Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. marec 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/220/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200553
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5021200553.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Brniakovej a členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu:
Pharmaprogress s.r.o., so sídlom Brezová 1518/57, 010 01 Žilina, IČO: 46 883 452, právne zastúpeného
JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom so sídlom L. XX, XXX XX D., proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101904588/2021 zo dňa 11.10.2021, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Čadca (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo správca dane)
rozhodnutím Číslo: 100751972/2021 zo dňa 05.05.2021 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu
prvéhostupňaalebosprávcudane)vyrubildaňovémusubjektuPharmaprogresss.r.o.,DIČ2023673619,
IČO 46883452, IČ DPH SK2023673619, Brezová 1518/57, 010 01 Žilina (ďalej ako daňový subjekt)
rozdiel dane v sume 2.097,- Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2019. Na
odôvodnenie svojho rozhodnutia správca dane uviedol, že vykonal daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2019 u daňového subjektu, z vykonania ktorej bol vyhotovený

protokol z daňovej kontroly č. 100004033/2021, súčasťou ktorého bola aj výzva na vyjadrenie sa ku
zisteniam v protokole a ktorý bol doručený daňovému subjektu dňa 08.01.2021, ktorým dňom bola
zároveň ukončená daňová kontrola. Dňa 09.01.2021 začalo vyrubovacie konanie. Podľa preukázaných
kontrolnýchzisteníavykonanýchdôkazovsidaňovýsubjektvpodanomdaňovompriznanízamesiacjún
2019 uplatnil nárok na odpočítanie dane z došlej faktúry č. 2019014 zo dňa 03.06.2019 od spoločnosti
Ulta s.r.o., so sídlom Smreková 21, Banská Bystrica (ďalej len Ulta s.r.o.), za nákup tričiek TOP
GREEN v počte 1 500 kusov, základ dane 10.485,- Eur a DPH 2.097,- Eur. Daňový subjekt k uvedenej

faktúre zaslal správcovi dane vyjadrenie, v ktorom uviedol, že tričko je benefit pre odber produktov,
ktoré promujú v lekárňach. Žalobca je subjekt, ktorý zastupuje produkty partnerov, edukuje magistre a
laborantky o novinkách o prevencii a zdravom životnom štýle, pričom tričko slúži ako darček za ober
produktov a podporu predaja. Obchod dohodol konateľ žalobcu pán G. s pánom A. I., ktorý pracuje
pre spoločnosť Ulta s.r.o. V nadväznosti na to správca dane vykonal pre posúdenie oprávnenosti
nároku na odpočítanie dane z faktúry č. 2019014 úkony v rámci preverovania zdaniteľného plnenia
vyúčtovaného touto faktúrou. Konkrétne zaslal spoločnosti Ulta s.r.o. výzvu na súčinnosť, na ktorú však

tento subjekt nereagoval. Prostredníctvom dožiadania na Daňový úrad Banská Bystrica preveroval, či
skutočne spoločnosť žalobcu nakúpila tričká od Ulta s.r.o. a či jej od tohto subjektu boli tričká dodané,
odkiaľ spoločnosť Ulta s.r.o. trička kúpila, kto vykonával obchodnú činnosť za spoločnosť Ulta s.r.o.,
žiadal vyžiadať a zaslať výpisy z účtu Ulta s.r.o. za obdobie od 01.06.2019 až po aktuálny čas, podaťpodrobné vysvetlenie k obchodnej spolupráci v tom smere, kto s kým jednal pri tejto spolupráci, uviesť
kto tovar kde a kedy dodal, kto tovar kontroloval, odovzdával a preberal a v prípade nákupu tovaru
doložiť faktúru a tiež podrobne uviesť obchodnú spoluprácu s dodávateľom (kto, kde, kedy a ako bolo

nakúpené a odovzdané). Správca dane uviedol, že má pochybnosti o tom, že došlo k obchodu tak, ako
je uvedené na faktúre, nakoľko nevie kto tričká skutočne vyrobil a potlačil. Podľa obdržanej odpovede na
dožiadanie Daňový úrad Banská Bystrica vykonal dňa 26.11.2019 miestne zisťovanie na adrese sídla
spoločnosti Ulta s.r.o. Bolo zistené, že na tejto adrese sa nachádza bytový dom s označením č. 21,
označenie spoločnosti Ulta s.r.o. bolo umiestnené na stene vedľa garážového priestoru bytového domu,

na ktorej bola umiestnená aj poštová schránka. Za subjekt Ulta s.r.o. nebol nik zastihnutý.
Správca dane vyzýval na bližšie definovanie obchodnej spolupráce medzi žalobcom a Ulta s.r.o., kde
tiež na bližšie zaradenie osoby pána A. I., pokiaľ ide o jeho vzťah k spoločnosti Ulta s.r.o. i samotný
subjekt Ulta s.r.o. Tento správcovi dane oznámil, že tričká boli dodané spoločnosťou Ulta s.r.o. na adresu
spoločnosti Pharmaprogress s.r.o., prevzal ich pán S., preberanie potvrdil dodacím listom, balené boli v
kartónovom obale, skladované boli na adrese spoločnosti Pharmaprogress s.r.o., tričká boli odovzdané

do lekární, pričom evidencia bola doložená v prílohe. Uviedol kontakt na A. I.: +XXXXXXXXXXXX sale
manager, ktorý si preveril na FinState. V doplnenej odpovedi spoločnosť Ulta s.r.o. predložila prílohy:
evidenciu DPH - zdaniteľné obchody a odpočítanie dane za jún 2019, hlavná kniha zúžená za jún 2019,
kniha pohľadávok a záväzkov za jún 2019. Iné doklady a vyjadrenia daňového subjektu Ulta s.r.o. neboli
správcovi dane predložené.

Dňa 14.01.2020 bol zaslaný mail z Daňového úradu Banská Bystrica o elektronickom predložení
faktúr spoločnosťou Ulta s.r.o., ktorá prostredníctvom elektronickej podateľne doručila prijaté faktúry za
jún 2019 a vystavené faktúry za jún 2019. Konkrétne boli doložené tri prijaté faktúry od spoločnosti
MBSK Group s.r.o., so sídlom v Bratislave a štyri vystavené faktúry pre rôznych odberateľov, pričom
jedným z odberateľov bola spoločnosť Pharmaprogress s.r.o. Iné doklady ani vyjadrenia daňového

subjektu Ulta s.r.o. neboli správcovi dane predložené. Správca dane sa so zaslanými dodávateľskými
a odberateľskými faktúrami spoločnosti Ulta s.r.o. oboznámil a zistil, že vystavená faktúra č. 2019014
pre žalobcu bola v časti faktúry odlišná od faktúry predloženej kontrolovaným daňovým subjektom a
odlišnosť sa týkala čísla účtu na predloženej faktúre od kontrolovaného subjektu, kde je číslo účtu v
Českej republike a na zaslanej faktúre elektronicky od Ulta s.r.o., kde je číslo účtu slovenskej banky L.

I. a.s. Tiež porovnaním účtovných dokladov o nákupe a predaji u spoločnosti Ulta s.r.o. bolo zistené,
že Ulta s.r.o. mala predať tričká žalobcovi dňa 03.06.2019, pričom tričká v množstve 1 500 kusov mala
kúpiť až dňa 28.06.2019.
Správca dane zaslal výzvu na súčinnosť i spoločnosti MBSK Group s.r.o., pričom zásielka správcu
dane sa však vrátila s poznámkou adresát neznámy. Prostredníctvom verejne dostupného Obchodného

registra a údajov v daňovom systéme zistil správca dane, že v spoločnosti je od 30.11.2018 konateľom P.
X. X. T., pobytom Spojené štáty mexické a prokuristom je od 30.11.2018 Iliev Z. D., pobytom v I.. Správca
dane skonštatoval, že uvedené informácie zakladajú pochybnosti správcu dane o reálnom vykonávaní
podnikateľskej činnosti spoločnosti MBSK Group s.r.o. na území Slovenska.
Správca dane sa snažil prostredníctvom telefonického kontaktu spojiť s osobnou pána A. I., avšak

telefónne číslo bolo nedostupné. Telefonicky správca dane komunikoval i s konateľom žalobcu pánom
S., pričom daňový subjekt bol oboznámený so všetkými zisteniami v rámci vykonávanej kontroly a
správca dane v rámci kontroly zobral na vedomie informácie k jednotlivým obchodným aktivitám, ktoré
písomne uviedol daňový subjekt a posúdil aj obchodné aktivity podľa ďalších predložených podkladov ku
kontrole podľa vlastných vykonaných zistení. Skonštatoval, že na základe doposiaľ vykonaných zistení

nebolo preukázané dodanie tovaru spoločnosťou Ulta s.r.o. tak, ako je uvedené na faktúre predloženej
ku kontrole.
Dňa 06.04.2020 bol správcovi dane doručený email s prílohou, išlo o doplnenie zápisnice o ústnom
pojednávaní zo dňa 06.03.2020. V prílohe bolo zaslané poverenie osoby pre konanie v mene spoločnosti
Ulta, ktorým bol poverený A. I. [email protected] , tel. č. +XXXXXXXXXXXX, aby konal v mene

spoločnosti Ulta s.r.o. pre uzatváranie obchodných a marketingových služieb v štátoch Európskej únie.
Poverenie je s dátumom 07.12.2018 a vystavené v Banskej Bystrici. Vo vzťahu k takto predloženému
povereniu správca dane komunikoval telefonicky dňa 08.04.2020 s konateľom žalobcu pánom A. S. a
žiadal ho vysvetliť a doložiť doklady k zaslanému povereniu od spoločnosti Ulta s.r.o. Daňový subjekt
vysvetlil, že po spísaní zápisnice o ústnom pojednávaní na daňovom úrade zaslal poštou prvou triedou

na adresu Ulta s.r.o. list s požiadavkou o zaslanie poverenia na konanie v mene spoločnosti, pričom
spoločnosť Ulta s.r.o. poštou zaslala na adresu žalobcu poverenie. Obálku, v ktorej bolo poverenie už
daňový subjekt nemá, už ju zahodil a k ostatným skutočnostiam, kto poverenie napísal a vystavil sa
vyjadriť nevedel.Správca dane za účelom zistenia ďalších informácií overoval podľa internetových stránok výrobcu
výživových doplnkov označených ako TOP GREEN, ktorým je BENEVIT, s.r.o., so sídlom Piešťany.
Zaslal tomuto subjektu výzvu na súčinnosť, pričom uvedený subjekt správcovi dane odpovedal, že je

iba výrobcom a dodávateľom do veľkodistribúcie. Spoločnosť BENEVIT, s.r.o. v roku 2019 nenakúpila
tričká s potlačou TopGreen. Marketing a predaj výrobkov z distribučných skladov si zabezpečujú firmy,
ktoré jednotlivé značky a produkty predávajú na Slovensku alebo v iných krajinách EÚ, konkrétne pre
značku TopGreen je to Pharmaprogress s.r.o. Správca dane v nadväznosti na to skonštatoval, že nebol
zistený nákup tričiek spoločnosťou BENEVIT, s.r.o.

Správca dane zaslal výzvu na súčinnosť konateľovi spoločnosti Ulta s.r.o. A. D., ktorá sa však vrátila s
poznámkoupoštyadresátzomrel,čobolopotvrdenéajmatričnýmúradomobceDolnáKrupásuvedením
presného dátumu úmrtia 19.10.2019.
Prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií správca dane do Českej republiky zaslal
za účelom vykonania výsluchu svedka, a to osoby O. Z., prokuristu Ulta s.r.o. od 30.05.2019 žiadosť
o výsluch tohto svedka. Podľa protokolu o jeho vypočutí menovaný sa po smrti pána D. žiadnej práce

pre spoločnosť Ulta s.r.o. nezúčastňuje a nevie, čo teraz spoločnosť vykonáva. Začiatkom roka 2020
boli realizované úkony v mene štatutárnych orgánov a nevie, prečo táto zmena nie je stále vykonaná.
Uviedol,žesimyslí,žeplnúmocalebopoverenieinýmosobámnevystavoval.Účtovníctvonikdynerobila
pokiaľjemuznáme,maltorobilnejakýcudzinecpánI.,ktorýfirmuterazvedie.Prednedávnomsvedokod
pána I. obdržal mail, že bola vykonaná nejaká uzávierka. O ekonomickej činnosti spoločnosti Ulta s.r.o.

nemá informácie, rovnako o zamestnancoch, o majetku, o činnosti firmy, o priestoroch na podnikanie,
o účtoch a názvoch dodávateľov a odberateľov, nepamätá sa na tieto skutočnosti a nemá tušenie.
Poštové zásielky na adrese sídla podľa jeho názoru preberá pán I.. Ten by podľa jeho vedomosti mal
podávať aj daňové priznania a kontrolné výkazy, ako aj komunikovať so správcom dane. Jeho adresu a
presné meno nevie. Pokiaľ mu bola predložená faktúra č. 2019014 vystavená spoločnosťou Ulta s.r.o.

pre žalobcu za tričká TOP GREEN odpovedal, že bližšie okolnosti predmetnej obchodnej transakcie mu
nie sú známe. Na otázku odkiaľ Ulta s.r.o. nakúpila tričká TOP GREEN svedok uviedol, že mu informácie
nie sú známe a doklady by mal mať u seba pán I.. Pána I. videl na Slovensku a v Maďarsku, rozprávali
sa všeobecne o podnikaní u firmy Ulta s.r.o., ale v podstate na nič spoločne neprišli. Pán I. rozprával
svojou hatlamatilkou, chorvátsky, anglicky, dohovárali sa rukami nohami, ale na ničom sa nezhodli. Pána

I. predstavil svedkovi pán D., keď ešte žil ako svojho kolegu a zrejme aj budúceho majiteľa a konateľa
spoločnosti.
Správca dane zhodnotil vykonanú výpoveď tak, že bola všeobecného charakteru, o činnosti spoločnosti
Ulta s.r.o. nemal svedok informácie a k osobe pána I. uviedol iba, že sa poznajú a že sa spolu všeobecne
rozprávali o podnikaní firmy Ulta s.r.o., ale na ničom sa nezhodli. Správca dane vychádzajúc zo zistení,

ktoré mal vyvodil pochybnosti o správnosti, pravdivosti a úplnosti dokladov predložených kontrolovaným
daňovým subjektom a o pravdivosti údajov v nich uvedených (§ 46 ods. 5 daňového poriadku). Nebolo
preukázané, že osoba A. I. konala a mohla konať za spoločnosť Ulta s.r.o., pričom je potrebné osobne
potvrdiť tieto skutočnosti pred správcom dane. Nebolo preukázané od koho mal byť tovar - tričká
nakúpené, nebolo preukázané kto vystavil faktúru za spoločnosť Ulta a tiež nebolo preukázané, či

účet v Českej republike je účtom spoločnosti Ulta s.r.o. a kto má právo disponovať s týmto účtom
aj k týmto pochybnostiam je potrebné vypočuť A. I. ako svedka. V nadväznosti na to správca dane
vyzval kontrolovaný daňový subjekt, aby zabezpečil účasť svedka na ústnom pojednávaní, na čo daňový
subjekt reagoval mailom z 10.11.2020. Správca dane sa telefonicky kontaktoval s konateľom žalobcu
a ujasnili si, či došlo k správnemu výkladu výzvy, na čo žalobca uviedol, že sa mu nepodarilo túto

osobu zohnať. Daňový subjekt v odpovedi následne uviedol, že svedka kontaktoval, a to telefonicky
aj korešpondenčne na adresu spoločnosti Ulta s.r.o., ale ku dňu 10.11.2020 ho nikto nekontaktoval.
Vychádzajúc z uvedeného správca dane skonštatoval, že nebolo zo strany osoby A. I. potvrdené
obchodovanie so spoločnosťou Ulta s.r.o.
Vo vzťahu k subjektu MBSK Group s.r.o. správca dane nahliadnutím do daňového spisu tohto subjektu

zistil informácie, podľa ktorých má táto spoločnosť iba virtuálne sídlo a oprávnenými osobami sú osoby
z iných štátov (konateľ spoločnosti P. X. X. T., Spojené štáty mexické od 30.11.2018 a prokurista U.
Z. D. od 30.11.2018 občan Bulharskej republiky). Je predpoklad, že ekonomická činnosť vykonávaná
subjektom MBSK Group s.r.o. na území Slovenskej republiky nebude odzrkadľovať skutočné dodania
tovarov alebo služieb, pretože činnosť tejto spoločnosti nie je možné z dôvodu nekontaktnosti preveriť.

Správca dane taktiež nahliadol do časti daňového spisu daňového subjektu Ulta s.r.o. Banská Bystrica
a zistil, že u tohto subjektu boli vykonané dve kontroly na dani z pridanej hodnoty, a to za zdaňovacie
obdobie august a september 2019, ktoré boli ukončené ako kontroly realizované podľa pomôcok. Ani
v jednom protokole z daňovej kontroly nie je uvedená osoba A. I., ako osoba oprávnená konať zaspoločnosť. V septembri 2019 mala spoločnosť Ulta s.r.o. obchodovať aj spoločnosťou žalobcu, z čoho
vyplýva, že vzájomné obchodné aktivity neboli jednorazové, ale ide o opakované obchodné aktivity. V
ďalších obdobiach roku 2019 mala spoločnosť Ulta s.r.o. iba jedného dodávateľa a v rámci vykonaných

kontrol nefiguruje osoba A. I..
Dňa 27.11.2020 kontrolovaný daňový subjekt zaslal emailom informáciu o prehlásení v prílohe mailu
bolo čestné vyhlásenie podpísané osobou A. I. v mieste Bangkok dňa 22.10.2020, ktoré pozostávalo z
dvoch častí - anglickej a slovenskej. Vo vyhlásení bolo uvedené, že A. I. čestne vyhlasuje, že vystupoval
za spoločnosť Ulta s.r.o. na základe plnej moci od konateľa pána D. a deklaruje, že dodal za spoločnosť

Ulta s.r.o. tovar tričká TOP GREEN dňa 03.06.2019 v množstve 1 500 ks na základe faktúry č. 2019014.
Ďalej vo vyhlásení A. I. uvádza, že za spoločnosť Ulta s.r.o. vystupoval a vykonával úkony na základe
plnej moci a dohody s pánom A. D., pričom náplňou práce bolo zohnať potencionálnych dodávateľov,
odberateľov a rozbehnúť spoločnosť. Správca dane sa oboznámil s doloženým vyhlásením, pričom vo
vyhlásení pán A. I. sa odvoláva na plnú moc konateľa pána D., ale takáto plná moc nebola predložená k
tomuto vyhláseniu. Správca dane v nadväznosti na to konštatuje, že zaslané čestné vyhlásenie nerieši

podstatný problém vo veci konania za spoločnosť Ulta s.r.o., pretože správcovi dane nebola predložená
plná moc od konateľa spoločnosti Ulta s.r.o. A. D..
V rámci výsledného zhrnutia zistení správca dane skonštatoval, že daňový subjekt nepreukázal, že
skutočne došlo k dodaniu tovaru spoločnosťou Ulta s.r.o. tak, ako bolo fakturované faktúrou č. 2019014,
nebolopreukázané,žetovarboldodanývtakommnožstveadruhudodanéhotovaru.Osobitnepodrobne

sa správca dane venoval odôvodneniu záveru, podľa ktorého nebolo preukázané, že osoba A. I. konala
a mohla konať za spoločnosť Ulta s.r.o., bolo potrebné osobne potvrdiť tieto skutočnosti pred správcom
dane, nebolo preukázané od koho mal byť tovar - tričká nakúpené, nebolo preukázané kto vystavil
faktúru za spoločnosť Ulta s.r.o., nebolo preukázané či účet v Českej republike bol účtom spoločnosti
Ulta s.r.o. a kto má právo disponovať s týmto účtom. Účasť osoby A. I. u správcu dane kontrolovaný

subjekt nezabezpečil. Nebol doložený relevantný dôkaz o tom, kto bol oprávnený konať za Ulta s.r.o.
Správca dane nárok na odpočítanie dane z došlej faktúry 2019014 zo dňa 03.06.2019 od spoločnosti
Ulta s.r.o. za nákup tričiek TOP GREEN v počte 1 500 kusov pri základe dane 10.485,- Eur, DPH 2.097,-
Eur neuznal, nedošlo k takému dodaniu tovaru ako je uvedené na faktúre, nebolo preukázané, že tovar
bol dodaný spoločnosťou uvedenou na faktúre a v takom množstve a druhu. Došlo k porušeniu úpravy

podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože nebolo preukázané, že tovar bol dodaný spoločnosťou Ulta
s.r.o. a že u spoločnosti Ulta s.r.o. došlo ku vzniku daňovej povinnosti. Právo odpočítať daň z tovaru
alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Následne odôvodnenie rozhodnutia správcu dane vymedzuje číselné zhrnutie výsledkov kontroly a
priebeh vyrubovacieho konania, vrátane stanoviska správcu dane k vyjadreniu daňového subjektu a

prijaté závery správcu dane k zisteným skutočnostiam vo vyrubovacom konaní. V rámci záverov správcu
danekvyjadreniudaňovéhosubjektuvovyrubovacomkonanísprávcadanekonštatuje,žesanazáklade
predložených pripomienok zaoberal každou pripomienkou a opätovne hodnotil všetky zistenia a dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo a zvážil, že nie je potrebné ďalšie dokazovanie.

Daňový subjekt vo vyrubovacom konaní nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by vyžadoval ďalšie
dokazovanie, ktorý sa týka zistení správcu dane uvedených v protokole s vplyvom na výsledok daňovej
kontroly. Správca dane preto potvrdil svoje závery k preukázaným zisteniam a vyhodnotenie dôkazov
tak, ako bolo uvedené v protokole č. 100004033/2021 zo dňa 04.01.2021 týkajúce sa neoprávneného
odpočítaniadanevcelkovejsume2.097,-Eurzdošlejfaktúry2019014zodňa03.06.2019odspoločnosti

Ulta s.r.o. za nákup tričiek TOP GREEN v počte 1 500 kusov, pri základe dane 10.485,- Eur a DPH
2.097,- Eur.

2. Na základe včas podaného odvolania rozhodovalo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky
(ďalej ako odvolací správny orgán alebo žalovaný), ktoré rozhodnutím Číslo: 101904588/2021 zo

dňa 11.10.2021 (ďalej ako rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu alebo rozhodnutie žalovaného
alebo napadnuté rozhodnutie) potvrdilo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Po skonštatovaní
podstatného obsahu podaného odvolania, postupu, zistení a ich vyhodnotenia učineného správcom
dane žalovaný skonštatoval, že správca dane relevantne spochybnil tvrdenia odvolávajúceho, pričom
svoje pochybnosti jasne a zrozumiteľne vyjadril a oboznámil s nimi odvolávajúceho sa, čím preniesol

dôkazné bremeno späť na odvolávajúceho sa. Správca dane spochybnil obchodný vzťah, a to
nielen na kontrolovanom stupni obchodu, teda medzi odvolávajúcim sa a jeho priamym dodávateľom
Ulta s.r.o., ale bol spochybnený aj predchádzajúci dodávateľ MBSK Group s.r.o. a neboli potvrdení
iní koneční odberatelia lekárne, ktorým mali byť trička poskytnuté. Spochybnená bola aj reálnaexistencia deklarovaných zdaniteľných plnení, a to v celom deklarovanom reťazci. V preskúmavanom
prípade vznikli dôvodné pochybnosti správcu dane o reálnom dodaní sporného tovaru prostredníctvom
deklarovaného dodávateľa Ulta s.r.o., ktoré správca dane jasne a zrozumiteľne formuloval. V okamihu,

kedy správca dane relevantne spochybnil dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní mal odvolávajúci
sa v daňovom konaní povinnosť preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo, a to práve
dodávateľom uvedeným na faktúre. Spôsob vedenia dokazovania správcom dane vychádza v tomto
štádiu daňového konania z toho, že na strane odvolávajúceho sa nastupuje procesná povinnosť obnoviť
dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo odvolávajúci sa je zaťažený dôkazným bremenom

preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní. Z uvedeného dôvodu je to
práve odvolávajúci sa, ktorý mal v dôsledku ťarchy dôkazného bremena poskytnúť správcovi dane
také dôkazy, ktorými by preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, teda konkrétne, že skutočne
nadobudol reálne existujúci tovar od deklarovaného dodávateľa. Odvolávajúci sa neuniesol dôkazné
bremeno svojich tvrdení, pretože neodstránil dôvodnú pochybnosť správcu dane, v zmysle ktorej sporná
faktúra od deklarovaného dodávateľa Ulta s.r.o. nemala ekonomické opodstatnenie a bola vystavená

bez riadneho podnikateľského zámeru. Žalovaný poukázal na základnú zásadu obchodného práva,
ktorou je poctivý obchodný styk, ale aj na tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre
riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať
vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky
pojmu podnikania, tak ako to uvádza § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, ale aj o subjektoch v spolupráci

s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v
danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 265 Obchodného zákonníka
právnu ochranu. Odvolávajúci sa v obchodných vzťahoch nekonal s osobami oprávnenými vystupovať
za spoločnosť Ulta s.r.o., ale s osobou, ktorej totožnosť nevedel preukázať a nevedel preukázať ani
jej vzťah k dodávateľovi Ulta s.r.o. Žalovaný skonštatoval, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca

daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým
sa bezpochyby nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia odvolávajúceho sa. Je na správcovi dane, ktorý
vykonáva dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú
hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich
vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má

v priebehu konania k dispozícii. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané reálne dodanie tovaru
deklarovaného v spornej faktúre od dodávateľa Ulta s.r.o.
K návrhu na vypočutie svedkov žalovaný uviedol, že svedkovia, ktorých navrhol žalobca vypočuť
by neprispeli k objasneniu skutočností týkajúcich sa nákupu tovaru - tričiek odo dodávateľa Ulta
s.r.o., pretože nevystupovali v obchodnom vzťahu s dodávateľom Ulta s.r.o., išlo o obchodných

zástupcov odvolávajúceho sa, ktorí dodávali tovar do lekární, preto správca dane nepristúpil k
navrhovanému dokazovaniu formou vypočutia obchodných zástupcov žalobcu ako svedkov. Správca
mal k dispozícii dostatok iných dôkazov, ktoré spochybňovali obchodnú transakciu s dodávateľom Ulta
s.r.o. Odvolávajúci sa bol so zisteniami správcu dane riadne oboznámený a pochybnosti správcu dane
neodstránil predložením jednoznačných a nespochybniteľných dôkazov. V nadväznosti na rozsudky

Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C-18/13 Maks Pen EOOD zo dňa 13.04.2014 žalovaný zdôraznil,
že v preskúmavanom prípade v tejto veci spornou otázkou bolo reálne dodanie tovaru prostredníctvom
deklarovaného dodávateľa Ulta s.r.o. Žalobca nepreukázal, že reálne nadobudol tovar deklarovaný
ako tričká TOP GREEN od dodávateľa Ulta s.r.o. a dodanie plnenia odvolávajúcemu sa nepotvrdil ani
priamy dodávateľ Ulta s.r.o. Predloženie fotografií s vyobrazením produktu tričko TOP GREEN nebolo

dôkazom toho, že s týmto tovarom odvolávajúci sa aj reálne obchodoval, pretože samotný odvolávajúci
sa ničím nepreukázal, že tento tovar nadobudol, ako bol tovar dopravený, uskladnený a komu slúžil na
uskutočnenie zdaniteľných plnení. Nepredložil žiadnu skladovú ani inú evidenciu, ktorou by preukázal,
že tento tovar prijal v určených množstvách a v deklarovanom období a už vôbec neposkytol dôkazy o
tom, že bol dodaný lekárňam. Oproti tomu u iných komodít, s ktorými žalobca obchodoval viedol presnú

evidenciu, ktorú doložil a na ktorú poukazoval, avšak uvedené tričká neboli toho súčasťou. Žalovaný
skonštatoval, že judikatúra Súdneho dvora Európskej únie, na ktorú poukázal žalobca v odvolaní sa
vzťahuje na prípady, kedy došlo k podvodnému konaniu v rámci reťazca spoločností, pričom reálna
existencia plnení nebola spochybnená. V preverovanom prípade však bolo spochybnené reálne dodanie
tovaru priamym dodávateľom Ulta s.r.o., čo predstavuje porušenie zákona o DPH, pretože žalobca

nepreukázal materiálne plnenie deklarovaného dodávateľa a dodanie plnenia nepotvrdil ani dodávateľ
deklarovaný na faktúrach.
Žalovaný zistil, že rozhodnutie správcu dane je v súlade s požiadavkami príslušných zákonných
ustanovení. Správca dane dodržal všetky zásady správy daní a skutkový stav vecí zistil tak, abyvo veci bolo možné vydať zákonné a objektívne rozhodnutie. Záver správcu vychádza zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné presvedčivo skonštatovať, že odvolávajúci
nedisponuje materiálnou existenciou plnenia od deklarovaného dodávateľa Ulta s.r.o. uvedeného na

faktúre, ktorému nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH s možnosťou následne
si zo strany žalobcu uplatniť právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v nadväznosti
na § 51 ods. 1 písm. a) všetko zákona o DPH.

3. Na základe včas podanej všeobecnej správnej žaloby navrhol žalobca preskúmať zákonnosť

rozhodnutia žalovaného a toto rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Na
odôvodnenie predloženej správnej žaloby v obsahu správnej žaloby vo vzťahu k preukázaniu reálnosti
zdaniteľného plnenia, ktoré bolo fakturované faktúrou 2019014 uviedol, ktoré dôkazy správcovi dane
predložil, čo vyplynulo z vyjadrení žalobcu, z vyjadrenia subjektu BENEVIT, s.r.o., z výsluchu svedka
O. Z. a aké doklady správcovi dane predložil subjekt Ulta s.r.o. Napriek všetkým týmto skutočnostiam
žalovaný dospel k nesprávnemu záveru, podľa ktorého si žalobca odpočítanie dane z faktúry 2019014

zo dňa 03.06.2019 s predmetom dodania nákup tričiek TOP GREEN v počte 1 500 kusov vystavenej
na meno dodávateľa Ulta s.r.o., Banská Bystrica, uplatnil neoprávnene. Žalovaný vo svojom rozhodnutí,
ktorého preskúmania sa žalobca domáha uviedol, že dokazovaním bolo preukázané, že spoločnosť Ulta
s.r.o. žalobcovi nedodala tovar.
Správca dane podľa tvrdení žalobcu nerozporuje len osobu dodávateľa, ale aj samotné dodanie tovaru.

Žalobca na preukázanie materiálneho plnenia od dodávateľa Ulta s.r.o. uviedol, že tričká boli ďalej
poskytnuté odberateľom žalobcu (žalobca poskytol evidenciu lekární, ktorým boli tričká odovzdané a
navrhol vypočuť svojich obchodných zástupcov, ktorí tričká osobne do lekární dodali, a to konkrétne X.
D., A. F., A. D., U.. A. I. a Z. I.. Správca dane týchto svedkov nevypočul s odôvodnením spochybnenia
dodávky odberateľom uvedeným na faktúre, a teda ich prípadné vypočutie by podľa jeho tvrdenia na

prijatých záveroch tak ako sú zaevidované v protokole z daňovej kontroly nič nezmenilo. Žalobca však
podľa jeho tvrdenia v správnej žalobe s týmto záverom správcu dane nesúhlasí a namietal to i v odvolaní,
na čo žalovaný reagoval tým, že by svedkovia neprispeli k objasneniu nákupu tričiek od dodávateľa
Ulta s.r.o., lebo nevystupovali v obchodnom vzťahu medzi žalobcom a Ulta s.r.o. Žalobca zdôraznil, že
správca dane spochybnil aj reálnosť existencie materiálneho plnenia - tovaru, preto bolo potrebné týchto

svedkov vypočuť. Z uvedeného vyplýva nesprávne právne posúdenie, pokiaľ ide o záver správcu dane,
že by svedkovia neprispeli k objasneniu skutočností týkajúcich sa nákupu tovaru.
Správca dane i žalovaný nesprávne a nezákonne vyhodnotili dôkazy o existencii materiálneho plnenia.
Bez relevantného dôvodu ich označujú za nedostatočné na odstránenie pochybností a vyzývali žalobcu
na predloženie nových dôkazov. Správca dane i žalovaný vyberajú dôkazy selektívne, len tie ktoré

spochybňujú reálnosť zdaniteľného plnenia (nemožnosť skontaktovať sa s pánom I., nekontaktnosť
MBSK Group s.r.o., formálne nezrovnalosti vo faktúrach) oproti tomu dôkazy, ktoré jednoznačne
preukazujú reálnosť zdaniteľných plnení (faktúra, výpisy z bankového účtu, evidencia lekární, dodací
list, poverenie pre I., čestné prehlásenie I., vyjadrenie konateľa žalobcu, vyjadrenie BENEVIT s.r.o.,
vyjadrenie svedka Z., doklady predložené subjektom Ulta s.r.o.), označujú za bezvýznamné alebo ich

odmietajú vykonať. Tým neumožnili daňovému subjektu odstrániť pochybnosti o fyzickom dodaní tovaru.
V tejto časti poukázal žalobca na závery podľa rozsudkov NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011, 3Sžf/94/2013 a
3Sžf/1/2010, z ktorých okrem iného vyplýva, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho
plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a
tovarov od určitého dodávateľa vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku

skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu
správca dane. Žalobca zdôraznil, že preukázanie existencie materiálneho plnenia je kľúčové.
Skutočnosti,naktorépoukazujesprávcadanenenastaliužalobcu,alenastranesubdodávateľažalobcu,
vo vzťahu s ktorým účastník konania - žalobca nebol, nemal na tento vzťah dosah a nemal dosah ani
na to, ako tento subdodávateľ viedol účtovníctvo. V tejto časti odôvodnenia poukázal žalobca na závery

podľa rozsudku NS SR sp. zn. 6Sžf/10/2012. Z dokladov predložených subjektom Ulta s.r.o. vyplýva,
že v mesiaci jún 2019 tento subjekt nadobudol tričká v počte 1 500 kusov a dodal ich žalobcovi v počte
1 500 kusov.
Žalovaný nesprávne právne posúdil skutočnosť, že MBSK Group s.r.o. je nekontaktná obchodná
spoločnosť a z toho vyvodil nedodanie tovaru žalobcovi od subjektu Ulta s.r.o. V tejto časti žalobca v

správnej žalobe poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011.
Nezrovnalosti identifikované správcom dane na faktúrach nepreukazujú, že k dodaniu plnenia
deklarovaným dodávateľom nedošlo. Z faktúry, ktorú žalobca predložil je zrejmé kto pre koho, kedy ačo dodal, bola dohodnutá i doba splatnosti. V tejto časti poukázal žalobca na zásadu neutrality DPH a
označil v tejto súvislosti judikatúru SD EÚ.
Žalobca zdôraznil, že zásada voľného hodnotenia dôkazov neumožňuje správcovi dane postupovať pri

hodnotení dôkazov svojvoľne.

4. Podaním zo dňa 20.06.2022 sa k žalobe vyjadril žalovaný. Poukázal na postup správcu dane,
jeho zistenia a ich vyhodnotenie, ako aj postup žalovaného a konkrétne k námietkam, ktoré žalobca
uplatnil v správnej žalobe uviedol, že dodací list, na ktorý poukazuje žalobca nebol správcovi dane

predložený. Spornou otázkou bolo reálne dodanie tričiek dodávateľom Ulta s.r.o. Žalobca neposkytol
žiaden dôkaz o tom, že nadobudol tento tovar - tričká TOP GREEN, ako bol k nemu tento tovar
prepravený, neposkytol žiaden dôkaz akým spôsobom bol tovar prevzatý, nepredložil žiadnu skladovú
ani inú evidenciu, ktorou by preukázal príjem tovaru, ani nepreukázal, že či bol všetok tento tovar
expedovaný do lekární a neuviedol kto ho vyrobil a potlačil, nijako nepreukázal obchodnú spoluprácu
ani komunikáciu so spoločnosťou Ulta s.r.o. Žalobca poskytol rôzne evidencie, na základe ktorých boli

presne zdokumentované výrobky, ktoré boli predmetom predaja, teda konkrétne tričká TOP GREEN
sa však v žiadnych evidenciách nenachádzali. Žalobca nevedel identifikovať osobu pána A. I., ktorá
mala byť oprávnená na konanie za Ulta s.r.o. pri realizácii deklarovaného plnenia, čím túto osobu
nebolo možné vypočuť za účelom preverenia reálnosti deklarovaných plnení. Svedok O. Z., prokurista
spoločnosti Ulta s.r.o. nemal informácie o ekonomickej činnosti spoločnosti Ulta s.r.o., nevedel sa

vyjadriť k predmetu obchodu dodania tričiek TOP GREEN, ktorý je deklarovaný vo faktúre č. 2019014
od spoločnosti Ulta s.r.o. Svedok Z. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že účtovníctvo a doklady
spoločnosti by mal mať u seba pán I.. V informačnom systéme finančnej správy bola evidovaná iba plná
moc, ktorou spoločnosť Ulta s.r.o. splnomocnila Dr. C. S., X. de P. XXXX, P..
Správca dane spochybnil obchodný vzťah, a to nielen na kontrolovanom stupni obchodu, teda

medzi žalobcom a jeho priamym dodávateľom Ulta s.r.o., ale bol spochybnený aj predchádzajúci
dodávateľ MBSK Group s.r.o. Spochybnená bola aj reálna existencia deklarovaných zdaniteľných
plnení, a to v celom deklarovanom reťazci. Pochybnosti správcu dane o reálnom dodaní sporného
tovaru prostredníctvom deklarovaného dodávateľa Ulta s.r.o. správca dane jasne, zrozumiteľne a
logicky formuloval, vyjadril, odôvodnil a oboznámil s nimi žalobcu, čím preniesol dôkazné bremeno

na odvolávajúceho sa. K návrhu na vypočutie svedkov obchodných zástupcov, ako aj k poukazu na
rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-18/13 Maks Pen EOOD zo dňa 13.04.2014 uviedol žalovaný vo
svojomvyjadrenírovnakézávery,akovodôvodnenísvojhorozhodnutia.Zdôraznil,ževpreskúmavanom
prípade bola spornou otázkou otázka reálneho dodania tovaru prostredníctvom deklarovaného
dodávateľa Ulta s.r.o. Takisto vo vzťahu k rozhodnutiam Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-439/04 a C-440/04

vo veci Kittel zdôraznil, že tieto vychádzajú z preukázania uskutočnenia dodávky pre platiteľa. Zdôraznil,
že daňovou kontrolou v prejednávanej veci bola spochybnená reálna existencia plnení fakturovaných
priamym dodávateľom žalobcu. Žalobca neposkytol dôkazy ani overiteľné informácie, ktorými by
preukázalreálnosťplnení,ktorémufakturovaljehopriamydodávateľaanidodávateľvierohodnosťfaktúr
nepotvrdil.

5. Podaním zo dňa 11.07.2022 učinil žalobca repliku, v ktorej zopakoval argumentáciu obsiahnutú už
v predloženej správnej žalobe. Vo vzťahu k dojednaniu obchodu zopakoval, že tento bol dohodnutý s
pánom A. I., a táto osoba bola na zastupovanie spoločnosti Ulta s.r.o. splnomocnená, v ktorej časti
poukázal na poverenie zo dňa 07.12.2018 a čestné vyhlásenie zo dňa 22.10.2020.

6. Na pojednávaní dňa 29.03.2023, ktoré sa za splnenia podmienok podľa § 108 ods. 2 zákona č.
162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej aj len SSP a podľa 114 SSP uskutočnilo v neprítomnosti
právneho zástupcu žalobcu, žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach.

7. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, žalovaného, ako aj
postupy, ktoré predchádzali ich vydaniu vychádzajúc zo žalobných bodov včas podanej správnej žaloby
(§ 183 zákona SSP). Správny súd nezistil dôvodnosť podanej správnej žaloby v nadväznosti na čo podľa
§ 190 SSP rozhodol o zamietnutí správnej žaloby.

8. Podľa § 3 ods. 2, ods. 3, ods. 6 Zákona č. 563/2009 Z.z.. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov - ďalej ako daňový poriadok: Správca dane postupuje pri správe daní
v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných
právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každouvecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť
najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero
právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo
iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie

daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt
oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 daňového poriadku: Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú

rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,

protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku: Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,

oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

Podľa§63ods.5daňovéhoporiadku:Rozhodnutieobsahujeodôvodnenie,aktentozákonneustanovuje

inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s
návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych
predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení platnom a účinnom

ku dňu 30.06.2015 (ďalej len zákon o DPH): Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.

Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH: Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky

tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané.

Podľa 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH: Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak

a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len Obchodný zákonník):
Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a navlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho
sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka: Konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s
odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú
povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu
rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie

tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej
spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých
spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

Podľa § 265 Obchodného zákonníka: Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

9. Podmienky priznania odpočtu dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a), §
51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy. Nárok na odpočet DPH je spojený
s ich bezpodmienečným splnením, pričom odpustenie ich splnenia zákon o DPH nepredpokladá
(rovnako rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžfk/40/2017 zo dňa 27.06.2018). Dôkazné bremeno preukázania

splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH ťaží v daňovom konaní daňový subjekt, pričom uvedené
jednoznačnevyplývazúpravypodľa§24ods.1daňovéhoporiadku.Pritomtozáverepoukazujesprávny
súd na odôvodnenie rozsudku NS SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 zo dňa 23.02.2011. Z týchto rozhodnutí vyplýva, že dôkazné
bremeno ťaží v daňovej kontrole primárne daňový subjekt, nakoľko tento je subjektom, ktorý disponuje

svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok a pri ich splnení nárok na odpočet DPH,
je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty a ktorý si nárok na odpočet DPH uplatnil. Preto je
jeho povinnosťou preukázať, že nárok na odpočet uplatňuje za zákonom stanovených podmienok. Ak
svoje dôkazné bremeno neunesie a svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet
DPH uznaný ako oprávnený.

Obsah pojmu vecných podmienok odpočtu DPH Súdny dvor Európskej únie vo svojej judikatúre
objasňuje vymedzením podmienok nasledovne:
a) právo na odpočítanie dane vzniká štandardne v tom okamihu, keď vznikne daňová povinnosť
zdaniteľnej osobe ako dodávateľovi bez ohľadu na jej reálne splnenie (napríklad rozsudky SD EÚ
sp. zn. C-354/03, C-355/03, C-484/03, C-414/10), pričom a) rozhodujúca je existencia zdaniteľného

plnenia spočívajúceho v prevode držby majetku dodávateľom, ktorá oprávňuje odberateľa fakticky s ním
nakladať, akoby bol vlastníkom tohto majetku, b) inak v prípade dodania tovaru vtedy, keď dodávateľ
odovzdá tovar zdaniteľnej osobe (napríklad rozsudok SD EÚ sp. zn. C-324/11),
b) tovary a služby zakladajúce právo na odpočet dane musia byť využité zdaniteľnou osobou na výstupe
pre potreby vlastných zdaniteľných plnení, t.j. musia existovať a vykazovať výmennú majetkovú hodnotu

(use value) pre zdaniteľnú osobu,
c) na vstupe musia byť tovary a služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou bez ohľadu na jej registráciu
či neregistráciu (napríklad rozsudok SD EÚ sp. zn. C-438/09, C-324/11, rozsudok NS SR sp. zn.
1Sžfk/81/2018 zo dňa 28.04.2020, bod 39. odôvodnenia). Správny súd na tomto mieste odôvodnenia
zvýrazňuje, že uvedené podmienky práva na odpočet DPH sú usporiadané kumulatívne, čo znamená,

že v prípade ak nie je splnená čo i len jedna z nich, nie je možné právo na odpočet dane z pridanej
hodnoty priznať.

10. Pokiaľ žalobca v obsahu správnej žaloby, poukazujúc na dôkazy, ktoré správcovi dane predložil,
poukazujúc na skutočnosti, ktoré vyplynuli z vyjadrení žalobcu, ako aj spoločnosti BENEVIT, s.r.o.,

na skutočnosti, ktoré vyplynuli z výsluchu svedka pána O. Z. - prokuristu spoločnosti Ulta s.r.o. a na
doklady, ktoré doručil správcovi dane subjekt Ulta s.r.o. namietal, že správca dane napriek všetkému
uvedenému dospel k záveru, podľa ktorého dokazovaním bolo preukázané, že deklarovaný dodávateľ
Ulta s.r.o. žalobcovi tovar podľa faktúry č. 2019014 nedodal, hodnotí tieto námietky správny súd ako
nedôvodné.Správnysúduvádza,žesprávcadanemáprávopreveriťreálnosťdodávky,tedaskutočnosť,

či sa dodanie tovaru uskutočnilo tak, ako je deklarované v dokladoch, ktoré predložil daňový subjekt.
Správny súd zvýrazňuje, že správca dane ani žalovaný svoje závery o neunesení dôkazného bremena
daňovým subjektom ohľadom skutočností, vo vzťahu ku ktorým dôkazné bremeno ťaží daňový subjekt,
teda konkrétne vo vzťahu ku podmienke realizácie dodávky predmetných tričiek žalobcovi deklarovanýmdodávateľom - subjektom Ulta s.r.o., nezaložili na skonštatovaní nepreukázania skutočností, na ktoré by
žalobca nemal dosah, a ktoré by sa netýkali vzťahu žalobcu a jeho priameho dodávateľa - Ulta s.r.o., a
teda ktoré by sa netýkali obchodnoprávneho vzťahu, ktorý bol pod plnou kontrolou daňového subjektu

(ktoré by sa týkali výlučne dodávateľa žalobcu alebo subdodávateľa).
Z dokazovania vedeného a vykonaného správcom dane pri verifikácii toho, či dokladom, ktoré daňový
subjekt v daňovej kontrole predložil neabsentuje materiálny základ (obdobne rozhodnutie NS SR sp.
zn. 2Sžf/52/2010), však ako zistené vyplynuli skutočnosti, ktoré založili dôvodné pochybnosti správcu
dane o uskutočnení dodávok predmetných tričiek, tak, ako vyplýva zo žalobcom predloženej faktúry, a

to o skutočnosti dodania týchto tričiek žalobcovi deklarovaným dodávateľom - Ulta s.r.o. Konkrétne išlo
o nasledovné skutkové zistenia:
- zistenie na základe miestneho zisťovania vykonaného podľa dožiadania správcu dane adresovaného
Daňovému úradu Banská Bystrica, podľa ktorého na adrese sídla Ulta s.r.o., teda priameho
deklarovaného dodávateľa podľa preverovanej faktúry sa nachádza bytový dom s označením č. 21,
označenie spoločnosti Ulta s.r.o. bolo umiestnené na stene vedľa garážového priestoru tohto bytového

domu, na ktorej bola aj umiestnená poštová schránka. Na uvedenej poštovej schránke okrem iného sa
nachádzalo aj označenie ďalších spoločností. Na adrese sídla Ulta s.r.o. však nebol za daňový subjekt
nik zastihnutý,
- neúspešnosť preverenia skutočností týkajúcich sa predmetného preverovaného zdaniteľného obchodu
medzi Ulta s.r.o. a žalobcom z dôvodu nepredloženia iných dokladov na výzvu dožiadaného správcu

dane - Daňového úradu Banská Bystrica na predloženie účtovných dokladov za mesiac 06/2019
(napríklad zoznamu dokladov DPH, hlavnej knihy, dodávateľských faktúr a pod.), kedy subjekt Ulta s.r.o.
predložil dožiadanému správcovi dane na jeho výzvu výlučne hlavnú knihu zúženú za jún 2019, knihu
pohľadávok a záväzkov za jún 2019 a následne prijaté faktúry za jún 2019, vystavené faktúry za jún
2019, tri prijaté faktúry od subjektu MBSK Group s.r.o., Bratislava a štyri vystavené faktúry pre rôznych

odberateľov, kde jedným z nich bol i žalobca,
- zistenia správcu dane vo vzťahu ku subjektu Ulta s.r.o., podľa ktorých u tohto subjektu boli vykonané
dve kontroly na dani z pridanej hodnoty, a to za zdaňovacie obdobie august 2019 a september 2019,
pričom z dôvodu nekontaktnosti tohto subjektu boli kontroly ukončené ako kontroly podľa pomôcok a v
oboch kontrolách bola dorubená daň,

- zistenie odlišnosti faktúry č. 2019014 vystavenej pre žalobcu a zaslanej od subjektu Ulta s.r.o. oproti
faktúre s rovnakým číslom 2019014 vystavenej pre žalobcu predloženej samotným daňovým subjektom
pokiaľ ide o číslo účtu, kedy vo faktúre č. 2019014 predloženej subjektom Ulta s.r.o. je uvedené číslo
slovenskej L. I. a.s. oproti číslu účtu v Českej republike uvedenému na faktúre č. 2019014 predloženej
žalobcom,

- zistenie na základe porovnania účtovných dokladov o nákupe a predaji u spoločnosti Ulta s.r.o., podľa
ktorého tento subjekt mal predať predmetné tričká žalobcovi dňa 03.06.2019, pričom tričká v množstve
1 500 kusov mal nakúpiť až dňa 28.06.2019,
- zistenie nekontaktnosti MBSK Group s.r.o. a skutočností vyplývajúcich z verejne dostupného
Obchodného registra, pokiaľ ide o osobu konateľa tohto subjektu, ktorým od 30.11.2018 je P. X. X. T.,

bytom Spojené štáty mexické a prokuristom je od 30.11.2018 U. Z. D., bytom v Bulharsku v spojení
so skutočnosťou zistenou správcom dane, podľa ktorej táto spoločnosť podala daňové priznanie s
výslednou nízkou daňovou povinnosťou v roku 2019, nemá zamestnancov a nie je registrovaná na dani
zo závislej činnosti,
- zistenie nekontaktnosti subjektu MBSK Group s.r.o. na adrese uvedenej v Obchodnom registri, nakoľko

sa odtiaľ obálky adresované tomuto subjektu vracajú s poznámkou „adresát neznámy“, nereagovanie
osoby uvedeného prokuristu subjektu MBSK Group s.r.o. U. Z. D., ako aj skutočnosť, že za roky 2018
a 2019 tento subjekt na dani z príjmov právnickej osoby nepodal daňové priznanie a posledné daňové
priznanie na DPH podal za zdaňovacie obdobie marec 2020, nekontaktnosť osoby pána A. I., ktorý
mal pri preverovanom zdaniteľnom obchode komunikovať s druhým konateľom žalobcu pánom G. po

neúspešných pokusoch správcu dane skontaktovať sa s menovaným telefonicky na telefonický kontakt
oznámený žalobcom, v spojení s vyjadrením žalobcu podľa emailu z 10.11.2020, v zmysle ktorého sa
i sám žalobca s pánom A. I. pokúsil skontaktovať telefonicky aj korešpondenčne, avšak bez úspechu.
Uvedenú skutočnosť žalobca oznámil správcovi dane po tom, ako ho správca dane v súlade s úpravou
§ 24 daňového poriadku vyzval, aby zabezpečil účasť svedka pána A. I. na ústnom pojednávaní po tom,

ako správca dane zhodnotil, že nebolo preukázané, že osoba pána A. I. konala a mohla konať za subjekt
Ulta s.r.o. Bolo teda potrebné, aby bola k oprávneniu na konanie za subjekt Ulta s.r.o. osoba pána A.
I. osobne vypočutá, nakoľko napriek predloženému povereniu osoby na konanie v mene Ulta s.r.o., na
uzatváranie obchodných a marketingových služieb v štátoch EÚ zo dňa 07.12.2018 v Banskej Bystricipre A. I., ako aj napriek predloženiu čestného prehlásenia menovaného podpísaného v Bangkoku dňa
22.10.2020, ktorého prílohou nebola v ňom avizovaná plná moc, nebolo preukázané podľa zhodnotenia
správcu dane, že osoba pána A. I. bola oprávnená na konanie za subjekt Ulta s.r.o. Z označeného

poverenia nebolo zrejmé kto konkrétne udelil za subjekt Ulta s.r.o. toto poverenie a u konateľa pána
D. uvedené preveriť z dôvodu jeho úmrtia k 19.10.2019 možné nebolo a prokurista subjektu Ulta s.r.o.
pán O. Z. vo svojej výpovedi, ktorú správca dane získal na základe medzinárodnej žiadosti o výmenu
informácií adresovanej do ČR taktiež túto okolnosť neozrejmil. Z čestného prehlásenia pána A. I. zo dňa
22.10.2020 udelenie plnej moci Ulta s.r.o. pre pána A. I. nevyplýva a nebolo ani jeho prílohou,

- zistenia vyplývajúce z vyjadrenia subjektu BENEVIT, s.r.o. na výzvu správcu dane o súčinnosť, podľa
ktorého si marketing a predaj výrobkov do distribučných skladov zabezpečovali samotné firmy, kde pre
značku TOP GREEN bol takouto firmou žalobca. BENEVIT, s.r.o. bol iba výrobcom, nie dodávateľom
do skladov, čo správca dane vyhodnotil ako skutočnosti, na základe ktorých nebol zistený nákup
predmetných tričiek subjektom BENEVIT, s.r.o.
Pochybnosti správcu dane dôvodne založené uvedenými zisteniami žalobca nevyvrátil hoci mu na to

bol vytvorený procesný priestor.

11. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že správca dane i žalovaný nesprávne a nezákonne
vyhodnocujú dôkazy o existencii materiálneho plnenia, majú k ich vyhodnocovaniu selektívny prístup,
kedy vyberajú dôkazy, ktoré spochybňujú reálnosť zdaniteľného plnenia oproti dôkazom, ktoré

jednoznačne preukazujú reálnosť zdaniteľných plnení a tieto označujú ako bezvýznamné alebo ich
odmietajú vykonať, čím daňovému subjektu neumožnili odstrániť pochybnosti o fyzickom dodaní tovaru,
nie sú tieto námietky žalobcu správnym súdom hodnotené ako dôvodné. V prvom rade je potrebné
zvýrazniť základné rozloženie dôkazného bremena v daňovom konaní, kedy skutočnosti zakladajúce
právo na odpočet dane preukazuje v súlade s úpravou § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt.

Správca dane dokazovanie vedie, vykonáva dôkazy a vykonané dôkazy hodnotí v súlade so zásadou
voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku. Správca dane teda nemá dôkaznú
povinnosť a nie je jeho úlohou zisťovať skutočnosti svedčiace či už v prospech alebo v neprospech
daňového subjektu a ani zisťovať, kto skutočne plnenie realizoval (rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžf/52/2010
zo dňa 21.09.2011).

Pri vedení dokazovania nie je správca dane viazaný návrhmi daňového subjektu, a teda sám rozhoduje,
či a ktoré dôkazy vykoná, pričom kritériom v tomto smere je čo najúplnejšie zistenie skutočností
významných pre správne určenie dane. Ako je už správnym súdom vyššie skonštatované, správca dane
dôkazy predložené daňovým subjektom dôsledne vyhodnotil postupujúc pritom práve podľa zásady
voľného hodnotenia dôkazov, a teda v súlade s úpravou podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku. Úlohou

správneho súdu v správnom súdnom konaní nie je hodnotiť, či správca dane vyhodnotil konkrétny dôkaz
správne alebo nesprávne, ale posudzovať zákonnosť procesu dokazovania, teda to, či dokazovanie
prebehlo takým spôsobom, ktorý je v súlade so zákonom. To, či konkrétny dôkaz prispeje alebo
neprispeje ku zisteniu alebo objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a akú
presvedčivosť, silu alebo charakter (priamy alebo nepriamy dôkaz) tomu-ktorému konkrétnemu dôkazu

správca dane pri jeho hodnotí podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku priradí, je na posúdení správcu dane.
Na základe obsahu pripojeného administratívneho spisu a odôvodnení písomných vyhotovení
rozhodnutia správcu dane a žalovaného, ktoré odôvodnenia je potrebné vyhodnocovať komplexne,
teda zohľadniac celý ich obsah, dospel správny súd k záveru, podľa ktorého k žalobcom namietanému
selektívnemu prístupu pri výbere a hodnotení dôkazov v tom smere, že by správca dane zohľadňoval

z navrhnutých a vykonaných dôkazov len tie, ktoré svedčia v neprospech žalobcu, nedošlo. Naopak
z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane i žalovaného vyplýva, že správne orgány podrobovali
hodnoteniu podľa úpravy § 3 ods. 3 daňového poriadku i dôkazy v zmysle tvrdení žalobcu svedčiace
o realizácii zdaniteľného plnenia, teda konkrétne i samotnú predloženú faktúru č. 2019014, poverenie
pre pána A. I. a jeho čestné prehlásenie, ako aj vyjadrenie žalobcu, vyjadrenie subjektu BENEVIT,

s.r.o., vyjadrenie svedka pána Z. a doklady predložené subjektom Ulta s.r.o., teda všetky doklady, ktoré
bolo možné v daňovej kontrole vyhodnotiť, čo vo vzťahu k žalobcom označenému dodaciemu listu
skonštatovať možné nie je, pre jeho absenciu v obsahu administratívneho spisu. Pokiaľ ide o zoznam
lekární, na ktorý poukazoval žalobca a ktorý je i súčasťou pripojeného administratívneho spisu, tento
dôkaz žalovaný dôsledne vyhodnotil so záverom o nedostatočnej výpovednej hodnote jeho obsahu vo

vzťahu k relevantným podmienkam práva žalobcu na odpočet, pričom tieto závery žalovaný dostatočne
a zrozumiteľne uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia na strane 10 šiesty odsek. Vo vzťahu ku
všetkýmvykonanýmdôkazomsprávneorgányvodôvodnenísvojichrozhodnutízaujalikonkrétnezávery,
ktoré sa do týchto odôvodnení premietli zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu. Pokiaľ správca dane kvykonaniu dôkazu nepristúpil, východiská a dôvody takéhoto postupu v odôvodnení svojho rozhodnutia
dostatočne vymedzil, v ktorej časti správny súd poukazuje predovšetkým na závery správcu dane vo
vzťahu k návrhu na vykonanie dôkazu výsluchom obchodných zástupcov pána X. D., pani A. F., pani

A. D., U.. A. I. a pána Z. I., ktorých žalobca navrhol vypočuť ako osoby, ktoré osobne predmetné tričká
dodali do lekární. Na strane 27 štvrtý odsek odôvodnenia rozhodnutia správcu dane je jednoznačne
vyjadrené východisko správcu dane, na základe ktorého tento návrh žalobcu na výsluch označených
osôb ako svedkov nezrealizoval, pretože daňovou kontrolou bolo jednoznačne spochybnené dodanie
tovaru dodávateľom uvedeným t.j. spoločnosťou Ulta s.r.o. Správca dane uviedol, že aj v prípade

vypočutia navrhovaných svedkov toto nič nemení na skutočnosti a prijatých záveroch správcu dane
v protokole. Navrhovaní svedkovia nemajú vedomosť o pôvode tovaru, nakoľko predmetný tovar
podľa vyjadrenia daňového subjektu len dodávali do lekární. Rovnako i žalovaný v odôvodnení svojho
rozhodnutia v treťom odseku na strane 14 jeho písomného vyhotovenia skonštatoval, že svedkovia,
ktorých navrhol vypočuť odvolávajúci sa by neprispeli k objasneniu skutočností týkajúcich sa nákupu
tovaru - tričiek od dodávateľa Ulta s.r.o., pretože nevystupovali v obchodnom vzťahu s dodávateľom

Ulta s.r.o., boli to obchodní zástupcovia žalobcu, ktorí dodávali tovar do lekární, ktorá skutočnosť
odôvodnila, že správca dane k ich výsluchu nepristúpil. Správca dane mal k dispozícii, podľa záveru
žalovaného,dostatokinýchdôkazov,ktoréspochybňovaliobchodnútransakciusdodávateľomUltas.r.o.
Na tomto mieste odôvodnenia správny súd jednak uvádza, že sa stotožňuje s postupom správcu dane a
žalovaného, pokiaľ ide o nevykonanie dôkazu výsluchom svedkov označených žalobcom a hodnotenie

tohto dôkazného návrhu v pomeroch prejednávanej veci a zároveň poukazuje na závery podľa na
bod 47. odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžfk/40/2017 zo dňa 27.06.2018, podľa ktorého:
Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu
dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového
subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.

Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým
spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce
z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy
vyplývajúce zo zistení, ktoré správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania. Správny súd
zdôrazňuje, že je potrebné si uvedomiť, že podmienky priznania odpočtu dane z pridanej hodnoty sú tak

ako už je konštatované vyššie usporiadané kumulatívne, a teda pri závere o nepreukázaní realizácie
dodávky tovaru deklarovaným dodávateľom Ulta s.r.o. nebol dôvod viesť dokazovanie k otázkam,
ktoré sa týkali samotnej existencie materiálneho plnenia alebo iných materiálnych podmienok práva
na odpočet prostredníctvom výsluchu označených svedkov, ktorých sám žalobca nenavrhol vypočuť k
spornej otázke dodávky deklarovaným dodávateľom.

Pokiaľ žalobca v nadväznosti na označenú judikatúru (rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011,
3Sžf/94/2013 a sp. zn. 3Sžf/1/2010) poukázal na to, že z týchto rozhodnutí okrem iného vyplýva,
že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným
položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal
vlastné dôkazné bremeno a na preukázaní opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a

jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane, správny súd primárne
poukazuje na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžfk/81/2018 zo dňa 28.04.2020 konkrétne bod
55., ktorého závery sú aplikovateľné nielen vo vzťahu ku rozhodovacej činnosti SD EÚ, ale i vo vzťahu k
rozhodovacej činnosti NS SR v oblasti dane z pridanej hodnoty. V bode 55. odôvodnenia tohto rozsudku
NS SR skonštatoval, že pre právne posúdenie veci podľa jeho názoru nie je podstatné koľko „judikátov“

ten-ktorý účastník cituje, ale rozhodujúce je, čo z týchto rozhodnutí možno aplikovať na preskúmavanú
vec, teda k akým právnym záverom s ohľadom na obdobné skutkové okolnosti prípadu a relevantnú
právnu úpravu správny súd v tam riešenom prípade dospel a ako následne tieto právne závery dopadajú
aj na preskúmavanú vec. Žalobca vo vzťahu k označeným rozhodnutiam NS SR nevymedzil dostatočne
skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné vo vzťahu k prejednávanej veci skonštatovať, že sa jedná

o obdobnú vec. Taktiež vo vzťahu k citovanému záveru vyplývajúcemu z týchto rozhodnutí v zmysle jeho
vymedzenia v správnej žalobe, poukazuje správny súd na závery podľa bodu 54. rozsudku NS SR sp.
zn. 1Sžfk/81/2018, v zmysle ktorých je rozsudok sp. zn. 3Sžfk/1/2011 zo dňa 15. marca 2021 prekonaný
vývojom rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu so zdôraznením zodpovednosti daňového subjektu na
výkon práva s primeranou odbornou starostlivosťou.

12. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že správca dane nespochybnil len osobu dodávateľa,
ale aj samotné plnenie poukazuje správny súd na už uvedené a zdôraznené kumulatívne usporiadanie
podmienok práva na odpočet dane z pridanej hodnoty a odôvodnenia rozhodnutí správcu dane ažalovaného, ktoré považuje za potrebné vnímať v celom ich obsahu a jednotlivé závery v nich
uvedené v kontexte tohto obsahu. Pri tomto prístupe potom správny súd nevyhnutne dospel k záveru,
podľa ktorého základom nepriznania práva žalobcovi na odpočítanie dane z pridanej hodnoty bolo

nepreukázanie materiálnej podmienky realizácie zdaniteľného plnenia dodávateľom deklarovaným na
faktúre, v danom prípade dodávky predmetných tričiek subjektom Ulta s.r.o. žalobcovi, u ktorého
deklarovaného dodávateľa nebolo preukázané, že mu vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1
zákona o DPH.

13. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že skutočnosti, na ktoré správca dane poukazuje
nenastali u žalobcu, ale na strane subdodávateľa žalobcu, s ktorým žalobca nebol v právnom vzťahu a
nemal dosah na tento právny vzťah a ani na to, ako tento subdodávateľ viedol účtovníctvo, pričom v tejto
časti žalobca citoval závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 6Sžf/10/2012, podľa ktorých nie je možné
od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou
satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že daňový subjekt neuniesol

dôkazné bremeno a že dôkazné bremeno, ktoré daňový subjekt znáša je jasne limitované ustanovením
§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., nie je táto argumentácia žalobcu hodnotená ako dôvodná. Správny
súd poukazuje na úpravu podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, z ktorej vyplýva dôkazná povinnosť
žalobcu - daňového subjektu, ktorý je v pozícii účastníka daňového konania a má preukázať skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie dane, skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní

a ďalšie skutočnosti, akou je i reálnosť dodania tovaru platiteľom, ktorý faktúru vystavil ako dodávateľ.
Z ustálenej judikatúry (napríklad rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžfk/40/2017, sp. zn. 4Sžfk/38/2017, sp.
zn. 1Sžfk/1/2017 ako aj napríklad uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017) vyplýva,
že pokiaľ žalobca tvrdí, že dodanie tovaru bolo realizované konkrétnym dodávateľom, ťaží ho k
tomuto tvrdeniu dôkazné bremeno a pri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením. Správca

dane a žalovaný nezahrnuli v predmetnej veci do dôkazného bremena žalobcu nič, čo by do neho
nespadalo v tom zmysle, že by žiadali od žalobcu preukázanie skutočností, ktoré nie je v reálnych
možnostiach žalobcu preukázať. Žalobca ako podnikateľský subjekt má byť dostatočne obozretný vo
vzťahu k svojim povinnostiam, ktoré má ako daňovník voči správcovi dane a ktoré mu vyplývajú z
právnych predpisov, vrátane predpisov daňových, pretože plnenie daňových povinností vo vzťahu k

správcovi dane je jedným z predpokladov podnikania. V nadväznosti na to je oprávnené očakávať od
daňovníka jeho vedomosť o tom, že má v zmysle daňových predpisov preukázať, že mu tovar dodal
dodávateľ uvedený na faktúre. Je v záujme každého podnikateľského subjektu predchádzať právnej
neistote a v záujme toho uzatvárať jasné a korektné záväzkovo-právne vzťahy a súčasne sa snažiť
o odstránenie všetkého v rámci týchto vzťahov, čo by mohlo viesť ku rozporom. Uvedené zahŕňa i

povinnosť podnikateľského subjektu v takej forme akú má žalobca (žalobca je obchodnou spoločnosťou
s ručením obmedzeným), overiť si informácie a skutočnosti ohľadom svojho obchodného partnera.
Štatutárnym orgánom obchodných spoločností osobitne, a teda aj konateľom žalobcu vyplýva táto
povinnosť z úpravy podľa § 135a Obchodného zákonníka, v zmysle ktorej je povinnosťou štatutárnych
orgánov konať s odbornou starostlivosťou, konkrétne v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých

jej spoločníkov. Najmä sú povinní napríklad zaobstarať si pri rozhodovaní všetky dostupné informácie
týkajúce sa predmetu rozhodnutia a tieto zohľadniť. Náležité splnenie povinnosti podľa § 135a ods. 1
Obchodného zákonníka má potenciál znížiť, resp. minimalizovať podnikateľské riziko dopadajúce na
každý podnikateľský subjekt pri výkone podnikateľskej činnosti podľa úpravy § 2 ods. 1 Obchodného
zákonníka a v rámci toho všetky nepriaznivé dôsledky podnikateľského rizika, vrátane stavu, kedy

daňový subjekt nie je schopný uniesť svoje dôkazné bremeno v daňovej kontrole vo vzťahu ku splneniu
materiálnych podmienok odpočtu DPH. Správny súd v tejto časti odôvodnenia príkladmo poukazuje
na závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2012 z 01.03.2012, rozhodnutia NS SR
sp. zn. 5Sžf/25/2011 z 27.10.2011, sp. zn. 4Sžf/25/2011 z 13.11.2011. Nesplnenie alebo nedôsledné
splnenie týchto povinností štatutárnym orgánom je potrebné hodnotiť ako výkon práva podnikať, ktorý

nepožíva právnu ochranu v zmysle úpravy § 265 Obchodného zákonníka. Pochybnosti správcu dane
o pravdivosti údajov uvádzaných na faktúre predloženej žalobcom sú v zmysle zásady vyplývajúcej
z úpravy podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, podľa ktorej pri uplatňovaní osobitných predpisov pri
správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre
zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, teda zásady zohľadnenia priority skutočného obsahu právneho

úkonu, oprávnené. Správny súd zdôrazňuje, že dôkazná povinnosť ťaží daňový subjekt nezávisle na
časovom odstupe výkonu dňovej kontroly od času uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Daňový subjekt
má priebeh zdaniteľného obchodu preukázať po formálnej i materiálnej stránke a uvedené platí i v
prípade,akvčaserealizácieplneniasapriamydodávateľdaňovéhosubjektuajehosubdodávateliajaviaako bezproblémové a fungujúce subjekty. Správny súd poznamenáva, že odkaz žalobcu na rozhodnutie
NS SR sp. zn. 6Sžf/10/2012 vzhľadom na uvedené zhodnotenia správneho súdu, nebol v prejednávanej
veci na mieste, nakoľko správne orgány v priebehu daňovej kontroly vychádzali zo správneho rozloženia

dôkazného bremena a v tejto časti odkazuje správny súd na už uvedené odôvodnenie tohto rozsudku.
Pre úplnosť správny súd dodáva, že samotný údaj o počte tričiek 1 500 kusov, ktoré podľa dokladov
predložených subjektom Ulta s.r.o. za mesiac jún 2019 táto spoločnosť nadobudla v počte 1 500 kusov
a dodala ich žalobcovi v počte 1 500 kusov, nevyvracia vyššie identifikované zistenia nezrovnalostí
daňového dokladu - preverovanej faktúry tak, ako bola predložená žalobcom oproti faktúre s rovnakým

číslom predloženej subjektom Ulta s.r.o.

14. Pokiaľ žalobca v predloženej správnej žalobe namietal závery vyvodené správcom dane z
nekontaktnosti subjektu MBSK Group s.r.o., ako aj nezrovnalosti na faktúre, ktoré nepreukazujú, že k
dodaniu deklarovaným dodávateľom nedošlo, pretože z faktúry je zrejmé kto pre koho kedy a čo dodal,
ako aj doba dodania s platnosti, nie sú tieto námietky hodnotené ako dôvodné. Tak ako už správny

súd opakovane skonštatoval v odôvodnení tohto rozhodnutia, správca dane i žalovaný postupovali pri
hodnotení i týchto dôkazov a skutočností podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, teda vyhodnocovali
ich v kontexte ostatných výsledkov vykonaného dokazovania, na základe zásady voľného hodnotenia
dôkazov, pričom pochybnosti o realizácii dodávky tričiek dodávateľom uvedeným na preverovanej
faktúre nezaložili výlučne len na nekontaktnosti subjektu MBSK Group s.r.o. a na nezrovnalostiach vo

fakturácii.Pokiaľvsúvislostisnezrovnalosťaminafaktúre,ktorábolapredmetompreukazovaniažalobca
tvrdil, že tieto nepreukazujú, že dodanie deklarovaným dodávateľom nebolo uskutočnené a uvedené
vyhodnocovalvrovinenesprávnehoprávnehoposúdenia,anivtejtočastiniejemožnénámietkužalobcu
považovať za dôvodnú. Správca dane vykonal vo veci dokazovanie, ktorého výsledkom bolo zistenie
skutkového stavu dostatočného pre riadne posúdenie veci, pričom skutkové zistenia správcu dane majú

oporu v administratívnom spise a sú s ním v súlade a správca dane ako i žalovaný vec správne právne
posúdili podľa úpravy § 19 ods. 1, § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) všetko zákona o
DPH. K odkazu žalobcu na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 sa správny súd už v
odôvodnení tohto rozsudku vyjadril poukazom na záver, ktorý vyplýva z bodu 54. odôvodnenia rozsudku
NS SR sp. zn. 1Sžfk/1/2018 o prekonaní záverov podľa rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 vývojom

rozhodovacej činnosti NS SR so zdôraznením zodpovednosti daňového subjektu za výkon práva s
primeranou odbornou starostlivosťou.

15. Pokiaľ ide o odkaz žalobcu na judikatúru k otázke zásady neutrality, správny súd konštatuje absenciu
bližšieho a konkrétneho vymedzenia skutkových východísk označených rozhodnutí, ktoré by umožnili

závery týchto rozhodnutí aplikovať v pomeroch prejednávanej veci, čo zároveň činí uvedenú časť
argumentácie žalobcu nekonkrétnou. Správny súd poukazuje na bod 55. odôvodnenia rozsudku NS SR
sp.zn. 1Sžfk/81/2018, podľa ktorého: Pre právne posúdenie veci podľa názoru kasačného súdu nie je
podstatné, koľko „judikátov“ ten-ktorý účastník cituje, ale rozhodujúce je, čo z týchto rozhodnutí súdneho
dvora je možno aplikovať na preskúmavanú vec, teda k akým právnym záverom s ohľadom na obdobné

skutkové okolnosti prípadu a relevantnú právnu úpravu správny súd v tam riešenom prípade dospel a
ako následne tieto právne závery dopadajú na preskúmavanú právnu vec.

16. Na základe vyhodnotenia všetkých námietok obsiahnutých v žalobných bodoch predloženej správnej
žaloby ako nedôvodných rozhodol správny súd o zamietnutí žaloby podľa § 190 SSP.

17. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

Podľa § 168 SSP: Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

18. Žaloba bola zamietnutá, a preto je účastníkom v tomto konaní v celom rozsahu úspešným žalovaný.

V nadväznosti na to správny súd žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario právo na náhradu trov
konania nepriznal. Rovnako nebolo právo na náhradu trov konania priznané ani žalovanému, pretože
neboli zistené podmienky pre aplikáciu § 168 SSP a contrario.19. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiujeprípustnákasačnásťažnosť,aktozákonpripúšťa(§439,§440SSP)vlehote

do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom
súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.