Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. február 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/38/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409213478
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1409213478.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a sudkýň

Mgr. Jany Janics Bajánkovej a Mgr. Zity Leimbergerovej v právnej veci žalobcu: Klepáč - združenie pre
ôsmy mlyn na Vydrici, IČO: 30867002, so sídlom Cesta mládeže č. 2828, Bratislava, zast. advokátom
JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, Šafárikovo nám. 2, Bratislava proti žalovanému: H.. B. W., K..
XX.X.XXXX, O. D. XX, O., zast. Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná ul. č. 31,
Trnava, IČO: 36 865 281, zast. Kolíková & Partners, s.r.o., Radvanská ul. č. 21, Bratislava, IČO: 47 239
441, o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy a o návrhu žalobcu na prerušenie konania, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 3. septembra 2020 č. k. 7C/421/2009-1169, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa v I. a II. výroku p o t v r d z u j e .

Vo výroku o trovách konania (III. výrok) sa napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že
žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Výrok IV. napadnutého rozsudku sa zrušuje.

Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania (výrok I.),
žalobu zamietol (výrok II.) a zároveň žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania súd prvej inštancie rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti rozsudku (výrok III. a IV.).

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností a to
pozemku parc. č. XXXXX vo výmere 1579 m2 - druh pozemku záhrady, pozemku parc. č. XXXXX vo

výmere 499 m2 - druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemku parc. č. XXXXX/X vo výmere
683m2, druh pozemku záhrady, pozemku parcela registra "C" s parc. č. XXXXX/X, vo výmere 1497 m2
- druh pozemku lesné pozemky, pozemku parc. č. XXXXX/X vo výmere 24m2 - druh pozemku záhrady
a stavby súp. č. X postavenej na parc. č. XXXXX, nachádzajúcich sa v kat. úz. B. zapísaných na LV
č. XXXX. Stavba so súp. Č.. X postavená na parc. č. XXXXX je ôsmy mlyn Klepáč nachádzajúci sa v
lokalite Ž. W. B. O. (tento mlyn je jeden z deviatich obilných mlynov na Vydrickom potoku). Zmluvou
o nájme nehnuteľnosti z 15.12.2008 uzavretou podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka žalovaný

prenajal vyššie uvedené nehnuteľnosti do nájmu žalobcovi na dobu 30 rokov, pričom uvedené právo
užívania nehnuteľností bolo zapísané aj do príslušného katastra nehnuteľností (LV č. XXXX v časti
B: Vlastníci a iné oprávnené osoby uvedený nájomca S. - združenie pre ôsmy mlyn na Vydrici, IČO:
30 867 002). Listom zo dňa 31.7.2009 (č.1. 19) žalovaný odstúpil od predmetnej nájomnej zmluvy zdôvodu, že žalobca porušil povinnosť zakotvenú v čl. V ods. 3 nájomnej zmluvy, t. j. povinnosť uhradiť
nájomné najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia vystaveného prenajímateľom podľa ods.
2 tohto článku zmluvy. Listom zo dňa 17.10.2009 (č. 1. 20) žalovaný opätovne odstúpil od predmetnej

nájomnej zmluvy. Výzvou zo dňa 6.10.2009 žalobca vyzval žalovaného v zmysle čl. V bodu 2 predmetnej
nájomnej zmluvy ako prenajímateľa o vyčíslenie nájomného. Žalovaný na túto výzvu reagoval e-mailom
z 9.11.2009 adresovaným Y. S., ktorý u žalobcu vykonával funkciu revízora (č.1. 16). V tomto e-maily
žalovaný uviedol, že dňa 29.6.2009 oznámil „signatárom zmluvy“ celkovú sumu nájomného za rok 2009,
nájomné však nebolo v termíne uhradené a preto odstúpil od zmluvy, čo oznámil jej „signatárom“, pričom

prevzatie tohto oznámenia písomne potvrdili V. Y. a Q. Š.. Listom zo dňa 20.10.2009 adresovaným
katastrálnemu úradu žalovaný požiadal o výmaz žalobcu z LV č. XXXX z dôvodu odstúpenia od zmluvy
(31.7.2009 a 17.10.2009). Žalobca tvrdil, že žalovaný mu nikdy nedoručil odstúpenie od predmetnej
nájomnej zmluvy a uvádzal, že neporušil žiadne zmluvné povinnosti, ktoré by mohli zakladať právo
žalovaného na odstúpenie od predmetnej nájomnej zmluvy. Podľa názoru žalovaného dôvodom pre
odstúpenie od nájomnej zmluvy bolo neuhradenie nájomného do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia

vystaveného prenajímateľom - žalovaným v zmysle čl. V bod 2 nájomnej zmluvy. V tomto článku
nájomnej zmluvy je zakotvená povinnosť žalovaného ako prenajímateľa oznámiť nájomcovi celkovú
sumu nájomného na príslušný kalendárny rok najneskôr do 30. júna príslušného kalendárneho roku.

3. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že na Okresnom súde

Bratislava III vo veci žalobcu H.. B. W. proti žalovanému S.Á.Č. - združenie pre ôsmy mlyn na
Vydrici súd rozsudkom zo dňa 4.6.2019 č. k. 19C/54/2013-605 žalobu žalobcu (v prejednávanej veci v
procesnom postavení žalovaného) o vypratanie nehnuteľnosti zamietol a ustálil, že žalobca H.. B. W.
nebol oprávnený odstúpiť od zmluvy v dôsledku nesplnenia povinnosti uhradiť nájomné za rok 2009
zo strany žalovaného S.. Súd v uvedenej veci zaujal stanovisko, že Zmluva o nájme nehnuteľnosti

zo dňa 15.12.2008 uzavretá medzi stranami sporu nie je neplatná a odstúpenie žalobcu H.. B. W.
zo dňa 31.7.2009 od nej nie je dôvodné, ani účinné, v dôsledku čoho žalovaný užíva dotknuté
nehnuteľnosti, ktorých vypratanie je predmetom sporu vedeného pod sp. zn. 19C/54/2013, oprávnene.
Súd v odôvodnení rozsudku okrem iného poukázal na čl. X ods. 2 písm. f/ zmluvy o nájme s tým,
že v zmluve nie je zrozumiteľne uvedené, od kedy plynie lehota 30 dní a preto súd vo vzájomnej

súvislosti s čl. V ods. 3 zmluvy, podľa ktorého sa nájomca zaväzuje uhradiť nájomné do 30 dní odo
dňa doručenia oznámenia, mal za to, že pokiaľ mal nájomca lehotu 30 dní od doručenia oznámenia na
zaplatenie nájomného, do omeškania sa mohol dostať až po uplynutí tejto lehoty a až v prípade, ak by
bol v omeškaní 30 dní, až vtedy a nie skôr by mohlo dôjsť k podstatnému porušeniu zmluvy. Za danej
situácie podľa zmluvy o nájme by Ing. B. W.Y. dňa 31.7.2009 nemal ani zákonný, ani zmluvný dôvod

na odstúpenie od Zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 15.12.2008, keďže ani podľa ním tvrdených
skutočností v tom čase (31.7.2009) by žalovaný nebol v omeškaní so zaplatením nájomného viac ako 30
dní. Na Okresnom súde Bratislava IV sa zároveň vedie konanie pod sp. zn. 40C/118/2016, v ktorom súd
uznesením č. k. 40C/118/2016-93 zo dňa 9.10.2017 pripustil zmenu žaloby tak, že aktuálny petit znie:
„Súd určuje, že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený Zmluvou o nájme nehnuteľnosti

zo dňa 15.12.2008 trvá“.

4. Naliehavý právny záujem je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby, ktorý je potrebné
skúmať ex offo. Súd prvej inštancie preto skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu na určení
neplatnosti právneho úkonu - odstúpenia od zmluvy zo dňa 31.7.2009 v čase rozhodnutia vo veci

samej. Uviedol, že prejednávaný spor je iniciovaný určovacou žalobou podanou 10.12.2009 za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku. Podmienky procesnej prípustnosti žalôb na určenie právnej skutočnosti
podaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku majú súdy posudzovať podľa ustanovení
O.s.p. (§ 470 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku). Žalobca sledoval podaním žaloby podľa
Občianskeho súdneho poriadku v tom čase platnom a účinnom zotrvanie a zachovanie predmetného

vzťahu založeného Zmluvou o nájme zo dňa 15.12.2008 už opísanou v odôvodnení tohto rozsudku a
zmyslom žalobcom navrhovaného rozhodnutia, vychádzajúc zo znenia žalobného petitu uvedeného v
žalobe, bolo určenie neplatnosti odstúpenia zo dňa 31.7.2009 od zmluvy o nájme zo dňa 15.12.2008.
Krajský súd v odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia vyslovil, že predmetný list žalovaného zo 17.10.2009
podľa jeho obsahu nemožno vyhodnotiť ako odstúpenie od predmetnej zmluvy (žalovaný v ňom iba

„podčiarkol“ opodstatnenosť odstúpenia od nájomnej zmluvy z 31.7.2009 a týmto listom už žiadne ďalšie
odstúpenie od predmetnej zmluvy nerealizoval).5. Podľa súdu prvej inštancie žaloba na určenie (ne)existencie právnej skutočnosti (neplatnosť
odstúpenia od zmluvy o nájme takou právnou skutočnosťou vo vzťahu ku záväzkovému vzťahu je)
nie je objektívne spôsobilá odstrániť spornosť tak, aby vylúčila možnosť prípadných ďalších súdnych

sporov (strany sporu vedú už bez vyčkania na rozhodnutie v predmetnej veci súdne spory na Okresnom
súde Bratislava IV sp. zn. 40C/118/2016 o určenie, že nájomný vzťah trvá a na Okresnom súde
Bratislava III sp. zn. 19C/54/2013 o vypratanie predmetných nehnuteľností). Naliehavý právny záujem
by bol daný len za predpokladu podania žaloby, ktorou by došlo k určeniu právneho vzťahu medzi
účastníkmi (t. j. že nájomný vzťah trvá a prejudiciálne by aj vyriešila otázku platnosti resp. neplatnosti

odstúpenia z 31.7.2009 od Zmluvy o nájme zo dňa 15.12.2008). Určovacia žaloba (§ 80 písm. c/
O.s.p.) má predovšetkým preventívny charakter - jej účelom je spravidla poskytnúť ochranu právam
žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (na Okresnom súde Bratislava III
prebieha konanie o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti sp. zn. 19C/54/2013). Určovacia žaloba preto
vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je
namieste žaloba o splnenie povinnosti. Ďalej prvoinštančný súd uviedol, že v predmetnom konaní sp.

zn. 7C/421/2009 žalobca neosvedčil svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení a preto
dospel k záveru, že navrhovaná určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení spôsobilým ani prípustným prostriedkom ochrany práva, a preto žalobu
zamietol bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Súd prvej inštancie teda právny záver o otázke
naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c/ O.s.p. platného a účinného v čase podania žaloby,

založil na právnej argumentácii, podľa ktorej: „a) nie je daný naliehavý právny záujem v zmysle §80
písm. c/ O.s.p. na určení neplatnosti právneho úkonu, nakoľko je posúdenie platného právneho úkonu
predbežnou otázkou vo vzťahu k riešeniu otázky o neexistencii resp. existencii práva alebo právneho
vzťahu(nájomnéhovzťahuriešenéhovkonanínaOkresnomsúdeBratislavaIVpodsp.zn.40C118/2016
a b) určenie (ne)platnosti odstúpenia od zmluvy zo dňa 31.7.2009 neodstraňuje právnu neistotu žalobcu

v tom, či trvá pôvodný právny vzťah (nájom). Podľa právneho názoru súdu prvej inštancie žalobca
naliehavý právny záujem v čase vyhlásenia rozsudku nepreukázal (naliehavý právny záujem musí trvať
počas celého konania), lebo jeho žaloba spornosť vzťahu strán sporu konania nerieši a neodstraňuje;
rozhodnutie o neplatnosti predmetného odstúpenia zo dňa 31.7.2009 od zmluvy o nájme nehnuteľnosti
zo dňa 15.12.2008 nerieši spornú otázku, či nájomný vzťah podľa predmetnej zmluvy trvá alebo zanikol.

S poukazom na už uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že určením neplatnosti odstúpenia
od zmluvy, na základe ktorého mal zaniknúť právny vzťah medzi stranami sporu, nedôjde k vyriešeniu
všetkýchspornýchotázok,najmänedôjdekodstráneniuneistotyžalobcu,čipokračujepôvodnýnájomný
vzťah dohodnutý Zmluvou o nájme na dobu určitú, t. j. určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o
nájme by, za v odôvodnení už uvedených okolností, nemohlo vytvoriť pevný právny rámec vo vzťahoch

medzi stranami sporu (ako účastníkmi zmluvy o nájme) a vyriešenie uvedenej otázky neznamená úplné
vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie
žalobu výrokom II. napadnutého rozsudku zamietol.

6. Súd prvej inštancie súčasne výrokom I. napadnutého rozsudku zamietol návrh žalobcu na prerušenie

konania do skončenia konania vedeného na OS Bratislava III pod sp. zn. 19C/54/2013 dôvodiac, že
inštitút prerušenia konania je určité procesné riešenie stavu, ktorý nastal v priebehu konania, a ktorý v
tejto danej chvíli neumožňuje súdu, aby v konaní pokračoval a to až do doby kým iný súd nerozhodne
o otázke významnej pre rozhodnutie súdu alebo kým súd sám neodstráni prekážku, ktorá mu bráni v
konaní pokračovať. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na prerušenie konania (viď bod 34 a 36 odôvodnenia

rozsudku) súd prvej inštancie uviedol, že tu nejde o prípad, kedy by sa v inom konaní riešila otázka
významná pre jeho rozhodnutie. Prerušenie konania je fakultatívnym riešením, ak súd nevzhliadne
možnosť pokračovania v konaní. Hodnotiaca úvaha v tomto smere je obmedzená len univerzálnou
danosťou takejto možnosti, bez vymedzenia konkrétnych kritérií, ktoré by mal súd pri svojom rozhodnutí
zohľadňovať a v zmysle ustálenej judikatúry NS SR je potrebné v konaní postupovať tak, aby sa vec

prejednala verejne bez prieťahov. A teda pri posudzovaní návrhu žalobcu na prerušenie konania je
rozhodujúcim hľadiskom zásada hospodárnosti konania a prerušenie konania sp. zn. 7C/421/2009
predstavuje skôr reštriktívnu výnimku ako pravidlo. Súd prvej inštancie nezistil, že by sa v konaní
vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 19C/54/2013, na ktoré poukazoval žalobca, riešila
otázka, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie súdu v predmetnom konaní sp. zn. 7C 421/2009 a

pretonávrhžalobcunaprerušeniekonaniazamietol(vzhľadomnahospodárnosťkonaniaaodroku2009
vykonané rozsiahle dokazovanie a riešenú otázku žalovaným namietaného nedostatku naliehavého
právneho záujmu na určení).7.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdprvejinštancierozhodolpodľa§255ods.1Civilnéhosporového
konania (ďalej len „CSP“) a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

8. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konania, alternatívne aby ho zmenil tak, že žalobe
vyhovie. Voči rozsudku súdu prvej inštancie namietal, že v bode 75. záver o nedôvodnosti žaloby
založil na nedostatku naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení argumentujúc súdnym

konaním vedeným pred Okresným súdom Bratislava IV sp. zn. 40C 118/2016 o určenie, že nájomný
vzťah trvá a súdnym konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 19C/54/2013 o
vypratanie nehnuteľnosti predstavujúcej predmet nájmu. Žalobca dôvodil, že v čase podania žaloby
o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy nemal okrem určovacej žaloby o neplatnosť právneho
úkonu k dispozícii žiaden ďalší právny inštitút, ktorým by sa mohol domáhať ochrany svojich práv a
oprávnených záujmov, t. j. v čase podania žaloby by právoplatný rozsudok vytvoril pevný základ ďalšieho

právneho vzťahu medzi účastníkmi konania. Až po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava
III a po zamietnutí žaloby o vypratanie na základe ustálenia, že nájomná zmluva je jednoznačne
platná a odstúpenie od zmluvy je jednoznačne neplatné, by bolo možné konštatovať, že akýkoľvek
iný výrok Okresného súdu Bratislava IV vo vzťahu k platnosti zmluvy a neplatnosti odstúpenia by
bol v príkrom rozpore s rozsudkom o zamietnutí žaloby o vypratanie. Rozsudok v prípade žaloby o

vypratanie v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava III (ide o konanie vedené pod sp. zn.
19C/54/2013 - pozn. odvolacieho súdu) však nie je ešte právoplatný, keď odvolací súd môže súd prvej
inštancie požiadať o doplnenie dokazovania; môže dôjsť k situácii, že niektoré právne inštitúty budú
prejednané a vyhodnotené odlišne a môže sa stať, že právne postavenie žalobcu bude opäť neisté. Z
uvedeného dôvodu navrhoval prerušenie tohto konania do právoplatného skončenia konania vedeného

na Okresnom súde Bratislava III o vypratanie nehnuteľnosti. Jeho návrh na prerušenie konania bol
zamietnutý, čím mu súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným znemožnil, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Na základe vyššie uvedených dôvodov žalobca nepovažoval za správne,
aby z dôvodu, že v dobrej viere bránil svoje práva a oprávnené záujmy jediným dostupným právnym

prostriedkom (žalobou o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy) bol v plnom rozsahu zaviazaný na
náhradu trov konania žalovanému. Ďalej žalobca v odvolaní pripomenul, že Okresný súd Bratislava III
v konaní o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti vedenom pod sp. zn. 19C/54/2013 vykonal podrobné
dokazovanie a dôsledne sa vysporiadal s otázkou platnosti nájomnej zmluvy a s otázkou neplatnosti
odstúpenia od nej, pričom v odôvodnení rozsudku č. k. 19C/54/2013- 605 zo dňa 4.6.2019 skonštatoval,

že predmetná zmluva o nájme nehnuteľnosti nie je neplatná a odstúpenie od nej nebolo dôvodné, a tiež
že žalovaný užíva dotknuté nehnuteľnosti, ktorých vypratanie je predmetom sporu, oprávnene.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny
a navrhuje ho potvrdiť. Žiadal tiež, aby mu boli priznané trovy odvolacieho konania. K odvolacej

argumentácii žalobcu dodal, že ním zvolený právny inštitút určovacej žaloby nie je procesne vhodným
nástrojom na riešenie právneho sporu medzi účastníkmi konania, keďže vyhovenie žalobe by nevytvorilo
pevný základ ďalšieho právneho vzťahu medzi stranami sporu, ani neodstránilo neistotou vzťahu
účastníkov, ako mylne uvádza žalobca; naviac z odvolania žalobcu nie je zrejmé, v čom vidí nesprávny
procesný postup súdu prvej inštancie v súvislosti so zamietnutím jeho návrhu na prerušenie konania.

10. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že
hoci je odvolanie dôvodné, napadnutý rozsudok je vo výroku I a II vecne správny.

11. V prejednávanej veci je predmetom konania určenie neplatnosti právneho úkonu žalovaného, a to
odstúpenia od zmluvy o nájme nehnuteľnosti uzavretej dňa 15.12.2008, pričom ide o odstúpenie od
tejto zmluvy realizované listom žalovaného zo dňa 31.7.2009. Odvolací súd v odôvodnení zrušujúceho
uznesenia č. k. 6Co/61/2017- 903 okrem iného skonštatoval, že žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia
od zmluvy o nájme nehnuteľnosti je procesné prípustná, pretože bola podaná na súd prvej inštancie

pred tým ako nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok a súčasne uviedol, že list žalovaného zo dňa
17.10.2009 podľa jeho obsahu nemožno vyhodnotiť ako odstúpenie od predmetnej zmluvy. Žalovaný
v ňom totiž iba „podčiarkol“ opodstatnenosť odstúpenia od nájomnej zmluvy z 31.7.2009 a teda týmto
listom ďalšie odstúpenie od predmetnej zmluvy nerealizoval.12. Odvolací z vlastnej úradnej činnosti zistil, že konanie vedené pod sp. zn. 19C/54/2013, v ktorom

sa žalobca H.. B. W. domáhal voči žalovanému S. - združenie pre ôsmy. mlyn na Vydrici vypratania
predmetných nehnuteľností, bolo právoplatne skončené rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 29.9.2021 č. k. 7Co/243/2019-676, ktorým odvolací súd potvrdil zamietajúci rozsudok Okresného
súdu Bratislava III zo dňa 4.6.2019 č. k. 19C/54/2013-605 konštatujúc, že „súd prvej inštancie správne
ustálil, že zo strany žalobcu nebola žalovanému poskytnutá potrebná súčinnosť - nebola mu právne

účinným spôsobom oznámená výška nájomného za rok 2009, tak ako sa k tomu žalobca zaviazal v čl.
V bod 2 nájomnej zmluvy, preto sa žalovaný ani nemohol dostať s platením nájomného za rok 2009 do
omeškania. Žalobca tak nebol oprávnený postupovať v súlade s čl. X bod 2 písm. f) nájomnej zmluvy,
t. j. nebol oprávnený odstúpiť od nájomnej zmluvy v dôsledku nesplnenia povinnosti uhradiť nájomné
za rok 2009 zo strany žalovaného. Správnosť uvedených záverov preukazuje aj výzva žalovaného zo
dňa 6.10.2009, ktorou vyzval žalobcu z dôvodu „že takéto vyčíslenie ku dnešnému dňu nevykonal“

na vyčíslenie nájomného za rok 2009. Pričom žalobca v reakcii na výzvu žalovaného (email zo dňa
9.11.2009) sám potvrdil, že celkovú sumu nájomného za rok 2009 oznámil signatárom zmluvy, ktorým
následne doručil aj odstúpenie od zmluvy (zo dňa 31.7.2009). Transparentnosť konania zo strany
žalobcu nemožno vyvodiť ani z jeho postupu pri doručovaní odstúpenia od zmluvy o nájme zo dňa
31.7.2009, a to s odkazom na čl. X bod 2 Zmluvy o nájme, v ktorom si strany dohodli, že účinky

odstúpenia nastávajú jeho doručením podľa ust. Občianskeho súdneho poriadku. Podľa ustanovení
tohto predpisu pritom zákon výslovne predpokladal doručovanie písomností prioritne na adresu sídla
právnickejosobyuvedenúvpríslušnomregistri,vktoromjezapísaná(§46ods.1,§48ods.1,2O.s.p.),a
to osobám oprávneným za orgány alebo právnické osoby prijímať písomnosti. V danom prípade žalobca
i odstúpenie od zmluvy zo dňa 31.7.2009 doručoval osobne p. V. Y. U. Q. Š., z ktorých len p. Q. Š. bol

členom predstavenstva žalovaného nedisponujúci oprávnením konať samostatne v mene žalovaného.
Možno tak v plnom rozsahu súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie, že v dôsledku nepreukázania
právne účinného oznámenia výšky nájomného za rok 2009 žalovanému neboli splnené podmienky
na odstúpenie od zmluvy o nájme zo strany žalobcu, žalovaný tak užíva predmetné nehnuteľnosti
oprávnene, preto nebolo možné žalobe žalobcu o vypratanie nehnuteľností vyhovieť.“

13. Pokiaľ ide o otázku existencie naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení, ktorú
obligatórne skúma súd v priebehu celého konania (teda aj odvolacieho), v prejednávanom prípade
primárnenemožnoprehliadnuťvyššiezmienenýprávoplatnýrozsudokOkresnéhosúduBratislavaIIIč.k.
19C/54/2013-605 zo dňa 04.06.2019, ktorým bola zamietnutá žaloba iniciovaná H.. B. W. (žalobca) proti

S. - združenie pre ôsmy mlyn na Vydrici (žalovaný) o vypratanie nehnuteľnosti na základe odstúpenia od
zmluvy listom zo dňa 31.7.2009. Tak prvoinštančný, ako aj odvolací súd v rámci odvolacieho prieskumu
v predmetom konaní o vypratanie prejudiciálne posudzovali platnosť odstúpenia od zmluvy o nájme
nehnuteľnosti zo dňa 15.12.2008, realizovaného žalovaným listom zo dňa 31.7.2009, ktorého skutkové
zistenia a závery potvrdzujú, že nájomná zmluva uzavretá stranami sporu dňa 15.12.2008 je platná,

zatiaľ čo odstúpenie žalovaného listom zo dňa 31.7.2009 je neplatné. Podľa názoru odvolacieho súdu
žalobca naliehavý právny záujem na navrhovanom určení o neplatnosti odstúpenia od nájomnej zmluvy
zo dňa 31.07.2009 v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (03.09.2020) mal, a tento pominul až
právoplatnosťou konania o vypratanie sp. zn. 19C 54/2013. Inak povedané, navrhované určenie, že
odstúpenie od zmluvy realizované listom zo dňa 31.7.2009 je neplatné, stratilo svoje opodstatnenie,

pokiaľ išlo o vyriešenie neistoty v právnom vzťahu medzi sporovými stranami (či odstúpením od zmluvy
zo dňa 31.7.2009 došlo k zániku zmluvy o nájme zo dňa 15.12.2008), až právoplatnosťou konania o
vypratanie nehnuteľnosti (bolo konzumované konaním o vypratanie), nie skôr, ako právne nesprávne
uzavrel súd prvej inštancie, a rovnako nie z dôvodu neskôr podanej určovacej žaloby vedenej na
Okresnom súdu Bratislava IV pod sp. zn. 40C 118/2016. Naliehavý právny záujem na navrhovanom

určení však žalobca nemal v čase rozhodovania odvolacieho súdu, z ktorého dôvodu je odvolaním
napadnutý výrok, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol, vecne správny. Medzi stranami sporu
tak zostala aktuálna už len neskôr podaná žaloba o určenie, že nájomný vzťah medzi stranami sporu
založený zmluvou o nájme nehnuteľnosti z 15.12.2008 trvá, vedená na Okresnom súde Bratislava IV
pod sp. zn. 40C 118/2016, pretože je založená na inom jednostrannom právnom úkone žalovaného

(odstúpenie od nájomnej zmluvy zo dňa 30.07.2016). Odvolací súd dodáva, že toto konanie bolo
prerušené uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 40C/118/2016-246 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Bratislava sp. zn. 7Co/64/2018 zo dňa 26.04.2018 s vecne správnym a výstižným
argumentom, že „v prípade, ak by súd dospel k záveru, že odstúpenie od zmluvy zo dňa 31.07.2009 jeplatné, zmluva o nájme nehnuteľnosti zo dňa 15.12.2008 by sa zrušila od začiatku, a v takom prípade
by nebolo možné od nej platne odstúpiť ešte aj odstúpením zo dňa 30.07.2016“.

14. Ako vecne správny odvolací súd posúdil aj odvolaním napadnutý výrok, ktorým súd prvej
inštancie zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania sp. zn.
19C/54/2013 (o vypratanie nehnuteľnosti). Odvolací súd je na rozdiel od súdu prvej inštancie názoru,
že v danej veci prichádzalo do úvahy fakultatívne prerušenie konania podľa § 164 C.s.p., ktoré však,
vzhľadom na právoplatné skončenie konania o vypratanie nehnuteľnosti sp. zn. 19C 54/2013, stratilo

svoje opodstatnenie.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Následne odvolací súd pristúpil k odvolaciemu prieskum napadnutého výroku o trovách konania (III.
a súvisiaci IV. výrok), pričom odvolaciu argumentáciu žalobcu vyhodnotil ako opodstatnenú. Najvyšší

súd SR v uznesení sp. zn. 2Cdo/102/2017 zo dňa 31.7.2017 uviedol, že ust. § 257 C.s.p. predstavuje
odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 C.s.p.) a od zásady zodpovednosti za zavinenie
(§ 256 ods. 1 C.s.p.). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania,
resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila

protistrane. Keďže použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala
právo na náhradu trov konania, musí jeho aplikácia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho
prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (viď napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní
náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p. vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody
hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné

okolnostizákonnešpecifikuje.Výkladtýchtopodmienokponechávanasúdnuprax,dnesužustálenú(viď
rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3 MCdo 46/2012), podľa ktorej
nemožno § 257 C.s.p. považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle
svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú
zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy

konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná
kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným
osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde
sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej
situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej

normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému
typu konania (viď nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 292/07 a sp. zn. I. ÚS 303/12), ale ide o
prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000).
Ustanovenie § 257 C.s.p. neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi
stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07). Použitie § 257 C.s.p. neodôvodňuje ani fakt,

že strana nie je solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je
lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými
slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.

16. Odvolací súd, zohľadniac vyššie uvedené (najmä ods. 16), podľa § 388 CSP zmenil rozsudok

súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania (III. výrok) tak, že procesne úspešnému žalovanému
nepriznal voči žalobcovi ich náhradu (§ 257 CSP). Dôvody hodné osobitného zreteľa odvolací súd videl
v charaktere sporu, a najmä v okolnosti, že spor vyvolal práve žalovaný svojim konaním (neplatným
odstúpenímodzmluvydňa31.7.2009),ktorý rovnakospôsobilajzániknaliehavéhoprávnehozáujmuna
navrhovanom určení iniciovaním konania o vypratanie na podklade neplatného odstúpenia od zmluvy.

Žalobca v čase podania žaloby, a napokon aj v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, mal naliehavý
právny záujem na navrhovanom určení, zároveň nedisponoval iným procesným prostriedkom na
ochranu svojich práv ako podať predmetnú určovaciu žalobu o neplatnosť odstúpenia zo dňa 31.07.2009
(takáto žaloba bola procesne prípustná) a preto aplikácia § 257 CSP v prejednávanom prípade
odstraňuje neprimeranú tvrdosť, ku ktorej by došlo použitím § 255 ods. 1 C.s.p., a je v súlade so zásadou

spravodlivosti.

17. Odvolací súd zároveň zrušil bez ďalšieho súvisiaci IV. výrok napadnutého rozsudku (§ 389 ods. 1
písm. d/ C.s.p.).18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a §
257 CSP a procesne úspešnejšiemu žalovanému nepriznal voči žalobcovi nárok na ich náhradu. Pokiaľ

ide o aplikáciu tohto zákonného ustanovenia, odvolací súd poukazuje na dôvody uvedené v ods. 16
a 17 odôvodnenia, ktoré sú v plnej miere použiteľné aj na odvolacie konanie. Ako odvolací súd uviedol
vyššie, v čase jeho rozhodovania už neexistovala ani podstata tohto sporu, pretože bola konzumovaná v
právoplatne skončenom konaní o vypratanie nehnuteľnosti, čím došlo, bez zavinenia žalobcu, k zániku
naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p., resp. § 137 písm. c/ CSP) a

teda k strate sporu. Aj to je významná okolnosť, ktorá použitie ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách
odvolacieho konania favorizuje.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods.
2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľomfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).