Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. marec 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/71/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4407207305
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4407207305.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v exekučnej veci
oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005,
proti povinnému: V. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XX, o vymoženie 232,36 eura s príslušenstvom, o
odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 24. septembra 2019

č. k. 14Er/555/2007-19 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Rozhodnutie po právnej stránke
odôvodnil ustanoveniami § 243h ods. 1, § 57 ods. 1 písm. b), § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku, § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch a uviedol, že pôvodný oprávnený Slovenská republika -

Krajské riaditeľstvo PZ v Nitre, Piesková ulica 32, Nitra, IČO: 00 735 809 sa návrhom na vykonanie
exekúcie zo dňa 24. 04. 2007 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na sumu 232,36 eura a trov
exekúcie na základe exekučného titulu - Rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. p.: ORP-P-1129/
DI-B-2006 zo dňa 18. 09. 2006, ktorý vydalo ODI PZ Nové Zámky, a ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 03. 10. 2006 a vykonateľnosť 19. 10. 2006. Poverením súdu prvej inštancie 5404-015502 zo dňa
30. 05. 2007 bol poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor JUDr. Ing. Jozef Štorek, Exekútorský

úrad so sídlom Nové Zámky, Bezručova 16 (ďalej len „exekútor“). Právoplatným uznesením súdu
prvej inštancie č. k. 14Er/555/2007-15 zo dňa 11. 07. 2011 bola pripustená zmena účastníka konania
na strane oprávneného tak, že do konania namiesto doterajšieho oprávneného vstúpila spoločnosť
Slovenská konsolidačná, a. s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005. V danom prípade je vyššie
uvedenú lehotu (3 ročná lehota na vykonanie) potrebné považovať za prekluzívnu lehotu, uplynutím
ktorej zaniká právo oprávneného domáhať sa vymoženia pohľadávky. Toto ustanovenie zavádzajúce

prekluzívnu lehotu na vykonanie rozhodnutia bolo účinné iba do 31. 08. 2008. Predmetné rozhodnutie,
na ktoré poukazuje oprávnený sa stalo vykonateľným dňa 19. 10. 2006 a v zmysle vyššie uvedeného
ustanovenia § 88 Zákona o priestupkoch, by táto lehota uplynula dňa 19. 10. 2009, teda v čase,
kedy už dané ustanovenie prekluzívnu lehotu neupravovalo. Súd prvej inštancie sa preto v prvom
rade musel vysporiadať s otázkou, či je možné dané rozhodnutie posúdiť podľa ustanovenia § 88
Zákona o priestupkoch v znení platnom do 31. 08. 2008, a teda, že malo byť vykonané do troch

rokov od nadobudnutia svojej vykonateľnosti. Na vyriešenie tejto otázky súd prvej inštancie poukázal
na všeobecné zásady uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia. Z týchto zásad jednoznačne
vyplýva princíp aretroaktivity. V ústavnom poriadku Slovenskej republiky je zakotvený výslovný zákaz
retroaktivity (spätnej účinnosti) iba pre oblasť trestného práva, túto však možno pre ostatné oblasti
vyvodiť aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého je Slovenská republika právnym
štátom. V našom ústavnom poriadku sa uplatňuje zásada lex retro non agit (teda zákon nemá spätnú

účinnosť), nakoľko definujúcim znakom právneho štátu je aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý
je významnou demokratickou zárukou ochrany práv občanov a právnej istoty. Právna teória rozoznávaretroaktivitu pravú a nepravú. Pravá retroaktivita zahrňuje prípady, keď právna norma reglementuje i
vznik právneho vzťahu a nároky z neho vzniknuté pred jej účinnosťou (teda o pravom spätnom pôsobení
nového zákona ide vtedy, keď pôsobí aj pre minulú dobu). Nepravá retroaktivita spočíva v tom, že

právne vzťahy hmotného i procesného práva, ktoré vznikli za platnosti práva starého, sa spravujú
zásadne týmto právom a to až do doby účinnosti práva nového. Po jeho účinnosti sa však riadi právom
novým vtedy, keď nový zákon nariaďuje, že má byť použitý i na staré právne pomery už založené, ale
iba do doby, keď začína pôsobnosť nového zákona alebo ešte od neskoršej doby. Novela Zákona o
priestupkoch,ktoránadobudlaúčinnosťdňa01.09.2008neobsahovalažiadneprechodnéustanoveniak

§ 88 ods. 1, podľa ktorých by bolo možné už tento nový zákon použiť aj na právne pomery založené pred
nadobudnutím jeho účinnosti. Vzhľadom na nedostatok prechodných (intertemporálnych) ustanovení
bolo teda potrebné vec posúdiť podľa všeobecne platných pravidiel a zásad upravujúcich vzťah starého
a nového predpisu. Tieto pravidlá a zásady spočívajú v nutnosti ochrany nadobudnutých práv a
nepripúšťajú, aby sa právne vzťahy a nároky z nich, ktoré vznikli podľa starého práva, posudzovali podľa
nového práva. K základným znakom právneho štátu totiž neodmysliteľne patrí požiadavka (princíp)

právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok. Súčasťou tohto princípu je i zákaz spätného
pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. Preto nie je prípustné, aby právna úprava so
spätnou účinnosťou pôsobila na nadobudnuté práva a povinnosti. Z uvedeného treba vyvodiť záver, že
medzi účastníkmi vznikol právny vzťah, ktorého vznik a z neho vyplývajúce práva a povinnosti bolo treba
posúdiť podľa právnej úpravy účinnej v čase vzniku tohto vzťahu, t. j. účinnej do 31. 08. 2008. Vzhľadom

k vyššie uvedeným skutočnostiam a k zneniu odôvodnenia, bol súd prvej inštancie toho názoru, že
rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, sa po začatí exekúcie stalo neúčinným, a to
uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty, ktorá márne uplynula dňa 19. 10. 2009 a exekútor, počnúc dňom
nasledujúcim po tomto dni, nie je oprávnený pohľadávku vymáhať. Na tomto názore súdu nemôže nič
zmeniť ani tá skutočnosť, že počnúc dňom 01. 09. 2008 začala platiť nová právna úprava, ktorá už

prekluzívnulehotuneupravuje,nakoľkovZákoneopriestupkochabsentujútaképrechodnéustanovenia,
ktoré by upravovali, že nová právna úprava, teda úprava účinná od 01. 09. 2008 sa bude vzťahovať
aj na právne vzťahy vzniknuté pred jej účinnosťou, teda vzniknuté pred dňom 01. 09. 2008. V danom
prípade súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, nakoľko
rozhodnutie, na podklade ktorého bola vedená exekúcia sa stalo neúčinným. O trovách exekúcie súd

rozhodne samostatným uznesením po predložení vyúčtovania a exekučného spisu súdnym exekútorom.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, rozhodol súd prvej inštancie tak, ako je uvedené vo
výroku tohto uznesenia.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor, ktorý uviedol,

že vzhľadom na to, že neočakávaným zastavením exekúcie je mu ako súdnemu exekútorovi odňaté
právo na vymáhanie aj trov exekúcie sa podľa § 37 ods. 1 v spojitosti s § 200 ods. 5 Exekučného
poriadku, stáva sa ako súdny exekútor účastníkom exekučného konania a vstupuje do konania, a
pretože považuje predmetné uznesenie za nezákonné, tak ako účastník exekučného konania podáva
v zákonnej lehote voči predmetnému uzneseniu odvolanie. Tvrdil, že súd nebol oprávnený exekúciu

v predmetnej exekučnej veci zastaviť s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného
poriadku v spojitosti s ustanovením § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31. 08. 2008.
Súdny exekútor zdôraznil, že prekluzívna lehota na možnosť vymáhania pohľadávky podľa citovaného
ustanovenia Zákona o priestupkoch by v prípade, ak by nedošlo k jeho vypusteniu, počnúc dňom 01.
09. 2008 zákonom č. 298/2008 Z. z. bola uplynula 19. 10. 2009 (od vykonateľnosti 3 roky). Vzhľadom na

absenciu intertemporálnych ustanovení Zákona o priestupkoch upravujúcich situáciu, kedy bol exekučný
titul vydaný pred dňom 01. 09. 2008 a posledný deň lehoty na vymáhanie pohľadávky (prekluzívnej
lehoty) uplynul po 01. 09. 2008, je nutné vykladať ustanovenie § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch tak, že
aktrojročnáprekluzívnalehotapodľaustanovenia§88ods.1Zákonaopriestupkochvzneníúčinnomdo
31. 08. 2008 uplynula pred dátumom 01. 09. 2008, je dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia

§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, no v prípade ak táto lehota uplynula po uvedenom dátume,
nie je možné postupovať podľa uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku. Na základe uvedeného
skutkového a právneho stavu, vychádzajúc zo skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané,
pričom ide o rozhodnutie, proti ktorému zákon odvolanie ako riadny opravný prostriedok pripúšťa,
s odkazom na ustanovenie § 389 ods. 1 písm. a) v spojitosti s postavením súdneho exekútora v

exekučnom konaní podľa § 389 ods. 1 písm. b) navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštanciebez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je
potrebné odmietnuť podľa § 386 písm. b) CSP z dôvodu, že bolo podané neoprávnenou osobou.

4. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 exekučné konania začaté
pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a
3 neustanovujú inak.

5. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 účastníkmi konania sú

oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva
tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

8. V odvolacom konaní sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá znamená, že odvolacie konanie môže
byť začaté len na návrh. Podanie odvolania je procesným úkonom strany, resp. účastníka, v ktorého
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Kto je účastníkom konania v exekučnom konaní vymedzuje

Exekučný poriadok v § 37, z ktorého vyplýva, že účastníkmi exekučného konania sú oprávnený, t.
j. ten, kto podal návrh na vykonanie exekúcie a povinný, teda ten, proti komu oprávnený v návrhu
požaduje viesť exekúciu. Iné osoby môžu byť účastníkmi exekučného konania len v prípade, že
im toto postavenie Exekučný poriadok priznáva (napr. manžel povinného, ak ide o veci patriace do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov), alebo ak sa preukáže, že na nich prešlo právo alebo

povinnosť z exekučného titulu. Exekučný poriadok priznáva súdnemu exekútorovi postavenie účastníka
konania len v prípade, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, len v tomto prípade môže súdny exekútor
realizovať procesné práva účastníka konania. Po podaní odvolania inou ako oprávnenou osobou je
povinnosťou odvolacieho súdu odmietnuť odvolanie v zmysle § 386 písm. b) CSP.

9. V preskúmavanej veci súdny exekútor napadol odvolaním uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým
súd exekúciu zastavil. Za situácie, že nejde o rozhodnutie o trováchexekúcie, v tejto časti konania nie
jesúdnyexekútorúčastníkomkonania,ktorýbybol oprávnenýpodaťodvolanievočivýrokurozhodnutia
súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie súdneho
exekútora ako podané neoprávnenou osobou odmietol podľa § 386 písm. b) CSP a nemohol sa už

zaoberať dôvodmi odvolania a vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).