Uznesenie – Neodkladné opatrenia ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. apríl 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/36/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123201309
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4123201309.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr.
Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej vo veci navrhovateľky: Z.. B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Z. XX, XXX XX I., zastúpenej Mgr. Zuzanou Gálikovou, advokátkou so sídlom Farská 33, 949 01 Nitra,
proti manželovi: W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX I., o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 16C/14/2023-17 zo dňa

23.02.2023 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie,
ktorým ukladá manželovi W. Z., nar. XX.XX.XXXX, aby sa zdržal konania, ktorým by scudzil, prenajal,
založil alebo zaťažil právom tretích osôb nasledovný majetok :

1/ Nádrž na naftu s digitálnym prietokomerom

2/ Námorný kontajner
3/ Náves M., ev.č. I
4/ Náves M., ev.č. I
5/ Náves M., ev.č. I
6/ Náves M., ev.č. I

7/ Náves M., ev.č. I
8/ W. J. XXXF. so žeriavom, ev.č. I
9/ B. Z., I. XXX R.
10/ W. Z. Q. XXX X. XW., ev.č. I. Z
11/ Ťahač O., ev.č. I
12/ Ťahač O., ev.č. I

13/ Železná konštrukcia
14/ J. L. D., ev.č. I
15/ Štvorkolka L. P.
16/ Vozidlo W. W
17/ Náves M. M ev.č. I
18/ Ťahač O., ev.č. I

19/ Náves M., ev.č. I
20/ Ťahač O., ev.č. I
21/ Náves M., ev.č. I
22/ Ťahač O., ev.č. I
23/ Motocykel N. M. XXX, rok výroby XXXX
24/ Multimeter

Navrhovateľke priznáva voči manželovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa domáhala uloženia zákazu manželovi scudziť, prenajať, založiť alebo zaťažiť právom tretích osôb

vo výroku uvedený majetok. Manželovi voči navrhovateľke nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vo výške 16,50 eura. Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 324 ods. 1, 2, § 325
ods. 1, 2 písm. c), d), § 328 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 2 písm. a), § 6 ods. 3, § 8 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka odôvodnila podanie návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že so žalovaným sú manželia, pričom na Okresnom
súde Nitra je pod sp. zn. 11P/161/2022 vedené konanie o rozvod manželstva, ktoré doposiaľ
nebolo právoplatne skončené. Počas trvania manželstva neuzavreli dohodu týkajúcu sa rozšírenia

alebo zúženia zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva, nevyhradili si vznik
bezpodielovéhospoluvlastníctvakudňuzánikumanželstvavzmysle§154Občianskehozákonníkaaani
im nebolo súdom zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Ich bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov stále trvá. Počas trvania zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM nadobudli (okrem
iného) aj majetok špecifikovaný v návrhu. Všetky v návrhu uvedené hnuteľné veci (s výnimkou ťahača

O., ev.č. I sú v držbe manžela. Napriek tomu, že v návrhu špecifikovaný majetok je v časti evidovaný
na podnikateľa s obchodným menom W. Z. Z., s miestom podnikania: XXXXX I., Z. XXX/XX, IČO:
XXXXXXXX, patrí tento majetok do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže kúpna cena
zaň bola uhradená z finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva. Uvedený
majetok neslúžil výlučne manželovi na jeho podnikanie, ale používali ho spoločne aj na iné účely, t.j.

slúžil im obom. Manžel si je vedomý skutočnosti, že uvedený majetok nadobudli spoločne a patrí do
BSM. Potvrdil to aj na informatívnom výsluchu na Okresnom súde v Nitre, ktorý bol nariadený v konaní
sp. zn. 11P/161/2022. Napriek tejto vedomosti manžel v snahe znížiť hodnotu ich spoločného majetku
a ukrátiť ju o majetok alebo hodnoty, na ktoré má právny nárok, začal majetok rozdávať a rozpredávať
za cenu nižšiu, ako je reálna hodnota predávaných vecí. Skutočnosť, že manžel daruje a predáva

ich majetok v snahe ukrátiť ju, jej oznámili jej spoloční známi. Ťahač O., ev. č. I už previedol na G.
L.. Predával aj motocykel S. N. XXX M., multimeter, o čom ako dôkaz predložila ponuku manžela na
predaj a fotku zverejnenú na stránke D..Z..M.. V oboch inzerátoch je ako kontaktný údaj uvedené tel. č.
XXXXXXXXXX, ktoré používa výlučne manžel. Od bývalej priateľky manžela, s ktorou udržiaval počas
ich manželstva vzťah, vie, že jej daroval viaceré veci patriace do ich bezpodielového spoluvlastníctva

manželov. V ich spoločnom dome sa už v súčasnosti nenachádzajú viaceré spoločne nadobudnuté
hnuteľné veci (mraziaci box, práčka, zariadenie domu). Manželovi žiadny súhlas k predaju a ani k
darovaniu spoločných vecí nedala a žiadne peniaze za predané veci jej manžel nedal. Nemá možnosť
zabrániť scudzovaniu spoločného majetku zo strany manžela. Manžel jej viackrát povedal, že ku dňu
rozvodu manželstva už nebudú mať žiaden majetok, že on sa všetkého zbaví a nebude mať z toho ani

euro. Jej postavenie a tiež dôkazná situácia sú a budú aj v budúcnosti (v konaní a vyporiadanie BSM)
výrazne oslabené, pokiaľ by sa žalovanému hneď nezabránilo v svojvoľnom prevádzaní spoločného
majetku.

3. V danej veci sa súd prvej inštancie nestotožnil so skutkovými i právnymi dôvodmi uvádzanými

navrhovateľkou v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Z predložených listinných dôkazov nemal
za preukázané, že by bolo nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami neodkladným
opatrením. Zo žiadneho relevantného listinného dôkazu podľa súdu nevyplýva obava, že by žalovaný
nejakým spôsobom vykonával úkony smerujúce k scudzovaniu vecí, alebo vykonával takú dispozíciu s
hnuteľnými vecami s cieľom zbaviť sa ich, ktoré navrhovateľka označila v návrhu. Navrhovateľka podľa

súdu neuniesla dôkazné bremeno osvedčenia skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného
opatrenia, keďže neosvedčila relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinami, alebo inými dôkaznými
prostriedkami, prípadne kvalifikovanou argumentáciou, predpoklady pre nariadenie neodkladného
opatrenia, neosvedčila také konkrétne správanie žalovaného, ktoré skutočne vedie k dôvodnej obave,
že sa bude zbavovať spoločného majetku na jej úkor.4. Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí, môže vybavovať každý z manželov, v ostatných veciach je
potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Z toho teda vyplýva, že ak aj by došlo
k akýmkoľvek dispozíciám zo strany manžela s vecami patriacimi do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, môže sa navrhovateľka, pokiaľ s tým nebude súhlasiť, a to ani dodatočne, domáhať
relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Vlastnícke právo, resp. právo vyplývajúce z bezpodielového
spoluvlastníctvamanželov,jepriamohmotnýmprávomchránené.Návrhomnanariadenieneodkladného
opatrenia, ktoré má podľa navrhovateľky zabezpečovací a preventívny charakter, nedosiahne cieľ
ochrany, pretože ochrana práv a oprávnených záujmov navrhovateľky vyplýva priamo z hmotného práva

5. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala napadnuté
uznesenie zmeniť a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Namietala nevykonanie
navrhnutých dôkazov, potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia a
nesprávneprávneposúdenieveci(§365ods.1písm.e),f),h)CSP).Uviedla,žezustálenejsúdnejpraxe
vyplýva, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia postačuje pre vyhovenie návrhu a poskytnutie

predbežnej ochrany len osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo
účastníka ohrozené. Vyžaduje sa osvedčenie tvrdeného nároku, nie jeho preukázanie. Ona osvedčila,
že medzi ňou a manželom sú právne vzťahy, ktoré vyžadujú neodkladnú úpravu. Súdu predložila listiny,
z ktorých možno vyvodiť záver, že manžel vykonáva úkony smerujúce k zmenšeniu ich spoločného
majetku. Predloženým osvedčením o evidencii preukázala, že z ich spoločného majetku previedol

ťahač O., ev. č. I na G. L.. Inzerátmi zverejnenými na stránke D..Z..M. bolo preukázané jej tvrdenie,
že manžel scudzuje ich majetok patriaci do BSM. Splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného
opatrenia je odôvodnené existenciou obavy, že bez nariadenia by mohlo dôjsť k nakladaniu s uvedenými
hnuteľnými vecami. Súd podľa jej názoru pochybil, keď ňou predložené dôkazy vyhodnotil ako dôkazy
bez relevantnej výpovednej hodnoty. Nestotožňuje sa ani so záverom súdu prvej inštancie, že by sa

dočasným obmedzením dispozície s majetkom neprimeraným spôsobom zasiahlo do práva manžela
na užívanie majetku. Argumentácia súdu založená na názore, že má možnosť domáhať sa relatívnej
neplatnosti právneho úkonu tiež nemôže obstáť. To, že § 145 Občianskeho zákonníka umožňuje právo
jedného z manželov domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ešte sama o sebe nevylučuje
nariadenie neodkladného opatrenia. Porušenie subjektívnych práv je v zásade vždy možné riešiť

následným zásahom súdu a uvedeným by bolo možné argumentovať pri akomkoľvek bezprostrednom
ohrození. Prijatím takého výkladu by potom úprava neodkladných opatrení stratila zmysel. Jej podstatou
je totiž uľahčenie prístupu k spravodlivosti rýchlejším a účinnejším spôsobom, kedy by sa následná
snaha o reparáciu poškodených práv minula svojmu cieľu, resp. by už ani nebola možná. Filozofia
súdneho procesu vychádza z premisy, že toto má slúžiť k ochrane a presadzovaniu práv subjektov,

nie k produkovaniu ďalších civilných sporov. Preventívne zabezpečenie majetku prostredníctvom
neodkladného opatrenia možno nepochybne vyhodnotiť ako prostriedok účelnejší a efektívnejší v
porovnaní s možnosťou následnej žaloby o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu.

6. Manželovi doručil odvolací súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s prílohami,

uznesenie č. k. 16C/14/2023-17 ako aj odvolanie navrhovateľky, a vyzval ho v súlade s § 329 ods. 1 CSP,
aby sa k návrhu a k odvolaniu vyjadril v lehote 10 dní. Manžel sa k návrhu a ani k odvolaniu nevyjadril,
tvrdenia navrhovateľky uvedené v návrhu nespochybnil.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §

380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní
veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) uznesenie súdu prvej inštancie podľa
§ 388 CSP zmenil a neodkladné opatrenie nariadil.

8. Pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia bolo potrebné

aplikovať ustanovenia § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku, pričom súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení (§ 324 ods. 1 CSP), a
to vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§
325 ods. 1 CSP). Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby o. i. nenakladala s určitými
vecami alebo právami (§ 325 ods. 2 písm. c/ CSP). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v

čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Zmyslom neodkladného opatrenia
podľa uvedených zákonných ustanovení je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť
zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Aby však súd
mohol poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia, musí byť aspoň osvedčené, že existujeurčité právo ochrany domáhajúceho sa subjektu a že toto právo môže byť ohrozené alebo narušené a
na jeho ochranu je neodkladné opatrenie potrebné. Jedným z predpokladov nariadenia neodkladného
opatrenia je existencia právneho záujmu na neodkladnom opatrení, navrhovateľ musí v návrhu osvedčiť

potrebnosť navrhovaného neodkladného opatrenia, pričom ide predovšetkým o osvedčenie tohto, že
nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v základnom alebo
exekučnom konaní.

9. Zákonnými ustanoveniami upravujúcimi neodkladné opatrenie je možné rýchlo a pružne riešiť

situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nie je
súd povinný vykonávať dokazovanie výsluchom účastníkov, vychádza z preukázaných, alebo aspoň
osvedčených základných skutočností potrebných pre záver o ohrozenom záujme. Rozhodnutie o
neodkladnom opatrení má len dočasný charakter, obmedzuje sa len na dosiahnutie neodkladných
účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom. Navrhovateľ musí k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia v zmysle § 326 ods. 2 CSP pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Listinné

dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva
plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán. Dokazovanie
má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Hodnoverné
osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže byť dosiahnuté najmä relevantnými
skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou.

Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup
určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však
neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností,
ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a
bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je

postačujúce, že sú tu okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné
opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Pojem „potreba
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov
súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia s
uložením povinnosti manželovi zdržať sa akéhokoľvek scudzenia, prenajatia, založenia alebo zaťaženia
právom tretích osôb majetku špecifikovaného v návrhu, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva
navrhovateľky a jej manžela. Uviedla, že manžel podniká kroky vedúce k predaju ich spoločného
majetku.

11. Súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu neosvedčenia
existencie skutkových tvrdení navrhovateľky o rozpredávaní majetku patriaceho do BSM. Zároveň
poukázal na možnosť navrhovateľky domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu v prípade, že
by manžel nakladal so spoločným majetkom bez jej súhlasu.

12. So záverom súdu prvej inštancie o neosvedčení existencie krokov manžela vedúcich k predaju
vecí patriacich do BSM sa odvolací súd nemohol stotožniť. Navrhovateľka predsa predložila súdu
listiny, z ktorých je zrejmé, že manžel sa snažil predať prostredníctvom internetovej stránky multimeter
a motocykel S. N. XXX M.. Z osvedčenia o evidencii zase vyplýva, že ťahač O., ev. č. I už manžel

previedol na G. L.. Nie je v možnostiach navrhovateľky osvedčiť prípadné nakladanie so všetkými v
návrhu uvedenými vecami a súd ani nemôže od nej uvedené požadovať. V tejto súvislosti poukazuje
odvolací súd na výklad k ustanoveniu § 326 CSP:

13.„Najmäprineodkladnýchopatreniach,ktorýmimajúbyťobmedzenéurčitédispozičnéúkony,nemôže

súd v tomto štádiu procesu vyžadovať dôsledné preukázanie úmyslu osoby, proti, ktorej má neodkladné
opatrenie smerovať. Úmysel, ako bezprostredný vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku,
je za daných okolností osvedčiteľný iba vo výnimočných prípadoch a s nepomernými ťažkosťami. Takáto
požiadavka by mohla mať ad absurdum za následok, že neodkladné opatrenia s preventívnym účinkom
nemožno dosiahnuť. Z pragmatického hľadiska je navyše nepochybné, že v prípade súkromnoprávnych

úkonov je úmysel konajúcej osoby väčšinou rozpoznateľný až v štádiu, keď už tomuto úkonu nemožno
zabrániť, pretože jeho právne účinky medzičasom nastali alebo k nim dôjde v bezprostrednej časovej
nadväznosti. Je pritom potrebné zohľadniť, že efektívnosť neodkladného opatrenia je do značnej miery
determinovaná jeho včasnosťou, ktorú zabezpečuje zákonná tridsaťdňová lehota v zmysle § 328ods. 2 CSP. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a preventívny charakter, je
preto súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym spôsobom
sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania vo veci

samej. Požadované obmedzenie musí byť primerané (princíp proporcionality) a nesmie nad nevyhnutnú
mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi neadekvátnu výhodu. Z návrhu a jeho
príloh musí byť zároveň zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany alebo jej
predchádzajúce úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je
pravdepodobné, pričom závisí iba od individuálnej vôle samotnej protistrany“. (výklad k § 326 CSP, Veľké

komentáre, O., M., J., S., Z., J., W., S., Z., J., G., M. a kol. Civilný sporový poriadok. nakladateľstvo C.H.
Z., 2016. s. 1107).

14. Odvolací súd sa nestotožnil ani so záverom súdu prvej inštancie preferujúcim dovolanie sa
relatívnej neplatnosti v prípade, ak k nakladaniu so spoločnými vecami patriacimi do BSM zo strany
manžela bez súhlasu navrhovateľky dôjde. Nariadenie neodkladného opatrenia považuje odvolací súd

za efektívnejší nástroj na poskytnutie ochrany práv a záujmov navrhovateľky, než ktorým by bolo
domáhanie sa relatívnej neplatnosti právnych úkonov (rozsiahlym dokazovaním), ktorými by došlo bez
súhlasu navrhovateľky k prevodu nehnuteľností patriacich do BSM. Obmedzenie manžela nakladať s
vecami patriacimi do BSM je zároveň primerané, keďže neodkladným opatrením nie je úplne vylúčené
nakladanie s vecami patriacimi do masy BSM. Neodkladné opatrenie limituje len manžela, ktorý by

nakladal s vecami bez súhlasu a vedomia manželky-navrhovateľky. Manželia však v prípade záujmu
veci predať (prípadne inak s nimi nakladať), môžu tieto previesť a nakladať s nimi. Dôležité však je, že
obaja sa na tom zhodnú a budú mať vedomosť v prípade vyporiadania ich BSM v budúcnosti, ako sa s
vecami počas manželstva naložilo, za akú cenu boli prípadne veci predané a pod. Navrhovateľke sa tak
do budúcna nesťaží a neznemožní ochrana jej oprávnených záujmov v prípade konania o vyporiadanie

BSM, resp. v prípade vyporiadania BSM dohodou, než by tomu bolo vtedy, ak by manžel veci za trvania
manželstvapredal,resp.snimiinýmspôsobomnaložil,anavrhovateľkabysamuseladomáhaťrelatívnej
neplatnostinevednokoľkýchprávnychúkonov,čobyviedlokvynaloženiuzbytočnýchnákladovnaoboch
stranách sporu a k zaťaženiu súdov.

15. S ohľadom na uvedené odvolací súd o odvolaní navrhovateľky rozhodol tak, že uznesenie súdu
prvej inštancie vo výrokoch I. a II. podľa § 388 CSP zmenil a návrhu vyhovel. Aj keď v danom prípade
nariadeným neodkladným opatrením nemožno predpokladať dosiahnutie trvalej úpravy pomerov medzi
stranami (§ 336 ods. 1 druhá veta CSP), neuložil odvolací súd navrhovateľke podať žalobu na súd
vo veci samej, pretože po zániku bezpodielového spoluvlastníctva je možné ho vyporiadať viacerými

zákonnými spôsobmi upravenými v ustanovení § 149 Občianskeho zákonníka, a je na stranách, aký
spôsob vyporiadania si v budúcnosti zvolia. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší,
ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

16. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s ustanovením § 255

ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnej navrhovateľke priznal voči manželovi nárok na náhradu
trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).