Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. júl 2019

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25C/227/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411207298
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1411207298.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci žalobcu: K. K., narodený

XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX G., zastúpený: Mgr. I. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. XX,
XXX XX G., proti žalovanej: F.. Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. I. XX, XXX XX N., o ochranu osobnosti
a o vzájomnej žalobe žalovanej, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, zaslať všetkým vlastníkom bytov a
nebytových priestorov v objekte bytového domu na E. XX v G. na ich adresy uvedené na liste vlastníctva
č. XXXX pre okres G. IV, obec mestská časť X., k. ú. X., formou doporučenej zásielky list s textom:

„Vážení vlastníci bytov a nebytových priestorov,

v priebehu mesiaca apríl 2011 som vlastníkom bytov vložila do poštovej schránky písomnosť s dátumom
zo dňa 18.04.2011 týkajúcu sa problematiky vtedy aktuálnej rekonštrukcie bytového domu na E. XX, v
G. a o postupoch súvisiacich s financovaním tejto rekonštrukcie.

Touto cestou sa ospravedlňujem za výrok, ktorým som v tejto písomnosti uviedla, že K. K. zavádza a

klame, že nebudeme na rekonštrukciu doplácať.

F.. Z. H.“.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Vzájomnú žalobu žalovanej súd v celom rozsahu zamieta.

IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 20.06.2011 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť do 15
dní od právoplatnosti rozsudku zaslať všetkým vlastníkom bytov a NbP v objekte bytového domu na
E. ul. č. XX v G. na ich adresy uvedené v liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. X., doporučené písomné
oznámenie s textom: „I. vlastník E. XX, G., v priebehu mesiaca apríl 2011 som Vám vložila do poštovej
schránky písomnosť dátumovanú dňa 18.04.2011 týkajúcu sa problematiky aktuálnej rekonštrukcie
bytového domu na E. XX, v G. a o postupoch súvisiacich s financovaním tejto rekonštrukcie. V tejto

písomnosti som uviedla, že K. K. zavádza a klame a že sfalšoval zápisnicu zo schôdze vlastníkov zo
dňa 26.06.2008. Uvedené tvrdenia nie sú pravdivé a pánovi K. K. sa touto cestou ospravedlňujem“.
Zároveň sa domáhal priznania nemajetkovej ujmy v sume 1.000 eur a priznania nároku na náhradu
trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku. Žalobu odôvodnil tým, že je zástupcomvlastníkov bytov v bytovom dome na E. XX v G., ktorého správu vykonáva podľa zákona č. 182/1993
Z. z. Správcovské bratislavské družstvo, O. XX G., v ktorom bytovom dome bola v čase podania žaloby
žalovaná vlastníčkou bytu. Žalovaná v mesiaci apríl vhodila do poštových schránok všetkých vlastníkov

a užívateľov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na E. XX písomné stanovisko zo dňa
18.04.2011 k vtedy aktuálnej problematike rekonštrukcie označeného bytového domu a k spôsobu
financovania tejto rekonštrukcie. V písomnosti bola okrem vecnej, hoci podľa žalobcu nesprávnej
argumentácie uvedená aj časť, podľa ktorej mal žalobca zavádzať a klamať, falšovať zápisnicu zo
schôdze vlastníkov bytov, resp. v označenom bytovom dome sa na takomto falšovaní podieľať. Žalovanú

vyzval na ospravedlnenie a náhradu nemajetkovej ujmy listom zo dňa 05.05.2011. K žalobe doložil
kópiu zmluvy o výkone správy č. X/XXXX, list vlastníctva č. XXXX, kópiu listu vhodeného do schránok
vlastníkov bytov a nebytových priestorov spolu s dokladmi o doručovaní.

2. Žalovaná nepopierala skutočnosť, že v mesiaci apríl 2011 v súvislosti so skutočnosťou, že v bytovom
dome prebiehalo písomné hlasovanie týkajúce sa rekonštrukcie bytového domu, vhodila do poštových

schránok žalobcom označenú písomnosť ani jej obsah.

3. V priebehu konania súd uznesením č. k. 25C/227/2011-39 z 28.12.2011 konanie prerušil do
právoplatnosti skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 5C/97/2011
o určenie neplatnosti písomného hlasovania, v ktorom žalobca vystupoval na strane žalovaného.

Nakoľko bolo konanie vedené pod sp. zn. 5C/97/2011 voči žalobcovi právoplatným uznesením č. k.
5C/97/2011-193 zastavené súd uznesením č. k. 25C/227/2011-70 pokračoval v konaní.

4. Žalovaná v priebehu konania navrhla doplniť dokazovanie originálom zápisnice z domovej schôdze
zo dňa 26.06.2008, originálom dodatku č. 3 zo dňa 26.06.2008 k zmluve o výkone správy, rozhodnutím

o vydaní stavebného povolenia k rekonštrukcii bytového domu na E. XX vykonávané v rokoch 2010 až
2011avyjadrenímsprávcu,akábolavýškapríspevkovdofonduúdržbyaoprávdo30.06.2008,následne
od 01.07.2008 do 30.06.2018 a potom následne od 01.07.2018 a to s rozpísaním FUO jednorazový
príspevok, splátka úveru a základná tvorba.

5. V priebehu konania poukazovala žalovaná na trestné oznámenie, ktoré 28.10.2011 podala na Q. BA
IV o skutočnostiach, že Správcovské bratislavské družstvo a žalovaný spáchali trestný čin podľa § 221
Trestného zákona v súvislosti s rekonštrukciou bytového domu na E. XX v G..

6. Žalovaná v priebehu konania vzájomnou žalobou uplatnila voči žalobcovi nárok z titulu práva

na ochranu osobnosti, kedy sa podaním doručeným 13.12.2018 domáhala, aby súd uložil žalobcovi
povinnosť zaplatiť žalovanej nemajetkovú ujmu ohodnotenú peňažnou sumou 2.000 eur z titulu
porušenia vážnosti, dobrého mena ako aj traumy psychickej záťaže po celú dobu konania. Podaním
doručeným 14.02.2019 doplnila uplatnený nárok o uloženie povinnosti ospravedlniť sa vlastníkom bytov
v bytovom dome na E. XX za vedomé porušenie pri správe cudzieho majetku na najbližšej schôdzi

vlastníkov bytového domu po právoplatnosti rozsudku.

7. Zo zmluvy o výkone správy č. X/XXXX (v znení jej dodatkov), súd zistil, že vlastníci bytov a nebytových
priestorov na E. XX v G. uzavreli s Bratislavským bytovým družstvom v mesiaci jún 2001 zmluvu, na
základe ktorej sa správcom bytového domu na E. XX v G. stalo G. bytové družstvo, K. 9, XXX XX G..

8. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom G., správou katastra, s dátumom
vyhotovenia 17.06.2011, súd zistil, že v čase podania žaloby bola žalobkyňa vlastníčkou bytu č. XX spolu
s prislúchajúcim podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXX/
XXXXXX v bytovom dome na E. XX v G..

9. Z predloženého lístka, ktorý žalovaná vhodila v mesiaci apríl 2011 do schránok vlastníkov v bytovom
dome na E. XX v G. súd zistil jeho nasledovný obsah:
„G., XX.X.XXXX
Vážený vlastník E. XX,

informujem Vás, že hlasovanie, ktoré práve prebieha je protizákonné, nie je právne možné dať hlasovať
o veciach, ktoré už boli na dome vykonané a to bez rozhodnutia a odsúhlasenia vlastníkov, dokonca
bez stavebného povolenia s nedostatočnou projektovo-technickou pripravenosťou. K. K., zavádza a
klame, že nebudeme na rekonštrukciu doplácať. Zápisnica zo schôdze z 26.6.2008 je sfalšovanáa nie je v nej napísané, že rekonštrukciu budeme splácať 10 rokov, tak ako sme sa dohodli, teda
do 30.6.2018. V zápisnici je uvedené neurčité ustanovenie, kt. znamená, že 29,- Sk/m2 už budeme
musieť platiť na stálo, príp. keď si na schôdzi neodhlasujeme zmenu. Týmto K. K. a správca vedia, že

môžu dať urobiť napr. aj výťah za 32.000,- Eur. Do fondu opráv rekonštrukcia počas doby splácania
ŠFRB prispejeme sumou cca 560.000,- Eur (16,9 mil.Sk), teda nie ako rozpísal správca v zálohových
predpisoch 357.815,- Eur (10.779.524.- Sk). Okrem fondu na rekonštrukciu platíme ešte aj fond bežný
v sume 0,26 Eur/m2 (7,70 Sk), teda spolu za uvedené obdobie to činí cca 741.000,- Eur (22,3 mil.Sk).
Doporučujem Vám nepristúpiť k písomnému hlasovaniu, nakoľko Váš súhlas, s ktorým by sa získal

zákonom stanovený počet hlasov pre platnosť jednotlivých rozhodnutí uvedených v ozname, bude
znamenať Vašu zodpovednosť za spôsobenú ujmu vlastníkom nezúčastnených na hlasovaní, resp.
zúčastnených s nesúhlasným hlasom.
F.. Z. H.“.

10. Z výzvy adresovanej žalobcom žalovanej dňa 05.05.2011 spolu s dokladom o doručovaní súd zistil,

že žalobca zasielal žalovanej dňa 05.05.2011 výzvu na ospravedlnenie a na zaplatenie nemajetkovej
ujmy v sume 1.000 eur v súvislosti s lístkom vhodeným žalovanou do poštových schránok v mesiaci
apríl 2011.

11. Zo zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov E. XX z 26.06.2008, súd zistil,

predmetom schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bolo v bode 2 schvaľovanie rozsahu
realizácie rekonštrukcie domu podľa Projektu č. XXX/XXXX - O/PD, október XXXX, vypracovaného I.-
J., v celkovej čiastke 10.479.524 Sk, pričom okrem iného mali byť náklady rekonštrukcie financované aj
zvýšením mesačných úhrad do fondu údržby a opráv o 21,30 Sk/m2 do 30.06.2018. Podľa záznamu o
hlasovaní prítomných vlastníci schválili navýšenie mesačných úhrad do fondu údržby a opráv o 21,30

Sk na výšku 29 Sk/m2 od 01.07.2008. Obmedzenie navýšenia dátumom 30.06.2018 v schválení nebolo
uvedené.

12. Dodatkom č. 3 k zmluve o výkone správy č. 1/2001 si vlastníci bytov a nebytových priestorov upravili
vedenie fondu údržby a opráv, zodpovednosť správcu v súvislosti s konaním/nekonaním zástupcu

vlastníkov, zriadenie spolupodpisového práva na účet FÚO a jeho realizáciu, písomnú formu hlasovania,
doplnili povinnosti zástupcu vlastníkov bytov, zmenila sa výška odmena správcu za výkon správy a
upravili možnosť výpovede zmlúv v súvislosti s úverom zo Štátneho fondu rozvoja bývania a prípadným
komerčným úverom na komplexnú obnovu objektu E. XX.

13. Z oznámenia S. úradu X. k ohláseniu stavby z XX.XX.XXXX súd zistil, že S. úrad S. časti G. - X.
nemal námietky proti realizácii stavebných úprav v rozsahu uvedenom v ohlásení podľa § 57 ods. 2
zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov podľa
PD „Zateplenie bytového domu E. XX G.“ spracovanej I. - J., N. 3, G. v októbri 2017.

14. Z oznámenia S. úradu X. č. XXXX/XXXX k žiadosti o predĺženie platnosti oznámenia k ohláseniu
stavby v spojení so žiadosťou Správcovského bratislavského družstva zo dňa 03.05.2010, súd zistil, že
S. úrad S. časti G. - X. nemal námietky proti realizácii stavebných úprav v rozsahu uvedenom v ohlásení
podľa§57ods.2zákonač.50/1976Zb.oúzemnomplánovaníastavebnomporiadkuvzneníneskorších
predpisov podľa PD „Zateplenie bytového domu E. XX G.“ spracovanej I. - J., N. 3, G. v októbri 2017

a súhlasil s predĺžením predmetného oznámenia.

15. Z prehľadu výšky príspevku do fondu údržby a opráv po rokoch, rozdeleného do 30.06.2008, od
01.07.2008 do 30.06.2018 a od 01.07.2018 súd zistil, akým spôsobom bol tvorený Fond údržby a opráv
v uvedenom období.

16.ZákladsúkromnoprávnejochranyosobnostnýchprávobsahujeObčianskyzákonníkvustanoveniach
§ 11 až 16. Občiansky zákonník v ustanoveniach § 11 a nasl. poskytuje ochranu osobnosti subjektom,
proti ktorým smeroval zásah znižujúci vážnosť, dôstojnosť a česť, a ohrozujúci postavenie a uplatnenie
v spoločnosti. Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej

cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy (§ 11 Občianskeho
zákonníka). Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do
práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané
zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1, najmä preto, žebola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (ustanovenie § 13 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka).

17. Ústavným rámcom ochrany osobnostných práv je článok 19 Ústavy SR, v zmysle ktorého každý
má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti, ochranu mena, ochranu
pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a ochranu pred neoprávneným
zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

18. Pri posudzovaní práva na ochranu osobnosti a rozsahu zásahu do integrity osoby je potrebné
rozlišovať medzi zásahom do ochrany osobnosti a kritikou osoby. Všeobecne možno uviesť, že ak má
ísť o kritiku prípustnú alebo oprávnenú, musí byť táto kritika vecná, konkrétna a primeraná čo do obsahu
a formy a nesmie vybočovať z hraníc nutných na dosiahnutie cieľa. Vecná kritika je chápaná tak, že
vychádza z reálnych, či pravdivých podkladov, a z týchto potom vyvodzuje zodpovedajúce závery pre

hodnotiaci úsudok. Konkrétnosť kritiky znamená, že je založená na konkrétnych skutočnostiach bez
vyvodzovania všeobecných záverov. Kritiku v zásade nemožno považovať za zásah do práv chránených
ustanovením § 11 a Občianskeho zákonníka. Kritika spoločenských javov je nielen dovolená, ale aj
potrebná. Iné je však posúdenie toho, či v konkrétnej veci ide o kritiku, alebo či uvádzané skutočnosti
už za kritiku nemožno považovať. Treba zároveň uviesť, že v rámci kritiky podľa okolností a povahy

konkrétneho prípadu možno pripustiť určitú mieru zveličovania, ironizovania, či použitie relatívne
ostrejších výrazov, ktoré by mohli byť za iných okolností považované za urážlivé. Táto miera je však
limitovaná skutkovými okolnosťami, ktoré použitie týchto prostriedkov či výrazov umožňujú. Ak však
takéto zveličovanie či ironizovanie určitých javov nemožno zo skutkových okolností vyvodiť, nejde o
kritiku právom prípustnú, ale o tvrdenie, ktoré nemá základ v skutkovom deji. Od nepravdivej, pravdu

skresľujúcej a neoprávnenej kritiky treba v konaní o ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka dôsledne odlišovať kritiku oprávnenú, vychádzajúcu z pravdivých skutočností a z hodnotenia
skutkového stavu ustáleného v konaní na základe vykonaného dokazovania. Proti takejto oprávnenej
kritike nemožno použiť inštitút ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka tým viac,
že ide o kritiku spoločensky žiadúcu. Je potrebné robiť rozdiel medzi kritikou a neoprávneným zásahom,

pričom rozdiel medzi nimi treba umiestniť v rozhodujúcom hľadisku pravdivosti, vernosti, objektívnosti
a cieľa, ktorý je konkrétnym prejavom sledovaný. Zákonná ochrana je daná len ak vytýkané prejavy sú
zásadne nepravdivé, alebo pravdu skresľujúce. V posudzovanej veci je predmetom ochrany občianska
česť a dobré meno žalobcu.

19. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je preukázanie skutočností, že
došlo k neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na
právach chránených ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Obe náležitosti musia byť
splnené, aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa citovaných
zákonných ustanovení a povinnosť súdom uložené sankcie znášať. Neoprávneným zásahom do práv

chránených týmito zákonnými ustanoveniami bude zásadne nepravdivé alebo pravdu skresľujúce
tvrdenie, alebo pravdivé tvrdenie, ktoré sa dotýka intímnej sféry života občana, ktoré je objektívne
spôsobilé narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 a nasl. OZ, ako aj zásah do
súkromia, ktorého nedotknuteľnosť je garantovaná jednak Ústavou Slovenskej republiky ako aj Listinou
základných práv a slobôd. Nie každý neoprávnený zásah do práv chránených je spôsobilý splniť tieto

náležitostiajepotrebnéneoprávnenýzásahposudzovaťsprihliadnutímnaprostredie,vktoromkzásahu
došlo, na subjekt zásahu, objekt zásahu, pokiaľ spočíval v skutkových tvrdeniach, na intenzite a na
ostatných okolnostiach, za ktorých bol vykonaný.

20. Na základe vykonaného dokazovania s poukazom na citované zákonné ustanovenia mal súd

za preukázané, že návrh žalobcu, ktorým sa domáhal morálnej satisfakcie je z časti dôvodný.
Písomným výrokom uvedeným v lístku, ktorý žalovaná v priebehu mesiaca apríl 2011 vhodila do
schránok v bytovom dome na E. 13, ktorým v tejto písomnosti uviedla, že „K. K. zavádza a klame,
že nebudeme na rekonštrukciu doplácať“, žalovaná zasiahla do práva žalobcu na ochranu osobnosti,
a to predovšetkým do jeho dobrého mena a občianskej cti, keď predmetným listom bolo konanie

žalobcu v súvislosti s vykonávaním jeho činnosti ako zástupcu vlastníkov bytov v objekte bytového
domu podľa zákona č. 182/1993 Z.z., za klamlivé, resp. zavádzajúce. Súd uzavrel, že sa zo strany
žalovanej jednalo o nepravdivé skutkové tvrdenie, ktoré žiadnym spôsobom nepreukázala. Významom
slova „klamať“ (obdobne „zavádzať“) označila žalobcu za človeka vedome hovoriaceho nepravdu,vyvolávajúceho nesprávnu predstavu, pričom v konaní z ničoho takéto vedomé konanie žalobcu
nevplynulo. Zástupca vlastníkov musí počítať s tým, že sa dostane aj do konfrontačných situácií s
vlastníkmi, to však neznamená, že musí akceptovať aj bezdôvodné označenie za klamára. Preto súd

uložil žalovanej povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi spôsobom, že ospravedlnenie osloví všetkých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na E. XX, tak, ako malo potenciál osloviť
vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu aj oznámenie, ktoré v apríli 2011 vhodila do
žalovaná do ich schránok.

21. Pokiaľ ide o žalobcom požadované ospravedlnenie aj za výrok, že žalobca sfalšoval zápisnicu zo
schôdze vlastníkov zo dňa 26.06.2008, súd v tejto časti žalobe nevyhovel. Takto naformulovaný výrok
nebolvlístkuaniuvedený.Zdikcieuvedenejvlístku...zápisnicazoschôdzez26.06.2008jesfalšovaná...
nie je možné v celkovom kontexte vyjadrenia vyvodiť, že falšovať zápisnicu mal priamo žalovaný, ani
že by to žalovaná uvádzala. Samotnú zápisnicu navyše podpisovali dvaja overovatelia a správca, preto
nie je možné uzavrieť, že by uvedená dikcia smerovala voči žalobcovi.

22. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch, súd uvádza, že z vyššie
citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pre priznanie finančnej náhrady sa vyžaduje aj vznik
nemajetkovej ujmy na osobnosti fyzickej osoby, predstavujúci zníženie jej dôstojnosti alebo vážnosti v
spoločnosti v značnej miere a príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a vznikom tejto ujmy. Jej

výškuvtakomprípadeurčujesúdsprihliadnutímnazávažnosťvzniknutejujmyanaokolnosti,zaktorých
k porušeniu došlo (§ 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch môže
súd priznať len v prípade, že žalobca súdu preukáže mieru, akou bola zásahom znížená jeho dôstojnosť
alebo vážnosť v spoločnosti a následnú reakciu, ktorú zásah vyvolal v jeho rodinnom, pracovnom či
inom prostredí. Iba v prípade, že sa dostatočne preukáže reakcia svedčiaca o znížení dôstojnosti

alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere, môže byť žalobcovi subsidiárne priznaná náhrada
nemajetkovej ujmy. Žalobca súdu neoznačil ani nepredložil dôkaz, ktorým by preukázal mieru, akou
bola jeho dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti znížená, obmedzil sa len na svoje tvrdenia. Žalobca
nepreukázal, že sa o obsahu lístka dozvedela širšia verejnosť v mestskej časti a neboli tiež preukázané
žiadne skutočnosti, na ktorých by sa odrazil ich nepriaznivý účinok v rodinnom alebo pracovnom živote

žalobcu. Žalobca je roky stále zástupcom vlastníkov v bytovom dome na E. Za predpokladu, že by
obyvatelia bytového domu mali čo len najmenšie pochybnosti o jeho čestnosti, slušnosti, zodpovednosti
a bezúhonnosti, nepochybne by tomu tak nebolo.

23. Súd zamietol vzájomnú žalobu žalovanej v celom rozsahu. Pokiaľ ide o časť žaloby, ktorou sa

žalovaná domáhala ospravedlnenia všetkým vlastníkom bytového domu na E., súd uvádza, že v tejto
časti nie je žalovaná ani aktívne vecne legitimovaná. V konaní bolo nesporné, že žalovaná v čase,
kedy vzájomnú žalobu uplatnila, nebola vlastníčkou nehnuteľnosti v bytovom dome na E.. Aktívnou
vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi
ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok

uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta.

24. Pokiaľ ide o časť vzájomnej žaloby žalovanej, za ujmu, ktorú jej mal žalobca spôsobiť z titulu
porušenia vážnosti, dobrého mena ako aj traumy psychickej záťaže po celú dobu súdneho konania súd
uvádza, že uplatnenie práva na súde (a teda aj podanie žaloby žalobcom) je jedným zo základných
ústavou garantovaných práv (podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky). Uplatnenie ústavou garantovaného
práva tak nepredstavuje zásah do práva na ochranu osobnosti. Negatívnym dôsledkom môže byť
prípadná strata sporu a náklady s tým spojené (napr. náhrada trov konania úspešnej strane v spore).
Súd preto aj v tejto časti vzájomnú žalobu žalovanej zamietol.

25. Ak namietala žalovaná po tom, ako súd pokračoval v prerušenom konaní, miestnu príslušnosť
Okresného súdu Bratislava IV, súd uvádza, že túto možnosť mala do prvého úkonu, ktorý jej v konaní
patril. V zmysle § 470 ods. 4 Civilného sporového poriadku, konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne,miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd,
na ktorom sa konanie začalo. Súd preto na námietku žalovanej neprihliadal.

26. Žalovaná argumentovala, že tak výhrady voči konaniu správcu bytového domu na E., ako aj voči
žalovanému ako vlastníkovi bytov formulovala aj prostredníctvom trestného oznámenia. Súd zisťoval,
ako bolo trestné oznámenie žalovanej vybavené a zistil, že trestné oznámenie žalobkyne vedené pod
č. k. ORP-BA4-KP-EK-618/2011 bolo pripojené k veci vedenej pod č. k. ČVS: ORP-719/OEK-B4-2009,
bez rozhodnutia, pričom vo veci vedenej pod č. k. ČVS: ORP-719/OEK-B4-2009 bolo trestné oznámenie

odmietnuté.

27. Súd sa v konaní nezaoberal listinami predkladanými žalovanou (protest prokurátora Okresnej
prokuratúry Bratislava IV zo dňa 29.04.2011 č. Pd20/11-9, resp. dodatočným stavebným povolením MD.
P.,zodňa05.03.2018.Tietolistinynemalisúvissnárokmiuplatnenýmivkonaní,súviselisrekonštrukciou
bytového domu na HD.

28.Súdnevykonávaldokazovanieoriginálomzápisnice,žalobcajejobsahnespochybňovalasúdnavyše
v časti, ktorá sa mala týkať ospravedlnenia za falšovanie zápisnice, žalobu žalobcu zamietol, lebo
uzavrel, že samotná žalovaná v lístku neoznačovala priamo žalovaného, ako osobu, ktorá mala falšovať
zápisnicu, pričom aj samotná žalovaná v priebehu konania uvádzala, že nebolo jej úmyslom označiť

žalobcu za falšovateľa.

29. Podľa § 255 ods. 1 zák. č.160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V konaní si uplatnili nároky v súvislosti s ochranou osobnosti tak žalobca, ako žalovaná. Súd uzavrel,
že do práva na ochrany osobnosti žalobcu bolo žalovanou zasiahnuté a priznal mu v časti uplatneného
nároku aj nárok na primerané zadosťučinenie formou ospravedlnenia. Z tohto dôvodu súd priznal po
prihliadnutí na skutočnosť, že žalovaná bola so svojím nárokom v celom rozsahu neúspešná, nárok na
náhradu konania v celom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Akstrana,ktorejbolauloženápovinnosť,nesplníuloženúpovinnosť,jemožnépodaťnávrhnavykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.