Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. jún 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614205831
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8614205831.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: H. P., bytom H. XXXX/XX, XXX XX J. proti žalovanej
Slovenskej republike v mene ktorej koná: 1./ Generálna prokuratúra SR, so sídlom Štúrova 2, 812
85 Bratislava, 2./ Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, 3./
Ministerstvo vnútra SR so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o náhrade škody s prísl., o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.k. 6C 250/2014-85 zo dňa 03.12.2015 jednohlasne

takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e sa uznesenie vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia sa vec vr a c i a súdu
prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením konanie zastavil, trovy
konania žalovanému v 1. a 2. rade so strany žalobcu nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť

žalovanej 3./ Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky so sídlom
Pribinová 2, 812 72 Bratislava trovy konania vo výške 311,30 eur do troch dní od právoplatnosti
uznesenia.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) .Žalobca zobral žalobu späť, zavinil

zastavenie konanie a preto prináleží žalovaným vo 1., 2. a 3. rade právo na náhradu trov konania. Trovy
konania žalovaným v 1. a 2. rade zo strany žalobcu nepriznal, pretože im žiadne trovy nevznikli. Trovy
konania priznal žalovanej v 3. rade, ktorá si uplatnila náhradu trov konania vo výške 311,30 Eur , trovy
predstavujú náklady súvisiace s cestou na pojednávanie dňa 22.09.2015 služobným vozidlom na trase
Bratislava - Svidník a späť.

Proti uzneseniu v časti tykajúcej zaviazanie žalobcu na úhradu trov konania v prospech Slovenskej
republiky - Ministerstvu vnútra SR podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Mal za to,
že trovy konania vyčíslené Ministerstvom vnútra SR vo výške 311,30 Eur nie sú oprávnené. Uviedol,
že zákonodarca v týchto sporoch určil vecnú a miestnu príslušnosť nie podľa miesta bydliska alebo
sídla žalovaného, ale naopak podľa žalobcu aj z titulu menších nákladov spojených so súdnym sporom,
ktoré by žalobca pri uplatňovaní náhrady škody mohol mať a taktiež, že Ministerstvo vnútra SR ma v

každom okresnom meste svoje zastúpenie, či už prostredníctvom okresných súdov, polície pripadne
iných štátnych orgánov a podľa jeho názoru podobne ako Generálna prokuratúra SR mohlo splnomocniť
zástupcov vo svojom okrese na zastupovanie na pojednávaniach. Dodal, že zástupkyňa Ministerstva
vnútra nič nové na pojednávaní neuviedla, zotrvala len na svojich písomných vyjadreniach a tieto
písomne vyjadrenia predniesla. Na základe uvedených skutočnosti nesúhlasil s priznaným nárokom
týkajúcich sa cestovného a ani sumou za spotrebované PHM .Navrhol, aby odvolací súd zrušil

uznesenie v napadnutej časti, alternatívne nepriznal trovy konania žiadnemu z účastníkov konania.K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 3. Rade. Navrhol potvrdiť napadnuté uznesenie
v časti výroku, ktorým bol žalobca zaviazaný mu uhradiť trovy konania

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal vec s konaním,
ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 O.s.p.
a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie alebo zmenu uznesenia.( § 219 , §220
O.s.p)

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa domáhal náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Podaním
zo dňa 11.11.2015 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť a navrhol zastaviť konanie. Z procesného
hľadiska preto žalobca zavinil zastavenie konania v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Základnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov civilného konania je zásada úspechu
vo veci vyjadrená v ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. V tejto zásade sa premieta myšlienka, že ten,

kto dôvodne uplatňoval alebo bránil svoje subjektívne právo alebo právom chránený záujem, mal by
mať právo na náhradu trov konania, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil proti účastníkovi,
ktorý do jeho právnej sféry bezdôvodne zasahoval. S vedomím faktu, že zásada úspechu vo veci má
hlbšiu súvislosť so štruktúrou a funkciou sporového civilného procesu, mal by súd vždy pristupovať k
interpretácií a aplikácií § 150 O.s.p., ktorý túto zásadu umožňuje vo výnimočnom prípade prelomiť. Túto

požiadavku, podľa ktorej nepriznanie náhrady môže byť len výnimočné môžu ospravedlniť iba dôvody
hodné osobitného zreteľa (porovnaj napríklad R34/1982).

Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd
výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či

účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočností a dôkazy pri prvom úkone, ktorý
mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti uplatniť a dôkazy.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia je zrejme, že ide o procesný inštitút, ktorý nie
taxatívne, ale indikatívne vypočítava okolností relevantné pre jeho aplikáciu. Uvedené ustanovenie ani

nemôže byť natoľko kauzistické, že by postihlo všetky rozmanitosti života.

Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho rozhodnutia ako celku a je samo
osebe spôsobilé zasiahnuť do práva účastníka podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „EĽSP“) v rozhodnutí

z 6. 2. 1954 vo veci Beer proti Rakúsku alebo v rozhodnutí zo dňa 7. 10. 2004 vo veci Baumann proti
Rakúsku (č. 30428/96 alebo 7689/01).

Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol skutočnosť, že žalobca zavinil zastavenie
konanie a vznikla mu tak povinnosť nahradiť trovy konania.(§ 146 ods. 2 O.s.p. prvá veta. )

Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na
zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom
je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení
konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci

právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 146 ods. 2 O.s.p. Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne
došiel i k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. (nepriznanie náhrady
trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa). O náhrade trov konania pri späťvzatí žaloby (v
sporovom konaní) súd preto vždy rozhoduje podľa ustanovenia §146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 150
O.s.p. ( porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. 09. 2011, sp. zn. 7 MCdo/4/2010).

Žalobca sa v odvolaní bránia tým, že trovy konania uplatnené a priznané žalovanému v 3. Rade podľa
ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.pveta prvá nie sú účelne vynaložené trovy .Prvostupňový súd sa však nezaoberal v prejednávanej veci aj s možnosťou aplikácie § 150 O.s.p., ktorá
umožňuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie pri
rozhodovaní o náhrade trov konania. nepostačuje pre záver súdu.

Predpokladom použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, posudzovaný
ako na strane toho komu má byť náhrada trov priznaná tak aj na strane účastníka ktorý by bol ináč
povinný trovy konania nahradiť. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa prihliada
predovšetkým na osobné, majetkové pomery, ako aj na ďalšie pomery všetkých účastníkov, okolnosti

podania návrhu na začatie konania a uplatňovania práva účastníka, postoje účastníkov v konaní, ako aj
zohľadnenie dopadu rozhodnutia o trovách konania tak na povinného, ako aj na oprávneného účastníka
z titulu práva na náhradu trov konania.

Výnimočnosť prípadu, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak
nedôjde k ich priznaniu celkom alebo sčasti znamená teda, že musí ísť o výnimočný prístup, ktorý sa

musí v rozhodnutí aj náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako
aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať
zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto
rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom
(porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/67/2010, 4Cdo/231/2012).

Úlohou prvostupňového súdu bude teda opätovne rozhodnúť o trovách konania, ale sa musí vyrovnať
aj s možnosťou aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p. Zistiť dôsledne či nejde o výnimočný prípad, ale
k tomuto záveru môže dôjsť až po preskúmaní všetkých okolností konkrétnej veci, zistiť osobné,
majetkové a zárobkové pomery žalobcu , posúdiť okolností uplatnenia žaloby, prihliadnuť na okolnosti v

prejednávanej veci , vzťahy medzi účastníkmi konania a až po zistení všetkých okolností relevantných
prerozhodovanieonáhradetrovkonaniapodľauvedenéhozákonnéhoustanoveniaposúdičisúsplnené
dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods.1 O.s.p. alebo nie.

Keďže sa prvostupňový súd s aplikáciou ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. nevyrovnal dôsledne , jeho

rozhodnutie o náhrade trov konania je z tohto pohľadu predčasné, a preto nepreskúmateľné. Ak
dôjde k záveru že nie sú splnené podmienky pre aplikáciu uvedeného ustanovenia posúdi účelnosť
vynaložených trov .

Za tohto stavu odvolací súd uznesenie vo výroku o trovách konania zrušil v súlade s ustanovením § 221

ods. 1 písmeno f/ O.s.p. a vec vrátil na ďalšie konanie.

Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.