Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. december 2022

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 9C/89/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222205791
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Priečinská
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2022:1222205791.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: J. J., X.. XX.XX.XXXX, R. V. J. R. X, XXX XX L., štátny
občan SR, v zastúpení: RV IURIS Advokátska kancelária s.r.o., IČO: 53 540 476, so sídlom Osvetová 24,
821 05 Bratislava, proti žalovanému: Slávko Herák - Bedrock kamenárstvo, IČO: 34 718 761, s miestom
výkonu podnikania Bencúrova 11, 821 04 Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.11.2022 domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vstupu, prechodu, zastavenia a výkonu
podnikateľskej činnosti na nehnuteľnosti - v požiarnej uličke medzi Spoločenskou ulicou a Bencúrovou

ulicou v Bratislave (vstup z Bulharskej ulice) - Trnávka, parcela registra „C" č. XXXXX o výmere 332
m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy v
správe MČ Bratislava - Ružinov vedeného na LV č. X pre katastrálne územie: Trnávka (ďalej v texte aj
„Nehnuteľnosť"), a to do realizácie akéhokoľvek úkonu súvisiaceho s vyššie uvedenou nehnuteľnosťou:
(1) do dobrovoľného odstránenia stavby z nehnuteľnosti zo strany žalovaného alebo (2) do podania
žaloby na vypratanie nehnuteľnosti, resp. nariadenia odstránenia stavby z nehnuteľnosti na náklady

žalovaného ako vlastníka neoprávnenej stavby na nehnuteľnosti zo strany súdu alebo (3) do podania
žaloby o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva zo strany vlastníka nehnuteľnosti, resp. správcu
nehnuteľnosti.

2. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že sa niekoľkokrát písomne
obrátil na príslušné úrady z dôvodu podozrenia existencie čiernej stavby a nezákonného vykonávania

úprav a bezprávneho využívania nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve Hlavného mesta Bratislavy a
ktorý bol zverený do správy mestskej časti Bratislava - Ružinov na základe protokolu č. 94/1991.
Na predmetnej nehnuteľnosti boli vykonané úpravy pánom R. P., vlastníkom kamenárstva Bedrock,
takým spôsobom, že na Nehnuteľnosti bez súhlasu vlastníka, resp. správcu vykonal stavebné úpravy
spočívajúce vo vybetónovaní predmetnej komunikácie (t.j. dva betónové pásy, po ktorých jazdia
vozidla) a na každej strane Nehnuteľnosti osadil vstupnú bránu. Žalovaný doposiaľ túto Nehnuteľnosť

neoprávnene využíva na parkovanie motorových vozidiel, skladovanie materiálu, ako aj na prístup
k svojej nehnuteľnosti, resp. k nehnuteľnosti, v ktorej vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, čím
spôsobuje otrasy, hluk, znečistenie, ako aj škodu na nehnuteľnosti žalobcu. Žalobca súčasne uviedol,
že z dôvodu, že nemôže otvárať okná a vetrať, žalovaný ho obmedzuje v jeho slobode a neoprávnene
zasahuje do jeho práv k nehnuteľnosti. Žalobca v predmetnej veci oslovil Slovenskú stavebnú inšpekciu,
vlastníka nehnuteľnosti, správcu nehnuteľnosti a domáhal sa odstránenia spornej stavby, pričom

predmetné konanie podľa žalobcom predložených dokumentov doposiaľ nie je skončené. Žalobca
súčasne podal aj trestné oznámenie o ktorého výsledku súd neinformoval.3. Na preukázanie svoj tvrdení k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doložil aj list označený
ako „Žiadosť na odstránenie vybetónovanej cesty na ulici so súpisným číslom XXXXX", zo dňa

26.06.2019 adresovaný Stavebnému úradu mestskej časti Bratislava - Ružinov a Slovenskej stavebnej
inšpekcii - Inšpektorát Bratislava; list označený ako „žiadosť na odstránenie vybetónovanej cesty na
ulici so súpisným číslom XXXXX", zo dňa 12.02.2020, adresovaný Okresnému úradu Bratislava; list
označený ako „žiadosť o vydanie zápisnice z obhliadky miesta zo dňa 15.08.2019", zo dňa 29.11.2019;
list Mestskej časti Bratislava-Ružinov, číslo: SU/CS XXXX/XXXX/X/GBE, zo dňa 06.06.2022; list

Mestskej časti Bratislava-Ružinov, číslo: SU/CS XXXX/XXXX/X/GBE, zo dňa 11.05.2022; list Mestskej
časti Bratislava-Ružinov, číslo: SU/CS XXXXX/XXXX/X/HBA, zo dňa 29.07.2019; list Mestskej časti
Bratislava-Ružinov, číslo: SU/CS XXXX/XXXX/X/GBE, zo dňa 01.07.2021; list Mestskej časti Bratislava-
Ružinov, číslo: SU/CS XXXX/XXXX/X/GBE, zo dňa 09.11.2021; list Mestskej časti Bratislava-Ružinov,
číslo: SU/CS XXXXX/XXXX/X/HBA, zo dňa 03.12.2019; Záznam z výkonu štátneho stavebného dohľadu
Mestskej časti Bratislava-Ružinov, zo dňa 15.08.2019; list Magistrátu hlavného mesta Slovenskej

republiky č. MAGS OMV XXXXX/XXXX, zo dňa 05.11.2021; a fotodokumentáciu Nehnuteľnosti - 5 ks.
Právny zástupca žalobcu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.11.2022 predložil súdu ďalšie
4 ks fotografii (pričom jednu fotografiu nazval „video 1", avšak zo súdneho spisu vyplýva, že sa jedna
o fotografiu vo formáte JPG).

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), „Pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.".

5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, „Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.".

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.".

7.Podľa§325ods.2písm.c)CSP,neodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiťnajmä,abynenakladala

s určitými vecami alebo právami.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.".

9. Podľa § 326 ods. 1 CSP, „V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.".

10. Podľa § 326 ods. 2 CSP, „K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.".

11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, „Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.".

12. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, „Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.".

13. Podľa § 228 ods. 1 CSP, „Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa

stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.".

14. Podľa § 228 ods. 2 CSP, „Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti
alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka
návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri

nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.".

15. Podľa § 209 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej v texte aj „C.m.p."), „Právoplatným skončením likvidácie zanikajú proti dedičom neuspokojenépohľadávky veriteľov. Ak sa objaví ďalší poručiteľov majetok, rozdelí ho súd veriteľom do výšky ich
neuspokojených pohľadávok bez zreteľa na tento zánik. Ak zostane majetkový prebytok, prejedná ho
súd ako dedičstvo.".

16. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa
vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo
že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Žalobca musí po
osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti

odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca
tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa žalovaného, ktorým mu spôsobuje nenahraditeľnú
ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera
osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie
najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie

neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup
predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu
neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu
v prípade potreby.

17. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie
neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému
zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje
nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane
žalobcu a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného.

18. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len žalobca.
Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o
osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ktorý
vyžadujerýchluúpravupomerovmedzinimisúdom,t.j.naliehavosťsituácieipoprávnejstránke,ataktiež

o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.

19. Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné
opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.
Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného

opatrenia posudzuje súd či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami, žalobcom tvrdené
a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia
exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu,
ktorej sa domáha, navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný
charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia

povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je
otázkou voľnej úvahy súdu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí
súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a
otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania

nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pokiaľ dospeje k záveru, že žalobca sa domáha
niektorého zo zákonom predpokladaných neodkladných opatrení, skúma bez ďalšieho splnenie
všeobecných podmienok jeho nariadenia. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení riadne
dokazovanie nevykonáva, a vychádza z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených
listín. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd

nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Žalobca je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Súd
nemôže nariadiť neodkladné opatrenie ak žalobca neosvedčil svoj nárok.

20. Na základe obsahu spisu súd dospel k záveru, že v predmetnej veci zákonné podmienky pre

vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú dané, pretože súd nemal za dostatočne
preukázané, resp. osvedčené podmienky pre ktoré by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery strán
sporu a rovnako tak nemal osvedčenú ani existenciu obavy, že by bola exekúcia v budúcnosti ohrozená.
Inštitút neodkladného opatrenia v súvislosti s ochranou vlastníckeho práva (nielen) k nehnuteľnosti, slúžina ochranu aktuálne ohrozených práv, tzn. pri takej náhlej zmene situácie, že iné opatrenia sú neúčelné
a z uvedeného dôvodu nevhodné. V danom prípade navrhovateľ síce opísal skutkový stav dostatočne
presvedčivo a osvedčil súdu prakticky všetky potrebné skutkové okolnosti, avšak osvedčené okolnosti

prípadu súd nepovažuje za tak závažné (a rovnako tieto okolnosti nemožno považovať ani za okolnosti,
ktoré by preukazovali náhlu zmenu situácie), že by na ich základe bolo vhodné a účelné pristúpiť k
použitiu inštitútu neodkladného opatrenia.

21. Navrhovateľ odôvodnil svoj návrh tým, že odporca na predmetnej Nehnuteľnosti bez súhlasu

vlastníka, resp. správcu vykonal stavebné úpravy (vybudoval prístupovú komunikáciu a na jej začiatku
a konci osadil bránu) a v súčasnosti túto Nehnuteľnosť využíva na parkovanie motorových vozidiel,
skladovanie materiálu, ako aj na prístup k svojej nehnuteľnosti, resp. k nehnuteľnosti, v ktorej vykonáva
svoju podnikateľskú činnosť, čím spôsobuje otrasy, hluk, znečistenie a bližšie neuvedenú škodu na
nehnuteľnosti navrhovateľa. Navrhovateľ však žiadnym spôsobom nekonkretizoval v čom spočíva
škoda na jeho nehnuteľnosti. Súčasne sa navrhovateľ obmedzil iba na všeobecné formulácie týkajúce

sa otrasov, hluku, znečistenia (nemožnosti vetrania) a škody na nehnuteľnosti bez toho, aby tieto
akýmkoľvek spôsobom preukázal (žalobca síce súdu doručil aj fotografie preukazujúce existenciu
oplotenia, vybudovania provizórnej cesty na pozemku a preukazujúce automobil na predmetnej
komunikácii, ale tieto dôkazy nie sú dostatočné pre preukázanie otrasov, hluku, znečistenia a škody na
nehnuteľnosti). Súd na tomto mieste nespochybňuje, že pri využívaní požiarnej uličky môže dochádzať

k otrasom, hluku, znečisteniu, avšak tieto skutočnosti navrhovateľ nepreukázal. Súčasne je málo
pravdepodobné, aby tieto boli tak neprimeranej intenzity, ktorá by odôvodňovala vydanie neodkladného
opatrenia.

22. V neposlednom rade je potrebné dodať, že neodkladné opatrenie je krajným riešením vzniknutej

situácie a preto zákonodarca stanovil podmienku existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov
medzi účastníkmi alebo existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade zo samotných,
navrhovateľom opísaných, okolností vyplýva, že vzniknutá situácia trvá minimálne od roku 2019, pričom
sa ňou zaoberá aj príslušný stavebný úrad. Z uvedeného dôvodu, nielen navrhovateľ, ale hlavne vlastník
pozemku má právne možnosti na to, aby sa zákonným spôsobom domáhal odstránenia predmetných

staviebzosvojhopozemku-čohosaajvlastníkpozemkuvsúčasnostidomáhaprostredníctvomkonania,
ktorého predmetom je odstránenie predmetných stavieb a úprav z Nehnuteľnosti. Navrhovateľ má
rovnako právne možnosti na to, aby sa domáhal nerušeného výkonu svojho vlastníckeho práva, avšak v
takomto prípade musí zásah do vlastníckeho práva buď osvedčiť (čo sa v danom prípade nestalo) alebo
ho preukázať v riadnom sporovom konaní.

23. Z vyššie uvedených dôvodov musí súd konštatovať, že žalobca v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia súdu nepreukázal existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov, pretože žiadnym
spôsobom neosvedčil, že mu reálne a bezprostredne hrozí ujma. V návrhu uvedené skutočnosti nie sú
postačujúcimi na preukázanie existencie dôvodnej obavy vzniku akejkoľvek (hoci aj iba potenciálnej)

ujmy.Žalobcatedaneuniesolbremenotvrdenia,keďsúduneosvedčilvnávrhunavydanieneodkladného
opatrenia tvrdené skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vydanie neodkladného opatrenia. Z uvedeného
dôvodu súd nemá preukázanú existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov (a už vôbec nie ak
prebieha správne konanie, ktorého predmetom je odstránenie predmetných stavieb z Nehnuteľnosti).

24. Po dôkladnom preskúmaní obsahu súdneho spisu a na základe vyššie uvedených skutočností je
možné ustáliť, že nie sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia a súd preto rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

25. Keďže ide o návrh neodkladného opatrenia, ktoré konzumuje vec samú, a súd návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia nevyhovel, možno konštatovať, že žalovaný bol v predmetnej veci v plnom
rozsahu úspešný. Súd by mu postupujúc podľa § 255 ods. 1 C.s.p. mal priznať nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu, avšak vzhľadom na skutočnosť, že žalovanému v tejto časti konania žiadne
trovy nevznikli (a ani vzniknúť nemohli), tak súd postupoval podľa § 257 C.s.p. a žalovanému nárok na
náhradu trov konania nepriznal.