Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. apríl 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Tos/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8721010298
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8721010298.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov
JUDr. Mariána Sninského a JUDr. Lucie Bašistovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27.04.2023,
v trestnej veci proti odsúdenému A. B. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona
v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného
súdu Poprad sp. zn. 4Nt/4/2021 zo dňa 27.10.2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku zamietol návrh odsúdeného
A. B. na povolenie obnovu konania vo veci Okresného súdu Poprad, sp. zn. 5T/61/2017, pretože nezistil
podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote, a to priamo do zápisnice o verejnom
zasadnutí odsúdený sťažnosť, ktorú aj písomne prostredníctvom obhajkyne odôvodnil. V písomných
dôvodoch uviedol, že prvostupňový súd pri preskúmavaní dôvodov na obnovu konania odmietol vykonať
dôkaz, a to konkrétne výsluch znalcov C. D. a E. F., ktorým výsluchom by bolo možné dospieť
k vyhodnoteniu vierohodnosti výpovede G. H., ktorý ho usvedčuje. Poukázal na to, že poškodený G.
H. podľa výsledkov znaleckého dokazovania trpí defektným intelektom a poruchou pamäťových funkcií.

Aj znalkyňa I. F. uviedla, že G. H. mohol vnímané udalosti nesprávne interpretovať, respektíve si tieto
informácie mohol nesprávne uchovať v pamäti. Má za to, že vykonanie takéhoto dôkazu by dospelo
k správnemu skutkovému zisteniu a mohlo by byť dôvodom na povolenie obnovy konania.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. poriadku
správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie

tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie
je dôvodná.

Predpokladom povolenia obnovy konania, ktorá je jedným z dvoch mimoriadnych zákonom stanovených
prostriedkov umožňujúcich zrušenie právoplatného rozhodnutia vo veci, je preukázanie splnenia
podmienok, pokiaľ ide o trestné stíhanie, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom presne

vymedzených v ustanovení § 394 ods. 1 Tr. poriadku.

Podľa tohto ustanovenia obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom

nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženiasúhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

V rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania nie je možné preskúmavať správnosť
pôvodného rozhodnutia, jeho zákonnosť a odôvodnenosť, nie je možné posudzovať zákonnosť postupu
v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vysporiadal so všetkými okolnosťami
významnýmiprerozhodnutieaobhajobouobvineného,čirešpektovalzásadybezprostrednostiaústnosti
pri dokazovaní, či bolo zachované právo na obhajobu a podobne, ale skúma len, či vyšli najavo

skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli súdu skôr známe, a či by tieto dôkazy alebo skutočnosti sami
o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi, ktoré boli známe už predtým, mohli odôvodniť iné
rozhodnutie o vine alebo v rámci ktorých by bol uložený trest alebo druh trestu v zrejmom nepomere
s účelom trestu.

Súd prvého stupňa správne zistil, že odsúdený A. B. a E. B. boli rozsudkom Okresného súdu Poprad sp.

zn. 5T/61/2017 zo dňa 19.10.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10To/9/2018
zo dňa 10.05.2018 uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona,
na tom skutkovom základe, že

- po vzájomnej spoločnej dohode dňa 13.03.2017 v čase okolo 16:00 hod. vo Svite, na ulici SNP č.
722/1A vedľa objektu Laser aréna preskočili kovové oplotenie na uzavretej kovovej konštrukcii, kde sa
nachádza betónová šachta, v ktorej v tom čase prespával poškodený G. H., nar. XX.XX.XXXX, na čo
E. B. skočil k poškodenému G. H. do betónovej šachty, oboma rukami ho chytil pod krkom za vetrovku,
ktorú mal na sebe, pričom mu povedal, aby im dal peniaze, lebo ho zabijú, potom k poškodenému do

šachty vošiel aj A. B., pričom aj on poškodenému povedal, aby im dal peniaze, lebo ho zabijú, na čo
poškodený nereagoval, pretože sa ich bál. Potom poškodeného začali obaja biť päsťami do oblasti tváre,
prehľadávali mu vrecká na oblečení, vyzliekli ho zo šatstva a z presne nezisteného vrecka na oblečení
mu odcudzili finančnú hotovosť vo výške najmenej 70,- eur, z betónovej šachty vzali najmenej dva kusy
balení cigariet presne nezistenej značky a rôzne potraviny a E. B. mu ešte povedal, že za ním prídu

obaja aj na druhý deň ráno, a že ak im nedá peniaze, tak ho zabijú a na to z miesta činu odišli, čím takto
krádežou finančnej hotovosti, cigariet a potravín spôsobili poškodenému G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J., K. L. B. XXX/X škodu spolu vo výške najmenej 80,- eur, pričom k zraneniu poškodeného nedošlo.

Za to súd uložil odsúdeným E. B. a A. B. podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr.

zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov. Podľa § 48 ods. 2 Tr. zákona
odsúdeného E. B. zaradil pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
a odsúdeného A. B. podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaradil súd pre výkon trestu do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň súd uložil podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť poškodenému G. H. škodu vo výške 80,- eur.

Krajský súd konštatuje, že v pôvodnom trestnom konaní okresný súd vychádzal predovšetkým
z výpovede poškodeného G. H., ktorý uviedol, že v uvedený deň dostal dôchodok, následne bol na
návšteve u svojej dcéry F. E. a potom išiel do miesta, kde prespával a kde ho prepadli E. B. a A. B.,
ktorých on poznal, pretože boli z J. a poznal ich pod prezývkami, a to E. B. pod prezývkou E. a A. B.,

ako je synom muža, ktorého volali Tulipán, ktorý je už nebohý. Následne po tom, čo ho prepadli a vzali
mu peniaze, išiel k svojej dcére F. E. a spolu išli na políciu podať trestné oznámenie. Tieto skutočnosti
plynú jednak zo zápisnice o trestnom oznámení a taktiež zo zápisnice o výpovedi svedkyne F. E., ktorá
skutočnosti uvádzané poškodeným, svojím otcom potvrdila v celom rozsahu. Samotní odsúdení popreli
spáchanie skutku, keď uviedli, že v inkriminovaný deň popíjali so synom poškodeného E. H. asi 100

metrov od miesta, kde býval poškodený a rovnako tak uviedli, že už na polícií po tom, čo boli zadržaní
bezprostredne po skutku, na chodbe poškodený G. H. na nich vykrikoval, že to oni ho prepadli. Taktiež
poškodený usvedčil oboch odsúdených pri vykonanej konfrontácii. V prípravnom konaní bol vypočutý
ako svedok aj syn poškodeného E. H., ktorý však ku skutku nevedel uviesť nič, iba to, že sa dopočul, že
odsúdení prepadli jeho otca, ako aj, že s ním a spolu aj s otcom v uvedený deň popíjali. V prípravnom

konaní boli do konania pribratí znalci, a to znalkyňa z odboru psychológia E. I. F., ktorá vyšetrila
poškodeného, ktorá konštatovala, že sú uňho prítomné fabulačné i konfabulačné tendencie súvisiace
s jeho mentálnou úrovňou, dolným pásmom ľahkej demencie a tomu zodpovedajúcimi poruchami
krátkodobej i dlhodobej pamäti. Nedisponuje snahou skresľovať skutočnosti vo svoj prospech, nemožnopredpokladať, aby jeho výpoveď bola ovplyvňovaná nahováraním iných osôb, jeho motivácia k výpovedi
nie je patologická, je psychologicky zrozumiteľná, na podklade reaktívnom vzhľadom ku kontextu
vyšetrovanej udalosti, ktorým je pravdepodobne majetkové poškodenie. Aj vzhľadom k mentálnej úrovni

svedka nemožno, podľa znalkyne predpokladať, aby svedok mohol interpretovať skutočnosti, ktoré
uviedol vo svojej výpovedi bez toho, aby ich prežil, u svedka absentuje motív pre krivé obvinenie.
Svedok s poukazom na jeho rozumové schopnosti mohol predmetné skutočnosti správne vnímať
v obvyklom stave, za triezva, bez toxickej determinácie, nemusel si tieto správne uchovať v pamäti
a neskreslene reprodukovať, čo je odrazom jeho poruchy krátkodobej i dlhodobej pamäti a skôr

nevedomého charakteru. U poškodeného znalkyňa konštatovala tiež dolné pásmo ľahkej demencie. Do
pôvodného trestného konania bola pribratá aj znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria C. J. D., ktorá konštatovala u poškodeného stredne ťažkú debilitu u simplexnej osoby
s emočnou a afektívnou instabilitou, taktiež konštatovala počínajúcu demenciu, a mnesticko-kognitívny
defekt, na čom sa spolupodieľal aj vek, proces starnutia, ako aj výrazný toxický vplyv alkoholu pri
dlhoročnom pití. Zistila aj prejavy závislosti na alkohole, na IV. štádiu podľa Jellineka. Znalkyňa

nepredpokladala u poškodeného správne vnímanie, uchovanie, reprodukciu predmetných skutočností.
Vplyvom konania obvinených nezistila žiadne poškodenie zdravia poškodeného. Vzhľadom na defektný
intelekt a poruchu pamäťových funkcií môžu byť výsledky jeho výpovede skreslené.

Na návrh odsúdeného vykonal okresný súd dokazovanie výsluchom svedka E. H., syna poškodeného,

ktorý uviedol, že odsúdeného pozná z Batizoviec, s E. B. požívali alkohol, neskôr k nim prišiel aj jeho otec
G. H., ktorý už bol pod vplyvom alkoholu, vtedy sa svedok veľmi opil a odsúdení mu vybavili taxík. S E.
B. je v súčasnosti vo výkone trestu v Sabinove, on mu všetko podrobne popísal. Až neskôr sa dozvedel
z výpovede E. B., že na miesto prišla aj jeho sestra F. E., čo sa tam dialo, svedok nevie, F. žije niekde
v Čechách, nie je s ňou vôbec v kontakte, otec je veľmi chorý, že vraj už nechodí. Samotné napadnutie

on nevidel. Odsúdený k reakcii na túto výpoveď uviedol, že svedok nehovorí pravdu. Tento svedok bol
v pôvodnom konaní vypočutý, a teda nedošlo k zmene v jeho výpovedi. Zo správy M. Batizovce plynie,
že svedkyňa F. E. nemá trvalý pobyt, ani prechodný pobyt v Batizovciach, ani sa v obci nezdržiava,
poškodený G. H. je prihlásený v obci k trvalému pobytu a zdržiava sa u dcéry D. B.. Z potvrdenia
ošetrujúceho lekára plynie, že poškodený G. H. je od prekonania vážneho úrazu v októbri 2019 trvalo

imobilný, celodenne pripútaný na lôžko a trpí pokročilou formou demencie, preto sa nemôže zúčastniť
na pojednávaní. Z tohto dôvodu preto ani navrhovaný výsluch tohto svedka poškodeného nie je možný.

Svedok C. B. bol na návrh odsúdeného na okresnom súde vypočutý na verejnom zasadnutí, kde uviedol,
že videl, ako si bol poškodený G. H. prevziať dôchodok, bola s ním aj dcéra F. E., G. vtedy býval u svojej

dcéry F. a občas do tohto domu chodil k nim aj brat E. H., následne pred poštou chcel G. dať svojej
dcére 100,- eur za bývanie a stravu, lenže ona chcela celý dôchodok, začali sa hádať a tak G. hodil
celý dôchodok na zem, peniaze pozbierala F., sumu 50,- eur dala G., a tým skončila ich hádka. G. išiel
potom do Svitu, kde chodil stále a tam chodil piť.

Krajský súd na základe takto vykonaného dokazovania konštatuje, že len výpoveď svedka C. B.
je síce novou skutočnosťou, súdu skôr neznámou, avšak v kontexte už vykonaných dôkazov, teda
výpovedí svedkov, ako aj poškodeného, jeho dcéry, ako aj skutočnosti, že došlo k okamžitému
oznámeniu trestného činu na polícii, taktiež poškodený aj na polícii, aj pri konfrontácii s odsúdenými
týchto opoznal, preto aj krajský súd považuje tento dôkaz za taký, na základe ktorého nemôže dôjsť

k zmene v dôkaznej situácie. Pokiaľ ide o odsúdeným navrhovaný výsluch znalkýň z odboru psychológie
a psychiatria, znalecké posudky, ktoré tieto znalkyne podali, boli v konaní pred okresným súdom riadne
prečítané, v tomto smere nedošlo k žiadnym zmenám a nejde o nové dôkazy, ktoré by snáď súdu
v pôvodnom konaní neboli známe.

Na základe uvedeného, keďže odsúdeným navrhnuté dôkazy nie sú spôsobilé zmeniť skutkové závery
súdu v pôvodnom konaní, preto správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že skutočnosti uvedené
v návrhu na povolenie obnovy konania odsúdeným A. B. nie sú spôsobilé ani sami o sebe, ani v spojitosti
s doteraz známymi skutočnosťami a dôkazmi odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného A. B.. Súd
prvého stupňa teda dospel k správnemu záveru, že v prejednávanej veci podmienky pre povolenie

obnovy pôvodného konania vyplývajúce z ustanovenia § 394 Tr. poriadku zistené neboli.Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd, považujúc rozhodnutie súdu prvého stupňa
za zákonné a správne, sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku ako nedôvodnú
zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.