Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Patrik Príbelský, PhD.

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Tdo/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122010577
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Príbelský
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:2122010577.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a
sudcov JUDr. Emila Klemaniča a JUDr. Františka Moznera na neverejnom zasadnutí konanom 28.
februára 2023 v Bratislave vo veci žiadosti obvineného X. E. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody, o dovolaní obvineného X. E. podanom proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave, sp.
zn. 6Tos/113/2022, z 9. júna 2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku dovolanie obvineného X. E. o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava rozhodol uznesením, sp. zn. 2Pp/63/2022, zo 4. mája 2022 tak, že podľa § 66 ods.
1 písm. a) Trestného zákona zamietol návrh obvineného X. E.Š. o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 7T/52/2018,
z 1.júla 2021.

Krajský súd v Trnave uznesením, sp. zn. 6Tos/113/2022, z 9. júna 2022 ako súd sťažnostný, konajúci
a rozhodujúci na podklade sťažnosti menovaného proti uzneseniu okresného súdu rozhodol tak, že
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zrušil a sám
žiadosť obvineného o podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona zamietol.

Obvinený X. E. podal proti uzneseniu krajského súdu dovolanie, a síce s poukazom na údajné naplnenie
dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) [zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu]
a písm. g) [rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom]
Trestného poriadku.

Obvinený v podanom dovolaní argumentoval vo vzťahu k obom dovolacím dôvodom v zásade

s poukazom na údajnú arbitrárnosť, nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť uznesení vydaných v
základnom konaní inštančne podriadenými súdmi (t. j. okresného i krajského súdu). Súdy oboch stupňov
podľa dovolateľa nerešpektovali ústavné a zákonné právo obvineného na obhajobu. Zároveň nesprávne
právne posúdili danú vec, pričom už prípravné konanie trpelo viacerými nešpecifikovanými vadami. Súdy
len vzhliadli, že obvinený bol v minulosti viackrát odsúdený, ale nevzali do úvahy, že sa voči nemu
nevedú žiadne iné trestné konania a neboli mu ani uložené „nové“ tresty.

Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že podľa § 386 ods. 1 Trestného
poriadku rozsudkom vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Trnave a uznesením Okresného súdu
Trnava bol porušený zákon a aby dovolací súd uznesenia súdu prvého i druhého stupňa zrušil a vec
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Prokurátor sa k dovolaniu obvineného nevyjadril.+ + +

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) skúmal, či má podané

dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné a či bolo podané oprávnenou osobou a
zistil, že dovolanie bolo podané v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, proti ktorému je podanie dovolania
prípustné (viď nižšie), avšak neoprávnenou osobou.

Dovolací súd sa pri prijatí tohto záveru spravoval nasledovným.

Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku, dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu,
ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak
je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.

Podľa ods. 2 naposledy zmieneného ustanovenia Trestného poriadku, ak tento zákon neustanovuje

inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie
a) rozsudok a trestný rozkaz,
b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu,
c) uznesenie o zastavení trestného stíhania,
d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania,

e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného,
f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania,
g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia,
h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu
podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na

základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Spoločným menovateľom všetkých rozhodnutí taxatívne vymenovaných v § 368 ods. 2 Trestného
poriadku je, že ide o tzv. meritórne rozhodnutia, teda rozhodnutia vo veci samej, ktorými sa trestného
stíhanie obvineného končí ako celok. Dotknuté ustanovenie zároveň vyjadruje taxatívny výpočet

konkrétnych rozhodnutí súdu, ktoré možno napadnúť dovolaním v prípade splnenia podmienok
upravených v predchádzajúcom odseku. Zároveň treba poznamenať, že dotknutý výpočet nie je
bezvýnimočný, nakoľko Trestný poriadok explicitne ustanovuje ,,inak“ v § 371 ods. 2 týkajúcom sa
dovolania, ktoré môže podať len minister spravodlivosti:

Podľa § 371 ods. 2 Trestného poriadku, minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov
uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného
poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo trestného poriadku o
podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon

bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone
náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste.

Z uvedeného vyplýva záver, že naposledy citované ustanovenie Trestného poriadku upravuje (jednak)
osobitný okruh právoplatných rozhodnutí (oproti rozhodnutiam uvedených taxatívne v § 368 ods. 2

Trestného poriadku), zatiaľ čo explicitne priznáva právo podať proti takému právoplatnému rozhodnutiu
dovolanie len jedinému subjektu, ktorým je minister spravodlivosti.

S ohľadom na uvedené najvyššiemu súdu nezostáva nič iné len skonštatovať, že o dovolaní obvineného
X. E.Š. je potrebné rozhodnúť v zmysle § 382 písm. b) Trestného poriadku nakoľko je zrejmé, že bolo

podané neoprávnenou osobou.

Riadiac sa vyššie vyjadreným rozhodol najvyšší súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.