rozhodnutia o výrube drevín nemohlo viesť,
pretože doposiaľ neexistuje právoplatné rozhodnutie o poškodzovaní a ničení biotopov, keďže proti
nemu podal odvolanie a je to absolútna priorita pre administratívne konanie.

49. Podľa žalobcu umiestnenie predmetnej stavby nie je v súlade s územným plánom VÚC BBSK, ale ani
obcí, pričom niektoré obce územný plán ani nemajú a prakticky pri všetkých obciach absentuje územný
plán zón, čo je v rozpore s § 12 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona, pokiaľ sa má vychádzať z toho, že
umiestňovaná stavba má byť verejnoprospešnou stavbou.

50. Žalobca ďalej namieta, že umiestnenie stavby nie je v súlade ani so Správou o hodnotení vplyvov
na životné prostredie. Žalobca poukázal na Správu o ohodnotení vplyvov na životné prostredie, bod
X Všeobecne zrozumiteľné záverečné zhrnutie, s tým, že v rámci tejto správy zo dňa 15.11.2012 bolo
konštatované, že variant VP1 je zapracovaný v ÚPD VÚC Banskobystrického kraja a variant VP2 a VP3
nie sú zapracované. Líniová stavba ale bola navrhovaná podľa variantu VP3, ktorý nebol zapracovaný

v ÚPD VÚC Banská Bystrica. Žalobca poukázal aj na záverečné stanovisko Ministerstva životného
prostredia SR zo dňa 05.06.2013, kde bolo konštatované: „Trasu koridoru navrhovaného elektrického
vedenia zapracovať do ÚPN VÚC Banskobystrického kraja (týka sa variantu VP3 v úseku 2)“. Toto
vykonané nebolo a správne orgány túto skutočnosť opomenuli. Ich rozhodnutia sú nepresvedčivé a
arbitrárne, pretože sa nevysporiadali so žalobcom preukazovanými relevantnými skutočnosťami, a

to, že variant VP3, z ktorého vychádza línia vedenia stavby, nie je zapracovaný v územnom pláne
Banskobystrického kraja a bolo nutné túto variantu zapracovať. Pokiaľ ide o regulatív 7.2.6. záväznej
časti ÚPN VÚC Banskobystrický kraj, tak koridor predpokladaný územným plánom je pre líniovú stavbu
určený po inej trase a toto je prehliadané.

51. Žalobca ďalej poukazoval na § 8 ods. 1 Stavebného zákona a ďalej na to, že v zmysle
§ 37 Stavebného zákona je územnoplánovacia dokumentácia podkladom pre vydanie územného
rozhodnutia. Územné rozhodnutie preto nemôže byť vydané v rozpore s obsahom ÚPD. Podľa žalobcu
orgány verejnej správy porušili Stavebný zákon, konkrétne § 37 a § 39. Ďalej žalobca uviedol, že
je potrebné prihliadať na bod II. ÚPN VÚC Banskobystrického kraja, ktorý definuje verejnoprospešné

stavby, pričom tieto v zmysle definície sú spojené práve s realizáciou uvedených záväzných regulatívov.
Pokiaľ teda regulatív 7.2.6. nezodpovedá umiestneniu predmetnej líniovej stavby, nie je možné ju
považovať za verejnoprospešnú. V časti 8 predmetného bodu II. ÚPN sú v rámci vymedzenia
verejnoprospešných stavieb uvedené konkrétne stavby na zásobovanie elektrickou energiou a táto
stavba tam nie je uvedená. Potom stavbu nie je možné považovať za verejnoprospešnú. Žalobca

namietal aj porušenie § 38 Stavebného zákona, ktorý umožňuje bez súhlasu vlastníka vydať územné
rozhodnutie, len ak môže na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť. Uviedol, že on súhlas na vydanie
územného rozhodnutia nedal a nie sú splnené podmienky na vyvlastnenie pozemkov na navrhovaný
účel, pretože nešlo o verejnoprospešnú stavbu podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie.
Obec nemá žiaden územný plán, a preto nie je možné sa zákonne zaoberať žiadnym kladným

rozhodnutím o súhlase na výrub drevín, pretože takéto rozhodnutie je v rozpore s § 1 a 2 Stavebného
zákona.

52. Žalobca ďalej namieta, že prvostupňové rozhodnutie je úplne totožné s rozhodnutím obce T., z čoho
je zrejmé, že nejde o nestranný a nezávislý administratívny proces, keďže obidve rozhodnutia zrejme

pripravovala tretia osoba, čo je extrémne nezákonné a v právnom štáte neprípustné. Ďalej uviedol, že
obec sa snaží nezákonne zmeniť fakt, že pôvodné rozhodnutie bolo vydané na dobu určitú. Ak je však
toho názoru, že doba jeho platnosti nebola žiadnym spôsobom vymedzená, tak tým obec priznala, že
už pôvodné rozhodnutie je nezákonné z titulu nesplnenia podmienok vo výrokovej časti rozhodnutia a
toto nebral do úvahy ani žalovaný.

53. Podľa žalobcu sa žalovaný nesprávne vysporiadal s jeho odvolacou námietkou, že obec od
01.01.2020 stratila kompetenciu rozhodovať v tomto konkrétnom prípade a príslušným orgánom je
okresný úrad.

54. Podľa žalobcu orgány verejnej správy neprihliadli na Dohovor o prístupe k informáciám, účasti
verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia
(Aarhuský dohovor), publikovaný v Zbierke zákonov pod číslom 43/2006 Z. z. Podľa žalobcu tento
dohovor nebol rešpektovaný. Žalobca poukázal na čl. 9 ods. 3 tohto dohovoru s tým, že tento článokje nutné vykladať v materiálnej rovine, teda prístup k správnemu súdnemu konaniu umožňujúcemu
napadnutie úkonov verejnej moci nielen ako niečo formálne, ale v prípade zrejmých nezákonností
rozhodnutí vydaných v procese týkajúcom sa životného prostredia musí byť v rámci toho aj reálne

zabezpečená náprava v prípade dôvodne napadnutých takýchto nezákonných rozhodnutí orgánov
verejnej moci. Účel dohovoru nebol rešpektovaný, pretože jeho relevantnými námietkami sa orgány
verejnej správy nevysporiadali, alebo vysporiadali len vo formálnej rovine, bez zrejmého zohľadnenia
podstaty veci v jednotlivých konkrétnych vytýkaných nedostatkoch, pričom takýto dlhodobo trvajúci stav
právnej neistoty žalobcu je v rozpore s účelom práva na spravodlivý proces, preto podľa žalobcu došlo k

porušeniujehozákladnýchprávvyplývajúcichzÚstavy,dohovoru,akoajdodatkovéhoprotokolu.Cieľom
čl. 9 ods. 3 a 4 Aarhuského dohovoru je zabezpečiť preskúmateľnosť aktov orgánov verejnej moci a
tým dostatočnú vymáhateľnosť práva v oblasti životného prostredia, teda prostriedkom dosiahnutia tohto
cieľa je priznanie niektorých práv členom verejnosti súvisiacich s prístupom k spravodlivosti. Žalobca
ďalej poukázal na článok 6 ods. 7 Aarhuského dohovoru o spôsoboch účasti verejnosti v príslušných
procesoch a článok 6 ods. 8 tohto dohovoru o zohľadnení výsledkov účasti verejnosti.

55. Žalobca namietal aj to, že orgány verejnej správy nesprávne právne posúdili podmienku súhlasu
vlastníka pozemku, teda žalobcu, pre postup podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. Nie je správny
záver o tom, že nie je potrebný súhlas vlastníka nehnuteľností na udelenie súhlasu s výrubom drevín s
odkazom na § 17 ods. 9 vykonávacej vyhlášky. Žalobca uviedol, že keď raz zákon pre udelenie súhlasu

na výrub drevín ako podklad vyžaduje súhlas vlastníka pozemku, na ktorom drevina rastie, nie je možné,
aby podzákonná norma (vykonávacia vyhláška k zákonu č. 543/2002 Z. z.) menila zákona tak, že si
bude upravovať výnimku, teda kedy takýto súhlas vlastníka pozemku potrebný bude a kedy nie, pretože
takéto ustanovenie zákona je v priamom rozpore s ustanovením čl. 123 Ústavy SR. Podľa žalobcu
predmetom celého sporu je ničím nepodložený arbitrárny výklad a subsumpcia sporných ustanovení

§ 47 ods. 3 a 4 zákona č. 543/2002 Z. z. a § 17 ods. 8 písm. c) a ods. 9 vyhlášky. Podľa žalobcu
analýzou § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. je možné dospieť k tomu, že prvá veta obsahuje in
fine odkaz „ak tento zákon neustanovuje inak“, t. j. ide o hmotnoprávnu exempciu vzťahujúcu sa len na
súhlas orgánu ochrany prírody. Zákon ustanovuje „inak“ práve v § 47 ods. 4, keď zákonodarca uvádza
numerus clausus, pri ktorom nie je vôbec nutný súhlas orgánu. Zákonodarca expresis verbis ustanovuje,

že ustanoviť inak (t. j. odkloniť sa od imperatívu nutnosti vyžiadania si súhlasu orgánu ochrany prírody
na výrub) môže len tento zákon, ako to spravil aj s odkazom na § 47 ods. 4 a teda nie iný zákon, alebo
iná podzákonná norma vykonávajúca zákon. Táto výnimka sa môže vzťahovať výlučne len na súhlas
orgánu výrubu ochrany prírody t. j. nemožno opomenúť súhlas vlastníka pozemku za súčasnej nutnosti
vyžiadania si súhlasu orgánu ochrany prírody a v opačnom prípade, ak by sa postupovalo podľa § 47

ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny, pri ktorom sa nevyžaduje súhlas orgánov ochrany prírody na
výrub, teda vedenie samotného administratívneho konania o takomto súhlase, simultánne sa nemusí
vyžadovať ani súhlas vlastníka pozemku. To, že súhlas vlastníka pozemku sa vyžaduje vždy, ak sa
postupuje podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z., potvrdzuje aj druhá veta v § 47, a potvrdzuje to aj
fakt, že druhá veta v § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. neobsahuje žiadny odkaz na iné ustanovenie

zákona, alebo blanketový odkaz na inú právnu normu, alebo vykonávací predpis, ktorý má ustanoviť
výnimkuztejtopožiadavky.Exempciuzosúhlasunavýrubdrevínmožnouplatniťlenvovzťahuksúhlasu
orgánu prírody, ktorý je nutný na samotný výrub drevín. Keď v § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.
nie je uvedená žiadna výnimka vo vzťahu k súhlasu vlastníka pozemku, nie je možné, aby vyhláška
nad rozsah zákona takúto výnimku určovala. Žalobca v tejto súvislosti poukazoval na ustanovenie §

47 ods. 10 zákona č. 543/2002 Z. z. s tým, že v tomto ustanovení je obsiahnutý blanketový odkaz na
vyhlášku, ktorá má upraviť okolnosti, ktoré zákonodarca neobsiahol do zákona č. 543/2002 Z. z., pretože
určité skutočnosti delegoval na ministerstvo, ktoré má vďaka svojmu zameraniu väčší potenciál upraviť
podrobnejšie skutočnosti precíznejším spôsobom ako zákonodarca. Podľa žalobcu touto delegáciou
zákonodarca nemal na mysli, aby ministerstvo upravilo výnimku z ustanovenia zákona, ako to poňal

najvyšší súd v rámci svojho právneho posúdenia veci pri vydávaní napádaného rozhodnutia a takýto
výklad je ústavne absolútne neudržateľný. Podľa žalobcu sa správne orgány taktiež nezaoberali, či ide
o odôvodnený prípad a či záujem na výrube drevín prevažuje nad ekologickými a estetickými funkciami
dreviny a jej vplyvmi na zdravie človeka, pričom absentuje správna úvaha v tomto smere.

56. V súvislosti s § 59 ods. 1 Správneho poriadku žalobca namietal, že ak by bol žalovaný ako odvolací
orgán dôsledný, zistil by, že ide o investíciu v rozsahu viac ako tridsať kilometrov, čím tu ide o absenciu
posudzovania strategického dokumentu podľa zákona o EIA - tzv. SEA.57. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že jeho tu napadnuté rozhodnutie
je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia obce č. 2016/194-012 zo dňa 23.12.2016, avšak už neuvádza,
že proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté tak, že odvolací orgán

ho zrušil.

58. Podľa žalobcu bolo porušené jeho právo na prístup k správnym orgánom v rámci rozhodovacieho
procesu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keďže pred vydaným rozhodnutím nebolo umožnené
vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia v úradnom spise a navrhovať doplnenie pokladov

rozhodnutia, a to aj napriek tomu, že o to viackrát výslovne žiadal. Správny orgán prvého stupňa vôbec
neinformoval verejnou vyhláškou účastníkov konania napríklad o výzve navrhovateľa na doplnenie
podkladov a neinformoval ani o nových podkladoch pre svoje rozhodnutie, čím porušil povinnosť v § 33
ods. 2 Správneho poriadku, keďže žalobcovi ani nedal možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia,
pričom z rozhodnutia obce je zrejmé, že do pokladov rozhodnutia zahrnula všetky písomnosti od roku
2016, o čom žalobca nemal vedomosť. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na súvisiacu judikatúru

Najvyššieho súdu SR. Podľa žalobcu v administratívnom konaní nemohol postupovať podľa § 33 ods.
2 Správneho poriadku, čo považuje za výslovne nezákonný postup.

59. Podľa žalobcu orgány verejnej správy oboch stupňov porušili množstvo procesných noriem
(Aarhuský dohovor - nadzákonná norma, Ústava SR, zákon č. 24/2006 Z. z., Stavebný zákon, Správny

poriadok), pričom tieto skutočnosti sú tak závažného charakteru, že ich nie je možné prehliadnuť a
náležitým spôsobom sa s nimi nevysporiadať.

60. Žalobca namietal, že Ministerstvo hospodárstva SR vydalo v zmysle § 12 zákona č. 251/2012 Z. z.
o energetike, na základe žiadosti ďalšieho účastníka konania, osvedčenie č. 19430/2019-4110-44603

zo dňa 25.07.2019 na výstavbu energetického zariadenia „Súbor stavieb - Transformácia 400/110
kW Bystričany - 2. stavba: Vedenie 2x400 kW Ždaňa - lokalita Oslany“ s dobou platnosti tohto
osvedčenia tri roky od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobca namietal, že toto
osvedčenie nebolo medzi podkladmi napadnutého rozhodnutia a obec z neho nemohla ani vychádzať
pri vydávaní svojho rozhodnutia, čo aj napriek tomu urobila. Celý proces vydávania osvedčenia bol

podľa žalobcu nezákonný, v súvislosti s čím poukázal na § 1 ods. 1 Správneho poriadku a na § 1
ods. 1 zákona č. 175/1995 Z. z. Ministerstvo hospodárstva SR podľa žalobcu nepostupovalo v súlade
so Správnym poriadkom, keďže o začatí takéhoto administratívneho konania neupovedomilo všetkých
známych účastníkov konania v zmysle § 18 ods. 3 Správneho poriadku, teda aj žalobcu, keďže
uvedené osvedčenia sa týkali aj pozemkov vo vlastníctve žalobcu. Žalobca uviedol, že napáda prvotný

podklad pre toto napádané konanie ako žalobný dôvod a je nutné tento stav zo strany správneho súdu
riadne preskúmať. Podľa žalobcu Ministerstvo hospodárstva porušilo zákonný procesný postup, čím bol
žalobca extrémne ukrátený na svojich právach hájiť si svoje záujmy v administratívnom konaní vo veci
vydania osvedčenia.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

61. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že v súvislosti s namietaným nedostatkom
právomoci prvostupňového orgánu na vydanie rozhodnutia poukazuje na novelu zákona o ochrane
prírody a krajiny, kde došlo k zmene príslušnosti pri vydávaní súhlasu v zmysle § 47 ods. 3 tohto zákona.

Je nepochybné, že v zmysle § 69 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny je obec príslušná
na rozhodovanie o vydaní súhlasu na výrub drevín rastúcich v zastavanom území obce a v zmysle § 68
ods. 1 písm. c) tohto zákona je na rozhodovanie o vydaní súhlasu na výrub drevín rastúcich za hranicami
zastavaného územia príslušný okresný úrad. Podľa žalovaného ale v tomto prípade nešlo o konanie
podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrany prírody a krajiny, a preto sa stotožnil s odôvodnením, že rozhodoval

príslušný orgán, pretože sa jednalo o orgán, ktorý má právo ním vydané rozhodnutie meniť alebo rušiť.

62. K námietkam o tom, že nešlo o verejnoprospešnú stavbu žalovaný uviedol, že táto už bola nie
raz zodpovedaná v predchádzajúcich konaniach. Ďalej, že rozhodnutie vydané v tomto konaní nebolo
viazané na súhlas vydávaný zo strany Okresného úradu Prievidza. Ďalej uviedol, že stavebný úrad

ako orgán verejnej správy v územnom konaní nemôže rozhodnúť bez záväzného stanoviska orgánu
ochrany prírody vzhľadom na § 103 ods. 6 zákona o ochrane prírody a krajiny. Nemôže vydať územné
rozhodnutie pred tým, ako mu bolo doručené pre územné konanie v ust. § 9 ods. 1 písm. b) uvedeného
zákona požadované stanovisko orgánu ochrany prírody a krajiny. So zreteľom na koncentračnú zásaduplatnú v územnom konaní, ktorá je vyjadrená v § 36 ods. 3 Stavebného zákona, je však orgán
ochrany prírody v súlade s § 126 ods. 2 Stavebného zákona pri uplatňovaní záujmov ochrany prírody
a krajiny, t. j. pri vydávaní záväzných stanovísk pre územné konanie povinný dodržať postup podľa

citovaného ustanovenia Stavebného zákona. Stavebný úrad územným rozhodnutím vymedzí územie
na navrhovaný účel, pričom určí aj podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy chránené osobitnými
predpismi, t. j. aj záujmy ochrany prírody a krajiny v súčinnosti s príslušným orgánom ochrany prírody,
a to na základe jeho záväzného stanoviska. Pretože územné rozhodnutie ešte nezakladá právo na
uskutočnenie stavby, jeho vydanie nemusí byť vždy podmienené predložením rozhodnutia o vydaní

súhlasu na výrub drevín. Súlad alebo nesúlad stavby s územno-plánovacou dokumentáciou obce, ako
aj adresnosť na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžp/6/2011 zo dňa 19.01.2012 žalobca opiera
o Stavebný zákon, vo veci ktorého plne konajú príslušné stavebné úrady a nie orgány štátnej správy
ochrany prírody a krajiny.

63. K námietkam týkajúcim sa zverejnenia informácie o začatí administratívneho konania žalovaný

uviedol, že mu nie je zrejmé žiadne ustanovenie použitých zákonov, ktoré by dávalo správnym orgánom
za povinnosť uviesť informáciu o tom, že činnosť bola posudzovaná podľa zákona č. 24/2006 Z.
z. v upovedomení o začatí konania. Predmetná stavba ako taká prešla procesom posudzovania v
súlade s uvedeným zákonom č. 24/2006 Z. z., ktorým bol komplexne posúdený jej vplyv na životné
prostredie, a teda je možné vyvodiť záver, že stavbu je možné realizovať za dodržania stanovených

podmienok, vychádzajúcich z vydaného záverečného stanoviska. Celé konanie bolo vedené formou
verejnej vyhlášky. a teda podľa žalovaného práva účastníkov konania neboli v tomto administratívnom
konaní nijakým spôsobom dotknuté.

64.Knámietkeotom,ženebolazverejnenážiadosť navrhovateľaakoajupovedomenieozačatíkonania

na úradnej tabuli tak, ako je to uvedené v § 3 ods. 6 Správneho poriadku a v § 38 ods. 2 zákona č.
24/2006 Z. z., žalovaný uviedol, že táto forma zverejňovania žiadosti navrhovateľa ako aj upovedomenia
je vlastná pre konania vedené napr. podľa Stavebného zákona, ale nie je možné ju aplikovať na konanie
vedené podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, pretože tento má vlastné ustanovenia týkajúce sa
zverejňovania informácie o začatí správneho konania v § 82 ods. 7.

65. Pokiaľ bolo namietané, že v rozhodnutí je uvedený nerelevantný subjekt, tak podľa žalovaného tento
žalobnýbodjeneopodstatnený,nakoľkovydávaniepovolenípresplnomocnenéosobyzostranyorgánov
štátnej správy sú v praxi úplne bežné, a poukázal v tejto súvislosti aj na § 17 Správneho poriadku.

66. Pokiaľ žalobca namietal, že obec dala účastníkom len 5 dní od doručenia upovedomenia o
začatí predmetného konania na uplatnenie námietok ,podľa žalovaného sa neviedlo konanie o
novej veci, ktoré by si vyžadovalo minimálne ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním,
prípadne zabezpečovanie nových rozsiahlych podkladov, preto bola táto stanovená lehota zo strany
prvostupňového orgánu postačujúca.

67. Vo vzťahu k námietkam, že umiestnenie predmetnej stavby nie je v súlade s územným plánom
VÚC BBSK a obci, pričom niektoré obce ani územný plán nemajú, a absentuje územný plán zóny,
žalovaný uviedol, že prevažná časť týchto námietok bola okresným úradom už zodpovedaná pri prvej
podanej žalobe zo strany žalobcu, kde bolo predmetom prieskumu rozhodnutie o udelenie súhlasu na

výrub drevín podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na názory
Najvyššieho súdu SR v konaní sp. zn. 6Sžk/29/2018, ktoré považoval za právne záväzné. Pokiaľ išlo
o požadované zosúladenie stavby s územnými plánmi, tak podľa žalovaného toto nie je v pôsobnosti
orgánov štátnej správy ochrany prírody a krajiny. Preto žalovaný aj uviedol, aby všetky požiadavky zo
strany žalobcu, ktoré sa opierajú o nezákonné kroky vo veci umiestnenia stavby, boli uplatňované v tých

konaniach, ktoré sú vedené v zmysle Stavebného zákona.

68. Pokiaľ žalobca poukazoval na totožnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu s rozhodnutím Obce
Pílaateda,žezrejmebolirozhodnutiavypracovanétreťouosobou,odlišnouodprvostupňovýchorgánov,
tak k týmto námietkam žalovaný uviedol, že ide o subjektívny názor žalobcu a že tento žalobný bod je

zodpovedaný v odôvodnení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia.

69. Žalovaný ešte zdôraznil, že v tomto prípade sa nejedná o vydanie súhlasu v zmysle § 47 ods.
3 zákona o ochrane prírody a krajiny, pričom udelenie súhlasu nebolo predmetom tohto konania.Rozhodnutie o vydaní súhlasu v zmysle § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny bolo už potvrdené
zo strany vyšších príslušných inštancií, a to aj Najvyšším súdom SR vo vyššie uvedenom konaní.

70. Podľa žalovaného v konaní bolo postupované podľa § 37 ods. 2 Správneho poriadku. Sám
žalobca opakovane predkladal konajúcim orgánom obsahovo totožné odvolania, ktoré boli z jeho strany
predkladané aj v povoľovacích konaniach vedených podľa iných osobitných predpisov a ktoré sa
opakovaneopieraliokonanietýkajúcesasúhlasunavýrubdrevínvzmysle§47ods.3zákonaoochrane
prírodyakrajiny,ktorýnebolpredmetomtohtokonania.Pretosižalovanýniejevedomýtoho,žebyprávo,

ktoré žalobcovi vyplýva z § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, nebolo správnymi orgánmi akceptované.

71. Žalovaný ďalej poukázal na to, že správne konania prebehli v období, keď došlo k novelizácii
zákona o ochrane prírody a krajiny a v období, keď nadobudla platnosť vykonávacia vyhláška (od
01.01.2020), ktorou došlo minimálne k zmene pôsobnosti orgánov štátnej správy ochrany prírody a
krajiny. Zároveň došlo aj k nadobudnutiu účinnosti vykonávacej vyhlášky č. 170/2021 Z. z., v ktorej

došlo k zmene rozsahu mimovegetačného obdobia, a preto aj toto bolo zakomponované do príslušných
rozhodnutí. Orgány verejnej správy sa tak snažili zabezpečiť, aby povolená činnosť, t. j. súhlas na
výrub drevín v zmysle § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorého správnosť a zákonnosť
bola potvrdená Najvyšším súdom SR, bola v prípade realizácie vykonaná s čo najmenším dopadom na
životné prostredie dotknutých lokalít.

72. Žalobca opakovane poukazuje na nedodržiavanie ustanovení iných osobitných právnych predpisov,
a to Stavebného zákona, ako aj zákona č. 24/2006 Z. z., avšak orgány štátnej správy ochrany prírody a
krajiny nemôžu konať v intenciách mimo zákon o ochrane prírody a krajiny a tým uplatňovať vo svojich
konaniach ustanovenia vyplývajúce z iných zákonov.

73. Žalobca nemôže sústavne a opakovane predkladať tie isté skutočnosti, o ktorých už bolo rozhodnuté
z pozície samotných súdov a žiadať, aby sa s nimi opakovane vysporiadavali zainteresované správne
orgány a vyvodili závery žalobcom predkladané či navrhované.

74. Zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý bol
základom pre vydanie rozhodnutia, tak prvostupňového ako aj odvolacieho, nie je v rozpore s obsahom
administratívnych spisov a nedošlo ani k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

75. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania k správnej žalobe

76. Ďalší účastník konania vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že so správnou žalobou nesúhlasí

a má za to, že rozhodnutia, ako aj postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, sú v súlade so všeobecnými
záväznými právnymi predpismi.

77. Podľa ďalšieho účastníka konania väčšina tvrdení žalobcu nesúvisí s postupom žalovaného a
niektoré tvrdenia žalobcu sú zavadzajúce. Ďalší účastník konania poukázal na to, že v rovnakom

predmete žaloby bol vydaný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/67/2017-160 zo
dňa 25.04.2018, v spoločnom konaní o preskúmanie zákonností rozhodnutí žalovaného, a žaloba bola
zamietnutá. Následne žalobca podal kasačnú sťažnosť, o ktorej Najvyšší súd SR rozhodol rozsudkom
sp. zn. 6Sžk/29/2018 zo dňa 11.06.2019 tak, že kasačnú sťažnosť zamietol.

78. V správnej žalobe sú definované viaceré žalobné body a tvrdenia žalobcu, ktorými sa už zaoberal
Najvyšší súd SR v rozsudku č.k. 4Szk/27/2019 zo dňa 10.09.2020, kde podal žalobca kasačnú sťažnosť
a kasačná sťažnosť žalobcu bola zamietnutá. Išlo o súdne konanie vedené v súvislosti so správnou
žalobou žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia o umiestnení stavby.

79. Vo vyčerpávajúcom odôvodnení Najvyššieho súdu SR sú právne ako aj skutkové argumentácie
k jednotlivým tvrdeniam žalobcu, ako je územno-plánovacia dokumentácia, EIA, postavenie účastníka
konania, verejnoprospešný charakter stavby, osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR, územné
rozhodnutia a ďalšie.80. Ďalej ďalší účastník konania uviedol, že pôsobí ako prevádzkovateľ prenosovej sústavy v Slovenskej
republike, je členom medzinárodnej skupiny Európskej siete prevádzkovateľov prenosových sústav

ENTSO-E, aktívne podporuje integráciu trhov a cezzahraničnú kooperáciu s okolitými prenosovými
sústavami, garantuje bezpečnú a spoľahlivú prevádzku, vyrovnanú elektricko-energetickú bilanciu,
zabezpečuje tranzit, export a import elektriny pri rešpektovaní zásad ochrany životného prostredia.
Pri vykonávaní svojej činnosti vyplývajú ďalšiemu účastníkovi konania určité špecifické oprávnenia a
povinnosti, okrem iného aj zo zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike. Jedným z takýchto oprávnení je v

zmysle § 11 ods. 1 písm. f) tohto zákona aj právo vo verejnej záujme zriaďovať na cudzích pozemkoch
mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy,
kedy oprávnenia stavebníka vznikajú právoplatnosťou rozhodnutia, pričom podmienky uskutočnenia
stavby sú predmetom rozhodnutia v povoľovacom konaní podľa Stavebného zákona.

81. K argumentácii žalobcu uvedenej vo vzťahu k potrebe zabezpečenia súhlasu na výrub dreviny podľa

§ 47 ods. 3 písm. e) zákona o ochrane prírody a krajiny poukázal ďalší účastník konania na § 47
ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny, v zmysle ktorého súhlas na výrub dreviny sa nevyžaduje,
ak oprávnenie alebo povinnosť výrubu vyplýva z osobitných predpisov. Toto ustanovenie odkazuje na
poznámku č. 78, kde sa ako príklad uvádza aj zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike. Z citovaných
ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny vyplýva nielen základný právny rámec postupu na výrub

drevina, ale zároveň aj zákonné výnimky z uvedeného postupu taxatívne vymedzené v § 47 ods. 4
zákona o ochrane prírody a krajiny. Paragraf 47 ods. 4 písm. e) zákona o ochrane prírody a krajiny
odkazuje na osobitné predpisy, pričom v odkaze č. 78 je uvedený aj zákon o energetike. Ďalej ďalší
účastníkkonaniapoukázalajna§47ods.10zákonaoochraneprírodyakrajiny, ktoréobsahujezákonné
zmocnenie pre Ministerstvo životného prostredia SR na vydanie vykonávacej vyhlášky. Ďalej poukázal

na ust. § 17 ods. 8 a 9 vykonávacej vyhlášky k zákonu o ochrane prírody a krajiny s tým, že podľa
§ 17 ods. 9 vyhlášky doklady podľa ods. 8 písm. b) a c) [žiadosť o vydanie súhlasu na výrub dreviny
obsahujeb)katastrálneúzemie,parcelnéčíslopozemku,príslušnosťkzastavanémuúzemiuobceadruh
pozemku, na ktorom drevina rastie a kópiu katastrálnej mapy alebo iný doklad umožňujúci identifikáciu
dreviny v teréne a po c) súhlas vlastníka, správcu, prípadne nájomcu (ak mu takéto oprávnenie vyplýva

z nájomnej zmluvy pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľ nie je jeho vlastníkom (správcom,
nájomcom) a doklad preukazujúci vlastníctvo alebo iný právny vzťah k pozemku, na ktorom drevina
rastie (§ 47 ods. 3 zákona)] sa nevyžadujú ak ide o žiadosť o vydanie súhlasu na výrub dreviny z dôvodu
umiestnenia líniovej stavby, na ktorej účely možno pozemky vyvlastniť. Za touto vetou sa vo vyhláške
odkazuje na poznámku 9, kde sa uvádza § 108 až § 116 Stavebného zákona. Podľa § 108 ods. 2

písm. g) Stavebného zákona vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu energetického
diela na výrobu alebo rozvod elektriny podľa osobitných predpisov. V tomto ustanovení Stavebný zákon
odkazuje na poznámku 10c, kde je uvedený zákon č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny
(elektrizačný zákon), ktorý bol zrušený zákonom č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, a ten

bol následne zrušený zákonom č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, ktorý
bol následne zrušený zákonom o energetike (zákon č. 251/2012 Z. z.). Vyhláška v súlade so znením
zákona o ochrane prírody a krajiny ustanovuje podrobnosti o podmienkach vydávania súhlasu na výrub
dreviny. V zmysle vyhlášky je prílohou žiadosti o vydanie súhlasu na výrub dreviny tiež súhlas vlastníka
pozemku, na ktorom drevina rastie. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o žiadosť o vydanie súhlasu

na výrub dreviny z dôvodu umiestnenia líniovej stavby, na účely ktorej možno pozemky vyvlastniť. V
zmysle Stavebného zákona možno pozemky vyvlastniť len vo verejnom záujme, a to okrem iného tiež
pre výstavbu energetického diela na výrobu alebo rozvod elektriny. V prípade výstavby, ktorú má v
úmyslezrealizovaťďalšíúčastníkkonania,saotakútovýstavbujedná.Zuvedenéhojezrejmé,žeorgány
verejnej správy oboch stupňov postupovali v súlade s právnymi predpismi.

82. Na základe uvedenej argumentácie ďalší účastník konania navrhol, aby správny súd správnu žalobu
žalobcu zamietol.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

83. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie na deň 22.02.2023 podľa § 107 ods. 1
písm. a) SSP. Pojednávania sa nezúčastnil ďalší účastník konania, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní
neospravedlnil a ani nežiadal odročiť pojednávanie, preto správny súd vec prejednal a rozhodol vneprítomnosti ďalšieho účastníka konania. Zástupcovia prítomných účastníkov konania sa vyjadrili v
zhode s obsahom písomných prednesov.

84. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z
dôvodovsprávnej žaloby(§134SSP),adospelkzáveru,žesprávnažalobažalobcujenedôvodná,preto
ju podľa § 190 SSP zamietol. Správny súd nezistil dôvody pre zrušenie správnou žalobou napadnutých
rozhodnutí mimo žalobných bodov, na ktoré je povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti, vymedzené v

§ 134 ods. 2 SSP.

85. Správny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutí (prípadne opatrení) orgánov verejnej správy a
postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, teda či rozhodnutia orgánov verejnej správy a ich postup
sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním
administratívneho konania, správny súd nenahrádza a nedopĺňa konanie orgánu verejnej správy a nie

je v jeho právomoci vykonávať prieskum správnou žalobou napadnutých aktov orgánov verejnej správy
(a ich postupu) nad rozsah a dôvody správnej žaloby (ak nejde o vec, v ktorej to Správny súdny poriadok
pripúšťa). Nie je v právomoci správneho súdu ani vyhľadávať za žalobcu nezákonnosti v postupe a
v rozhodnutiach orgánov verejnej správy, prípadne konkretizovať všeobecné a nekonkrétne žalobné
námietky. Iniciátorom súdneho konania pred správnym súdom je žalobca - účastník administratívneho

konania a je na ňom, ako svoje právo na prieskum zákonnosti rozhodnutí (prípadne opatrení) orgánov
verejnej správy využije, konkrétne aké žalobné dôvody v správnej žalobe prednesie a vymedzí.

86. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

87. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

88. Podľa § 134 ods. 1 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.
(2)Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a)rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe

neúčinného právneho predpisu,
b)rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c)ide o veci podľa § 192 ,
d)ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c) , ak
je žalobcom fyzická osoba,

e)ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d) ,
f)vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

89. Podľa § 190 SSP; Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

90. Podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny; Na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu
ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených
prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka
a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej

zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca
a po vyznačení výrubu dreviny.91. Podľa § 82 ods. 3, 6 a 7 zákona o ochrane prírody a krajiny; (3)Účastníkom konania o vydanie
súhlasu alebo povolenie výnimky je v prípadoch uvedených v odseku 2 len žiadateľ, ak tento zákon
neustanovuje inak. Účastníkom konania o vydanie súhlasu na zriadenie zoologickej záhrady je aj obec,

v ktorej katastrálnom území je alebo má byť zoologická záhrada umiestnená. Združenie s právnou
subjektivitou, 114) ktorého predmetom činnosti najmenej jeden rok je ochrana prírody a krajiny (§ 2
ods. 1), a ktoré podalo predbežnú žiadosť o účastníctvo podľa odseku 6, je účastníkom konania, ak
spôsobom podľa osobitného predpisu 113a) potvrdilo svoj záujem byť účastníkom v začatom správnom
konaní; potvrdenie musí byť doručené príslušnému orgánu ochrany prírody v lehote na to určenej týmto

orgánom a zverejnenej spolu s informáciou o začatí tohto konania ako konania, v ktorom môžu byť
dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené týmto zákonom, podľa odseku 7.
(6)Združeniepodľaodseku3môžeformoupredbežnejžiadostipísomnepožiadaťorgánochranyprírody
o účasť v bližšie nešpecifikovaných správnych konaniach, ktoré tento orgán v budúcnosti začne alebo
v súčasnosti vedie, a v ktorých môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené týmto
zákonom. Žiadosť musí obsahovať najmä názov združenia, jeho sídlo, identifikačné číslo, meno a

priezvisko osoby oprávnenej konať v mene združenia a určenie konania, o ktorého začatí chce byť
združenie upovedomené; prílohou k žiadosti musia byť stanovy preukazujúce predmet činnosti podľa
odseku 3.
(7) Orgán ochrany prírody je povinný zverejniť na svojej internetovej stránke informáciu o začatí
každého správneho konania, v ktorom môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené

týmto zákonom okrem konaní podľa odseku 8, a to najneskôr do troch pracovných dní od začatia
konania; súčasťou uvedenej informácie je údaj o lehote, ktorú určil na doručenie potvrdenia záujmu byť
účastníkom v začatom správnom konaní podľa odseku 3, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných
dní od zverejnenia informácie.

92. Podľa § 89 ods. 1 a 2 zákona o ochrane prírody a krajiny; (1) Orgán ochrany prírody môže ním
vydané rozhodnutie z vlastného podnetu alebo na návrh účastníka konania
a) zmeniť, ak
1. dôjde k zmene skutočností rozhodujúcich na vydanie rozhodnutia,
2. to vyžadujú záujmy prírody a krajiny chránené týmto zákonom alebo

3. sa nedodržia podmienky určené v rozhodnutí orgánu ochrany prírody,
b) zrušiť, ak
1. oprávnený bez závažného dôvodu nevyužije rozhodnutie po čas dlhší ako jeden rok,
2. ten, komu bolo rozhodnutie vydané, závažným spôsobom či opakovane porušuje ustanovenia tohto
zákona alebo všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie,

3. pri činnosti vykonávanej na základe rozhodnutia dochádza k porušovaniu ustanovení tohto zákona
alebo všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie alebo k podstatnému
poškodzovaniu iných oprávnených záujmov v ochrane prírody a krajiny alebo
4. zistí, že rozhodnutie bolo vydané na základe nepravdivých údajov alebo podkladov o splnení
podmienok na jeho vydanie.

(2) Orgán ochrany prírody môže platnosť ním vydaného rozhodnutia z vlastného podnetu alebo na návrh
účastníka konania predĺžiť, a to aj opakovane, ak
a) nedošlo k zmene skutočností rozhodujúcich na vydanie rozhodnutia od vydania rozhodnutia alebo
posledného predĺženia platnosti rozhodnutia,
b) účastník konania požiadal o predĺženie najneskôr 60 dní pred ukončením jeho platnosti,

c) nie sú splnené podmienky na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia podľa odseku 1 a
d) to nie je v rozpore so záujmami prírody a krajiny chránenými týmto zákonom.

93. Podľa § 69 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny v znení platnom a účinnom
do31.12.2019; Obec dáva súhlas podľa § 13 ods. 2 písm. a) a § 47 ods. 3.

94. Podľa § 68 ods. 1 písm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny; Okresný úrad rozhoduje o vydaní
súhlasupodľa§13ods.2písm.a),b),d),e),g),h),k)ažn)ap),§14ods.2písm.b)aže),i)aj),§15ods.
2 písm. b), § 45 ods. 2 na zriadenie a prevádzkovanie chovnej stanice a prevádzkovanie rehabilitačnej
stanice, § 47 ods. 3 na výrub drevín rastúcich za hranicami zastavaného územia obce a § 52 ods. 3.

95. Podľa § 69 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny; Rozhoduje o vydaní súhlasu na
výrub drevín rastúcich v zastavanom území obce podľa § 47 ods. 3,96. Podľa § 81 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny; Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

97. Podľa § 104g ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny; Konania začaté a právoplatne neukončené
do 31. decembra 2019 sa dokončia podľa tohto zákona okrem konaní podľa § 47 a 48, ktoré sa dokončia
podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019.

98. K námietke žalobcu, že rozhodnutie vydal nepríslušný prvostupňový orgán - Obec Veľké Pole

správny súd uvádza, že je nepochybné, že od 01.01.2020 došlo zákonom č. 356/2019 Z. z., ktorým sa
mení a dopĺňa zákon o ochrane prírody a krajiny, k zmene v § 68 písm. c) a v § 69 ods. 1 písm. d)
tohto zákona. Podľa § 69 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny v znení platnom a účinnom
do 31.12.2019 rozhodovala o súhlase na výrub podľa § 47 ods. 3 toho zákona obec. Od 01.01.2020
rozhoduje v zmysle § 69 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny (v znení platnom a účinnom
od 01.01.2020) obec o vydaní súhlasu na výrub drevín v zmysle § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody

a krajiny len ak ide o dreviny rastúce v zastavanom území obce a v zmysle § 68 ods. 1 písm. c) zákona
o ochrane prírody a krajiny (v znení platnom a účinnom od 01.01.2020) rozhoduje v konaní o vydanie
súhlasu na výrub drevín rastúcich mimo zastavaného územia obce okresný úrad. V prejednávanej veci
bol súhlas na výrub drevín (mimo zastavaného územia obce) udelený rozhodnutím Obce Veľké Pole
č. 2016/194-012 zo dňa 23.12.2016, teda v čase platnosti a účinnosti zákona o ochrane prírody a

krajiny v znení do 31.12.2019, v zmysle ktorého o súhlase na výrub drevín podľa § 47 ods. 3 tohto
zákona rozhodovala obec, či už v zastavanom území obce alebo mimo neho. Toto rozhodnutie ale nie je
predmetom súdneho prieskumu v tomto súdnom konaní a bolo predmetom súdneho prieskumu v konaní
vedenom správnym súdom pod sp. zn. 23S/67/2018. V prejednávanej veci rozhodla obec v spojení s
druhostupňovým orgánom podľa § 89 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny o zmene ňou vydaného

rozhodnutia o súhlase na výrub drevín podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny. Nešlo teda
o administratívne konanie, predmetom ktorého by bol súhlas na výrub drevín podľa § 47 ods. 3 zákona
o ochrane prírody a krajiny.

99. Pre zodpovedanie uvedenej žalobnej námietky - či obec mohla rozhodnúť po 01.01.2020 o

zmene ňou vydaného rozhodnutia, ktorým bol udelený súhlas na výrub drevín nachádzajúcich sa
mimo zastavaného územia obce, keď by od 01.01.2020 na vydanie takéhoto súhlasu mal kompetenciu
už okresný úrad, je podľa správneho súdu podstatné práve to, že nešlo o administratívne konanie,
predmetom ktorého by bol súhlas na výrub drevín podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny,
ale o zmenu už vydaného rozhodnutia o súhlase na výrub drevín orgánom, ktorý na vydanie rozhodnutia,

ktoré bolo predmetom zmeny, mal v čase jeho vydania kompetenciu. Ďalej sú podstatné aj prechodné a
záverečné ustanovenia zákona č. 356/2019 Z. z., kde v § 104g ods. 1 je uvedené, že konania začaté a
právoplatne neukončené do 31.12.2019 sa dokončia podľa zákona o ochrane prírody a krajiny v znení
účinnom od 01.01.2020, okrem konaní podľa § 47 a § 48, ktoré sa dokončia podľa zákona o ochrane
prírody a krajiny v znení účinnom do 31.12.2019. Z uvedeného je zrejmý úmysel zákonodarcu, uviesť

zmenu týkajúcu sa kompetencie orgánu verejnej správy na rozhodovanie o udelení súhlasu na výrub
drevín do praxe len pre konania začaté po 01.01.2020. Správny súd preto pri posúdení tejto žalobnej
námietky vychádzal aj zo zmyslu a účelu zákona č. 356/2019 Z. z., ktorý bol vyjadrený v uvedenom
prechodnom a záverečnom ustanovení, a dospel k záveru, že zo zachovania kompetencie obcí dokončiť
všetky administratívne konania o súhlase na výrub drevín začaté do 31.12.2019 je potrebné vyvodiť aj

kompetenciu obcí na rozhodovanie o zmene, zrušení alebo predĺžení platnosti ňou vydaných rozhodnutí
do 31.12.2019 podľa § 89 zákona o ochrane prírody a krajiny. Na základe uvedeného správny súd
vyhodnotil túto žalobnú námietku ako nedôvodnú.

100. Námietky, že stavba, za účelom realizácie ktorej mal byť udeľovaný súhlas na výrub drevín, nie

je v územnom pláne Obce Veľké Pole, že nejde o verejnoprospešnú stavbu, že nebolo predložené
rozhodnutie Okresného úradu Prievidza, ktorým by bol daný súhlas na poškodzovanie a ničenie
biotopov, že nebolo do stavebného konania predložené predchádzajúce rozhodnutie obce a že žalobca
žiadal, aby príslušný orgán konal v zmysle § 140b ods. 5 Stavebné zákona, nie sú dôvodné. V
prejednávanej veci administratívne konanie prebiehalo podľa § 89 zákona o ochrane prírody a krajiny

a rozhodnutím vydaným v tomto administratívnom konaní došlo k zmene predošlého rozhodnutia,
ktorým bol udelený súhlas na výrub drevín podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny.
Rozhodnutie Obce Veľké Pole č. 2016/194-012 zo dňa 23.12.2016 v spojení s rozhodnutím Okresného
úradu Žarnovica č. OU-ZC-OSZP-2017/0000470 zo dňa 10.03.2017, ktorým bol udelený súhlas na výrubdrevín podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, bolo preskúmané správnym súdom v konaní
vedenom pod sp. zn. 23S/67/2017 a aj v konaní vedenom pred Najvyšším súdom SR v konaní sp. zn.
6Sžk/29/2018. Námietky žalobcu, ktoré uplatňoval v uvedených konaniach voči udelenému súhlasu na

výrub, boli vyhodnotené ako nedôvodné. Správny súd v rámci tohto súdneho konania môže skúmať
len to, čo bolo predmetom administratívneho konania, ktorého výsledný individuálny administratívny
akt - rozhodnutie je na základe správnej žaloby žalobcu predmetom súdneho prieskumu. V tomto
súdnom konaní nemožno opätovne preskúmavať splnenie podmienok pre výrub a pre udelenie súhlasu
podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, pretože udelenie súhlasu bolo predmetom iného

administratívneho konania a iného rozhodnutia, ktoré aj bolo preskúmavané správnym súdom v rámci
súdneho prieskumu v inom súdnom konaní.

101. Orgány verejnej správy postupovali v konaní podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, v tomto
konaní preto nebol priestor na aplikáciu Stavebného zákona, ako to v niektorých námietkach uvádza
žalobca. Predmetom konania nebolo rozhodovanie o umiestnení stavby, ani vydanie povolenia na

realizáciu stavby, preto nie sú dôvodné žalobné námietky, ktoré súvisia s územným konaním, prípadne
stavebným konaním vedeným podľa Stavebného zákona. Tieto žalobné námietky vznášané žalobcom
sú mimo predmet súdneho prieskumu v tomto súdnom konaní.

102. K občianskoprávnej námietke o otázke vlastníckych vzťahov a zásahu do vlastníckych práv

žalobcu správny súd uvádza, že v tomto súdnom konaní správny súd preskúmava len to, či boli
splnené podmienky stanovené zákonom o ochrane prírody a krajiny pre zmenu rozhodnutia o udelení
súhlasu na výrub drevín podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, teda či boli dodržané
podmienky vymedzené v § 89 zákona o ochrane prírody a krajiny, pretože len toto je predmetom
konania. S námietkami týkajúcimi sa absencie súhlasu žalobcu na výrub, resp. aj súhlasu pre

umiestnenie stavby, sa vysporiadal správny súd a aj Najvyšší súd SR v rámci iných konaní. Správny
súd poukazuje predovšetkým na závery správneho súdu vyjadrené v rozsudku č.k. 23S/68/2017-160
zo dňa 25.04.2018, kde bolo predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie o udelení súhlasu na výrub
podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, ktoré bolo v tomto konaní preskúmavanými
rozhodnutiami orgánov verejnej správy zmenené. Proti uvedenému rozsudku správneho súdu podal

žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 6Sžk/29/2018 zo dňa
11.06.2019,ktorýmbolakasačnásťažnosťžalobcuzamietnutá.Ďalejsprávnysúdzistil,žežalobcapodal
aj ústavnú sťažnosť, kde namietal porušenie základného práva vlastniť majetok podľa článku 20 ods. 1
a 4 Ústavy SR, základného práva na životné prostredie podľa článku 44 ods. 1 Ústavy SR, základného
práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie

podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu
majetku podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ku ktorému malo dôjsť postupom a rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/29/2018 zo
dňa 11.06.2019. O uvedenej ústavnej sťažnosti rozhodol Ústavný súd SR uznesením sp. zn. IV. ÚS -
634/2020-16 zo dňa 02.12.2020 tak, že ústavnú sťažnosť odmieta ako zjavne neopodstatnenú.

103. K námietkam, v ktorých žalobca uvádzal, že upovedomenie o začatí administratívneho konania
neobsahuje informáciu, že bola navrhovaná činnosť posudzovaná podľa zákona č. 24/2006 Z. z.,
čo je výrazné porušenie tohto zákona, správny súd uvádza, že nie je zrejmé, z akého ustanovenia
zákona č. 24/2006 Z. z. žalobca vyvodzuje povinnosť orgánu verejnej správy uviesť takúto informáciu

v upovedomení o začatí administratívneho konania. Rovnako nie je zrejmé, z akého ustanovenia
žalobca vyžaduje požiadavku, aby v upovedomení o začatí administratívneho konania bol uvedený
okruh účastníkov konania z procesov vedených podľa zákona č. 24/2006 Z. z. V tejto súvislosti žalobca
odkazoval na § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z., v ktorom je uvedené, že dotknutá verejnosť
má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v

povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa ods. 3 alebo ods.
4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Ďalej je v tomto ustanovení uvedené,
že právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej
činnosti alebo jej zmene postupom podľa ods. 3 alebo 4, potom môže by povolením navrhovanej
činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti podľa tohto ustanovenia

priamo dotknuté. Ustanovenia § 24 ods. 3 a 4 zákona č. 24/2006 Z. z. upravujú procesný postup,
akým sa dotknutá verejnosť môže prihlásiť o účasť v konaní vedenom podľa zákona č. 24/2006 Z.
z. Nie je preto zrejmé, z ktorých ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z. žalobca vyvodzuje povinnosť
uviesť v nasledujúcich povoľovacích konaniach v upovedomeniach pre účastníkov konania informáciu,že činnosť bola posudzovaná podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a presne vymedzovať účastníkov konania,
ktorí boli účastníkmi konania v rámci konaní vedených podľa zákona č. 24/2006 Z. z.

104. K uvedeným námietkam správny súd považuje za potrebné navyše uviesť, že žalobca je oprávnený
v konaní pred správnym súdom uplatňovať len námietky nezákonnosti v postupe a rozhodnutiach
orgánov verejnej správy, v dôsledku ktorých bol ukrátený na svojich subjektívnych právach a právom
chránených záujmoch. Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalobcom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím

orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo
právom chránených záujmoch. Podľa § 178 ods. 3 Správneho súdneho poriadku zainteresovaná
verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Z
uvedeného vyplýva, že aktívna legitimácia na prednášanie žalobných námietok je odlišná pri žalobcovi
- fyzickej alebo právnickej osobe a pri žalobcovi - dotknutej, resp. zainteresovanej verejnosti. Je

nepochybné, že podľa § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. je dotknutá verejnosť, ktorá sa zúčastní
administratívnych konaní podľa zákona o EIA, účastníkom aj povoľovacích konaní, ktoré nasledujú po
procese podľa zákona č. 24/2006 Z. z. V prejednávanej veci z administratívneho spisu vyplýva, že
realizácia líniovej stavby bola posudzovaná podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Zainteresovaná verejnosť,
ktorá sa zúčastnila administratívneho konania vedeného podľa zákona č. 24/2006 Z. z., mala možnosť

aktívne vystupovať aj v následných povoľovacích konaniach, čo sa týka aj administratívneho konania,
výsledky ktorého sú predmetom súdneho prieskumu v tomto súdnom konaní. Napokon aj informácia
o začatí administratívneho konania a upovedomenie o prebiehajúcom administratívnom konaní boli
doručovanéverejnouvyhláškou,tedaboliprístupnévšetkýmúčastníkomkonanívedenýchpodľazákona
č. 24/2006 Z. z. V predmetnom prípade aj s odkazom na predchádzajúcu argumentáciu je ale podstatné

to, že žalobca nemôže správnou žalobou v tomto súdnom konaní uplatňovať námietky nezákonnosti
v postupe a rozhodnutiach orgánov verejnej správy, ktoré prináležia iným subjektom (ako účastníkom
administratívneho konania) a na ich prednášanie nemá aktívnu legitimáciu. Žalobca nielen že neuvádza
konkrétne ustanovenia zákona (okrem § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z.), ktoré mali byť porušené,
ale neuvádza ani dopad na jeho subjektívne práva a právom chránené záujmy.

105. V tejto súvislosti sa žiada ešte poukázať na to, že zákon o ochrane prírody a krajiny obsahuje
ust. § 82 ods. 3, v zmysle ktorého združenie s právnou subjektivitou, ktorého predmetom činnosti
najmenejjedenrokjeochranaprírodyakrajiny(§2ods.1),ktorépodalopredbežnúžiadosťoúčastníctvo
podľa ods. 6, je účastníkom konania, ak spôsobom podľa osobitného predpisu potvrdilo svoj záujem

byť účastníkom v začatom správnom konaní (podľa § 19 Správneho poriadku). Ďalej sa podľa tohto
ustanovenia vyžaduje, aby potvrdenie bolo doručené príslušnému orgánu ochrany prírody v lehote
na to určenej týmto orgánom a zverejnenej spolu s informáciou o začatí tohto konania ako konania,
v ktorom môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené týmto zákonom podľa ods.
7. Z uvedeného je zrejmé, že na základe zverejnených informácií o začatí tohto administratívneho

konania sa mohla zainteresovaná verejnosť aktívne zúčastňovať administratívneho konania (aj iná
zainteresovaná verejnosť ako tá, ktorá sa zúčastnila konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z.), pričom z
obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žiaden takýto účastník sa o účasť v tomto administratívnom
konaní neprihlásil.

106. Žalobné námietky, ktorými žalobca namietal porušenie § 3 ods. 6 Správneho poriadku a § 38 ods.
2 zákona č. 24/2006 Z. z. sú taktiež nedôvodné. V rámci týchto námietok žalobca opätovne namietal, že
v oznámení o začatí konania nebol uvedený presný okruh účastníkov konania, a to vrátane účastníkov
z procesu EIA, ktorí mali právo byť o všetkých následných povoľovacích konaniach informovaní. K tejto
námietke správny súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva, že oznámenie o začatí správneho

konania č. 2020/84-01 bolo zverejnené na úradnej tabuli orgánu verejnej správy prvého stupňa od
03.03.2020do18.03.2020.Takýmtospôsobommaliprávooboznámiťsaspredmetomadministratívneho
konania aj tí účastníci konania, ktorí boli účastníkmi konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Žalobca
v tomto smere nebol ukrátený na svojich právach, pretože o predmete administratívneho konania sa
dozvedel,čopotvrdzujeajjehoaktívnaúčasťvtomtokonaníaniejeaktívnelegitimovanýnaprednášanie

žalobných námietok, ktoré by mohla prípadne uplatňovať ako žalobca len zainteresovaná verejnosť.

107. Vo vzťahu k uvedeným námietkam správny súd považuje za potrebné opätovne poukázať na
osobitnú právnu úpravu v § 82 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, v ktorom je vo vzťahuk združeniam s právnou subjektivitou, ktorých predmetom činnosti najmenej jeden rok je ochrana
prírody a krajiny, a ktoré podali predbežnú žiadosť o účastníctvo v konaní podľa § 82 ods. 6
zákona o ochrane prírody a krajiny, uvedené, že účastníkom konania sa stanú tieto subjekty, ak

spôsobom podľa osobitného predpisu (§ 19 Správneho poriadku, v ktorom sú stanovené náležitosti
podania adresovaného orgánu verejnej správy) potvrdili svoj záujem byť účastníkom konania v začatom
správnom konaní. Ďalej je v tomto ustanovení uvedené, že potvrdenie musí byť doručené príslušnému
orgánu ochrany prírody v lehote na to určenej týmto orgánom a zverejnenej spolu s informáciou o začatí
tohto konania ako konania, v ktorom môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené týmto

zákonom podľa ods. 7. Podľa § 82 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny je orgán ochrany prírody
poverený zverejniť na svojej internetovej stránke informáciu o začatí každého správneho konania, v
ktorom môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené týmto zákonom, okrem konaní
vymedzených v ods. 8, a to najneskôr do troch pracovných dní odo dňa začatia konania. Súčasťou
tejto informácie má byť aj údaj o uvedenej lehote, v ktorej má byť doručené potvrdenie záujmu byť
účastníkom v začatom správnom konaní podľa § 82 ods. 3, ktorá nesmie byť kratšia ako 5 pracovných

dní od zverejnenia informácie.

108. V zrušujúcom rozhodnutí č. OU-ZC-OSZP-2021 zo dňa 08.02.2021 žalovaný vytkol
prvostupňovému orgánu nedodržanie lehoty 3 dní na zverejnenie uvedenej informácie, avšak táto
vada nie je takou podstatnou vadou, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť preskúmavaných

rozhodnutí. V oznámení o začatí konania je uvedené, že toto oznámenie sa zverejňuje podľa § 82 ods.
7 zákona o ochrane prírody a krajiny ako konanie, v ktorom môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody
a krajiny chránené zákonom č. 543/2002 Z. z. Zároveň je v tomto oznámení o začatí správneho konania
obsiahnutý obsah žiadosti, ktorou ďalší účastník konania žiadal o predĺženie platnosti pôvodného
rozhodnutia, z čoho vyplýva, že bolo zabezpečené zverejnenie informácie o začatí administratívneho

konania, a rovnako bol aj zverejnený obsah žiadosti tým, že obsah žiadosti je uvedený v samotnom
oznámení. V tomto smere nebol žalobca nijakým spôsobom ukrátený na svojich právach, pretože o
začatí administratívneho konania vedel a rovnako vedel, čo je predmetom konania, o čom svedčí
aj to, že žalobca aktívne v konaní vystupoval. Následne taktiež orgán verejnej správy prvého stupňa
zverejnil upovedomenie o začatí správneho konania č. 2020/84-02 zo dňa 03.03.2020, ktoré taktiež bolo

zverejnené na úradnej tabuli orgánu verejnej správy prvého stupňa odo dňa 03.03.2020 do 18.03.2020.
Aj z oznámenia aj z upovedomenia o začatí správneho konania je zrejmé, že boli zverejnené fyzicky na
úradnej tabuli obce Veľké Pole a aj na internetovej stránke obce. V upovedomení o začatí správneho
konania je uvedené, že je možné nahliadnuť do podkladov žiadosti na Obecnom úrade Veľké Pole,
966 74 Veľké Pole č. 1, a to v pracovnej dobe (po telefonickom dohovore) a že uplatnenie námietok

a pripomienok je možné písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr 10 dní odo dňa doručenia
upovedomenia.Účastnícikonaniabolitakupovedomeníopredmetekonaniaataktiežotom,žejemožné
nahliadnuť do podkladov. Lehota 10 dní na podávanie pripomienok alebo námietok je primeraná a je v
súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku.

109. Navyše správny súd ešte poukazuje na to, že po tom, ako prvé rozhodnutie prvostupňového
orgánu č. 2020/84-04 zo dňa 06.04.2020 bolo zrušené rozhodnutím žalovaného č. OU-ZC-
OSZP-2021/000096-112 zo dňa 08.02.2021, orgán verejnej správy prvého stupňa zverejnil ďalšie
upovedomenie o začatí správneho konania č. 2020/84-13 zo dňa 08.04.2021, v ktorom uviedol, že
bola doručená žiadosť ďalšieho účastníka konania vo veci predĺženia platnosti vydaného rozhodnutia

č. 2016/194-012 zo dňa 22.12.2016. Ďalej je v upovedomení uvedené, že bolo vydané rozhodnutie č.
2020/84-03 zo dňa 06.04.2020, že zo strany žiadateľa bolo voči tomuto rozhodnutiu podané odvolanie,
o ktorom bolo rozhodnuté odvolacím orgánom rozhodnutím č. OU-ZC-OSZP-2021/000096-012 zo dňa
08.02.2021 tak, že rozhodnutie sa ruší a vec sa vracia na ďalšie konanie. Zároveň v tomto upovedomení
orgán verejnej správy prvého stupňa upovedomil, že žiadateľ bol vyzvaný na odstránenie nedostatkov

podania do 15 dní od doručenia výzvy podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku, a zároveň že rozhodnutím
č. 2020/84-10 zo dňa 16.03.2021 bolo prerušené správne konanie v zmysle § 85 ods. 2 zákona
o ochrane prírody a krajiny, najmä v nadväznosti na § 29 ods. 5 Správneho poriadku, do času
odstránenia nedostatkov (pričom v danom čase lehoty neplynuli). Orgán verejnej správy prvého stupňa
zároveň oznámil, že žiadateľ doplnil v stanovenom čase požadované podklady dňa 25.03.2021. Zároveň

uviedol, že vychádzajúc zo skutočnosti vyplývajúcej z obsahu vydaného súhlasu na výrub drevín pod
č. 2016/194-012, ako aj z rozhodnutia z odvolacieho konania a z dôvodu, aby boli chránené záujmy
prírody a krajiny, prvostupňový orgán zahrnul z vlastného podnetu do prebiehajúceho konania aj jeho
zmenu podľa § 89 ods. 1 písm. a) bod 2, týkajúci sa podmienky č. 1. Prvostupňový orgán uviedol, žeupovedomuje o začatí správneho konania a že nakoľko sa jedná o predĺženie platnosti už vydaného
rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny a o jeho zmenu na základe
podnetu orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny, v zmysle § 21 Správneho poriadku upúšťa od

ústneho pojednávania a týmto upovedomením podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku dáva možnosť
oboznámiťsaspodkladmirozhodnutia.Vupovedomeníjeuvedené,žedodokladovjemožnénahliadnuť
naObecnomúradeVeľkéPole,96681VeľkéPoleč.1,atovpracovnejdobe(potelefonickomdohovore).
Uplatnenie námietok a pripomienok bolo možné písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr 5 dní
od doručenia upovedomenia. Z upovedomenia vyplýva, že bolo vyvesené na úradnej tabuli odo dňa

08.04. 2021 do 23.04.2021, pričom žalobcovi bolo doručené aj prostredníctvom pošty. Orgán verejnej
správy prvého stupňa tak informoval opätovne o predmete administratívneho konania po zrušení jeho
rozhodnutia žalovaným a upovedomil účastníkov konania aj o tom, že môžu nahliadnuť do podkladov
na označenom mieste a vo vymedzenom čase. V rámci v poradí druhého upovedomenia bola stanovená
lehota 5 dní na vznesenie námietok a pripomienok, ktorá je primeraná, pretože nedošlo k zmene v
podkladoch rozhodnutia. Žalobca nebol nijakým spôsobom ukrátený na svojich právach, pretože vo

vzťahu k nemu orgán verejnej správy prvého stupňa zvolil aj doručovanie prostredníctvom pošty, nielen
prostredníctvom verejnej vyhlášky.

110. Navyše je potrebné uviesť, že v tomto prípade ide o zmenu rozhodnutia o udelení súhlasu na
výrub, ktoré bolo vydané podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, teda nešlo o vec, v ktorej by boli

okrem žiadosti a informácie o tom, že nebolo právoplatne skončené stavebné konanie, predložené nové
rozsiahle poklady rozhodnutia. Nie je zrejmé, z čoho žalobca vyvodil, že išlo aj o podklady týkajúce sa
konania o súhlase s výrubom drevín podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny (podklady z
roku 2016), ktorého navyše žalobca bol účastníkom. Aj v tomto konaní žalobca aktívne vystupoval a na
základe ním podanej správnej žaloby bolo rozhodnutie predmetom prieskumu pred správnym súdom,

preto mu aj predmet konania, ktoré predchádzalo tomuto administratívnemu konaniu, bol známy.

111. Nešlo o svojvoľnú a nezákonnú zmenu rozsahu žiadosti ďalšieho účastníka konania. Aj keď ďalší
účastník konania/žiadateľ žiadal predĺžiť platnosť rozhodnutia o udelení súhlasu na výrub vydaného
podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, orgán ochrany prírody a krajiny nebol žiadateľom

navrhovanou lehotou v žiadosti viazaný. Posúdenie podmienok na predĺženie platnosti rozhodnutia a na
určenie lehoty alebo na jej zmenu bolo v kompetencii orgánu verejnej správy prvého stupňa a následne
žalovaného ako odvolacieho orgánu.

112. V rozhodnutí o udelení súhlasu na výrub č. 2016/194-012 zo dňa 23.12.2016 bol udelený súhlas

na výrub drevín podľa dendrologického prieskumu, ktorého prílohou bol súpis drevín určených na výrub
a výseče katastrálnej mapy, kde sa mal výrub uskutočniť. Z ďalších podmienok udeleného súhlasu
je zrejmé, že žiadateľ bol výrub oprávnený realizovať až po nadobudnutí právoplatnosti stavebného
povolenia na líniovú stavbu „Vedenie 2x400 k.V Horná Ždaňa - Oslany“, a to v termínoch od 01.10.2018
do 31.03.2019 a od 01.10.2019 do 31.03.2020 (toto rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím orgánom

a bolo aj predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom a pred Najvyšším súdom SR). Z
uvedeného vyplýva, že oprávnenie na výrub bolo viazané na právoplatnosť stavebného povolenia a boli
konkrétnymi dátumami uvedené obdobia, počas ktorých bolo možné výrub realizovať (aby sa v zmysle
vykonávacej vyhlášky rešpektovalo obdobie vegetačného pokoja). Z konkrétnych dátumov je zrejmé,
že po 31.03.2020 už žiadateľ nebol oprávnený výrub realizovať, a keďže do tohto obdobia nebolo

právoplatne skončené stavebné konanie, podal žiadateľ žiadosť o predĺženie lehoty na výrub. Orgán
verejnej správy prvého stupňa v rozhodnutí č. 2020/84-16 zo dňa 15.06.2021 zmenil podmienky výrubu
podľa § 89 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o ochrane prírody a krajiny tak, že vymedzil možné termíny
realizácie výrubu obdobím od 01.10. do 31.03. kalendárneho roka a podľa § 89 ods. 2 zákona o ochrane
prírody a krajiny predĺžil platnosť rozhodnutia na dva roky od právoplatnosti stavebného povolenia.

V odvolacom konaní žalovaný toto rozhodnutie prvostupňového orgánu rozhodnutím napadnutým
správnou žalobou č. OU-ZC-OSZP-2021/001192-002 zo dňa 08.10.2021 zmenil tak, že podľa § 89 ods.
1 bod 2 a 3 zákona o ochrane prírody a krajiny sa mení rozhodnutie o udelení súhlasu na výrub tak, že
výrub sa uskutoční v období vegetačného pokoja od 01.10. do konca februára kalendárneho roka (čím
žalovaný reagoval na zmenu vykonávacej vyhlášky pri vymedzení obdobia vegetačného pokoja) a že

súhlas platí odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to na dva roky od právoplatnosti
stavebného povolenia.113. Rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a rozhodnutie orgánu verejnej správy druhého
stupňa tvoria jeden celok a takto na nich aj správny súd pri súdnom prieskume nahliada. Žalovaný
nepresnosť prvostupňového rozhodnutia opravil a to tak, že nešlo zároveň o zmenu aj o predĺženie

platnosti pôvodného rozhodnutia o súhlase na výrub podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a
krajiny, ale len o zmenu rozhodnutia, ku ktorej pristúpil orgán verejnej správy prvého stupňa ex offo -
z podnetu žiadateľa. Spôsob, akým bola vybavená žiadosť žiadateľa, by mohol namietať len aktívne
legitimovaný subjekt na vznesenie týchto námietok, ktorým je žiadateľ.

114. Správny súd ešte považuje za potrebné uviesť, že aj pôvodné rozhodnutie č. 2016/194-012 zo dňa
23.12.2016, ktoré bolo menené, viazalo súhlas na výrub na právoplatné ukončenie stavebného konania,
s vymedzením konkrétnych termínov na výrub do 31.03.2020. Orgány verejnej správy disponovali
právomocounazmenupôvodnéhorozhodnutiaaopäťprizmenevychádzaliztoho,žesúhlasnavýrubje
viazaný na právoplatné skončenie stavebného konania, pričom je ohraničený časový úsek na realizáciu
výrubu v období dvoch rokov od právoplatnosti stavebného povolenia. Takouto zmenou rozhodnutia o

udelenísúhlasunavýrubžalobcanebolukrátenýnasvojichsubjektívnychprávachaprávomchránených
záujmoch. K zmene rozhodnutia o súhlase na výrub došlo z dôvodu, že nebolo právoplatne ukončené
stavebné konanie, teda nijakým spôsobom sa nezmenil dôsledok na práva a právom chránené záujmy
žalobcu oproti pôvodnému rozhodnutiu, ktorým bol udelený súhlas na výrub. Za predpokladu, že by bolo
právoplatne ukončené stavebné konanie, by už výrub bol realizovaný.

115. Žalobca uvádza, že sa viedlo konanie o predĺženie platnosti rozhodnutia o výrube drevín
napriek tomu, že neexistuje právoplatné rozhodnutie o poškodzovaní a ničení biotopov. Žalobca
neuvádza právnu argumentáciu, z ktorej túto tvrdenú nezákonnosť vyvodzuje, teda neuvádza konkrétne
ustanovenia právnych predpisov, z ktorých by vyplývala previazanosť konania o súhlase na výrub, resp.

o zmene rozhodnutia, ktorým bol udelený súhlas na výrub drevín s konaním, predmetom ktorého je
súhlas na poškodzovanie a ničenie biotopov. Navyše je potrebné opätovne v tejto súvislosti uviesť, že
súhlas na výrub podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny bol udeľovaný v rámci iného
administratívneho konania, v tomto prípade išlo len o zmenu pôvodného rozhodnutia o súhlase v časti
týkajúcej sa obdobia možnosti realizácie výrubu.

116. Pokiaľ žalobca namietal nesúlad líniovej stavby, ktorej sa súhlas na výrub drevín týka, s územným
plánom Veľkého územného celku Banskobystrického samosprávneho kraja a obcí s tým, že niektoré
obce ani nemajú územný plán, ide o také námietky, ktoré smerujú mimo dôvody správnou žalobou
napadnutých rozhodnutí. Správnemu súdu sa žiada opätovne uviesť, že odpovede na tieto námietky

žalobca dostal, a to v konaniach, predmetom ktorých bol súdny prieskum územného rozhodnutia a
rozhodnutia o súhlase na výrub vydaného podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny. Navyše
je potrebné uviesť, že z textu správnej žaloby vyplýva, že žalobca prednáša také žalobné námietky, z
ktorých formulácie je zrejmé, že tieto smerujú voči územnému rozhodnutiu, ktoré v tomto súdnom konaní
nie je predmetom súdneho prieskumu.

117. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že rozhodnutia Obce Veľké Pole a Obce Píla sú totožné
a vyjadroval domnienky, že ich mala pripraviť tretia osoba a nie kompetentná osoba za uvedené
obce, aj tieto námietky správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. Samotná zhoda formulácie odôvodnia
nesvedčíprenezákonnosťpreskúmavanýchrozhodnutí,navyšeprvostupňovýorgánbolvtomtoprípade

viazaný právnym názorom vysloveným žalovaným v jeho zrušujúcom rozhodnutí, preto je zrejmé, že
prvostupňový orgán vo veľkej časti prevzal argumentáciu zrušujúceho rozhodnutia žalovaného, ktorého
právnym názorom bol viazaný.

118. Pokiaľ žalobca namietal, že orgány verejnej správy neprihliadali na ustanovenia Aarhurského

dohovoru a že došlo k porušeniu tohto dohovoru zo strany orgánov verejnej správy, tieto námietky
sú všeobecné a nekonkrétne a vo vzťahu k týmto žalobným námietkam správny súd odkazuje aj na
odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/29/2018 zo dňa 11.06.2019, v ktorom
najvyšší súd rozhodoval o kasačnej sťažnosti žalobcu, ktorú podal voči rozsudku tunajšieho súdu č.k.
23S/67/2017-160 zo dňa 25.04.2018, predmetom prieskumu ktorého bolo rozhodnutie o súhlase na

výrub vydané prvostupňovým orgánom podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, ktoré
žalovaný potvrdil v odvolacom konaní (rozhodnutie Obce Veľké Pole č. 2016/194-012 zo dňa 23.12.2016
a rozhodnutie žalovaného č. OU-ZC-OSZP-2017/0000470 zo dňa 10.03.2017). Najvyšší súdu uviedol,
že Aarhurský dohovor zaručuje prístup verejnosti k informáciám týkajúcim sa životného prostredia aúčasť verejnosti na rozhodovacích procesoch a jej prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného
prostredia. Účasť dotknutej verejnosti v konaní týkajúcom sa životného prostredia v praxi zabezpečuje
najmä zákon č. 24/2006 Z. z., v ktorého právnej úprave sa v nadväznosti na ďalšie právne predpisy

(napr. Správny poriadok, SSP a pod.), odzrkadľujú aj práva členov verejnosti podľa článku 9 ods. 3
a 4 Aarhurskeho dohovoru. Najvyšší súd SR uviedol, že v ním prejednávanej veci (obdobne ako v
tu správnym súdom prejednávanej veci) žalobca nebol v konaní o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie dotknutou verejnosťou, preto sa nemôže s úspechom domáhať jej práv ani s poukázaním na
Aarhuský dohovor, ktorým zaručené práva smerujú práve v prospech verejnosti. Preto aj s odkazom na

uvedenú argumentáciu Najvyššieho súdu SR považuje správny súd žalobné námietky, ktorými žalobca
namietal porušenie Aarhuského dohovoru za nedôvodné, pretože žalobca v administratívnom konaní
nebol v postavení dotknutej verejnosti.

119. Žalobca ďalej rozsiahlou argumentáciou namietal, že bola nesprávne posúdená podmienka jeho
súhlasu ako vlastníka pozemku pre postup podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny.

Poukazoval na § 47 ods. 3 a 4 zákona o ochrane prírody a krajiny ako aj na ust. § 17 ods.
8 a 9 vykonávacej vyhlášky, a na podľa neho nesprávne vyhodnotenie potreby jeho súhlasu pre
výrub drevín. K týmto žalobným námietkam správny súd uvádza, že ide o také žalobné námietky,
ktoré nesmerujú voči dôvodom rozhodnutí preskúmavaných v tomto súdnom konaní. Žalobca tieto
námietky uplatnil v rámci prieskumu rozhodnutia o udelenom súhlase na výrub podľa § 47 ods. 3

zákona o ochrane prírody a krajiny, na tieto námietky aj dostal odpoveď v rozsudku správneho súdu
č.k. 23S/67/2017-160 zo dňa 25.04.2018, voči ktorému žalobca podal kasačnú sťažnosť a táto bola
zamietnutá rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/29/2018 zo dňa 11.06.2019. Žalobca podal
voči tomuto rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR ústavnú sťažnosť, ktorá bola uznesením Ústavného súdu
sp. zn. IV. ÚS 634/2020-16 zo dňa 02.12.2020 odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.

120. Nie je zrejmé, v akých súvislostiach žalobca namieta, že ak by bol odvolací orgán dôsledný,
zistil by, že ide o investíciu v rozsahu viac ako 30 km, čím ide o absenciu posudzovania strategického
dokumentu podľa zákona o EIA - tzv. SEA. Aj táto námietka nesúvisí s dôvodmi rozhodnutia, je neurčitá
a nekonkrétna.

121. Nie je zrejmé, čo žalobca namietal žalobným bodom, kde uviedol, že žalovaný v napadnutom
rozhodnutí uvádza, že jeho tu napadnuté rozhodnutie je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia obce
č. 2016/194-012 zo dňa 23.12.2016, avšak neuviedol, že proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca
odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté tak, že ho odvolací orgán zrušil. Podľa žalobcu je to dôležité pre

to, že aj rozhodnutie odvolacieho orgánu má byť prílohou pôvodného rozhodnutia. Správnemu súdu
je zrejmé (vyplýva to aj z rozsudku č.k. 23S/67/2017-160 zo dňa 25.04.2018), že žalobca podal voči
uvedenému rozhodnutiu obce Veľké Pole zo dňa 23.12.2016 odvolanie, avšak o tomto odvolaní bolo
rozhodnuté Okresným úradom Žarnovica tak, že rozhodnutím č. OU-ZC-OSZP-2017/0000470 zo dňa
10.03.2017 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Z výroku preskúmavaného

rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že ide o zmenu rozhodnutia Obce Veľké Pole č. 2016/194-012 zo
dňa 23.12.2016, preto ani v tomto smere nebola zistená nezákonnosť, ktorá by mohla mať dopad na
zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí.

122. Nie je zrejmé ako mali byť porušené práva žalobcu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku v

súvislosti s postupom prvostupňového orgánu, keď odstraňoval nedostatky žiadosti žiadateľa. Pokiaľ
orgánverejnejsprávyprvéhostupňanazákladeusmerneniažalovanéhovyzvalžiadateľanapredloženie
overeného plnomocenstva a túto výzvu nedoručoval verejnou vyhláškou, nie je zrejmé, aký to má
dopad na subjektívne práva a záujmy žalobcu. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by
podkladom pre rozhodnutie boli aj také podklady, s ktorými by nebolo umožnené účastníkom konania

sa oboznámiť. Žalobca ani neuvádza, z čoho vyvodzuje tvrdenie, že boli doplnené písomnosti z roku
2016 (o ktoré časti administratívneho spisu ide). Ako už bolo uvedené v predchádzajúcich bodoch
odôvodnenia tohto rozsudku, aj po zrušení prvého rozhodnutia, ktorým bolo konanie zastavené, bolo
zverejnené ďalšie upovedomenie o začatí administratívneho konania č. 2020/84-13 zo dňa 08.04.2021,
kde boli účastníci oboznámení aj o tom, že bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie, že bol žiadateľ

vyzvaný na odstránenie nedostatkov žiadosti, že konanie bolo prerušené a že nedostatky žiadosti boli
odstránené. Zároveň v tomto ďalšom upovedomení prvostupňový orgán uviedol, že zahrnul z vlastného
podnetu do prebiehajúceho konania aj jeho zmenu a opätovne umožnil účastníkom konania nahliadnuť
do administratívneho spisu, teda oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, a dal im aj možnosť uplatniťnámietky a pripomienky v lehote 5 dní od doručenia upovedomenia. Prvostupňový orgán oboznámil
účastníkov konania aj s tým, že bude konať z vlastného podnetu, dal im možnosť oboznámiť sa s
podkladmi rozhodnutia a dal im aj možnosť vznášať námietky a pripomienky. Žalobca poukazuje na

oprávnenia vyplývajúce z § 33 ods. 2 Správneho poriadku, tvrdení porušenia, odkazuje na súvisiacu
judikatúru, ale v podstate konkrétne nenamieta, v čom boli porušené jeho práva vyplývajúce z § 33
ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca aktívne vystupoval v administratívnom konaní a orgán verejnej
správy prvého stupňa aj žalovaný sa s jeho pripomienkami, námietkami a vyjadreniami v priebehu
administratívneho konania, a napokon aj v obsahu preskúmavaných rozhodnutí, vysporiadali.

123. Pokiaľ žalobca uviedol, že poukazuje aj na obsah odvolania s tým, že správny súd má zodpovedať
aj odvolacie námietky, ktoré uviedol v odvolaní, správny súd k tomu považuje za potrebné uviesť, že
je povinnosťou žalobcu ako účastníka konania, ktorý iniciuje konanie pred správnym súdom, uviesť
žalobné body - dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov žalobca považuje výroky správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia za

nezákonné (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP). Správnemu súdu v tomto type administratívneho konania
o všeobecnej správnej žalobe neprináleží vyhľadávať za účastníka konania - žalobcu nezákonnosti v
postupe a rozhodnutiach orgánov verejnej správy, ani ich konkretizovať. Ďalej správny súd považuje
za potrebné zdôrazniť, že odvolanie ako riadny opravný prostriedok smeruje voči rozhodnutiu orgánu
verejnejsprávyprvéhostupňaapredmetomprieskumupredsprávnymsúdomjeprioritnedruhostupňové

rozhodnutie - teda rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní (platí pre prípady, kde je prípustné
odvolanie ako riadny opravný prostriedok v administratívnom konaní). Vysporiadať sa s odvolacími
námietkami je úlohou odvolacieho orgánu a nie správneho súdu. Žalobca môže následne v správnej
žalobe v rámci žalobných bodov namietať nesprávnosť vyhodnotenia odvolacích námietok, alebo môže
namietať, že sa odvolací orgán nedostatočne nevysporiadal s jeho odvolacími námietkami alebo že

sa s nimi nevysporiadal vôbec. Preto odkaz na body odvolania považuje správny súd za všeobecný a
nekonkrétny, z ktorého nie je zrejmé, čo žalobca konkrétne namieta vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného.

124. Žalobca ďalej v správnej žalobe namietal porušenie viacerých predpisov, kde poukazoval na
Aarhuský dohovor, Ústavu SR, zákon č. 24/2006 Z. z., Stavebný zákon, Správny poriadok, pričom tieto

námietky nekonkretizoval. Neuviedol, čo konkrétne z týchto právnych predpisov malo byť porušené. Ako
už bolo uvedené, správny súd je v tomto type súdneho konania viazaný rozsahom a dôvodmi správnej
žaloby a neprináleží mu za žalobcu všeobecne a nekonkrétne formulované dôvody nezákonnosti
konkretizovať alebo ich vyhľadávať. Tieto žalobné námietky pre ich všeobecnú a nekonkrétnu povahu
preto nemohli byť správnym súdom zodpovedané.

125. Žalobca ďalej v správnej žalobe poukázal na to, že Ministerstvo hospodárstva SR vydalo v zmysle §
12 zákona č. 21/2012 Z. z. o energetike pre ďalšieho účastníka osvedčenie č. 19430/2019-4110-44603
zo dňa 25.07.2019 na výstavbu energetického zriadenia s dobou platnosti osvedčenia tri toky odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Namietal, že toto svedčenie nebolo podkladom

rozhodnutia a vzniesol aj námietky, ktoré smerovali do procesu vydávania tohto osvedčenia.

126. K uvedeným námietkam správny súd uvádza, že v tomto prípade išlo o zmenu rozhodnutia o
súhlase na výrub drevín, ktoré bolo vydané podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, pričom
v tom konaní, kde bol udeľovaný súhlas na výrub, nebola riešená otázka, či boli splnené podmienky

na udelenie súhlasu na výrub. Išlo o zmenu rozhodnutia o vydanom súhlase na výrub drevín, preto už
nebol priestor na opätovné riešenie takých otázok, ktoré už boli vyriešené v rámci konania o súhlase
na výrub drevín, ktoré prešlo aj prieskumom zákonnosti pred správnymi súdmi a zároveň rozhodnutia
súdov boli posúdené aj Ústavným súdom SR z hľadiska ich ústavnej udržateľnosti. Námietky smerujúce
voči procesu, výsledkom ktorého bolo vydané osvedčenie Ministerstvom hospodárstva SR, presahujú

rámec tohto súdneho prieskumu, a preto ich nebolo možné v tomto konaní zodpovedať.

127. Pokiaľ žalobca na pojednávaní pred správnym súdom predložil rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Sžf/10/2009 zo dňa 12.01.2010 a poukazoval na to, že pred vydaním územného rozhodnutia je
potrebné disponovať súhlasom na výrub drevín, správny súd k týmto námietkam uvádza, že ide o také

otázky, ktoré smerujú mimo dôvodov preskúmavaných rozhodnutí.

128. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na
náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.129. Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd nepriznal voči neúspešnému žalobcovi právo na
náhradu trov konania podľa § 169 SSP, nakoľko ďalšiemu účastníkovi konania nevznikli trovy konania

v súvislosti s plnením povinností, ktoré by mu uložil správny súd. Vyjadrenie k správnej žalobe je
oprávnením ďalšieho účastníka konania.

130. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a
§ 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť
podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.