Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. september 2020

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 4C/65/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418205276
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozefína Králová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2020:1418205276.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred sudkyňou JUDr. Jozefínou Královou, v právnej veci žalobca:

Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie č.1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603
XXX proti žalovaný: C. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. 1, XXX XX F. o zaplatenie 215,88 Eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 215,88 Eur, úrok z omeškania
vo výške 5,00% ročne zo sumy 215,88 Eur od 20.11.2018 do zaplatenia na účet L
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 1405, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Súd o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.11.2018 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 215,88 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy

215,88 Eur od podania žaloby do zaplatenia. Žalobca žalobný návrh odôvodnil tým, že žalobca je
výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku o výmere 16m2, zapísaného na Liste vlastníctva č.
XXXX, parc. č. XXXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria, nachádzajúceho sa na ul.
J.C. Q. v F., k.ú. W. mesto. Na predmetnom pozemku je umiestnená stavba - garáž so súp. č. XXX,
ktorá je zapísaná na LV č. XXXX, ktorej vlastníkom je žalovaná v podiele 5/12. Žalovaná užíva vyššie
uvedený pozemok žalobcu bez platne uzatvorenej nájomnej zmluvy. Za jeho užívanie v období od
19.01.2016-30.09.2018 nezaplatila žiadnu úhradu, v dôsledku čoho došlo zo strany žalovanej v súlade

s § 415 ods. 1 Občianskeho zákonníka k bezdôvodnému obohateniu. Žalobca sa domáha vydania
bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu v celkovej výške 215,88 Eur za
obdobie od 19.01.2016 -19.01.2018 sumu 160,00 Eur, od 20.01.2018 - 31.01.2018 sumu 2,52 Eur a za
obdobieod01.02.2018-30.09.2018sumu53,36Eur.Výškabezdôvodnéhoobohateniažalobcaurčilako
výšku obvyklého nájomného zisteného podľa Rozhodnutia č. 33/2015 primátora hl. mesta SR, ktorým
sa ustanovujú ceny prenájmov, ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno( účinnosť od 01.01.2016)
je stanovená cena nájmu pozemku pod objektom stavby garáže v danej lokalite vo výške 12 Eur/m2/

rok t.j. 12,- Eur x16m2/ podiel 5/12 = 80 Eur/rok.

2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila s tým, že nárok žalobcu nepovažuje za oprávnený čo do dôvodov
ani čo do výšky. Budova hromadných garáží na ul. J. C. Q. bola postavená ako integrálna súčasťsídliska a pôvodne bola v štátnom vlastníctve. jednotlivé nebytové priestory (garážové boxy) prenajímal
občanom vtedajší I. podnik bytového hospodárstva F. K.. Po spoločenských zmenách v r. 1989 prešla
predmetná budova v zmysle zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí do vlastníctva hlavného mesta F.,

ktoré ju zverilo do správy mest. časti F. - W. Y.. Dňom účinnosti zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov dňa 16.06.1998 bol schválený predaj garážových boxov do vlastníctva ich
vtedajších nájomcov. Na predmetnú budovu sa jednoznačne vzťahuje zák. č 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov.

3. Žalobca k vyjadreniu žalovanej sa vyjadril s tým, že žalovaná v odpore uvádza, že nárok žalobcu
nepovažuje za oprávnený ani z hľadiska dôvodov ani z hľadiska výšky požadovanej sumy. Ďalej
žalovaná uvádza, že tvrdenie žalobcu, že užíva pozemok par. č. XXXXX/XX, k. ú. W. Y. údajne bez
právneho dôvodu nezodpovedá skutočnosti a odvoláva sa na existenciu zákonného vecného bremena.
Popierame tvrdenia žalovanej a na popretie skutkových tvrdení žalovanej a poukázal, že žalobca aktívnu
legitimáciu v spore opiera o skutočnosť, že je a aj počas celého žalovaného obdobia bol vlastníkom

pozemku - pare. č. XXXXX/XX o výmere 16 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, ktorý sa
nachádza na ulici J. C. Q. v F., katastrálne územie W. Y.. Na tomto pozemku je umiestnená stavba -
garáž so súpisným č. XXX, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX a žalovaná je vlastníkom v
podiele 5/12. Žalovaná teda užíva pozemok v podiele 5/12, ktorého výlučným vlastníkom je žalobca
bez akéhokoľvek právneho titulu. S poukazom na skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovanou nikdy

nebola uzatvorená nájomná zmluva alebo iný právny titul, ktorý by žalovanú oprávňoval na užívanie
predmetného pozemku, je jednoznačné, že sa zo strany žalovanej jedná o bezdôvodné obohatenie. V
tomto prípade ide o plnenie bez právneho dôvodu, ktoré je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného
obohatenia založenou na tom, že medzi zúčastnenými subjektmi od počiatku chýba právny vzťah
zakladajúci nárok na plnenie. Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie

určitejmajetkovejhodnotyzostranyžalovanej.Majetkovúhodnotuvuvedenomzmyslezískajú(obohatia
sa) nielen tí. ktorým sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj tí, ktorým sa neznížili aktíva tak, ako by
sa im znížili v prípade, ak by existoval právny dôvod plnenia - ich majetkový stav by sa zmenšil, pretože
za prijímané plnenie by museli riadne a včas poskytovať náhradu. Oprávnenia žalobcu ako vlastníka
pozemku, vyplývajúce z ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka, sú obmedzené právami žalovanej

ako vlastnícky stavby v podiele 5/12. V dôsledku toho je žalobca povinný strpieť, aby pozemok užívala
žalovaná. Zo žiadneho zákonného ustanovenia však nevyplýva povinnosť žalobcu strpieť bezplatné
užívanie tohto pozemku. Ak v danom prípade žalovaná nemá iný právny dôvod na užívanie pozemku
žalobcu, než zákonom danú všeobecnú povinnosť strpieť toto užívanie pre potreby iných vlastníkov, je
povinná žalobcovi za to poskytnúť náhradu. Ak túto svoju povinnosť riadne neplní, obohacuje sa tým

na úkor žalobcu. Ako bolo uvedené v žalobnom návrhu bezdôvodného obohatenia za žalované obdobie
bola určená v súlade s rozhodnutím primátora č. 33/2015, ktorým sa stanovujú ceny prenájmov a ceny
predbežnej odplaty za vecné bremeno - 12,00 Eur/ m2/ rok. Táto suma predstavuje výšku obvyklého
nájomného (v rozhodnom období) za pozemky, ktoré sa nachádzajú v danej lokalite. Žalovaná v
podanom odpore uvádza, že na predmetnej parcele sa nachádza stavba hromadných radových garáží

(garážový dom), v ktorej vlastní jeden garážový box. Podľa jej názoru tvorí predmetná stavba jeden
funkčný celok s bytovými domami L. č. 2, 4, X a vzhľadom na uvedenú skutočnosť sa na predmetnú
stavbu vzťahuje zákon č. 182/1993 Z. z, o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len "zákon
č. 182/1993 Z. z."), a to v zmysle ustanovenia § 24 tohto zákona. Poukázal, že z dikcie zákona č.
182/1993 Z. z. je zrejmé, že sa tento zákon vzťahuje na byty a nebytové priestory v bytovom dome, a

to na vlastníctvo bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto
bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a
práva k pozemku. Príslušné ustanovenia tohto zákona však nie je, podľa nášho názoru, možné aplikovať
na predaj pozemku pod stavbou garáže, ktorá má pridelené samostatné súpisné číslo a je postavená
na samostatnej parcele, pričom sa jej vlastníctvo neviaže na vlastníctvo bytu a nebytového priestoru v

bytovom dome. Ustanovenia § 23 a § 24 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. upravujú práva k pozemku vo
vzťahu k príslušnému spoluvlastníckemu podielu na pozemku a na priľahlom pozemku prislúchajúcemu
k vlastníctvu bytu alebo nebytového priestoru v dome. Na základe uvedeného a skutočnosti, že v tomto
prípade ide o stavbu garáže s vlastným súpisným číslom, postavenú na samostatne označenej parcele
a taktiež skutočnosť, že vlastníci jednotlivých garáží nie sú podielovými spoluvlastníkmi garáží, nie je

možné, v tomto prípade, previesť do ich vlastníctva príslušný spoluvlastnícky podiel podľa zákona o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Občianske združenie Garáže JCH, J. C. H. Q. č. XX, F., K.:
XX XXX XXX, ako správca objektu hromadných garáží na ulici J. C. Q., podalo dňa 28.05.2018 na
Okresný úrad F., katastrálny odbor návrh na vykonanie záznamu vecného bremena podľa § 23 ods. 5zákona č. 182/1993 Z. z. spočívajúceho v práve stavby na pozemkoch registra C KN parcela č. XXXXX/
X až XXXXX/XX, XXXXX/XX až XXXXX/XX, XXXXX/XX až XXXXX/XX, XXXXX/XX až XXXXX/XX,
XXXXX/XX, XXXXX/XX a XXXXX/XX, ktoré sú evidované na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne

územie W. Y. v prospech žalobcu a to v podiele 1/1. Listom zo dňa 20.06.2018 oznámil Okresný
úrad F., katastrálny odbor tomuto občianskemu združeniu, že po preskúmaní priloženého spisového
materiálu v zmysle § 36 katastrálneho zákona, § 23, § 24 zákona č. 182/1993 Z. z. priložený spisový
materiál nespĺňa podmienky na vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností nakoľko na predmetných
pozemkochsanachádzajúsamostatnégarážespridelenýmirôznymisúpisnýmičíslami,ktorésúvedené

na jednotlivých listoch vlastníctva, t. j. na každú garáž samostatne a nie jeden list vlastníctva na jednu
stavbu s jedným súpisným číslom, v ktorej sa nachádzajú hromadné garáže (garážové boxy), resp.
nebytové priestory s určenými spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a zariadeniach stavby
a taktiež aj skutočnosť, že tieto samostatné garáže sú postavené na samostatných neusporiadaných
pozemkoch, nejedná sa o budovu s charakterom bytového domu, nevzťahuje sa na ne § 23 ods. 5
zákona č. 182/1993 Z. z. Žalobca sa so žiadosťou o metodické usmernenie vo veci prevodu vlastníctva

pozemkov podľa zákona č. 182/1993 Z. z. obrátil aj na ministerstvo financií. V liste ministerstva financií
zo dňa 16.07.2018 je uvedené, že samostatné garáže, aj keď tvoria radovú zástavbu, nie je možné
subsumovať do kategórie budov, ktoré síce nemajú charakter bytového domu. ale zákon o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov sa na nich vzťahuje primerane. V prípade upravenom v § 24 ods. 1
tohto zákona ide o budovu, ktorá síce nie je bytovým domom, ale jednotlivé byty a nebytové priestory v

budove sú vo vlastníctve individuálnych majiteľov a spoločné časti a spoločné zariadenia tejto budovy
sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v tejto
budove. Garáž, ktorá je samostatnou nehnuteľnosťou, aj keď je súčasťou radovej zástavby, nespĺňa
definičné znaky takejto budovy, preto podľa názoru ministerstva financií v danom prípade k pozemku
pod stavbou právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov a

nebytových priestorov nevzniklo. Vychádzajúc z obsahu § 23 zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov nemá téza generálnej platnosti aplikácie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na
akúkoľvek budovu s neusporiadaným zastavaným pozemkom oporu ani v predpokladanom úmysle
zákonodarcu, ktorým je jednoznačne úprava práv k neusporiadanému pozemku v prípade prevodu bytov
a nebytových priestorov v bytovom dome na nájomcu z majetku pôvodného vlastníka bytového domu. V

závere žalovaná uvádza, že aj rozhodnutie primátora č. 33/2015, ktorým sa stanovujú ceny prenájmov
a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno obsahuje v prípade verejne prístupných plôch výrazne
nižšiu sadzbu 0,5 Eur Eur/m2/rok. Žalovaná neuvádza, ktorú položku z predmetného rozhodnutia má
na mysli, avšak uvádzame, že v prípade predmetného pozemku sa nejedná o verejne prístupnú plochu
a v prípade, že žalovaná vychádzala z položky 191b, tak v tomto prípade sa jedná o "prídomovú zeleň -

verejnosti prístupná" a to nie je prípad predmetného pozemku zaťaženého stavbou garáže. S ohľadom
na vyššie uvedené skutočnosti žalobca v plnom rozsahu trvá na podanej žalobe zo dňa 14.11.2018,
ktorá bola Okresnému súdu F. IV doručená dňa 20.11.2018.

4. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu zo dňa 14.05.2019 s tým, že tvrdenie žalobcu, že na jeho
pozemku pare. č. XXXXX/XX "je umiestnená stavba - garáž so súpisným číslom XXX... a žalovaná
je jej vlastníkom v podiele 5/12" nezodpovedá skutočnosti. Jej garažovací box v hromadnej garáži
na ul. J. C. Q. XX nikdy nemal a nemá pridelené súpisné číslo a nie je teda samostatnou stavbou,
ako nesprávne tvrdí žalobca. Príslušný stavebný úrad vydal dňa 06.03.2019 potvrdenie o existencii

stavby hromadnej garáže so 69 parkovacími miestami na ul. J. C. Q. s evidenčnými číslami XXX-
XXX/X, ktoré jednoznačne potvrdzuje, že sa jedná o hromadnú garáž so 69 parkovacími miestami a
nie o 69 samostatných stavieb garáží. Aj Okresný úrad F., katastrálny odbor, medzičasom konštatoval
nesúlad údajov v súbore popisných informácií katastra a doplnil zápis na LV č.XXXX o poznámku,
že číslo XXX je evidenčným číslom a nie súpisným číslom stavby. Podotýkam, že evidenčné čísla

sa v minulosti prideľovali všetkým garážam bez ohľadu na to, či sa jednalo o samostatnú garáž,
garažovací box v bytovom dome, alebo garažovací box v nebytovom dome [v budove hromadných
garáží]. Poukázala že žalobca teda opiera žalobu aj svoje vyjadrenie doručené súdu 16.05.2020 o
nesprávnu domnienku, že môj garažovací box je samostatnou stavbou - čo nezodpovedá skutočnosti,
pretože tento je iba jedným z cca 70 nebytových priestorov v budove hromadných garáží. Žalobca zjavne

opiera túto svoju domnienku o nesprávny zápis v katastri nehnuteľností z roku 1994, ktorý vznikol na
základe zmätočnej žiadosti príspevkovej organizácie žalobcu (F. W. mesto) o zápis garáží do katastra
nehnuteľností - viď zbierka listín V. nehnuteľností, položka Výkazu zmien č. XXX/XX. Zápis garáží do
katastra sa vykonával viac než rok po nadobudnutí účinnosti zákona 182/1993 Z. z. takže je evidentné,že žalobca (resp. jeho príspevková organizácia konajúca v jeho mene] mal postupovať v súlade
s citovaným zákonom. Podotýkam, že zápis stavby do katastra nehnuteľností sa vykonáva formou
záznamu, ktorý je iba evidenčným úkonom katastra a nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práv

k nehnuteľnostiam. Hodnovernosť uvedeného zápisu vyvracajú všetky relevantné dokumenty k danej
stavbe - Projektová dokumentácia stavby, Technická správa elektrickej inštalácie, Zápisnica o odovzdaní
a prevzatí dokončenej stavby, Rozhodnutie o uvedení stavby do trvalého užívania ako aj Potvrdenie
stavebného úradu o existencii stavby. V prípade akýchkoľvek pochybností navrhujem, aby súd ustanovil
znalca z odboru stavebníctva a dal mu posúdiť charakter predmetnej stavby. Ku svojmu vyjadreniu

žalobca priložil Oznámenie Okresného úradu z 20.6.2018, ktoré však tiež vychádza z vyššie uvedenej
nesprávnej domnienky, keď sa v ňom uvádza "Nakoľko na predmetných pozemkoch sa nachádzajú
samostatné garáže s pridelenými rôznymi súpisnými číslami...". Rovnako aj stanovisko Ministerstva
financií zo dňa 16.07.2018 vychádza z tej istej nesprávnej domnienky: "Samostatné garáže, aj keď
tvoria radovú zástavbu..." Keďže v prípade budovy hromadných garáží na ul. J. C. Q. evidentne nejde
o 69 samostatných stavieb, ale o jednu nebytovú budovu hromadných garáží (garážový dom), obidve

tieto stanoviská vychádzajú z nesprávne zisteného skutkového stavu. Na základe vyššie uvedenej
nesprávnej domnienky žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že príslušné ustanovenia zákona 182/1993
Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov" ...nie je podľa nášho názoru možné aplikovať na predaj
pozemku pod stavbou garáže, ktorá má pridelené samostatné súpisné číslo... ." Opakovane chcem
zdôrazniť, že v mojom prípade nejde o samostatnú stavbu garáže ale o nebytový priestor ktorý nikdy

nemal, nemá a v zmysle platnej legislatívy ani nemôže mať pridelené súpisné číslo (čo medzičasom
potvrdil aj Okresný úrad keď doplnil poznámku na LV číslo XXXX že číslo XXX je evidenčné číslo a
nie súpisné číslo). Skutočnosť, že sa jedná (a vždy jednalo) o nebytový priestor dokazuje aj Výpočtový
list úhrady za užívanie nebytových priestorov z 29.12.1967, vystavený vtedajším správcom garážového
domu, t.j. I. BA K.. Z predmetného výpočtového listu vyplýva, že budova hromadných garáží bola od

počiatku vybavená ústredným kúrením, čo takisto vylučuje domnienku, že by sa jednalo o samostatné
stavbygaráží.Podotýkam,žezákon182/1993savzmyslejehoust.§24vzťahujenielennabytovédomy,
ale takisto aj na iné budovy ktoré nemajú charakter bytového domu. Podľa judikátu Najvyššieho súdu
SR č. 2 Cdo 71/2010 "by sa mali ustanovenia tohto zákona vzťahovať aj na iné budovy, ktoré neslúžia
na bývanie, alebo na tento účet slúžia len v malom rozsahu. Môže ísť o rôzne podnikateľské centrá, kde

sú nebytové priestory vo vlastníctve rôznych vlastníkov, garážové domy ( tzv. hromadné garáže ) a pod.
Podstatou však je, aby tieto budovy mali spoločné časti, spoločné zariadenia, spoločný pozemok pre
všetkýchvlastníkovatítovlastnícibynanichmaliurčitýspoluvlastníckypodiel(§2ods.2).Zuvedeného
možno vyvodiť, že relevantnou skutočnosťou, ktorou sa bolo treba pri zistení skutkového stavu a z neho
vyplývajúceho právneho záveru zaoberať, bol charakter nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza predmetný

nebytový priestor a účel, ktorému od svojej výstavby slúžil a slúži aj v súčasnosti."
Existencia spoločných častí a spoločných zariadení v budove hromadných garáží na ul. J.C. Q. je
nepochybná a ako dôkaz navrhujem vypracovanie znaleckého posudku príp. vykonanie obhliadky na
mieste. V zmysle ust. § 2 ods. 4 zákona 182/1993 Z. z. sa spoločnými časťami rozumejú časti domu
nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, obvodové múry, priečelia,

vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie. Je nepochybné, že predmetný
garážový dom, ktorý bol postavený ako jedna budova technológiou liateho betónu, uvedenými
spoločnýmičasťamidisponuje.Vzmysleust.§2ods.5cit.zákonasaspoločnýmizariadeniamirozumejú
zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade,
ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú priamo zo zákona vodovodné, teplonosné,

kanalizačné a elektrické prípojky, pričom je jednoznačne preukázateľné, že celý garážový dom má pre
každú z uvedených inžinierskych sietí iba jednu spoločnú prípojku. Podotýkam, že aj Zmluva o výkone
správy z 28.09.2006, ktorú som súdu predložila v prílohe odporu proti platobnému rozkazu, obsahuje v
jej či. III. popis spoločných častí a spoločných zariadení ktoré má správca spravovať. V zmysle ust. §
13 cit. zákona je s vlastníctvom nebytového priestoru nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných

častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k
pozemku, pričom podľa ust. § 5 ods. 1 písm. b) cit. zákona je veľkosť spoluvlastníckeho podielu vlastníka
bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu,
na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku kogentne určená podielom
podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a

nebytových priestorov v dome. Vzhľadom na ust. § 9 ods. 2 zákona 182/1993 Z. z. opakovane namietam
moju pasívnu legitimáciu v tomto spore, keďže žalobca uplatňuje údajné bezdôvodné obohatenie vo
výške plnej sumy nájomného za pozemok par. č. XXXXX/XX iba voči vlastníkovi jedného nebytového
priestoru a nie voči všetkým vlastníkom nebytových priestorov v budove hromadných garáží. Uviedla,že platnosť zákona 182/1993 Z. z. na budovy hromadných garáží rešpektuje aj sám žalobca - ako
dôkaz predkladám Materiál na rokovanie Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy dňa
27.02.2013, v ktorom sú uvedené viaceré budovy hromadných garáží na území mesta. V predmetnom

materiáli žalobca výslovne uvádza aj existenciu zákonného vecného bremena v zmysle ust. § 23 ods.
5 zákona 182/1993 Z. z. Pokiaľ vlastník stavby nebol ku dňu účinnosti zákona 182/1993 Z. z. [t.j. k
1.9.1993) vlastníkom pozemkov zastavaných stavbou, vzniklo dňom účinnosti tohto zákona, v zmysle
jeho ust. § 23 ods. 5 priamo zo zákona právo zodpovedajúce vecnému bremenu, oprávňujúce vlastníkov
nebytových priestorov užívať pozemky zastavané touto stavbou. Vzhľadom na to neobstojí tvrdenie

žalobcu, že údajne užívam jeho pozemok "bez akéhokoľvek právneho titulu", ani jeho tvrdenie o mojom
údajnom "bezdôvodnom obohatení", ako som to už podrobne uviedla v mojom odpore proti platobnému
rozkazu. Namietala aj spôsob určenia výšky obvyklého nájomného žalobcom, keď sa tento snaží svoje
subjektívne rozhodnutie o sadzbách nájomného (ktoré výrazne prevyšuje trhové ceny v danej lokalite a
ktoré vlastníci garáží odmietajú akceptovať) použiť ako podklad pre určenie obvyklého nájomného pre
vyčíslenie údajného bezdôvodného obohatenia. Takýto postup nemá žiadnu oporu v zákone, pričom

chcem zdôrazniť, že aj sám žalobca v danej lokalite fakturuje rôzne sadzby nájomného. Ako dôkaz
prikladám faktúru žalobcu č. 21880200077, kde žalobca za pozemok o výmere 18 m2 pod garážou na
S. fakturoval jej vlastníkovi sumu 29,87 Eur za rok, t.j. iba 1,66 Eur/m2 ročne. Pritom vlastníci garáží
na S. sú výlučnými užívateľmi daných pozemkov, zatiaľ čo v prípade garáží na ul. J. C. Q. sú garáže
umiestnené 3,10 m pod úrovňou terénu (čo jednoznačne vyplýva z projektovej dokumentácie stavby) a

pozemok je využívaný širokou verejnosťou ako prístupová komunikácia. Pozemok pare. č. 11921/17 je
preto nepochybne verejne prístupnou plochou, slúžiacou ako prístupová komunikácia k bytovým domom
L. X - ako podrobne uviedla v odpore proti platobnému rozkazu. Vzhľadom na uvedené by sadzba
nájomného v takomto prípade mala zodpovedať iným prípadom verejnosti prístupných pozemkov, t.j.
0,50 Eur/m2 ročne. Považuje žalobu za nedôvodnú v celom rozsahu a žiada, aby ju súd zamietol.

5. Podľa ust. § 219 ods. 3 zák.č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok v platnom znení, vo veciach,
v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej
päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6. Podľa ust. § 219 ods. 4 zák.č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok v platnom znení, len čo súd
vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

7. Podľa ust. § 297 písm. b/ zák. č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok v platnom znení, Súd na
prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur.

8. Súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) zák. č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len C.s.p.),
nakoľko ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné
a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený
minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 23.09.2020 (§ 219 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 300 C.s.p.).

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa so žalobou a listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť
spisu, najmä: čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, výpis z listu vlastníctva č.XXXX, výzva zo
dňa 11.01.2018, list žalobcu zo dňa 22.01.2018, zo dňa 21.05.2018, rozhodnutie č. 33/2015, stanovisko

občianskehozdruženiaGarážeJCH,J.C.Q.,zodňa06.06.2018,zodňa20.08.2018,zodňa27.08.2018,
zápisnica o odovzdaní a prevzatí dokončených prác zo dňa 05.02.1965, Zmluva o výkone správy zo
dňa 01.01.2007, Rozhodnutie - povolenie na trvalé užívanie garáži zo dňa 16.07.1964, Oznámenie o
nezapísateľnosti stavby na pozemkoch registra C KN parc. XXXXX/XX zo dňa 20.06.2018, list - prevod
pozemkov zo dňa 16.07.2018 Potvrdenie o existencií stavby, Technická správa elektrickej inštalácie,

Oznámenie o evidenčnej zmene v katastrálnom operáte, Zbierka listín katastra nehnuteľností - položka
výkazu zmien 451/94, Výpočtový list úhrady za užívanie nebytových priestorov, Materiál na rokovanie
Mestského zastupiteľstva, Faktúra žalobcu č. 21880200077, Fotografia budovy hromadných garáží na
ul. J. C.. a zistil nasledovný skutkový stav :10. Z Listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. W. súd má preukázané, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti
pozemku parc. číslo XXXXX/XX . o výmere 16 m2 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie. Právny

vzťah k stavbe na pozemku XXXXX/XX je evidovaný na liste vlastníctva číslo XXXX.

11. Z Listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. W.o, okres F.úd má preukázané, že žalovaná je vlastníčkou v podiele
5/12 samostatne stojacej garáže súp. č. XXX. na parc. číslo XXXXX/XX. a právny vzťah k parcele na
ktorej leží stavba XXX nie je evidovaný na liste vlastníctva.

12. Žalobca listom zo dňa 11.01.2018 žalovanej zaslal výzvu na úhradu za užívanie pozemku parc.
číslo XXXXX/XX vo výmere 16 m2, na ktorom je umiestnená stavba - garáž so súp. č. XXX, ktorej je
vlastníčkou žalovaná v podiele 5/12. Vyzval žalovanú na úhradu za obdobie dvoch rokov spätne odo dňa
doručenia výzvy vo výške 160,00 Eur. Súčasne žalovanú vyzval na úhradu za užívanie pozemku pod
stavbou garáže v pravidelných mesačných splátkach vo výške 8,00 Eur mesačne a to vždy najneskôr

k 15. dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca na účet žalobcu. Žalovaná výzvu zo dňa 11.01.2018
osobne prevzala dňa 18.01.2018. Za účelom majetkoprávneho usporiadania vzťahu k pozemku pod
stavbou. V prílohe žalobca žalovanej zaslal návrh Zmluvy o nájme pozemku. Žalovaná výzvu zo dňa
11.01.2018 osobne prevzala dňa 18.01.2018.

13. Z Oznámenie o nezapísateľnosti vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam Okresného úradu
Bratislava, katastrálny odbor, ktorý prijal dňa 28.05.2018 pod číslom záznamového konania A. od
Občianske združenie J. ako správcu objektu hromadných garáží na - ulici J. C. Q., v zmysle § 35 zákona
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(ďalej len "katastrálny zákon"), návrh na vykonanie záznamu vecného bremena podľa § 23 ods.5 zákona

č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len
"bytový zákon") spočívajúce v práve stavby na pozemkoch registra C KN parc. č..toré sú evidované na
liste vlastníctva (ďalej len "LV") č. XXXX katastrálne územie (ďalej len "k. ú.") NI.o v prospech
Hlavné mesto SR Bratislava v podiele 1/1. Ako dôvod sa uvádza, že jednotlivé garážové boxy v objekte
hromadných garáží boli prevedené do vlastníctva nájomcov v r. 2000, pričom predmetné pozemky neboli

v tom čase evidované na liste vlastníctva a preto nebolo k nim vyznačené vecné bremeno vzniknuté
v zmysle ustanovenia § 23 ods. 5 bytového zákona. Po preskúmaní priloženého spisového materiálu
v zmysle §§36 katastrálneho zákona, §§ 23, 24 bytového zákona sme dospeli k záveru, že priložený
spisový materiál nespĺňa podmienky na vykonanie zápisu do KN. V zmysle § 36 katastrálneho zákona
"1) okresný úrad posúdi, čí je predložená verejná listina bez chýb vpísaní alebo počítaní a bez iných

zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona. 2) Ak je verejná listina alebo iná
listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykonaná záznam do katastra.
Podľa § 23 ods. 5 bytového zákona "ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, More sa zapíše do katastra nehnuteľnosti."
Podľa § 24 ods. 1 bytového zákona "ustanovenia tohto zákona týkajúce sa bytového domu sa vzťahujú

aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu, ak je v nich najmenej jedna tretina podlahovej
plochy určená na bývanie a majú najmenej štyri byty. Ustanovenia tohto zákona sa primerane vzťahujú
aj na iné budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu s Výnimkou §7, 7a, 7b, 7c a 7d, §29
a 29a ods. 1: na správcu týchto budov sa nevzťahuje osobitný predpis. Nakoľko na predmetných
pozemkochsanachádzajúsamostatnégarážespridelenýmirôznymisúpisnýmičíslami,ktorésúvedené

na jednotlivých listoch vlastníctva, t.j. na každú garáž samostatne a nie jeden list vlastníctva na jednu
stavbu s jedným súpisným číslom, v ktorej sa nachádzajú hromadné garáže (garážové boxy), resp.
nebytové priestory s určenými spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a zariadeniach stavby,
nie je možné na takúto stavbu, resp. stavby aplikovať príslušné ustanovenia bytového zákona. Bytový
zákon upravuje práva k pozemkom, ktoré nie sú vo vlastníctve vlastníka bytového alebo nebytového

domu, pričom jeho ustanovenia presne definujú, kedy sa jedná o bytový a kedy o nebytový dom, t. j.
kedy k pozemkom, ktoré nie sú vysporiadané vo vlastníctve vlastníka bytového alebo nebytového domu
vzniká právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Keďže v tomto prípade sa jedná o samostatné garáže,
ktorésúpostavenénasamostatnýchneusporiadanýchpozemkoch,OkresnýúradBratislava,katastrálny
odbor má za to; že sa na ne nevzťahuje § 23 ods. 5 bytového zákona, nakoľko sa nejedná o budovu

s charakterom bytového domu. Vysporiadanie užívateľských alebo vlastníckych práv k pozemkom pod
stavbou, resp. jednotlivými stavbami, je potrebné riešiť inými právnymi prostriedkami (kúpne zmluvy a
iné). Na základe vyššie uvedeného. Okresný úrad F., katastrálny odbor považuje návrh Občianskeho
združenia J. na zápis vecného bremena zo dňa 28.05.2018 v danej podobe za neopodstatnený anezapísateľný do operácie KN a po doručení tohto listu ho vyradí z poradia prijatých listín na zápis
do KN. Okresný úrad F., katastrálny odbor odporúča vlastníkom garáži na pozemkoch registra C KN
parc. č. XXXXX/X až XXXXX/XX, XXXXX/XX až XXXXX/XX, XXXXX/XX až XXXXX/XX, XXXXX/XX až

XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX a XXXXX/XX . užívateľské práva k predmetným pozemkom riešiť
inými právnymi prostriedkami.

14. Z vyjadrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky o metodické usmernenie vo veci prevodu
vlastníctva pozemkov podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve

bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o vlastníctve bytov"). Súd
má preukázané, že oslovovaní vlastníkmi garáži umiestnených na pozemkoch vo vlastníctve hlavného
mesta SR Bratislava, pričom ide o garáže pod bytovými domami alebo samostatné garáže tvoriace
radovú zástavbu. Garáže, ktoré sa nachádzajú pod bytovým domom a sú jeho súčasťou, sa spravujú
právnym režimom bytového domu. Ak pri prevode bytov, nebytových priestorov a garáží nebol možný
aj prevod príslušnej časti zastavaného a priľahlého pozemku podľa § 23 ods. 1 zákona o vlastníctve

bytov, pretože vlastník bytového domu nebol vlastníkom pozemku, vzniklo podľa § 23 ods. 5 zákona o
vlastníctve bytov právo zodpovedajúceho vecnému bremenu. Samostatne garáže, aj keď tvoria radovú
zástavbu, nie je možné subsumovať do kategórie budov, ktoré síce nemajú charakter bytového domu,
ale zákon o vlastníctve bytov sa na nich vzťahuje primerane. V prípade upravenom v § 24 ods. 1 zákona
o vlastníctve bytov ide o budovu, ktorá síce nie je bytovým domom, ale jednotlivé byty a nebytové

priestory v budove sú vo vlastníctve individuálnych majiteľov a spoločné časti a spoločné zariadenia tejto
budovy sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v tento budove. Garáž, ktorá je samostatnou nehnuteľnosťou, aj keď je súčasťou radovej zástavby,
nespĺňadefiničnéznakytakejtobudovy,pretopodľavášhonázorunevzniklovdanomprípadekpozemku
pod stavbou právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov.

Právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov mohlo vzniknúť
len v zákonom ustanovenom prípade, teda len v prípade vlastníka bytového domu, ktorý prevádza
byty alebo nebytové priestory v bytovom dome, ale nie je vlastníkom zastavaného pozemku. V záujme
nerušeného užívania prevedených bytov zákon umožnil riešiť užívateľské vzťahy k pozemku formou
práva zodpovedajúceho večnému bremenu. Vychádzajúc z obsahu § 23 zákona o vlastníctve bytov

nemá téza generálnej platnosti aplikácie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu na akúkoľvek
budovu s neusporiadaným zastavaným pozemkom oporu ani v predpokladanom úmysle zákonodarcu,
ktorým je jednoznačne úprava práv k neusporiadanému pozemku v prípade prevodu bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome na nájomcu z majetku pôvodného vlastníka bytového domu.

15. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Predmetom konania je bezdôvodné obohatenie za užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu za
obdobie od 19.01.2016 - 19.01.2018 sumu 160,00 Eur, od 20.01.2018 - 31.01.2018 sumu 2,52 Eur a za
obdobie od 01.02.2018 - 30.09.2018 sumu 53,36 Eur t.j. spolu 215,88 Eur. Predmetom konania je právo
žalobcu, ktoré vyplýva z užívania predmetných pozemkov žalovaným bez právneho titulu.

17. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku
o výmere 16m2, zapísaného na Liste vlastníctva č. XXXX, parc. č. XXXXX/XX, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvoria, nachádzajúceho sa na ul. J. C. Q.. Na predmetnom pozemku je umiestnená stavba
- garáž so súp. č. XXX., ktorá je zapísaná na LV číslo XXXX, ktorej vlastníkom je žalovaná v podiele
5/12. Na základe listinných dôkazov súd mal preukázané, že Žalovaný užíva vyššie uvedený pozemok

žalobcu bez platne uzatvorenej nájomnej zmluvy, a zo strany žalovaného došlo v súlade s § 415 ods.
1 Občianskeho zákonníka k bezdôvodnému obohateniu. Výška bezdôvodného obohatenia ako výšku
obvyklého nájomného zisteného podľa Rozhodnutia č. 33/2015 primátora hl. mesta SR, ktorým sa
ustanovujú ceny prenájmov, ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno( účinnosť od 01.01.2016) jestanovená cena nájmu pozemku pod objektom stavby garáže v danej lokalite vo výške 12 Eur/m2/rok
t.j. 12,- Eur x16m2/ podiel 5/12 = 80 Eur/rok. Vzhľadom k tomu súd vo veci rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku I. tohto rozsudku.

18. Súd obranu žalovaného vyhodnotil ako irelevantnú, nakoľko vo vyjadreniach a predložených
listinných dôkazov nebolo preukázané nadobudnutie vlastníctva k pozemku parc. č. XXXXX/XX o
výmere 16 m2. Súd poukazuje, že právny vzťah k predmetnej parcele na ktorej leží stavba - garáž, súp.
číslo XXX (vlastníctvo žalovaného v podiele 5/12) zapísaná na LV číslo XXXX nie je evidovaný. Súd

poukazuje na vyjadrenia pod bodom č. 13 a 14.

19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške
náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom
súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti

odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP):

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.