Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4209212178
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4209212178.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra

Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcov: 1/ V. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX/XX, T., 2/
M. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX/XX, T., obaja zastúpení: ADVOKA, s.r.o., advokátska kancelária
so sídlom Komárnická 36, Bratislava, IČO: 44 449 615, proti žalovaným: 1/ R. N., nar. XX.X.XXXX, bytom
obec T., 2/ L. N., nar. XX.X.XXXX, bytom obec T., 3/ Československá obchodní banka, a.s., so sídlom
Radlická 333/150, Praha, Česká republika, IČO: 00 001 350, 4/ Československá obchodná banka, a.s.,
so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 36 854 140, 5/ EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom

Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, o neplatnosť právneho úkonu, o odvolaní žalobcov proti
rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 20. septembra 2021 č. k. 10C/226/2009-1088, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1/ až 5/ nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Komárno) rozsudkom zo dňa 20.9.2021 č. k. 10C/226/2009-1088,
pri právnom posúdení podľa § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 41, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 5, § 517
ods. 2, § 546, § 879 ods. 3 a 4 OZ, § 2 ods. 1 písm. a/ a b/, § 6 ods. 1 a 3, § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992

Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavierania zmluvy o úvere, žalobu zamietol.

2. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, teda
podľa pomeru úspechu strán v spore. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, preto v zmysle zásady
úspechu v spore vznikol nárok na náhradu trov konania žalovaným. Súd preto žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/ a
5/ priznal voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania
rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci smej, súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia
uviedol, že hlavným dôvodom zamietnutia žaloby žalobcu 2/ ako aktívne vecne legitimovaného subjektu
voči žalovaným v 1/, 2/ a 4/ ako pasívne vecne legitimovaným subjektom, bola absencia dôvodov
absolútnej neplatnosti ručiteľského vyhlásenia a zároveň aj absencia dôvodov absolútnej neplatnosti
úverových zmlúv ako hlavného záväzku, ktorá by mala následne za následok aj neplatnosť ručiteľského
vyhlásenia.

4.Súdpoukázalnajmänato,žežalobcoviavpriebehukonanianapriektomu,žesúzastúpeníadvokátom
mnohokrát len vo všeobecnej rovine uvádzali tvrdené dôvody neplatnosti právnych úkonov bez ich
individualizácie na konkrétny prípad, pričom mnohokrát poukazovali na údajné porušenie konkrétnehoustanovenia zákona, avšak neuviedli, akým spôsobom malo v danom prípade k porušeniu zákona dôjsť.
Taktiež poukazovali na rôzne rozhodnutia vnútroštátnych súdov, ktoré ale nie sú skutkovo totožné s
prejednávanou vecou alebo na rozhodnutia cudzích členských štátov, ktorými ale súd nie je viazaný.

5. Súd prvej inštancie po určení, že v danom prípade je daný naliehavý právny záujem, podľa § 137
písm. c/ CSP vyhodnotil, že u žalobkyni 1/ nie je daná aktívna vecná legitimácia, nakoľko sa žalobcovia
domáhali určenia neplatnosti vedľajšieho (akcesorického) záväzku, ktorého existencia a platnosť závisí
od existencie a platnosti hlavného záväzku - zmluvy o úvere a žalobkyňa 1/ na seba ručenie neprevzala

a nebola ani zmluvnou stranou zmluvy o úvere, z ktorej bola pohľadávka zabezpečená ručením. Pasívna
vecná legitimácia žalovaného 3/ v danej veci nie je daná najmä z dôvodu, že všetky práva a povinnosti
Československej obchodnej banky, a.s., pobočky zahraničnej banky v SR prešli na žalovaného 4/.
Súd prvej inštancie k postúpeniu pohľadávky uviedol, že účastníkom pôvodného záväzkového vzťahu
ostáva naďalej postupca. Postúpením pohľadávky nedochádza k postúpeniu vzťahu, na základe ktorého
pohľadávkavznikla(t.j.kpostúpeniupôvodnejzmluvyuzavretejmedzipôvodnýmveriteľomadlžníkom).

Žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhajú určenia, že ručiteľské vyhlásenie, prípadne zmluva o úvere sú
neplatné, nemožno považovať za právo, ktoré je s postúpenou pohľadávkou spojené. S poukazom na
uvedené súd konštatoval, že pasívna vecne legitimácia žalovaného 5/ v tomto prípade nie je daná.

6. Vo vzťahu k namietanej relatívnej neplatnosti právneho úkonu prvoinštančný súd poukázal na závery

súduprvejinštancievrozsudkuzodňa1.4.2016,ktorébolivtejtočastiodobrenéajuznesenímKrajského
súdu v Nitre sp. zn. 5Co/573/2016 zo dňa 23.5.2018 a podľa ktorého žalobcovia neuniesli dôkazné
bremeno o nepodpísaní vyhlásenia ručiteľa žalobkyňou 1/ a zároveň, že žalobcovia podali žalobu v časti
o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Z uvedeného
dôvodu sa súd opätovne nezaoberal preskúmavaním dôvodov relatívnej neplatnosti právneho úkonu.

7. K namietaným dôvodom absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere súd uviedol, že žalobcovia neuniesli
dôkazné bremeno preukázania toho, že by, či už zmluva o úvere alebo ručiteľské vyhlásenie neboli
urobenéslobodneavážne,určiteazrozumiteľne.Ručiteľovibolozrejmé,čojepodstatouručenia,tomuto
porozumel a sám sa slobodne rozhodol prevziať na seba záväzok ručenia. Z vyhlásenia ručiteľa je

ďalej zrejmé, že tento právny úkon je určitý a zrozumiteľný, preto súd nezistil žiadne dôvody neplatnosti
ručiteľského vyhlásenia podľa § 37 OZ.

8. Napriek tomu, že žalobcovia vo všeobecnej rovine konštatovali mnohé povinnosti veriteľa ako
dodávateľa a mnohé oprávnenia spotrebiteľov pri uzatváraní zmluvy, pričom vo všeobecnej rovine

uvádzali, že zmluva je neplatná pre mnohé porušenia ustanovení zmluvy, z ich podaní a prednesov
nemožno jednoznačne zistiť, ktoré konkrétne ustanovenia zmluvy majú byť neplatné. Napriek
uvedenému súd podrobil súdnemu prieskumu tak ručiteľské vyhlásenie, ako aj zmluvy o úvere a nezistil
rozpor so zákonom ani s dobrými mravmi.

9. K námietke žalobcov týkajúcej sa zákazu diskriminácie spotrebiteľa súd uviedol, že ide len o
všeobecné konštatovanie žalobcov, z ktorého vôbec nie je zrejmé, kto a akým spôsobom mal porušiť
zákaz diskriminácie spotrebiteľa.

10. K článku zmluvy o úročení dlhu súd uviedol, že dané ustanovenie je naformulované určito, keďže

je z neho zrejmá výška úrokovej sadzby, ako aj skutočnosť, že sa ňou úročia vyčerpané a nesplatené
peňažné prostriedky, prípadne ich časť. Ďalej súd poznamenal, že banka dostatočným spôsobom
preverovala bonitu žalovaných 1/ a 2/ a nemala dôvod spochybňovať dôkazy predložené dlžníkmi a
ručiteľom, ktorí boli naopak povinní uvádzať pravdivé tvrdenia. Ak aj žalovaní 1/ a 2/ neuviedli pravdivé
údaje a nepredložili banke pravé doklady, uvedené nemôže ísť na ťarchu banky. K námietkam žalobcov

o neprijateľnosti ustanovení zmluvy o zrážkach zo mzdy sa súd vyjadril, že prípadná neplatnosť nemá
za následok neplatnosť celej zmluvy, čo rovnako platí aj pre ustanovenia o poplatkoch a úrokoch z
omeškania.Nazmenespôsobusplácaniaúverusazmluvnéstranydohodli,čopotvrdilisvojimpodpisom,
preto článok obsahujúci zmenu spôsobu splácania úveru nepredstavuje neprijateľnú podmienku.

11. K namietanej absolútnej neplatnosti ručiteľského vyhlásenia žalobcu 2/ z dôvodu, že podpis na
ručiteľskomvyhláseníniejevlastnoručnýmpodpisomžalobkyne1/súduviedol,žetototvrdeniežalobcov
vyvrátil znalecký posudok vypracovaný znalkyňou Mgr. Evou Forgácsovou z odboru ručné písmo, ktorá
vo svojom posudku č. 36/2015 vypracovanom na podnet súdu dospela k záveru, že sporný podpis jevýsledkom autentického pisárskeho prejavu žalobkyne 1/, pričom aj podpis nachádzajúci sa na druhej
strane vyhlásenia v časti „p. V. V.“ je vlastnoručným podpisom žalobkyne 1/.

12. Vyhlásenie ručiteľa má všetky požadované náležitosti, keďže obsahuje označenie veriteľa, dlžníka a
ručiteľa, obsahuje označenie pohľadávky, ktorej sa ručenie týka a rozsah ručiteľského záväzku. Zároveň
obsahuje aj vyhlásenie veriteľa, že berie vyhlásenie ručiteľa na vedomie a s jeho podmienkami súhlasí,
ako aj podpisy ručiteľa a veriteľa. Z uvedeného teda vyplýva, že ručiteľské vyhlásenie má všetky
náležitosti, veriteľ s ručením súhlasil, preto súd považoval ručiteľský záväzok za platný.

13. V závere odôvodnenia rozsudku prvoinštančný súd skúmal jednotlivé články ručiteľského vyhlásenia
a dospel k záveru, že tieto nemožno považovať za neplatné.

14. Proti tomuto rozsudku vo vzťahu k všetkým v ňom obsiahnutým výrokom podali žalobcovia 1/
a 2/ včas odvolanie uvádzajúc, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Navrhujú odvolaciemu súdu, aby sa po oboznámení s vecou napadnutý rozsudok podľa § 388 CSP

zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel v zmysle predloženého petitu. Zároveň si voči žalovaným
uplatňujú aj náhradu trov odvolacieho konania.

15. Žalobcovia v odôvodnení odvolania poukázali na rozsiahlu judikatúru tunajších ale aj zahraničných
súdov (napr. nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 108/2004 z apríla 2004, C. M. c. Španielsko z 9. decembra

1994, nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 114/08-52 z 12.6.2008, rozsudok NS ČR sp. zn. 30Cdo/2811/2007 zo
dňa 3.12.2009 a nález ÚS ČR, IV. ÚS 283/2000 zo 16.6.2003).

16. Uviedli, že v daných súvislostiach s nezákonným, ba až protiústavným rozhodovaním Okresného
súdu v Komárne bolo žalobcom znemožnené uplatňovať voči žalovaným svoje práva. Prvostupňový

súd podľa názoru žalobcov rozhodoval voluntaristicky a priamo na škodu žalobcov ako spotrebiteľov.
V procesnoprávnom zmysle ide o procesne bazálne a kardinálne vady konania Okresného súdu v
Komárne. V ľudskom zmysle a v zmysle racionálneho chápania danej aféry, ide o nesprávne, nekorektné
interpretovanie situácie. Žalobcovia sú sklamaní, že súd im ako spotrebiteľom neposkytol adekvátnu
právnu ochranu. Žalobcom sa postupom prvostupňového súdu odňala možnosť konať pred súdom, lebo

súd nerozhodoval súladne s právom účastníka na súdnu ochranu a spravodlivý proces, nezohľadnil
verifikovateľne správne argumenty žalobcov a nevysporiadal sa s faktograficky i právne korektnými
dôkazmi predkladanými a produkovanými pred súdom zo strany účastníkov.

17. Žalobcovia sú toho názoru, že žalobkyňa 1/ je v konaní vecne aktívne legitimovaná, nakoľko

výkon rozhodnutia voči jej manželovi (žalobca 2/) by zasiahol celý rodinný majetok, teda k uspokojeniu
pohľadávky veriteľa by došlo aj z jej majetku v rámci BSM. Súčasne uviedli, že sú si vedomí toho, že
žalovaný 5/ (na ktorého bola údajne postúpená pohľadávka banky poskytujúcej pohľadávku z úveru
poskytnutého žalovaným 1/ a 2/) nebol účastníkom úverového vzťahu. Nazdávajú sa však, že nakoľko
tento subjekt o sebe v konaní tvrdil, že mu patrí právo veriteľa, a teda že jemu má byť plnené zo strany

žalobcu 2/, malo byť v tomto súdnom konaní rozhodované aj o jeho právach - ergo bol žalovaný 5/ vecne
pasívne legitimovaný. Poukázali na fakt, že absolútnej neplatnosti sa môže dovolať každý a kedykoľvek
(bezobmedzenialehotami).Absolútnaneplatnosťpôsobíodpočiatku(extunc),vočikaždémuajepritom
treba prihliadať na ňu vždy, a to ex offo. Absolútnej neplatnosti sa pritom ani netreba osobitne dovolať.
Súd ex offo v konaní musí hodnotiť právne úkony a v prípade zistenia absolútnej neplatnosti, či už

celkovej alebo čiastočnej a zároveň vysloviť, že úkon je neplatný. Je evidentné, že bankové zmluvy
boli koncipované na škodu dlžníka, a to v časti ustanovení upravujúcich najmä úrok, sankcie, poplatky,
zabezpečenie pohľadávky, splácanie úveru.

18. Uviedli, že súd v napadnutom rozsudku nezohľadnil čl. 4 ods. 1 Smernice 93/13/EHS a zmluvné

podmienky neposudzoval v ich vzájomných súvislostiach, nezohľadnil riadne okolnosti prípadu a
vôbec riadne ani úplne nepreskúmal zmluvné podmienky v cit. spotrebiteľských zmluvách. V tomto
rozsahu je teda napadnutý rozsudok eklatantne arbitrárny. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku
v hrubom rozpore s kategorickými požiadavkami zákonnosti a ústavnosti, núti účastníkov zotrvať vprávnom vzťahu, ktorý sa evidentne platnému právu prieči. Bolo povinnosťou banky (poskytujúcej
úver spotrebiteľom) zosúladiť všetky zmluvné dojednania s platným právom, tieto formulovať jasne,
určito a pre spotrebiteľa zrozumiteľne. Bolo povinnosťou banky spotrebiteľovi riadne všetky zmluvné

podmienky nutne naformulované právne korektne aj vysvetliť. Nemožno pripustiť, aby spotrebiteľovi
banka predložila formulárovú zmluvu, neprehľadne upravujúcu práva a povinnosti zmluvných strán,
nejasne formulovanú zmluvu, ktorá masívne znevýhodňuje spotrebiteľa, ktorá obsahuje ustanovenia
v rozpore s platným právom (domácim, zahraničným či komunitárnym) a ktorá obsahuje ustanovenia
v rozpore s konštantnou rozhodovacou činnosťou súdov a aby takou zmluvou musel byť spotrebiteľ

viazaný. Nemožno akceptovať, aby za takých podmienok spotrebiteľovi banka vôbec nevysvetlila
čo podpisuje, aby spotrebiteľ nemal možnosť si zmluvu v kľude a s prípadnou odbornou pomocou
preštudovať,abyspotrebiteľdoslovaaninevedelčovlastnepodpisuje,kčomusazaväzuje,akénásledky
môže mať pre neho zmluva. Nemožno tolerovať a právo to ani nepripúšťa, aby spotrebiteľ bol takou
zmluvou viazaný.

19. Žalobcovia uviedli, prvostupňový súd dezinterpretoval skutkový stav i právnu stránku veci, keď mylne
dôvodil a tým dospel k nesprávnym záverom. Dané odôvodnili tým, že súd v napadnutom rozsudku
nezohľadnil nimi predložené konštatovanie rozhodcovskej činnosti súdov. Okresný súd sa v odôvodnení
napadnutéhorozhodnutiapritomvôbecnevysporiadalstým,prečosaodklonilodmnohýchjudikovaných
káuz, ani na akom právnom základe vec inak posúdil.

20. V závere odvolania žalobcovia uviedli, že zotrvávajú na tom, že právne úkony, ktorých sa domáhali
určenia neplatnosti, sú koncipované protiprávne a odporujú platnému právu. Žalobcovia osobitne
zotrvávajú aj na presvedčení, že ručenie nemá tu kvalitu úkonu, ktorú platné právo vyžaduje.

21. K predmetnému odvolaniu žalobcov sa vyjadril len žalovaný 3/, ktorý uviedol, že napadnutý rozsudok
považuje za vecne správny a navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie potvrdil.

22. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie v danej veci bolo podané
oprávnenými subjektmi v rámci zákonnej lehoty pre podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP), viazaný

rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP), preskúmal podané odvolanie obidvoch
žalobcov, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Následne odvolací
súd dospel k tomu záveru, že podané odvolanie žalobcov 1/ a 2/ nie je opodstatnené, a preto rozhodol
o ňom tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

23. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Odvolací súd v tomto odvolacom konaní pri viazaní svojou zákonnou povinnosťou skúmať, či
odvolaním zo strany žalobcov 1/ a 2/ napadnutý rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád zakotvených v ust. § 389 ods. 1 CSP, dospel k záveru, že predmetný rozsudok ani
jednou z procesných vád v zmysle § 389 ods. 1 CSP netrpí, a preto ho ako vecne správny podľa § 387ods. 1 CSP potvrdil. V ďalšom odvolací súd poukazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia
napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP). Prvoinštančný súd v poradí
druhým rozsudkom vo veci samej, pretože jeho prvý rozsudok vo veci samej č. k. 10C/226/2009-575

v dôsledku včas podaného odvolania zo strany žalobcov 1/ a 2/ bol zrušený uznesením Krajského
súdu v Nitre č. k. 5Co/573/2016-657 s následným vrátením súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, rešpektoval záväzný právny názor odvolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 2
CSP, tak ako bol obsiahnutý v citovanom zrušujúcom uznesení. Pokiaľ ide o skutkový stav, súd prvej
inštancie ho zistil v dostatočnom rozsahu, pričom ho aj následne správne posúdil podľa odcitovaných

ustanovení všeobecného hmotnoprávneho predpisu (OZ) a špeciálneho právneho predpisu (Zákon o
ochrane spotrebiteľa) uvedených v bodoch 19 až 37 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Takisto aj
proces hodnotenia vykonaných dôkazov prvoinštančným súdom v danej prejednávanej veci je potrebné
považovať za plne súladný s obsahom ust. § 191 ods. 1 CSP, t. j. že vykonané dôkazy boli hodnotené
jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, prihliadnuc pritom na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

25. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že sa plne
stotožňuje so zaujatým právnym názorom prvoinštančného súdu ohľadom nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobkyne 1/ a v prípade žalovaných 3/ a 5/, čo sa týka nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie na ich strane. U žalobkyne 1/ je potrebné v tejto súvislosti konštatovať, že táto vôbec nebola
stranou predmetnej zmluvy o úvere, z ktorej vznikla pohľadávka, na ktorú sa vzťahuje vzniklý ručiteľský

záväzok, a takisto ani na seba ručenie neprevzala. Samotná existencia manželského zväzku medzi
žalobcami 1/ a 2/ totiž nezavdáva dôvod k prijatiu záveru v tom smere, že aktívnou vecnou legitimáciou
v tomto spore by mala automaticky disponovať aj žalobkyňa 1/ ako manželka žalobcu 2/. V prípade
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 3/ bol správne súdom prvej inštancie vzatý zreteľ
na rozhodnutie o zrušení organizačnej zložky ČSOB a. s. zo dňa 28.11.2007, podľa ktorého všetky

práva a povinnosti vzťahujúce sa aj na prejednávanú vec z ČSOB, a.s., pobočky zahraničnej banky v
SR prešli na žalovaného 4/, čím žalovaný subjekt 3/ stratil pasívnu vecnú legitimáciu v tomto spore.
Na margo nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 5/ bolo prvoinštančným súdom správne
uvedené, že táto pasívna vecná legitimácia v konaní o určenie neplatnosti ručiteľského záväzku nie je
daná, pretože zmluvou o postúpení pohľadávky sa z hľadiska jej účinkov prevádza vždy iba konkrétne

právo postupcu na plnenie voči dlžníkovi, avšak nie celý zmluvný vzťah ako celok. Za právo, ktoré bolo
spojené s postúpením pohľadávky (obligačný vzťah) nie je možné považovať právo žalobcov domáhať
sa neplatnosti zmluvy o úvere, resp. ručiteľského záväzku voči žalovanému 5/ ako postupníkovi. Z
uvedeného dôvodu bolo potrebné žalobu voči tomuto subjektu taktiež zamietnuť.

26. Pokiaľ ide o namietanú absolútnu neplatnosť úverových zmlúv a ručiteľského vyhlásenia zo strany
žalobcov, tak je potrebné uviesť, že prvoinštančný súd v tejto súvislosti vykonal patričné dokazovanie k
tomu,abymoholprijaťprávnyzáverakoprijal,t.j.žezaabsolútneneplatnénepovažovalúverovézmluvy
a ani ručiteľské vyhlásenie. K namietanému rozporu zmluvy o úvere s ust. § 3 ods. 1 OZ žalobcovia
svoje tvrdenie bližšie nešpecifikovali a dá sa povedať, že v prípade namietania rozporu zmluvy ako

aj ručiteľského vyhlásenia s ust. § 37 OZ neuniesli dôkazné bremeno v tom smere, že tieto právne
úkony by nemali byť uzatvorené slobodne, určite a zrozumiteľne. Žalobca 2/ pri podpisovaní svojho
ručiteľského záväzku si bol plne vedomý toho aký je obsah a dôsledky tohto záväzku, t. j. chápal význam
ručenia. Taktiež sa žalobcom v konaní nepodarilo preukázať to, že žalobkyňa nepodpísala ručiteľské
vyhlásenie. Správne bol súdom prvej inštancie zistený a konštatovaný súlad obidvoch úverových zmlúv

ČSOB (zo dňa 17.4.2003 a zmluva účinná dňa 19.8.2003) s ust. § 39 a § 41 OZ, čo v konaní
namietali žalobcovia. K uvedenému súd poznamenal, že obidve tieto zmluvy a zároveň aj ručiteľské
vyhlásenie boli v inkriminovanom čase vyhotovené v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi, a
preto nie je možné prijať záver o rozpore týchto právnych úkonov so zákonom a ani s dobrými mravmi.
K uvedenému je potrebné dodať, že ČSOB pri uzatváraní úverových zmlúv podliehala centrálnemu

dohľadu vykonávaného prostredníctvom NBS.

27. Na margo žalobcami nesprávneho právneho posúdenia spotrebiteľských zmlúv, súd prvej inštancie
správnepoznamenal,žeúpravaspotrebiteľskýchzmlúvboladoOZzakotvenásúčinnosťouod1.4.2004,
pričom spotrebiteľské zmluvy uzatvorené pred týmto dátumom mali byť dané do súladu s ust. § 53 a § 54

OZ. V tejto súvislosti bolo súdom poukázané aj na obsah ust. § 1 OZ umožňujúceho dôvod neplatnosti
vztiahnuť iba na časť právneho úkonu, ak je však takéto oddelenie možné. Ak bola žalobcami namietaná
časť dojednanej výšky úrokov z omeškania, ktorú je možné bez problémov oddeliť od zvyšného obsahu
zmluvy, tak aj prípadná nesprávne a vysoko určená výška úrokov nemá vplyv na platnosť samotnejúverovej zmluvy, resp. aj ručiteľského vyhlásenia. Tu súd prvej inštancie, t. j. ohľadom riešenia úrokov
správne žalobcov odkázal na prerušené konanie na OS v Komárne pod sp. zn. 5Cb/153/2008. Takisto
aj odvolací súd, čo sa týka daného prerušeného konania, poznamenáva, že žalobcovia by v rámci neho

mali uplatniť väčšiu časť svojich námietok prezentovaných v tomto konaní a to najmä s prihliadnutím na
obsah žalobného petitu v tomto spore.

28. Vzhľadom na dátum uzatvorenia predmetných úverových zmlúv súd prvej inštancie správne
skonštatoval, že nebola zavedená povinnosť uvádzania RPMN v týchto zmluvách a v súvislosti s

preverovaním bonity žiadateľa úveru v danom prípade bol súdom realizovaný postup banky považovaný
za dostatočný s náležitým preverením bonity žiadateľa úveru. Žalobcovia nimi namietaný rozpor zmlúv
s ust. § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa aj z pohľadu odvolacieho súdu dostatočne
nešpecifikovali v tom smere, aby súd prvej inštancie mohol ustáliť, resp. posúdiť o aké neprijateľné
podmienky odporujúce ust. § 3 ods. 1 OZ (dobrým mravom) sa má v prejednávanej veci konkrétne
jednať.

29.Vychádzajúczuvedeného,vyhlásenieručiteľaobsahujúcevšetkyesenciálnenáležitostipožadované
zákonom (špecifikácia veriteľa, dlžníka, ručiteľa, špecifikácia pohľadávky k ručeniu sa vzťahujúcej a
rozsah ručenia) opodstatnene považoval prvoinštančný súd za platné. Obdobne z hľadiska právnej
argumentácie súd prvej inštancie zaujal správne a náležite odôvodnené stanovisko k žalobcom

namietanej absolútnej neplatnosti úverových zmlúv ako hlavných záväzkov, ktorá by mala následne
vyvolať aj neplatnosť akcesorického (vedľajšieho), t. j. ručiteľského vyhlásenia. Zamietnutie žaloby
ohľadom namietanej absolútnej neplatnosti predmetných právnych úkonov (zmluvy o úvere + ručiteľské
vyhlásenie) iniciované aktívne vecne legitimovaným žalobcom 2/ dôvodne prvoinštančný súd popri
žalobkyni 1/ a žalovaných 3/ a 5/, avšak z iných právnych dôvodov správne zamietol, pričom takisto

správne žalobu zamietol aj vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ a 4/ vychádzajúc z tých istých právnych dôvodov
ako v prípade žalobcu 2/.

30.Vkontextetýchtodôvodov,odvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávny
podľa § 387 ods. 1 v spojení s § 387 ods. 2 CSP potvrdil.

31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 CSP s tým, že ich náhradu úspešným žalovaným 1/ až 5/ v tomto konaní nepriznal, pretože
im žiadne odvolacie trovy nevznikli.

32. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).