Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca ThDr. JUDr. Peter Melichárek

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 32Cb/38/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122207427
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ThDr. JUDr. Peter Melichárek

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2023:7122207427.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I, sudcom ThDr. JUDr. Petrom Melichárekom, v spore žalobkyne: G.. U. P., nar.

XX.X.XXXX, bytom X. XXXX/XX, O., zast. advokátom - JUDr. Richard Kovalčík, so sídlom Rázusova
1, O., proti žalovanej: B. CONTROL s.r.o., so sídlom Pri plynárni 2, Košice, IČO: 36 205 788, zast.
advokátom - JUDr. Peter Sklenár, so sídlom Rázusova 41, Košice, o zrušenie účasti v obchodnej
spoločnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e účasť žalobkyne G., narodenej XX.X.XXXX, trvale bytom X., ako spoločníka v
spoločnosti ENERGO CONTROL s.r.o. so sídlom Pri plynárni 2, 040 01 Košice, IČO 36 205 788
zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I., oddiel Sro, vložka č. 12385/V.

II. Žalobkyni priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou na Okresný súd Košice I sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej zrušenia účasti
žalobkyne G., ako spoločníka v spoločnosti ENERGO CONTROL s.r.o. so sídlom Pri plynárni 2, 040 01
Košice, IČO 36 205 788 zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I., oddiel Sro, vložka
č. 12385/V a náhrady trov konania.

2. Návrh odôvodnila tým, že je pozostalou manželkou a dedičkou po G.. Uznesením OS Košice II sp. zn.

24D/953/2021-90 zo 14.4.2022 bola schválená dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (ďalej len „BSM“), uzavretá medzi žalobkyňou ako pozostalou manželkou a dedičmi po
menovanom poručiteľovi, na základe ktorej z majetku v BSM pripadol žalobkyni obchodný podiel v
žalovanej obchodnej spoločnosti, zodpovedajúci vkladu do základného imania spoločnosti vo výške
3320,- eur, čo pri výške základného imania 366.136,- eur predstavuje 0,91 %. Obchodný podiel v
žalovanej spoločnosti nadobudol poručiteľ ako zamestnanec žalovanej spoločnosti, spolu s ďalšími
21 osobami, rovnako zamestnancami z vôle majoritných spoločníkov žalovanej spoločnosti, ktorí

tým sledovali dosiahnutie väčšej motivácie zamestnancov v práci pre spoločnosť, prostredníctvom
zainteresovanosti na hospodárskych výsledkoch v podobe podielu na zisku. Vlastníctvo obchodného
podielujespojenésozamestnanímvžalovanejspoločnosti.Žalobkyňanikdyzamestnankyňoužalovanej
spoločnosti nebola, nikdy nemala prehľad o dianí v žalovanej spoločnosti, o jej chode a hospodárskych
výsledkoch a nikdy sa o to ani nezaujímala. Podľa názoru žalobkyne uvedené nebolo stredobodom
záujmuaniporučiteľa,ktorýakoodbornýtechnickýzamestnanecsavenovalnaplnočinnostivyplývajúcej
z jeho zamestnaneckej pracovnej pozície a necítil sa byť spolumajiteľom spoločnosti. Žalobkyňa po

celý svoj doterajší pracovný život pracovala v pozícii zamestnanca v nepodnikateľskej sfére, sama
nikdy nepodnikala, nebola spoločníkom nijakej obchodnej spoločnosti či družstva, ani o to nemala
a nemá záujem. Neorientuje sa v obchodnom práve, v účtovníctve a pod. Rovnako tak aj ostatní
dediča - dospelé dcéry žalobkyne a poručiteľa, ktoré navyše nežijú v Košiciach, takže o nadobudnutieobchodného podielu v dedičskom konaní nemali záujem a preto pripadol žalobkyni. Žalobkyňa sa tak
stala spoločníkom viac-menej proti svojej vôli, len v dôsledku smrti manžela. Pre žalobkyňu vlastníctvo
obchodného podielu v žalovanej spoločnosti nepredstavuje nijakú výhodu, je pre ňu skôr psychickou

záťažou, nakoľko jej pripomína úmrtie manžela a nemá záujem osvojovať si problematiku práv a
povinností spoločníka obchodnej spoločnosti. Pokiaľ by žalobkyňa aj takýto záujem mala, veľkosť
obchodného podielu ani neumožňuje akokoľvek ovplyvňovať chod žalovanej spoločnosti. Žalobkyňa
preto dňa 06.06.2022 na osobnom rokovaní s konateľom žalovanej spoločnosti G. a spoločníkom G.
ponúkla nadobudnutý obchodný podiel na odkúpenie. Neskôr tak urobila aj písomne, v súlade s článkom

30 spoločenskej zmluvy žalovanej spoločnosti. Na rokovaní sa však menovaní vyjadrili tak, že žiaden
zo spoločníkov nemá záujem odkúpiť obchodný podiel a že ako najvhodnejšie riešenie navrhujú, aby
žalobkyňa podala návrh na súd na zrušenie jej účasti v spoločnosti s tým, že spoločnosť jej následne
vyplatí vyrovnací podiel.

3. Žalovaná sa vyjadrila k žalobe dňa 17.10.2022 tak, že uznala nárok žalobkyne, avšak žiadala aplikáciu

ustanovenia § 257 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) pri rozhodnutí
o náhrade trov konania.

4. Žalobkyňa sa vyjadrila dňa 21.11.2022 tak, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovie a, aby
rozhodol o žalobe rozsudkom pre uznanie nároku podľa ust. § 282 a nasl. CSP a žalobe v celom

rozsahu vyhovel. Pokiaľ ide o trovy konania, žalobkyňa je toho názoru, že nárok žalobkyne mohol
byť uspokojený mimosúdne, napr. prostredníctvom inštitútu zníženia základného imania, s čím však
žalovaná nesúhlasila a odkázala žalobkyňu na postup podľa § 116, resp. 148 Obch. zákonníka, v
dôsledku čoho bola nútená vynaložiť peňažné prostriedky spojené s iniciovaním súdneho konania. Preto
nevidí dôvod na postup podľa § 257 CSP, ako navrhuje žalovaná a ktorý predstavuje výnimku zo

zásady náhrady trov konania úspešnej sporovej strany. Nemôže byť správne, aby žalobkyňa znášala
trovy konania, ktoré boli vynaložené dôvodne a účelne.

5. Žalovaná sa vyjadrila dňa 7.12.2022 tak, že vzhľadom ku skutočnosti, že zo strany spoločníkov
spoločnosti nebol záujem o nadobudnutie zdedeného obchodného podielu žalobkyňou, ktorý

ponúkla v liste zo dňa 08.07.2022 žalovaná jej odporučila postup v zmysle ustanovenia §-u 116
resp. 148 Obchodného zákonníka. Žalovaná, nemá ani aktívny ani pasívny podiel na vzniku sporu.
V prípade ponuky zdedeného obchodného podielu žalobkyňou na prevod spoločnosť - žalovaná
jej realizáciu resp. akceptáciu podmienok prípadným záujemcom ovplyvniť nevie. Žalovaná ani
nemohla ovplyvniť iniciáciu konania ako takého, a teda jeho podiel na spore nie je daný. S

poukazom na vyššie uvedené má zato, že prejednávaný a žalobkyňou iniciovaný spor je založený
na výnimočných okolnostiach, a sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa pre uplatnenie ustanovenia
§ 257 CSP.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 01.03.2023. Pojednávania sa zúčastnila žalobkyňa, kde sa

vyjadril prostredníctvom zástupcu tak, že zotrváva na svojich písomných podaniach a žiada aby súd
žalobe vyhovel. Žalovaná sa zúčastnila pojednávania, kde sa vyjadrila prostredníctvom svojho zástupcu
tak, že zotrváva na svojich písomných podaniach a uznáva nárok žalobkyňa až na náhradu trov konania.

7. Súd oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu zistil skutkový stav veci:

8. Z predložených dôkazov (1/ uznesenie OS Košice II sp. zn. 24D/953/2021-90 zo 14.4.2022, 2/ výpis
z obchodného registra ENERGO CONTROL s.r.o., 3/ spoločenská zmluva ENERGO CONTROL s.r.o.-
úplné znenie z 31.3.2016, 4/ ponuka prevodu obchodného podielu) mal súd preukázaný skutkový stav,
že žalobkyňa okrem iného, nadobudla obchodný podiel u žalovanej po poručiteľovi G..

9. Podľa § 148 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), spoločník nemôže
zo spoločnosti vystúpiť. Ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom, môže spoločník navrhnúť, aby
súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti
zotrval. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne.

10. Podľa § 460 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), dedičstvo sa nadobúda
smrťou poručiteľa.11. Podľa § 114 ods. 1 ObZ, obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im
zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k
základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

12. Podľa § 116 ods. 2 ObZ, obchodný podiel sa dedí. Spoločenská zmluva môže dedenie obchodného
podielu vylúčiť, ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom. Dedič, ak nie je jediným spoločníkom,
sa môže domáhať zrušenia svojej účasti súdom, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby bol
spoločníkom; ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia primerane.

13. Podľa ust. § 151 ods. 1 a ods. 2 CSP Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela,
sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

14. Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

15. Z vykonaného dokazovania vyplýva a medzi stranami sporu nebolo sporným, že žalobkyňa je
spoločníkom obchodnej spoločnosti ENERGO CONTROL s.r.o. so sídlom Pri plynárni 2, 040 01 Košice,
IČO 36 205 788 zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I., oddiel Sro, vložka č. 12385/

V tak, ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra, pričom obchodný podiel zdedila po poručiteľovi G.
v zmysle Uznesenia Okresného súdu Košice II sp. zn. 24D/953/2021 - 90 zo dňa 14.4.2022. Skutkové
tvrdenia žalobkyne žalovaná nepoprela a z týchto vyplýva, že žalobkyňa sa obracala na obchodnú
spoločnosť k riešeniu problémy prevodu jej obchodného podielu, avšak nikto zo spoločníkov nemal
záujem odkúpiť podiel. Za stavu, keď od žalobkyne nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby bola

spoločníkom súd preto žalobe žalobkyne vyhovel a účasť žalobkyne v obchodnej spoločnosti žalovanej
zrušil.

16. Záverom súd uvádza, že ďalšie argumenty strán sporu už súd nepovažoval za rozhodujúce pre
rozhodnutie vo veci samej, preto sa s nimi ani osobitne nevysporiadal. I podľa už konštantnej judikatúry

súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila.
Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú

ovplyvniť meritórne rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, že
žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko bola v konaní plne úspešná.
Súd neaplikoval § 257 CSP na návrh žalovanej vzhľadom na to, že žalovaná mohla tomuto konaniu

predísť a odkúpiť podiel žalobkyne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v
dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaná dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobkyňa podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.