Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. apríl 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/508/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212219994
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7212219994.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Ľ. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Z., A. XX,
zastúpeného JUDr. Jánom Cáfalom, advokátom so sídlom v Košiciach, Murgašova 3 proti žalovaným:
1. BIODROMOS, s.r.o. v likvidácii, so sídlom v Košiciach, Diamantová 1, IČO: 36 580 775, zastúpeného
BAK & Partners s.r.o., so sídlom v Bratislave, Panská 14, 2. DEVÍN, a.s., so sídlom v Košiciach,
Werferova 3, IČO: 17 312 469, 3. Benefit Leasing s.r.o., so sídlom v Košiciach, Werferova 3, IČO: 36

176 842, zastúpeného JUDr. Ing. Deziderom Jančíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Hlavná 119, v
konaní o neplatnosť právneho úkonu, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu
Košice II zo dňa 23.4.2015 č.k. 37C/157/2012-117 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením prerušil konania do

právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 33Cb/151/2011.

V dôvodoch uznesenia uviedol, že žalobca sa v konaní domáha určenia, že kúpna zmluva, ktorú dňa
16.6.2009 uzavreli žalovaní v 1. a v 2. rade a kúpna zmluva, ktorú uzavreli dňa 17.9.2009 žalovaní v 1. a
v 2. rade, predmetom ktorých boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci Z.-C., Správa katastra Košice,
kat. územie Terasa, zapísané na LV č. XXXXX a kúpna zmluva, ktorú dňa 16.1.2011 uzavreli žalovaní

v 2. a v 3. rade, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa
v obci Z.E.-C., kat. územie Terasa, zapísané na LV č. XXXXX, sú voči nemu právne neúčinné. Žalobca
na pojednávaní dňa 1.12.2014 navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania vedeného
na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 33Cb/151/2011 z dôvodu, že v tomto konaní sa rieši otázka,
či žalobca je veriteľom žalovaného v 1. rade a až podľa výsledkov tohto konania bude možné vo veci
pokračovať. Žalovaný v 1. rade nesúhlasil, nakoľko aj v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice

II pod sp.zn. 39C/97/2012, v ktorom ako účastníci vystupujú žalobca a žalovaný v 1. rade súd prvého
stupňa rozhodol o prerušení konania do skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Košice II
pod sp.zn. 33Cb/151/2011, avšak odvolací súd toto uznesenie zrušil.

Súd prvého stupňa na zdôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že v danom prípade je daný dôvod

na prerušenie konania, keďže v súvisiacom konaní sa rieši otázka majúca význam pre toto konanie.
Predmetom konania vedeného pod sp.zn. 33Cb/151/2011 je nárok žalobcu voči žalovanému v 1. rade o
zaplatenie sumy 125 254,25 eur s prísl. z dôvodu, že pôvodnému veriteľovi (spoločnosti VBC Slovakia
s.r.o., ktorá predmetnú pohľadávku postúpila na súčasného žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok)
žalovaný neuhradil cenu za dielo, a to realizáciu Wellness Centra na Diamantovej č. 1 v Košiciach v
zmysle predloženého rozpočtu v plnom rozsahu, teda zostalo mu uhradiť ešte sumu 125 254,25 eur.

Žalovaní v konaní namietali, že žalobca nie je veriteľom žalovaného v 1. rade (a teda nevznikol ani voči
nim žiaden právny vzťah), pretože zmluvou o postúpení pohľadávky nenadobudol žiadnu pohľadávku,nakoľko táto neexistuje, čoho dôkazom je aj niekoľko ďalších súdnych sporov vedených na súde
(33Cb/151/2011, 38Cb/11/2012, 39C/97/2012), v ktorých sa rieši otázka existencie, resp. neexistencie
tejto pohľadávky. S poukazom na § 109 ods. 2 súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade

bolisplnenépodmienkynaprerušeniekonania,pretorozhodoltak,akovyplývazenunciátunapadnutého
rozhodnutia.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v 1. rade z dôvodov podľa § 205

ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.
a odvolaciemu súdu navrhol, aby zrušil uznesenie a nariadil súdu prvého stupňa pokračovať v konaní,
alternatívne aby uznesenie zmenil tak, že návrh žalobcu na prerušenie konania zamietne. V dôvodoch
odvolania poukázal na nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia, keď sa súd nevyporiadal s otázkou,
či v danom prípade došlo k ukráteniu veriteľa, čo je jednou z podmienok naplnenia rozhodovania o
odporovacej žalobe. K poníženiu majetku dlžníka môže dôjsť iba a len vtedy, ak odporovaný právny

úkon nie je synalagmatický alebo ak je vzájomné plnenie nevyvážené a síce v neprospech dlžníka.
Pokiaľobjektívnenedôjdekukráteniuveriteľa,nemôžebyťodporovanýprávnyúkonurčenýzaneúčinný.
Žalovaní jednoznačne preukázali, že k predaju nehnuteľností došlo prinajmenšom za trhovú cenu, ktorá
bola stanovená znaleckým posudkom, kúpna cena bola riadne uhradená a žalovaní navyše objasnili
aj ekonomickú kauzu predaja, čo ani nebolo potrebné. Je preto nadovšetko zrejmé, že absentuje

jedna zo základných podmienok úspešnosti odporovacej žaloby, teda sú dané dôvody pre zamietnutie
žaloby. Pre toto konanie je preto úplne irelevantné, či fiktívna pohľadávka žalobcu, úhrady ktorej sa
domáha od žalovaného v 1. rade v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II pod sp.zn.
33Cb/151/2011, je nedôvodná a neexistentná, teda že absentuje aj ďalšia zo základných podmienok
úspešnostiodporovacejžaloby-existenciaveriteľskéhovzťahu.Tietopodmienkytotižmusiabyťsplnené

kumulatívne. Prerušenie konania je preto zjavne v rozpore so zásadami procesnej ekonómie - rýchlosti,
hospodárnosti a efektívnosti konania a zbytočne vzbudzuje v jeho účastníkoch právnu neistotu, keď z
aplikovateľnej právnej úpravy a priebehu konania je zrejmé, že sú dané všetky predpoklady na to, aby
žaloba bola zamietnutá. Uznesenie je navyše arbitrárne, keď je bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia
konštatované, že sú dané podmienky na prerušenie konania. Súd prvého stupňa pochybil aj tým, že

vec nesprávne skutkovo a právne posúdil. Pokiaľ je daná možnosť súdu rozhodnúť o zamietnutí žaloby,
nie je potrebné ďalej skúmať skutkový stav v iných smeroch. Súd prvého stupňa sa však nesplnením
hmotnoprávnej podmienky (ukrátenie veriteľa) nevyporiadal vôbec. To zakladá aj nesprávne právne
posúdenie veci.

Ostatní účastníci zostali v odvolacom konaní nečinní.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného v 1. rade bez nariadenia

odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., v rozsahu danom v ust. § 212 ods. 1, 3
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Vyššie citované ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie
konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné
opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber,resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie konania, riešenie tzv.
predbežnej otázky) slúžiacich k účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného
súdnehokonaniapoužije,jealepotrebnépodriadiťajzákonnejpožiadavkerýchlejaúčinnejochranypráv

účastníkov v súdnom konaní (§ 6 O.s.p.) a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv
účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je zásada hospodárnosti konania,
preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.

V danom prípade úvaha súdu prvého stupňa o prerušení konania do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 33Cb/151/2011 nevybočila z medzí a hraníc
ustanovených zákonom, nemožno preto rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorý návrhu žalobcu na
prerušenie konania vyhovel, vytknúť vecnú nesprávnosť.

Odvolací súd považuje za správnu úvahu súdu prvého stupňa, ktorý svoje rozhodnutie o prerušení
konania oprel o ten dôvod, že v súvisiacom konaní sa vedie spor o právo, z ktorého žalobca odvodzuje
svoj nárok v tomto konaní. Je zrejmé, že v konaní sa stala spornou existencia samotnej pohľadávky
žalobcu voči žalovanému v 1. rade, ktorá sa rieši v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II pod
sp.zn. 33Cb/151/2011 a ktorej vyriešenie má podstatný význam aj pre konanie pre neúčinnosť právnych

úkonov, ktoré uplatňuje žalobca v tomto konaní.

Výsledok konania, resp. konečné rozhodnutie súdu v súvisiacom konaní má podstatný vplyv a
význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci, môže podstatne zmeniť rozhodnutie súdu vo veci

samej. Navyše, pokiaľ by k rozhodnutiu o tejto podstatnej otázke (existencia pohľadávky žalobcu voči
žalovanému v 1. rade) došlo neskôr ako k rozhodnutiu v prejednávanej veci, mohlo by to spôsobiť
existenciu dôvodu na obnovu konania v zmysle ust. § 228 ods. 1 O.s.p., pokiaľ by súd v tomto
konaní riešil otázku predbežne a vyriešil by ju inak ako v spomínanom konaní. Bude preto procesne
ekonomickejšie vyčkať na rozhodnutie súdu v súvisiacom konaní a konanie prerušiť, a to aj z hľadiska

hospodárnosti konania. Vhodnejšie bude preto nepokračovať dočasne v konaní a vyčkať na právoplatné
skončenie konania, ktoré s konaním v prejednávanej veci súvisí.

K odvolacej námietke žalovaného v 1. rade, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, pokiaľ konanie

prerušil a nerozhodol vo veci samej tak, že žalobu zamietol, odvolací súd uvádza, že tak ako vyplýva
z vyššie uvedeného aplikácia ust. § 109 ods. 2 písm. c/ na daný prípad závisela od úvahy súdu a tak
ako bolo už konštatované vyššie, odvolací súd uzavrel, že táto úvaha nevybočila z medzí a hraníc
stanovených zákonom, preto nemožno rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorý prerušil konanie tak, ako
vyplýva z výroku jeho rozhodnutia, vytknúť vecnú nesprávnosť.

K odvolacej námietke žalovaného v 1. rade, ktorý poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 20.3.2014 č.k. 3Co/540/2013-82, ktorým bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Košice II zo
dňa 22.8.2013 č.k. 39C/97/2012-63 a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie odvolací súd

dodáva, že z jeho odôvodnenia vyplýva, že dôvodom zrušenia uznesenia a vrátenia veci súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie bolo v súlade s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. to, že z návrhu žalobcu bez
pochýb nevyplynulo, čoho sa vo veci domáha, pričom ide o taký nedostatok, pre ktorý nemožno v konaní
pokračovať. Nesprávny bol preto postup súdu prvého stupňa, pokiaľ prerušil konanie bez toho, aby
najskôr vyzval žalobcu postupom podľa § 43 O.s.p. na odstránenie neúplnosti návrhu na začatie konania

a až následne posúdil, či nie je dôvod na prerušenie konania.

Ako vyplýva z týchto záverov, rozhodnutie odvolacieho súdu v tomto smere nemá žiaden vplyv na
rozhodnutie v prejednávanej veci.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správne.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.