Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Galanta

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Simona Štanglovičová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 2T/120/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320011537
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Štanglovičová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2022:2320011537.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdGalantasamosudkyňouJUDr.SimonouŠtanglovičovou,vtrestnejveciobžalovanéhoS.N.,

pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 20.09.2022 v Galante takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný S. N., Q.. XX.XX.XXXX T. J., W. U. Y. XXX, t.č. v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon
trestu odňatia slobody R.

je vinný, že

ako otec detí D. N., Q.. XX.XX.XXXX a J. N., Q.. XX.XX.XXXX, bytom u matky G. H. v E., N. XXX/
XX, hoci je zo Zákona o rodine povinný vyživovať svoje deti v minimálnom rozsahu 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, ktorý rozsah vyživovacej povinnosti bol
upravený rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 19P/161/2019 zo dňa 25.05.2020, právoplatným
dňa 03.06.2020 na sumu 120,- eur mesačne, na každé dieťa samostatne, a to vždy do 15-teho dňa
toho ktorého mesiaca vopred k rukám ich matky G. H., si túto vyživovaciu povinnosť v mieste trvalého
bydliska v Y. a všade tam, kde sa zdržiaval, riadne neplnil, bol živnostníkom v oblasti stavebníctva,

živnosť neprerušil počas pandémie COVID - 19, čím za obdobie od mesiaca február 2019 do 20.09.2022
dlhuje výživné v celkovej výške 6.914,18 eur,

teda

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

tým spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písm. b) Trestného zákona v spojení
s § 138 písmeno b) Trestného zákona.

Za to mu súd ukladá :

Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného
zákona, a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, s použitím § 38 odsek
2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a), odsek 4 Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon uloženého
trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta č. X R. XXX/XX/XXXX zo dňa
22.12.2020 súd na hlavnom pojednávaní prejednal trestnú vec obžalovaného S. N., Q.. XX.XX.XXXX

(ďalej len „obžalovaný).

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 20.09.2022 v zmysle § 257 odsek 1 Trestného poriadku
vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, avšak vzhľadom na druh prejednávanej
trestnej činnosti a potrebu zmeny skutkovej vety v okolnostiach vzťahujúcich sa na čas spáchania skutku
a výšku zanedbaného výživného nebolo možné vyhlásenie o vine obžalovaného prijať, súd však na túto

skutočnosť prihliadol pri určovaní druhu a výmery trestu.

Súd na hlavnom pojednávaní preto vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom
svedkyne G. H. ako aj oboznámením listinných dôkazov obsiahnutých v spise - oznámenie o spáchaní
trestného činu z č.l. 1 zo dňa 02.09.2020,, zápisnica o trestnom oznámení z č.l. 3, rozsudok Okresného

súdu Galanta sp.zn. 19P/161/2019 zo dňa 25.05.2020 z čl. 19, prehľadná tabuľka o platení výživného
č.l. 23, rodné listy č.l. 24 - 25, potvrdenia o návšteve školy z č.l. 26 - 27, upovedomenie o začatí exekúcie
z č.l. 28, posudok od zamestnávateľa obžalovaného z č.l. 32, rozsudok OS BA III. sp.zn. 46T/133/18, z
č.l. 33, podstatný obsah spisu 8T/117/2020 OS Michalovce, trestný rozkaz OS Michalovce 8T/117/2020
zo dňa 26.11.2020 č.l. 168, oznámenie z ÚPSVaR Michalovce z č.l. 36, potvrdenie ÚPSVaR Michalovce

z č.l. 38, výpis zo živnostenského registra z č.l. 39, odpoveď zo Sociálnej poisťovne z č.l. 40, správa
o povesti z obce Y. z č.l. 41, zoznam z vozidiel subjektu z č.l. 42, lustrácia z katastra z č.l. 43, výpis z
centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov z č.l. 46, v spojení s aktuálnym výpisom zo dňa
16.09.2022, odpis registra trestov z č.l. 48 v spojený s aktuálnym odpisom RT zo dňa 16.09.2022.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Z výsluchu obžalovaného na hlavnom pojednávaní súd zistil, že obžalovaný si je vedomý svojej
vyživovacejpovinnostiakuskutku,ktorýmujekladenýzavinusapriznáva.Nasvojuobranuuviedol,žev

čase, kedy ešte býval v E. si vyživovaciu povinnosť čiastočne plnil, avšak neuviedol, kedy a akou sumou
na svoje maloleté deti prispel ani akú celkovú sumu na výživnom uhradil. Z jeho výpovede tiež vyplynulo,
že od času, kedy býva na východnom Slovensku, neprispieval na výživu svojich maloletých detí žiadnou
sumu. V súčasnosti sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, avšak do práce zaradený doposiaľ
nebol.

Svedkyňa G. H., matka maloletých detí D. N. a J. N. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že skutočnosti
uvedené v obžalobe sa zakladajú na pravde, obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť neplní a od
mesiace február roku 2019 na svoje maloleté deti nijak neprispieva. O maloleté deti sa ako ich matka
riadnestará,tietonúdzounetrpeli,jepoberateľkounáhradnéhovýživného,pričomcelkovúsumudlžného

výživného nevedela uviesť.

Z prečítaných listinných dôkazov súd zistil, že obžalovaný je otcom dvoch maloletých detí, a to D. N., Q..
XX.XX.XXXX, ktorý v školskom roku 2020/2021 bol žiakom prvého ročníka Základnej školy E. D.X., J.
XXXX/XX, E. a J. N., Q.. XX.XX.XXXX, ktorá v školskom roku 2020/2021 navštevovala materskú školu -

Ó., Y. Y., Č. XXXX, E. a ktorých matkou je G. H. Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 25.05.2020
sp. zn. 19P/161/2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.06.2020 boli obe maloleté deti zverené do
osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená ich zastupovať a spravovať ich majetok. Obžalovaný bol
zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí sumou 120,- € mesačne na každé dieťa, ktoré výživné
je splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.10.2019. Dlžné výživné

za obdobie od 01.10.2019 do 31.05.2020 v sume 960,- € vo vzťahu k maloletej J. a 960,-€ vo vzťahu
k maloletému D. súd povolil obžalovanému splácať v splátkach po 30,-€ mesačne na každé dieťa
spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody týchto
splátok. Do tohto času bol obžalovaný povinný na svoje maloleté deti prispievať mesačne minimálnou
sumou výživného vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Obžalovaný bol

zamestnaný na základe dohody o pracovnej činnosti od 17.04.2019 do 16.05.2019 u zamestnávateľaBIX, s.r.o. ako pomocný stavebný robotník, vykonával len pomocné práce, pričom snaha z jeho strany
bola dostatočná, dohoda o pracovnej činnosti bola ukončená na základe vzájomnej dohody. Zo správy
z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce vyplýva, že ku dňu 01.10.2020 obžalovaný nebol

evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nebol ani poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Bol
vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 19.11.2012 do 07.01.2014 vrátane, od 02.12.2008
do 19.02.2009 vrátane a od 20.02.2006 do 01.07.2007 vrátane. Z výpisu zo živnostenského registra
č. XXX-XXXXX Okresného úradu Michalovce vyplýva, že obžalovaný je podnikateľom s predmetom
podnikania prípravné práce k realizácii stavby so vznikom živnostenského oprávnenia 11.06.2019,

dokončovaciestavebnépráceprirealizáciiexteriérovainteriérovsovznikomživnostenskéhooprávnenia
11.06.2019 a uskutočňovanie stavieb a ich zmien so vznikom živnostenského oprávnenia 16.09.2019.
Zo správy zo Sociálnej poisťovne zo dňa 13.10.2020 vyplýva, že obžalovaný nebol evidovaný v Sociálnej
poisťovni, pobočka ako poberateľ dávky v nezamestnanosti, ako poberateľ nemocenských dávok,
poberateľ dôchodku ani ako poberateľ úrazových dávok. Zo správy o povesti z obce Y. vyplýva, že
ku dňu 25.09.2020 sa zdržiaval na adrese Y. Č.. XXX, na úrovni obce s obžalovaným neboli riešené

žiadne problémy a jeho správanie v obci nebolo prerokúvané komisiou verejného poriadku. V zozname
vlastnených vozidiel obžalovaného je evidované jedno odhlásené osobné motorové vozidlo EČ: J., MINI
ONE MINI.

Zo spisu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 8T/117/2020 súd zistil, že obžalovaný bol trestným

rozkazom Okresného Michalovce zo dňa 26.11.2020, doručený obžalovanému dňa 10.12.2020,
právoplatný dňa 19.12.2020 uznaný za vinného z prečinu neoprávneného používania cudzieho
motorového vozidla podľa § 217 odsek 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia
slobody v trvaní dva roky, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní štyri roky
za súčasného zrušenia výroku o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10.07.2020, sp.

zn. 46T/133/2018. Skúšobná doba podmienečného odsúdenia uplynie dňa 15.07.2024.

Z výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že obžalovaný má v
evidencii vykázaných 14 záznamov, pričom v jednom prípade sa dopustil priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu a v ostatných prípadoch spáchal priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej

premávky.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný má evidovaných osem záznamov. V prvom prípade
sa jedná o rozhodnutie Okresnej prokuratúry Michalovce zo dňa 05.10.2007 sp. zn. 1Pv 394/07,
ktorým bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie obžalovaného, ktorý sa v skúšobnej dobe

osvedčil. V druhom prípade ide o odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Michalovce zo
dňa 26.04.2010, sp. zn. 15T/14/10, právoplatný dňa 07.07.2010, pričom na obžalovaného sa hľadí,
akoby nebol odsúdený. V treťom prípade ide o odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu
Žilina zo dňa 28.06.2013 sp. zn. 35T/10/2013, právoplatný dňa 10.09.2013. V štvrtom prípade ide
o odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 31.03.2015 sp. zn. 0T/76/2015,

právoplatný dňa 25.05.2015, v piatom prípade odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Galanta
zo dňa 10.04.2015 sp. zn. 0T/84/2015, právoplatný dňa 10.04.2015, v šiestom prípade rozsudkom
Okresného súdu Galanta zo dňa 08.07.2015 sp. zn. 29T/95/2015, právoplatný dňa 08.07.2015.V ďalšom
prípade bol obžalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10.07.2020 sp. zn.
46T/133/2018, právoplatný dňa 15.07.2020. V poslednom prípade išlo o odsúdenie trestným rozkazom

Okresného súdu Michalovce zo dňa 26.11.2020 sp. zn. 8T/117/2020, právoplatný dňa 19.12.2020,
ktorým bol obžalovanému uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní dva roky na skúšobnú
dobu v trvaní štyri roky do 15.07.2024.

Po takto vykonanom dokazovaní súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,

založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle
od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Súd mal z
takto vykonaného dokazovania jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal tak, ako bolo uvedené v
skutkovej vete obžaloby a uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku. Vzhľadom na druh prejednávanej trestnej činnosti bolo však potrebné

zmeniť skutkovú vetu a to v časti vzťahujúcej sa na čas spáchania skutku a výšku zanedbaného
výživného, pričom výška zanedbaného výživného vzhľadom na obdobie jeho neplatenia bola ku dňu
rozhodnutia vo výške 6.914,18 €.Súd uznal obžalovaného za vinného z trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek
1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona a
teda podľa prísnejšieho ustanovenia zákona, ako podľa ktorého posudzovala skutok obžaloba berúc

do úvahy čas páchania skutku od mesiaca február 2019 do času vyhlásenia rozsudku, teda po dlhší
čas. Obžalovaného na možnosť tohto prísnejšieho posudzovania skutku upozornil, pričom obžalovaný
ani jeho obhajca nežiadali o poskytnutie lehoty na ďalšiu prípravu obhajoby ani o odročenie hlavného
pojednávania za týmto účelom a ani s ohľadom na takéto prísnejšie posúdenie skutku nenavrhli vykonať
žiadne ďalšie dôkazy.

Súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosť, musí využiť
všetky možnosti na to, aby si túto povinnosť v reálne možnej výške splnila bez ohľadu na to, či
obžalovanému aktuálna životná situácia umožňovala príjmy v rozsahu, z akého sa vychádzalo pri
určení vyživovacej povinnosti, respektíve má právo aktívnym prístupom riešiť úpravu výšky vyživovacej
povinnosti v prípade, že nastane zmena pomerov, ktoré podmieňovali určenie jej výšky. Súd v

tejto súvislosti pripomína, že zbavovať sa tejto zodpovednosti a povinnosti platiť na nezaopatrené
dieťa s odkazom na vlastnú nepriaznivú finančnú situáciu je právne neopodstatnené a v súhrne
sa potom nejedná o akceptovateľné argumenty. Obžalovaný nevyvinul žiadnu aktivitu smerujúcu k
preukázaniu, že uspokojovanie základných životných potrieb jeho detí je skutočne v jeho prioritnom
záujme, prípadne naopak, nepožiadal súd o zmenu rozhodnutia v dôsledku zmeny jeho majetkových

pomerov, ktoré by boli nepostačujúce na plnenie si vyživovacej povinnosti. Samotné konštatovanie
nepriaznivej životnej situácie súd rozhodne nemôže vyhodnotiť ako ospravedlňujúcu okolnosť, alebo
okolnosť zbavujúcu obžalovaného zodpovednosti za spôsobený následok. Zo všetkých týchto dôvodov
súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchaného skutku, právne kvalifikovaného tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy. Súd obligatórne skúmal pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom
u obžalovaného vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť a to podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona a

teda, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a jeho spáchanie úprimne oľutoval. Súd u obžalovaného
vzhliadol aj jednu priťažujúcu okolnosť a to podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, teda že
obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Z dôvodu vyrovnaného pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností súd nepristupoval k modifikácii trestnej sadzby ale pri ukladaní trestu vychádzal zo základnej
trestnej sadzby, ktorá je pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 3 Trestného

zákona ustanovená na jeden až päť rokov. Poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného
zákona súd obžalovanému nepriznal, keďže pre jej priznanie sa vyžaduje, aby obžalovaný napomáhal
pri objasňovaní trestnej činnosti, táto je založená na aktívnej spolupráci páchateľa pri objasňovaní jeho
trestnej činnosti pri vyšetrovaní, k čomu podľa názoru súdu neprišlo, pričom jej hodnotenie je závislé od
toho, do akej miery páchateľ sám svojim prístupom participuje na objasnení trestného činu.

Súd v danom prípade neaplikoval ustanovenie § 10 odsek 2 Trestného zákona (tzv. materiálny korektív),
nakoľko má za to, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následok, okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa nie je závažnosť činu nepatrná.

Súd tak uložil obžalovanému trest odňatia slobody na samotnej spodnej hranici vo výmere 1 (jeden) rok,
pričomtaktouloženýtrestpovažujesúdzaprimeranýaspravodlivýspoukazomnapotrebuindividuálneji
generálnejprevencieaochranuspoločnosti.Trestodňatiaslobodyukladalsúdakotrestnepodmienečný,
pretožetrestnýčinspáchalobžalovanývskúšobnejdobepodmienečnéhoodsúdeniatrestnýmrozkazom
Okresného súdu Michalovce zo dňa 26.11.2020 sp. zn. 8T/117/2020.

Súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia napriek tomu, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Súd
však so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovaného má za to, že v ústave na

výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. Zaradenie do ústavu
s vyšším stupňom stráženia podľa názoru súdu by nijakým spôsobom v danom prípade nepomohlo k
lepšej resocializácii ani k usporiadaniu morálnych hodnôt obžalovaného.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Galanta), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v

Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne

vzdal.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.