Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. máj 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/21/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7023200102
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7023200102.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: LUMARKT, s.r.o., so sídlom Hutnícka 1, 040 01 Košice,
zastúpený: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát so sídlom kancelárie Gelnická 33, 040 11 Košice, IČO:
11 993 448, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103215156/2022 zo dňa 25.11.2022, o
návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 07.02.2023, doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj ako
„správny súd“) toho istého dňa, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 103215156/2022 zo dňa 25.11.2022, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice
(ďalej aj ako „správca dane“) č. 102113285/2022 zo dňa 29.07.2022, ktorým bol žalobcovi podľa § 68

ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako
„Daňový poriadok“) vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október
2017 v sume 81.648,00 €.

2. Žalobca písomným podaním, doručeným správnemu súdu dňa 21.02.2023, navrhol priznať
predmetnej správnej žalobe odkladný účinok. Vo svojom návrhu žalobca uviedol, že Daňový úrad Košice

vykonalužalobcukontrolydanezpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobiadecember2015,január2016,
október 2017 a február 2018, na základe ktorých vyrubil žalobcovi za uvedené zdaňovacie obdobia
4 rozhodnutiami rozdiel na dani z pridanej hodnoty v celkovej sume 288 094,18 €. Rozdiel dane za
december 2015 vo výške 58 620,66 € bol správcovi dane uhradený a na zistený rozdiel dane za január
2016 vo výške 87 967,62 € bol povolený odklad platenia. Vzhľadom na uvedené, podľa žalobcu, ďalší
prípadný odklad platenia, resp. povolenie splátok na zistené rozdiely dane za október 2017 (81 648,00

€) a február 2018 (59 857,90 €) nie je možné reálne očakávať. Žalobca ďalej uviedol, že ako obchodná
spoločnosť existuje už 20 rokov a jej predmetom podnikania je veľkoobchodná činnosť – nákup a predaj
konzervovaných potravín, oleja, cukroviniek a iných potravinárskych výrobkov. Poukázal na náročnú
situáciu spôsobenú krízami v rôznych oblastiach života spoločnosti, ktorá vedie k nedostatku tovarov
a z tohto dôvodu je žalobca ako podnikateľský subjekt nútený disponovať väčšou sumou financií na
bankovom účte, aby vedel pružne reagovať na ponuky zahraničných spoločností, pričom v porovnaní

kroku2021,vroku2022došlokpoklesujehopríjmovo47%.Žalobcatiežpoukázalnanovýtrendkratšej
splatnosti záväzkov. Právoplatné a vykonateľné rozhodnutia, ktorými bolo uložené peňažné plnenie,
sú podľa ustanovenia § 89 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku exekučným titulom, pričom v daňovom
exekučnom konaní nie je možné navrátenie do pôvodného stavu. Už samotné vydanie rozhodnutia
o začatí daňového exekučného konania môže mať pre žalobcu likvidačné dôsledky, pretože by vážne
ohrozilo proces úverového financovania obchodu a vzťahy k bankám, ktoré pre poskytnutie úverov

žiadajú predložiť potvrdenie daňového úradu, že žalobca nemá žiadne daňové nedoplatky a súčasne
žalobca musí preukázať, že časť financovania bude krytá vlastnými zdrojmi. Uvedené vzťahy sú dnesnevyhnutné pre udržateľnosť sa na trhu, pretože žalobca bez pomoci bánk nedokáže okamžite reagovať
na požiadavky dodávateľov a na aktuálnu ekonomickú situáciu. Z uvedených dôvodov v sume určeného
rozdielu dane za október 2017 vo výške 81 648,00 € ide podľa žalobcu o vysokú sumu, ktorú žalobca nie

je schopný ani na základe prípadných splátok postupne uhradiť. Žalobcovi na základe vyššie uvedeného
hrozí závažná ujma spočívajúca v exekúcii daňového nedoplatku, ktorá pri jeho výške 81 648,00 € by
žalobcovi spôsobila neprimeraný zásah do jeho majetkovej sféry a hrozbu závažnej ekonomickej ujmy
spojenou s jeho likvidáciou, a teda s negatívnym dopadom nielen na žalobcu a na jeho obchodných
partnerov a taktiež na samotný štát. Žalobca záverom navrhol odložiť vykonateľnosť právoplatného

rozhodnutia správcu dane až do právoplatného skončenia konania vedeného súdom v danej veci.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 28.04.2023 k návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinku správnej žaloby uviedol, že návrh žalobcu nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov
uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná
hospodárska,čifinančnáškoda,závažnáujmanaživotnomprostredí,prípadneinývážnynenapraviteľný

následok, na základe ktorých je v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) SSP možné priznať správnej
žalobe odkladný účinok, na základe čoho žalovaný navrhol, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný

predpis neustanovuje inak.

5.Podľa§185písm.a)SSP,správnysúdmôže,akosobitnýpredpisneustanovujeinak,nanávrhžalobcu
a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo

opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

6. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho

súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu
verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň
nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný
účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. (§ 186 ods. 1 a ods. 2 SSP)

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Pred vydaním tohto uznesenia o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku predmetnej
správnej žalobe sa súd oboznámil tak s obsahom podanej správnej žaloby, ako aj s administratívnym
spisom a vyjadrením žalovaného.

9. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva
na súdnu ochranu zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania odkladného
účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného
účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych

účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a predstavuje zabezpečovací procesný
prostriedok.

10. V prejednávanej veci žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a)
SSP, z ktorého možno vyvodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve

podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej
žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej
hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho
nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny
charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v

takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.

11. V predmetnom prípade mal správny súd splnenie dvoch podmienok procesného charakteru
za preukázané, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok.Najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že
žalobcovi hrozí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo
opatreniaorgánuverejnejsprávyzávažnáujma,značnáhospodárskaškoda,čifinančnáškoda,závažná

ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

12. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná
zásada, to znamená, že dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 veta druhá SSP), ktorý je
povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým

ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či
iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len
nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode, či inom vážnom nenapraviteľnom
následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí
vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by
správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.

13. Základným zmyslom inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne
aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy voči tým, ktorý sa
domáhajú preskúmania jeho zákonnosti, ale ide o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred
uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu,

kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
jeho inými právnymi následkami (teda v priamej príčinnej súvislosti) hrozila závažná ujma, značná
hospodárska,čifinančnáškoda,závažnáujmanaživotnomprostredí,prípadneinývážnynenapraviteľný
následok. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ako to možno vyvodiť z účelu relevantných
ustanovení SSP upravujúcich tento inštitút, je vyhradené len mimoriadnym prípadom.

14. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe po krátkom zhrnutí skutkového
stavu odôvodnil všeobecnými tvrdeniami o aktuálne zlej situácii v hospodárstve spôsobenej krízami
rôzneho druhu, s tým spojenej potrebe disponovať väčšou sumou finančných prostriedkov, dôsledkoch
daňového exekučného konania a výške daňového nedoplatku, pri exekúcii ktorého má žalobcovi hroziť

závažná ujma, neprimeraný zásah do jeho majetkovej sféry a závažná ekonomická ujma spojená s jeho
likvidáciou.

15. Správny súd konštatuje, že žalobca ním všeobecne prezentované obavy z následného vývoja
udalostí súvisiaceho s výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia nepodporil žiadnymi

konkrétnymi dôkazmi, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že žalobcovi reálne hrozí závažná
ujma, finančná škoda, či iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca žiadnym konkrétnym spôsobom
neosvedčil, že nejaký negatívny následok skutočne hrozí a mal by konkrétne, nielen hypotetické dopady,
na jeho podnikanie. Žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval ani svoju ekonomickú situáciu (napr.
uvedením príjmov a výdavkov súvisiacich s jeho podnikateľskou činnosťou, výškou prevádzkových

nákladov, vrátane mzdových nákladov, disponibilných zdrojov, hodnotou majetku a pod.), aby podporil
svoje všeobecné tvrdenia o hrozbe závažnej ujmy, resp. finančnej škody, ktoré by následne správny
súd v súhrne mohol vyhodnotiť ako spôsobilé na prijatie záveru o splnení podmienok na priznanie
odkladného účinku predmetnej správnej žalobe. S ohľadom na uvedené má správny súd za to, že
žalobca svoje tvrdenia, ktorými odôvodnil návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,

relevantným spôsobom nepreukázal.

16.Správnysúdkonštatuje,žezvyššieuvedenýchtvrdenížalobcunebolozistené,žebyvprejednávanej
veci išlo o mimoriadny prípad, v ktorom by v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia hrozil právny následok uvedený v § 185 písm. a) SSP, ktorého reálna

a preukázaná hrozba je jednou z podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca
neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti (zostal len v rovine všeobecných tvrdení), z ktorých by bolo
možné dospieť k vyššie uvedenému záveru, ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by vyššie zmienený
následok preukazovali.

17. V prejednávanej veci žalobca, v dôsledku nesplnenia procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia
dôkazmi, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych hmotnoprávnych
podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd z uvedeného dôvodu, keďže
nebolo preukázané splnenie jednej z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku správnejžalobe, spočívajúcej v hrozbe závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej
ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, nemohol návrhu
žalobcu vyhovieť a preto ho týmto uznesením podľa § 188 SSP zamietol.

18. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe
(neexistencia rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) správny súd, s ohľadom
na vyššie uvedené závery, nepristúpil.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).