Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/90/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222205791
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1222205791.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a
členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: J. J., X..
XX.XX.XXXX, L. R. X, XXX XX L., zast. RV IURIS Advokátska kancelária s.r.o., IČO: 53 540 476, so
sídlom Osvetová 24, 821 05 Bratislava, proti žalovanému: Slávko Herák - Bedrock kamenárstvo, IČO:
34 718 761, s miestom výkonu podnikania Bencúrova 11, 821 04 Bratislava, o nariadenie neodkladného

opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 7. decembra 2022,
č.k. 9C/89/2022-70, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým žiadal uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa vstupu, prechodu, zastavenia a výkonu
podnikateľskej činnosti na nehnuteľnosti - v požiarnej uličke medzi Spoločenskou ulicou a Bencúrovou
ulicou v Bratislave (vstup z Bulharskej ulice) - Trnávka, parcela registra „C“ Č.. XXXXX S. Y. XXX
H.X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy a v
správe MČ Bratislava - Ružinov vedenej na Z. Č.. X pre F. Ú.: V. (ďalej aj „nehnuteľnosť“), a to do

realizácie akéhokoľvek úkonu súvisiaceho s vyššie uvedenou nehnuteľnosťou: (1) do dobrovoľného
odstránenia stavby z nehnuteľnosti zo strany žalovaného, alebo (2) do podania žaloby na vypratanie
nehnuteľnosti, resp. nariadenia odstránenia stavby z nehnuteľnosti na náklady žalovaného ako vlastníka
neoprávnenej stavby na nehnuteľnosti zo strany súdu, alebo (3) do podania žaloby o zdržanie
sa zásahov do vlastníckeho práva zo strany vlastníka nehnuteľnosti, resp. správcu nehnuteľnosti.
Žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia odôvodnil tým, že sa niekoľkokrát písomne obrátil na príslušné úrady z dôvodu podozrenia
existencie čiernej stavby, nezákonného vykonávania úprav a bezprávneho využívania vyššie
špecifikovanej nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve Hlavného mesta Bratislavy a protokolom č.
94/1991 zverená do správy mestskej časti Bratislava - Ružinov. Tvrdil, že žalovaný R. P.Á., Y. F.

L., vykonal na nehnuteľnosti bez súhlasu vlastníka, resp. správcu stavebné úpravy spočívajúce vo
vybetónovaní predmetnej komunikácie dvoma betónovými pásmi, po ktorých jazdia vozidlá, a na
každej strane nehnuteľnosti osadil vstupnú bránu. Žalovaný túto nehnuteľnosť neoprávnene využíva na
parkovanie motorových vozidiel, skladovanie materiálu, a na prístup k nehnuteľnosti, v ktorej vykonáva
svoju podnikateľskú činnosť, čím spôsobuje otrasy, hluk, znečistenie, ako aj škodu na nehnuteľnosti
žalobcu. Žalobca poukázal tiež na to, že z dôvodu, že nemôže otvárať okná a vetrať, ho žalovaný

obmedzuje v jeho slobode a neoprávnene zasahuje do jeho práv k nehnuteľnosti. Žalobca v tejto veci
oslovil Slovenskú stavebnú inšpekciu, vlastníka nehnuteľnosti, správcu nehnuteľnosti a domáhal saodstránenia spornej stavby, pričom predmetné konanie podľa ním predložených dokumentov doposiaľ
nie je skončené. Žalobca súčasne podal aj trestné oznámenie, o výsledku ktorého neinformoval. Súd
prvejinštanciekonštatoval,žežalobcaknávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniapriložilfotografie,

vlastné žiadosti o odstránenie vybetónovanej cesty na ulici so súpisným číslom XXXXX, adresované
Stavebnému úradu mestskej časti Bratislava - Ružinov, Slovenskej stavebnej inšpekcii - Inšpektorát
Bratislavaa OkresnémuúraduBratislava(z2019a2020),listoznačenýako„žiadosťovydaniezápisnice
z obhliadky miesta zo dňa 15.08.2019“, listy Mestskej časti Bratislava-Ružinov z obdobia rokov 2019
až 2022, záznam z výkonu štátneho stavebného dohľadu Mestskej časti Bratislava-Ružinov zo dňa

15.08.2019 a list Magistrátu hlavného mesta SR zo dňa 05.11.2021.

3. Súd prvej inštancie posúdil vec právne podľa ust. § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2 písm. c)
a d), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a § 228 ods. 1 a 2, § 209 C.s.p. a dospel k
záveru, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť. Podrobne vysvetlil inštitút neodkladného opatrenia a
predpoklady pre jeho nariadenie, osvedčovaciu povinnosť navrhovateľa neodkladného opatrenia, ako

i postup súdu v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a kritériá, na ktoré musí pri
rozhodovaní prihliadať. Zdôraznil, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí
jeho navrhovateľ osvedčiť taký stav právnych (nie len faktických) vzťahov medzi žalobcom a žalovaným,
ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, teda naliehavosť situácie i po právnej stránke,
a taktiež osvedčiť ohrozenie nároku, a to konkrétnymi skutočnosťami.

4. Dospel k záveru, že neboli dané zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu žalobcu, keď nemal
za dostatočne osvedčené podmienky, pre ktoré by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery strán
sporu. Zdôraznil, že inštitút neodkladného opatrenia v súvislosti s ochranou vlastníckeho práva (nielen)
k nehnuteľnosti, slúži na ochranu aktuálne ohrozených práv, tzn. pri takej náhlej zmene situácie,

že iné opatrenia sú neúčelné a z uvedeného dôvodu nevhodné. Vyhodnotil, že v danom prípade
žalobca síce opísal skutkový stav dostatočne presvedčivo a osvedčil prakticky všetky potrebné skutkové
okolnosti, avšak tieto nepovažoval za tak závažné (a rovnako tieto okolnosti nemožno považovať
ani za okolnosti, ktoré by preukazovali náhlu zmenu situácie), že by na ich základe bolo vhodné
a účelné pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia. S poukazom na to, že žalobca svoj návrh

zdôvodnil tým, že žalovaný na predmetnej nehnuteľnosti bez súhlasu vlastníka, resp. správcu vybudoval
prístupovú komunikáciu (a na jej začiatku a konci osadil bránu) a využíva ju na parkovanie motorových
vozidiel, skladovanie materiálu, ako aj na prístup k nehnuteľnosti, v ktorej vykonáva svoju podnikateľskú
činnosť, čím spôsobuje otrasy, hluk, znečistenie a bližšie neuvedenú škodu na jeho nehnuteľnosti, súd
prvej inštancie uviedol, že žalobca nijak nekonkretizoval, v čom spočíva škoda na jeho nehnuteľnosti

a obmedzil sa iba na všeobecné formulácie týkajúce sa otrasov, hluku, znečistenia (nemožnosti
vetrania) a škody na nehnuteľnosti bez toho, aby tieto akýmkoľvek spôsobom preukázal. I keď
predložil fotografie preukazujúce existenciu oplotenia, vybudovania provizórnej cesty na pozemku a
zachytávajúce automobil na nej, tieto dôkazy nepovažoval za dostatočné na preukázanie otrasov,
hluku, znečistenia a škody na nehnuteľnosti, hoci nespochybnil, že k nim môže dochádzať. Vyhodnotil

za málo pravdepodobné, aby tieto boli tak neprimeranej intenzity, ktorá by odôvodňovala nariadenie
neodkladného opatrenia.

5. Zdôraznil, že neodkladné opatrenie je krajným riešením vzniknutej situácie, a preto zákonodarca
stanovil podmienku existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. V danom prípade

zo samotným žalobcom opísaných okolností vyplýva, že situácia trvá minimálne od roku 2019 a zaoberá
sa ňou aj príslušný stavebný úrad. Z uvedeného dôvodu, nielen žalobca, ale hlavne vlastník pozemku
má právne možnosti na to, aby sa zákonným spôsobom domáhal odstránenia predmetných stavieb
zo svojho pozemku - čoho sa aj vlastník pozemku v súčasnosti domáha prostredníctvom konania,
ktorého predmetom je odstránenie predmetných stavieb a úprav z nehnuteľnosti. Žalobca má rovnako

právne možnosti na to, aby sa domáhal nerušeného výkonu svojho vlastníckeho práva, avšak v takomto
prípade musí zásah do vlastníckeho práva buď osvedčiť (čo sa v danom prípade nestalo), alebo ho
preukázať v riadnom sporovom konaní. Súd prvej inštancie dospel potom k záveru, že žalobca v konaní
o nariadenie neodkladného opatrenia nepreukázal existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov,
pretože žiadnym spôsobom neosvedčil, že mu reálne a bezprostredne hrozí ujma. V návrhu uvedené

skutočnosti nie sú postačujúcimi na preukázanie existencie dôvodnej obavy vzniku akejkoľvek (hoci
aj iba potenciálnej) ujmy, a žalobca teda neuniesol bremeno tvrdenia. Z uvedeného dôvodu súd prvej
inštancie nemal preukázanú existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov, a už vôbec nie, akprebieha správne konanie, ktorého predmetom je odstránenie predmetných stavieb z nehnuteľnosti. Po
vyhodnotení, že podmienky na vydanie neodkladného opatrenia nie sú splnené, návrh žalobcu zamietol.

6. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému nárok
na ich náhradu nepriznal, keďže mu žiadne trovy nevznikli.

7. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca včas odvolanie a navrhol ho zmeniť a jeho návrhu v celom
rozsahu vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Uviedol, že návrh na neodkladné opatrenie podal, lebo vlastník nehnuteľnosti, resp. jej správca dlhodobo
nekonajú a nemali záujem riešiť vzniknutú situáciu, hoci podľa jeho názoru už dávno malo začať konanie
o odstránenie stavby zo strany vlastníka, resp. stavebného úradu správcu. Uviedol, že vlastník sa
nezaujíma a nestará o svoj majetok, hoci je preukázané, že žalovaný jeho nehnuteľnosť využíva bez
právneho dôvodu na podnikateľské účely. Mal za to, že súd nepochopil závažnosť situácie, ktorú je
potrebné riešiť neodkladným opatrením. Poukázal na to, že súdu preukázal dôkazmi, že je obťažovaný

žalovaným a je mu spôsobovaná škoda. Žalovaný mu nespôsobuje škodu na majetku, hlukom, prachom,
otrasmi prechádzajúcich vozidiel, nemožnosťou vetrania, ale ako je vidieť z fotografií aj zničením
odkvapovejrúryapraskanímomietky.Zopakoval,žežalovanéhovyzýval,abynevyužívalpožiarnuuličku
na podnikanie, ale žalovaný vôbec nereagoval, hoci by stačilo najprv odstrániť betónovú plochu, aby
nedochádzalo k otrasom a hluku. Uviedol, že mu nie je spôsobovaná škoda na jeho nehnuteľnosti, ako

nesprávne uvádza súd v napadnutom rozhodnutí, ale je mu spôsobovaná škoda nemajetková, ktorou sa
súd vôbec nezaoberal, a to psychická ujma, nemožnosť využívať svoje vlastnícke právo nehnuteľnosti
v plnom rozsahu (neustále obťažovanie pri raňajkách, obede a večeri a obťažovanie návštev žalobcu).
Zopakoval, že sa u vlastníka a správcu dlhodobo domáha začatia konania o odstránenie stavby
ale zatiaľ bezúspešne, keď naráža na byrokraciu a nezáujem o riešenie tejto zložitej situácie. Preto

konštatovanie súdu, že je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť aspoň do tej miery, že možno
dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, nie sú na mieste, a na základe
predložených tvrdení a dôkazov niet pochýb o tom, že by nekonal alebo uvádza nepravdivé informácie.
Vyjadril názor, že súd nepochopil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi zmluvnými stranami.
On požaduje, aby súd vydal rozhodnutie o dočasnej úprave práv do vyriešenia situácie zo strany

vlastníka, správcu nehnuteľnosti, alebo dobrovoľného konania zo strany žalovaného. Ďalej vo svojom
odvolaní citoval z rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 175/2017, II.ÚS 866/2014 a I.ÚS
191/2019 (bez zjavného súvisu s prejednávanou vecou - pozn. odvolacieho súdu). Uviedol, že ako
vyplývazjehotvrdeníaďalšíchdôkazov,jehoprimárnaochranaapotrebabezodkladnejúpravypomerov
medzi zmluvnými stranami je, aby sa žalovaný zdržal konania vstupu, prechodu, zastavenia, a výkonu

podnikateľskej činnosti na nehnuteľnosti do splnenia v návrhu uvedených úkonov zo strany vlastníka,
správcu nehnuteľnosti alebo žalovaného. Zdôraznil, že niet inej inštitúcie alebo subjektu, na ktorý by sa
mohol obrátiť a jedine súd je oprávnený poskytnúť ochranu a okamžitú úpravu vzťahov práve vydaním
neodkladného opatrenia, ak je tu obava z ohrozenia jeho práv. Táto naliehavosť úpravy spočíva aj v tom,
že nie je možné predpokladať zo strany vlastníka, správcu, alebo žalovaného v akom časovom horizonte

dôjde k náprave, a to znamená, že intenzita a výška škody mu spôsobovaná môže len narastať. Za
odvolaním následne doposlal doplnenie dôkazov na USB kľúči (fotografie komunikácie s vozidlom a
krátke videá vozidiel jazdiacich po komunikácii).

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, a preto ho
potvrdil, a keďže sa plne stotožnil aj s jeho odôvodnením, poukazuje naň bez potreby ho opakovať.

Dospel totiž k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že pre nariadenie neodkladného opatrenia
neboli splnené podmienky.

10. Podľa ust. § 324 ods.1 C.s.p. súd môže pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa ust. § 325 ods.1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c) a d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala.

Podľa ust. § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa ust. § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

11. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu

vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je na mieste použiť tam, kde je
potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu, alebo, ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená (§
325 ods. 1 C.s.p.). Vždy je potom potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa neodkladného opatrenia,
v tomto prípade žalobcu, osvedčený, a či je neodkladné opatrenie naliehavo potrebné. Pre úspešné
uplatnenie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia teda zákon vyžaduje osvedčenie nároku,

ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj naliehavosť potreby takejto úpravy pomerov sporových strán,
čižeosvedčenie,žebezúpravyichprávnychpomerovbybolonejakékonkrétneprávožalobcuohrozené,
pričom hrozba musí byť bezprostredná a reálna. Oba predpoklady musia byť naplnené súčasne, inak nie
je možné návrhu vyhovieť. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c) a d) C.s.p. neodkladným opatrením možno
strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonala, niečoho sa

zdržala alebo niečo znášala.

12. Odvolací súd považuje tiež za potrebné uviesť, že neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením,
ktoré možno nariadiť len ak je skutočne potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými
stranami, teda ak nastane medzi nimi taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý bezpodmienečne

vyžaduje rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu
potreby bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle ust. § 325 ods. 1 C.s.p. je prípustné a opodstatnené len
vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami, ak tento vzťah vyžaduje dočasnú úpravu,
ak je navrhovaná bezodkladná úprava naliehavo potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami
nevytvorí nenávratný stav, a ak sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami neprimeraným

spôsobom. Preto musí navrhovateľ neodkladného opatrenia, v tomto prípade žalobca, osvedčiť jednak
uplatnený nárok, ktorý žiada chrániť neodkladným opatrením, právny vzťah medzi stranami sporu,
ktorý je potrebné upraviť neodkladným opatrením, ako i tvrdenie, že je tu reálne nebezpečenstvo a
bezprostredne mu hroziaca ujma. Nárok žalobcu je osvedčený vtedy, ak sa na základe predložených
dôkazov javí aspoň ako pravdepodobný. Ohrozenie práv, nároku a hrozba bezprostrednej ujmy žalobcu

musí byť konkrétna, a žalobca ju musí vždy osvedčiť, nestačí ju iba tvrdiť. Chýbajúce osvedčenie
bezprostredne hroziacej ujmy nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie
neodkladného opatrenia, keďže ide o opatrenie, ktoré je namieste nariadiť len vtedy, ak je práve kvôli
zabráneniu nejakej reálne hroziacej konkrétnej ujme potrebné bezodkladne, teda rýchlo a okamžite
zasiahnuť súdnym rozhodnutím.

13. Možno teda zhrnúť, že ak žalobca navrhol voči žalovanému nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorýmsledovaldosiahnutieúpravypomerovsporovýchstrán,malpovinnosťosvedčiťsvojnárok,právny
vzťah medzi sporovými stranami, ktorý vyžaduje neodkladnú úpravu, a tiež, že bez takejto úpravy
pomerov mu vzhľadom na konkrétne konanie žalovaného reálne a bezprostredne hrozí ujma, ktorej

môže zabrániť len navrhnutým neodkladným opatrením. Žalobca bol teda povinný tvrdiť a zároveň
osvedčiť, že úprava pomerov strán je z nejakých konkrétnych dôvodov naliehavo potrebná. Túto
povinnosť si však podľa názoru odvolacieho súdu (zhodného so súdom prvej inštancie) nesplnil.

14. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia

požadovaného žalobcom neboli splnené, a preto jeho návrh zamietol. Odvolací súd s jeho rozhodnutím
súhlasí. Po preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, napadnutého
uznesenia, ako i žalobcom k návrhu priložených dôkazov, nezistil totiž, zhodne so súdom prvej inštancie,
žiadny dôvod, na základe ktorého by bola bezodkladná úprava pomerov medzi žalobcom a žalovanýmnaliehavo potrebná. Napokon, žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani žiadne
konkrétne tvrdenie alebo argumentáciu, skutočne odôvodňujúcu potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
strán neuviedol, a to napriek tomu, že je ako navrhovateľ neodkladného opatrenia povinný tvrdiť a

zároveň osvedčiť dôvody, pre ktoré je naliehavo a bezodkladne potrebné upraviť pomery strán sporu
(ust. § 326 ods. 1 a 2 C.s.p.). V tejto súvislosti z jeho návrhu vyplýva len to, že ním tvrdený, vyššie
uvedený faktický stav, teda, že žalovaný (neoprávnene) využíva na podnikanie pozemok vo vlastníctve
Hlavného mesta SR Bratislavy (v správe M.č. Ružinov), že za týmto účelom na ňom vybetónoval dva
pásy, po ktorých jazdia vozidlá spôsobujúce otrasy, hluk, znečistenie a nemožnosť vetrať, čo žalobcu

obťažuje, trvá minimálne od roku 2019 a nijak sa nezmenil. Je potom zrejmé, že k žiadnej (náhlej) zmene
uvedeného stavu, v dôsledku ktorej by boli bezprostredne ohrozené práva žalobcu, alebo mu reálne
hrozil vznik nejakej konkrétnej ujmy, odôvodňujúcej okamžitý a bezodkladný zásah súdu, nedošlo.

15. Ak žalobca v návrhu len všeobecne uviedol, že mu uvedené konanie žalovaného spôsobuje škodu
na nehnuteľnosti, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že žalobca nielenže žiadnu

škodu na nehnuteľnosti neosvedčil, ale v návrhu žiadnu ani len nekonkretizoval. Odvolací súd rovnako
nespochybňuje, že pri prejazde vozidla môže dôjsť k otrasu, hluku a znečisteniu ovzdušia, ktoré
síce žalobcu obťažujú, avšak žalobca neosvedčil, že by žalovaný aktuálne zasahoval do nejakých
jeho práv, a to v takej neprimeranej intenzite, ktorá by odôvodňovala nariadenie ním požadovaného
neodkladného opatrenia. Žalobca podľa návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani nemieni

podať voči žalovanému žalobu vo veci samej podľa ust. § 417 ods. 2 Obč. zák, podľa ktorého, ak ide o
vážne ohrozenie, má ohrozený právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie
na odvrátenie hroziacej škody, a ani žalobu voči vlastníkovi susednej nehnuteľnosti podľa ust. § 127
ods. 1 Obč. zák., ktoré stanovuje, že vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú
pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť

susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho,
že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci
pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu

alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. Možno uzavrieť, že žalobca potrebu
neodkladnej úpravy pomerov strán, ani naliehavosť takejto úpravy ničím neosvedčil, a preto, ak súd
prvej inštancie jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, rozhodol správne.

16. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať naviac na skutočnosť, že žalobca vyššie uvedenú

situáciu už od roku 2019 rieši na príslušných úradoch a vo veci koná stavebný úrad, pričom konanie nie
je doposiaľ skončené. Napokon, jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v rozhodujúcej časti
opisuje práve komunikáciu žalobcu s úradmi, Mestom Bratislava a Mestskou časťou Ružinov, a postup
inštitúcií, na ktoré podal podnety. Žalobca v návrhu vyjadruje nespokojnosť s kvalitou a rýchlosťou ich
konania, opakuje, že žalovaný užíva pozemok vo vlastníctve hlavného mesta bez právneho dôvodu na

podnikateľské účely, a sťažuje sa, že vlastník pozemku resp. jeho správca sa nedostatočne starajú o
pozemok a vec neriešia dostatočne rýchlo, podľa predstáv žalobcu. V odvolaní žalobca dokonca uvádza,
že návrh na neodkladné opatrenie podal z dôvodu, že vlastník nehnuteľnosti, resp. jej správca dlhodobo
nekonajú a nemali záujem riešiť vzniknutú situáciu, hoci podľa jeho názoru už dávno malo začať konanie
o odstránenie stavby zo strany vlastníka, resp. stavebného úradu správcu. Odvolací súd pripomína,

že neodkladné opatrenie však nie je inštitútom slúžiacim na odstránenie subjektívnej nespokojnosti
žalobcu s dĺžkou prebiehajúceho správneho konania a „preklenutie“ obdobia, kým sa skončí, ale je
ho možné súdom nariadiť len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, a takúto naliehavú
potrebu, ako už bolo uvedené vyššie, žalobca neosvedčil. Správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie
nemohli spochybniť ani odvolacie námietky žalobcu, ktoré odvolací súd vyhodnotil za nedôvodné.

Ak žalobca v odvolaní argumentoval tým, že zo strany vlastníka, správcu, alebo žalovaného nie je
možné predpokladať v akom časovom horizonte dôjde k náprave, a teda intenzita a výška škody mu
spôsobovaná môže len narastať, odvolací súd opakuje, že žalobca žiadnu bezprostredne mu zo strany
žalovaného hroziacu škodu prípadne ujmu neosvedčil. Neosvedčil žiadnu reálnu škodu, ktorú by mu mal
žalovanýspôsobiť,aakvodvolanínarozdielodnávrhutvrdil,žemujespôsobovanáškodanemajetková,

a to psychická ujma, opätovne zostalo len pri jeho tvrdení. Žalobcom teda neboli osvedčené žiadne
také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali okamžitú úpravu pomerov strán súdom, a preto nemohol byť s
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný.17. Odvolací súd sa preto stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil, že úprava
vzťahov medzi sporovými stranami rozhodnutím súdu je naliehavo potrebná, a že teda predpoklady
pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené. Ak potom súd prvej inštancie návrh žalobcu

na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, rozhodol správne a odvolací súd s jeho rozhodnutím
súhlasí. Preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396
ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, nárok na náhradu trov nepriznal,

nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada

(§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania
(§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.

s. p.).