Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. september 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoZm/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514226112
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1514226112.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: BT Recovery s. r. o.,
IČO: 47 374 462, so sídlom Mariánska 12, Bratislava, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Margita
Lonská s. r. o., Kalinčiakova 25, Bratislava, proti žalovanému: B. B., I. X.X.XXXX, G. Z. N. XXX, O., Č.
L., o zaplatenie 20.000 eur s príslušenstvom a odmenou 66 eur zo zmenky, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/113/2016-42 zo dňa 09.05.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/113/2016-42 zo dňa
09.05.2017 vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol, p o t v r d z u j e .

Vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a v tejto časti vec v r a c i
a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdBratislavaVnapadnutýmrozsudkomč.k.1CbZm/113/2016-42zodňa09.05.2017rozhodol,
že žalobu zamieta a žalovaný má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

V odôvodnení súd uviedol, že dňa 18.11.2014 bola súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal,
aby bol žalovaný zmenkovým platobným rozkazom zaviazaný na zaplatenie zmenkovej sumy 20.000

eur s úrokom 6% ročne z nej od 28.11.2014 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 66 eur a na náhradu
trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Fermgas, a.s., konajúca prostredníctvom predsedu
predstavenstva B. B., vystavila v Havířove dňa 2.10.2013 vlastnú zmenku s doložkou „bez protestu“,
ktorá obsahuje bezpodmienečný prísľub zaplatiť na rad spoločnosti BGS Delta BP D. o.o. so sídlom v
Srbskej republike ako remitenta sumu 20.000 eur v prospech bankového účtu č. XXX-XXXXXXXXXXX-
XX vedeného v UniCredit Bank Srbija. Za zaplatenie celej zmenkovej sumy sa zaručil žalovaný svojim
ručiteľským vyhlásením na zmenke. Vystaviteľ svojim podpisom na zmluve o pôžičke zo dňa 2.10.2013,

v jej článku III. ods. 3.2., súhlasil s voľbou slovenského práva pre úpravu zmenky a záväzkov založených
zmenkou. Zmenka sa stala splatnou 28.11.2013, on zmenku nadobudol od remitenta rubopisom po
dátume splatnosti dňa 30.9.2014. Zmenku ani jeden z dlžníkov neuhradil, a keďže na majetok vystaviteľa
bol s účinkami od 18.4.2014 vyhlásený konkurz, domáha sa zaplatenia len od žalovaného ako avalistu.
Ďalej uviedol, že v dôsledku indosamentu došlo k zmene miestopisnej časti zmenky a platobné miesto je
geograficky určené sídlom indosatára, nachádza sa teda v Bratislave, v Slovenskej republike. Platobné
miesto na zmenke považoval za neaktuálne z dôvodu indosamentu a miestnu príslušnosť súdu si vybral

podľa nového platobného miesta.

Na prejednanie sporu nariadil súd prvej inštancie pojednávanie, na ktoré sa žalovaný bez uvedenia
dôvodu nedostavil. Pojednávanie súd uskutočnil v jeho neprítomnosti a dokazovanie vykonal listinnýmidôkazmi založenými v súdnom spise. Žalobca na žalobe zotrval. Zmenku považoval za platnú, podľa
neho postačuje, že pri domicile je uvedené číslo účtu, na ktoré sa má platiť, takže zmenku dlžník mohol
zaplatiť na ktorejkoľvek pobočke UniCredit Bank v Srbsku.

Súd prvej inštancie poukázal na to, že vystavením vlastnej zmenky sa dlžník zaväzuje, že v určitom
konkrétnom mieste majiteľovi zaplatí určitú peňažnú sumu. Majiteľ má právo zaplatenie žiadať v
platobnom mieste, na ktorom sa dlžníkovi legitimuje prvopisom zmenky. Dlžník nie je povinný platiť na
inom než platobnom mieste. Na predmetnej zmenke je v doložke miesta splatnosti uvedený miestny

údaj Srbija ako súčasť označenia banky, v ktorej remitent v čase vystavenia zmenky mal účet. Na tento
účet sa v zmluve o pôžičke zaviazal dlžník pôžičku veriteľovi splatiť a podľa bodu 2.5. zmluvy o pôžičke
mala byť miestom plnenia zmenky banka veriteľa. Nejde preto o domicil v pravom zmysle slova, zmenka
nemala byť predložená banke na preplatenie, t.j. banka nie je do platenia skutočne zapojená.

Súd uviedol, že pre zmenku je typická formálna prísnosť a vyžaduje sa, aby všetky údaje na nej boli

vyjadrené dostatočne určito. Aj miesto platenia musí byť stanovené relatívne určito tak, aby bolo zo
samotnej listiny zrejmé, kde má byť predložená na platenie. Majiteľ sa dlžníkovi legitimuje prvopisom
zmenky (pri indosovanej zmenke aj nepretržitým radom v zmysle čl. I. § 16 ods. 1 zmenkového zákona)
a musí mu teda v platobnom mieste predložiť zmenku na zaplatenie. Pokiaľ nie je miesto platenia
vymedzené dostatočne určito a nie je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, kde má byť po predložení

zaplatená, plnenie sa stáva nemožným a listina nie je pre absenciu nevyhnutnej náležitosti platná ako
zmenka.

Súd prvej inštancie mal za to, že údaj platobného miesta „UniCredit Bank Srbija“ nie je možné považovať
za dostatočne určitý pre absenciu mesta, v ktorom banka sídli. Zmenku musí majiteľ prezentovať vždy

v konkrétnom mieste, ktoré nie je nahraditeľné číslom účtu. Dlžník síce pozná číslo účtu, na ktorý môže
platiť (v tomto prípade navyše ide o účet remitenta), ale zo zmenky nemôže zistiť, kde, na ktorom mieste,
mu bude na platenie predložená. Práve prezentovaním zmenky majiteľ preukazuje svoje práva, teda aj
oprávnenie prijať plnenie. Na inom mieste, než je uvedené na zmenke, je aj prezentácia zmenky možná
iba so súhlasom dlžníka (čl. I. § 88 zmenkového zákona). UniCredit Bank Srbija nie je možné považovať

za dostatočne konkrétne miesto, kde má byť zmenka prezentovaná a zaplatená. Za platobné miesto
nemožno považovať ani ktorúkoľvek pobočku tejto banky v Srbsku, keďže pre absenciu podrobnejšieho
miestneho údaju nie je možné bližšiu adresu určiť postupom podľa čl. I. § 87 ods. 1 zmenkového zákona.
Napriek tomu, že listina, ktorú žalobca súdu predložil, bola na jeho rad rubopisom prevedená, postihové
práva,ktorýchsplneniasadomáha,žalobcovinevznikli,nakoľkolistinaniejeplatnáako vlastnázmenka.

Súd preto žalobu zamietol.

O nároku na náhradu trov (§ 262 ods. 1 CSP) súd prvej inštancie rozhodol podľa zásad uvedených v
ustanovení § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Žalovaný mal plný úspech, preto má nárok na náhradu trov v celom rozsahu.

Proti rozsudku podal žalobca odvolanie. Uviedol, že k výkladu významu ustanovenia „údaj miesta kde
sa má platiť“ sa dá dopracovať len aplikáciou právnej teórie a súdnej praxe. Má za to, že Právna teória
vo všeobecnosti ustálila názor, že podstatnou náležitosťou zmenky nie je meno platobného miesta ale
údaj o platobnom mieste. Ďalej právna teória stanovuje, že platobné miesto musí objektívne existovať a

musí v ňom byť možné zmenku prezentovať. Z použitého označenia platobného miesta musí byť zrejmé,
ktorémiestobolovystaviteľommyslenéakoplatobnémiesto.Dokoncaprávnateóriavovzťahukurčitosti
platobného miesta dospela k názoru, že v prípade dvojslovných názvov platobných miest napr. Bystrica,
nie je nutné uviesť o ktorú Bystricu ide, hoci je ich napr. na Slovensku viac. Zmenka s takto uvedeným
platobným miestom bude splatná v tej Bystrici, v ktorej bude prvý krát prezentovaná.

Poukázal na ust. § 87 ZZŠ ods. 1, podľa ktorého „Predloženie zmenky na prijatie alebo zaplatenie......
ako aj všetky úkony, ktoré sa musia vykonať u určitej osoby, treba vykonať v miestnostiach kde prevádza
svoj podnik.....“. Má za to, že vo vzťahu k zákonnému postupu v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia
ZZŠ potom opäť právna teória dospela k výkladu, že v prípade ak má prezentát viac miest podnikania,

malo by sa postupovať podľa skutočnosti, ktoré z týchto miest má vo vzťahu k zmenke najbližší vzťah
alebo ktoré je hlavným miestom podnikania.V tomto konkrétnom prípade je nepochybné, že zmenka, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil ako nulitnú,
je zabezpečovacou zmenkou vystavenou medzi účastníkmi sporu v súlade s ustanoveniami Zmluvy o
pôžičke zo dňa 02.10.2013. Z prejavu vôle žalovaného ako dlžníka v zmluve o pôžičke jasne vyplýva,

že zabezpečil svoj záväzok zmenkou s práve takými náležitosťami ako sú uvedené v zmluve o pôžičke,
pričom specimen zmenky bol aj jej prílohou.

Je toho názoru, že údaj o tom kde sa má platiť - t.j. platobné miesto na predmetnej zmenke je určité,
možné, existuje, je možné v ňom zmenku prezentovať a teda súd prvej inštancie príliš formalisticky

posúdil tuto otázku, pričom sa vo svojom odôvodnení odvolal na adresu resp., konkrétne mesto ako
sídlo banky, pričom adresa ani mesto ako sídlo banky nie sú podmienkou, ktoré na údaj kde sa má platiť
kladie ZZŠ preto uvedeným postupom súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov (zmenky)
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie sudu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.

Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou -

podal ho účastník konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný (§ 202 O.s.p.), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p.,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1 O.s.p., a dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým žalobu zamietol, je vecne správne. Vo výroku, ktorým

žalobcovi priznal náhradu trov konania má odvolací súd zato, že ho je potrebné zrušiť a v tejto časti vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konania.

Podľa § 471 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej iba ,,CSP“) konania o zmenkovom platobnom
rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa

dokončia podľa doterajších predpisov.

Ustanovenie § 471 ods. 2 CSP explicitne zakotvuje princíp, podľa ktorého sa konanie o zmenkovom
platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté za režimu Občianskeho súdneho poriadku
dokončí podľa tohto režimu aj za účinnosti nového procesného režimu. Keďže inštitút zmenkového

platobného rozkazu upravený v § 175 Občianskeho súdneho poriadku (OSP), bol z Civilného sporového
poriadku vypustený, je potrebné aplikovať na toto konanie s poukazom na § 471 ods. 2 CSP starý
procesný režim.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že spoločnosť Fermgas, a.s., konajúca prostredníctvom predsedu

predstavenstva Petra Padisáka, vystavila v Havířove dňa 2.10.2013 vlastnú zmenku s doložkou
„bez protestu“, ktorá obsahuje bezpodmienečný prísľub zaplatiť na rad spoločnosti BGS Delta BP
D. o.o. so sídlom v Srbskej republike ako remitenta sumu 20.000 eur v prospech bankového účtu
č. 170-30013413002-47 vedeného v UniCredit Bank Srbija. Za zaplatenie celej zmenkovej sumy sa
zaručil žalovaný svojim ručiteľským vyhlásením na zmenke. Na predmetnej zmenke je v doložke miesta

splatnosti uvedený miestny údaj Srbija ako súčasť označenia banky, v ktorej remitent v čase vystavenia
zmenky mal účet. Na tento účet sa v zmluve o pôžičke zaviazal dlžník pôžičku veriteľovi splatiť a podľa
bodu 2.5. zmluvy o pôžičke mala byť miestom plnenia zmenky banka veriteľa. Súd prvej inštancie žalobu
zamietol z dôvodu, že v danom prípade nejde o domicil, keďže banka nie je do platenia zapojená a údaj
platobného miesta UniCredit Bank Srbija nie je možné považovať za dostatočne určitý.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci
okresným súdom a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p.
v celom rozsahu odkazuje.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd

uvádza, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že UniCredit Bank Srbija nie je
možné považovať za dostatočne konkrétne miesto, kde má byť zmenka prezentovaná a zaplatená a za
platobné miesto nemožno považovať ani ktorúkoľvek pobočku tejto banky v Srbsku, keďže pre absenciupodrobnejšieho miestneho údaju nie je možné bližšiu adresu určiť postupom podľa čl. I. § 87 ods. 1
zmenkového zákona.

Zmenkový platobný rozkaz je špecifickým druhom rozhodnutia v občianskom súdnom konaní, ktoré
akcentuje podstatu zmenky ako abstraktného cenného papiera, pričom s jeho vyhotovením a
používaním sa spája zásada tzv. zmenkovej prísnosti. Základné náležitosti, ktoré musí vlastná zmenka
obsahovať sú uvedené v čl. I. § 75 zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej iba
zmenkový zákon). Platobné miesto ako jedna zo základných náležitostí zmenky musí byť dostatočne

určité, v opačnom prípade nejde o platnú zmenku. Platobným miestom môže byť akékoľvek miesto,
pričom určitosť miesta je daná, ak je platobné miesto určené aspoň údajom obce, mesta alebo iným
určitým topografickým údajom. Podľa zmenkovej doktríny neobstojí ak je platobné miesto určené len
ulicou, alternatívne viacerými miestami alebo všeobecne štátom, resp. krajom. Súdna judikatúra pokladá
za takto určené platobné miesta všeobecné a ide o neplatnosť zmenky z dôvodu neurčitosti platobného
miesta. Tak je tomu i v prejednávanej veci, keďže platobné miesto UniCredit bank Srbija nie je možné

považovať za dostatočné určité. Konkrétne miesto nemožno nahradiť podľa odvolacieho súdu číslom
účtu, keďže zo zmenky nie je možné zistiť, na ktorom konkrétnom mieste bude zmenka na preplatenie
predložená.

Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nemožno hovoriť o

domicilovanej zmenke podľa čl. I. § 4 zmenkového zákona. Domicilovanie zmenky znamená, že osoba
označená ako domicilát je vtiahnutá do procesu platenia zmenky ako prostredník, t.j. ten, kto platenie
zmenky obstará, ale nie je zo zmenky zaviazaná. Domicilát popri tom, že obstaráva platbu, je zároveň aj
osobou,uktorejmábyťzmenkazaplatená.Vprejednávanejvecimalabyťbankaibamiestomzaplatenia,
ale nie dostatočne určito vyjadreným.

Odvolací súd sa vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že
platobné miesto na zmenke je dostatočne určité a súd posúdil túto otázku príliš formalisticky. Odvolací
súd zdôrazňuje, že údaj o platobnom mieste je miestnym údajom, pričom miesto, kde má byť zmenka
predložená na preplatenie musí byť vymedzené dostatočne určito. Je možné súhlasiť s odvolateľom, že

nie je potrebné uvádzať presnú adresu banky, resp. jej sídlo, v danom prípade však nešlo o domicil, teda
označenie banky prostredníctvom ktorej mala byť zmenka preplatená , ale o označenie miesta platenia,
ktoré musí byť vyjadrené dostatočne určito. V prípade, že by bolo vymedzené platobné miesto určito,
aspoň mestom, bolo by možné postupovať podľa čl. I § 87 ods. 1 zmenkového zákona. Označenie
platobného miesta UniCredit Bank Srbija je veľmi všeobecné, pretože v podstate ide o kumuláciu

viacerých miest (obce alebo mestá), čo súdna judikatúra neakceptuje.

Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok vo veci samej podľa § 219 ods. 1,2
O.s.p. potvrdil ako vecne správny.
Pokiaľ ide o výrok súdu prvej inštancie o trovách konania v predmetnom rozsudku, odvolací súd dospel

k záveru, že rozsudok je potrebné v tejto časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.

Odvolací súd tak rozhodol z dôvodu, že Obchodnoprávne kolégium Krajského súdu v Bratislave
sa zjednotilo na tom, že aj trovy konania v konaní o zmenkovom platobnom rozkaze po účinnosti

Civilného sporového poriadku je v zmysle § 471 ods.2 CSP potrebné posudzovať v zmysle Občianskeho
súdneho poriadku. Súd prvého stupňa teda bude musieť opätovne rozhodnúť o trovách konania podľa
Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

V novom rozhodnutí o trovách konania rozhodne súd prvého stupňa teda i trovách odvolacieho konania
v zmysle § 224 ods. 3 O.s.p.

Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.