Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dominika Polivková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/10/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123204230
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Polivková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2023:7123204230.1
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci navrhovateľa A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX
B., zast. AK Marják, Ferenci & Partners s.r.o., so sídlom: Tajovského 17, 040 01 Košice, IČO: 50 164
988 proti odporcovi: D. C. E. F., sídlom: E. X, XXX XX B., IČO: XX XXX XXX, v konaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia takto
r o z h o d o l :
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 13.3.2023 bol konajúcemu súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa navrhovateľ domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť
zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by obmedzoval navrhovateľa a ním oprávnené osoby v prístupe
a príjazde k parcele č. XXXX/X, kat. úz. F. G. a stavbám na nej postaveným po parcelách č. XXXX/
X H. XXXX/X, kat. úz. F. G. a zároveň povinnosť umožniť navrhovateľovi a ním povereným osobám
bezplatné,riadneanerušenéužívanieparcielč.XXXX/XH.XXXX/X,kat.úz.F.G.spočívajúcevprístupe
a prejazde k parcele č. XXXX/X, kat. úz. F. G. a stavbám na nej postaveným.
2. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom parcely č. XXXX/X, kat. úz. F.
G. a jediným prístupom k tejto parcele a stavbám na nej stojacim je prístup po parcelách č. XXXX/X
H. XXXX/X, kat. úz. F. G., ktoré sú vo výlučnom vlastníctve odporcu, pričom za dobu 16 rokov, odkedy
je navrhovateľ vlastníkom svojich nehnuteľností nebol žiadny problém s prístupom k areálu po týchto
parcelách, až v priebehu posledných dvoch rokov sa odporca snaží vyvíjať tlak na navrhovateľa, vyštvať
ho z lokality, nakoľko v areáli pôsobí aj spoločnosť I. B. F., ktorej spoločníkmi a konateľmi sú odporca
a jeho blízke osoby, pričom od podnikateľskej činnosti tejto spoločnosti je priamo závislé živobytie
odporcu a jeho blízkych osôb. Tieto snahy odporcu sa v minulosti prejavili osadením nelegálneho
dopravného značenia súkromného charakteru s textom „Vstup zakázaný, súkromný pozemok! Vstup
povolený len so súhlasom D. C. E. F.“, ako aj osadením nelegálnej rampy so strážou, ktorá predstavuje
ďalšiu prekážku v prístupe k areálu, pričom prístup cez parcely odporcu je jediný možný prístup
k nehnuteľnostiam navrhovateľa. Navrhovateľ má za to, že dlhodobým užívaním tejto prístupovej cesty
vydržal právo cesty k týmto parcelám, nakoľko mu nebolo v užívaní bránené ani odporcom ani jeho
predchodcami, pričom tieto parcely sú spevnené a uspôsobené na prístup nie len pre navrhovateľa,
ale aj pre vlastníkov ostatných susedných areálov, aj pre samotného odporcu. Navrhovateľ ďalej
uviedol, že právo prístupu po uvedených parcelách odporcu mu patrí, či už právom vydržania cesty
alebo pravdepodobného úspechu v žalobe o určenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 OZ ako
vlastníka stavby spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok – parcelu. Navrhovateľ uviedol, že
bezodkladná úprava pomerov medzi stranami sporu je nevyhnutná, nakoľko nič neobmedzuje vlastníka
prístupovej cesty, aby pokračoval v bránení prístupu k areálu navrhovateľa, čím mu znemožňuje výkon
vlastníckeho práva, pričom má za to, že konanie odporcu je úmyselné, a ak by nedošlo k vydaniuneodkladného opatrenia, hrozí riziko vzniknutia škody na strane navrhovateľa. Záverom uviedol, že je
podľa neho možné neodkladným opatrením dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a účel
nemožno dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko navrhovateľ si voči odporcovi
neuplatňuje zaplatenie peňažnej čiastky. K podanému návrhu navrhovateľ priložil výpis z LV č. XX XXX,
kat. úz. F. G., výpis z katastrálnej mapy, úplný výpis z LV č. XXXX, kat. úz. F. G. zo dňa 9.3.2023,
čiastočný výpis z LV č. XXXX, kat. úz. F. G. zo dňa 15.11.2021, Výzvu na zdržanie sa konania zo dňa
9.2.2023, Splnomocnenie zo dňa 25.1.2021, Odpoveď na výzvu na zdržanie sa konania zo dňa 9.1.2023
zo dňa 8.3.2023, fotografie, žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona NR SR č. 211/2000 Z. z.
o slobodnom prístupe k informáciám – odpoveď zo dňa 26.10.2022
3. Konajúci súd pristúpil k skúmaniu podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. V súlade
s ustanovením § 326 ods. 1 CSP je potrebné v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísať skutočnosti
hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a zároveň je
potrebné ozrejmiť, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
4. Podľa ust. § 324 ods. 1 a 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu,
ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP platí, že ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie,
ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietne.
7. Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP platí, že súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
8. Podľa ust. § 185 ods. 2 CSP platí, že súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných
registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v
rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Nariadenie neodkladného opatrenia je možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. V
zmysle ust. § 328 ods. 1 CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa
ust. § 325 ods. 1 CSP, teda ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného
opatrenia musí súd vyhodnotiť primárne na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností,
ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že
exekúcia bude ohrozená. Z povahy veci tiež vyplýva, že ochranu prostredníctvom neodkladného
opatrenia nemožno poskytnúť ani zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku. Vzhľadom
na to, že súd rozhoduje v konaní o nariadení neodkladného opatrenia v krátkej dobe a spravidla
bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, je pre rozhodnutie súdu
zásadný obsah samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh. Navrhovateľ
musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v
záujme dosiahnutia ochranného účelu neodkladného opatrenia. Pokiaľ tvrdenia v návrhu odôvodňujú
poskytnutie súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia, musí súd individuálne vyhodnotiť
mieru pravdepodobnosti ich pravdivosti a posúdiť, ktoré skutočnosti navrhovateľ osvedčil. Procesu
osvedčovania podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia s
osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie.
Nedostatočný opis rozhodujúcich skutočností, prípadne ich neosvedčenie má za následok zamietnutie
návrhu. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia sa uplatňuje striktná zodpovednosť navrhovateľa
za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh.
10. Zákon predpokladá iba dva dôvody na uplatnenie procesného zabezpečenia formou neodkladného
opatrenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená,pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Už zo samotného terminologického a jazykového
výkladu názvu tohto procesného inštitútu v zmysle novej procesnej úpravy vyplýva jeho charakter a
zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia, pričom jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy
existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom
napreukázanienebezpečenstvareálnejabezprostrednehroziacejujmy.Prednariadenímneodkladného
opatrenia súd posudzuje tiež, či uložením požadovaného neodkladného opatrenia možno dosiahnuť
ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha.
11. Navrhovateľ sa svojim návrhom domáha nariadenia neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2
písm. d) CSP, t.j. uloženia povinnosti odporcovi zdržať sa konania, ktorým by jeho a ním poverené osoby
obmedzovalvprístupeapríjazdecezjehoparcelykparceleastavbámnavrhovateľaazároveň,abyjemu
a ním povereným osobám umožnil bezodplatné, riadne a nerušené užívanie týchto parciel, spočívajúce
v prístupe a príjazde k nehnuteľnostiam – parcele a stavbám navrhovateľa. Z vyššie uvedeného vyplýva,
že na to, aby súd mohol vydať takéto neodkladné opatrenie, musí mať za osvedčenú najmä potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov strán v čase jeho rozhodovania, pričom dôkazné bremeno osvedčenia
zaťažuje samotného navrhovateľa. Zároveň platí, že nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku
nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.
12. Konajúci súd v prvom rade s ohľadom na preferenciu zabezpečovacieho opatrenia pred
neodkladným opatrením skúmal, či účel neodkladného opatrenia navrhovaného navrhovateľom nie je
možnédosiahnuťzabezpečovacímopatrením,adospelkzáveru,ženakoľkovkonaníniejeuplatňovaná
peňažná pohľadávku, ktorej uspokojenie by mohlo byť zabezpečovacím opatrením zabezpečené, tento
inštitút nie je možné využiť.
13. Z výpisu z LV č. XX XXX, kat. úz. F. G. vyplýva, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
- parcely č. XXXX/X, kat. úz. F. G.. Z návrhu navrhovateľa vyplýva, že tento je vlastníkom nehnuteľností
– uvedenej parcely, ako aj stavieb na nej sa nachádzajúcich, ktoré nehnuteľnosti súhrnne nazýva
Areál. Z výpisu z katastrálnej mapy vyplýva, že na predmetnej parcele navrhovateľa je umiestnených
niekoľko stavieb, ktoré vychádzajúc z výpisu z LV nie sú evidované v katastri nehnuteľností, avšak
právna existencia týchto stavieb je osvedčená práve výpisom z katastrálnej mapy, ktorý tieto stavby ako
existujúce zobrazuje. Samotný zápis týchto stavieb v katastri nehnuteľností plní len evidenčný charakter,
ktorý na ich existenciu v právnom slova zmysle nemá vplyv. Nakoľko však v našom právnom poriadku
neplatí zásada, že stavba je súčasťou pozemku (superficies solo cedit), bolo povinnosťou navrhovateľa
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť svoje vlastnícke právo k predmetným stavbám,
ak nie sú zapísané v katastri nehnuteľností, iným relevantným dôkazom. Nakoľko navrhovateľ k návrhu
nepredložil žiaden dôkaz o jeho právnom vzťahu k predmetným stavbám, konajúci súd má za to, že
žalobca neosvedčil svoje vlastnícke právo k predmetným stavbám nachádzajúcim sa na jeho pozemku.
14. Z výpisu z LV č. XXXX, kat. úz. F. G. zo dňa 15.11.2021 vyplýva, že k tomuto dátumu existovala vo
vlastníctve odporcu parcela č. XXXX, kat. úz. F. G. o výmere 3376 m2, druh pozemku Zastavaná plocha
a nádvorie, ktorej spôsob využitia bol pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba, cestná,
miestna, účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti.
Z výpisu z LV č. XXXX, kat. úz. F. G. zo dňa 9.3.2023 vyplýva, že parcela č. XXXX, kat. úz. F. G.
bola geometrickým plánom rozčlenená na tri nové parcely, a to parcelu č. XXXX/X o výmere 1752 m2,
parcelu č. XXXX/X o výmere 802 m2 a parcelu č. XXXX/X o výmere 822 m2, pričom, pričom spôsob
využitia pozemku ako pozemku, na ktorom je postavená inžinierska stavba, cestná, miestna, účelová
komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti ostal len pri parcele
č. XXXX/X o výmere 1752 m2, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie, zvyšné dve parcely majú
určený spôsob využitia pozemku ako pozemky, na ktorých sú skaly, svahy, rokliny, výmole, vysoké
medze s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok. Z výpisu z predmetného
LV zároveň vyplýva, že k predmetnému rozčleneniu pôvodnej parcely č. XXXX, kat. úz. F. G. došlo
v dôsledku geometrického plánu č. XX/XXXX, t.j. v roku 2022. Z výpisu z katastrálnej mapy, ktorá
zobrazuje postavenie nehnuteľností navrhovateľa a odporcu vyplýva, že parcely odporcu, č. XXXX/X
a XXXX/X, kat. úz. F. G. skutočne predstavujú jedinú prístupovú cestu k nehnuteľnostiam navrhovateľa
z ulice E.. Naviac z predmetného výpisu z katastrálnej mapy vyplýva, že predmetné parcely odporcu
predstavujú jedinú prístupovú cestu nie len pre navrhovateľa, ale aj ďalších vlastníkov susedných
nehnuteľností a aj pre samotné nehnuteľnosti odporcu. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že pôvodná
celá parcela č. 2462 (t.j. súčasné parcely č. XXXX/X H. XXXX/X), kat. úz. F. G. bola z hľadiska spôsobuvyužitia označená ako pozemok, na ktorom je inžinierska stavba – cesta a podľa tvrdení navrhovateľa,
skutkových okolností vyplývajúcich z výpisu z katastrálnej mapy a fotografií, ktoré predložil navrhovateľ
aj bola a je ako jediná nevyhnutná prístupová cesta do súčasnosti využívaná.
15. Pre účely nariadenia neodkladného opatrenia ako trvalej úpravy pomerov strán sporu konajúci súd
skúmal, či navrhovateľ osvedčil existenciu titulu, na základe ktorého sa domáha užívania pozemkov
odporcu. Navrhovateľ v podanom návrhu neosvedčil, že by parcely odporcu, na ktorých sa nachádza
prístupová cesta, mali byť verejne prístupné, nepredložil o tejto skutočnosti žiadny relevantný dôkaz.
Ďalej navrhovateľ v konaní netvrdil a ani neosvedčil akýkoľvek právny titul, na základe ktorého by bol
oprávnený užívať pozemky odporcu, či už nájomnú zmluvu, zmluvu o zriadení vecného bremena, resp.
inú zmluvu, alebo iný titul, z ktorého právo vyplývajúce pre navrhovateľa by malo byť bránením v užívaní
pozemkov vo vlastníctve odporcu porušované. Keďže navrhovateľ nepreukázal, že by disponoval
akýmkoľvek právnym titulom na užívanie pozemkov odporcu, s výnimkou tvrdenia o ich dlhodobom
užívaní, konajúci súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že navrhovaným neodkladným opatrením
je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov strán sporu, a preto dospel k záveru, že v ďalšom je potrebné
skúmať, či navrhovateľ v návrhu osvedčil nárok, ktorého by sa mal domáhať žalobou vo veci samej,
nakoľko v prípade nariadenia neodkladného opatrenia by toto mohlo mať len dočasný charakter a bolo
by nevyhnutné navrhovateľa zaviazať k povinnosti podať žalobu vo veci samej, ktorou by si v súlade so
zákonom potvrdil, resp. zriadil oprávnenie na prechod cez pozemky odporcu.
16. Navrhovateľ v podanom návrhu odôvodnil nárok, ktorého ochrany sa domáha skutočnosťou, že
v dôsledku dlhodobého užívania týchto parciel vydržal právo cesty podľa ust. § 151o ods. 1 OZ,
alternatívne tým, že ako vlastník stavby má podľa ust. § 151o ods. 3 OZ právo na zriadenie vecného
bremena práva cesty, pričom v súdnom konaní o jeho zriadení by podľa jeho názoru bol úspešný
s ohľadom na skutočnosť, že parcely odporcu predstavujú jedinú prístupovú cestu k jeho stavbám.
Vychádzajúc z uvedeného pre nariadenie neodkladného opatrenia by navrhovateľ bol povinný osvedčiť,
že nadobudol právo zodpovedajúce vecnému bremenu práva cesty vydržaním podľa ust. § 151o ods.
1 OZ, alebo že je vlastníkom stavby, ku ktorej nie je možný žiadny iný prístup, a preto má právo na
zriadenie vecného bremena práva cesty podľa ust. § 151o ods. 3 OZ. Posudzujúc osvedčenie prvého
nároku, pre osvedčenie nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním podľa
ust. § 151o ods. 1 OZ je nutné predložiť súdu dôkazy, z ktorých by boli aspoň osvedčené základné
podmienky pre vydržanie vecného bremena, a teda, že navrhovateľ disponuje domnelým titulom, od
ktorého odvodzuje nadobudnutie tohto oprávnenia, kedy tento domnelý titul vznikol, teda odkedy dokedy
právo zodpovedajúce vecnému bremenu na základe tohto domnelého titulu vykonával a či bol celú
dobu užívania tohto práva dobromyseľný, keďže z konštantnej judikatúry najvyšších súdnych autorít je
známe, že len samotné tvrdenie navrhovateľa o tom, že určitú vec dlhodobo využíva nie je spôsobilým
titulom pre vydržanie tohto, resp. akéhokoľvek práva. Navrhovateľ teda v tomto smere podľa názoru
súduneosvedčilnárok,vznikprávazodpovedajúcehovecnémubremenuvydržaním.Čosatýkadruhého
nároku, práva na zriadenie vecného bremena práva cesty, pre osvedčenie tohto nároku by bolo nutné
v súlade s ust. § 151o ods. 3 OZ osvedčiť existenciu vlastníckeho práva k stavbe, ku ktorej prístupu
by sa navrhovateľ domáhal zriadením vecného bremena práva cesty súdom, nakoľko súd je oprávnený
zriadiť v súlade s § 151o ods. 3 OZ vecné bremeno práva nevyhnutnej cesty len v prípade neexistencie
inej prístupovej cesty ku stavbe. Nakoľko navrhovateľ nepredložil k návrhu žiadny dôkaz, ktorým by
osvedčil vlastnícke právo k stavbám, ktoré sa nachádzajú na jeho pozemku, pričom v našom právnom
poriadku neplatí zásada, že stavba je súčasťou pozemku, súd nemal za osvedčené ani vlastnícke právo
navrhovateľa k stavbe, ku ktorej by sa mohol domáhať zriadenia vecného bremena práva nevyhnutnej
cesty.
17. Konajúci súd sa pri rozhodovaní vysporiadal aj s tvrdením navrhovateľa, že v jeho areáli, ku
ktorému prístupu mu odporca bráni, vykonáva činnosť podnikateľský subjekt I. B. F., z činnosti ktorého
zabezpečuje navrhovateľ živobytie pre seba a svojich blízkych. Keďže navrhovateľ nepriložil k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia výpis z obchodného registra tohto subjektu, v súlade s ust.
§ 185 ods. 2 OSP súd z vlastnej iniciatívy, z verejného registra – Obchodného registra zistil, že
navrhovateľ je jedným zo spoločníkov a konateľov tejto spoločnosti. Konajúci súd v nadväznosti na
uvedené poukazuje na to, že v zmysle základnej zásady vigilantibus iura scripta sunt, v zmysle
ktorej právo patrí bdelým, bolo povinnosťou navrhovateľa za ním tvrdených 16 rokov vlastníctva jeho
nehnuteľnosti zabezpečiť si k nej prístup, nakoľko skutočnosť, že mu nikto v prístupe po parcelách,
ktoré patria odporcovi nebráni, z právneho hľadiska neznamená, že tým nadobúda oprávnenie na ichužívanie. S ohľadom na uvedené, keďže navrhovateľ neosvedčil existenciu akéhokoľvek právneho
titulu na užívanie nehnuteľností odporcu, súd dospel k záveru, že nemôže nariadením navrhovaného
neodkladného opatrenia uprednostniť ochranu navrhovateľa pri užívaní cudzej veci bez osvedčenia
právneho titulu pred ochranou vlastníckeho práva odporcu.
18. Vychádzajúc z uvedeného má súd za to, že navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku, ktorého
ochrany sa v konaní domáha, nakoľko neoznačil žiadny existujúci právny titul, na základe ktorého sa
domáha užívania nehnuteľností odporcu a ktorý by mal byť konaním odporcu porušovaný. Navrhovateľ
zároveň neosvedčil ani svoje vlastnícke právo k stavbám na jeho pozemku, ktoré by ho oprávňovali
podať žalobu vo veci samej s predmetom konania - zriadenie vecného bremena práva cesty a neosvedčil
ani podmienky pre vydržanie vecného bremena, ktoré by ho oprávňovali podať žalobu vo veci samej
s predmetom konania - určenie nadobudnutia vecného bremena práva cesty vydržaním, a teda keďže
neosvedčil existenciu nároku, ktorého ochrany sa domáha (právny titul užívania pozemkov odporcu)
a ani nároku, ktorého by sa mal za účelom trvalej úpravy pomerov strán sporu domáhať po nariadení
neodkladného opatrenia v konaní vo veci samej, konajúci súd dospel k záveru, že návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť, a tento v súlade s ust. § 328 ods. 1 CSP zamietol.
19. Nad rámec uvedeného súd poznamenáva, že navrhovateľ si v konaní uplatnil nárok na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré by malo oprávniť k prístupu po nehnuteľnostiach odporcu nie len jeho
samotného, ale vychádzajúc z petitu podaného návrhu aj oprávnené a poverené osoby. V podanom
návrhu však navrhovateľ neuviedol, nešpecifikoval ani nijako bližšie nekonkretizoval, o aké poverené,
resp. oprávnené osoby sa má jednať, za akým účelom majú tieto využívať pozemok odporcu, od čoho
odvodzujú svoje poverenie, či oprávnenie, preto aj v tejto časti považoval súd návrh navrhovateľa za
nedôvodný.
20. Nakoľko zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci
samej dochádza k ukončeniu konania, súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania o nariadení
neodkladného opatrenia, a to podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol v konaní neúspešný
a odporcovi žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov
konania o nariadení neodkladného opatrenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Košice I písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. d) CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj tým, že
súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 CSP)Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (§ 332 ods.
1 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.