Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. február 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4408211157
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4408211157.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov

JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: ELISIUM, s. r. o., so sídlom Nové
Zámky, Hlavné námestie 7, IČO: 36 550 981, zastúpený Advokátskou kanceláriou STANĚK VETRÁK &
PARTNERI, s. r. o., so sídlom Bratislava, Vlčková 18, IČO: 36 795 038, v mene ktorej koná advokát a
konateľ JUDr. Anton Staněk, proti žalovanému: Shin Heung Precision Slovakia s. r. o., so sídlom Šaľa
- Veča, Šaľa - Duslo 7236, IČO: 35 889 519, zastúpený Advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s.
r. o., so sídlom Bratislava, Radlinského 2, IČO: 35 955 341, zastúpený advokátom a konateľom JUDr.
Danielom Futejom, PhD., a Ing. Mgr. Rudolfom Sivákom, advokátom so sídlom Bratislava - Záhorská

Bystrica, Plánky 52, o zaplatenie 20 938,39 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/194/2008-391, z 18. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti výroku a výroku o trovách
konania m e n í tak, že žalobu z a m i e t a a žalovanému voči žalobcovi priznáva náhradu trov
prvoinštančného konania v plnom rozsahu.

Žalovanému voči žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 18. 11. 2016, č. k. 9C/194/2008-391, uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12 775 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 30.
05. 2007 do zaplatenia zo žalovanej sumy, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku
žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 22 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 39, § 123, § 451 ods. 1, § 458 ods. 1 a § 517 ods. 2

zákona č. 40/1964 zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“).

3. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu
prvej inštancie dňa 05. 08. 2008 domáhal od žalovaného pôvodne zaplatenia sumy 630 790,- Sk spolu
s príslušenstvom a náhrady trov konania. Podaním žalobcu doručeným prvoinštančnému súdu dňa
13. 03. 2015 požiadal o úpravu petitu žaloby, ktorú súd pripustil uznesením zo dňa 19. 03. 2015, č.
k. 9C/194/2008-226, podľa ktorej žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 20 938,39 eur spolu s

8,5 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 18. 05. 2007 do zaplatenia. V prípade úspechu zaviazať
žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V
žalobe žalobca uviedol, že dňa 01. 03. 2006 uzavrel podľa ustanovenia § 588 a nasl. Občianskeho
zákonníka v platnom znení ako kupujúci s Ing. G. G., správcom konkurznej podstaty úpadcu ElektrosvitNové Zámky, a. s., so sídlom v Nových Zámkoch ako predávajúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej
bol prevod vlastníckeho práva k stavbe - sklad hutného materiálu, bez súpisného čísla, postavený na
parcele č. XXXX/XX. o výmere 1327 m2, zastavané plochy a nádvoria, evidované na LV č. XXXXX pre

kat. územie L. X., obec L. X., okres L. X., vedený Okresným úradom Nové Zámky, odborom katastrálnym
do vlastníctva žalobcu. Z dôvodu, že do času speňažovania majetku úpadcu správcom konkurznej
podstaty existovala prevádzaná uvedená stavba ako súčasť komplexu nehnuteľného majetku úpadcu,
po jej oddelení a uzavretí kúpnej zmluvy medzi žalobcom a správcom konkurznej podstaty úpadcu,
požiadal dňa 30. 08. 2006 správca konkurznej podstaty úpadcu ako oprávnená osoba, Mesto Nové

Zámky, ako príslušný správny orgán o určenie súpisného čísla k prevádzanej stavbe. Dňa 25. 09.
2006 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o určení súpisného čísla k prevádzanej stavbe, vydané
Mestom Nové Zámky. Žalobca sa stal vlastníkom na príslušnom LV v roku 2009. Žalobca mal za to,
že to neznamená, že nie je vlastníkom prevádzanej stavby, naopak, bol ním odo dňa uzavretia kúpnej
zmluvy a bol jediným subjektom oprávneným z obligačno-právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou
nakladať s nehnuteľnosťou, a to v súlade s ustanoveniami kúpnej zmluvy. Spoločnosť REALITY-

OBCHODNÁ, a.s., vlastník parcely č. XXXX/XX, na ktorej je postavená prevádzaná stavba, previedla
uvedenýpozemokspolusprevádzanoustavbous(nezákonne)určenýmsúpisnýmčíslomnaspoločnosť
REALITY-NÁJOMNÉ DOMY, a.s., so sídlom Dubnica nad Váhom. Táto obchodná spoločnosť napriek
vedomosti o vydaní proteste prokurátora a následnom zrušení rozhodnutia Mesta Nové Zámky, o určení
súpisného čísla pre žiadateľa REALITY-OBCHODNÁ, a.s., ako aj napriek skutočnosti, že nie je a

nemôžebyťvlastníkomprevádzanejstavby,uzavrelaakoprenajímateľnájomnúzmluvusospoločnosťou
REALITY-SPRÁVCOVSKÁ, a.s., so sídlom Dubnica nad Váhom ako nájomcom, predmetom užívania
ktorej bola prevádzaná stavba žalobcu. Spoločnosť REALITY-SPRÁVCOVSKÁ, a.s., ďalej ako nájomca
uzavrela nájomnú zmluvu so žalovaným ako podnájomcom, ktorej predmetom užívania bola prevádzaná
stavba žalobcu. Dňa 12. 03. 2007, keď žalobca zistil, že nehnuteľnosť, ktorej právo užívania mu náleží,

užíva žalovaný bez toho, aby vstúpil so žalobcom bez akéhokoľvek právneho záväzkového vzťahu,
listom zo dňa 12. 03. 2007 žalobca žalovanému túto skutočnosť oznámil.

4. Žalovaný, ktorý v čase od 01. 08. 2006 do 31. 03. 2007 užíval prevádzanú stavbu, aj napriek tomu, že
ju užíval na základe podnájomnej zmluvy, ako podnájomca, v nadväznosti na nájomnú zmluvu uzavretú

s nevlastníkom prevádzanej stavby, a teda aj bez súhlasu vlastníka resp. prenajímateľa nehnuteľnosti,
ktorý je vyžadovaný podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme
nebytových priestorov v platnom znení, za účelom realizácie podnájomného vzťahu sa podľa žalobcu
bezdôvodne obohatil na jeho úkor z toho dôvodu, že plnil a nájomné platil právnickej osobe, ktorá nie
je vlastníkom nehnuteľnosti, nie je oprávneným držiteľom nehnuteľnosti a nie je osobou oprávnenou

s nehnuteľnosťou nakladať. Žalobca má za to, že realizovaný právny úkon, nájomná zmluva, ako aj
podnájomná zmluva predstavujúci dôvod plnenia žalovaného, nemohol vzhľadom k jeho neplatnosti
vyvolať žiadne právne účinky a považoval ho za neplatný podľa ustanovenia § 39 OZ. Žalobca si v
žalobe uplatnil výšku bezdôvodného obohatenia predstavujúcu čiastku 20.938,39 eur (23,24 eur / 1 m2 /
1 rok x 1348 m2), o ktorú sa žalovaný na jeho úkor obohatil. Túto cenu mal určenú podľa stanovenia

trhovej ceny nájomného zo dňa 17. 04. 2008, vyhotoveného Ing. N. G. - Korekt realitná kancelária so
sídlom Nové Zámky na výšku 19,92 eur - 23,24 eur na 1 m2 ročne, ako aj podľa určenia trhovej ceny
nájomného zo dňa 28. 07. 2008 vyhotoveného realitnou kanceláriou HYPO REAL s.r.o., podľa ktorého
bola trhová cena nájomného určená vo výške 23,24 eur - 33,19 eur na 1 m2 ročne. Žalobca si uplatnil
aj zákonný úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 odsek 2 OZ.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 07. 10. 2008 a
uviedol, že žalovaný nárok uplatnený v žalobe neuznáva z dôvodu, že žalobca doteraz právne nie je
vlastníkom nehnuteľnosti označenej ako sklad hutného materiálu postavenej na parcele č. XXXX/XX
vedenej Okresným úradom, odborom katastrálnym, na LV č. XXXXX. Z tohto dôvodu namietal aj aktívnu

legitimáciu žalobcu. Ďalej uviedol, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod č. k. 12C/36/2008 vo
veci navrhovateľa: REALITY-VĚŘITEL CZ, s.r.o., Uherský Brod, proti odporcovi: Shin Heung Precision
Slovakia s.r.o., so sídlom Nové Zámky, o zaplatenie 306 353,50 Sk s príslušenstvom, kde navrhovateľ
žiadal o prerušenie konania z dôvodu, že vo veci vlastníctva predmetnej budovy bol podaný návrh proti
správcovi konkurznej podstaty úpadcu Elektrosvit Nové Zámky, a.s. - W.. G. G. zo strany spoločnosti

REALITY-NÁJOMNÉ DOMY, a.s. so sídlom Dubnica nad Váhom, a preto navrhol žalovaný, aby toto
konanie bolo prerušené na dobu rozhodnutia ohľadne vlastníctva predmetnej budovy.6. Pred otvorením pojednávania súd oboznámil strany sporu, že do senátu 9C napadla aj vec pod sp.
zn. 6C/226/2008 pre zaujatosť zákonného sudcu, kde žalobca je v postavení žalovaného v 2. rade a
ide o určenie vlastníckeho práva k tej istej nehnuteľnosti, ktorá je predmetom aj tohto konania a uviedol

stranám sporu, že je potrebné prerušiť konanie kvôli veci pod sp. zn. 6C/226/2008, kde sa jedná o
určenie vlastníckeho práva k tej istej nehnuteľnosti, pretože tá nadväzuje aj na vec vedenú na tunajšom
súde pod sp. zn. 12C/36/2008 a následne súd uznesením zo dňa 28. 10. 2008 č. k. 9C/194/2008-45
prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn.
6C/226/2008, pretože táto vec má vplyv na rozhodnutie a posúdenie celého nároku žalobcu vo veci

9C/194/2008. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 11. 2008. Vo veci samej súd pokračoval
v konaní vytýčením termínu pojednávania na deň 09. 03. 2015, pretože vec vedená na prvoinštančnom
súde pod sp. zn. 6C/226/2008 bola právoplatne skončená rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky
č. k. 6C/226/2008-1184 zo dňa 25. 03. 2013 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k.
8Co/277/2013-1254 zo dňa 25. 09. 2014 tak, že súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol a žalovaným
v 1., 2. a 3. rade náhradu trov konania nepriznal.

7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, na základe ktorého dospel k záveru, že žaloba
žalobcu je dôvodná. Žalobca listinnými dôkazmi dostatočne preukázal skutočnosti, ktoré odôvodňujú
jeho nárok. Jednoznačne bolo preukázané, že žalobca dňa 01. 03. 2006 uzavrel podľa § 588 a nasl. OZ
v platnom znení Kúpnu zmluvu, podľa ktorej kúpil od Ing. G. G., správcu konkurznej podstaty úpadcu

Elektrosvit Nové Zámky, a. s., stavbu - sklad hutného materiálu bez súpisného čísla postavený na
pozemkuparc.č.XXXX/XXuvedenýchvbodeB5znaleckéhoposudku.Keďžepredávajúcibolsprávcom
konkurznej podstaty úpadcu Elektrosvit Nové Zámky, na ktorý bol vyhlásený uznesením Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 18. 07. 2000 konkurz pod sp. zn. 3K 238/98, Krajský súd vyslovil súhlas a
schválil zásady speňažovania majetku z konkurznej podstaty úpadcu predajom mimo dražby. Ďalej bolo

preukázané, že bol uzavretý Dodatok č. 1 ku Kúpnej zmluve, kde sa špecifikovali a menili určité články
pôvodnej kúpnej zmluvy a tento Dodatok bol z 28. 12. 2006. Rozhodnutím o určení súpisného čísla
žalobca preukázal, že Mesto Nové Zámky rozhodlo o určení súpisného čísla pre nehnuteľnosť, stavbu -
sklad hutného materiálu pre W.. G. G., správcu konkurznej podstaty úpadcu, a to súpisným číslom XXXX
k uvedenej nehnuteľnosti. Zo spisu Správy katastra pod č. V XXX/XX bolo preukázané, že po uzavretí

Kúpnej zmluvy požiadal návrhom na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 12.
01. 2007 o zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, stavbe - skladu hutného materiálu na pozemku s
parcelou č. XXXX/XX so súpisným číslom XXXX. Zároveň Správa katastra Nové Zámky rozhodnutím zo
dňa 12. 02. 2007 rozhodla o zápise vlastníckeho práva tak, že konanie prerušil, a to z dôvodu, že tomuto
podaniu predchádza ďalšie konanie týkajúce sa tých istých nehnuteľností, ktoré boli doručené skôr a sú

zaevidované pod inými číslami vkladových a záznamových konaní. Vkladové konanie bolo vykonané v
prospech žalobcu dňa 11. 02. 2009, čo žalobca preukázal výpisom z LV č. XXXXX, kat. územia L. X.,
ktorý výpis bol vyhotovený dňa 12. 02. 2009. V tomto spise Správy katastra sa nachádza aj výňatok
znaleckého posudku, ktorý je citovaný v kúpnej zmluve zo dňa 01. 03. 2006. Žalobca preukázal, že je
vlastníkom iba budovy, skladu hutného materiálu s tým, že vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba

postavená, je žalovaný.

8. Kúpe nehnuteľnosti predchádzalo XX. kolo speňažovania konkurznej podstaty majetku úpadcu
Elektrosvitu, ktoré žalobca vyhral. Tieto skutočnosti sú zrejmé z rozsudku Okresného súdu Nové
Zámky č. k. 6C/226/2008 zo dňa 25. 03. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.

k. 8Co/277/2013-1254 zo dňa 25. 09. 2014 s tým, že rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol
právoplatnosť dňa 05. 11. 2011. Do tohto kola sa prihlásil aj pán C. K., ktorý bol konateľom jednotlivých
obchodných spoločností, ktoré žalobca chronologicky rozviedol v žalobe a v tom čase vlastnil tieto
obchodné spoločnosti, a to spoločnosť REALITY-OBCHODNÚ, a.s., ktorá pôvodne vlastnila parcelu,
na ktorej je postavená budova - hutný sklad a neskôr z tejto spoločnosti bola stavba prevedená na

spoločnosť REALITY-NÁJOMNÉ DOMY, a.s., v zastúpení opätovne pánom K., a keď tieto skutočnosti
žalobca zistil potom ako kúpil stavbu, sklad hutného materiálu, podal na Okresnú prokuratúru Nové
Zámky trestné oznámenie, keď zistil na príslušnej správe katastra, že kto je vedený na liste vlastníctva,
pričom nehnuteľnosť kúpil žalobca. Okresná prokuratúra Nové Zámky v tomto smere vydala protest,
podľa ktorého mala za to, že opatrením primátora mesta o určení súpisného čísla na sklad hutného

materiálu v prospech spoločnosti REALITY-OBCHODNÁ, a.s., bol porušený zákon a iný všeobecne
záväzný právny predpis. Porušenie spočíva vo vydaní rozhodnutia o určení súpisného čísla na základe
žiadosti bez stanovených náležitostí, ktorú nepodal stavebník stavby, resp. jeho právny nástupca,
vyhotovení rozhodnutia o súpisnom čísle bez stanovených náležitostí a v označení takej právnickejosoby za vlastníka stavby, ktorá nepreukázala vlastníctvo k stavbe a v určení súpisného čísla na stavbu,
ktorá nebola skolaudovaná.

9.Okresnáprokuratúrapotvrdilasvojímprípisomzodňa10.07.2006adresovanýmžalobcovi,žezistené
porušenia zákona v postupe a opatrení Mesta Nové Zámky pri určení súpisného čísla XXXX v prospech
REALITY-OBCHODNÁ, a.s., Trenčín, ktorá nehnuteľnosť nadobudla Kúpnou zmluvou z 25. 09. 2005,
zavkladovanou dňa 27. 09. 2005 pod č. V XXXX/XX, boli využité na podanie protestu prokurátora podľa §
22 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Okresná prokuratúra poukázala na porušenie

ustanovení o správnom konaní, ako aj na porušenie § 104 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku, v konaní o vydaný pasportu stavby - skladu hutného materiálu, vydaný
pre investora REALITY-SPRÁVCOVSKÁ, a.s., pretože táto spoločnosť nepreukázala, že je vlastníkom
stavby. Tieto skutočnosti nasvedčujú a preukazujú skutočnosť, prečo listom zo dňa 12. 03. 2007 oznámil
žalobca žalovanému skutočnosti, že žalovaný platí nájomné za užívanie stavby spoločnosti, ktorá nie
je a nikdy nebola vlastníkom tejto stavby. V oznámení žalobca žalovanému oznámil, že stavbu - sklad

hutného materiálu, kúpil Kúpnou zmluvou dňa 01. 03. 2006 a že o túto stavbu sa neúspešne uchádzala
aj spoločnosť pána Dokupila, ale nikdy ju nezískal do vlastníctva a keď ju aj získal, že mal vydaný list
vlastníctva, spáchal trestný čin podvodu a Okresná prokuratúra Nové Zámky svojím prípisom uviedla,
že došlo k porušeniu ustanovení zákona v súvislosti o rozhodnutí o pridelení súpisného čísla, ako aj
pasportu stavby na spoločnosť REALITY-SPRÁVCOVSKÁ, a.s., a REALITY-OBCHODNÁ, a.s. Obdobie

od uzavretia kúpnej zmluvy, až kým nedošlo k zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, žalobca musel
riešiť otázku zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, čomu predchádzali iné konania, a to
protest prokurátora v predmetnej veci a až potom mohlo dôjsť k zápisu vlastníckeho práva v prospech
žalobcu na liste vlastníctva. Kúpnou zmluvou nadobudol žalobca ex offo vlastnícke právo k predmetnej
nehnuteľnosti a bol dobromyseľný, čo sa preukázalo aj tým, že Okresná prokuratúra Nové Zámky, keď

vydala protest o tom, že spoločnosť REALITY-NÁJOMNÉ DOMY, a.s., nie je vlastníkom predmetnej
stavby, čo bolo v roku 2008, preto v roku 2009 mohlo dôjsť k zápisu vlastníckeho práva. V oznámení
žalobcu zo dňa 12. 03. 2007 žalobca oznámil žalovanému, že užíva vlastníctvo, ktoré patrí žalobcovi bez
odplaty a že zároveň žalovaný platil spoločnostiam pána Dokupila bez právneho titulu z bezdôvodného
obohatenia. Ďalšou výzvou žalobca zo dňa 17.5.2007 už vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 476

000,- Sk titulom užívania nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, keďže so žalovaným nemal uzavretú
žiadnu nájomnú ani podnájomnú zmluvu.

10. Žalovaný uviedol, že prenajímateľ REALITY-NÁJOMNÉ DOMY, a. s., uzatvoril zmluvu o nájme
s vedomím, že je oprávneným držiteľom nehnuteľnosti a že zmluvu o nájme uzatvoril platne. Obe

zmluvy o podnájme medzi nájomcom a žalovaným považoval za platné a z tohto dôvodu považoval
tvrdenie žalobcu o užívaní nehnuteľnosti zo strany žalovaného na základe neplatného právneho úkonu
za nepravdivé a nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za bezdôvodný, keďže nemá
právny základ. Žalovaný preukázal v tomto konaní, že uzatvoril s nájomcom REALITY-SPRÁVCOVSKÁ,
a.s. so sídlom Trenčín Zmluvu o podnájme dňa 21. 08. 2006, kde je konštatované, že nájomca je

nájomcom nehnuteľnosti, a to skladu hutného materiálu a odkazoval na platne uzavretú nájomnú zmluvu
s vlastníkom nehnuteľnosti. Doba podnájmu v tejto zmluve bola stanovená na dobu určitú počnúc od 01.
09. 2006 do 30. 11. 2006 a ďalšou zmluvou o podnájme uzavretou medzi tými istými subjektmi nájomcu
a podnájomcu ako Zmluvy zo dňa 21. 08. 2006 bola doba podnájmu stanovená tiež na dobu určitú
počnúc od 01. 12. 2006 do 31. 12. 2007 a zo spisu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 12C/36/2008 súd

zistil, že sa v spise nenachádza nájomná zmluva medzi prenajímateľom REALITY-NÁJOMNÉ DOMY, a.
s., a pôvodným nájomcom REALITY-SPRÁVCOVSKÁ, a.s., zo dňa 30. 05. 2006. Existenciu uvedenej
zmluvy žalovaný nepreukázal, čo znamená, že nemohlo dôjsť k platne uzatvorenej zmluve o podnájme
so žalovaným. Do posledného pojednávania žalovaný nenamietal dobromyseľnosť, ale tvrdil, že zmluvy
o podnájme uzatvoril s platným subjektom a nemal vedomosti o tom, že vlastníkom nehnuteľnosti

- skladu hutného materiálu, je žalobca. Dozvedel sa to, až z prípisu zo dňa 12. 03. 2007. Vtedy
prestal nehnuteľnosť užívať. Mal za to, že vlastníkom bol prenajímateľ REALITY-NÁJOMNÉ DOMY, a.s.
Tieto tvrdenia boli vyvrátené vyjadrením k žalobe právnej zástupkyni žalovaného v konaní právoplatne
skončenom na súde č. k. 12C/36/2008 zo dňa 21. 04. 2008, ktorá uviedla, že v mesiaci február 2007
sa žalovaný dozvedel, že predmet nájmu - sklad hutného materiálu, nie je vlastníctvom prenajímateľa,

s ktorým mal pôvodný nájomca REALITY-SPRÁVCOVSKÁ, a.s. a neskôr REALITY-SPRÁVCOVSKÁ
SK, s.r.o. Trenčín uzavretú zmluvu o nájme. Konštatovala, že zmluva o prenájme uzatvorená medzi
prenajímateľom a nájomcom je absolútne neplatná, keďže prenajímateľ prenajímal budovu, ktorej nebol
vlastníkom. Na LV č. XXXXX, kat. územia L. X. je vedený len pozemok parcely č. XXXX/XX, zastavanéplochy a nádvoria o výmere 1327 m2, ktorého vlastníkom je spoločnosť REALITY-NÁJOMNÉ DOMY,
a.s. Trenčín. Na základe uvedeného súd dospel k záveru o neplatnosti oboch zmlúv o podnájme podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka. taktiež uviedol, že zmluva o nájme medzi prenajímateľom a pôvodným

nájomcom, teda spoločnosťou REALITY-NÁJOMNÉ DOMY, a.s., a REALITY-SPRÁVCOVSKÁ, a.s., zo
dňa 30. 05. 2006 neexistuje, pretože jej existencia nebola preukázaná ani v konaní sp. zn. 12C/36/2008.
Žalovaný teda nemôže odvodzovať právo žalovaného, že platil za užívanie stavby správnemu subjektu
nájomné, pretože tieto skutočnosti nepreukázal. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015
zo dňa 16. 03. 2016, na ktorý žalovaný poukazoval prezentuje ochranu dobromyseľného vlastníka pri

nadobudnutí vlastníckeho práva a nie pri nadobudnutí obligačných záväzkov.

11. Prvoinštančný súd posúdil predmetnú vec ako návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia
podľa § 458 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný prestal byť
dobromyseľný, keď mu žalobca oznámil, že užíva jeho nehnuteľnosť bez akéhokoľvek právneho
základu, teda bez uzavretia nájomnej alebo podnájomnej zmluvy a že platby za užívanie nehnuteľnosti

platí nevlastníkov a ďalšou výzvou žalobcu bol už konkrétne vyzvaný, aby náhradu za užívanie
stavby platil žalobcovi, ktorý je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, výzvou zo dňa 17. 05. 2007.
Za podstatné súd považoval to, že žalobca sa domáha zaplatenia za užívanie stavby žalovaným
bezdôvodným obohatením, čím došlo k odčerpaniu úžitkov, teda že žalovaný užíval nehnuteľnosť,
bez platne uzavretého a právne legalizovaného záväzku voči žalobcovi a na druhej strane, že

nedošlo k zaplateniu odplaty za takéto užívanie vlastníkovi. Nejde teda o náhradu škody, ale vydanie
bezdôvodného obohatenia v podobe plnenia, ktoré bolo na úkor žalobcu už raz v minulosti definitívne
odčerpané, a to užívaním nehnuteľnosti žalovaným bez právneho titulu.

12. Žalovaný namietal výšku žalovanej sumy, ktorú si žalobca uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia

za užívanie stavby. Žalobca považoval za hodnotu dohodnutá výška nájomného, ktorú platil žalovaný
nájomcovi, ktorá bola výsledkom ponuky a dopytu na trhu. Súd uznesením č. k. 9C/194/2008-276 zo
dňa 29. 09 .2015 nariadil znalkyni z odboru stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti, aby
vypracovala Odborné stanovisko k výške nájomného resp. trhovej hodnoty nájomného za obdobie od
01. 08. 2006 do 31. 03. 2007 za nehnuteľnosť „sklad hutného materiálu“ nachádzajúcu sa v areáli

bývalého Elektrosvitu a.s., Nové Zámky. Znalkyňa odborné stanovisko č. XX/XXXX zo dňa 28. 04.
2016 predložil súdu s tým, že suma nájomného za jeden mesiac v spornom období bola vo výške
1 825 eur. Celkovo za obdobie od 01. 08. 2006 do 31. 03. 2007 určila výšku nájomného sumou
14 600 eur. Všetky námietky strán sporu boli na pojednávaní dňa 17. 10. 2016 výsluchom znalkyne
doriešené a žiadna zo strán posudok nenamietala a ani nežiadala vykonať dodatočné alebo kontrolné

odborné stanovisko. Žalovaný namietal, že prístupová komunikácia k spornej stavbe nebola ani vo
vlastníctve spoločnosti REALITY-SPRÁVCOVSKÁ, a.s., ale vo vlastníctve tretej osoby, čo malo byť
zohľadnené pri určení výšky nájomného. Súd prvej inštancie konštatoval, že pre posúdenie nároku
náhradybezdôvodnéhoobohateniabezpredmetné.Vpredmetnomkonaníbolopreukázané,čožalovaný
nepoprel, že nehnuteľnosť žalobcu žalovaný užíval a v užívaní nebol nijako obmedzovaný, to znamená,

že bral z tohto užívania plnohodnotný úžitok, a preto výška bezdôvodného obohatenia bola určená
tak, že bude braný do úvahy faktický stav, a teda neexistencia obmedzení pri užívaní nehnuteľnosti. V
súvislosti so sporným obdobím, súd nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že žalovaný nehnuteľnosť užíval od
01. 08. 2006, pretože nepreukázal predmetnú stavbu žalovaný v danom čase užíval. Poukázal len na
rekonštrukciu skladu, z ktorého vyvodil, že nehnuteľnosť je užívaná a zároveň nájomné za september

bolo vyššie ako ostatné mesiace. Uvedeným však nebolo preukázané užívanie nehnuteľnosti za august
2006, preto súd v tejto časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal celkovo sumu 12 775 eur za obdobie
od 01. 09. 2006 do 31. 03. 2007.

13. Súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 30. 05. 2007 do zaplatenia

zo žalovanej sumy, keď žalobca preukázal, že výzvu na zaplatenie za užívanie jeho stavby zaslal
žalovanému dňa 17. 05. 2007 a v tejto výzve uviedol, aby žalovaný zaplatil úhradu vo výške 476 000
Sk v lehote 7 pracovných dní. Pokiaľ mal v takejto lehote plniť, tak túto sumu mal zaplatiť do 29. 05.
2007 a až odo dňa 30. 05. 2007 sa najskôr mohol dostať do omeškania so zaplatením žalovanej sumy,
preto súd zmenil dátum, od ktorého je povinný zaplatiť zákonný úrok z omeškania žalovaný žalobcovi

zo žalovanej sumy.14. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 12 775,- eur
titulom bezdôvodného obohatenia a vo zvyšku, teda sumy 1 825 eur ako aj ďalšieho nároku celkove vo
výške 8 163,39 eura, žalobu zamietol.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. Vzhľadom k tomu, že žalobca
mal v konaní pomerný úspech, súd rozhodol, že mu priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu
22 %. K tomuto pomeru dospel nasledovne: základ 100 %, ktorý žalobca žiadal po pripustenej zmene
petitu žaloby bola suma 20 938,39 eur, 1 % z tejto sumy predstavuje 209,38 eura. Po odpočítaní 100

% sumy 20 938,39 eura od sumy 12 775 eur, teda tej, ktorú súd priznal, dostávame sumu 8 163,39 eur.
Sumu 12 775 eur, ktorú súd priznal, keď vydelíme 1 % zo 100 % (12 775 : 209,38 eura), dostávame
61 %, čo predstavuje úspech v tomto konaní žalobcu a neúspech je vypočítaný sumou 8 163,39 eura :
209,38 eura (1 % zo 100 %), a dostávame sumu 39 %, čo predstavuje neúspech. Keď odpočítame
úspech od neúspechu 61 % - 39 % = 22 %, čo predstavuje pomerný úspech žalobcu v tomto konaní.
O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti tohto konania

v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP.

16. Proti tomuto rozsudku v jeho vyhovujúcej časti a v časti trov konania podal v zákonnej lehote
odvolanie žalovaný, žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo alternatívne, aby žalobcu v celom rozsahu

zamietol. Namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Opakovane poukázal na to, že Zmluvu o podnájme
uzatvoril legitímne s nájomcom, ktorý budovu užíval na základe Zmluvy o nájme uzatvorenej s
prenajímateľom ako so skutočným vlastníkom. Žalovaný teda budovu nadobudol do užívania na základe

Zmluvy o podnájme v dobrej viere a za účelom výkonu svojej podnikateľskej činnosti. Prvýkrát sa
žalobca s údajným neoprávneným užívaní nehnuteľnosti obrátil na žalovaného listom zo dňa 12. 03.
2007, teda v poslednom mesiaci užívania stavby. Do tohto momentu nemal pochybnosť o tom, že by
prenajímateľ nemal byť vlastníkom nehnuteľnosti, resp. že nájomca nehnuteľnosť užíval neoprávnene. V
súvislosti s neplatnosťou Zmluvy o podnájme uviedol, že túto nepovažuje za absolútne neplatný právny

úkon. Nestotožnil sa ani s tvrdením, že Zmluva o nájme neexistuje, pretože ju žalovaný nevedel v
konaní predložiť. Súd prvej inštancie neprihliadol na princíp spravodlivosti a dobrej viery, keď žalovaný
pri uzatváraní Zmluvy o podnájme vychádzal z listu vlastníctva a v ňom evidovaných informáciách o
vlastníkovi stavby, pričom ako vlastník bol evidovaný prenajímateľ.

17. V nadväznosti na rozhodnutie súdu prvej inštancie poznamenal, že rozsudkom súdu prvej inštancie
sa dostáva do situácie, že si nemôže uplatniť vrátenie nájomného od prenajímateľa, pretože tento
zanikol.VsúvislostisdobromyseľnosťousvojhoužívaciehoprávaknehnuteľnostivyplývajúcezoZmluvy
o podnájme poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo 16. 03. 2016. Zdôraznil,
že práva vyplývajúce zo Zmluvy o podnájme nadobudol v dobrej viere a odvodzoval ich od subjektu,

ktorého vlastnícke právo bolo evidované v katastri nehnuteľností na základe právneho úkonu, ktorý
bol dodatočne posúdený ako neplatný. Je teda potrebné, aby súd poskytol ochranu žalovanému ako
osobe konajúcej v dobrej viere. Zároveň poukázal aj na to, že nájomca a prenajímateľ boli personálne
prepojenými spoločnosťami cez p. C. K., ktorý vystupoval ako štatutárny zástupca nájomcu a v mene
podnájomcu uzatváral Zmluvu o podnájme. Do pozornosti odvolacieho súdu dal čl. 1.2 Zmluvy o

podnájme obsahujúcej vyhlásenie, že nájomca prehlasuje, že je oprávnený prenechať nehnuteľnosť do
podnájmu tretím osobám na základe súhlasu udeleného prenajímateľnom. S poukazom na uvedené
teda nemal pochybnosť o tom, že by nájomca nemohol dať predmetnú nehnuteľnosť do podnájmu a
nemal dôvod spochybňovať ani platnosť Zmluvy o podnájme.

18. V ďalšom spochybnil svoju pasívnu legitimáciu v konaní, pričom sa domnieva, že žalobca mal
žalovať priamo prenajímateľa. Žalovaný sa nijakým spôsobom na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatil.
Majetok žalovaného sa v čase užívania nehnuteľnosti zmenšil o sumu riadne plateného nájomného
za podnájom, ktorý uhrádzal nájomcovi v zmysle medzi nimi uzavretej zmluvy. Jediným subjektom,
ktorý sa na úkor žalobcu obohatil je nájomca, resp. prenajímateľ, a preto si mal žalobou svoje nároky

uplatniť voči nim. Navyše je potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že žalovaný by si v prípade, ak by bol
súdom zaviazaný k náhrade bezdôvodného obohatenia nemohol by si zaplatené nájomné nárokovať od
nájomcu, pretože tento zanikol bez právneho nástupcu. V súvislosti s absolútnou neplatnosťou Zmluvy o
podnájme poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 3635/12 zo dňa 29. 11. 2012, uznesenieÚstavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 3325/11 zo dňa 18. 09. 2012 a uznesenie Ústavného súdu ČR sp.
zn. 33Odo/1108/2004 zo dňa 19. 10. 2005. Vychádzajúc z uvedených rozhodnutí sa domnieva, že ani
aktívna legitimácia žalobcu v konaní nebola daná, keďže žalobu podal v čase, kedy nebol vlastníkom

nehnuteľnosti. Žalobca ako aktívne nelegitimovaný subjekt podal žalobu voči pasívne nelegitimovanému
žalovanému, v dôsledku čoho nemohol vzniknúť medzi nimi žiaden právny vzťah, a to ani z titulu
bezdôvodného obohatenia.

19. Záverom poukázal na to, že ani rozhodnutie o trovách konania nie je správne, keďže súd prvej

inštancieuložilžalovanémuzaplatiťžalobcovidlžnénájomnéspríslušenstvom-úrokomzomeškania8,5
%ročneod30.05.2007dozaplateniažalovanejsumy.Takýtovýrokpovažujezazmätočný.Žalovanému
súd takouto formuláciou priznal nárok na úrok z omeškania aj z tej časti žalovanej sumy, ktorá bola
napadnutým rozsudkom zamietnutá, pričom žalovanému môže byť uložená povinnosť na zaplatenie
úrokov z omeškania len zo sumy priznanej rozsudkom, teda 12 775 eura a nie zo žalovanej sumy 20
938,39 eura.

20. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení,
že spĺňa náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP) za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného proti vyhovujúcej časti výroku a výroku o trovách konania je dôvodné, preto rozsudok súdu
prvej inštancie v tejto napadnutej časti zmenil v zmysle § 388 CSP.

21. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava

dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

22. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie..
Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej
inštancie na základe riadne zisteného skutkového stavu dospel k nesprávnym skutkovým a právnym
záverom, v dôsledku čoho vec následne nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že žalovaný

sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu a uložil mu povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12 775 eur spolu
s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 30. 05. 2007 do zaplatenia zo žalovanej sumy.

24.Nesprávnymprávnymposúdenímsarozumiesubsumovanieskutkovéhostavupodnormuhmotného
práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného

skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil
nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval,
a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval
(citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 4/2009).25. Osobitným právnym dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu je bezdôvodné obohatenie
(§ 489 OZ). Záväzkový vzťah bezdôvodného obohatenia vznikne, ak sa naplnia všetky zákonom

ustanovené predpoklady na jeho vznik (ak sa niekto „na úkor iného bezdôvodne obohatí“). Bezdôvodné
obohatenie predstavuje taký záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho
úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Bezdôvodné obohatenie patrí
medzi nároky, u ktorých nie je zákonnou úpravou stanovená splatnosť pohľadávok vzniknutých z tohto
právneho titulu a čas plnenia je u nich obvykle viazaný na výzvu veriteľa podľa § 563 OZ.

26. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný. Právna úprava bezdôvodného obohatenia platí v prvom rade na všetky občianskoprávne
(nepodnikateľské) vzťahy, okrem prípadu, že určitý občianskoprávny vzťah má osobitnú úpravu
bezdôvodného obohatenia. Inštitút bezdôvodného obohatenia smeruje k odčerpaniu prostriedkov od

osoby, ktorá ich získala niektorou zo skutkových podstát uvedených v ustanovení § 451 a § 454 OZ, a
výška plnenia za užívanie cudzej veci sa preto odvodzuje od prospechu, ktorý získal obohatený, ktorý je
povinný vydať to, čo neoprávneným užívaním cudzej veci získal, teda ten prospech, ktorý bezdôvodne
získal a o ktorý sa na úkor vlastníka obohatil.

27. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne za splnenia určitých predpokladov:
a) vznik bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného v peňažných jednotkách na strane určitej
osoby (obohatený), b) k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného došlo na základe
právnych skutočností, ktoré sú výslovne uvedené v zákone (§ 451 ods. 2 a § 454 OZ), c) vznik
majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje inú určitú osobu (oprávneného), pričom táto

majetková ujma zodpovedá zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného, d) nejde
o prípad bezdôvodného obohatenia, keď zákon napriek majetkovému prospechu vznik bezdôvodného
obohatenia výslovne neustanovuje.

28. Pri naplnení uvedených znakov vzniká v rámci záväzkového právneho vzťahu bezdôvodného

obohatenia povinnému subjektu (obohatenému) povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a
právo toho, na koho úkor k obohateniu došlo (oprávnenému), požadovať vydanie tohto plnenia (§ 456
OZ).

29. Subjektmi záväzkového právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia sú ten, na koho úkor bolo

bezdôvodné obohatenie získané (oprávnený subjekt), a ten, kto bezdôvodné obohatenie získal (povinný
subjekt - obohatený). Týmito subjektmi môžu byť na oboch stranách ako fyzická osoba, tak právnická
osoba (obec, vyšší územný celok) vrátane štátu. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia i
povinnosť bezdôvodné obohatenie vydať prechádzajú ako majetkové právo, resp. majetková povinnosť
na dedičov oprávneného či povinného subjektu (§ 579 OZ).

30. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u
obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Dôkaz o
existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného musí ponúknuť postihnutý, ktorý žalobou
na súde žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. jeho peňažnú náhradu.

31. Predmetom bezdôvodného obohatenia môžu byť jednak veci (napr. hnuteľné veci vrátane peňazí),
práva a iné majetkové hodnoty, ktorých hodnotu možno vyjadriť v peniazoch. Bezdôvodné obohatenie
môže vzniknúť nielen získaním vecí či peňazí, ale aj postúpením pohľadávky (postúpením pohľadávky
na inú osobu bez právneho dôvodu), zriadením práva (napr. získaním práva na vecné bremeno, hoci

na to nebol právny dôvod), získaním majetkovej hodnoty z podaného výkonu (napr. vykonanie prác u
subjektu, ktorý na to nemal právny dôvod) a pod.

32.Vustanovení§451ods.1OZjezakotvenávšeobecnáskutkovápodstatabezdôvodnéhoobohatenia.
Bezdôvodné obohatenie zákon chápe ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť

vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a právo toho, na koho úkor k obohateniu došlo, požadovať
vydanie toho, o čo sa povinný obohatil. Konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia uvádza
zákon v ustanoveniach § 451 ods. 2 a § 454 OZ. Medzi konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného
obohateniapatrí:a)plneniebezprávnehodôvodu,pričomnerozhoduje,čistranyoneexistenciiprávnehodôvodu na plnenie vedeli alebo nie, b) plnenie z neplatného právneho úkonu, c) plnenie z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, d) majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, e) bezdôvodné plnenie za
iného, kde ten, kto mal povinnosť plniť neplnil a ten kto plnil, túto povinnosť v skutočnosti nemal.

33. Z listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že dňa 01. 03. 2006 bola uzavretá kúpna zmluva
medzi Ing. G., správca konkurznej podstaty úpadcu Elektrosvit Nové Zámky (predávajúci) a žalobcom
(kupujúci), pričom predmetom kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k stavbe (sklad hutného
materiálu bez súpisného čísla) parc. č. XXXX/XX o výmere 1327 m2. Následne dňa 28. 12. 2006 bol

uzavretý Dodatok č. 1 k uvedenej kúpnej zmluve. Správca konkurznej podstaty 30. 08. 2006 požiadal
Mesto Nové Zámky o určenie súpisného čísla, rozhodnutie o určení súp. čísla nadobudlo právoplatnosť
25. 09. 2006. Následne 02. 10. 2006 podal žalobca návrh na vklad vlastníckeho práva k stavbe so súp. č.
XXXX.napodkladekúpnejzmluvy.včaseuzavretiakúpnejzmluvymedzižalobcomasprávcom,správca
uzavrel kúpnu zmluvu aj so spoločnosťou REALITY - OBCHODNÁ, a. s., predmetom ktorej bol prevod
nehnuteľností v areáli úpadcu. Spoločnosť REALITY - OBCHODNÁ, a. s., požiadala Mesto Nové Zámky

o určenie súp. č. k prevádzanej stavbe žalobcu bez preukázania akejkoľvek skutočnosti o nadobudnutí
predmetnej stavby žalobcu, pričom Mesto Nové Zámky súpisné číslo určilo. Žalobca podal podnet na
protest prokurátora, ktorý bol príslušným prokurátorom podaný. Spoločnosť REALITY - OBCHODNÁ, a.
s., vlastniaca pozemok, na ktorom je postavená prevádzaná stavba žalobcu, previedla pozemok spolu
so stavbou na ďalšiu spoločnosť REALITY - NÁJOMNÉ DOMY, a. s. Spoločnosť REALITY - NÁJOMNÉ

DOMY, a. s., na základe nájomnej zmluvy prenajala stavbu spoločnosti REALITY - SPRÁVCOVSKÁ, a.
s., a tá následne uzavrela Zmluvu o podnájme so žalovaným s nájomnou dobou od 01. 09. 2006 - 31.
12. 2007 (žalovaný nehnuteľnosť reálne užíval do 31. 03. 2007). V dôsledku protestu prokurátora bolo
zrušené rozhodnutie Mesta Nové Zámky o určení súpisného čísla a vlastnícke právo žalobcu bolo na
LV č. XXXXX zapísané až 11. 02. 2009.

34. Podstatou bezdôvodného obohatenia je teda zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného
obohatenia získaný. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za
splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane

určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma,
ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním
bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Napokon, že nejde o
prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospech bezdôvodného obohatenie výslovne
vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné

obohatenie získané.

35. Úlohou odvolacieho súdu, vzhľadom na námietky odvolateľa, bolo v prvom rade posúdiť, či žalovaný
má dostatok pasívnej legitimácie v danom konaní. Medzi stranami nebol sporný zistený skutkový
stav, sporným bolo právne posúdenie, či žalobcovi užívaním nehnuteľnosti žalovaným na základe

uzavretej Zmluvy o podnájme vzniklo bezdôvodné obohatenie. V predmetnej veci žalobca poukázal
na bezdôvodné obohatenie spočívajúce v užívaní nehnuteľnosti žalovaným bez právneho dôvodu, v
dôsledku čoho sa domáhal od žalovaného zaplatenia nájomného za užívanie nehnuteľnosti. Odvolací
súd však na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že k bezdôvodnému obohateniu na strane
žalovaného nemohlo dôjsť, pretože neboli splnené vyššie uvedené podmienky vzniku bezdôvodného

obohatenia, a to konkrétne získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby - žalovaného,
ako ani protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia. Uvedenému záveru odvolacieho súdu
nasvedčuje skutočnosť, že žalovaný (podnájomník) pravidelne uhrádzal nájomné spoločnosti REALITY
- SPRÁVCOVSKÁ, a. s. (prenajímateľ), ako odplatu za užívanie prenajatej nehnuteľnosti (sklad hutného
materiálu), a to na základe uzavretej Zmluvy o podnájme z 21. 08. 2006. Žalovaný v danom prípade

postupoval a realizoval platby podľa požiadaviek dojednaných v zmluve, pričom nájomné uhrádzal v
dohodnutej výške vždy v prospech prenajímateľa. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie
konštatuje, že nie je podstatná výlučne tá skutočnosť, či k úbytku na strane žalobcu prišlo, v predmetnej
veci užívaním nehnuteľnosti iným subjektom - žalovaným, ale aj to, či subjekt, od ktorého bezdôvodné
obohatenie žalobca požaduje, sa na jeho úkor skutočne obohatil. Opierajúc sa o vykonané dokazovanie

však nemožno konštatovať, že by sa žalovaný obohatil na úkor žalobcu, hoci nájomné ako odmenu
za užívanie skladu hutného materiálu neuhrádzal žalobcovi ako legitímnemu vlastníkovi nehnuteľnosti,
avšak toto nájomné uhrádzal prenajímateľovi v zmysle uzavretej zmluvy. Žalovaný pri uzatváraní
Zmluvy o podnájme postupoval podľa odvolacieho súdu s náležitou starostlivosťou, keď zisťoval, ktoje vlastníkom nehnuteľnosti a vychádzajúc z evidencie v katastri nehnuteľností bolo zrejmé, že na liste
vlastníctva je evidovaná ako vlastník spoločnosť REALITY - NÁJOMNÉ DOMY, a. s. Vlastník následne
nehnuteľnosť prenajal spoločnosti REALITY - SPRÁVCOVSKÁ, a. s., ktorá uzavrela ako prenajímateľ

Zmluvu o podnájme so žalovaným. Navyše Zmluvu o podnájme uzatváral so žalovaným p. K., ktorý bol
personálne prepojený s vlastníkom nehnuteľnosti, ako aj prenajímateľom (konal aj v mene prenajímateľa
aj v mene nájomcu). Vzhľadom k tomu, že z katastra nehnuteľností nevyplývali žiadne pochybnosti o
vlastníckom práve k spornej nehnuteľnosti, odôvodnene sa žalovaný domnieval, že zmluvu uzavrel s
legitímnym nájomcom. Zapísaný vlastnícky stav nenasvedčoval skutočnosti, že by evidovaný vlastník

nebol vlastníkom, čo by zároveň spochybňovalo dobromyseľnosť žalovaného ako podnájomníka v
nadobudnutí práva nehnuteľnosť užívať.

36. Žalovaný vzniesol námietku nedostatku pasívnej legitimácie, v nadväznosti na čo odvolací súd
poznamenáva, že pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v súdnom
konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť sporových strán vyplývajúcich z hmotného práva. Vecnú

legitimáciu má tá zo strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho
práva(aktívnavecnálegitimácia)alebonositeľomsubjektívnejpovinnostivyplývajúcejzhmotnéhopráva
(pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie
sporovej strany v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu),ktoré v konečnom
dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí

a súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti.
Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt,
ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.

37. Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci bolo zistené, že žalovaný sa v žiadnom prípade bezdôvodne
neobohatil na úkor žalobcu, pretože za užívanie nehnuteľnosti riadne uhrádzal nájomné, nemožno ho
zaviazať na úhradu žalobcom uplatnenej sumy aj spolu s príslušenstvom, pretože by za užívanie zaplatil
dvakrát, a to raz žalobcovi ako skutočnému vlastníkovi a raz spoločnosti REALITY - SPRÁVCOVSKÁ,
a. s., ako prenajímateľovi. Žalobca teda svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňuje

voči nesprávnemu subjektu, ktorý nemožno označiť ako pasívne legitimovaný, pretože z hmotného
práva nemožno dospieť k jednoznačnému záveru, že by sa žalovaný bezdôvodne obohatil akýmkoľvek
spôsobom na úkor žalobcu. Odvolací súd poznamenáva, že žalobca sa môže domáhať svojho nároku
len vo vzťahu k osobe, ktorá sa skutočne na jeho úkor obohatila, to znamená, že získala určitý prospech,
a to z niektorého dôvodu uvedeného v jednotlivých skutkových podstatách bezdôvodného obohatenia.

38. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že žalovaný nemohol byť dobromyseľný, keď nehnuteľnosť užíval aj
napriek tomu, že ho žalobca vyzval listom z 12. 03. 2007 na úhradu nájomného, odvolací súd konštatuje,
že žalobca hoci žalovaného vyzval, svoje vlastnícke právo žalovanému nepreukázal, preto nemohol
od žalovaného dôvodne žiadať úhradu nájomného za čas, po ktorý žalovaný nehnuteľnosť užíval (01.

08. 2006 - 31. 03. 2007). Žalobca bol ako vlastník nehnuteľnosti zapísaný v katastri nehnuteľnosti
až v roku 2009, a to v dôsledku zrušenia rozhodnutia Okresného úradu, katastrálneho odboru, o
zápise spoločnosti REALITY - NÁJOMNÉ DOMY, a. s., ako vlastníka nehnuteľnosti, a to na základe
protestu prokurátora. Odvolací súd uvedené námietky žalobcu nepovažoval za relevantné vo vzťahu k
uplatnenému nároku, keď v čase, kedy si nárokoval od žalovaného zaplatenie sám nevedel preukázať

to, že je vlastníkom nehnuteľnosti.

39. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie
zo správne zisteného skutkového stavu dospel k nesprávnym právnym záverom, a teda vec nesprávne
právne posúdil, keď dospel k záveru o dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku, a to aj napriek tomu,

že v danej veci nie je splnená podmienka pasívnej vecnej legitimácie, keď z vykonaného dokazovania
bolo nad mieru všetkých pochybností preukázané, že sa žalovaný na úkor žalobcu neobohatil.

40. Odvolací súd na základe zistených skutočností o podanom odvolaní rozhodol tak, že toto odvolanie
považoval za dôvodné, v dôsledku čoho napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu

žalobcu zamietol.41. O trovách konania pred súdom prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, tak, že
žalovanému voči žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania vychádzajúc pritom z plného úspechu
žalovaného v konaní.

42. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal žalovanému, ktorý bol v
odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný.

43. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).