Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. marec 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/92/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411207298
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1411207298.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.AdelyUnčovskejačlenovsenátu

JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej v právnej veci žalobcu: K. K., J.. XX.X.XXXX, G. E.
XX, G., zastúpeného: S.. I. A., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XX, G. proti žalovanej: F.. Z. H., J.. XX.X.XXXX, G.
I.. Š. XX, N. o ochranu osobnosti a o vzájomnej žalobe žalovanej, na odvolanie žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 10.7.2019, č. k. 25C/227/2011-207, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti potvrdzuje.

Žalobcovi sa proti žalovanej p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť do 15 dní od právoplatnosti

rozsudku zaslať všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v objekte bytového domu na E. XX
I. G. na ich adresy uvedené na liste vlastníctva č. XXXX pre okres G. F., obec mestská časť X., H..
Ú.. X., formou doporučenej zásielky list s textom: „Vážení vlastníci bytov a nebytových priestorov, v
priebehu mesiaca apríl 2011 som vlastníkom bytov vložila do poštovej schránky písomnosť s dátumom
zo dňa 18.04.2011 týkajúcu sa problematiky vtedy aktuálnej rekonštrukcie bytového domu na E. XX, I.
G. a o postupoch súvisiacich s financovaním tejto rekonštrukcie. Touto cestou sa ospravedlňujem za
výrok, ktorým som v tejto písomnosti uviedla, že K. K. zavádza a klame, že nebudeme na rekonštrukciu

doplácať. F.. Z. H.“ (výrok I.). Vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.). Vzájomnú žalobu žalovanej v celom
rozsahu zamietol (výrok III.) a vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu
(výrok IV.).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 11, § 13 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že na základe vykonaného dokazovania mal
preukázané, že návrh žalobcu, ktorým sa domáhal morálnej satisfakcie je z časti dôvodný. Dospel

k záveru, že písomným výrokom uvedeným v lístku, ktorý žalovaná v priebehu mesiaca apríl 2011
vhodila do schránok v bytovom dome na E. XX, ktorým v tejto písomnosti uviedla, že „K. K. zavádza
a klame, že nebudeme na rekonštrukciu doplácať“, žalovaná zasiahla do práva žalobcu na ochranu
osobnosti, a to predovšetkým do jeho dobrého mena a občianskej cti, keď predmetným listom bolo
konanie žalobcu v súvislosti s vykonávaním jeho činnosti ako zástupcu vlastníkov bytov v objekte
bytového domu podľa zákona č. 182/1993 Z.z., za klamlivé, resp. zavádzajúce. Uzavrel, že sa zo strany
žalovanej jednalo o nepravdivé skutkové tvrdenie, ktoré žiadnym spôsobom nepreukázala. Mal za to,

že významom slova „klamať“ (obdobne „zavádzať“) žalovaná označila žalobcu za človeka vedome
hovoriaceho nepravdu, vyvolávajúceho nesprávnu predstavu, pričom v konaní z ničoho takéto vedomé
konanie žalobcu nevplynulo. Uviedol, že zástupca vlastníkov musí počítať s tým, že sa dostane aj do
konfrontačných situácií s vlastníkmi, to však neznamená, že musí akceptovať aj bezdôvodné označenieza klamára. Z uvedeného dôvodu uložil žalovanej povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi spôsobom, že
ospravedlnenieoslovívšetkýchvlastníkovbytovanebytovýchpriestorovbytovéhodomunaE.E.XX,tak,
ako malo potenciál osloviť vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu aj oznámenie, ktoré

v apríli 2011 vhodila žalovaná do ich schránok. Vo vzťahu k požadovanému ospravedlneniu za výrok, že
žalobca sfalšoval zápisnicu zo schôdze vlastníkov zo dňa 26.06.2008, súd prvej inštancie v tejto časti
žalobenevyhovel,nakoľkopodľajehonázorutaktonaformulovanývýroknebolobsahomlistužalovaneja
z dikcie uvedenej v lístku „...zápisnica zo schôdze z 26.06.2008 je sfalšovaná...“ nie je možné v celkovom
kontexte vyjadrenia vyvodiť, že falšovať zápisnicu mal priamo žalovaný. K žalobcom uplatnenému

nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch, súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca neoznačil
ani nepredložil dôkaz, ktorým by preukázal mieru, akou bola jeho dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti
znížená, nepreukázal, že sa o obsahu lístka dozvedela širšia verejnosť v mestskej časti a neboli tiež
preukázané žiadne skutočnosti, na ktorých by sa odrazil ich nepriaznivý účinok v rodinnom alebo
pracovnom živote žalobcu. Prvoinštančný súd uviedol, že žalobca je roky stále zástupcom vlastníkov
v bytovom dome na E. W.. XX v G., pričom za predpokladu, že by obyvatelia bytového domu mali čo

len najmenšie pochybnosti o jeho čestnosti, slušnosti, zodpovednosti a bezúhonnosti, nepochybne by
tomu tak nebolo. Súd prvej inštancie zároveň zamietol vzájomnú žalobu žalovanej. V časti, ktorou sa
žalovaná domáhala ospravedlnenia všetkým vlastníkom bytového domu na E. XX, súd prvej inštancie
vyvodil, že v tejto časti nie je žalovaná aktívne vecne legitimovaná, nakoľko žalovaná v čase, kedy
vzájomnú žalobu uplatnila, nebola vlastníčkou nehnuteľnosti v bytovom dome na E. XX. Pokiaľ ide o

časť vzájomnej žaloby žalovanej, týkajúcej sa ujmy, ktorú jej mal žalobca spôsobiť z titulu porušenia
vážnosti, dobrého mena ako aj traumy psychickej záťaže po celú dobu súdneho konania, súd prvej
inštancie uzavrel, že uplatnenie práva na súde je jedným zo základných ústavou garantovaných práv
(podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), pričom uplatnenie ústavou garantovaného práva
nepredstavuje zásah do práva na ochranu osobnosti. Súd prvej inštancie neprihliadol na námietku

miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava IV vznesenú zo strany žalovanej, s tým, že túto
možnosť mala do prvého úkonu, ktorý jej v konaní patril, pričom v zmysle § 470 ods. 4 Civilného
sporového poriadku, konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne
príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.
Vo vzťahu k argumentácii žalovanej ohľadom podaného trestného oznámenia, konštatoval, že trestné

oznámenie žalobkyne vedené pod č. k. ORP-BA4-KP-EK-618/2011 bolo pripojené k veci vedenej pod
č. k. ČVS: ORP-719/OEK-B4-2009 bez rozhodnutia, pričom vo veci vedenej pod č. k. ČVS: ORP-719/
OEK-B4-2009 bolo trestné oznámenie odmietnuté. Prvoinštančný súd zároveň uviedol, že sa v konaní
nezaoberal listinami predkladanými žalovanou (protest prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV
zo dňa 29.04.2011 č. Pd20/11-9, resp. dodatočným stavebným povolením Mestskej časti Bratislava -

Lamač č. 2018-2014/1181-2012/RUSK/KR/Ko, zo dňa 05.03.2018), nakoľko tieto listiny nemali súvis
s nárokmi uplatnenými v konaní. Zároveň nevykonával dokazovanie originálom zápisnice, nakoľko
žalobca jej obsah nespochybňoval, pričom v časti, ktorá sa mala týkať ospravedlnenia za falšovanie
zápisnice, žalobu žalobcu zamietol, lebo uzavrel, že samotná žalovaná v lístku neoznačovala priamo
žalovaného ako osobu, ktorá mala falšovať zápisnicu, pričom aj samotná žalovaná v priebehu konania

uvádzala, že nebolo jej úmyslom označiť žalobcu za falšovateľa. O trovách konania rozhodol podľa §
255 ods. 1 zák. č.160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a uzavrel, že do práva na
ochrany osobnosti žalobcu bolo žalovanou zasiahnuté a priznal mu v časti uplatneného nároku aj nárok
na primerané zadosťučinenie formou ospravedlnenia, pričom žalovaná bola so svojím nárokom v celom
rozsahu neúspešná, preto priznal žalobcovi nárok na náhradu konania v celom rozsahu, o výške ktorých

rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

3. Proti výroku I., III. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) a f) C.s.p., t.j., že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Vo vzťahu k výroku I. namietala, že jej súd uložil povinnosť zaslať text ospravedlnenia všetkým
vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, teda nie tým, ktorí boli vlastníkmi bytov a

nebytových priestorov na tejto adrese v čase, kedy žalovaná vhodila písomnosť zo dňa 18.4.2011 do
ich poštových schránok. Uviedla, že noví vlastníci bytov a nebytových priestorov nemôžu považovať
žalobcu za osobu nehovoriacu pravdu, resp. za osobu, ktorá „klame“ a „zavádza“ a nemožno žalovanej
uložiťpovinnosťadresovaťospravedlňujúcilistosobám,ktorýmnebolaadresovanápísomnosťžalovanejzo dňa 18.4.2011. Výrok napadnutého rozsudku z uvedených dôvodov považovala za nevykonateľný,
keďže jeho výrok smeruje voči osobám, ktorým nebol daný do dispozície list žalovanej zo dňa 18.4.2011,
a v očiach ktorých tak nemohlo byť poškodené dobré meno žalobcu, pričom rozhodnutie v tejto časti

nemôže splniť požadovaný účel. Vysvetlila, že v čase od r. 2007 do r. 2008 bola členkou komisie pre
prípravu a dohľad nad rekonštrukciou bytového domu, pričom jej návrh (suma 21,30 Sk/m2/mesiac,
rozpočítavanie nákladov na rekonštrukciu na obdobie 10 rokov od 1.7.2008 do 30.6.2018 v súlade s
predpokladanou zmluvou so ŠFRB, 7,70 Sk/m2/mesiac na tvorbu fondu na prevádzkované náklady
domu na dobu neurčitú a jednorazový príspevok na rekonštrukciu 500 Sk/m2, splatný do 30.9.2008)

bol schválený vlastníkmi bytov na schôdzi konanej dňa 26.6.2008. Následne dňa 14.4.2011 bolo
oznámené písomné hlasovanie vlastníkov o dodatočnom schválení stavebných úprav pred dokončením
rekonštrukcie, ktoré prebehlo v čase od 19.4. do 26.4.2011 s tým, že v oznámení bolo uvedené, že
vlastníci budú rekonštrukciu splácať nie 10 rokov ako sa dohodlo na schôdzi vlastníkov dňa 26.6.2008,
ale po dobu 15 rokov, preto považovala za potrebné na tento rozpor upozorniť všetkých vlastníkov.
Ďalej namietala, že v konaní žiadala predložiť originálne vyhotovenie zápisnice zo schôdze vlastníkov,

avšak žalobca predložil len kópiu zápisnice, ktorú označila za nedôveryhodnú. Poukázala na to, že v
konaní vysvetlila rozpor s obsahom zápisnice a oznámením o písomnom hlasovaní a tiež v informácii o
dohode o splácaní úveru na dobu 10 rokov, kedy v rámci zápisnice bolo uvedené na dobu neurčitú, resp.
nastálo, pričom žalovaná ako aj ostatní vlastníci bytov mali za to, že splácanie úveru na rekonštrukciu
bytového domu odsúhlasili na obdobie 10 rokov a v rámci oznámenia už bolo uvedené obdobie 15 rokov.

Uviedla, že z listu SBD vyplýva, že od 1.7.2018 sa ďalej pokračuje v splácaní za rekonštrukciu, teda
v rozpore s dobou dohodnutou na schôdzi vlastníkov, čo preukazuje jej tvrdenie, že pri rekonštrukcii
sa postupovalo v rozpore s odhlasovaným postupom a že na predmetnú rekonštrukciu budú vlastníci
doplácať, pričom s týmto dôkazom sa súd vôbec nevysporiadal. Zároveň z uvedeného vyplýva, že na
tomto skutkovom základe mala právo vysloviť hodnotiaci úsudok. Podľa jej názoru sa súd prvej inštancie

v rámci dokazovania mal zamerať na to, či to, čo bolo na schôdzi vlastníkov dohodnuté, sa premietlo
do zápisnice, ktorej originálne vyhotovenie bolo potrebné predložiť, či v rozpore s tým nie je oznámenie
o písomnom hlasovaní. Mala za to, že súd vyhovel žalobe len na podklade tvrdení žalobcu a kópie
zápisnice bez toho, aby žalobca v konaní preukázal, že zápisnica zo schôdze reflektuje tie podmienky
financovania rekonštrukcie, na ktorých sa vlastníci dohodli. Podľa jej názoru odôvodnenie napadnutého

rozsudku nie je dostatočné, keďže sa súd nedostatočne vysporiadal s jej námietkami vznesenými v
konaní. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. K odvolaniu podal žalobca vyjadrenie zo dňa 12.10.2019, v ktorom uviedol, že výrok I. napadnutého

rozhodnutia je nepochybne vykonateľný, nakoľko presne, odkazom na údaje uvedené v liste vlastníctva
aktuálne k času vykonateľnosti rozsudku identifikuje okruh adresátov ospravedlňujúceho listu, k zaslaniu
ktorého bola žalovaná zaviazaná. Poukázal na to, že výrokom I. určená množina adresátov je
znakovo totožná s množinou adresátov, ktorým bol odoslaný difamujúci list žalovanej a žalobca v
predmetnom bytovom dome stále býva a je aj v postavení zástupcu vlastníkov bytov. Vo vzťahu k

dokazovaniu originálom zápisnice zo schôdze vlastníkov poukázal na odôvodnenie rozsudku s tým, že
žalobca originálom zápisnice nedisponoval. Z pohľadu predmetu sporu mal za absolútne podstatné,
že predĺženie času splácania bezúročného úveru poskytnutého na rekonštrukciu bytového domu zo
Štátneho fondu rozvoja bývania z pôvodne predpokladaných 10 rokov na 15 rokov, nemohlo pri
bezúročnosti poskytnutého úveru postavenie vlastníkov bytov nijako negatívne zasiahnuť, naopak,

predĺženie času splácania úveru je pre nich jednoznačne finančne výhodné. Poukázal aj na to, že
výška príspevku do fondu údržby a opráv bytového domu bola vlastníkmi bytov aj po roku 2011
každoročne odsúhlasená a teda aj na rok 2018 a 2019. Výrok žalovanej, že žalobca „klame a
zavádza“ podľa jeho názoru ani nemôže byť kritikou, lebo jeho pravdivosť nemá žiadny skutkový
podklad. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu považoval (vrátane zamietajúceho výroku) za

dostatočné. Vo vzťahu k odvolaniu žalovanej proti zamietnutiu vzájomnej žaloby uviedol, že v tejto časti
žalovaná nijakým spôsobom odvolanie nezdôvodňuje. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok potvrdil.

5. Žalovaná reagovala podaním zo dňa 11.11.2019, v ktorom zopakovala svoju odvolaciu argumentáciu

týkajúcu sa nevykonateľnosti výroku I. napadnutého rozhodnutia. Ďalej uviedla, že účelom zisťovania
skutkového stavu veci nebolo posúdenie výhodnosti predĺženia doby splácania úveru z 10 na 15 rokov,
ale to, či vlastníkom skutočne bola predĺžená doba splácania úveru bez toho, aby o tom zákonným
spôsobom hlasovali na predmetnej schôdzi. Konštatovala, že následkom predĺženia doby splácanianákladov na rekonštrukciu vlastníci pokračujú v nezmenených úhradách do Fondu údržby a opráv aj
po 1.7.2018 a za obdobie od 1.7.2008 do 31.12.2024 uhradia v súvislosti s rekonštrukciou bytového
domu o cca 197 000 eur viac ako boli správcom vyčíslené náklady za celkovú rekonštrukciu. Poukázala

na to, že žalobca v konaní nepreukázal, na základe akého rozhodnutia dospel k tomu, že vlastníkom
bola už v písomnom hlasovaní uvedená predĺžená doba splácania nákladov z 10 rokov na max. 15
rokov. Uviedla, že nie je jej známe, na základe akého zákonného rozhodnutia požadujú od vlastníkov
úhrady do Fondu údržby a opráv aj po 1.7.2018, keď podľa výpočtov mali mať vlastníci všetky náklady
uhradené do 30.6.2018, rovnako žalobca nepreukázal, či si vlastníci odhlasovali použitie finančných

prostriedkov na rekonštrukciu, ktoré boli výlučne v zmysle hlasovania na schôdzi viazané iba na účely
rekonštrukcie bytového domu aj na iné účely. Namietala, že súd prvej inštancie sa nezaoberal v konaní
predloženými dôkazmi (oznámenie o písomnom hlasovaní, zmluva o úvere, list SBD). Poukázala tiež
na to, že žalobca sa nezmienil o zmene úverových podmienok aj napriek tomu, že zmluva o úvere bola
už podpísaná, zároveň zmenu úverových podmienok neschválili vlastníci bytov hlasovaním na schôdzi.
Uviedla, že žalobca nebol oprávnený na základe rozhodnutia vlády zmeniť za vlastníkov aj splácanie

nákladov do Fondu údržby a opráv. Mala za to, že správca bytového domu je povinný strpieť istú
mieru kritiky súvisiacu s výkonom jeho funkcie a z toho dôvodu mala žalovaná právo uviesť vlastníkom
bytov, že žalobca zavádza a klame, pokiaľ do zápisnice zo schôdze nezahrnul podmienky financovania
rekonštrukcie tak, ako sa na nich dohodli vlastníci bytov.

6. Žalobcavpísomnompodanízodňa6.6.2020zotrvalnasvojompredchádzajúcomvyjadreníauviedol,
že žalovaná stotožňuje pokrývanie nákladov rekonštrukcie bytového domu s celkovými akumulovanými
prostriedkami Fondu údržby a opráv bytového domu.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania ( 379, § 380 ods. 1

a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania
si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je nedôvodné.
Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav nezistil v postupe
súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( § 380 ods.2 C.s.p.).

8. Podľa§11Občianskehozákonníkafyzickáosobamáprávonaochranusvojejosobnosti,najmäživota
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

9. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa

upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

10. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v

spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

11. Občiansky zákonník poskytuje v § 13 ochranu osobnosti len v prípade takého porušenia občianskej
cti, ktoré predstavuje zásah do osobnosti človeka, pričom tento zásah musí byť objektívne spôsobilý
privodiť takúto ujmu. Predpokladmi úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je tak skutočnosť,

že došlo k neoprávnenému zásahu a tento zásah je objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach
chránených ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Obe náležitosti musia byť splnené, aby vznikol
právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany. Pod neoprávneným zásahom možno
rozumieť konanie smerujúce proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby, ktoré je objektívne
spôsobilé znížiť jej dôstojnosť, vážnosť a česť a ktoré ohrozuje jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti.

Neoprávneným zásahom je aj každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie zasahujúce práva fyzickej
osoby chránené v zmysle ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka.

12. K zásahom do osobnostných práv môže dôjsť slovom, písmom, obrazom i akýmkoľvek iným
konaním difamujúcej (zneucťujúcej, znevažujúcej, dehonestujúcej, diskreditačnej) povahy. Ak k takému

porušeniu malo dôjsť slovom, treba pri skúmaní primeranosti konkrétnych výrokov v prvom rade odlíšiť,
či sa jedná o skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci úsudok (kritiku), pretože podmienky kladené na
prípustnosť každej z týchto kategórií sa líšia. Skutkové tvrdenia sa opierajú o fakty, objektívne existujúcu
realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. Na rozdiel odskutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému faktu
zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti a to na základe vlastných
(subjektívnych) kritérií.

13. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne vyhodnotil výrok žalovanej uvedený v liste zo
dňa 18.4.2011 o tom, že žalobca klame a zavádza ako skutkové tvrdenie, nakoľko nejde o subjektívny
názor, ktorým sa má zaujať určitý postoj, ale ide o výrok, ktorým sa prezentuje fakt, a ktorého pravdivosť
je overiteľná. Rovnako možno dospieť k záveru, že uvedené skutkové tvrdenie je nepravdivé, nakoľko

v konaní nebola preukázaná jeho pravdivosť. Súd prvej inštancie zároveň správne dospel k záveru,
že uvedeným výrokom, ktorý sa dostal do sféry dispozície vlastníkov bytového domu (ktorých žalobca
zastupuje vo vzťahu k správcovi bytového domu), je spôsobilý zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu
z dôvodu, že ide o nepravdivý difamujúci výrok.

14. Žalovaná v odvolaní argumentovala skutočnosťami, ktoré s uvedeným výrokom nesúvisia, resp.

tvrdené skutočnosti nie sú spôsobilé preukázať pravdivosť jej tvrdenia o tom, že „žalobca zavádza a
klame, že vlastníci nebudú na rekonštrukciu doplácať“. Tvrdenie odvolateľky, že vlastníci sa na schôdzi
vlastníkov dňa 26.6.2008 dohodli na splácaní úveru počas 10-tich rokov, pričom v oznámení písomného
hlasovania zo dňa 14.4.2011 bolo uvedené, že vlastníci budú splácať úver 15 rokov, čo spôsobí, že budú
doplácať na rekonštrukciu, nevyplýva z vykonaných dôkazov. Ak aj v oznámení písomného hlasovania

bolo uvedené, že vlastníci budú splácať rekonštrukciu bytového domu 15 rokov, uvedené nemôže pri
vlastníkmi dohodnutom a nezmenenom objeme finančných prostriedkov získaných z bezúročného úveru
a inej (dlhšej) doby jeho splácania bez ďalšieho spôsobiť, že vlastníci budú na rekonštrukciu doplácať,
a že o doplácaní na rekonštrukciu niekto klame a zavádza. Uvedené platí bez ohľadu na to, či vlastníci
bytov schválili na schôdzi dňa 26.6.2008 zvýšenie mesačných úhrad do fondu údržby a opráv na 10

rokov alebo na neobmedzené obdobie, nakoľko uvedené nemá žiaden vplyv na objem zaplatených
finančných prostriedkov z poskytnutého úveru zo strany vlastníkov, ktorý podľa tvrdení žalobcu bol
napokon dohodnutý na 15 rokov. Na expresívne a difamujúce tvrdenie žalovanej, ktoré v písomnej forme
oznámila vlastníkom bytového domu, nebol žiadny faktický základ a pravdivosť uvedeného tvrdenia
žalovaná nepreukázala.

15. Vo vzťahu k námietke žalovanej, že výrok rozsudku, ktorým jej bola uložená povinnosť doručiť
písomné ospravedlnenie vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, je nevykonateľný,
odvolací súd konštatuje, že výrok obsahuje všetky formálne a obsahové náležitosti tak, aby spĺňal
kritérium vykonateľnosti. Možno tiež súhlasiť s tvrdením žalobcu, že výrokom I. určená množina

adresátov je znakovo totožná s množinou adresátov, ktorým bol odoslaný difamujúci list žalovanej a
žalobca v predmetnom bytovom dome stále býva a je aj v postavení zástupcu vlastníkov bytov. Je
potrebné konštatovať, že pri takýchto formách zásahu do osobnostných práv, kedy sa difamačný výrok
dostane do sféry dispozície väčšieho počtu adresátov, sa účel satisfakcie zachová tým, že primerané
zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia sa dostane do sféry dispozície rovnakému okruhu adresátov,

bez potreby stotožnenia týchto jednotlivých osôb. V opačnom prípade by sa reálna možnosť ochrany
osobnostných práv sťažila takým spôsobom, že by prakticky stratila akýkoľvek zmysel.

16. Pokiaľ ide o odvolaním napadnutý výrok III., žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne konkrétne
odvolacie námietky, ktorými by odôvodňovala jeho nesprávnosť. Odvolací súd považoval odôvodnenie

predmetného výroku vykonané súdom prvej inštancie za dostatočné a riadne a vzhľadom na absenciu
konkrétnych odvolacích námietok dospel k záveru o správnosti uvedeného výroku.

17. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti (vrátane
správneho výroku o trovách konania) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal úspešnému žalobcovi proti neúspešnej
žalovanej s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa §
262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktorý vydá súdny úradník.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).