Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. marec 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/104/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200281
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7020200281.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru, členov senátu

JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Tatiany Sabadošovej, v právnom spore žalobkyne: A. B. B. C., nar.:
XX.XX.XXXX, bytom ul. D. X, XXX XX E., právne zastúpená: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o.,
IČO: 47 232 765, so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo
Policajného zboru v Košiciach, F. X, XXX XX F., v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo
KRPZ-KE-VO-41-008/2020 zo dňa 20. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobkyne na prerušenie konania zo dňa 03.05.2021 z a m i e t a.

II. Žalobu z a m i e t a.

III. Účastníkom konania nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Dňa 20.12.2019 bol vydaný Personálny rozkaz Riaditeľa Policajného zboru v A. číslo XXX, ktorým
bola žalobkyňa dňom 01.01.2020 preložená podľa ust. § 35 ods. 1 písmeno c) zákona č. 73/1998 Z.

z. v znení neskorších predpisov a zároveň dňom 01.01.2020 ustanovená podľa § 33 ods. 1 zákona č.
73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov do funkcie referent – ÚOZ Obvodného oddelenia Policajného
zboruG.,odboruporiadkovejpolícieOkresnéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboruvA.Krajskéhoriaditeľstva
Policajného zboru v Košiciach, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, miesto
výkonu služby G. z funkcie vyšetrovateľa 2. oddelenia odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v A. Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach v stálej štátnej službe
smiestom,zktorejfunkciebolaodvolanádňom31.12.2019azároveňbolazaradenádo2.platovejtriedy.

2. Proti tomuto personálnemu rozkazu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté
napadnutým rozhodnutím žalovaného. V odvolaní namietala to, že tento personálny rozkaz vychádza
z nezákonného postupu hodnotiacej komisie a teda je nezákonný. Zároveň v odvolaní namietala aj to, že
služobné hodnotenie je postavené na nezákonnom postupe hodnotiacej komisie a teda je nezákonné.

3. Odvolaniu prvostupňový správny orgán v rámci autoremedúry nevyhovel, a preto ho predložil

žalovanému na rozhodnutie.

4. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že dôvodom vydania Personálneho
rozkazu Riaditeľa Policajného zboru v A. číslo XXX bola tá skutočnosť, že žalobkyňa podľa záverovslužobného hodnotenia číslo ORPZ-MI-OKP2-688-046/2019 vykonaného podľa § 27 ods. 6 písmeno a)
zákona č. 73/1998 Z. z. schváleného riaditeľom Okresného riaditeľstva PZ v A. je nespôsobilá vykonávať
zastávanú funkciu a spôsobilá vykonávať inú menej zodpovednú funkciu. Z uvedeného dôvodu

považuje preto námietku nezákonnosti rozhodnutia za neodôvodnenú. Taktiež je podľa žalovaného
neodôvodnená námietka nezákonného postupu hodnotiacej komisie, pretože služobné hodnotenie číslo
ORPZ-MI-OKP2-688-046/2019 vrátane postupu pri jeho spracovávaní bolo predmetom samostatného
odvolacieho konania.

II.
Správna žaloba

5. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa proti rozhodnutiu žalovaného č. KRPZ-KE-
VO-41-008/2020zodňa20.02.2020správnužalobu,nazákladektorejsadomáhalazrušeniauvedeného
rozhodnutia ako i rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vrátenie veci prvostupňovému

správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žiadala tiež priznať náhradu trov konania.

6. Žalobkyňa namietala tieto žalobné body: 1. diskriminácia žalobkyne, 2. rozhodnutie vydal orgán, ktorý
na to nebol zo zákona oprávnený a 3. nepreskúmateľnosť služobného hodnotenia.

7. K žalobnej námietke o diskriminácii žalobkyne uviedla, že služobné hodnotenie zo dňa 30.09.2019
bolo značne diskriminačné a účelové voči jej osobe ako vyšetrovateľke. Za obdobie do roku 2018
bola žalobkyňa každým rokom hodnotená s pozitívnym výsledkom a s excelentnou znalosťou právnych
predpisov, kedy dosahovala viac krát hodnotenie 10 bodov z 10. Od momentu, kedy sa zmenil jej
priamy nadriadený sa však situácia zmenila. Žalobkyňa podľa služobného hodnotenia asi „zabudla“

ovládať ustanovenia Trestného zákona a Trestného poriadku. Podľa názoru žalobkyne boli jej pôvodné
hodnotenie ako aj súčasné hodnotenie spracované účelovo s cieľom zbaviť sa žalobkyne z pracovnej
funkcievyšetrovateľky.Vsúčasnomslužobnomhodnotenínadriadenýuviedol,aképrocesnépochybenia
mala žalobkyňa zaviniť a v akom počte, no neuviedol, či sa jedná o priemernú chybovosť vyšetrovateľa,
alebo či jej nápad vecí nebol v takom množstve, že sa stíhanie jednotlivých lehôt nedalo zvládať,

nakoľko väčšina procesných pochybení bola charakteru zmeškania lehoty. Poukázala na to, že ako
vyšetrovateľka pracovala od 24.04.2014 do 24.04.2019 na vyše 150 spisoch a na viac ako 30
dožiadaniach z iných okresov, resp. krajov Slovenskej republiky, teda chybovosť vyšetrovateľky v počte
10spisovzo180je5%.Žalobkyňamátiežzato,žejejpriamynadriadenýA.B.H.H. jejzasvojefunkčné
obdobie prideľoval spisy, z ktorých bolo zrejmé, že v nich je už zmeškaná lehota, resp. lehota bude

zmeškaná z dôvodu napr. výsluchov formou dožiadaní v rámci Slovenskej republiky alebo sa jednalo
o právne pomoci do zahraničia. Je tiež otázne, prečo záver nového hodnotenia voči tomu pôvodnému
hodnoteniu ostal nezmenený, keď sa v novom hodnotení objavilo viacero zmienok o finančných
odmenách žalobkyne. Z pôvodného služobného hodnotenia totiž situácia pôsobila naozaj tak, že
vyšetrovateľka si počas rokov neplní svoje pracovné povinnosti, avšak z nového služobného hodnotenia

je zrejmé, že tieto problémy začali narastať zmenou vedenia a teda aj napriek tomu, že nové služobné
hodnotenie je diametrálne odlišné, čo sa týka kladov a záporov žalobkyne voči tomu pôvodnému, záver
zostal nezmenený. V tomto smere je diskriminácia zrejmá z prvotne vydaného služobného hodnotenia,
kde boli žalobkyni hodnotené len jej negatíva no pozitíva v hodnotení absentovali. Aj z toho dôvodu bolo
neskôr odvolacím orgánom zrušené a vrátené na nové rozhodnutie. Podotkla, že napadnuté rozhodnutie

bolo vydané v priamom rozpore s ustanovením § 2a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. a rovnako aj v rozpore
s ustanoveniami antidiskriminačného zákona a z toho dôvodu je aj v tomto smere nezákonné.

8. Ďalej žalobkyňa namietala, že rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
nakoľko v prípade prvého služobného hodnotenia zo dňa 30.04.2019 spracovala návrh služobného

hodnotenia a samotné služobné hodnotenia komisia, ako prvostupňový správny orgán podľa
ustanovenia § 28 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.. Komisia bola v zložení I. A. A. F. ako riaditeľ OKP, I.
A. J. E. ako zástupca riaditeľa OKP a A. B. H. H. ako vedúci 2. oddelenia vyšetrovania, ktorý je zároveň
priamym nadriadeným žalobkyne. Keď dňa 25.07.2019 vydalo KR PZ v Košiciach rozhodnutie, ktorým
napadnuté služobné hodnotenie bolo zrušené, tak sa zároveň vec mala vrátiť ,,oprávnenému orgánu,

ktorý ho vydal na nové prerokovanie a rozhodnutie.“ Dňa 30.09.2019 bolo vydané teda nové služobné
hodnotenie, ktoré však vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Služobné hodnotenie zo
dňa 30.09.2019 však bolo vyhotovené len A. B. H. H. ako vedúcim 2. oddelenia vyšetrovania a zároveň
priamym vedúcim žalobkyne. Týmto by sa de facto a de iure začalo nové konanie podľa zákona o štátnejslužbe, kde rozhodnutie vydal nový prvostupňový správny orgán a nie pôvodný prvostupňový správny
orgán, ktorému bola vec vrátená.

9. K namietanej nepreskúmateľnosti služobného hodnotenia žalobkyňa uviedla, že služobné hodnotenie
obsahuje tvrdenia, ktoré sú skôr subjektívneho charakteru než toho objektívneho a tieto skutočnosti
sú nepreskúmateľné. Negatívne pôsobiace tvrdenia ako: „s nadriadenými komunikuje iba v nutných
prípadoch,“ ,,s drvivou väčšinou svojich kolegov na 2. Oddelení vyšetrovania prakticky nekomunikuje a
ani jej kolegovia s ňou fakticky nekomunikujú, iba keď v nutných prípadoch.“ ,,Hodnotiacimi bolo zistené,

že na svojom oddelení nenadväzuje žiadne kolegiálne väzby ani tie priateľské, pri kritických a sporných
situáciách, v ktorých sa ocitne sama svojou neznalosťou a neodbornosťou zvaľuje svoje vlastné
pochybenia na druhých, tak ako to vyplýva z obsahu písomných vyjadrení hodnotenej policajtky....“ nie
sú v spise podložené žiadnymi úradnými záznamami, či výpoveďami kolegov. Ďalej sú v hodnotení aj
zjavné rozpory, kde sa najprv uvádza, že ,,vo vedení vyšetrovania nie je iniciatívna, ale spolieha sa
na úlohy a odporúčania bezprostredne nadriadeného, ktorý vykonáva kontrolu jej pridelených spisov...“

a ďalej je v hodnotení uvedené, že ,,V zmysle ustanovenia § 14 ods. 2 a 3 zákona č. 73/1998 Z.
z. možno hodnotenú považovať za osobu bezúhonnú a spoľahlivú.“ Je nutné taktiež poukázať na
nekompletnosť spisu prvostupňového správneho orgánu, keď doň nezaložil dokumentáciu k finančným
odmenám udeleným rozkazmi Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Namiesto toho prvostupňový
správny orgán len poznamenal, že ,,pričom dôvody udelenia odmeny nie sú hodnotiacemu známe,

nakoľko uvedené rozkazy neboli nikdy doručené na OR PZ A..“ Orgánu však nič nebránilo tomu, aby
dožiadaním od Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyžiadal podklady k týmto finančným odmenám,
ktoré sú zjavnou známkou pozitívnej práce žalobkyne.

10. V žalobe zároveň žalobkyňa poukázala na konanie prebiehajúce na Krajskom súde v Košiciach pod

sp. zn.: 8S/14/2020, kde bola napadnutá zákonnosť rozhodnutia KR PZ v KE zo dňa 17.12.2019 č.
KRPZ-KE-VO-321-018/2019, ktorým bolo potvrdené služobné hodnotenie riaditeľa OR PZ G. A. zo dňa
30.09.2019 č. ORPZ-MI-OKP-688-046/2019. Podľa žalobkyne pre posúdenie zákonnosti personálneho
rozkazu bude kľúčové rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach vo veci sp. zn.: 8S/14/2020.

III.
Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 15.04.2021 uviedol, že v žalobe žalobkyňa neuviedla žiadne
nové skutočnosti ako tie, o ktorých rozhodoval Krajský súd v Košiciach v konaní pod sp. zn.: 8S/14/2020.

Žalobou v tomto konaní síce žalobkyňa napadla Personály rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva
Policajného zboru G. A. a rozhodnutie žalovaného, ktorým bol tento personálny rozkaz potvrdený,
avšak celá argumentácia je založená na námietkach k služobnému hodnoteniu, ktoré je predmetom
konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn.: 8S/14/2020. Žalovaný uviedol, že
dôvodom vyvodenia záveru o nespôsobilosti žalobkyne bolo viacnásobné nerešpektovanie pokynov

prokurátora, dlhodobá nečinnosť žalobkyne na vyšetrovacích spisoch spôsobujúce prieťahy v konaní
a jej postup, ktorým znemožnila uplatnenie práv účastníkov trestného konania ako aj iné pochybenie, čo
bolo v hodnotení popísané a aj v spise náležite doložené. Žalovaný poukázal aj na to, že v hodnotení je
tiež zreteľne uvedené, že k vyvodeniu záveru o nespôsobilosti došlo aj dôsledkom toho, že opakované
upozorňovanie, uložené disciplinárne opatrenie a vykonaný pohovor so žalobkyňou boli neúčinné

a neviedli k odstráneniu vytýkaných nedostatkov. Pokiaľ žalobkyňa namieta subjektívnosť hodnotenia,
žalovaný k tomu uviedol, že nevychádzal len z vlastných poznatkov ale aj z výhrad vznesených
Okresnou prokuratúrou v A., čo výrazne objektivizovalo rozhodnutie žalovaného a to vrátane jeho
záveru. Vzhľadom na záver služobného hodnotenia o tom, že žalobkyňa je nespôsobilá vykonávať
zastávanú funkciu a je spôsobilá vykonávať inú menej závažnú funkciu bol naplnený zákonný dôvod na

jej preloženie podľa § 35 ods. 1 písmeno c) zákona č. 73/1998 Z. z..

12. Zároveň žalovaný uviedol, že medzitým v konaní vo veci sp. zn.: 8S/14/2020, na ktoré poukazuje
žalobkyňa bolo vydané rozhodnutie – rozsudok, ktorým bola žaloba zamietnutá.

13. Keďže v žalobe žalobkyne absentuje akákoľvek relevantná vecná a právna argumentácia, ktorá by
poukazovala na nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, má za to, že je potrebné žalobu zamietnuť.

IV.Replika žalobkyne

14. Žalobkyňa vo svojej replike zo dňa 03.05.2021 navrhla prerušiť konanie do rozhodnutia Najvyššieho

správnehosúduvovecisp.zn.:6Sžk/16/2021,vktoromkonanísabuderozhodovaťokasačnejsťažnosti
žalobkyne proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn.. 8S/14/2020.

V.

Duplika žalovaného

15. Žalovaný v duplike zo dňa 15.06.2021 poukázal na svoje vyjadrenie k žalobe zo dňa 15.04.2021
azotrvalnavšetkýchskutočnostiachtamuvedených.Vovzťahuknávrhunaprerušeniekonaniauviedol,
žeskutočnosti,ktorénastanúpoprávoplatnostirozhodnutiažalovaného,tedavýsledoksúdnehokonania
vo veci služobného hodnotenia žalobkyne nemôže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného a aj

naďalej zotrval na svojom názore ohľadom zamietnutia žaloby.

VI.
Konanie pred správnym súdom

16. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného
orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania
predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti
rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), postupom podľa § 107 ods. 1 SSP vec prejednal na pojednávaní dňa
30.03.2023 v prítomnosti žalobcu a jeho zástupcu ako aj žalovaného a dospel k záveru, že správna

žaloba je nedôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

VII.
Relevantná právna úprava

17. Podľa § 2a ods. 3 č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 73/1998 Z. z.), občan pri vstupe do štátnej služby alebo po jej
skončení alebo policajt, ktorý sa domnieva, že jeho právo alebo právom chránený záujem bol dotknutý
nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany

ustanovenej osobitným zákonom, t. j. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých
oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný
zákon).

18. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., služobné hodnotenie je základným podkladom na

rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov. So služobným hodnotením musí byť policajt
oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery.

19. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., v hodnotiacej časti sa posudzujú
a/znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby,

b/znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol policajt riadne oboznámený,
c/výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy,
d/plnenie povinností policajta alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny,
e/splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu,
f/bezúhonnosť a spoľahlivosť policajta podľa § 14 ods. 2 a 3,

g/spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby.

20. Podľa § 27 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je služobne hodnotený za dobu, ktorá uplynula
od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia.

21. Podľa § 27 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z .z., v záveroch služobného hodnotenia sa uvedie, že policajt je
a/spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby,
b/nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby,
c/spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu,d/nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu,
alebo
e/nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe.

22. Podľa § 27 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z., v priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná
a/najmenej raz za päť rokov,
b/ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie.

23. Podľa § 28 ods. 1 zákon č. 73/1998 Z. z., služobné hodnotenie vykonáva bezprostredne nadriadený,
ktorý musí policajta osobne poznať z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, a schvaľuje nadriadený, ktorý
policajta ustanovuje do funkcie.

24. Podľa § 28 ods. 2 zákon č. 73/1998 Z. z., ak bezprostredne nadriadený nepozná policajta z jeho
činnosti aspoň šesť mesiacov, spracuje návrh služobného hodnotenia komisia zriadená nadriadeným,

ktorý policajta ustanovuje do funkcie.

25. Podľa § 28 ods. 3 zákon č. 73/1998 Z. z., bezprostredne nadriadený v priebehu spracúvania
návrhu služobného hodnotenia musí umožniť policajtovi vyjadriť sa o jeho obsahu vrátane navrhovaných
záverov a úloh. Ak policajt podá k návrhu služobného hodnotenia v lehote určenej bezprostredne

nadriadeným písomné pripomienky alebo námietky a bezprostredne nadriadený im v plnom rozsahu
nevyhovie, predložíich so svojím stanoviskom a s návrhom služobného hodnotenia nadriadenému, ktorý
policajta ustanovuje do funkcie. Ak služobné hodnotenie spracúva a schvaľuje ten istý nadriadený, je
tento príslušný aj na vyhodnotenie pripomienok alebo námietok k návrhu služobného hodnotenia formou
písomného stanoviska.

26. Podľa § 30 zákon č. 73/1998 Z. z., návrh služobného hodnotenia, ktorý nezodpovedá určeným
požiadavkám alebo v ktorom nie sú úplne alebo pravdivo charakterizované kvality policajta, môže
nadriadený, ktorý policajta ustanovuje do funkcie, sám zmeniť alebo vrátiť bezprostredne nadriadenému
na doplnenie alebo prepracovanie. Ak bezprostredne nadriadený naďalej trvá na svojom návrhu,

musí toto svoje stanovisko odôvodniť; ak nadriadený, ktorý návrh služobného hodnotenia schvaľuje, s
týmto doplnením bezprostredne nadriadeného nesúhlasí, môže služobné hodnotenie sám zmeniť alebo
spracovať služobné hodnotenie z vlastného rozhodnutia.

27. Podľa § 31 ods. 1 zákon č. 73/1998 Z. z., bezprostredne nadriadený bezodkladne oboznámi policajta

so schváleným služobným hodnotením.

28. Podľa § 31 ods. 2 zákon č. 73/1998 Z. z., policajt je oprávnený robiť si zo služobného hodnotenia
výpisky alebo poznámky, a ak má služobné hodnotenie pre policajta negatívne dôsledky, môže si
vyžiadať jeho kópiu. Bezprostredne nadriadený poučí policajta o možnosti podať odvolanie proti

schválenému služobnému hodnoteniu.

29. Podľa § 32 ods. 1 zákon č. 73/1998 Z. z., služobné hodnotenie platí odo dňa jeho vykonateľnosti
(§ 241 ods. 7) až do dňa vykonateľnosti nového služobného hodnotenia. Navrhované opatrenia v
služobnom pomere policajta, ku ktorým má v tomto období dôjsť, sa vykonajú na základe platného

služobného hodnotenia.

30. Podľa § 35 ods. 1 písm. c/ zákon č. 73/1998 Z. z., policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú
funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného
miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu

funkciu, pretože podľa záveru služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu.

31. Podľa § 225 ods. 2 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z. z., služobný úrad vopred prerokuje s príslušným
odborovým orgánom návrh služobného hodnotenia, v ktorom je policajt hodnotený ako nevyhovujúci na
výkon doterajšej funkcie alebo na výkon akejkoľvek funkcie v štátnej službe.

32. Podľa § 233 ods. 1 a 2 zákon č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia
tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutiepotrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez
ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

33. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,
musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V
písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a
označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie
toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania

vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto
rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa
v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.

34. Podľa § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením
ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na

plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.

35. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a
pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

36. Podľa § 241 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie
konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu.

37. Podľa § 242 ods. 2 zákon č. 73/1998 Z. z., odvolanie môže policajt podať aj proti služobnému

hodnoteniu a posudku o služobnej činnosti v lehote 15 dní odo dňa, keď bol s ich obsahom oboznámený.

38. Podľa § 242 ods. 3 zákon č. 73/1998 Z. z., odvolanie sa podáva písomne orgánu, ktorý rozhodnutie
vydal.

39. Podľa § 242 ods. 7 zákon č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal,
môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie; ak tak neurobí, je povinný bez
zbytočného odkladu, najneskôr však do 30 dní odo dňa podania odvolania, predložiť odvolanie spolu so
svojím stanoviskom a spisovým materiálom odvolaciemu orgánu na rozhodnutie.

40. Podľa § 243 ods. 1 zákon č. 73/1998 Z. z., odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý
rozhodnutie vydal.

41. Podľa § 243 ods. 2 zákon č. 73/1998 Z. z., odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní
bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v

poradnej komisii, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní
do 60 dní odo dňa podania odvolania, je povinný o tom policajta písomne vyrozumieť.

42. Podľa § 243 ods. 3 zákon č. 73/1998 Z. z., odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

43. Podľa § 243 ods. 4 zákon č. 73/1998 Z. z., ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení
alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

44. Podľa § 243 ods. 5 zákon č. 73/1998 Z. z., odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému

orgánu, ktorý ho vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov
rýchlosti alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

45. Podľa § 100 ods. 2 písmeno a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ak správny súd
neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie uznesením prerušiť ak prebieha súdne konanie alebo

administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho
súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie podnet.

VIII.Právny názor správneho súdu

46. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo KRPZ-KE-

VO-41-008/2020 zo dňa 20.02.2020, ktorým bol potvrdený Personálny rozkaz riaditeľa Okresného
riaditeľstva Policajného zboru G. A. číslo XXX zo dňa 20.12.2019. V konaní zároveň žalobkyňa navrhla
prerušenie konania podľa ust. § 100 ods. 2 písmeno a) SSP.

47.Pokiaľideonávrhžalobkynenaprerušeniekonania,tentosúdzamietol,nakoľkovčasevyhlasovania

tohto rozsudku už bola vec sp. zn.: 6Sžk/16/2014 skončená a teda nebol dôvod prerušovať prebiehajúce
konanie.

48. Pokiaľ ide o vec samú, úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu
správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v

súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu
napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho

orgánunamietanévžalobe,čiuvedenéprocesnépochybeniasprávnehoorgánusútakouvadoukonania
pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

49. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho orgánu

prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán druhého
stupňa - žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či
správne posúdil zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Po oboznámení sa s
obsahompripojenýchadministratívnychspisovakoajrozhodnutiamidospelsúdkzáveru,ževsprávnom
konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny

záver, s ktorým sa súd stotožnil. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný
sa dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobkyne vznesenými v podanom odvolaní, ako
to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, preto argumentácia žalobkyne nebola spôsobilá
vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný zamietol jej odvolanie a napadnuté rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa – Personálny rozkaz riaditeľa OR PZ A. číslo XXX zo dňa 20.12.2019 potvrdil.

50. Nakoľko napadnutým rozhodnutím žalovaného bol potvrdený personálny rozkaz správneho orgánu
prvého stupňa číslo XXX zo dňa 20.12.2019, ktorý vychádzal zo služobného hodnotenia žalobkyne,
ktoré bolo preskúmavané v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. .8S/14/2020, ktoré
rozhodnutie o zamietnutí žaloby bolo potvrdené Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky

v rozsudku sp. zn.: 6Sžk/16/2021 zo dňa 21.09.2022 a žalobné námietky uvedené v správnej žalobe sú
totožné so žalobnými námietkami uvedenými v správnej žalobe pod sp. zn.: 8S/14/2020, súd v plnom
rozsahu poukazuje na stanovisko a právny názor Krajského súdu v Košiciach v rozsudku sp. zn.
8S/14/2020 a v rozsudku NSS SR sp. zn: 6Sžk/16/2021, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a na
ktoré aj poukazuje.

51. Čo sa týka zásady zákazu diskriminácie, ktorej porušenie žalobkyňa namieta, k tomuto Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho rozsudku sp. zn.: 6Sžk/16/2021 zo dňa
21.09.2022 uviedol nasledujúce: „Táto zásada sa odvodzuje z ust. článku 12 ods. 2 Ústavy SR.
Nikoho nemožno z dôvodov uvedených v tomto článku ústavy poškodzovať alebo zvýhodňovať alebo

znevýhodňovať. Nie je možné tento ústavný imperatív vykladať takým spôsobom, že akákoľvek
osoba má nárok na čokoľvek, na čo má nárok akákoľvek iná osoba. Podstatou diskriminácie je
rozdielne zaobchádzanie s osobami v rovnakej situácii. Žalobkyňa nepoukazovala na žiadneho iného
vyšetrovateľa, ktorý by bol v rovnakej situácii ako ona, teda by sa dopustil rovnakých alebo obdobných
pochybení v rovnakom množstve a v rovnakom sledovanom období. Pokiaľ však prvostupňový správny

orgán a žalovaný mali vedomosť o pochybeniach žalobkyne a o ich rozsahu, nepochybne mali povinnosť
rozhodnúť tak, ako im to ukladá zákon. Uvedené vyplýva priamo z článku 2 Ústavy SR, podľa ktorého
štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý
ustanoví zákon. Žalovaný preto nepochybil, keď potvrdil prvostupňové služobné hodnotenie žalobkyne,ktoré vychádzalo z nesporných skutkových zistení spočívajúcich vo viacnásobnom neodbornom a
nesústredenom prístupe žalobkyne k rozhodovacej činnosti vyplývajúcej z jej náplne práce. Pokiaľ
žalobkyňa namietala, že žalovaný neuvádzal hodnotenia iných vyšetrovateľov a mieru ich chybovosti,

kasačný súd uvádza, že prvostupňovým rozhodnutím sa vyriešil individuálny prípad žalobkyne a jej
služobné hodnotenie a podkladom preň boli skutkové zistenia pri výkone jej rozhodovacej činnosti.
Pokiaľ sa preukázali také nedostatky, ako vyplývajú z administratívneho spisu v jej prípade, nebolo
možné rozhodnúť iným spôsobom, len tak, ako to vyplýva z prvostupňového rozhodnutia. Každý prípad
je potrebné posudzovať individuálne, a preto poukazovanie na určitú priemernú chybovosť ostatných

vyšetrovateľov je nedôvodné, najmä keď žalobkyňa použila termín, ktorý sa pri hodnotení nepoužíva
a ktorého obsah nie je zrejmý. Samotná žalobkyňa uvádza, že má „dôvodné podozrenie“, že k jej
diskriminácii došlo, vzhľadom na nepresvedčivú argumentáciu nadriadeného v služobnom hodnotení.
Ide o subjektívne presvedčenie žalobkyne bez právneho významu, pričom zo služobného hodnotenia
vyplývajú jednoznačné skutkové závery, ktoré sú podradené pod správny záver hodnotenia. Pokiaľ
žalobkyňa v správnej žalobe (poznámka súd: sp. zn. 8S/14/2020) a v kasačnej sťažnosti argumentovala

tým, že je možné, že jej bol pridelený taký počet spisov, že stíhanie jednotlivých lehôt sa nedalo
zvládať a spisy jej priamy nadriadený prideľoval také, z ktorých bolo zrejmé, že v nich už je zmeškaná
lehota, aj táto námietka je nedôvodná. Takúto námietku k návrhu služobného hodnotenia žalobkyňa v
administratívnom konaní nepodala a táto argumentácia (aj to je hypotetická) bola prvýkrát vznesená až
v súdnom konaní. Ani v priebehu služobného pomeru nie je preukázané, že by nadriadenému avizovala

neprimeraný počet pridelených spisov či problematické spisy. Preto sa táto námietka súdu javí ako
účelová. Ďalej je v súvislosti s tou námietkou potrebné poukázať na charakter jednotlivých pochybení.
Z nich vyplýva, že sa väčšinou jedná o pochybenia, ktoré súvisia už so spismi, ktoré boli v štádiu
rozpracovanosti. Napríklad nereagovala na viacnásobné výzvy prokurátora na plnenie pokynov a na
predloženie vyšetrovacieho spisu k previerke a to napriek tomu, že vyšetrovací spis bol žiadaný pokynmi

odfebruára2018aždoseptembra2018,pričomajnapriektýmtourgenciámžalobkyňatietoviacnásobné
pokyny nesplnila. Uvedené pochybenie nie je možné žiadnym spôsobom pričítať na vrub jej vysokej
zaťaženosti, ale naopak ako neochotu spolupracovať s nadriadeným prokurátorom a nerešpektovanie
jeho záväzných pokynov. V ďalšej veci žalobkyňa vydala uznesenie, ktoré však nedoručovala v rozpore
s trestným poriadkom stranám konania. Ani v tomto prípade nie je možné hovoriť o tom, že by túto

povinnosť žalobkyňa nesplnila preto, že by bola nadmerne zaťažená, keď už samotné uznesenie vydala,
avšak k jeho doručovaniu nepristúpila. Neurobila ani ďalšie úkony, ktoré jej zo zákona prináležia, napr.
umiestnenie spisu do archívu, čo taktiež nie je možné považovať za úkon, ktorý by nadmerne zaťažoval
žalobkyňu, ale spisy ponechala v skrini v kancelárii. Pochybenia tohto charakteru pritom boli u žalobkyne
viacnásobné. Aj ďalšie zistené pochybenia sú charakteru, ktorý je potrebné pričítať nesústredenému

postupu žalobkyni pri vedení vyšetrovania, keď napríklad viacnásobne v uznesení uviedla výšku
škody, ktorá bola v rozpore s vykonaným dokazovaním, alebo keď začala trestné stíhanie vykonaním
zaisťovaciehoúkonu,avšakpojehovykonanínevyhotovilaihneďuznesenieozačatítrestnéhostíhaniaa
teda o ňom ani neupovedomila oznamovateľa a poškodeného. Preto námietku žalobkyne, samotnú len v
polohe podozrenia z diskriminácie z dôvodu pridelenia neúmerného množstva spisov, či spisov, v ktorých

bola zmeškaná lehota, súd ju vyhodnotil ako účelovú.“ Súd v plnom rozsahu poukazuje na tento právny
názor a má za to, že z vzhľadom na rovnakú žalobnú námietku s rovnakým odôvodnením vznesenú
v tomto konaní z dôvodov vyššie uvedených k tejto námietke v rozsudku Najvyššieho správneho súdu
SR sp. zn.: 6Sžk/16/2021 je aj ňou vznesená námietka porušenia zákazu diskriminácie v tomto konaní
nedôvodná.

52.Kďalšejžalobnejnámietkeotom,žerozhodnutievydalorgán,ktorýnatonebolzozákonaoprávnený
Krajský súd v Košiciach v odôvodnení svojho rozsudku sp. zn.: 8S/14/2020 zo dňa 17.12.2020 uviedol
nasledujúce: „K námietke žalobkyne, že rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený
súd uvádza, že z administratívnych spisov správnych orgánov vyplýva, že na spracovanie služobného

hodnotenia na žalobkyňu bola zriadená ku dňu 14.04.2019 komisia podľa § 28 ods. 2 zákona č. 73/1998
Z. z. nakoľko jej bezprostredne nadriadený A. B. H. H. žalobkyňu nepoznal z jej činnosti aspoň šesť
mesiacov (jej bezprostredne nadriadeným sa stal dňa 01.12.2018). Komisia v zložení I. A. A. F. -
riaditeľ odboru kriminálnej polície OR PZ v A., I. A. J. E. - zástupca riaditeľa odboru kriminálnej polície
OR PZ v A. a A. B. H. H. - vedúci 2. oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície OR PZ v

A., spracovala návrh služobného hodnotenia žalobkyne so záverom, že žalobkyňa nie je spôsobilá
vykonávať zastávanú funkciu vyšetrovateľky, ale je spôsobilá vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu.
Žalobkyňa bola s návrhom na služobné hodnotenie oboznámená dňa 15.04.2019, pričom uviedla, že
k hodnoteniu má pripomienky. Písomne predložené námietky žalobkyne jej bezprostredne nariadenýA. B. H. H. preskúmal, nevyhovel im v celom rozsahu, a preto ich so svojim stanoviskom a s návrhom
služobného hodnotenia predložil nadriadenému, ktorý policajta ustanovuje do funkcie (postupom podľa
§ 28 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.), a to riaditeľovi Okresného riaditeľstva Policajného zboru v A..

Riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v A. (ďalej aj riaditeľ OR PZ v MI) námietky žalobkyne
vyhodnotil ako neopodstatnené a bezprostredne nadriadenému žalobkyne uložil, aby do služobného
hodnotenia zapracoval okrem disciplinárnych opatrení aj prípadné výčitky, ktoré mali byť žalobkyni
uložené v hodnotenom období a tiež zapracoval aj disciplinárne odmeny ak jej boli udelené (v súlade
s ustanovením § 30 zákona č. 73/1998 Z. z.). Po doplnení bolo služobné hodnotenie žalobkyne č.

ORPZ-MI-OKP2-688-005/2019 schválené riaditeľom OR PZ v A. dňa 24.04.2019. Žalobkyňa s ním
bola oboznámená dňa 30.04.2019, pričom bola poučená, že proti služobnému hodnoteniu môže podať
odvolanie (rozklad) u riaditeľa OR PZ v A., teda nadriadeného, ktorý služobné hodnotenie schválil do 15
dní odo dňa oboznámenia sa s jeho obsahom. Písomným podaním zo dňa 13.05.2019 podala žalobkyňa
proti služobnému hodnoteniu odvolanie. Po prerokovaní odvolania žalobkyne senátom Poradnej komisie
riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach na svojom zasadnutí dňa 19.07.2019,

riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach ako odvolací orgán (§ 243 ods. 1 zákona
č. 73/1998 Z. z.) rozhodol o zrušení napadnutého služobného hodnotenia žalobkyne a vrátení veci
oprávnenémuorgánu,ktorýhovydalnanovéprerokovaniearozhodnutie.Povrátenívecibolvyhotovený
nový návrh služobného hodnotenia žalobkyne, a to totožnou komisiou (I. A. A. F., I. A. J. E. a A.
B. H. H.) so záverom, že žalobkyňa je nespôsobilá vykonávať zastávanú funkciu vyšetrovateľky, ale

spôsobilá vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu. V ten istý deň bol návrh služobného hodnotenia
vzatý na vedomie Výborom základnej organizácie Odborového zväzu Polície č. 10-27 pri OR PZ v
A.. Proti návrhu služobného hodnotenia žalobkyne, s ktorým bola oboznámená dňa 18.09.2019, tá
podala pripomienky, ktoré prevzal jej bezprostredne nadriadený (A. B. H. H.) dňa 23.09.2019, ktorý
im po preskúmaní nevyhovel, a preto ich so svojim stanoviskom a s návrhom služobného hodnotenia

predložil nadriadenému, ktorý policajta ustanovuje do funkcie (postupom podľa § 28 ods. 3 zákona č.
73/1998 Z. z.), a to riaditeľovi OR PZ v A.. Riaditeľ OR PZ v A. zistil, že návrh služobného hodnotenia
žalobkyne je nutné prepracovať. Uviedol tiež, že v čase vydávania nového služobného hodnotenia,
bezprostredne nadriadený žalobkyne (mjr. JUDr. H. H.) už poznal žalobkyňu z jej činnosti viac ako
šesť mesiacov, preto odpadol dôvod na zriadenie komisie nadriadeným podľa § 28 ods. 2 zákona č.

73/1998 Z. z. a uložil mjr. JUDr. H. H., bezprostredne nadriadenému žalobkyne (podľa § 28 ods. 1
zákona č. 73/1998 Z. z.), aby žalobkyni vykonal služobné hodnotenie podľa ustanovení § 27 a nasl.
zákona č. 73/1998 Z. z. a návrh služobného hodnotenia mu vrátil v súlade s ustanovením § 30 zákona č.
73/1998 Z. z. Bezprostredne nadriadený žalobkyne (mjr. JUDr. H. H.) po doplnení vytýkaných náležitostí
spracoval nový návrh služobného hodnotenia žalobkyne, ktorý vzal na vedomie dňa 25.09.2019 Výbor

základnej organizácie Odborového zväzu Polície č. 10-27 pri OR PZ v A. (podľa § 225 ods. 2 písm.
d/ zákona č. 73/1998 Z. z.), a s ktorým bola v ten istý deň oboznámená žalobkyňa, ktorá uviedla, že k
obsahu a záverom návrhu má pripomienky, no písomné pripomienky žalobkyňa nepredložila. Služobné
hodnotenie žalobkyne č. ORPZ-MI-OKP2-688-046/2019 schválené riaditeľom OR PZ v A. bolo žalobkyni
odovzdané dňa 30.09.2019 s poučením o možnosti podať odvolania (rozkladu) u riaditeľa OR PZ v

A., teda nadriadeného, ktorý služobné hodnotenie schválil, do 15 dní odo dňa oboznámenia sa s jeho
obsahom.Následnežalobkyňapísomnýmpodanímzodňa11.10.2019svojeprávovyužilaa podalaproti
služobnému hodnoteniu odvolanie. Vzhľadom na to, že riaditeľ OR PZ v A. odvolaniu žalobkyne v celom
rozsahu nevyhovel predložil ho spolu so služobným hodnotením a na vec vzťahujúcim sa spisovým
materiálom odvolaciemu orgánu. Po prerokovaní odvolania žalobkyne senátom Poradnej komisie

riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach na svojom zasadnutí dňa 26.11.2019,
riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach ako odvolací orgán (§ 243 ods. 1 zákona č.
73/1998 Z. z.) odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté služobné hodnotenie potvrdil - preskúmavané
rozhodnutie v prejednávanej veci. Vzhľadom na podrobne popísaný postup žalovaného i správneho
orgánu prvého stupňa je zrejme, že oba správne orgány postupovali v súlade s ustanoveniami zákona

č. 73/1998 Z. z. a to aj v tom smere, že prvý návrh služobného hodnotenia bol vypracovaný komisiou,
nakoľko bezprostredne nadriadený nepoznal žalobkyňu z jej činnosti aspoň šesť mesiacov, a ďalší návrh
bol spracovaný bezprostredne nadriadeným žalobkyne, pretože žalobkyňu z jej činnosti už poznal viac
ako šesť mesiacov, a preto už nemusela byť zriadená komisia (postup podľa § 28 ods. 1 a 2 zákona č.
73/1998 Z. z.) Súd preto uvedenú námietku žalobkyne považuje za nedôvodnú.“

53. Taktiež aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn.: 6Sžk/16/2021
zo dňa 21.09.2022 k tejto námietke uviedol: „ ... ustanovenie § 28 ods. 1 zákona o štátnej službe
príslušníkov Policajného zboru je jednoznačné v tom, ktorý orgán má spracovať návrh služobnéhohodnotenia v prípade, ak bezprostredne nadriadený policajta osobne pozná z jeho činnosti aspoň
šesť mesiacov. Je nesporné, že v čase spracovania návrhu služobného hodnotenia zo dňa 30.9.2019
žalobkyňu jej bezprostredne nadriadený, ktorý návrh hodnotenia spracoval, osobne poznal z jej činnosti

aspoň 6 mesiacov. Toto ustanovenie ako kogentná právna norma musí byť aplikované v každom štádiu
administratívneho konania, teda aj v štádiu, ak sa vec vracia na ďalšie konanie. „

54. Súd v plnom rozsahu poukazuje tak na tento citovaný právny názor Krajského súdu v Košiciach
v rozsudku 8S/14/2020 zo dňa 17.12.2020 ako aj na citovaný právny názor Najvyššieho správneho súdu

Slovenskej republiky sp. zn.: 6Sžk/16/2021 zo dňa 21.09.2022 a má za to, že z vzhľadom na rovnakú
žalobnú námietku s rovnakým odôvodnením vznesenú v tomto konaní z dôvodov vyššie uvedených
ktejtonámietkevrozsudkuKrajskéhosúduvKošiciach8S/14/2020zodňa17.12.2020akoajvrozsudku
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.: 6Sžk/16/2021 je aj žalobkyňou vznesená námietka orgánu,
ktorý spracoval služobné hodnotenie v tomto konaní nedôvodná.

55. K poslednej sťažnostnej námietke nepreskúmateľnosti súd uvádza, že ani táto nebola spôsobilá
privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa, nakoľko je z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zrejmé, že toto zodpovedá zákonným
požiadavkám v zmysle ust. § 241 ods. 1 až 4 zákona č. 73/1998 Z. z.. Rozhodnutie žalovaného je
riadne odôvodnené a odpovedá na argumenty odvolateľa, je z neho zrejmé, že žalovaný sa vysporiadal

so všetkými námietkami, ktoré boli obsahom odvolania, je preskúmateľné, zrozumiteľné, závery sú
dostatočne odôvodnené a rozhodnutie zodpovedá požiadavke správneho právneho posúdenia veci
žalovaným, ktorý sa stotožnil s právnym posúdením správneho orgánu prvého stupňa podľa vyššie
citovaných zákonných ustanovení uvedených v rozsudku správneho súdu. Z obsahu rozhodnutia jasne
vyplýva, z akých skutočností vychádzal žalovaný a akými právnymi úvahami sa riadili pri rozhodovaní.

56. Taktiež vzhľadom na obsahovo totožnú námietku nepreskúmateľnosti aká bola vznesená aj v žalobe
v konaní 8S/14/2020 súd poukazuje na odôvodnenie tejto námietky v rozsudku Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 8S/14/2020 zo dňa 17.12.2020, ktorý k tejto námietke uviedol: „Stotožňujúc sa
s názorom žalovaného, je služobné hodnotenie žalobkyne objektívne a vyvážené. Za hodnotené

obdobie v ňom boli uvádzané ako pozitívne, tak aj negatívne stránky žalobkyne, ktoré dali celkový
obraz o jej pracovných výsledkoch. Z uvedeného dôvodu nie je možné sa stotožniť s námietkou
žalobkyne o subjektívnom charaktere služobného hodnotenia. A i keď v služobnom posudku boli
načrtnuté personálno-kolegiálne vzťahy na pracovisku, záver služobného hodnotenia žalobkyne o jej
nespôsobilostivykonávaťfunkciuvyšetrovateľkymázákladvzávažnýchpochybeniachprivyšetrovacích

úkonoch, ktoré mali negatívny vplyv na priebeh trestného konania, pričom zlepšenie výkonu jej funkcie
nebolo možné badať ani po viacerých disciplinárnych opatreniach uložených žalobkyni, ako vyplýva z
administratívneho spisového materiálu.“

57. Súd zároveň poukazuje aj na právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky k tejto

námietke v rozsudku 6Sžk/16/2021 zo dňa 21.09.2022, kde tento uviedol: „Podľa názoru kasačného
súdu je prvostupňové rozhodnutie dostatočne výstižné, riadne odôvodnené a jednoznačné v tom, z
akých dôvodov bola žalobkyňa vyhodnotená ako nespôsobilá vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilá
vykonávať menej zodpovednú funkciu. Že išlo o nedostatky zistené pri samotnej rozhodovacej činnosti
vyplývajúce z jej funkcie vyšetrovateľky, je nepochybné a zrejmé. To je ten určujúci nedostatok,

pretože ide o ukazovateľ, bez ktorého nemožno predpokladať, že žalobkyňa na požadovanej úrovni
môže vykonávať doterajšiu funkciu. Ostatné časti hodnotenia, týkajúce sa bezúhonnosti a spoľahlivosti
žalobkyne, či dodržiavania služobnej disciplíny (do ktorej spracovateľ včlenil vzťahy žalobkyne k
nadriadeným a kolegom), sú taktiež obligatórnou náležitosťou hodnotiacej časti v zmysle § 27 ods. 2
cit. zákona, a preto pokiaľ prvostupňový orgán včlenil do hodnotenia aj tieto časti, uvedené je v súlade

so zákonnou úpravou. Samotné tvrdenie žalobkyne, že bola hodnotená nie z objektívneho hľadiska,
ale z dôvodu averzie jej nadriadeného voči nej, je v kasačnej sťažnosti prezentované ako subjektívny
pocit žalobkyne, ktorý však nemá žiadnu objektívnu výpovednú hodnotu. Naopak, hodnotenie vychádza
z nesporných skutkových zistení spočívajúcich v rozsiahlych pochybeniach žalobkyne pri výkone jej
štátnej služby. Preto aj túto sťažnostnú námietku kasačný súd vyhodnotil ako plne nedôvodnú.“

58. Keďže konajúci súd vyhodnotil všetky sťažnostné námietky žalobkyne ako nedôvodné, pričom
sa stotožnil v celom rozsahu so skutkovým a právnym posúdením veci zo strany žalovaného ako
aj prvostupňového správneho orgánu, pridržiavajúc sa právneho názoru Krajského súdu v Košiciachv rozsudku 8S/14/2020 zo dňa 17.12.2020 ako aj právneho názoru Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky v rozsudku 6Sžk/16/2021 zo dňa 21.09.2022, žalobu ako nedôvodnú podľa ust.
§ 190 SSP zamietol.

59. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a § 168 SSP tak, že účastníkom súd
nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobkyňa nemala vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto
nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobkyni nevznikli dôvodne vynaložené trovy
konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo žiadať.

60. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).