Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. marec 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/76/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316202352
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1316202352.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: SALTICON SK, s.r.o., so
sídlom Martina Rázusa 9/1133, 010 01 Žilina, IČO: 47 524 057, zastúpený JUDr. Michalom Kováčom,
advokátom, Sládkovičova 9, 010 01 Žilina, IČO: 42 219 035, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa,a.s.ViennaInsuranceGroup,Štefanovičova4,81623Bratislava,IČO:00585441,onáhradu
škody, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 25Cb/158/2016 - 131
zo dňa 5. 2. 2020 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 25Cb/158/2016
- 187 zo dňa 9. 3. 2022 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 25Cb/158/2016 - 131 zo dňa 5. 2.
2020 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 25Cb/158/2016 - 187 zo dňa
9. 3. 2022 v napadnutom výroku I. a III. p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I (ďalej ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 25Cb/158/2016 - 131 zo dňa
5.2.2020 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy

4.008,51 Eur od 1.6.2016 do 10.10.2019 (vo výroku I.), vo zvyšku konanie zastavil (výrok II.), žalobcovi
voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64,96% (výrok III.) a vo výroku IV.
rozhodol o vrátení súdneho poplatku z podanej žaloby.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal žalobou doručenou
súdu dňa 13.4.2015 v znení zmeny žaloby, ktorú pripustil Uznesením č. k. 25Cb/158/2016-99 zo dňa
07.05.2019, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 4.859,14 Eur s úrokom z omeškania

vo výške 5% ročne z uplatnenej istiny od 01.06.2016 do zaplatenia, na tom skutkovom základe, že
dňa 28.9.2015 bolo pri dopravnej nehode poškodené vozidlo žalobcu KIA SORENTO, EVČ: E., nehodu
zavinil vodič vozidla Toyota Prius EVČ: E.. Žalobca mal vozidlo havarijne poistené u žalovaného, u
ktorého si uplatnil poistné plnenie. Poistné šetrenie bolo ukončené 20.10.2015 so záverom likvidátora
„totálnaškoda“,žalovanýurčilvšeobecnúhodnotuvozidlanasumu10.618,86EurvrátaneDPH,hodnotu
predajných zvyškov 8.755,00 Eur a poistné plnenie sumou 1.863,86 Eur. Žalobca považoval žalovaným
určenú všeobecnú hodnotu vozidla za neprimerane nízku, preto si dal vypracovať znalcom z príslušného

odboru znalecký posudok č. 38/2015, znalec určil všeobecnú hodnotu vozidla na sumu 15.478,00 Eur.
Dňa 13.11.2015 žalobca odpredal vozidlo tretej osobe za sumu 8.755,00 Eur vrátane DPH. Žalobca sa
žaloboudomáhalzaplateniasumy4.859,14Eurakorozdielumedziznalcomzistenouvšeobecnoucenou
vozidla a sumou 10.618,86 Eur (ktorá predstavuje 8.755,00 Eur výťažok z predaja vozidla a žalovanýmposkytnuté poistné plnenie 1.863,86 Eur). Žalobca podaním doručeným súdu dňa 19.12.2019 zobral
žalobu späť v časti istiny 4.008,14 Eur a príslušného úroku z omeškania z dôvodu úhrady žalovaným
dňa 10.10.2019 a z dôvodu hospodárnosti vzal späť zvyšnú časť žalovanej istiny 851,- Eur. Súd prvej

inštancie konštatoval, že predmetom konania po čiastočnom späťvzatí ostal uplatnený nárok žalobcu
na zaplatenie úroku z omeškania zo zaplatenej istiny 4.008,14 Eur vo výške 5% ročne od 1.6.2016 do
10.10.2019, tento nárok posúdil ako dôvodný, žalovaný ho sám uznal a písomne súdu oznámil, že časť
uplatneného nároku na základe predloženého znaleckého posudku dňa 10.10.2019 plnil. Súd prvej
inštancie dospel k záveru, že žalovaný sa s úhradou poistného plnenia dostal do omeškania, keďže

poistné plnenie malo byť vyplatené do 15 dní od ukončenia poistného šetrenia. Žalovaný ukončil poistné
šetrenie ku dňu 20.10.2015, žalobcovi patrí nárok na zákonný úrok z omeškania dôvodu absencie
zmluvnej úpravy, žalobcom uplatnený nárok súd prvej inštancie posúdil ako súladný so zákonným
úrokom. Súd prvej inštancie teda uložil žalovanému vo výroku I. povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.008,51 Eur od 1.6.2016 do 10.10.2019, vo výroku II. zastavil
konanievčastiozaplateniecelejuplatnenejistiny4.859,14Euraúrokovzomeškaniavovýške5%ročne

z istiny od 11.10.2019 do zaplatenia a o trovách konania rozhodol vo výroku III. v zmysle ustanovenia §
255 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pričom pri stanovení celkového
úspechu súd vychádzal z kombinácie pomeru úspechu so zásadou zavinenia za zastavenie konania a
dospelkzáveru,žežalobcabolúspešnývčastiistiny4.008,51Euradopomeruúspechubolapodľasúdu
zarátaná časť úroku z omeškania, ktorú žalovaný plnil po podaní žaloby, teda možno konštatovať, že

žaloba v uvedenej časti bola podaná dôvodne. V konaní v časti späťvzatej istiny z dôvodu hospodárnosti
vo výške 851,- Eur a príslušného úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 851,- Eur od 1.6.2016
súd prvej inštancie konštatoval zavinenie za zastavenie konania na strane žalobcu a v uvedenej časti
preto uspel žalovaný. Po vzájomnom odpočítaní súd prvej inštancie ustálil celkový úspech žalobcu v
rozsahu 64,96%.

3. Súd prvej inštancie posudzoval vec podľa § 144, § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP; § 261 ods. 1 a
ods. 9; § 365 ods. 1; § 369 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, 2 nariadenia vlády SR
č. 21/2013 Z. z. a § 788 ods. 1; § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

4. Proti výroku I. a výroku III. rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. d) a písm. h) CSP, navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok v uvedených výrokoch
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo vo veci sám rozhodol
a to tak, že nárok žalobcu na úroky z omeškania zamietne a rozhodne o trovách konania.

5. Podľa žalovaného súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil nárok žalobcu na úroky z omeškania,
navyše sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s vyjadrením žalovaného zo dňa 24.1.2020, v
ktorom podrobne namietal dôvodnosť nároku. Žalovaný po skončení šetrenia v zmysle § 797 ods.
3 Občianskeho zákonníka poskytol žalobcovi vypočítané plnenie obratom a neprekročil zákonom
stanovenú lehotu 15 dní, preto sa nemohol dostať do omeškania a vo zvyšku, v ktorom nedošlo medzi

poisťovateľom a poisteným k dohode o rozsahu plnenia, by sa žalovaný dostal do omeškania až po
nesplnení povinnosti plniť stanovenej súdom. Ak nedošlo medzi poisťovateľom a poisteným k dohode o
rozsahu plnenia, ako aj vtedy, keď je sporné, či došlo k poistnej udalosti alebo nie a vec je predmetom
súdneho konania, šetrenie treba považovať za skončené dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným
rozhodnutím súdu. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje napr. na rozsudok Krajského sudu v Prešove,

sp. zn. 8 Co 99/2013 zo dňa 28.4.2014, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 122/2002
zo dňa 27.3.2003 a Uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 596/2017-10 zo dňa 28.9.2017,
na ktoré poukázal aj vo vyjadrení zo dňa 24.1.2020, súd prvej inštancie sa k nim však v odôvodnení
svojho rozhodnutia vôbec nevyjadril. Žalovaný tak má za to, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore
s § 220 ods. 3 CSP, keď sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe a odôvodnenie rozhodnutia

neobsahuje odôvodnenie odklonu. Podľa žalovaného žalobcovi s poukazom na ustanovenie § 797 ods.
3 Občianskeho zákonníka nárok na úroky z omeškania nevznikol. Z tohto dôvodu je preto nesprávny
aj súvisiaci napadnutý výrok o trovách konania v napadnutom rozsudku, v ktorom vyčíslenom pomere
je potrebné zohľadniť aj príslušenstvo.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 23.6.2020, navrhuje odvolaciemu súdu,
aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. a III. výroku ako vecne správny potvrdil. Vo vyjadrení
poukázal na to, že žalovaným uvádzané rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR riešia
skutkovo odlišné prípady, keď nedošlo k dohode medzi poisteným a poisťovateľom a samotný právnyzáklad práva poisteného na poistné plnenie bol ustálený (určený) až právoplatným rozsudkom súdu.
V posudzovanej veci bol základ nároku na poistné plnenie i existencia poistnej udalosti od počiatku
nespornými, išlo len a výlučne o stanovenie výšky poistného plnenia, v prípade čiastočného plnenia

sumou 4.008,14 Eur dňa 10.10.2019 nešlo o plnenie, ktorého právny základ by bol určený právoplatným
rozsudkom vo veci samej a na toto plnenie žalovaného je potrebné nazerať ako na plnenie na základe
dohody medzi poistiteľom a poisteným o rozsahu plnenia, ktorým sa žalobca uspokojil a zvyšok do
sumy uplatnenej žalobou už nepožadoval. Omeškanie žalovaného s poistným plnením nastalo oveľa
skôr ako od uplatneného dňa 1.6.2016, a to v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka už dňom

nasledujúcim po uplynutí 15 dní odo dňa ukončenia šetrenia poistnej udalosti. K odvolaniu voči výroku o
nároku na náhradu trov konania žalobca uviedol, že pomer úspechu a neúspechu strán sporu bol určený
na základe toho, že žalovaný nesie procesné zavinenie na zastavení konania v časti istiny 4.008,14
Eur, ktorú uhradil žalobcovi po začatí konania a žalobca nesie procesné zavinenie na zastavení konania
vo zvyšku istiny 851,- Eur. Úspech žalobcu v spore tak predstavuje 82,48%, neúspech 17,52%, z čoho
potom čistý úspech žalobcu je 64,96% (82,48% mínus 17,52%), žiadne úroky z omeškania pri výpočte

tohto pomeru 64,96% neboli započítavané.

7. Ďalšie vyjadrenia sporových strán doručené neboli.

8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1

CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín
verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej
stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 20.3.2023.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu, preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie v medziach daných rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a oboznámení sa s následnými
vyjadreniami oboch strán sporu v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného

nie je dôvodné a že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku I. a v súvisiacom výroku III.
o trovách konania vecne správny.

12. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov meritórneho rozhodnutia v časti napadnutého výroku
I., ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo

výške 5% ročne zo sumy 4.008,51 Eur od 1.6.2016 do 10.10.2019 a nesúhlasí s odvolacou námietkou
žalovaného, že podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka žalobcovi nárok na úroky z omeškania
nevznikol. Odvolací súd konštatuje, že v konaní medzi stranami nebol spor o existenciu poistnej udalosti
ani základ nároku. Medzi stranami konania nebolo sporné, že došlo ku škodovej udalosti a že žalobca
mal u žalovaného uzatvorené havarijné poistenie. Hoci žalobca pomenoval svoju žalobu, ako žaloba o

náhradu škody, odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie mal z jej obsahu zrejmé, že predmetom
konania je poistné plnenie. Pokiaľ žalovaný na podporu odvolacieho argumentu poukázal na rozsudok
Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/99/2013 zo dňa 28.4.2014, rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Cdo
122/2002 zo dňa 27.3.2003 a Uznesenie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 596/2017 zo dňa 28.9.2017, odvolací súd
v tejto súvislosti uvádza, že tieto nie sú aplikovateľné na skutkový stav v prejednávanej veci. Uvedené

súdne rozhodnutia vychádzajú z odlišného skutkového stavu, keď bol medzi stranami sporný základ
nároku, v takom prípade právny základ práva poisteného na poistné plnenie je ustálený až právoplatným
rozsudkom. V konaniach, na ktoré poukazuje žalovaný bol sporným základ plnenia, teda to, či došlo k
poistnej udalosti alebo nie. Žalovaným citované rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/99/2013
zo dňa 28.4.2014 a uznesenie ÚS SR spis. zn. III. ÚS 596/2017 sa týkajú tej istej prejednávanej veci

(sťažovateľ sa domáhal vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy SR, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, základného práva na vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a práva na
majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdrozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 23Co 89/2015-179 z 27.04.2016 a uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 180/2016 z 30. marca 2017), obdobne v prípade rozhodnutia
NS SR sp. zn. 2Cdo 122/2002 zo dňa 27.3.2003. Z uvedeného dôvodu je potom nedôvodná aj odvolacia

námietka žalovaného, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore s § 220 ods. 3 CSP, keď sa odklonil
od ustálenej rozhodovacej praxe a odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje odôvodnenie odklonu. Keďže
žalovaným uvedené rozhodnutia sa nevzťahujú na skutkový stav v posudzovanej veci, k odklonu súdu
prvej inštancie od ustálenej rozhodovacej praxe tak nemohlo prísť.

13. Odvolací súd dodáva, že ustanovenie § 797 ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka upravuje
splatnosť plnenia lehotou 15 dní od skončenia vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti
poistiteľa plniť zo strany poisťovne. Podľa názoru odvolacieho súdu práve žalovaný má znášať následky
vlastného nesprávneho posúdenia rozsahu svojej povinnosť plniť, keď sa v dôsledku kráteného plnenia
na základe svojho rozhodnutia dostane do omeškania s nedôvodne krátenou časťou plnenia, ktorá
poistenému skutočne patrí. Odvolací súd v tejto veci má za to, že napriek nesúhlasu so stanovením

všeobecnej hodnoty vozidla znaleckým posudkom predloženým žalobcom, žalovaný nevykonal žiadne
ďalšie úkony na verifikáciu všeobecnej hodnoty vozidla a až v konaní pred súdom prvej inštancie dňa
20.11.2019 (t.j. s odstupom štyroch rokov od ukončenia šetrenia) predložil súkromný znalecký posudok,
z ktorého vyplýva, že ním stanovená všeobecná hodnota vozidla pri ukončení šetrenia, ktorá bola
východiskom pre výšku poistného plnenia, bola určená nesprávne. Omeškanie s časťou plnenia je preto

dôvodné a spravodlivé pripísať na ťarchu žalovaného.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný ukončil šetrenie o rozsahu poistného plnenia dňa 20.10.2015,
lehota na plnenie mu uplynula dňa 5.11.2015 a do omeškania sa potom dostal dňom nasledujúcim
po márnom uplynutí lehoty na plnenie 06.11.2015 (nie 05.11.2015 ako uvádza žalobca vo vyjadrení).

Žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania až odo dňa 01.06.2016, teda uplatnil menej, než
by mu patrilo. Odvolací súd preto zastáva názor, že súd prvej inštancie správne priznal žalobcovi ním
uplatnené príslušenstvo v rozsahu ním uplatneného nároku, ktorým bol viazaný. Pre úplnosť odvolací
súd uvádza, že súdny spis súdu prvej inštancie v listinnej ani elektronickej podobe neobsahuje podanie
žalovaného zo dňa 24.01.2020 (ani doručené dňa 24.01.2020), na ktoré sa odvoláva v podanom

odvolaní.

15. Odvolací súd sa tiež nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného týkajúcou sa neprávneho
rozhodnutia o trovách konania. Žalovaný nijako nekonkretizoval, v čom má spočívať nesprávnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti trov, poukázal len na nesprávnosť rozhodnutia o úroku z

omeškania a z toho vyvodil nesprávnosť rozhodnutia o trovách. Príslušenstvo pohľadávky je v tejto veci
samostatným predmetom konania až v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa preto zaoberal len
posúdením vecnej správnosti výroku rozhodnutia o trovách vychádzajúc z uplatnenej istiny a dospel k
záveru, rozhodnutie súd prvej inštancie vo výroku III. je vecne správne.

16. Ustanovenie § 255 ods. 1 CSP vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporu, podľa ktorej
strana má právo na náhradu trov konania v pomere zodpovedajúcom jeho úspechu v konaní. Úspech
v konaní treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba rozumieť
úspech v zmysle procesného výsledku. Procesný úspech v plnom rozsahu na strane žalobcu znamená
stav, pri ktorom súd v plnom rozsahu vyhovie jeho žalobe vo veci samej a vydá rozsudok v súlade s

navrhovaným petitom. Plný úspech na strane žalovaného je stav, pri ktorom súd žalobu v celom rozsahu
zamietne (§ 255 ods. 1 CSP). V prípade, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (§
255 ods. 2 CSP).

17.Keďžeprizastaveníkonanianemožnohovoriťomeritórnomrozhodnutí(aleoprocesnomrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí), a teda pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa nemožno riadiť pomerom
„úspechu“ a „neúspechu“ toho ktorého účastníka vo veci, v prípade zastavenia konania je potrebné
sa riadiť zásadou zavinenia za zastavenie konania (§ 256 ods. 1 CSP). Platí, že kto zavinil čiastočné
zastavenie konania, mal ohľadom tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania

náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu. Súd prvej inštancie v zásade hodnotil zavinenie na
zastavení konania, i keď ako kritérium pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania zvolil obdobné
pravidlo, keď zohľadnil kombináciu pomeru úspechu so zásadou zavinenia za zastavenie konania v časti
(vyhodnotil späťvzatie žaloby v zaplatenej časti istiny po podaní žaloby ako úspech žalobcu).18. Odvolací súd poukazuje na to, že predmetom konania v čase začatia konania bolo zaplatenie istiny
4.859,40Eur,numerickýmvýpočtomvychádzajúczuplatnenejistiny(príslušenstvonebolosamostatným

predmetom konania) odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne ustálil záver, že procesný úspech
žalobcu bol 82,48%, keď žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie 4.008,51 Eur z dôvodov na strane
žalovaného (úhrada sumy 4.008,51 Eur po podaní žaloby, výpočet z celej sumy na eurá). Vo zvyšku,
t. j. v časti nároku o zaplatenie 850,63 Eur vzal späť žalobu bez procesne relevantného dôvodu (zo
sumy 4.859,40 Eur suma 850,63 Eur predstavuje 17,52%), preto v tejto časti patrí z dôvodu procesného

zavinenia nárok na náhradu trov žalovanému. Po vzájomnom odpočítaní súd prvej inštancie správne
ustálil celkový úspech žalobcu v rozsahu 64,96% (82,48 - 17,52 = 64,96%) a tento výsledok (t. j. ich
matematický rozdiel) zakladá výšku nároku na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo
bránenie práva. Vzhľadom na to, že osud istiny v prejednávanej veci sledovalo v konaní pred súdom
prvej inštancie aj uplatnené príslušenstvo, zistený pomer sa vzťahuje na celý predmet konania. Odvolací
súd nezistil nesprávnosť výroku o nároku na náhradu trov konania.

19.Odvolacísúdzvyššievysvetlenýchdôvodovviazanýodvolacímidôvodmivzmysle§380CSPdospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutých častiach výroku I. a III. vecne správne,
preto rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

20. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho
konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

24. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).