Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. apríl 2023

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 66C/39/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321206345
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Mikulčíková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2023:1321206345.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Katarínou Mikulčíkovou v spore žalobcu: D.. P. K., Z..

XX.XX.XXXX, K. X. H. XX, C. U., zastúpeného: JUDr. Roman Klimek, advokát, so sídlom Radničné nám.
5, Pezinok, proti žalovanej: I. K., Z.. XX.XX.XXXX, K. X. B. X, C. U., o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I.Zvecípatriacichdobezpodielovéhospoluvlastníctvastránsporusadovýlučnéhovlastníctvažalovanej
p r i k a z u j ú:
1. nehnuteľnosti v katastrálnom území C. U., obec C. U., okres Q., zapísané na LV č. XXXX, a to stavba
rodinného domu so súpisným číslom XXXX, postavená na pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXXX/

XXX a pozemky parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere XXX
m2 a parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2,
2. hnuteľné veci:
- nábytok v obývacej izbe,
- nábytok v spálni,
- jedálenský stôl a stoličky,
- sedacia súprava,

- LCD televízor,
- záhradný nábytok
- Aku kosačka s nabíjačkou,
3. zostatok na účte I. K. v Slovenská sporiteľňa, a. s., D.: Q XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške
100,89 eura.

II. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu sa do výlučného vlastníctva žalobcu
p r i k a z u j e zostatok na účte D.. P. K. v Tatra banka, a. s., D.: Q XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX

vo výške 447,85 eura.

III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie sumu 251.509,49 eura v lehote 120 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Žalobou podanou na Okresný súd Bratislava III dňa 25.11.2021 sa žalobca domáhal vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej navrhol prikázať
nehnuteľnostinachádzajúcesanauliciB.X,C.U.zapísanénaE.Č..XXXXprekatastrálneúzemieC.U.,
a to rodinný dom so súpisným číslom XXXX a pozemky parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XXX - ostatná
plocha, o výmere XXX F.X a parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, ďalejhnuteľné veci - zariadenie a veci nachádzajúce sa v rodinnom dome a do výlučného vlastníctva žalobcu
navrhol prikázať zostatok na účte žalobcu v Tatra banka, a.s. D.: Q. XX XXXX XXXX XXXX XXXX vo
výške 447,85 eura. Žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalobcu na zaplatenie zostatku nesplateného

úveru vo výške 6.625 eura zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX poskytnutých bankou Tatra banka, a.s.
s tým, že je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu sumu 289.990 eur.
1.2.Žalobcauviedol,žemanželstvožalobkyneažalovaného,ktorébolouzatvorenédňa01.08.2014bolo
rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14.04.2021 sp. zn. XXPc/X/XXXX rozvedené. Tento
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.06.2021 a týmto dňom zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov, pričom nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou, keďže
žalovaná napriek opakovaným snahám nepreukázala dostatok ústretovosti vyporiadať zaniknuté BSM
na základe mimosúdnej dohody.
1.3. Za masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobca označil aktíva nadobudnuté počas
trvania manželstva, a to 1/ nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v katastrálnom území C. U. so
všeobecnou hodnotou pre potreby vyporiadania BSM (ku dňu podania žaloby) vo výške 380.000 eur,

2/ hnuteľné veci - zariadenie spoločnej domácnosti zo zostatkovou hodnotou 5.500 eur, 3/ finančné
prostriedky na účte, a to zostatok na účte žalobcu v Tatra banka, a.s. vo výške 447,85 eura. Za predmet
vyporiadania BSM označil žalobca aj pasíva, a to zostatok nesplateného bezúčelového úveru vo výške
6 625 eur zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX poskytnutých Tatra banka, a.s.
1.4. Žalobca ďalej uviedol, že žalobcom boli počas trvania manželstva vložené finančné prostriedky z

jeho výlučného vlastníctva na nadobudnutie spoločného majetku t.j. na stavbu rodinného domu súpisné
číslo XXXX V. C. U. a príslušenstva nehnuteľnosti patriacej do BSM strán sporu. Žalobca použil na
stavbu rodinného domu a príslušenstva rodinného domu (úpravu a zveľadenie exteriéru rodinného
domu, oplotenie, rekultiváciu pozemku, stavba krbu a pod.) finančné prostriedky vo výške 99.990,97
eura získané z predaja nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v C. U., H. XX, ktorú vlastnil pred vznikom BSM

ako výlučný vlastník t.j. v podiele 1/1. Žalobca ďalej uviedol, že sa bol vinou zlých vzájomných vzťahov
so žalovanou nútený odsťahovať so spoločnej domácnosti a vyriešiť si otázku bývania.
1.5. Na výzvu súdu žalobca špecifikoval hnuteľné veci predstavujúce zariadenie a veci nachádzajúce sa
v nehnuteľnosti a ich súhrnnú zostatkovú hodnotu vo výške 5.500 eur nasledovne: 1/ nábytok v obývacej
izbe - masív v zostatkovej hodnote 1.300 eur, 2/ nábytok v spálni v zostatkovej hodnote 800 eur, 3/

jedálenský stôl a stoličky - masív v zostatkovej hodnote 800 eur, 4/ sedacia U súprava v zostatkovej
hodnote 1.000 eur, 5/ LCD televízor v zostatkovej hodnote 450 eur, 6/ záhradný nábytok - sedačka kreslá
stôl v zostatkovej hodnote 800 eur a 7/ aku kosačka s nabíjačkou v zostatkovej hodnote 350 eur.

2. Žalovaná svoje právo písomne sa vyjadriť k žalobe nevyužila.

3.1. Žalobca v podaní zo dňa 21.11.2022 uviedol, že opätovné pokusy o uzavretie mimosúdnej dohody
o vyporiadaní BSM zostali bezvýsledné, a to napriek pôvodnej dohode ohľadom predaja nehnuteľnosti
a rozdelenia výťažku z predaja s tým, že žalovaná odmietla návrh žalobcu bez uvedenia dôvodu a
predostrela žalobcovi svoj výpočet, ktorý však nevychádzal z platných predpisov pri vyporiadaní BSM

a dokonca zohľadňoval daňové a odvodové povinnosti, ktoré nemajú relevanciu pri vyporiadaní BSM
a navrhla si ponechať nehnuteľnosť v celku a vyplatiť žalobcovi 120.000 eur, čo žalobca odmietol a
ponúkol nové riešenie, na ktoré však žalovaná nereagovala a zrušila aj obhliadky nehnuteľnosti. Taktiež
si žalovaná do domu nasťahovala rodičov, ktorí sami vlastnia nehnuteľnosť.
3.2.Žalobcaďalejuviedol,žežalovanánevyužilamožnosťnapopísanieskutkovéhostavuprejednávanej

veci, na uvedenie vlastných tvrdení, nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu a neuviedla ani návrh,
ako by mal súd BSM vyporiadať. Žalobca tiež upravil všeobecnú hodnotu nehnuteľností vzhľadom
na ich inzerciu a dohodu strán o predaji na sumu 395.000 eur a v nadväznosti na to aj upravil
sumu vyrovnacieho podielu. Alternatívne žalobca navrhol, aby sa nehnuteľnosti prikázali do výlučného
vlastníctva žalobcu s povinnosťou žalobcu vyplatiť vyrovnací podiel žalovanej.

4. Žalobca v ústnom prednese na pojednávaní zotrval na svojich doterajších vyjadreniach vo veci a
uviedol,žemasuBSMšpecifikovalozajlenvtakejmiere,abynedochádzaloknejakýmdohadom,nechali
tam len podstatné veci, ktoré treba vyporiadať, aby vyporiadanie BSM bolo racionálne a hospodárne.
Žalobca bol nútený odsťahovať sa z bytu, býva v prívese, žalovaná žije v byte s dieťaťom a nasťahovala

si tam rodičov. Pokusy o mimosúdne vyporiadanie boli viaceré, avšak neúspešné. Podľa žalobcu bol
skutkový stav preukázaný, pričom skutkové tvrdenia neboli žalovanou spochybnené, k mase BSM sa
žalovaná relevantne nevyjadrila. Žalovaná síce v byte býva, pokiaľ by však prišlo k vyporiadaniu tak, žeby sa dom prikázal žalobcovi, žalovaná má možnosť si nájsť nové bývanie, nie je tu otázka toho, že by
nemala zabezpečené bývanie pre seba, ako uviedla, rodičia majú dom.

5. Žalovaná v ústnom prednese na pojednávaní namietala, že nie je pravdivá informácia o tom, že v tom
rodinnom dome žijú jej rodičia, je to klamstvo. Viac k veci neuviedla, len dodala, že tie papiere, ktoré
predložil žalobca ohľadom stavby domu nie sú pravdivé a firma to nestavala, vo vzťahu k vyporiadaniu
BSM už nič. Žalovaná tiež uviedla, že mala v čase zániku BSM účet v Slovenskej sporiteľni. K úveru,
čo si žalobca zobral uviedla, že si za to kúpil motorku.

6. Žalovaná v podaní doručenom súdu dňa 08.12.2022 uviedla, že po pojednávaní sa s exmanželom
dohodli, že nehnuteľnosť predajú a peniaze si rozdelia s tým, že sa ihneď začali obhliadky. Bol jej zo
strany žalobcu adresovaný návrh na vyporiadanie, s ktorým nesúhlasila, lebo nebral do úvahy platenie
daní a odvodov z nehnuteľnosti. Zároveň poslala žalobcovi doklad o kúpe a financovaní pozemku z jej
peňazí. Dala realitnej maklérke vypočítať sumu, ktorá zostane po odrátaní daní a odvodov a odpočtu

sumy 39.558 eur za pozemok, z predajnej sumy 395.000 eur zostalo 238.146,14 eura, teda polovica je
119.073,07 eura pre každého. Preto žalovaná navrhla, že vyplatí žalobcu sumou 120.000 eur a on na
ňu prepíše podiel na dome, rodičia predajú svoju nehnuteľnosť a po predaji jej dajú sumu na vyplatenie
exmanžela. Rodičia prídu bývať k nej, nakoľko potrebujú opateru a pomoc. Žalobca však s ponukou
nesúhlasil. Čo sa týka zariadenia domu, môže si polovicu nechať. Čo sa týka úveru žalobcu, žalovaná

namietala, že o úvere sa dozvedela až po rozvode, peniaze v tom čase nepoužil na financovanie domu,
v tom čase si kúpil motorku, ktorá stála presne toľko, ako výška úveru a tú neskôr predal. Žalovaná tak
nevidí dôvod zaplatiť nejakú časť z tohto jeho úveru.

7.1.Žalobcavpísomnompodanízodňa19.01.2023uviedol,žepooboznámenísaslistinamizaloženými

na pojednávaní dňa 23.11.2022 nemá zásadné výhrady voči ich obsahu a akceptuje žalovanou
predložený zostatok na jej účte v peňažnom ústave Slovenská sporiteľňa, a. s., kde podľa výpisu
predloženého žalovanou je zostatok ku dňa zániku BSM 100,89 eura. 7.2. Žalobca v nadväznosti na
žalovanou predložené listiny rozšíril masu BSM o aktíva, a to zostatok na účte žalovanej v SLSP, a.s. vo
výške 100,89 eura. Žalobca žiadal tiež zohľadniť vložené finančné prostriedky z výlučného vlastníctva

jedného z manželov na nadobudnutie spoločného majetku t.j. finančné prostriedky žalobcu použité na
stavbu rodinného domu a príslušenstva nehnuteľnosti patriacej do BSM strán sporu vo výške 90.991,97
eura a finančné prostriedky žalovanej použité na nadobudnutie spoločného majetku - kúpu pozemku vo
výške 39.538 eura. V ostatnom zostal rozsah masy BSM nezmenený. žalobca tiež uviedol, že zoznam
vecí práv a záväzkov, tak ako sú vyššie uvedené si strany sporu odsúhlasili, resp. tieto nespochybnili,

čo vyplýva z doterajšieho dokazovania na súde (výsluch strán na pojednávaní, listinné dôkazy).
7.3. Žalobca navrhol, aby do výlučného vlastníctva žalovanej súd prikázal nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXXX, a to pozemky a stavbu rodinného domu, tiež hnuteľné veci nachádzajúce sa v
nehnuteľnosti a zostatok na účte žalovanej v SLSP, a.s. vo výške 100,89 eura. Do výlučného vlastníctva
žalobcu žiadal prikázať zostatok na účte žalobcu v Tatra banka, a.s. vo výške 447,85 eura, s tým

že žalobca bude povinný zaplatiť zostatok nesplateného bezúčelového úveru vo výške 6.625 eura zo
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX poskytnutých bankou Tatra banka, a.s. Zároveň žiadal, aby súd uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 255.017 eura, do 90 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku a tiež priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania.
Alternatívne, aby sa nehnuteľnosti ako aj hnuteľné veci nachádzajúce sa v nehnuteľnosti boli prikázané

do výlučného vlastníctva žalobcu a žalobca bude povinný zaplatiť žalovanej na vyrovnanie jej podielu
sumu145.843eur.Žalobcaďalejvoveciuviedol,žežalobcajespoločníkomspoločnosti,ktorájeaktívna,
solventná firma, ktorá má zákazky a žalobca súhlasí s tým, aby v stanovenej lehote vyplatil vyrovnávací
podiel.

8. Žalobca v záverečnej reči opätovne uviedol, že sa obrátil na súd z dôvodu, že všetky pokusy o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov boli neúspešné, pričom žalovaná už bola v
rámci mimosúdnych pokusov upozornená, že s vyporiadaním BSM sú spojené značné finančné náklady,
súdny poplatok prípadne ďalšie náklady spojené s dokazovaním. Žalobca v žalobe samotnej ako aj v
ostatných písomných podaniach špecifikoval tzv. masu BSM, t.j. veci a práva, ktoré tvoria BSM. Tieto

jednak druhovo označil a jednak uviedol všeobecnú trhovú cenu týchto nehnuteľností ku dňu zániku
BSM. Žalovaná žiadnym relevantným spôsobom skutkové tvrdenia žalobcu nespochybnila, t.j. opis veci,
jednak ich všeobecná hodnota a jednak uvedenie finančných prostriedkov, ktorá každá zo strán sporu
vniesladomajetkuBSM,čožalovanážiadnymspôsobomnespochybnila. Jedinouvecou,ktorúžalovanánapadla bola nie výška, ale podstata tej sumy vložených prostriedkov, čo však zároveň vyvrátila vo svojej
výpovedi že vie, že žalobca vložil sumu cca 91.000 eur, ale ona sa teda vôbec nepodieľala na stavbe
finančne, na realizácii rodinného domu aj z dôvodu, že nepracovala a nemala žiaden príjem. Jediné

čo uviedla, že sa podieľala na projekte a nejakých záhradných prácach, ktoré finančným spôsobom
nešpecifikovala. S poukazom na vykonané dokazovanie a hlavne na dôkazy predložené žalobcom, ktoré
žalovaná žiadnym spôsobom nevyvrátila, resp. nespochybnila má žalobca za to, že žalobcom uvedenú
masu BSM môže súd vyporiadať. Žalobca opätovne uviedol, že nie len pred začatím tohto súdneho
konania ale aj počas neho vyvinul maximálne úsilie na to, aby sa zaniknuté BSM vyporiadalo na základe

dohody a ku prospechu obidvoch strán sporu. Žalobca navrhol, aby súd vyporiadal BSM tak, ako bolo
uvedené v poslednom podaní žalobcu. Žalobca tiež dodal, že čokoľvek sa robilo na dome, tak robili to
spoločne, ale financoval to všetko sám. Mohol by rozporovať aj tých 39.000 eur, ktoré vložila žalovaná
do pozemku a ktoré jej aj vyplatil, ale už to nechce naťahovať a chce to nechať tak, ako to je, keďže
to bolo peklo na zemi.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to výpisom
z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C. U., potvrdením Prima banka Slovensko, a.s. zo
dňa 11.11.2021, kúpnou zmluvou zo dňa 03.05.2016, potvrdením Tatra banka, a.s. zo dňa 10.11.2021,
výzvou žalobcu na vyporiadanie BSM dohodou zo dňa 17.09.2021 s podacím lístkom, mailovou výzvou
zo dňa 14.10.2021, rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14.04.2021 č. k. XXPc/X/XXXX-XX

s doložkou právoplatnosti, mailovou komunikáciou medzi stranami týkajúcou sa predaja nehnuteľnosti
zo dňa 27.04.2022, upomienkou zo dňa 19.04.2022, inzerciou rodinného domu s pozemkami na portáli
nehnutelnosti.sk zo dňa 08.11.2022, mailom zo dňa 19.10.2022 (týkajúci sa obhliadok nehnuteľnosti a
odsúhlasenia predaja nehnuteľnosti), návrhom zmluvy o vyporiadaní BSM, mailovou komunikáciou strán
sporu ohľadom mimosúdnej dohody, zostatkom na účte vedenom v SLSP, a.s., platobnými príkazmi

na úhradu zo dňa 06.02.2015, kúpnou zmluvou zo dňa 12.01.2015, kúpnou zmluvou č. XXX zo dňa
03.02.2015, zmluvou o dielo č. XXX S zo dňa 03.02.2015, ako aj ostatným obsahom spisu, vykonal
výsluch strán sporu a zistil nasledovný vo veci relevantný skutkový stav.

10.1. Strany sporu uzavreli dňa 01.08.2014 manželstvo, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu

Bratislava III zo dňa 14.04.2021 č. k. XXPc/X/XXXX-XX rozvedené. Rozsudok o rozvode nadobudol
právoplatnosť dňa 15.06.2021 a týmto dňom došlo aj k zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov.
10.2. Počas manželstva sporových strán boli nadobudnuté nehnuteľnosti v katastrálnom území C.K.
U., H. C. U., H. Q., I. na E. Č.. XXXX, a to 1/ rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený

na pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2
a 2/ pozemky parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XXX, ostatná plocha o výmere XXX m2 a parc. č.
XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, ktoré boli nadobudnuté stranami sporu na
základe kúpnej zmluvy V. XXXX/XXXX I. L.T. XX.XX.XXXX, stavebného povolenia č. XXXX/XXXX zo
dňa 29.07.2016, I. a oznámenia o určení súpisného a orientačného čísla č. sp. XXX-XXXX-MIV-JA zo

dňa 11.06.2018, Z-XXXX/XXXX.
10.3. Počas manželstva sporových strán boli nadobudnuté nasledovné hnuteľné veci, spočívajúce vo
vnútornom zariadení a vybavení rodinného domu, a to 1/ nábytok v obývacej izbe - masív, 2/ nábytok
v spálni, 3/ jedálenský stôl a stoličky - masív, 4/ sedacia U súprava, 5/ LCD televízor, 6/ záhradný
nábytok - sedačka kreslá stôl a 7/ aku kosačka s nabíjačkou. Predmetom vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva manželov sú aj finančné prostriedky na účte žalobcu vedeného v Tatra banka, a.s. v
čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 447,85 eura a finančné prostriedky
na účte žalovanej vedenom v SLSP, a.s. v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo
výške 100,89 eura.
10.4. Z potvrdenia zo dňa 10.11.2021 vyplýva, že ku dňu 15.06.2021 bola zostatková istina na

bezúčelovou úvere č. XXXXXXXXXX poskytnutého peňažným ústavom Tatra banka, a.s. žalobcovi
(klientovi) vo výške 6.458,65 eura.
10.5. Z inzercie rodinného domu so súp. č. XXXX s pozemkami na portáli nehnutelnosti.sk zo dňa
08.11.2022 a komunikácie medzi stranami týkajúcej sa mimosúdnej dohody vyplýva, že nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom vyporiadania sa inzerovali na základe dohody strán za sumu 395.000 eur.

10.6. Z potvrdenia peňažného ústavu Prima banka Slovensko, a.s. zo dňa 11.11.2021 vyplýva, že na
účet žalobcu bola dňa 13.05.2016 pripísaná suma vo výške 70.990,97 eura a dňa 06.05.2016 suma vo
výške 20.000 eur od I. O., t.j. spolu suma 90.990,97 eura. Z kúpnej zmluvy zo dňa 03.05.2016 uzavretej
medzi žalobcom ako predávajúcim a I. O. ako kupujúcou boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctvač. XXXX pre katastrálne územie C. U. - pozemky a stavba, ktoré boli vo výlučnom vlastníctve žalobcu (na
základe kúpnej zmluvy podľa V-XXXX/XX zo dňa 04.06.2013 a kolaudačného rozhodnutia na prístavbu)
prevedené do výlučného vlastníctva kupujúcej.

10.7.Zplatobnýchpríkazovnaúhraduzodňa06.02.2015vyplýva,žežalovanádňa06.02.2015vykonala
platbu v sume 17.718 eur na účet spoločnosti BQN s.r.o. (uvedený v zmluve) ako zhotoviteľa diela
titulom ceny diela na základe zmluvy o dielo č. XXX S zo dňa 03.02.2015 uzavretej medzi žalobcom
a žalovanou ako objednávateľmi a spoločnosťou BQN s.r.o. ako zhotoviteľom, predmetom ktorej bolo
vybudovanie cestnej komunikácie s príslušenstvom, vodovodu a kanalizácie na pozemku. Žalovaná

dňa 06.02.2015 platbu v sume 21.840 eur na účet spoločnosti eINVEST, a.s. (uvedený v zmluve) ako
predávajúcemu titulom zaplatenia kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy č. XXX. zo dňa 03.02.2015
uzavretej medzi žalobcom a žalovanou ako kupujúcimi a eINVEST, a.s. ako predávajúcim, predmetom
ktorej bol pozemok zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C. U.. Z kúpnej zmluvy
uzavretej medzi žalovanou a L. A. ako predávajúcimi a J. B. a D. I. ako kupujúcimi dňa 12.01.2015
vyplýva, že žalovaná previedla nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie

K. - pozemok a rozostavanú stavbu realizovanú na základe stavebného povolenia zo dňa 07.08.2009
a liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie K. - spoluvlastnícky podiel k pozemku, ktoré mala v
podielovom spoluvlastníctve 1 k celku na kupujúcich za kúpnu cenu vo výške 48.500 eur pre žalovanú.
10.8. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že žalobca komunikoval s žalovanou, že čo komu zostane po rozvode
abolochotnýpristúpiťajnato,žedompredajúarozdeliasivýťažok,alesožalovanousanedádohodnúť.

K položke zostatku úveru žalobca uviedol, že motorku si nekupoval on, kúpila ju partner na firmu,
splácame ju doteraz, úver je v Quatre na 300 eur mesačne, prostriedky z úveru použil na stavbu plotu.
Okrem toho vložil všetky firemné peniaze aj súkromné do stavby rodinného domu, žalovaná nemala
žiaden príjem. K spôsobu financovania domácnosti počas manželstva žalobca uviedol, že fungovali
úplne normálne. Nákup potravín, platenie šekov uhrádzal, žalovaná mala záľubu v maľovaní, kupoval

som jej farby, obrazy, dokonca v Amerike mala galériu, kde chcela vystavovať a tam boli mesačné
poplatky,všetkošlozjehopeňazí.KeďpredalnehnuteľnosťnaH.,ktorábolavjehovýlučnomvlastníctve,
bolo to v čase, keď mali kúpený pozemok, že postavia spolu dom. Po predaji nehnuteľnosti na H. si
prenajal byt na G., kde sa presťahovala žalovaná aj so svojimi deťmi, on jej dal 40.000 eur po predaji
domu a mohla kľudne odísť, to sa samozrejme nestalo, lebo prenajal byt a ona sa tam nasťahovala, on

financovalvšetko,žalovanápocelýčasnemalažiadenpríjem.Pozemokkúpilipospoločnomrozhodnutí,
našli inzerát, spojili sa s predajcom na základe obhliadky, žalovaná zaplatila za pozemok, vrátane siete.
Zahájil sa proces projekčnej prípravy, stavebného povolenia, všetko samozrejme riešil v konzultácii so
žalovanou samozrejme. Zahájil sa proces výstavby, firma Implement bola staviteľ pre objednávateľa -
žalobcu, niektoré veci, tie faktúry nie sú úplne za všetko, mnohé veci šli z firmy. Platil to aj z hotovosti,

ktorú mal vtedy k dispozícii. Takže veľmi veľa prác odviedli svojimi rukami, či on alebo spolupracovníci,
veľa prác vykonali subdodávatelia, chodili tam partie, ktoré bolo treba, ktoré objednával a platil, tak
ako ich vykonali. Keď došli peniaze, zobral si úver a tie peniaze som použil na dobudovanie priestorov,
kovaný plot, podlahové murovanie. Žalobca uviedol, že pri stavbe rodinného domu žalovaná z času na
čas prišla a niečo urobila, napríklad hydroizolačný náter v kúpeľni, pomáhala klásť vonku dlažbu, na

stavbu chodila, kontrolovala priebeh. podieľala sa na úprave projektu. Ten mikro úver čo si zobral, ten
splatil žalobca, aj všetky nedoplatky na vode atď. Počas trvania manželstva bývali v rodinnom dome
okrem žalobu a žalovanej aj jej dve dospelé deti. Najväčšia položka, ktorá bola vložená z výlučných
prostriedkovbolacca91.000eur,čožalobcovizostalizpredajajehodomu,tiepoužilnarôznevyplácanie
ľudí, materiál, drobný materiál, rôzne veci, čo trebalo kupovať pri stavbe domu, a nie sú to malé položky,

takže to bolo použité ako hlavná časť na výstavbu domu, príjem z firmy čo mal, ten bol použitý na
výstavby toho domu, firma zaplatila nejaké nákupy materiálov, dohodli sa so spoločníkom, že na konci
roka ponechá zisk vo firme. Žalobca uviedol, že by bol ochotný vyplatiť žalovanú, pokiaľ by sa dom
prikázal jemu, ideálne by bolo keby sa nehnuteľnosť predala a rozdelili sa peniaze, ale v krajnom prípade
áno. Určite ich nemá na účte tie peniaze, ale vie ich zabezpečiť.

10.9. Z výsluchu žalovanej vyplynulo, že fungovanie mali rozdelené tak, manžel bude v práci zarábať
a žalovaná sa bude starať o domácnosť. Bývali spolu na H., tam mal ex manžel vysoký úver, ona v tej
dobe predávala nehnuteľnosť, ktorú mala ešte s prvým ex manželom. Dostala taký nápad, že z predaja
nehnuteľnosti kúpi pozemok, a keby on predal túto nehnuteľnosť na H., tak by z toho mohli postaviť
dom a zbavil by sa úveru, ktorý platil, čo sa nakoniec aj podarilo. Akonáhle obdržala peniaze z predaja

nehnuteľnosti, tak do týždňa kúpila a vyplatila pozemok, veľmi si už potom nerozumeli a žalovaná chcela
predať ten pozemok a chcela od žalobcu odísť, čo jej neumožnil, povedal, že predaj nepodpíše, bola
nútená s ním zostať, lebo nemala žiadne prostriedky, aby mohla odísť. Žalovaná pozemok prepísala
hneď na obidvoch, keď ho kúpila a čo sa týka stavby domu, čo sa týka stavebného povolenia vybavilaasi 70-80 % vecí, ona chodila všade po úradoch, všetko balila. Keď stavali dom, tak napríklad celé
trámy na povale natierala, pomáhala s penetrovaním základov, urobila hydroizolačný náter v kúpeľniach,
pomáhala s kladením dlažby okolo domu, so stavbou plota a čo sa týka záhrady, tak okrem jedného

stromu a trávnika zasadila všetky stromy a okrem trávnika urobila na 90 % všetko, samozrejme za tie
roky, čo boli spolu sa o všetko starala, čo sa týka upratovania, varenia, záhrady, žalobca raz kosil trávnik,
ináč všetko robila, dlažbu robila v dome, parkety, maľovala, venovala sa projektu, vymaľovala plot zadný,
robila nátery na tehle, ktorou je obložený dom. Nie je pravda, že do rozvodu všetko platil, keďže platila
všetko ja od jeho odchodu. Žalovaná uviedla, že napríklad keď sme spolu bývali na Osikovej, hrubou

silou ju vyhodil pred dom aj s vecami, zobral jej kľúč, raz nad ňou držal mnou stoličku a chcel ju prizabiť,
raz ju chytil pod krk, vyvršoval si svoj neskutočný hnev na mne. Žalovaná ďalej uviedla, že by veľmi rada
ostala v tom dome žiť, jej rodičia predávajú teraz nehnuteľnosť a vedela by žalobcovi vyplatiť sumu,
ktorú mu ponúkla, pre ňu to nie sú peniaze, je to domov. Samozrejme počas toho obdobia, čo tam nie
je sa mi niečo pokazilo, musela niečo nové kúpiť, opraviť, atď., čo bolo potrebné priebežne financovala
za tie tri roky plus samozrejme záhradu zveľaďuje, keďže to má rada. Žalobca odišiel tak, že jej to

vlastne ani dopredu ani nepovedal a nechal ju doma bez eura aj s ich dvomi psami. Žalovaná ďalej
uviedla,žesožalobcomnemalideti,anisapočasmanželstvanestaraliomaloletédeti,počasmanželstva
žalovaná nepracovala, nemala mesačný príjem, doma pracovala, teda starala sa o dom, záhradu a tak.
K nákladom uviedla, že kým bývali na H., exmanžel platil účty, v tejto poslednej nehnuteľnosti to bolo
asi 160 eur mesačne energie, plus strava, dokopy okolo 400 eur pre obidvoch. Žalovaná potvrdila, že

vedela o tom, že žalobca vlastnil pred vznikom BSM nehnuteľnosť v C. U., že ju predal, približne za
200.000eur,niečopoddvestotobolo.Žalovanápotvrdila,žestavburodinnéhodomufinancovalžalobca,
dom stál tých 90.000 eur, zariadenie ako kúpeľne áno, ale nie nábytok a tiež potvrdila, že v inzeráte
bol zverejnený tento predmetný dom (ktorý mal stáť 90.000 eur). Žalovaná nespochybnila, že žalobca
dal do stavby domu zo svojich výlučných prostriedkov sumu 91.000 eur, spochybnila len tie doklady, tie

faktúry. Od rozvodu býva v dome žalovaná a jej deti, majú 29 a 24 rokov.

11.1. V civilnom sporovom konaní stranu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany
sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre
úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť

tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) a svoje tvrdenia aj preukázať
má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci. Samotné
tvrdenie určitých skutočností na preukázanie uplatneného nároku či popretie uplatneného nároku
nepostačuje.
11.2. Z ustanovenia § 151 CSP zároveň vyplýva, že stranu sporu zaťažuje aj procesné bremeno popretia

skutkových tvrdení protistrany. Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za
podmienok uvedených v § 151 ods. 2 CSP musí totiž popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Pre
kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení.
Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný
následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Popretie skutkových

tvrdení protistrany musí byť výslovné a nepostačuje všeobecné vyhlásenie (napr. o tom, že žaloba je
úplne nedôvodná), z ktorého by bolo možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany so skutkovým
stavom tvrdeným protistranou. Dokazovanie v sporovom konaní slúži na zistenie toho, čo strany tvrdili,
pričom všeobecný súd má možnosť materiálnej korekcie a môže strany vyzvať na doplnenie skutkových
tvrdení, avšak tento materiálny korektív nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť

tvrdenia.

12.1. Vo vzťahu k stanoveniu masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a hodnoty
vyporiadavaných hnuteľných vecí súd vychádzal z nepopretých skutkových tvrdení žalobcu uvedených
v žalobe a jeho ďalších vyjadreniach aj z dôkazov ním predložených. Vzhľadom na to, že žalovaná

rozsah masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov čo sa týka nehnuteľností, hnuteľných vecí a
majetkových hodnôt a ich hodnoty účinne nepoprela, súd považoval skutkové tvrdenia žalobcu, čo sa
týka rozsahu aktív bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako aj ich hodnoty v zmysle § 151 ods.
1 CSP v spojení s § 186 ods. 2 CSP za nesporné a preukázané. Rovnako žalovaná účinne nepoprela
výnosy žalobcu do bezpodielového spoluvlastníctva vo výške 90.990,97 eura a taktiež žalobca nepoprel

výnosy žalovanej do bezpodielového spoluvlastníctva vo výške 39.558 eura. Aj tieto nepopreté skutkové
tvrdenia strán súd považoval za nesporné a preukázané.
12.2. V konaní bolo žalovanou popretý len rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov týkajúci
sa pasív - úveru v Tatra banka, a.s., kde žalovaná tvrdila, že finančné prostriedky nadobudnuté úverompre žalobcu neslúžili na zveľadenie vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale
na kúpu motorky.

13.1. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
13.2. Podľa 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.
13.3. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
13.4. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na

návrh niektorého z manželov súd.
13.5. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch
manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho
ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to ako sa každý z

manželov staral o rodinu a na to ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

14.1. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňom uzavretia manželstva. a to
01.08.2014 vzniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a dňom právoplatnosti rozvodu manželstva

15.06.2021 došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
14.2. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov boli, a teda za aktíva
bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd považoval nehnuteľnosti v katastrálnom území C. U.,
obec C. U., okres Q., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, a to 1/ rodinný dom so súpisným
číslom XXXX, postavený na pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XXX a 2/ pozemky parcely

registra „C“ parc. č. XXXX/XXX, ostatná plocha o výmere XXX m2 a parc. č. XXXX/XXX, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XXX m2, ktoré boli nepochybne nadobudnuté stranami sporu do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas trvania manželstva (viď list vlastníctva). Všeobecná
hodnota nehnuteľností bola stanovená žalobcom na sumu 395.000 eur, pričom táto suma nebola
žalovanou rozporovaná a o ktorej výške nemá súd vzhľadom na inzerát, ktorým boli tieto nehnuteľnosti

(rodinný dom s pozemkami) ponúkaný na predaj ani pochybnosti. Na tejto sume sa strany sporu v rámci
snahy o predaj nehnuteľnosti počas konania samy dohodli. Súd preto považuje všeobecnú hodnotu
nehnuteľností za účelom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva za nespornú a preukázanú.
14.3. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov boli aj hnuteľné veci
nadobudnuté počas trvania manželstva, a to zariadenie a vybavenie rodinného domu (nadobudnutého

počas trvania manželstva), konkrétne 1/ nábytok v obývacej izbe - masív, 2/ nábytok v spálni, 3/
jedálenský stôl a stoličky - masív, 4/ sedacia U súprava, 5/ LCD televízor, 6/ záhradný nábytok - sedačka
kreslá stôl a 7/ aku kosačka s nabíjačkou, ktorých existenciu žalovaná potvrdila a žalovaná žiadnym
spôsobom nerozporovala resp. ich existenciu potvrdila, keď uviedla, že si polovicu zariadenia domu
môže žalobca zobrať. Ani zostatková hodnota hnuteľných vecí stanovená žalobcom nebola zo strany

žalovanejžiadnymspôsobomrozporovaná,asúdjutakpovažujezanespornúavkonanízapreukázanú.
14.4. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú aj finančné prostriedky na
účte žalobcu vedenom v Tatra banka, a.s. vo výške 447,85 eura a finančné prostriedky na účte žalovanej
vedenom v SLSP, a.s. v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 100,89 eura
(viď potvrdenia). Ako už súd vyššie uviedol, rozsah masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov

v časti aktív nebol medzi stranami vôbec sporný a vyplýval aj z predložených listinných dôkazov, a
preto ho tak aj ustálil. Rovnako nebola sporná a je tak preukázaná aj hodnota aktív bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.
14.5. Súd však na rozdiel od tvrdenia žalobcu nezahrnul do masy BSM zostatok bezúčelového úveru č.
XXXXXXXXXX vo výške 6.458,65 eura, keďže žalobca žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal, že išlo

o spoločný úver strán sporu alebo že tento bol nadobudnutý žalobcom ako jedným z manželov za trvania
manželstva a v konaní nebolo preukázané ani to, že tento sa vynaložil na majetok v bezpodielovom
spoluvlastníctve (a nie na veci slúžiace osobnej potrebe či na výkonu povolania žalobcu). V potvrdení zo
dňa 10.11.2021 Tatra Banka, a.s. len klientovi - žalobcovi potvrdila zostatok istiny bezúčelového úveruvo výške 6.458,65 eura ku dňu 15.06.2021, avšak z uvedeného potvrdenia nie je zrejmé, že ide o úver,
ktorý vznikol za trvania manželstva. Deň vzniku záväzku ani dlžník z tohto potvrdenia nevyplýva, pričom
žalobca nepredložil iné listiny, ktoré by jeho tvrdenia týkajúce sa zahrnutia do pasív preukázali (napr.

úverovú zmluvu). V tomto smere súd uvádza, že dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, ktorý ak žiada,
aby bola pohľadávka zahrnutá do pasív bezpodielového spoluvlastníctva manželov, musí preukázať,
že pohľadávka vznikla v čase trvania manželstva, čo sa nestalo, a preto súd nemohol túto pohľadávku
zahrnúť do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka.
Súd dodáva, že žalovaná v konaní spochybňovala resp. rozporovala práve (a jedine) tento úver žalobcu.

15.1. Po ustálení masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa súd zaoberal rozsahom výlučných
finančných prostriedkov, ktoré tá ktorá strana vynaložila na nadobudnutie majetku patriaceho do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda v akej výške boli použité výlučné prostriedky žalobcu
a žalovanej na spoločný majetok. V tomto smere si žalobca uplatnil sumu vo výške 90.990,70 eura,
ktoré boli žalobcom vynaložené na stavbu domu a žalovaná sumu vo výške 39.558 eura, ktoré boli

žalovanou vynaložené na kúpu pozemku a vybudovanie inžinierskych sietí na pozemku. Súd uvádza,
že výnosy je možné zohľadniť len v prípade, ak majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov stále existuje, čo v uvedenom spore je splnené, keďže tak vnosy žalobcu ako aj žalovanej boli
použité na nadobudnutie nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré
sú zároveň aj predmetom vyporiadania. Nárok na náhradu finančných prostriedkov jedného z manželov

vzniká okamihom, kedy došlo k vynaloženiu takto oddeleného (výlučného) majetku na majetok spoločný
aktorésavspoločnommajetkuprejavujú,pričomnavynaloženietýchtofinančnýchprostriedkovjedného
z manželov sa prihliada pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Súd preto skúmal, či išlo o
finančné prostriedky, ktoré patrili výlučne jednému z manželov, či vec, do ktorej boli finančné prostriedky
vložené stále existuje a je predmetom vyporiadania a tvorí predmet vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva manželov (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
18.11.2014 sp. zn. 7 Cdo 288/2013).
15.2. Vo vzťahu k finančným prostriedkom vynaloženým žalobcom na stavbu rodinného domu súd
uvádza, že z potvrdenia peňažného ústavu Prima banka Slovensko, a.s. zo dňa 11.11.2021 v spojení s
kúpnou zmluvou zo dňa 03.05.2016 (viď bližšie bod 10.6. odôvodnenia rozsudku) vyplýva, že finančné

prostriedkyvovýške90.990,97eurapochádzalivýlučnezjehovlastných(oddelených)zdrojovzískaných
predajom nehnuteľností v jeho výlučnom vlastníctve, pričom medzi stranami nebolo sporné, že žalobca
na stavbu rodinného domu finančné prostriedky v takejto sume aj vynaložil. Žalobca tvrdil a žalovaná pri
svojej výpovedi tiež potvrdila, že žalobca mal pred uzavretím manželstva nehnuteľnosti v Chorvátskom
U., ktoré predal a predajom získal finančné prostriedky, a že žalobca financoval stavbu rodinného domu,

ktorý je predmetom vyporiadania s tým, že dal so stavby rodinného domu z výlučných prostriedkov sumu
cca 91.000 eur. Súd preto uzavrel, že v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
je potrebné zohľadniť uplatnené a preukázané výnosy žalobcu v sume 90.990,97 eura.
15.3. Vo vzťahu k finančným prostriedkom vynaloženým žalovanou na nadobudnutie pozemku a
vybudovanie inžinierskych sietí na tomto pozemku súd uvádza, že z platobných príkazov zo dňa

06.02.2015 v spojení so zmluvou o dielo zo dňa 03.02.2015 a kúpnymi zmluvami zo dňa 03.02.2015
a 12.01.2015 (viď bližšie bod 10.7. odôvodnenia rozsudku) vyplýva, že finančné prostriedky vo
výške 39.558 eur pochádzali výlučne z jej vlastných (oddelených) zdrojov získaných predajom
nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve, pričom žalovaná aj žalobca potvrdili, že na kúpu pozemku
a na vybudovanie inžinierskych sietí na pozemku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov boli

použité výlučné prostriedky žalovanej. Súd preto uzavrel, že v rámci vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov je potrebné zohľadniť uplatnené a preukázané výnosy žalovanej vo výške
39.558 eur.

16.1. Žalobca pôvodným návrhom žiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadať tak, že

nehnuteľnosti (rodinný dom s pozemkami) vrátane vnútorného vybavenia a zariadenia (špecifikovaného
vyššie) by súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej s povinnosťou výplaty vyrovnacieho podielu
žalobcovi s čím žalovaná vyslovila súhlas, keď v spore uviedla, že by chcela dom nadobudnúť, keďže v
ňombývaajetojejdomov.Následnežalobcanavrholajalternatívu,ženehnuteľnostivrátanevnútorného
vybaveniaazariadeniabysúdprikázaldovýlučnéhovlastníctvažalobcuspovinnosťouvýplatyžalovanej

s tým, že finančné prostriedky na zaplatenie vyrovnacieho podielu má k dispozícii. Súd sa preto zaoberal
tým, komu má nehnuteľnosti a hnuteľné veci v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
pripadnúť, pričom súd sa pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov riadil nasledovnými
úvahami.16.2. Rodinný dom so súpisným číslom XXXX, pozemky parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XXX a
parc. č. XXXX/XXX súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej, keďže žalovaná v ňom má vedený
trvalý pobyt a podľa zhodného tvrdenia strán tento rodinný dom aj obýva. Súd preto zohľadnil pôvodný

návrh žalobcu uvedený v žalobe a doplnení žaloby, ako majú byť nehnuteľnosti vyporiadané a tiež
návrh žalovanej, ktorá o nehnuteľnosti od počiatku prejavovala záujem a výslovne uviedla, že chce v
dome zotrvať, keďže je to jej domov. Rovnako súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej hnuteľné
veci pozostávajúce zo zariadenia a vybavenia domu, ktoré podľa svojej povahy slúžia užívaniu domu a
súdu sa preto javilo ako vhodné, aby hnuteľné veci boli prikázané žalovanej spolu s nehnuteľnosťami.

Alternatívny petit o prikázaní nehnuteľnosti žalobcovi súd nevyhodnotil ako vyhovujúci, a to jednak
z dôvodu, že rodinný dom obýva žalovaná, ktorá oň prejavila záujem, žalobca tam už niekoľko
rokov nebýva a naviac za situácie, že žalobca prikázanie nehnuteľností žalobcovi ako alternatívu
navrhol až po pojednávaní, ktoré bolo odročené za účelom mimosúdnych rokovaní v nadväznosti na
neochotu žalovanej vykonať pôvodne dohodnutý predaj. Súd pri vyhodnotení toho, komu nehnuteľnosť
prikázať zohľadnil najmä záujmy strán a spravodlivé usporiadanie vzťahov aj s ohľadom na užívanie

nehnuteľnosti žalovanou a jej právo na obydlie s tým, že žalobca potrebu zabezpečenia obydlia v rámci
konania ani netvrdil.
16.3. Čo sa týka finančných prostriedkoch na účtoch patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov súd prihliadol na to, v koho prospech je účet vedený (t.j. kto je majiteľom účtu) a do výlučného
vlastníctva žalobcu prikázal v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva existujúci zostatok na

účte žalobcu v Tatra banka, a.s. vo výške 447,85 eura a do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal
zostatok na účte žalovanej v SLSP, a.s. vo výške 100,89 eura. Súd uvádza, že takéto rozdelenie
majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa súdu javí ako spravodlivé a najmä
zohľadňujúce záujmy a potreby strán sporu.

17.1. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd vychádzal predovšetkým zo
zásady rovnosti podielov manželov v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka.
17.2. Žalovanej boli do výlučného vlastníctva prikázané nehnuteľnosti, hnuteľné veci a majetkové
hodnoty v celkovej hodnote 400.600,89 eura (rodinný dom a pozemky spolu v hodnote 395.000 eur,
hnuteľné veci v rodinnom dome v hodnote 5.500 eur a finančné prostriedky na účte v sume 100,89

eur). Čo sa týka trhovej hodnoty nehnuteľností a zostatkovej hodnoty hnuteľných vecí súd odkazuje
na zistený skutkový stav uvedený vyššie, kde je popísané ako súd postupoval pri zisťovaní hodnoty
nehnuteľností, hnuteľných vecí a majetkových hodnôt. Žalobcovi boli do výlučného vlastníctva prikázané
finančné prostriedky v celovej výške 447,58 eura.
17.3. K výpočtu vyrovnávacieho podielu titulom vyplatenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov

súd uvádza: žalovaná by mala zaplatiť žalobcovi titulom vyporiadania sumu 200.300,44 eura, čo je
polovica z hodnoty vyporiadavaných nehnuteľných a hnuteľných vecí a majetkových hodnôt a od tejto
sumy je potrebné odpočítať polovicu hodnoty finančných prostriedkov, ktoré boli prikázané žalobcovi,
teda 223,92 eura, čo predstavuje sumu 200.076,52 eura. Vzhľadom na výnosy žalobcu a žalovanej je k
tejto sume potrebné prirátať sumu 90.990,97 eura ako sumu výnosov vynaloženú žalobcom a odpočítať

sumu 39.558 eur ako výnosy vynaložené žalovanou. Výpočet sumy z titulu vyporiadania BSM, ktorú
je povinná zaplatiť žalovaná žalobcovi je nasledovný: 200.076,52 + 90.990,97 - 39.558 = 251.509,49
eura. Túto sumu je žalovaná povinný zaplatiť žalobcovi titulom vyporiadania. Súd dodáva, že výpočet
predostretý žalovanou nezodpovedá hodnote bezpodielového spoluvlastníctva manželov a podielom
manželov.

17.4. Súd vo vzťahu k tvrdeniam žalovanej týkajúcim sa starostlivosti o domácnosť považuje za
potrebné dodať, že aj keď si uvedomuje, že by pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva má
súd zohľadniť aj skutočnosti, ako sa každý z manželov staral o rodinu a zohľadniť aj starostlivosť o
spoločnú domácnosť, tieto v konaní nemal dôvod finančne zohľadniť, a to jednak z dôvodu, že počas
manželstva strany sporu nevychovávali spoločne maloleté deti a tiež s poukazom na to, že strany v

rámci výsluchu potvrdili, že žalobca sa staral o domácnosť po finančnej stránke, keďže pracoval a mal
príjem a žalovaná sa starala o chod domácnosti spočívajúci v osobnej starostlivosti. Súd tak uzavrel,
že v rámci manželstva sa tak žalobca ako aj žalovaná podieľali na zveľaďovaní a udržiavaní majetku
patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rámci svojich možností a schopností. Naviac
ani žalobca ani žalovaná si v konaní starostlivosť o rodinu, domácnosť či udržiavanie spoločných vecí

žiadnym spôsobom finančne neocenili (v tomto smere si nesplnili povinnosť tvrdenia).

18. S ohľadom na výšku vyrovnacieho podielu, ktorú má žalovaná povinnosť žalobcovi vyplatiť, súd
s poukazom na § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku ustanovil dlhšiu, a to 120-dňovú lehotuna splnenie uloženej povinnosti, plynúcu od právoplatnosti rozsudku, pričom vzhľadom na to, že sám
žalobca navrhol lehotu 90 dní, táto skutočnosť nespôsobí žalobcovi neprimeranú ujmu.

19. Záverom súd považuje za potrebné uviesť, že súdne rozhodnutie nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila (k tomu viď rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 aj rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskejrepublikyzodňa30.11.2011sp.zn.1Cdo/158/2010).Vosvetleuvedenéhosasúdnezaoberal
ďalšími tvrdeniami strán sporu napr. daňovými a odvodovými povinnosťami, nakoľko tieto nesúvisia
s predmetom sporu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a pri vyporiadaní sa
nezohľadňujú. Súd v tomto konaní vykonal dôkazy potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu
a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné, tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj osobitne

vyhodnotil.

20.1. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP a § 256
ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Pokiaľ ide
o náhradu trov konania pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov Civilný sporový

poriadok žiadne výslovné pravidlo, ktoré by konanie vynímalo z pôsobnosti § 255 CSP neobsahuje.
Všeobecne sa pritom uznáva, že výnimky z pravidla je nutné vykladať skôr reštriktívne než extenzívne.
Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je teda namieste vychádzať z § 255
CSP a uplatniť základné pravidlo, a to je zásada úspechu vo veci. Posúdenie úspechu strany v
spore o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov vzhľadom k jednotlivým návrhom na

vyporiadanie konkrétnych položiek, záleží na úvahe súdu a nemožno pritom postupovať s matematickou
presnosťou. Pri rozhodovaní o náhrade trov v tomto spore je potrebné prihliadať tiež na postoje oboch
strán v priebehu súdneho sporu.
20.2. Žalobca sa voči žalovanej domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov s
tým, že súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo v súlade s návrhom žalobcu len s výnimkou

pasív (pohľadávky z bezúčelového úveru, ktorú súd na rozdiel od žalobcu do masy bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nezahrnul). Žalobca bola teda v konaní o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva (vo zvyšku) úspešný, súd rozhodol v súlade s jej procesným návrhom a rozdelil
majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak ako to žalobca v žalobe žiadal, a
preto súd uzavrel, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania prináleží. Súd zohľadnil aj pasivitu

žalovanej vo vzťahu k predžalobným návrhom žalobcu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov dohodou, návrhov žalobcu už v rámci konania a tiež správanie žalovanej a má za to, že
by nebolo spravodlivé, ak by si žalobca, ktorý bol kvôli neochote žalovanej nútený podať žalobu o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (vzhľadom na trojročnú lehotu v zmysle § 149
ods. 4 Občianskeho zákonníka), hradil trovy konania sama. Podľa názoru súdu nie je dôvod na aplikáciu

§ 257 CSP, keďže prejednávaný spor svojim predmetom nie je ničím výnimočný a podľa názoru súdu
neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal žalobcovi náhradu trov konania
priznať. Súd tak dospel k záveru, že žalobcovi vzhľadom na jeho úspech v spore patrí proti žalovanej
náhrada trov konania v celom rozsahu, a preto súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

20.3. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

21. O povinnosti strán sporu zaplatiť súdny poplatok za žalobu v zmysle § 7 ods. 8 zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov rozhodne súd samostatným uznesením,

ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.