Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/293/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112210316
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2112210316.2

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TerézieMecelovejačlenieksenátu
JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobcu: Bc. I. S., nar. XX. G. XXXX, bytom
R. H. XXX, proti žalovaným: 1/ I. G., nar. XX. Z. XXXX, bytom H. XXX, 2/ N. G., nar. X. I. XXXX, bytom
H. XXX, obaja zastúpení advokátkou: JUDr. Magdaléna Lesayová, Hlavná 27/A, Trnava, o odstránenie
stavby, vypratanie pozemku a o náhradu škody, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného

súdu Trnava z 2. apríla 2019 č. k. 14C/59/2012-181, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti o zaplatenie 276,50
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 276,50 eur od 15.9.2017 do zaplatenia,
v časti trov konania r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. konanie o zaplatenie 1,02 eur s príslušenstvom zastavil,

II. žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 279,35 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 279,35 eur od 15.9.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, III. vo zvyšku žalobu zamietol, VI. žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v časti o
uloženie povinnosti odstrániť čiernu stavbu a povinnosti vypratať a uviesť pozemok do pôvodného stavu
vo výške 100 %, V. žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v časti o plnenie vo výške 90,16 %.
Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 126 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 563, §

517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo len “O. z.“),
§ 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení ku dňu omeškania, § 215 ods. 1, § 217 ods. 1, § 251 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
Vecne dôvodil, že predmetom konania bol po upresnení a následnom rozšírení žaloby nárok žalobcu na
odstránenie čiernej stavby zasahujúcej z parcely č. 96/1 na parcelu č. 97 v k. ú. H., vypratanie pozemku

a jeho uvedenie do pôvodného stavu, zaplatenie náhrady škody v sume 276,50 eur za vytýčenie
hraníc medzi pozemkami, zaplatenie náhrady škody vo výške 5.400 eur za neoprávnené užívanie časti
žalobcovho pozemku v období od 22.5.2009 do 14.2.2014.
Konanie v časti o zaplatenie 1,02 eur (daň z nehnuteľnosti pripadajúca na časť pozemku, ktorú žalobca
nemohol užívať v období od 22.5.2009 do 14.2.2014) z dôvodu späťvzatia žaloby súd prvej inštancie
zastavil s poukazom na § 144, § 145 ods. 1 a 2, § 146 ods. 1 CSP.

Pokiaľ išlo o zaplatenie náhrady škody vo výške 5.400 eur za neoprávnené užívanie časti žalobcovho
pozemku, súd prvej inštancie konštatoval, že predmetný nárok nemôže predstavovať škodu, mohlo by
sa jednať o bezdôvodné obohatenie. Nebolo sporné užívanie časti parcely č. 97 vo výmere 26,8632
m2 žalovanými, za čo počas celej rozhodnej doby žalobcovi neplatili žiadnu náhradu, a teda na strane
žalovaných došlo k bezdôvodnému obohateniu, keď získali majetkový prospech plnením bez právneho
dôvodu. Po tom, ako bolo súdu zrejmé, že zo strany žalovaných došlo k bezdôvodnému obohateniu,

bolo zrejmé obdobie, počas ktorého k obohateniu žalovaných došlo (od 22.5.2009 do 14.2.2014),
ako aj to, na úkor koho sa žalovaní obohatili, zaoberal sa súd výškou bezdôvodného obohatenia,ktorú si žalobca uplatnil v sume 5.400 eur. Výšku náhrady za užívanie žalobca stanovil sumou 100
eur mesačne za celú výmeru 26,8632 m2, keď náhradu v takejto výške považoval za primeranú.
Dôvodnosť výšky náhrady žalobca súdu žiadnym iným dôkazom nepreukázal. Žalovaní výšku sumy

požadovanú žalobcom spochybnili a predložili súdu dôkaz (nájomnú zmluvu) o tom, v akých výškach
sa pohybovalo nájomné za prenájom zastavanej plochy v k. ú. H.. Na základe údajov vyplývajúcich z
nájomnej zmluvy žalovaní súdu predložili spôsob výpočtu, ktorým dospeli k záveru, aké je primerané
nájomné za užívanie nehnuteľností v danej lokalite a v danom období. Žalovaní vypočítali nájomné
za 5 rokov užívania pozemku (od 22.5.2009 do 14.2.2014) vo výške 2,85 eur, a v tejto výške nárok

žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia aj uznali. Žalobca nesúhlasil s výpočtom predloženým
žalovanými. Napriek riadnemu poučeniu zo strany súdu žalobca okrem svojich ničím nepodložených
tvrdení vykonanie žiadneho dôkazu na preukázanie toho, že ním požadovaná výška náhrady za užívanie
pozemku žalovanými vo výške 100 eur mesačne je správna, nenavrhol. Za dôvodný preto súd prvej
inštancie považoval nárok žalobcu len vo výške 2,85 eur, teda vo výške, ktorá medzi stranami sporná
nebola, nakoľko v tejto výške žalovaní uznali dôvodnosť nároku žalobcu. Súd preto priznal žalobcovi

z titulu bezdôvodného obohatenia len sumu 2,85 eur a vo zvyšku žalobu pre neunesenie dôkazného
bremena zo strany žalobcu žalobu zamietol.
Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie náhrady škody v sume 276,50 eur (platba za vytyčovací náčrt
hranice medzi parcelami č. 97 a č. 96/1), tento považoval súd prvej inštancie za dôvodný. Išlo o náklady
žalobcuvzniknutépredpodanímžalobyztohodôvodu,abymoholzistiťpresnúvýmerutejčastiparcelyč.

97, ktorú žalovaní užívajú, a za užívanie ktorej sa žalobca podanou žalobou domáha zaplatenia náhrady.
Vypracovanie vytyčovacieho náčrtu bol podľa názoru súdu pre žalobcu potrebný pre uplatnenie si jeho
nároku, v tejto časti preto žalobe vyhovel.
Žalobca sa domáhal úrokov z omeškania odo dňa, kedy vyplatil jednotlivé sumy za vytyčovací náčrt
geodetovi. Nakoľko v konaní medzi stranami nebolo sporné, že žalobca žalovaných na zaplatenie týchto

súm žiadnym spôsobom nevyzval, súd v danej veci považoval za výzvu žalobcu na zaplatenie dlhu
žalovaným priamo žalobu, obsahom ktorej je výška dlhu a aj jeho titul. Žalovaným bola žaloba doručená
dňa 13.9.2017. Rovnako tak súd postupoval aj v prípade priznania úroku z omeškania z priznanej sumy
vo výške 2,85 eur z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobca tak má popri dlžnej istine nárok aj na
zaplatenieúrokuzomeškaniavovýške5%ročnezcelkovejsumy279,35eurod15.9.2017dozaplatenia

(2,85 eur z titulu bezdôvodného obohatenia + 276,50 eur z titulu náhrady vynaložených nákladov na
vytyčovací náčrt).
V časti uloženia povinnosti žalovaným odstrániť čiernu stavbu zasahujúcu z parcely č. 96 na parcelu
č. 97, vypratania tejto parcely a jej uvedenia do pôvodného stavu, žalovaní v priebehu konania
namietali nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie takejto žaloby z dôvodu, že žalobca

predmetnú parcelu č. 97 už nevlastní. Uvedenú námietku považoval súd prvej inštancie za dôvodnú,
keď bolo nepochybné, že žalobca pozemok previedol kúpnou zmluvou zo dňa 14.2.2014 na iné osoby.
V tejto časti bolo preto potrebné žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietnuť.
V časti o trovách konania svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne § 255 ods. 1, 2, § 256
ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP. Uviedol, že v časti o uloženie povinnosti odstrániť čiernu stavbu, vypratať

pozemok a uviesť ho do pôvodného stavu, boli žalovaní úspešní v celom rozsahu, preto žalovaným
priznal nárok voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov tejto časti konania v rozsahu 100 %.
V časti o plnenie peňažnej sumy bol hrubý úspech žalobcu 4,92 % a hrubý úspech žalovaných 95,08 %,
teda konečný čistý úspech žalovaných 90,16 % (95,08 % - 4,92 %). V tomto rozsahu majú žalovaní nárok
na trovy konania. Súd prvej inštancie zohľadnil i zavinenie žalobcu na zastavení konania o zaplatenie

sumy 1,02 eur a súčasne konštatoval nezistenie dôvodov pre aplikáciu postupu podľa § 257 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcej časti o zaplatenie 276,50 eur s príslušenstvom, podali včas
odvolanie žalovaní 1/, 2/. Uviedli, že žalobca vytyčovací náčrt nikdy nepredložil. Tento slúžil iba
žalobcovi, pretože žalovaní si dali vyhotoviť geometrický plán a pre potreby tohto plánu bol vyhovený

záznam podrobného merania zmien ohľadom nového stavu parc. č. 96/1, 96/2 s podrobným nákresom
dotknutých nehnuteľností. Uvedená listina bola pripojená k vyjadreniu žalovaných 1/, 2/ k žalobe. Súd
prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

3. Žalobca navrhol zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „O.s.p.“), keďže podľa § 470 ods. 1 CSP aknie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti
a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia
použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie

v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP),
súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti je dôvodné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v napadnutej časti (o zaplatenie
276,50 eur s príslušenstvom) na názore o preukázaní nároku žalobcu na zaplatenie sumy 276,50 eur,
ktorú sumu žalobca zaplatil za vytyčovací náčrt s tým, že malo ísť o výdavok potrebný pre uplatnenie
si nároku žalobcom na súde, pričom súd prvej inštancie posudzoval predmetný nárok s odkazom na §

251 CSP (pozn.: uvedené ustanovenie sa týka trov konania).

6.Podľa§220ods.2CSPvodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové

tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

7. Zákon (CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním jeho
obsahovýchnáležitostí.Ideonávodčomáodôvodnenierozhodnutiasúduobsahovať,keďžemávýznam
z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania (strán sporu),
ako i súdu vyššej inštancie, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.

8. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.

9. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č. 1/2016), podľa ktorého
nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne, ak písomné vyhotovenie

rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti
konať pred súdom).

10. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými

skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie
nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol,
prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
(rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03).

11. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, prečo nárok žalobcu v napadnutej časti posudzoval
podľa ust. § 251 CSP, ktoré sa týka trov konania, pričom o trovách konania rozhodoval aj v závere
rozhodnutia (kde zisťoval pomer úspechu). Súčasne tento nárok žalobcu je spomínaný i ako výdavok v
súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.12. Je potrebné v tejto súvislosti dodať, že zákon ustanovuje, že výdavky (§ 251 CSP) musia vzniknúť v
konaní. Časový interval, v rámci ktorého možno uvažovať o trovách konania, je teda striktne ohraničený

začatím konania (§ 156 CSP) a právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (porov.
Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 893 s.).

13. Rozhodujúcou skutočnosťou tvoriacou základ pre rozhodnutie súdu sú aj právne normy, ktoré sú na

konkrétny prípad aplikovateľné. Aj zo zásady iura novit curia („súd pozná právo“) možno vyvodiť, že súd
sa aj bez návrhu účastníka konania/strany musí vyrovnať so všetkými relevantnými právnymi normami,
aplikovateľnými na konkrétny prípad.

14. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v prejednávanej veci nezodpovedá vyššie uvedeným
požiadavkám, kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie postráda náležitú argumentáciu najmä vo vzťahu k posúdeniu nároku žalobcu v napadnutej
časti, chýbal argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať. Odvolateľom bolo
znemožnené, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces (primerane možno aplikovať závery vyjadrené v stanovisku publikovanom v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, v jeho druhej vete),

pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť pred odvolacím súdom.

15. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ktoré viedli k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, odvolací súd

sa ďalšími námietkami uvádzanými v odvolacom konaní nezaoberal, keďže neboli spôsobilé ovplyvniť
jeho rozhodnutie.

16. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, na základe vykonaného dokazovania
posúdiť uplatnený nárok žalobcu (v časti, ktorá zostala predmetom konania) podľa relevantných

ustanovení zákona, i v súvislosti s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Pri písomnom vyhotovení
súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru
odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí
skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol.

17. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy
a stranám konania, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho
právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06,
III. ÚS 198/07).

18. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením
skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka (strany) na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami

strán sporu.

19.Podľa§396ods.3CSPakodvolacísúdzrušírozhodnutieaakvrátivecsúduprvejinštancienaďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. V novom rozhodnutí
rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania.

20. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.