Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. máj 2022

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 36Cb/35/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120203712
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2022:2120203712.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: Tatra

banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930 proti žalovanému: C.
zastúpený splnomocnenkyňou JUDr. Ruženou Bubenčíkovou, Jána Hajdóczyho 106, 917 01 Trnava, o
zaplatenie 109.000 eur, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovaný je povinný zaplatiťžalobcovisumu109.000eur,dotrochdníodprávoplatnostirozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 7.5.2020 domáhal vydania rozhodnutia, v ktorom by súd

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 109.000 eur spolu s náhradou trov konania
a to titulom ručenia za poskytnutý úver. V žalobe uviedol, že ako veriteľ uzatvoril dňa 23.9.2015 so
spoločnosťou EUREX SLOVAKIA s.r.o., Zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXX/XXXX, v znení
Dodatku č. 1 zo dňa 23.9.2016, Dodatku č. 2 zo dňa 26.4.2017, Dodatku č. 3 zo dňa 24.8.2017 a
Dodatku č. 4 zo dňa 1.12.2017. V zmysle bodu 2.2. Zmluvy o úvere sú jej neoddeliteľnou súčasťou
aj Všeobecné úverové podmienky Tatra banky, a.s. zo dňa 7.3.2008, v znení neskorších dodatkov.
Dlžník bol povinný splatiť úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere spolu s príslušenstvom ku dňu

konečnej splatnosti (ďalej celková pohľadávka veriteľa). Dňa 29.6.2018 nastal deň konečnej splatnosti
úveru vrátane jeho príslušenstva. Žalobca listom zo dňa 13.7.2018 vyzval dlžníka na zaplatenie celkovej
pohľadávky veriteľa. Výzva sa považuje v súlade s bodom 16.3. písm. c. VÚP za doručenú tretím
dňom odo dňa odoslania, teda dňa 16.7.2018. Žalobca ako veriteľ ďalej uzatvoril dňa 20.4.2017 so
žalovaným ako ručiteľom Dohodu o ručení. Súčasťou Dohody o ručení sú podľa bodu 1.2. aj VÚP. V
zmysle bodu 2.1. Dohody o ručení sa žalovaný v súlade s ustanoveniami § 303 Obchodného zákonníka
zaviazal zaplatiť' žalobcovi za dlžníka celkovú pohľadávku veriteľa (ďalej zabezpečovaná pohľadávka)

maximálnedovýšky110.000eurvprípade,akjunezaplatídlžník.Vzmyslebodu1.4.Dohodyoručenísa
pod pojmom zabezpečovaná pohľadávka rozumie aj pohľadávka na zaplatenie peňažných prostriedkov
dlhovaných veriteľovi na základe Zmluvy o úvere, t. j. celková pohľadávka veriteľa. Žalobca listom
- Výzvou na zaplatenie zo dňa 23.7.2018 oznámil žalovanému, že dlžník je v omeškaní s platením
celkovej pohľadávky veriteľa a vyzval žalovaného na jej zaplatenie titulom ručenia. Výzva na zaplatenie
žalovanému bola odoslaná na poštovú prepravu dňa 24.7.2018 a v súlade s bodom 16.3. písm. c.
VÚP sa považuje za doručenú dňa 27.7.2018. Žalobca listom - Predžalobnou výzvou na zaplatenie

zo dňa 16.4.2019 opakovane oznámil žalovanému, že dlžník je stále v omeškaní s platením celkovej
pohľadávkyveriteľaaopakovanevyzvalžalovanéhonajejzaplatenietitulomručenia.Predžalobnávýzva
na zaplatenie žalovanému bola odoslaná na poštovú prepravu dňa 24.4.2019 a v súlade s bodom 16.3.
písm. c) VÚP sa považuje za doručenú dňa 27.4.2019.Úver poskytnutý dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere je úverom poskytnutým právnickej osobe, ktorého
účelom bolo financovanie prevádzkových potrieb, teda nejedná sa o spotrebiteľskú zmluvu. Žalovaný
teda poskytol ručenie v zmysle § 303 Obchodného zákonníka za podnikateľský úver, čiže v predmetnom

zmluvnom vzťahu nevystupuje ako spotrebiteľ. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho
dvora, ktorá jednoznačne stanovuje, že zabezpečenie podnikateľského záväzku nemá spotrebiteľský
charakter, čo potvrdzuje aj rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 17.3.1998 vo veci C 45/96
(BayerischeHypothekenundWechselbankAGprotiEdgardDietzinger),ktorýokreminéhoriešiajotázku
poskytnutia ochrany spotrebiteľovi, ktorý poskytol zabezpečenie za splatenie úveru podnikateľovi.

Európsky súdny dvor dospel k záveru, že poskytnutie zabezpečenia za podnikateľský úver nemá za
následok, aby bola osobe poskytujúcej zabezpečenie poskytnutá ochrana ako spotrebiteľovi a to z
dôvodu, že prísľub úveru a samotná úverová zmluva sú zmluvami o dodávke služby a zabezpečenie
je iba prostriedkom, ktorého realizácia je závislá na samotnom poskytnutí úveru. Ak teda fyzická osoba
(ručiteľ) poskytla zabezpečenie za splnenie dlhu treťou osobou, ktorá koná v rámci podnikania, na
ručiteľa sa nevzťahuje ochrana v zmysle právnej úpravy ochrany spotrebiteľa.

Na základe Výzvy na zaplatenie zo dňa 23.7.2018 a predžalobnej výzvy na zaplatenie zo dňa 16.4.2019
dňa 7.3.2019 žalovaný poukázal peňažné prostriedky v sume vo výške 1.000 eur v prospech účtu
žalobcu, čím žalovaný podľa bodu 2.1. Dohody o ručení čiastočne zaplatil žalobcovi za dlžníka celkovú
pohľadávku veriteľa. V zmysle vyššie uvedeného a v súlade s vlastnou evidenciou žalobcu predstavuje
celková pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi sumu vo výške 809.478,09 eur, ktorá predstavuje nesplatenú

časť istiny úveru vo výške 809.478,09 eur. Žalobca si súdnom konaní voči žalovanému uplatňuje
zaplatenie časti z celkovej pohľadávky veriteľa vo výške 109.000 eur, ktorá predstavuje časť istiny úveru
poskytnutého na základe Zmluvy o úvere a zároveň nesplatenú časť zabezpečovanej pohľadávky.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.1.2022 (č.l. 251 spisu) uviedol, že napriek podpísanej

dohode o ručení za záväzok spoločnosti EUREX SLOVAKIA s.r.o. neručí, pretože ručenie nevzniklo.
Svoj názor tj. že mu ručenie nevzniklo, zdôvodnil nasledovne:
- Podľa § 304 ods. 1) Obch. zákonníka ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo
jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti
dlžníka brat' na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.

- Pre ručenie je charakteristické uplatnenie princípu akcesority z ktorého vyplýva, že vznik a existencia
záväzku z ručenia sú v zásade závislé na vzniku a trvaní zaisťovacieho záväzku. Ak zaisťovaný záväzok
nevznikne napr. preto, že zmluva je neplatná, nevznikne ani ručenie.
- Zaisťovaný záväzok, zmluva o kontokorentnom úvere je absolútne neplatná. Z dôvodu, že obchodný
zákonník neobsahuje osobitnú úpravu právnych úkonov v rámci obchodných záväzkových vzťahov, je

potrebné vychádzať zo súdnej judikatúry, podľa ktorej neplatnosť právnych úkonov v týchto vzťahoch
treba posudzovať podľa právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku.
- Podľa § 39 Obč . zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
- Zmluva o úvere svojim obsahom a účelom odporuje zákonu č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného ku

dňu uzatvorenia zmluvy tj. 23.9.2015.
- Podľa § 27 ods. 1 cit. zákona banka a pobočka zahraničnej banky vykonávajú obchody so svojimi
klientmi na zmluvnom základe. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri výkone svojej činnosti
postupovať obozretne najmä sú povinné vykonávať obchody:
a) spôsobom, ktorý zohľadňuje a zmierňuje riziká.

c) za výhodných ekonomických a právnych podmienok pre banku alebo pobočku zahraničnej banky
a pre ich klientov pri nimi vykonávaných obchodoch na účet klienta a pri vynaložení odbornej
starostlivosti ; vynaloženie odbornej starostlivosti je banka a pobočka zahraničnej banky povinná
hodnoverne preukázať.
Podľa § 27 odsek 10 písm. a) zákona o bankách na účely tohto zákona sa rozumie:

a) Vynaložením odbornej starostlivosti najmä to, že banka, alebo pobočka zahraničnej banky 2,
dokumentuje spôsob uskutočnenia obchodu, kontroluje objektívnosť evidovaných údajov a predchádza
vlastným stratám vrátane škôd.
3. uskutočňuje analýzu ekonomickej výhodnosti obchodov z dostupných informácii
b) Platobnou schopnosťou riadne a včas plniť peňažné záväzky.

Podľa § 27 odsek 12 cit. zákona banka a pobočka zahraničnej banky nesmú uzatvárať zmluvy za
nápadne nevýhodných podmienok pre nich, najmä také zmluvy, ktoré ich zaväzujú na hospodársky
nedôvodné plnenie alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote alebo ktorými
sú zjavne nedostatočne zabezpečené ich pohľadávky.Podľa § 23 ods. 6 cit. zákona na účely tohto zákona sa rozumie :
a) rizikom možná strata vrátane škody spôsobenej vlastnou činnosťou banky alebo spôsobená banke
inými skutočnosťami ; na účely tohto zákona sa rozlišujú najmä tieto druhy rizík:

1. kreditné riziko vyplývajúce z toho, že dlžník alebo iná zmluvná strana si neplní svoje záväzky; kreditné
riziko zahŕňa aj riziko štátu, riziko koncentrácie, riziko vysporiadania obchodu a riziko obchodného
partnera.
Podľa žalovaného žalobca porušil zákon o bankách do takej miery, že to hraničí so zločinom úverového
podvodu a to na podklade nasledovných skutočností:

Spoločnosť EUREX SLOVAKIA s.r.o. vznikla dňa 12.1.2006, sídlo mala v Trnave, na
ul. Malženická cesta 1. Podľa výpisu z OR a ŽR mala zapísané množstvo predmetov činnosti, v
skutočnosti však nevykonávala žiadnu činnosť, nemala takmer žiadny majetok, okrem základného
imania. V skutočnosti nemala žiadnych zamestnancov, aj keď formálne vykazovala zamestnávanie troch
zamestnancov, ktorí však v skutočnosti pracovali v spoločnosti PCP INVEST s.r.o., Sereď.
Podľa účtovnej závierky za rok 2013, teda necelé dva roky pred poskytnutím úveru mala spoločnosť

EUREXSLOVAKIAs.r.o.spolumajetok39.683Eur.Tátosumapredstavujeobežnýmajetok-krátkodobé
pohľadávky. Teda spoločnosť' nemala žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, zásoby, peniaze na
účtoch ani peniaze v hotovosti. Spoločnosť EUREX SLOVAKIA s.r.o. v súvahe uvádza záväzky vo výške
34.043 Eur a za rok 2013 vykázala stratu vo výške 1.557 Eur.
Podľa účtovnej závierky za rok 2014 spoločnosť EUREX SLOVAKIA s.r.o. mala spolu majetok 999.223

Eur. Táto suma predstavuje:
- neobežný majetok 104 280 Eur (tj. majetok, ktorý nesúvisí priamo s prevádzkovým cyklom
(nehnuteľnosti, pozemky, dlhodobý hmotný investičný majetok)
- obežný majetok 894 870 Eur, ktorý pozostáva z krátkodobých pohľadávok vo výške 889 684 Eur a z
financií na účtoch vo výške 5 186 Eur. Suma 889 684 Eur (krátkodobé pohľadávky) pozostáva zo sumy

493 884 Eur - pohľadávky z obchodného styku a 395 800 Eur - iné pohľadávky.
V súvahe sú uvedené záväzky vo výške 1.032.031 Eur a záväzky z obchodného styku vo výške 921.406
Eur, záväzky voči spoločníkom 43.374 Eur, záväzky voči zamestnancom 990 Eur, záväzky zo sociálneho
poistenia 686 Eur, daňové záväzky 712 Eur, iné záväzky 64 861 Eur. Teda spolu záväzky 2.064.066 Eur.
Rozdiel medzi aktívami a pasívami predstavuje sumu 1.064.843 Eur. Z vyššie uvedeného jednoznačne

vyplýva, že EUREX SLOVAKIA s.r.o. nemala finančnú schopnosť splácať úver, čo sa aj následne
potvrdilo.
Ukazovatele rentability, aktivity, likvidity boli nepriaznivé, predstavovali pre žalobcu značné finančné
riziko, napriek tomu úver poskytol. Dôsledky neschopnosti splácať úver sa netýkajú len dlžníka, ale
týkajú sa aj veriteľa. Preto je na veriteľovi, aby dlžníka náležite pred poskytnutím úveru preveril (posúdil

jeho schopnosť úver splácať).
Žalobca poskytol úver na financovanie prevádzkových potrieb. Dlžník však nemal žiadnu prevádzkáreň,
v ktorej by uskutočňovala výrobu, obchod alebo inú podnikateľskú činnosť.
Žalovaný si dal vypracovať u znalca finančnú analýzu dlžníka, ktorý zistil, že dlžník bol k 31.12.2014
(teda už viac ako 9 mesiacov pred uzatvorením úverovej zmluvy) platobne neschopný, čím boli splnené

podmienky pre vyhlásenie konkurzu.
Napriek takejto závažnej skutočnosti, t j. že spoločnosť EUREX s.r.o. bola platobne neschopná, žalobca
tejto spoločnosti poskytol úver až do výšky 1 milión Eur. Týmto žalovaný
hrubo porušil zákon o bankách. Za takéto závažné porušenie práva on nenesie zodpovednosť.
Žalobca nezabezpečil úver dostatočne

- Zabezpečenie záložným právom k nehnuteľnostiam (bod 7.1 úverovej zmluvy) nemohlo postačiť,
pretože tieto majú v skutočnosti hodnotu 300.000 Eur, hoci boli znaleckým posudkom ocenené na
sumu 1.000.000 Eur. Pri realizácii záložného práva predajom na dražbe sa preukázalo, že založené
nehnuteľnosti majú podstatne nižšiu hodnotu, ako bola ocenená znaleckým posudkom.
- Žalobca sa bez akéhokoľvek dôvodu spoľahol, že budú založené hnuteľné veci (uvedené v článku

II. bod 2.3 písm. a úverovej zmluvy), ktoré v čase uzatvorenia úverovej zmluvy spoločnosť EUREX
SLOVAKIA s.r.o. nevlastnila a v skutočnosti ani neexistovali.
- Práva zo zmeniek (článok VII. Bod 7.2.1 úverovej zmluvy) žalobca neuplatnil.
Konateľ dlžníka IO. úverové finančné prostriedky použil na iné účely ako boli poskytnuté, čo je
prinajmenšom v rozpore s dobrými mravmi, neobvyklé, nepoctivé a nespravodlivé, som toho názoru, že

z týchto dôvodov nemôže znášať ujmu na svojom majetku.

3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 23.2.2020 (č.l. 325 spisu) k tvrdeniu žalovaného, že konanie o určenie
začalo dňa 7.4.2020, pričom ako dôkaz predložil dokument vydaný Slovenskou poštou, a.s., zo dňa15.12.2021 uviedol, že tento dokument nie je dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať, že konanie o
určenie bolo začaté skôr ako konanie na plnenie. Z uvedeného dokumentu sa navyše nedá jednoznačne
určiť, čo bolo obsahom zásielky č RF007558828SKa teda či obsahom zásielky je skutočne žaloba, na

základe ktorej bolo iniciované súdne konanie o určenie. Predmetom zásielky teda mohlo byť kľudne
akékoľvek iné podanie zaslané žalovaným. V zmysle § 156 CSP je pre účely preukázania okamihu
začatia súdneho konania dôležité doručenie žaloby súdu a nie jej podanie alebo doručenie na pošte. V
zmysle§7vspojenís§8vyhláškyč.543/2005Z.z.oSpravovacomakancelárskomporiadkujepríslušný
organizačný útvar súdu na prijímanie a evidenciu podaní adresovaných súdu podateľňa. Podateľňa je

spoločná pre všetky súdne oddelenia a ďalšie organizačné útvary súdu. Okamih doručenia žaloby sa
vyznačí tzv. podacou pečiatkou. Podľa § 136 ods. l) SPS podacia pečiatka obsahuje označenie súdu,
dátum, hodinu a minútu, kedy podanie došlo, či bolo doručené osobne, alebo poštou, údaje o počte
rovnopisov a príloh a zaplatení súdneho poplatku. Hodina a minúta prijatia podania sa na podacej
pečiatke vyznačí, len ak je to pre konanie potrebné. Zamestnanec podateľne opatri došlé podania a
vrátené nedoručené zásielky podacou pečiatkou súdu. Žalobca predložil súdu ako dôkaz fotografiu

priamo zo súdneho spisu prvej strany žaloby (č.l. 331 spisu), ktorá je predmetom konania o určenie, na
ktorej je vyznačená podacia pečiatka Okresného súdu Bratislava I. Z podacej pečiatky vyznačenej na
žalobe teda je evidentné: označenie súdu: Okresný súd Bratislava 1, dátum: 11.5.2020, hodina a minúta:
nebolo potrebné uviesť, kedy podanie došlo: 11.5.2020. Ako ďalší podporný dôkaz predložil žalobca
Potvrdenie o prijatí návrhu na začatie, v zmysle ktorého Okresný súd v Bratislave I potvrdil, že dňa

11.5.2020 bol návrh na začatie konania (žaloba) prijatý. Vyššie uvedené skutočnosti teda jednoznačne
preukazujú, že určovacia žaloba bola doručená podateľni Okresného súdu Bratislava I dňa 11.5.2020
a teda konanie o určenie bolo začaté dňa 11.5.2020. Konanie o plnenie bolo začaté skôr ako konanie
o určenie.
Čo sa týka posúdenia vzťahu určovacej žaloby a žaloby na plnenie, ak je právnym dôvodom žaloby na

plnenieporušeniepráva,ktorémábyt'deklarovanéurčovacoužalobou,zhľadiskaskúmaniaprocesných
podmienok prekážky litispendencie a prekážky rei iudicatae vykazuje osobitnosti. Ide o prípad, keď
je určovací žalobný nárok prejudiciálnou otázkou pre žalobný nárok na plnenie. Žalobný nárok na
konzumuje určovací žalobný nárok. Žaloba na plnenie vytvára potom prekážku litispendencie pre
určovaciu žalobu. Rovnako platí, že rozsudok o žalobe na plnenie (tak vyhovujúci, ako aj zamietajúci)

je pre určovaciu žalobu prekážkou rei iudicatae. S vyššie uvedeným právnym názorom sa stotožňuje
aj ustálená súdna prax, v tejto súvislosti poukázal žalobca na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 5 Obdo 44/2011 z 13.1.2012, ktorý hovorí: O prekážku právoplatne rozhodnutej veci nejde v
prípadoch, ak si súd určitú otázku v konaní posúdil prejudiciálne. Prejudiciálna otázka a jej posúdenie
nesmie byť nikdy poňaté do výroku súdneho rozhodnutia, keďže výrok súdneho rozhodnutia je jedinou

časťou rozsudku, ktorá nadobúda právoplatnosť, prejudiciálne posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba v
odôvodnení rozsudku, nemôže tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Výnimku tvorí situácia, keď
bolo právoplatne rozhodnuté o žalobe na plnenie, ktorého predpokladom bolo preiudiciálne posúdenie
(určenie) práva alebo právneho vzťahu. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, či už
kladne alebo záporne (či sa žalobe vyhovelo alebo bola zamietnutá), tvorí výrok takéhoto rozsudku

prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi
konania vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na
plnenie. Naopak to však neplatí. Teda právoplatný rozsudok o určovacej žalobe netvorí automaticky
prekážku právoplatne rozhodnutej veci voči žalobe na plnenie. Právoplatným rozsudkom o určení práva
či právneho vzťahu sa ešte nerozhodlo o povinnosti plniť z tohto práva alebo právneho vzťahu. Preto

je žaloba na plnenie v týchto prípadoch prípustná. Žaloba na plnenie konzumuje žalobný nárok žaloby
na určenie. Žaloba na plnenie vytvára potom prekážku litispendencie pre určovaciu žalobu. V prípade,
ak by hypoteticky žalovaný preukázal, že konanie o určenie bolo začaté skôr ako konanie o plnenie
žaloba o určenie netvorí automaticky prekážku právoplatne rozhodnutej veci voči žalobe na plnenie.
Právoplatným rozsudkom o určení práva či právneho vzťahu sa ešte nerozhodlo o povinnosti plniť z

tohto práva alebo právneho vzťahu.
Žalovaný vôbec v konaní nespochybnil platnosť dohody o ručení a taktiež nebol spochybnený právne
relevantným spôsobom obsah ani rozsah jeho záväzku. Keďže žalovaný Dohodu o ručení podpísal, čo
taktiež nespochybňuje, svojím podpisom potvrdil, že sa s ňou oboznámil a že s jej obsahom súhlasí.
Žalovaný je spoločníkom v EUREX Slovakia s.r.0. (v tomto vyjadrení ako od 22.12.2016 a podľa §

122 ods. 2 Obchodného zákonníka spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o
záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti. Žalovaný v čase, keď poskytoval ručenie
za úver dlžníka mal o Zmluve o úvere vedomosť a musel si byť vedomý finančnej situácie dlžníka.
Pokiaľ mal v tom čase pochybnosti o schopnosti splácania dlžníka, nič mu nebránilo Dohodu o ručenís veriteľom neuzavrieť. Žalovaný neplatnosť ručenia odôvodňuje od akcesority k hlavného záväzku -
Zmluvy o úvere. Žalovaný tvrdí, že zmluva o úvere je absolútna neplatná z dôvodu rozporu so zákonom
č. 483/2001 Z. z. o bankách, pričom poukázal na § 27 ods. 12 zákona o bankách, podľa ktorého

banka a pobočka zahraničnej banky nesmú uzatvárať zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok pre
nich, najmä také zmluvy, ktoré ich zaväzujú na hospodársky neodôvodnené plnenie alebo na plnenie
zjavnenezodpovedajúceposkytovanejprotihodnotealeboktorýmisúzjavnenedostatočnezabezpečené
ich pohľadávky. Žalobca ako veriteľ neporušil žiadne ustanovenie zákona o bankách a postupoval pri
poskytovaní úveru s odbornou starostlivosťou. Zmluva o úvere uzatvorená s dlžníkom nie je zmluvou

uzavretou za nápadne nevýhodných podmienok, nakoľko výška úrokov a poplatkov v Zmluve o úvere,
spôsob a rozsah zabezpečenia úveru nie je vzhľadom na bankovú prax určite nevýhodná. Poskytovanie
úverov je jednou z hlavných bankových činností, čiže nejde ani o hospodársky neodôvodnené plnenie. V
zmysle Zmluvy o úvere bol dlžník povinný splatiť úver ku dňu konečnej splatnosti a platiť veriteľovi úroky
z poskytnutého úveru v zmysle úrokovej sadzby v nej uvedenej a poplatky uvedené v Zmluve o úvere,
čiže nešlo o plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote. Taktiež nemožno usúdiť, že

pohľadávka zo zmluvy o úvere bola nedostatočne zabezpečená, práve naopak, zabezpečenie výrazne
presahovalo výšku poskytnutého úveru, čo aj bolo potvrdené na str. 21 a nasl. odborného stanoviska
č. 1/2022 zo dňa 21.2.2022. Z vyššie uvedeného je nepochybne zrejmé, že žalobca pri poskytovaní
úveru na základe Zmluvy o úvere konal v súlade s ustanoveniami § 27 ods. 12 Zákona o bankách a teda
Zmluva o úvere nemôže byť neplatná z dôvodu konania žalobcu v rozpore so Zákonom o bankách.

Pokiaľ by aj hypoteticky nastala situácia, že zmluva o úvere by bola neplatná, táto skutočnosť by
nemala za následok zánik ručenia z Dohody o ručení v celom rozsahu, ale len zánik v časti týkajúcej
sa pohľadávky zo zmluvy o úvere. V bode 1.4. Dohody o ručení je špecifikovaná Zabezpečovaná
pohľadávka. Pod pojmom Zabezpečovaná pohľadávka sa však rozumejú aj pohľadávky na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniknú, resp. vznikli v súvislosti s úverovou zmluvou v dôsledku

plnenia veriteľa bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu,ktorýodpadol.Žalovanýbytedaostalnaďalejručiteľomzaostatnépohľadávkytamdefinovanéa
bol by povinný plniť žalobcovi v dôsledku plnenia z úveru poskytnutého dlžníkovi na základe neplatného
právneho úkonu.
Žalovaný tvrdí viaceré skutočnosti, na základe ktorých sa snaží argumentovať, že dlžník nemal finančnú

schopnosť splácať úver. Veriteľ si preveril majetkový stav dlžníka. Nakoľko však išlo o rozvojovú
investíciu a dlžník nemal dostatok vlastných zdrojov, banka túto skutočnosť zohľadnila vo vyššej úrovni
zabezpečenia a vyššej úrokovej sadzbe za poskytnutý úver
K tvrdeniu žalovaného, že pri realizácii záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve SAL-TECH
predajom na dražbe sa preukázalo, že založené nehnuteľnosti majú nižšiu hodnotu žalobca uviedol, že

banka pri stanovovaní hodnoty nehnuteľností, ktoré sú predmetom dražby vychádzala zo znaleckého
posudku, ktorý je pripravovaný externým znalcom z odboru stavebníctvo. Hodnota akéhokoľvek majetku
(vrátane nehnuteľností) sa môže časom meniť vzhľadom na množstvo rôznych faktorov - opotrebenie,
poškodenie, vývoj trhu, kúpyschopnosť záujemcov a pod.. Zároveň je potrebné dodať, že samotné
ohodnotenie nehnuteľností znaleckým posudkom neznamená, že nehnuteľnosť bude na dražbe za

takúto cenu vydražená naopak je možné, že cena dosiahnutá vydražením bude omnoho vyššia.
K tvrdeniu žalovaného, že veriteľ si neuplatnil práva zo zmeniek (ČI. VII. bod 7.2.1. Zmluvy o úvere)
je zavádzajúce tvrdenie, nakoľko zo zmluvnej dokumentácie uzatvorenej medzi žalobcom a dlžníkom a
taktiež ani medzi žalovaným a žalobcom nevyplýva, žeby mal žalobca prednostne si uplatniť predmetnú
bianko zmenku, naopak, v zmysle bodu 8.6. Všeobecných úverových podmienok žalobcu, ktoré sú

súčasťou Zmluvy o úvere a Dohody o ručení, žalobca má v prípade existencie viacerých zabezpečení
právo realizovať ktorékoľvek z nich.
Žalovaný tvrdí, že dlžník v skutočnosti úverové finančné prostriedky použil na iné účely. Účelom
poskytnutia úveru bolo financovanie prevádzkových potrieb dlžníka, ako je uvedené v článku I.
Základné podmienky Zmluvy o úvere. Financovanie prevádzkových potrieb dlžníka prostredníctvom

kontokorentného úveru je spôsob financovania, pri ktorom neodchádza k tomu, aby banka kontrolovala
použitie prostriedkov z úveru, nakoľko pri ňom zvyčajne prichádza k realizácii veľkého množstva
prevodných príkazov, pričom sa takto načerpaný úver priebežne spláca z peňažných prostriedkov
prichádzajúcich na takýto účet. Žalobca nebol povinný na základe žiadneho zmluvného dojednania
kontrolovať účel použitia finančných prostriedkov. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že dlžník použil finančné

prostriedky na iný účel, žalobca takéto konanie dlžníka nemohol ovplyvniť a nemôže byt' uvedené
pripisované na ťarchu žalobcu. Naopak, žalovaný je spoločníkom v dlžníkovi, čiže má priamo možnosť
podieľať sa na riadení a podnikaní dlžníka a kontrolovať činnosť jeho konateľa. Taktiež ako spoločník máv zmysle § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka možnosť v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu
škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi.
Zo znaleckého posudku vypracovaného na základe žiadosti žalovaného nevyplýva, že by znalec

posudzoval schopnosť dlžníka splatiť úver z pohľadu zákona o bankách. Žalobca znalecký posudok a
najmä jeho závery v celom rozsahu odmietol, čo bližšie zdôvodnil vo vyjadrení. K tvrdeniu žalovaného,
že žalobca poskytol úver dlžníkovi aj keď bol platobne neschopný a tým hrubo porušil zákon o bankách
uviedol žalobca, že ide o nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie, nakoľko žiadne ustanovenie zákona o
bankách nezakazuje banke poskytnúť úver spoločnosti, ktorá je platobne neschopná.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 5.4.2022 uviedol, že súhlasí s názorom žalobcu, že žaloba na plnenie
konzumuje určovaciu žalobu, to však platí iba v prípade, keď žaloba na plnenie je podaná skôr ako
určovacia žaloba. Keďže v prejednávanom prípade bola podaná skôr určovacia žaloba, konanie o
určovacejžalobezakladáprekážkulitispendencievovzťahukžalobeoplnenie.Jehoručeniezazáväzok
spoločnosti EUREX s.r.o. neexistuje a to z dôvodu, že zmluva o kontokorentnom úvere je absolútne

neplatná, teda záväzok z neplatnej úverovej zmluvy nebolo možné zabezpečiť (§ 304 ods. 1 Obch. zák.).
Keďže ručenie vôbec nevzniklo, nemožno hovoriť o jeho platnosti, resp. neplatnosti. Jeho ručenie vôbec
nevzniklo,apretonemôžeručiťzapohľadávkyžalobcuztitulubezdôvodnéhoobohatenia.Bezohľaduna
uvedené pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia je premlčaná. Túto vec nebude ďalej rozvádzať,
pretože predmetom sporu je zaplatenie 109.000 eur z titulu ručenia za záväzok dlžníka splatiť úver.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to
predovšetkým so zmluvou o kontokorentnom úvere, dodatkami k tejto zmluve, všeobecnými úverovými
podmienkami, dohodou o ručení, výzvami na zaplatenie, so žalobou žalovaného zo dňa 30.3.2020
podanou na Okresný súd Bratislava I, vyjadrením žalobcu k tejto žalobe, ako i s celým obsahom

spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

6. Poverená pracovníčka žalobcu v konaní uviedla, že žalovaný nepreukázal že by splnil nárok
požadovaný žalobcom v celom rozsahu. Žalovaný v konaní nespochybňuje rozsah svojho záväzku
vyplývajúceho z dohody o ručení ani fakt že dohodu o ručení podpísal. Žalovaný namieta iba neplatnosť

úverovej zmluvy, pričom tvrdí že úverová zmluva je neplatná z dôvodu rozporu so zákonom o bankách.
Uvedené tvrdenia žalovaného žalobca považuje jednoznačne za účelové nepravdivé a navyše ničím
nepreukázané. Žalobca naďalej trvá na tom, že konanie začaté na základe určovacej žaloby na
Okresnom súde Bratislava I začalo neskôr ako konanie o zaplatenie na tunajšom súde. Dôkazy, ktoré
predložil v tomto smere žalovaný nie sú spôsobilé preukázať, že konanie na Okresnom súde Bratislava

I začalo skôr. Navyše tento súd aj sám vyhodnotil, že predmetné konanie bolo začaté 11.5.2020
kedy bola určovacia žaloba riadne doručená príslušnému organizačnému útvaru súdu na evidenciu
prijatých podaní, čiže podateľni a predmetné konanie uznesením už medzičasom zastavil. Bez ohľadu
na uvedené aj v prípade že by konanie na Okresnom súde Bratislava I začalo skôr, nezakladalo by
to v zmysle ustálenej judikatúry prekážku litispendencie pre konanie o zaplatenie, nakoľko žaloba na

plnenie konzumuje žalobu o určenie. Určovacia žaloba netvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci
pre žalobu na plnenie, pretože pozitívnym či negatívnym určením existencie či neexistencie práva či
právneho vzťahu nebolo ešte záväzným spôsobom rozhodnuté o právach a povinnostiach účastníkov
konania z tohto existujúceho či neexistujúceho práva či povinnosti. Žalovaným predložené písomné
potvrdenie pošty o tom, že poverený zamestnanec súdu prevzal zásielku ešte neznamená, že konanie

začalo v tento deň. Je rozhodujúca registrová pečiatka súdu, ktorá potvrdzuje doručenie podania na súd
a z tej je zrejmé, že žaloba žalobcu bola podaná na Okresný súd Bratislava I dňa 11.5.2020.
Žalobca žiadnym spôsobom žalovaného neovplyvňoval k podpisu dohody o ručení. To, že žalovaný
podpísal dohodu o ručení je iba výsledkom toho, že išlo čisto o jeho dobrovoľnú slobodnú a vážnu
vôľu. Z vyjadrení žalovaného a aj vzhľadom na jeho ekonomické vzdelanie je evidentné, že si bol

plne vedomý následkov svojho konania a rozsahu svojho záväzku. Banka ako veriteľ si pri uzatváraní
úverovejzmluvysplnilavšetkysvojepovinnostivyplývajúcehozozákonaobankách.Úverboldostatočne
zabezpečený či už zriadením záložného práva k nehnuteľnosti, zmenkami, ďalej bolo poskytnutých
ešte 5 dohôd o ručení. Znalecký posudok predložený zo strany žalovaného žalobca vyvrátil posudkom
znaleckej organizácie VALUE 4YOU s.r.o.. Znalec, ktorého oslovil žalovaný úplne nesprávne vyhodnotil

skutočnosť, že v čase kedy bol poskytnutý úver bol dlžník v platobnej neschopnosti. Žalobca postupoval
vzmyslevšeobecnýchúverovýchpodmienokpodľaktorýchveriteľmáoprávnenierealizovaťktorékoľvek
zabezpečenie v poradí takom ako si určí. Od konečnej splatnosti v deň 29.6.2018 banka zrealizovala
všetky zabezpečenia. Predala sa zabezpečená nehnuteľnosť cca cez 200.000 eur. Traja ďalší ručiteliaplnili za dlžníka dobrovoľne a uhradili spolu cca 500.000 eur. Banka sa zaplatenia dlhu nedomáhala
cestou zmeniek, keďže tí istí ručitelia boli aj zmenkovými dlžníkmi tak sa rozhodla uplatňovať si
zabezpečenie cestou ručenia. Jedinými ručiteľmi, ktorí si nesplnili svoje povinnosti sú žalovaný a Ing.

Y., voči ktorému žalobca vedie tiež súdny spor na Okresnom súde Nitra, ktorý žalobe na prvom stupni
vyhovel asi na jeseň roku 2021. Spor však nie je právoplatne ukončený a je na odvolacom súde.
K návrhu žalovaného na rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom, uviedla, že súd by takémuto návrhu
nemal vyhovieť, keďže predmetom konania je žaloba o plnenie, o ktorej sa má rozhodnúť konečným
rozsudkom, v zmysle ktorého sa rozhodne, že žalovaný je povinný plniť a akú sumu.

7. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného v konaní uviedla, že trvá na tom aby bolo konanie zastavené.
Je preukázané, že žaloba žalobcu o určenie, že plnenie neexistuje bola doručená príslušnému
okresnému súdu Bratislava I dňa 7.4.2020, teda skôr ako bola podaná žaloba o plnenie na tunajší súd.
Žalovaný preukazoval, už v konaní pred Okresným súdom Bratislava I, že žalobu podal na poštovú
prepravu už dňa 6.4.2020 a tiež predložil potvrdenie, že zásielku prevzal tento súd dňa 7.4.2020 podľa

dokladu z internetu, na ktorom Slovenská pošta uverejňuje doručovanie zásielky. Keďže Okresný súd
Bratislava I sa s týmto dôkazom vôbec nevysporiadal, žalovaný išiel na infocentrum Okresného súdu
Bratislava I, kde zistil, že na žalobe ako aj na obálke je podacia pečiatka súdu o tom že žaloba bola
doručená súdu až 11.5.2020. Keďže si bol žalovaný vedomý, že predmetná pečiatka, teda údaje na
tejto pečiatke nezodpovedajú skutočnosti, išiel na príslušnú poštu Bratislava I, kde si vyžiadal písomné

potvrdenie o tom kedy bola zásielka doručená Okresnému súdu Bratislava I. Pošta za poplatok v
priebehu1mesiacavydalapotvrdenieotom,žezásielkuOkresnýsúdBratislavaIprevzaldňa7.4.2020a
že zásielku prevzal splnomocnený resp. poverený pracovník tohto súdu a uviedla aj číslo jeho poverenia.
Potvrdenie pošty sa nachádza na č.l. 246. Na otázku súdu, že ak by sa aj pripustilo tvrdenie žalovaného,
že žaloba o určenie bola podaná skôr ako žaloba na plnenie, v rámci ktorého konania si súd ako

prejudiciálnu otázku môže vyriešiť aj otázku platnosti resp. neplatnosti predmetných vzťahov tak či
konanie na Okresnom súde Bratislava I bráni v prejednaní veci pred tunajším súdom a je prekážkou
litispendencie splnomocnená zástupkyňa odpovedala, že áno je o tom presvedčená z dôvodu, že v
oboch konaniach sa prejednáva fakticky tá istá vec s tými istými účastníkmi konania a keď súd bude
rozhodovať o plnení, do výroku rozhodnutia nepojme rozhodnutie o tom či ručenie existuje alebo

neexistuje, ale bude to iba v odôvodnení. Keďže rozsudok nebude obsahovať rozhodnutie o určení
ohľadne existencie ručenia, tak nebude možné de iure podať odvolanie proti tomu či existuje alebo
neexistuje ručenie nakoľko takéto rozhodnutie nebude vo výroku rozsudku.
Ak by sa súd nestotožnil s argumentáciou žalovaného o zastavení konania, tak žalovaný navrhuje,
aby súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom o základe nároku, ktorým je určenie či ručenie žalovaného

existuje alebo nie. Teda súd by mal rozhodnúť v konaní najprv o tom či ručenie existuje alebo nie a to
z dôvodu hospodárnosti konania.
Splnomocnená zástupkyňa žalovaného ďalej uviedla, že dohoda o ručení nevznikla z toho dôvodu,
že podľa obchodného zákonníka ručením možno zabezpečiť iba platný záväzok veriteľa. Pohľadávka
veriteľa žalobcu z úverovej zmluvy je neplatná a keďže úverová zmluva je neplatná nemohlo vzniknúť

ani ručenie. Úverová zmluva je neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka nakoľko odporuje
zákonu o bankách č. 483/2001 účinného ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy konkrétne odporuje § 27
ods. 12, ktorý bankám výslovne zakazuje uzatvárať zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok pre
nich, najmä také zmluvy ktoré ich zaväzujú na hospodársky neodôvodnené plnenie alebo na plnenie
zjavne nezodpovedajúce poskytované protihodnote alebo ktorými sú zjavne nedostatočne zabezpečené

ich pohľadávky. Je pravdou že žalobca poskytol spoločnosti EUREX SLOVAKIA s.r.o. úver vo výške
1.000.000 eur, a práve túto zmluvu o kontokorentnom úvere považuje žalovaný za neplatnú. Žalovaný
nepopiera, že v čase uzatvárania dohody o ručení bol spoločníkom dlžníka od decembra 2016. Na
otázku súdu či objektívne ako spoločník mal žalovaný možnosť v zmysle zákona sa oboznamovať
s hospodárskymi výsledkami spoločnosti odpovedala, že fakticky nie, pretože pán Ing. Y., ktorý bol

konateľom spoločnosti a ktorý dohodol úverový obchod odmietal spoločníkov informovať o ekonomickej
situácii. Na otázku súdu akým spôsobom sa domáhal žalovaný, keď mu bolo bránené v získavaní
týchtoinformáciíochodespoločnostiabymutietoinformáciebolispoločnosťouoznámené,sprístupnené
odpovedala, že nie je povinnosťou žalovaného sa domáhať o poskytnutia takýchto informácií. Na
otázku súdu, že ak žalovaný tvrdí, že nemal objektívnu možnosť sa dozvedieť o ekonomickom stave a

hospodárskych výsledkoch žalovaného keďže mu to znemožňoval konateľ pán Y. tak prečo aj napriek
tomu uzatváral dohodu o ručení kde sa zaviazal zaplatiť záväzok dlžníka až do výšky 110.000 eur
odpovedala,žeišloopodmienkubanky,ktorážiadalanavýšiťručenie.Žalovanýbolvbankeubezpečený,
že banka ak tak sa uspokojí z iného zabezpečenia, že mu nič nehrozí nakoľko je zabezpečenánehnuteľnosť a úver bol zabezpečený biankozmenkou. Banka naliehala s tým, aby žalovaný prejavil
lojalitu spoločnosti, žalovaný nevedel o tom že milión eur pán Ing. Daniška minul hneď po tom ako
vyčerpal úveru, nie na prevádzkové potreby spoločnosti ale peniaze formou pôžičky odovzdal iným

firmám, ktorých bol konateľom.
Žalovaný podaním zo dňa 26.1.2022 navrhol vykonať dokazovanie všetkými listinami týkajúcimi sa
realizácie záložného práva, ktoré mal predložiť žalobca. Žalovaný trvá na vykonaní tohto dokazovania.
Žalovanému síce bolo doručené odborné stanovisko vypracované žalobcom avšak nie jeho prílohy,
ktoré žiada predložiť. Navrhla doplniť dokazovanie o výsluch pracovníka banky, ktorý dojednával tento

úverový obchod.

8. Žalovaný v konaní uviedol, že nepopiera, že dohodu o ručení zo dňa 26.4.2017 uzavrel. Dohodu
uzatváral z dôvodu, že bol spoločníkom spoločnosti EUREX SLOVAKIA s.r.o. t.j. dlžníka a pomocou jeho
ručenia malo byť umožnené tejto spoločnosti vybudovať stroj, ktorý okamžite splatí všetky pohľadávky,
dlžoby ako aj celý úver. Bol oboznámený s výškou dlhu na základe zmluvy o úvere v sume 1.000.000

eur. Pán Daniška ho informoval, že tieto peniaze boli investované do výroby stroja, ukázal mu zmluvu
o výrobe stroja, ktorý mala následne spoločnosť predať až za 3.000.000 eur. Naviac ho informoval
o kupcovi, ktorý mal záujem o kúpu ďalších 4 strojov. Na otázku súdu ako bol informovaný a akým
spôsobom a kým o hospodárení a hospodárskych výsledkoch dlžníka t.j. obchodnej spoločnosti, v ktorej
bol sám spoločníkom od decembra 2016 odpovedal, že ekonomickú situáciu spoločnosti si zisťoval

pred podpisom danej dohody iba cez banku poskytujúcu úver. Banka bola pre neho garancia opatrnosti
pri poskytovaní takto veľkého úveru a uveril slovám bankára: „pán F. ničoho sa nemusíte obávať aj keby
ste nepredali ten stroj, tento stroj ako taký bude našou garanciou hnuteľného zabezpečenia“, Banka
ho naviac ubezpečila, že má vystavené biankozmenky, ktoré v plnej miere pokryjú akúkoľvek finančnú
čiastku.Naotázkusúdučis odstupomčasumyslí,žetakétoubezpečeniabankyoprípadnomuspokojení

sa s iným zabezpečením a o zistení ekonomickej situácie dlžníka boli pre neho dostatočné žalovaný
odpovedal, že boli hlavne nepravdivé. Na otázku súdu či nevedel nič o nepriaznivých a záporných
výsledkoch hospodárenia spoločnosti, ktoré tvrdí, že mala v tej dobe odpovedal, že aj napriek tomu, že
bol spoločníkom o tomto nevedel. Nemal ani podozrenie, že by banka mohla dať úver spoločnosti, o
ktorej teraz vie také skutočnosti, že aj banka je sama prekvapená ako je možné dať takýto úver. Z úveru

dobrovoľne nezaplatil nič. Bola mu bankou stiahnutá suma 1.000 eur z účtu a účet bol zablokovaný. Na
otázku poverenej zamestnankyne žalobcu či sa oboznamoval so zverejňovanými účtovnými závierkami
obchodnej spoločnosti EUREX SLOVAKIA s.r.o. žalovaný odpovedal, že na to nemal dôvod, pretože
prijal tvrdenie banky za relevantné a dostačujúce.

9. Zo zmluvy o kontokorentnom úvere č. F./XXXX (č.l. 4 spisu) v znení Dodatkov č. 1 (č.l. 9), č. 2
(č.l. 11), č. 3 (č.l. 13), č. 4 (č.l. 15) súd zistil, že v deň 23.9.2015 žalobca ako veriteľ uzatvoril so
spoločnosťou EUREX SLOVAKIA, s.r.o. ako dlžníkom, v zmysle § 269 ods. 2 Obch. zák. zmluvu o
kontokorentnom úvere na základe, ktorej žalobca poskytol dlžníkovi úver do rámca 1.000.000 eur na
zabezpečenie a zaplatenie osobných pohľadávok veriteľa a financovanie jeho prevádzkových potrieb.

Úver sa dlžník zaviazal splatiť v deň konečnej splatnosti. Úver bol zabezpečený záložným právom k
nehnuteľnosti a vystavením bianko zmenky a ručením (dodatok č. 2). Konečná splatnosť bola dohodnutá
na deň 29.6.2018. Zo Všeobecných úverových podmienok (č.l. 16, 340 spisu) bod 8.6., ktorými sa strany
riadia, súd zistil, že ak dlžník neuhradí v čase stanovenej v zmluve celkovú pohľadávku, alebo akúkoľvek
jej časť, má veriteľ právo realizovať zabezpečenie a použiť prostriedky posilnenia vymáhateľnosti

pohľadávky a to všetky súčasne alebo v akomkoľvek poradí. Veriteľ má v prípade viacerých zabezpečení
právo realizovať ktorékoľvek z nich.

10. Z dohody o ručení zo dňa 20.4.2017 (č.l. 61 spisu) súd zistil, že v tento deň žalobca ako veriteľ
a žalovaný ako ručiteľ uzatvorili v zmysle § 303 a nasl. Obch. zák. písomnú dohodu o ručení, v ktorej

ručiteľ vyhlásil, že bol oboznámený s tým, že veriteľ uzatvoril s dlžníkom EUREX SLOVAKIA s.r.o.
zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorej môžu byť dlžníkovi poskytnuté peňažné prostriedky
do výšky 1.000.000 eur. Vzájomné práva a povinnosti nešpecifikované v dohode sa riadia Všeobecnými
úverovými podmienkami a dodatkami k zmluve. V zmysle bodu 1.4 sa zabezpečovanými pohľadávkami
okrem iných rozumejú aj pohľadávky na zaplatenie peňažných prostriedkov dlhovaných veriteľovi

na základe úverovej zmluvy (najmä pohľadávky na zaplatenie istiny) a aj pohľadávky na vydanie
bezdôvodného obohatenie, ktoré vzniknú, resp. vznikli v súvislosti s úverovou zmluvou v dôsledku
plnenia veriteľa bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu,
ktorý odpadol. V bode 2.1 žalovaný ako ručiteľ vyhlásil, že v zmysle § 303 Obch. zák. v prípade ak dlžníknezaplatízabezpečenúpohľadávkuriadneavčas,zaplatíjuveriteľovinamiestodlžníka,maximálnevšak
vo výške 110.000 eur. v bode 3.1 písm. d) ručiteľ vyhlásil, že sa nevyskytla žiadna skutočnosť, ktorá by
bránila ručiteľovi v platnom uzatvorení tejto zmluvy. Ručiteľ v závere vyhlásil, že dohoda nevznikla na

základe slobodnej, vážnej a určitej vôle zmluvných strán, nie v tiesni a nie za nápadne nevýhodných
podmienok.

11. Z výzvy na zaplatenie zo dňa 13.7.2018 (č.l. 58 spisu) súd zistil, že žalobca adresoval spoločnosti
EUREX SLOVAKIA, s.r.o. výzvu na splatenie celkovej pohľadávky zo zmluvy o úvere zo dňa 23.9.2020

vo výške 1.044.834,16 eur. V prípade nesplnenia tejto povinnosti bude žalobca oprávnený realizovať
jej zabezpečenie.

12. Z výzvy na zaplatenie zo dňa 23.7.2018 (č.l. 64 spisu) súd zistil, že žalobca adresoval žalovanému
výzvu na splatenie celkovej pohľadávky zo zmluvy o úvere zo dňa 23.9.2020 vo výške v časti 110.000
eur. V prípade nesplnenia tejto povinnosti bude žalobca oprávnený využiť všetky zákonné spôsoby a

prostriedky na vymoženie pohľadávky.

13. Z fotokópie žaloby zo dňa 30.3.2020 (č.l. 184 spisu) súd zistil, že žalovaný podal na Okresný súd
Bratislava I žalobu o určenie, že jeho ručenie podľa Dohody o ručení uzatvorenej medzi žalobcom (Ing.
Marián Sidor, CSc.) ako ručiteľom a žalovaným (Tatra banka, a.s.) ako veriteľom dňa 20.4.2017 nevniklo.

Na č.l. 178 sa nachádza vyjadrenie žalobcu z konania sp. zn. 3C/21/2020 k žalobe podanej žalovaným
o určenie, že ručenie nevzniklo.

14. Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

15. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie

peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

18. Podľa § 502 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona.

19. Podľa ustanovenia § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj
odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami
alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k
návrhu priložené.

20. Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči
nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

21. Podľa § 304 ods. 1 Obchodného zákonníka ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka

alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok
spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.

22. Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku
od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na

to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je
nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.23. Podľa § 307 ods. 1 Obchodného zákonníka ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý
z nich za celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník.

24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Podľa § 1 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so
vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej

republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky
na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného
fungovania bankového systému.

26. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách banka môže prijímať vklady a poskytovať úvery
alebo, ak spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu, môže poskytovať investičné služby a investičné

činnosti podľa osobitného predpisu. Banka môže okrem činností podľa prvej vety vykonávať, ak ich má
uvedené v bankovom povolení, tieto ďalšie bankové činnosti:

27. Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ŠIESTA ČASŤ „POŽIADAVKY NA PODNIKANIE
BANKY A POBOČKY ZAHRANIČNEJ BANKY“ banka a pobočka zahraničnej banky vykonávajú

obchody so svojimi klientmi na zmluvnom základe. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri
výkone svojej činnosti postupovať obozretne, najmä sú povinné vykonávať obchody
a) spôsobom, ktorý zohľadňuje a zmierňuje riziká,
b) spôsobom, ktorý nepoškodzuje záujmy ich vkladateľov z hľadiska návratnosti ich vkladov a ktorý
neohrozuje bezpečnosť a ekonomickú situáciu banky a pobočky zahraničnej banky alebo bezpečné

fungovanie bankového systému porušením zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych
predpisov,
c) za výhodných ekonomických a právnych podmienok pre banku alebo pobočku zahraničnej banky
a pre ich klientov pri nimi vykonávaných obchodoch na účet klienta a pri vynaložení odbornej
starostlivosti; vynaloženie odbornej starostlivosti je banka a pobočka zahraničnej banky povinná

hodnoverne preukázať,
d) tak, aby pri každom obchode za banku alebo pobočku zahraničnej banky konali najmenej dve osoby;
ak to z prevádzkových dôvodov nie je možné, sú povinné bezodkladne zabezpečiť kontrolu vykonaného
obchodu osobami, ktoré sa na jeho vykonaní nezúčastnili.

Podľa § 27 odsek 10 cit. zákona na účely tohto zákona sa rozumie
a) vynaložením odbornej starostlivosti najmä to, že banka alebo pobočka zahraničnej banky
1. pri jednotlivých obchodoch porovnáva ponuky cien alebo doloží nevhodnosť či nemožnosť posúdenia
viacerých ponúk,
2. dokumentuje spôsob uskutočnenia obchodu, kontroluje objektívnosť evidovaných údajov a

predchádza vlastným stratám vrátane škôd,
3. uskutočňuje analýzu ekonomickej výhodnosti obchodov z dostupných informácií,
4.vypracúvaobchodnézámeryainvestičnézámery,ktorésúpodkladomnauskutočňovaniejednotlivých
operácií,
b) platobnou schopnosťou schopnosť riadne a včas plniť peňažné záväzky,

c) likviditou schopnosť premieňať aktíva na peňažné prostriedky bez zbytočných strát na účely riadneho
a včasného plnenia peňažných záväzkov.

28. Podľa § 27 odsek 12 cit. zákona banka a pobočka zahraničnej banky nesmú uzatvárať zmluvy za
nápadne nevýhodných podmienok pre nich, najmä také zmluvy, ktoré ich zaväzujú na hospodársky

neodôvodnené plnenie alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote alebo
ktorými sú zjavne nedostatočne zabezpečené ich pohľadávky.

29. Podľa § 23 odsek 6 cit. zákona na účely tohto zákona sa rozumie
a) rizikom možná strata vrátane škody spôsobená vlastnou činnosťou banky alebo spôsobená banke

inými skutočnosťami; na účely tohto zákona sa rozlišujú najmä tieto druhy rizík:
1. kreditné riziko vyplývajúce z toho, že dlžník alebo iná zmluvná strana si neplní svoje záväzky; kreditné
riziko zahŕňa aj riziko štátu, riziko koncentrácie, riziko vysporiadania obchodu a riziko obchodného
partnera,30. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

31. Podľa § 159 CSP začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie.
Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

32. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

33. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

34. Podľa § 217 ods. 1, prvá veta CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

35. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže
účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na
všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého
rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom
v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú

povinnosť.Dôkaznýmbremenompritomrozumiemezodpovednosťúčastníkazavýsledokkonania,ktorý
závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta
tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť
za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

36. Nie je medzi stranami sporné, že žalovaný ako ručiteľ uzatvoril dňa 20.4.2017 so žalobcom
ako veriteľom písomnú dohodu o ručení v zmysle § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, v ktorej
vyhlásil že bol oboznámený s tým, že veriteľ uzatvoril s dlžníkom EUREX SLOVAKIA s.r.o. zmluvu o
kontokorentnom úvere v znení jej prípadných dodatkov, na základe ktorej môžu byť dlžníkovi poskytnuté
peňažné prostriedky až do 1.000.000 eur. Ručiteľ vyhlásil že v prípade ak dlžník nezaplatí zabezpečenie

pohľadávky riadne a včas, zaplatí veriteľovi za dlžníka túto pohľadávku maximálne do výšky 110.000 eur.
Žalovaný uzatváral predmetnú dohodu ako spoločník dlžníka. Nakoľko dlžník včas svoj dlh z úverovej
zmluvy nezaplatil a to ani napriek písomnej výzve žalobcu na jeho zaplatenie. tak sa žalobca obrátil s
výzvou na zaplatenie aj na žalovaného, ktorý mu však dlh uhradil iba vo výške 1.000 eur a preto vo
zvyšku, za ktorý žalovaný ručí 109.000 eur sa obrátil so žalobou na súd.

37. Žalovaný sa v konaní bránil predovšetkým tým že konanie by malo byť zastavené z dôvodu
litispendencie podľa § 159 CSP, nakoľko na Okresnom súde Bratislava I bola z jeho strany podaná skôr
žaloba o určenie, že ručiteľský záväzok z dohody o ručení zo dňa 20.4.2017 nevznikol (č.l. 104 spisu)
ako žaloba o plnenie v konaní pred tunajším súdom. Konanie o určovacej žalobe sp. zn. 3C/21/2020

začalo na Okresnom súde Bratislava I podľa tvrdení žalovaného dňa 7.4.2020, kedy bola doručená
predmetnému súdu (čo preukazoval písomný potvrdením pošty, o tom, že v tento deň žalobu prevzal
splnomocnenec súdu, č.l. 246). Žalobca v konaní spochybnil tvrdenia žalovaného, že žaloba o určenie
bola podaná skôr ako žaloba o plnenie podaná na tunajší súd dňa 7.5.2020, resp. že konanie o určenie
zažaloskôrakokonanieoplnenie(konanieourčeniemalopodľažalobcuzačať11.5.2020,čopreukazuje

podacia pečiatku súdu, č.l. 184 spisu) a v prípade ak by tomu tak aj bolo, tak skôr podaná žaloba o
určenie nebráni tomu aby súd konal o neskôr podanej žalobe na plnenie. Súd sa stotožňuje s uvedeným
právnym názorom žalobcu a má za to, že aj keby súdne konanie o určenie vyvolané žalovaným na
OkresnomsúdeBratislavaIzačaloskôrakokonanienatunajšomsúdeoplneniedlhu,taktakétokonanie
nie je preukážkou pre konanie na tunajšom súde. Aj v zmysle judikatúry je ustálené, že konanie o

plnenie konzumuje konanie o určenie, ak je určovací žalobný nárok prejudiciálnou otázkou pre žalobný
nárok na plnenie. Žaloba na plnenie vytvára potom prekážku litispendencie pre určovaciu žalobu a nie
naopak. Rovnako platí, že rozsudok o žalobe na plnenie je pre určovaciu žalobu prekážkou rei iudicatae.
V danom spore je predmetom konania zaplatenie pohľadávky titulom dohody o ručení, ktorej vznik,
existencia je spochybňovaná žalovaným v konaní na Okresnom súde Bratislava I o určenie, tak ako

je totožne spochybňovaná jej existencia aj v konaní pred tunajším súdom pri jeho právnej obrane. Z
uvedeného dôvodu sa tunajší súd musí prejudiciálne, predbežne vysporiadavať s otázkou existencie
resp. neexistencie dohody o ručení, prípadne jej platnosti alebo neplatnosti, bez ohľadu na to, že je
podaná v tomto smere žaloba na inom súde. Obdobný právny názor konštatoval v danom konaní už ajodvolací súd v prípade rozhodovania o prerušení konania (uznesenie KS Trnava č.k. 32Cob/26/2021 -
239 zo dňa 29.6.2021, odsek 11., 12), ktoré navrhol žalovaný prerušiť práve z tohto dôvodu do skončenia
konania na Okresnom súde Bratislava I. a preto nie je súdu zrejmé, z akého dôvodu žalovaný na tejto

nesprávnej argumentácii zotrval aj naďalej. Súd tak nevidí dôvod na zastavenie konania v zmysle § 159
CSP.

38. Ako je už vyššie uvedené, žalovaný sa v konaní bránil tým, že dohoda o ručení zo dňa 20.4.2007
neexistuje resp. nevznikla nakoľko je neplatná samotná zmluva o kontokorentnom úvere zo dňa

23.9.2015 a ručením je v zmysle § 304 ods. 1 Obchodného zákonníka možné zabezpečiť len platný
záväzok dlžníka. Dohoda o ručení je v akcesorickom vzťahu k zmluve o úvere a keď podľa žalovaného
nie je platná zmluva o úvere, potom nevznikla ani dohoda o ručení dlhu z tejto zmluvy o úvere.
Dohoda o úvere má byť podľa žalovaného neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko
tento právny úkon má odporovať zákonu a to konkrétne zákonu č. 483/2001 Z.z. o bankách, keďže
podľa žalovaného v procese prípravy zmluvy o úvere a pri jej uzatváraní žalobca porušil viaceré svoje

povinnosti obsiahnuté v § 27 zákona o bankách (to isté tvrdí aj v určovacej žalobe podanej na inom
súde, č.l. 108). Podľa žalovaného žalobca nevynaložil dostatočnú odbornú starostlivosť, pri výkonne
svojej činnosti nepostupoval obozretne najmä pri vykonanom obchode spôsobom, ktorý zohľadňuje
a zmierňuje riziká, nekontroloval objektívnosť evidovaných údajov a nepredchádzal vlastným stranám
vrátane škôd, neuskutočnil dôkladnú analýzu ekonomickej výhodnosti obchodu, uzatvoril pre banku

úver za nápadne nevýhodných podmienok, nedostatočne zabezpečil pohľadávku z úveru, nekontroloval
dostatočne konateľa dlžníka, ktorý podľa žalovaného použil úverové finančné prostriedky na iné účely
ako boli poskytnuté atď.
Podľa názoru súdu však zmluva o úvere z uvedeného dôvodu neplatná nie je, nakoľko aj v prípade,
že by banka porušila niektoré z týchto ustanovení obsiahnutých v zákone o bankách (čo však v konaní

jednoznačne preukázané nie je a je zo strany žalobcu rozporované) tak zákon o bankách s takýmto
porušením povinností banky (!) nespája neplatnosť právneho úkonu banky pri jej obchodovaní napr.
uzatváraní zmlúv o úvere a to je pre posúdenie v danej veci rozhodujúce a zásadné. Ustanovene §
27 zákona o bankách upravuje povinnosti samotnej banky v súvislosti s jej organizáciou, riadením
a podnikaním. Nejde o žiadne povinnosti vo vzťahu ku klientom, v prípade ktorých nedodržania by

sa klient mohol domáhať neplatnosti úkonu banky pri realizovanom obchode. Ide o povinnosti vo
vzťahu k vnútornej zodpovednosti banky, k zodpovednosti za vznik prípadnej straty, škody a pod.
ktorá by vnikla vlastnou činnosťou banky, ktorá by nedodržala tieto zákonné ustanovenia napr. by
uzatvorila obchod, ktorý nesmie uzavrieť lebo by bol pre ňu (a nie pre klienta) uzavretý za nápadne
nevýhodných podmienok, za ekonomicky nevýhodných podmienok pre banku (nie pre klienta), nekonala

by s dostatočnou odbornou starostlivosťou napr. ak by nekontrolovala objektívnosť evidovaných
údajov, nepredchádzala by vlastným (nie klientovým) stratám vrátane škôd, neuskutočnila by analýzu
ekonomickej výhodnosti obchodov atď.. „Sankciou“ za porušenie týchto povinností je napr. aj strata
banky, škoda a pod. ale nie neplatnosť finančného, bankového obchodu ako napr. úverovej zmluvy tak
ako to nesprávne a zavádzajúco interpretuje žalovaný.

39. Preto z uvedeného dôvodu sa súd ani bližšie nezaoberal rozsiahlou argumentáciou oboch
sporových strán v tomto smere (vo vzťahu k porušeniu jednotlivých zákonných povinností žalobcu
obsiahnutých v zákone o bankách), ani vykonával v tomto smere ďalšie dokazovanie, ani dokazovanie
navrhnuté zo strany žalovaného (dokazovanie všetkými listinami týkajúcimi sa realizácie záložného

práva, predložením príloh odborného stanoviska vypracovaného žalobcom, výsluch pracovníka banky,
ktorý dojednával úverový obchod atď.) Pri danom právnom posúdenie veci je toto irelevantné. Súd
v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie
je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a
rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP),

a nie strán konania.

40. Obsah § 39 Občianskeho zák. je nutné vykladať tak, že právny úkon je neplatný v prípade ak
odporuje tento úkon zákonu čo nie je daný prípad. Právny úkon - zmluva o kontokorentnom úvere zo
dňa 23.9.2015 zákonu o bankách neodporuje a ani inému zákonu, obsahuje všetky zákonné podstatné

náležitostiajeuzatvorenáriadneaúčinne.Zákonumožňujebankámrealizovaťbankovéslužby,obchody
aj takýmto spôsobom t.j. poskytovať svojim klientom finančné prostriedky, na základe zmlúv o úvere a
konkrétne aj na základe kontokorentného úveru. Takéto právne úkony sú teda jednoznačne zákonom
dovolené a v súlade so zákonom o bankách a Obchodným zákonníkom. Súd tak má preukázané, žezmluva o kontokorentnom úvere č. F./XXXX (č.l. 4 spisu) v znení Dodatkov č. 1 (č.l. 9), č. 2 (č.l. 11), č.
3 (č.l. 13), č. 4 (č.l. 15) zo dňa 23.9.2015 je platná.

41. Neplatnosť úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka by nastala napríklad v tom prípade, ak by
sa pri nejakom právnom úkone vyžadovala v zmysle zákona napríklad písomná forma a v prípade jej
nedodržania by daný právny úkon bol v zmysle zákona neplatný, čo nie je daný prípad, nakoľko ako je
vyššie uvedené tak s (domnelým) porušením zákona zo strany žalobcu zákon žiadnu neplatnosť úkonu
nespája a nespôsobuje to ani právny následok v podobe, že bankový obchod v tomto prípade zmluva

o ručení nevznikne. V danom prípade má súd preukázaný vznik ako platnosť zmluvy o úvere tak aj
následne potom dohody o ručení.

42. Dohodu o ručení žalovaný riadne podpísal, čo nespochybňuje, svojim podpisom tak potvrdil, že sa
s ňou oboznámil a že s jej obsahom súhlasí. Žalobca bol v dobe uzatvorenia dohody, ako aj v dobe
pred tým od 22.12.2016 spoločníkom dlžníka a podľa § 122 ods. 2 Obch. zák. mal právo požadovať od

konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do potrebných dokladov. Žalovaný tak v
čase keď poskytoval ručenie mohol mať objektívne vedomosť o finančnej situácii dlžníka, ekonomických
ukazovateľoch, hospodárskej činnosti a pokiaľ by mal pochybnosti o schopnosti dlžníka splácať úver
nič mu nebránilo v tom, aby dohodu o ručení neuzavrel. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že sa
spoliehal na to, že všetko potrebné si o dlžníkovi zistila, skontrolovala banka pri uzatváraní úverovej

zmluvy a ak tá mala potom záujem s dlžníkom uzavrieť zmluvu o úvere, tak to bolo pre žalovaného
dostatočné k uzavretiu dohody o ručení. Treba si však uvedomiť, že banka je iným subjektom s inými
zmluvnými povinnosťami, záväzkami ako jej klienti a najmä vstupuje do úverového a iných obchodných
vzťahov z úplne iných dôvodov ako dlžník a ručiteľ. Ručiteľ (žalovaný) si mal sám zodpovedne preveriť
všetky potrebné informácie o dlžníkovi, na základe ktorých sa sám mal možnosť slobodne a uvážlivo

rozhodnúť, či uzavrie dohodu o ručení alebo nie a či sa zaručí za značný záväzok dlžníka. Ak dohodu
o ručení slobodne uzavrel (čo nespochybňoval), tak nemôže predsa teraz obviňovať veriteľa, že tento
nebol dostatočne obozretný pri uzatváraní zmluvy o úvere, že porušil v tejto súvislosti svoje povinnosti
a prenášať na neho ťarchu porušenia svojich vlastných povinností, ktoré mal pri uzatváraní vlastnej
dohody. Ako banka, dlžník tak aj ručiteľ pri vstupe do vzájomných zmluvných vzťahov podstupujú

isté riziká a je v ich vlastnom záujme tieto riziká čo najviac eliminovať. Tak napr. banka podstupuje
riziko, že ňou poskytnuté finančné prostriedky (napr. na základe zmluvy o úvere) jej nebudú vrátené,
dôjde k strate vrátane škody a je preto predovšetkým v jej záujme si preveriť finančnú schopnosť
dlžníka čo najdôslednejšie, zabezpečiť si splatenie dlhu čo najdôkladnejšie a najúčinnejšie. A ak to
neurobí tak sama nesie následky v podobe ekonomickej straty, škody pri bankovom obchode. Dlžník

pri uzavretí zmluvy o úvere rovnako podstupuje riziko, že v prípade ak sa mu nebude ekonomicky
dariť ako predpokladá, alebo nebude mať dostatočné finančné zdroje, z ktorých mal v úmysle úver
splácať, nevyjde mu rozvojová investícia plánovaná z úverových zdrojov, tak bude od neho dlh veriteľom
vymáhaný spolu s prípadnými zmluvnými alebo zákonnými sankciami. A aj ručiteľ podstupuje riziko,
že ak dlžník dlh veriteľovi riadne a včas neplní tak ho bude musieť za dlžníka uspokojiť on. Žalovaný

ako ručiteľ dobrovoľne toto riziko postúpil, zjavne ako osoba spojená a zainteresovaná s dlžníkom (a to
aj na prípadnom podnikateľskom zisku, ktorý mal byť spojený s poskytnutým úverom, čo bolo aj jeho
motiváciu pri poskytnutí ručenia ako priznal) a v súdnom konaní, keď sa žiaľ pre neho situácia vyvinula
nie podľa jeho očakávaní, tak sa snaží zodpovednosť za svoje konanie (nekonanie) prenášať na veriteľa
a jeho údajné pochybenia (porušenia ustanovení zákona o bankách) pri uzatvorení zmluvy o úvere.

Žalovaný mal byť sám dostatočne obozretný a starostlivý, keď uzatváral dohodu o ručení a účelovo teraz
neprenášať toto svoje pochybenie na veriteľa (banku) v snahe vyhnúť sa plneniu. Žalovanému napr.
nebránilo nič v tom, aby si dal už v tej dobe spraviť znaleckú finančnú analýzu a nie až v súčasnosti, mal
nahliadnuť do všetkých relevantných písomností a zistiť všetky ukazovatele ak mu v tom bolo bránené
tak mal využiť všetky dostupné právne nástroje aby mu to umožnené bolo (v konaní žalovaný nič také

neuviedol s tým, že sa spoliehal iba na banku). Žalovaný ako spoločník mal možnosť podieľať sa na
riadení a podnikaní dlžníka, podieľať sa na efektívnej kontrole nakladania s finančnými prostriedkami (aj
z úveru), keď teraz spochybňuje účel ich naloženia atď.. Naviac žalovaný má (mal) možnosť iniciovať
konanie o náhradu škody voči konateľovi dlžníka ak je názoru, že tento nekonal v záujme spoločnosti,
v jeho záujme a pod. (v zmysle § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka má žalovaný možnosť v mene

spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi).
Žalovaný dobrovoľne vstúpil do ručiteľského vzťahu a teraz musí znášať s tým spojené následky.43. Na základe vyššie uvedeného a opísaného skutkové stavu preto súd nemal v konané preukázané ani
žiadne konanie žalobcu, ktoré by bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožívalo
by preto právnu ochranu v zmysle § 265 Obchodného zákonníka alebo by bolo v rozpore, priečilo sa

dobrým mravom.

44. Nakoľko súd vyhodnotil zmluvu o úvere č. F./XXXX zo dňa 23.9.2015 v znení jej dodatkov ako aj
dohodu o ručení zo dňa 20.4.2017 za existujúce, platné a dlžník preukázateľne svoj dlh neuhradil, tak je
žalovaný ako ručiteľ v zmysle §§ 303, 306 Obchodného zákonníka a bodu 2.1 Dohody o ručení povinný

zaplatiť za dlžníka dlh do výšky, do ktorej ručí po zohľadnení už započítanej sumy 1.000 eur t.j. žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 109.000 eur. Žalovaný obsah ani rozsah jeho záväzku nespochybnil.
Na základe toho súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 109.000 eur. Treba dodať, že v zmysle bodu 8.6. Všeobecných úverových podmienok
(č.l. 340 spisu) ak dlžník neuhradí v čase stanovenej v zmluve celkovú pohľadávku, alebo akúkoľvek
jej časť, má veriteľ právo realizovať zabezpečenie a použiť prostriedky posilnenia vymáhateľnosti

pohľadávky a to všetky súčasne alebo v akomkoľvek poradí. Veriteľ má v prípade viacerých zabezpečení
právo realizovať ktorékoľvek z nich. Preto je právom voľby žalobcu realizovať vymáhanie pohľadávky
od žalovaného bez ohľadu na to, či súčasne a v akom poradí využil aj iné prostriedky jej vymoženia a
realizovania zabezpečovacieho práva.

45. Čo sa týka návrhu na rozhodnutie súdu medzitýmnym rozsudkom v zmysle § 214 CSP tak súd
rozhoduje touto formou len v prípade ak je to účelné a to len o základe alebo nároku. Je zaužívané
že súd môže rozhodovať a rozhoduje takýmto spôsobom v prípade žaloby o plnenie napr. pri náhrade
škody kedy najprv rozhodne o tom, že základ nároku na náhradu škody je dôvodný a neskôr rozhodne aj
o výške tejto škody. V danom prípade však takéto rozhodnutie nemá zmysel je neúčelné, nehospodárne

a súd rozhodne konečným rozsudkom o plnení s tým, že ako prejudiciálnu otázku si posúdil otázku
platnosti úverovej zmluvy a otázku existencie dohody o ručení, čo je obsiahnuté aj v odôvodnení
rozhodnutia a právne závery súdu aj v tomto smere sú napadnuteľné prípadne podaním odvolania,
kedy sa napáda síce samotný výrok rozsudku o plnení, avšak je možné spochybniť správnosť právneho
posúdenia z ktorého tento výrok vychádza, preto nie je správny názor žalovaného, že táto otázka by

súdnemu prieskumu súdom vyššej inštancie nepodliehala.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

48. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP
tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (za zaplatený
súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia), uložil žalovanému povinnosť ich žalobcovi zaplatiť s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa,

ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie (§ 366 CSP).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.).
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.),
kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).“