Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/368/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117222207
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7117222207.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr.
Dany Popovičovej a JUDr. Táne Veščičikovej, v spore žalobcu: H. D., F., F. X, X.. X.XX.XXXX, adresa na
doručovanie: F., X. F. X, zastúpeného advokátom Mgr. Pavol Kiss, Košice, Štúrova 20, proti žalovanému:
H.Á. D., F., R. E. XX, X.. XX.X.XXXX, zastúpenému advokátom JUDr. Martin Fabián, Košice, Štúrova
20, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. 35 C

33/2017 - 145 zo 14. mája 2019

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a v
rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“ alebo aj len „súd“) rozsudkom
označeným v záhlaví vyhovel žalobe o ochranu osobnosti žalobcu uložením povinnosti žalovanému

(I.) zdržať sa šírenia nepravdivých alebo urážlivých informácií o ňom, ktoré by boli spôsobilé znížiť
dôstojnosť alebo vážnosť žalobcu v spoločnosti alebo zasiahnuť do jeho občianskej cti, (II.) ospravedlniť
sažalobcoviformoulistuvzneníuvedenomvII.výrokurozsudku,žalovanýmvlastnoručnepodpísaného,
adresovaného a zaslaného žalobcovi na adresu jeho trvalého bydliska do 5 dní od právoplatnosti
rozsudku a tiež sa mu (III.) ospravedlniť počas najbližšieho zasadnutia miestneho zastupiteľstva
Mestskej časti Košice - Sever uskutočneného po právoplatnosti rozsudku slovne a osobne v znení

uvedenom v III. výroku napadnutého rozsudku; (IV.) žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
zamietol a (V.) žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že emailovej komunikácii strán sporu, ktorou 11.3. a 4.5.2017 došlo k
neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu, predchádzala ich komunikácia z
9.3.2017, kde strany (žalobca ako poslanec H. Č. F. - R., žalovaný ako starosta danej mestskej časti)

navzájom reagovali na svoje tvrdenia uvedené v súkromných emailových správach, ktorými jeden
druhého navzájom častovali expresívnymi výrazmi, pričom išlo o text ironizujúci a posmešný, ktorá
11.3.2017 vyústila do emailu žalovaného adresovaného a zaslaného žalobcovi a v kópii ostatným
poslancom a ďalším osobám, kde žalovaný uviedol: „H. sukromne som ti napisal predvcerom ze by si
nemal byt tak casto "zhuleny", lebo potom vypisujes svoje bludy ......“ a následne 4.5.2017 žalovaný
zaslal žalobcovi odpoveď na email ohľadom nadstavby obchodného domu MIER a v kópii ostatným

poslancom a ďalším osobám v znení: „H. OPAKUJEM !!!! Povedal som ti ak si "shuleny" NEVYPISUJ !!!!
Venuj sa svojim LGBT aktivitam a maximalne otravuj svojich "Jarkov" ... hej aj toho z Korzara -:).....“.
Zo zápisnice z XVIII. zasadnutia miestneho zastupiteľstva MČ F.A. - R. z 19.4.2017 zistil, že žalobca
v priebehu zasadnutia poukázal na skutočnosť, že na svoj email zaslaný aj starostovi 11.3.2017 od
starostu dostal vulgárnu odpoveď, žiadal preto o ospravedlnenie a odvolanie vyjadrenia, že žalobca
je pod vplyvom drog, na čo žalovaný na schôdzi odpovedal, že na svojom vyjadrení trvá. Z výsledku

toxikologického skríningu č. 308/2017 z 21.4.2017 zistil, že v analyzovaných biologických materiálochžalobcu použitými chromatografickými metódami neboli identifikované žiadne toxikologicky významné
látky vrátane omamných a psychotropných látok.

3. Vec právne posúdil podľa čl. 19 až 36 Ústavy SR a tiež podľa ustanovení §§11 a 13 Občianskeho
zákonníka. Zdôraznil, že predpokladom zodpovednosti za neoprávnený zásah do práva na ochranu
osobnostifyzickejosobyniejeanizavinenieosobyzasahujúcejdotýchtoprávaanivyvolaniesamotných
následkov, úplne postačuje objektívna možnosť neoprávneného zásahu takéto následky spôsobiť,
pričom aj kritika prejavená relatívne ostrejšími výrazmi, sprevádzajúca výmenu polemických názorov

musí mať svoj základ v príslušných objektívne existujúcich skutkových okolnostiach, aby ju bolo možné
považovať vo svojej podstate za koncentrované kritické hodnotenie osoby, voči ktorej sú namierené. V
opačnom prípade by išlo o neoprávnenú kritiku.

4. Podľa použitých výrazov a formulácií na osobu žalobcu („...by si nemal byť tak často zhúlený...“,
„povedal som Ti, ak si shuleny,...“), ale aj z celkového dojmu, ktorým difamujúce tvrdenie zasahujúce do

práva na ochranu osobnosti nutne pôsobí a s prihliadnutím na všetky súvislosti okolností, za ktorých k
tvrdeniu došlo vrátane toho, že daný výrok bol vyvrcholením súkromnej korešpondencie predstavujúcej
určitý politický boj medzi zúčastnenými, ako aj na skutočnosť, že obe strany sú osobami verejne činnými,
a teda musia zniesť väčšiu mieru kritiky na svoju osobu, mal zato, že výrok z emailovej správy z
11.3.2017 jednoznačne je výrokom neoprávneným a difamačným, objektívne spôsobilým zasiahnuť do

osobnostného práva žalobcu na ochranu jeho dôstojnosti, vážnosti a cti, smerujúci proti jeho osobnej
a mravnej integrite, nakoľko svojím obsahom, formou a cieľom presahuje rámec pravdivej a objektívnej
kritiky,atoajvrámcipolitickéhoboja.Sprihliadnutímnavýsledoktoxikologickéhovyšetrenia,zasituácie,
že žalovaný dôkaz o opaku nepredložil ani nenavrhol, mal na zreteli, že ide o nepravdivú informáciu o
osobe žalobcu, kedy táto implikuje a podsúva do povedomia adresátov, že žalobca užíva psychotropné

látky. V tomto smere sa nestotožnil s obranou žalovaného, že expresívnym pojmom „zhuliť/zhulený“ by
bolo potrebné rozumieť vyvaľovať oči. Naopak, prisvedčil argumentácii žalobcu, že takýto výklad daného
slova je absurdný a nezodpovedá všeobecne známej skutočnosti, že pod pojmom zhulený človek sa
rozumie osoba po požití psychotropných látok.

5. Z obsahu a formy vyjadrenia žalovaného v emaily z 11.3.2017 podľa súdu vyplýva úmysel znevážiť
a uraziť osobu žalobcu, a teda ide o zásah spôsobilý zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti fyzickej
osoby. Mal zato, že žalovaný použitím pojmu „zhulený“ nepochybne dosiahol mieru expresivity, ktorá
vysoko prevyšuje úroveň všeobecne uznávanej slušnosti a z kontextu daného pojmu v predmetnej
korešpondencii mal dokonca za zrejmý aj úmysel znevážiť a uraziť osobu žalobcu, že nešlo o oprávnenú

kritiku, ale iba o výsmech a urážku žalobcu, že primárnym cieľom daného vyjadrenia evidentne nie je
polemikaonastolenomproblémetýkajúcomsazáležitostímestskejčasti,alelenhanobenieazneuctenie
osoby žalobcu s úmyslom poškodiť ho na jeho právach na ochranu osobnosti, čo podľa súdu vyplýva aj
zo skutočnosti, že s takýmito a podobnými výrokmi žalovaný neprestal ani po podaní žaloby o ochranu
osobnosti. Súd vyhovel preto žalobe v rozsahu povinnosti žalovaného „zdržať sa šírenia nepravdivých

alebo urážlivých informácií o žalobcovi, ktoré by boli spôsobilé znížiť dôstojnosť žalobcu alebo jeho
vážnosť v spoločnosti alebo zasiahnuť do jeho občianskej cti“ (I.) považujúc daný výrok za dostatočne
určitý, zrozumiteľný a aj vykonateľný vzhľadom na to, že žalobca nie je schopný definovať výrokovú
časť uloženia povinnosti zdržať sa ďalších zásahov do jeho práva na ochranu osobnosti konkrétnejšie
a podrobnejšie, nakoľko nie je v moci nikoho predpokladať konkrétnu aktivitu, konanie, ústny alebo

iný prejav žalovaného vo vzťahu k osobe žalobcu, ktoré by mohli zasiahnuť do práva na ochranu jeho
osobnosti. Takto formulovaný výrok podľa súdu preto zodpovedá hmotnoprávnym ustanoveniam §11 a
nasl. o. z.

6. Vzhľadom na to, že tento výrok predstavujúci neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti

žalobcu bol adresovaný viacerým osobám a zároveň 19.4.2017 na XVIII. zasadnutí H. H. F. - R. žalovaný
odmietol vyhovieť žiadosti žalobcu odvolať svoje výroky, že žalobca je pod vplyvom drog a ospravedlniť
sa mu, okresný súd konštatoval, že táto nepravdivá informácia, ktorá bola zverejnená širokému okruhu
osôb, a to aj na internete, zásah je nutné považovať za široko a dlhodobo pôsobiaci, keďže ktokoľvek
a kedykoľvek aj v budúcnosti si môže nahrávku z tohto zastupiteľstva vypočuť, a preto zásah do práva

na ochranu osobnosti žalobcu je bez časového, resp. územného ohraničenia. Dospel k záveru, že
žalovaný uvedené môže odčiniť ospravedlnením sa na verejnom fóre, t. j. na najbližšom zasadnutí
miestneho zastupiteľstva, a preto vyhovel žalobe aj vo výroku II. a uložil žalovanému ospravedlniť
sa tak písomne v žalobcovi adresovanom a vlastnoručne podpísanom liste, ako aj na najbližšomzasadnutí miestneho zastupiteľstva, a to napriek skutočnosti, že funkciu mnohých poslancov miestneho
zastupiteľstva vykonávajú už iní ľudia, než tomu bolo 19.4.2017, pretože ak prvotný difamujúci výrok bol
adresovaný poslancom danej mestskej časti a zároveň potvrdený aj na verejnom zasadnutí mestskej

časti, jediným adekvátnym spôsobom vyjadriť svoje ospravedlnenie je práve takto na tomto fóre (III.).

7. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch súd dospel k záveru, že tento
nie je dôvodný, pretože žalobca nepreukázal, že k zníženiu jeho dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti
došlo v značnej miere. Práve naopak, všetci vypočutí svedkovia, okrem svedka J. sa vyjadrili, že

takéto a obdobné výroky žalovaného na adresu žalobcu vnímali len ako ich „súkromný, z minulosti
pretrvávajúci spor v rámci politického boja, ktorému nevenovali pozornosť, prípadné emaily podobného
rázu a obsahu vymazali, slovným potýčkam strán na verejnej scéne, napr. na zastupiteľstvách, ale
aj v korešpondencii neprikladali taký značný význam, ktorý by zmenil ich pohľad na osobu žalobcu“.
Žalobca zároveň nepreukázal, že by daný výrok spôsobil rozsiahle zníženie dôstojnosti a vážnosti
jeho osoby v rodinnom kruhu, spoločenskej a sociálnej oblasti. Jediný, kto v tomto smere v prospech

žalobcu vypovedal, bol svedok J., ktorý uviedol, že nejaké ďalšie osoby, politici či novinári mu kládli
otázky ohľadom pravdivosti informácií o požívaní psychotropných látok žalobcom. Súd toto vyhodnotil
ako nepriame, sprostredkované názory iných, bližšie neidentifikovaných osôb. V konaní ostalo tak
nepreukázaným, že by daný difamačný výrok zasiahol aj rodinnú sféru žalobcu, ako to tvrdil. Takto
uzavrel, že nebola naplnená základná podmienka pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch

v zmysle ustanovenia §13 ods. 2 o. z., a preto žalobu o náhradu neoprávnenej ujmy v peniazoch ako
nedôvodnú zamietol.

8. Dôkazy navrhované žalovaným nevykonal s odôvodnením, že tieto boli prednesené až priamo na
pojednávaní 15.11.2018 (prvé pojednávanie vo veci - pozn. odvolacieho súdu), t. j. po uplynutí lehoty

sudcovskej koncentrácie, na ktorú bol žalovaný upozornený pri doručovaní uznesenia z 11.5.2018 (43.
odsek odôvodnenia napadnutého rozsudku).

9. O trovách konania rozhodol v zmysle §255 ods. 1 CSP s prihliadnutím na to, že nepriznanie
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch bolo dané na úvahu súdu, preto hoci žalobca formálne mal

len čiastočný úspech, prichádza do úvahy plná náhrada trov konania. V posudzovanej veci nevidel
dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalovaného, či už z hľadiska jeho osobnej, sociálnej alebo
finančnej situácie na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v zmysle §257 CSP. Tieto dôvody
nevidel ani v charaktere konania. Rozhodnutie žalovaného zaviazať na plnú náhradu trov konania
protistrane považoval aj za spravodlivé majúc za pravdepodobné, že aj vzhľadom na túto náhradovú

povinnosťžalovanývbudúcnostisavyhnetakémutoapodobnémukonaniu,činekorektnýmaneslušným
verbálnym útokom, a to nielen voči osobe žalobcu a nielen v rámci politického boja, majúc tak určitú
preventívnu funkciu.

10. Proti rozsudku žalovaný podáva odvolanie a navrhuje rozsudok vo výrokoch I., II., III. a V.

zmeniť a žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Ako dôkaz k odvolaniu pripája vyjadrenia žalobcu z
9.3., 8.6. a 17.12.2017 obsiahnuté v emailoch a tiež v komentároch na Facebooku. Namieta jednak
nesprávneskutkovézisteniaokresnéhosúduajednaknevykonanienavrhnutýchdôkazovpotrebnýchna
zistenie rozhodujúcich skutočností a jeho nesprávny procesný postup, ktorý vyústil do porušenia práva
žalovaného na spravodlivý proces.

11.Nesprávneskutkovézisteniaokresnéhosúdumajúspočívaťvnesprávnominterpretovanížalovaným
použitého slova „zhulený“, trvajúc na tom, že daným výrazom vyjadril len toľko, že žalobca fajčí, okresný
súd svoje rozhodnutie v tomto smere však založil na závere, že on žalobcu týmto obvinil z užívania
psychotropnýchlátok-drog,čímmalzasiahnuťdoprávanaochranujehoosobnosti.Ďalejprotirozsudku

sa ohradil z dôvodu, že na zasadnutí mestského zastupiteľstva 19.4.2017 nie on, ale práve žalobca
upriamil pozornosť prítomných na to, že žalovaný sa mal vyjadriť, že žalobca je pod vplyvom drog.
Namieta preto, že na výroku III. rozsudku žalobca nemá naliehavý právny záujem, jednak preto, že
takéto tvrdenie na zasadnutí mestského zastupiteľstva žalovaný neuviedol a jednak preto, že v čase
rozhodovania súdu žalovaný už nebol starostom a z poslancov, ktorým boli emaily zasielané, tam bol už

len E. O.. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie dospel aj k nesprávnym skutkovým zisteniam, že výroky
žalovaného v emailoch z 11.3. a 4.5.2017 s poukazom na to, kým, kde a za akých okolností boli uvedené,
boli objektívne spôsobilé, aby žalobcovi spôsobili ujmu na právach chránených ustanovením §11 o.
z., pretože tieto závery súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. S poukazom na rozhodnutieÚstavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 600/2013 - 13 z 2.10.2013 tvrdí, že žalobca sa dostal do dôkaznej
núdze, čo nemôže byť na ujmu žalovaného. Namieta ďalej, že výrok I. rozsudku je veľmi všeobecne a
nejasne, neurčito formulovaným zákazom, t. j. je nevykonateľný.

12. Pozornosť súdu upriamuje aj na to, že strany boli v postavení poslanca a starostu MČ F. - R.
a zároveň boli politickými oponentmi, vzťahy medzi nimi boli preto dlhodobo značne napäté až zlé.
Ako uviedol pred okresným súdom na pojednávaní 15.11.2018, pritom nie žalovaný, ale žalobca v
rámci svojej snahy o politické presadenie sa v komunálnej politike cielene a dlhodobo znevažoval

prácu žalovaného, jeho česť a svojimi výrokmi zasahoval do jeho osobnostných práv, pričom sa tak
malo diať vo zverejňovaných vyjadreniach z 9.3., 8.6. a 17.12.2017 určených širokému okruhu osôb,
kde žalobca žalovaného opakovane označoval za zbabelca, zlodeja, klamára a daňového podvodníka.
Okresný súd listinné dôkazy vzťahujúce sa na túto obranu žalovaného v konaní nepripustil a v 43.
odseku odôvodnenia svojho rozsudku sa s touto skutočnosťou vysporiadal konštatovaním, že tomu
bránila sudcovská koncentrácia konania. Išlo pritom o prvé pojednávanie vo veci, po ktorom nasledovali

ďalšie pojednávania, na ktorých dochádzalo k výsluchu žalobcom navrhnutých svedkov, a preto postup
súdu, ktorým odmietol vykonať žalovaným navrhnutý dôkaz na pojednávaní 15.11.2018 s odôvodnením,
že ide o návrh učinený po uplynutí lehoty sudcovskej koncentrácie, nemá oporu v platnom procesnom
poriadku jednak preto, že dané dôkazy bolo možné vykonať na tom istom pojednávaní súdu 15.11.2018,
ale tiež aj preto, že bolo zjavné, že pre nepredvolanie svedkov označených v žalobe dané pojednávanie

bude odročené.

13. Namieta tiež nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, čím poukazuje na porušenie práva
sporovej strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nároku a obranou proti takémuto uplatneniu. V odôvodnení napadnutého rozsudku podľa odvolateľa
absentuje, aby súdom v rozhodnutí zvolené premisy a rovnako aj závery, ku ktorým na základe týchto
premís dospel, boli pre širšiu právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné, racionálne, spravodlivé a
presvedčivé.

14. Opakovane sa bráni tvrdením, že jeho výroky sú formou politického boja medzi politickými súpermi
na úrovni komunálnej politiky, pričom ide o prípustnú mieru ústavným princípom zaručeného práva
na slobodu prejavu, práva na kritiku, a to aj na ostrú kritiku, prípadne použitie expresívnych výrazov,
ktorých cieľom nemala byť implikácia a podsúvanie do povedomia adresátov, že žalobca užíva
psychotropné látky, či znevážiť jeho osobu, ale mali za cieľ do určitej miery spochybniť a nadľahčiť

výroky a tvrdenia žalobcu. Neoprávnenosť difamačných a znevažujúcich skutkových tvrdení pritom je
vylúčená, ak k zásahu do cti došlo v rámci primeraného hájenia chránených záujmov, či už vlastných,
cudzích či verejných, pri výkone zákonom stanoveného subjektívneho práva alebo plnenia zákonom
uloženej právnej povinnosti. Súdna prax pri verejne činných osobách pripúšťa pritom možnosť použiť
v rámci kritiky aj relatívne ostrejšie výrazy sprevádzajúce výmenu polemických názorov (rozhodnutie

Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/3024/2011 z 31.5.2012). S poukazom na ustálenú judikatúru
Ústavného súdu SR, ako aj ESĽP, ktorú ústavný súd konštantne zohľadňuje vo svojej rozhodovacej
činnosti a pripomína, že sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej
spoločnosti a jednu zo základných podmienok jej rozvoja a sebarealizácie jednotlivca a uplatňuje sa vo
vzťahu nielen k tým „informáciám“ a „myšlienkam“, ktoré sa prijímajú priaznivo, resp. sa pokladajú za

neurážlivéaneutrálne,aleajktým,ktoréurážajú,šokujúaleboznepokojujúštátalebočasťobyvateľstva.
Vyžaduje si to pluralizmus, znášanlivosť a veľkorysosť, bez ktorých nemožno hovoriť o „demokratickej
spoločnosti“ (nález ÚS SR I. ÚS 408/2010 zo 16.6.2011, Hendy Side v. Spojené kráľovstvo, sťažnosť
č. 5493/72, rozsudok zo 7.12.1976, §49).

15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie vo všetkých jeho
výrokoch, tento považuje za správny, zákonný a presvedčivo odôvodnený. Navrhuje preto, aby odvolací
súd odvolanie žalovaného ako nedôvodné zamietol, pretože toto nemá oporu v zistenom skutkovom
stave ani vo vykonanom dokazovaní. Podľa žalobcu žalovaný účelovo sa snaží podsúvať súdu názor,
že nikdy nepovedal, že žalobca je pod vplyvom drog, keď použil pojem „zhúlený“. Žalovaný pritom aj na

zasadnutí mestského zastupiteľstva pred kolegami žalobcu a verejnosťou trval na tom, že žalobca je pod
vplyvom drog, jeho výroky boli preto objektívne spôsobilé zasiahnuť do práv žalobcu, pričom to, akou
reálnou intenzitou do jeho práv aj zasiahli, je už otázka spojená s priznaním nemajetkovej ujmy, ktorú mu
súd zamietol. Z dôvodu, že žalovaný preukázateľne neprestal so šírením nepravdivých a difamačnýchpremís o žalobcovi ani po podaní žaloby, má za to, že súd správne vyhovel aj jeho žalobe vo výroku
I., ako aj v ostatných výrokoch.

16. Žalobca má za to, že súd sa správne vysporiadal so žalovaným navrhovanými dôkazmi po uplynutí
lehoty na ich predloženie poukazujúc pritom na ustanovenie §153 ods. 1 CSP, že žalovaný takéto
dôkazy mohol predložiť už v čase, keď sa vyjadroval k žalobe, prípadne v rámci dupliky ešte pred
prvým pojednávaním, pričom žalobcovi by tak umožnil riadnym spôsobom a včas sa na jeho dôkazy
aj pripraviť. Pokiaľ tieto dôkazy ešte len označil na prvom pojednávaní, nenavrhol tieto dôkazy včas,

keďženazodpovednúprípravuktýmtodôkazomžalobcabypravdepodobnemuselpožiadaťoodročenie
pojednávania, a teda oneskorené konanie žalovaného by zbytočne viedlo k ďalšiemu pojednávaniu.
Žalovaný mohol a mal predložiť a navrhnúť vykonať tieto dôkazy v rámci písomnej fázy konania, čo
však neurobil a súd sa s jeho (ne)konaním správnym spôsobom aj vysporiadal, pričom dodržal všetky
zákonné náležitosti ustanovené v §153 CSP.

17. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
podaného stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a
tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania prejednal odvolanie žalovaného, preskúmal celé predchádzajúce konanie a dospel k
záveru, že odvolanie je dôvodné.

18. V zmysle §149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

19. Podľa §153 CSP: (1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosťkonania.(2)Naprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,ktoréstrana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania

alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

20. V citovanom zákonnom ustanovení platného procesného poriadku ako efektívny nástroj
racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania, zabránenia zdržiavania konania a
motivačného pôsobenia na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas, je ustanovená zásada

sudcovskej koncentrácie konania. Sudca so znalosťou konkrétnej veci vie najlepšie posúdiť adekvátnosť
a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, preto zavedenie
inštitútusudcovskejkoncentráciedonovéhoprocesnéhoporiadkujeplneodôvodnenéažiaduce,pričom
ide o koncentráciu vhodnú, nie nutnú; tá je zakotvená v ustanovení §154 CSP. Sudcovská koncentrácia
konania je preto v diskrečnej právomoci súdu, ktorý včasnosť predloženia prostriedkov procesnej obrany

a prostriedkov procesného útoku vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu a je ponechané na jeho
úvahu, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá
spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne a tým mu neprizná procesné účinky.

21. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich

strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť
konania a v takom prípade súd fakultatívne nemusí na ne prihliadnuť, pričom Civilný sporový poriadok
demonštratívnym výpočtom uvádza, že môže ísť napr. o situáciu, ak by prihliadnutie na tieto prostriedky
zmarilo účel už nariadeného pojednávania a vyžadovalo by vytýčenie ďalšieho pojednávania alebo
vykonanie ďalších úkonov súdu. Z normatívneho hľadiska koncentrácia konania má za následok

osobitné procesnoprávne sankcie v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu za to, že
táto porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu všeobecne vyjadrenú v čl. 8 CSP a že jej
procesné úkony vedú k prieťahom v konaní (čl. 5 CSP). Ak neexistujú osobitné dôvody v zásade platí,
že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné, avšak
aj napriek tomu je v diskrečnej právomoci súdu poskytnúť strane sporu na pojednávaní lehotu na

dodatočné splnenie povinnosti tvrdenia a navrhnúť dôkazy (§181 ods. 4 CSP), ktoré vo vzťahu k §153
ods. 1, veta druhá, je lex specialis. V zmysle platnej právnej úpravy, teda ak súd dospeje k záveru, že
strana sporu prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany neuplatnila síce včas, má
možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadnuť alebo vyvodiť sankčnédôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadať a nepriznať mu procesnoprávne účinky, pričom
uplatnenie diskrečného práva súdu závisí od okolností konkrétneho prípadu. Oneskorené uplatnenie
prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany môže súd pritom ospravedlniť na

základe objektívnych kritérií alebo subjektívnych kritérií, napr. schopnosť sporovej strany rozpoznať
potrebu tvrdiť určité skutočnosti.

22. V posudzovanej veci niet pochýb, že žalovaný procesnú obranu spočívajúcu v tvrdení prednesenom
na prvom súdnom pojednávaní vo veci konanom 15.11.2018, že (i) práve on je obeťou slovných útokov

a šikanóznych žiadostí žalobcu o poskytnutie informácie, (ii) pre posúdenie, či výrok je difamačným, je
potrebnéposúdiťvšetkysúvislosti,ktorépredchádzalitakémutovýrokuaktoréviedliktakémutotvrdeniu,
pričom (iii) medzi stranami sporu ide skôr o politický boj na komunálnej úrovni, kde obe strany používajú
značne expresívne výrazy, cieľom ktorých však nie je zasiahnuť do ústavou chránených práv na ochranu
osobnosti, uplatnil až na prvom pojednávaní, t. j. neuplatnil ju včas, keďže ju mohol uplatniť už aj skôr,
pokiaľ by bol konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

23. Rovnako je nepochybné, že okresný súd na danú obranu žalovaného neprihliadal a dôkazy
navrhované na ich preukázanie nevykonal s odôvodnením, že boli prednesené až priamo na
pojednávaní 15.11.2018, t. j. po uplynutí lehoty sudcovskej koncentrácie, na ktorú žalovaný bol
upozornený už pri doručovaní uznesenia o procesných poučeniach z 11.5.2018. Je preto zrejmé,

že súd na porušenie povinnosti sporovej strany včas uplatniť prostriedky procesnej obrany aplikoval
sankciu zakotvenú v ustanovení §153 ods. 2 CSP, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky
ustanovené v hypotéze danej právnej normy. Tá demonštratívnym výpočtom totiž ustanovuje, že súd na
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších

úkonovsúdu.Pojednávaniekonané15.11.2018bolopritomodročenézaúčelomvykonaniadokazovania
navrhovaného žalobcom, t. j. bez zavinenia žalovaného, a nemožno preto hovoriť o porušení, či ohrození
zásady hospodárnosti konania procesnou obranou žalovaného prednesenou až na prvom pojednávaní,
t. j. nie včas a ani nie najskôr, ako to mohol urobiť, pokiaľ by v konaní postupoval starostlivo. V
danej veci súd na pojednávanie nariadené na 15.11.2018 predvolal totiž len sporové strany a ich

zástupcov, pričom vzhľadom na samotný predmet konania a už v žalobe obsiahnutý návrh žalobcu
vykonaťdokazovanievýsluchomsvedkovzaúčelompreukázaniajehotvrdení,súdumuselobyťdopredu
zrejmé, že pojednávanie konané 15.11.2018, na ktoré títo svedkovia predvolaní neboli, bude musieť
odročiť za účelom ich dodatočného predvolania a vypočutia. Nemohli byť preto pochybnosti o tom, že
vo veci bude nariadené ďalšie pojednávanie, prípadne ďalšie pojednávania, ako napokon sa aj stalo,

keď v priebehu nasledujúcich piatich mesiacov bolo nariadené nie jedno, ale tri ďalšie pojednávania
v danej veci v dňoch 17.1., 2.4. a 14.5.2019, všetky za účelom vypočutia zmienených svedkov, t. j.
ani jedno nie z viny žalovaného. Na poslednom z týchto pojednávaní žalobca už netrval na výsluchu
dovtedy nevypočutého svedka C. Š. a tak súd na tomto pojednávaní vo veci aj meritórne rozhodol, a
to v neprospech žalovaného, u ktorého s odvolaním sa na zásadu sudcovskej koncentrácie konania

neprihliadal na ním ešte na pojednávaní 15.11.2018 navrhnuté dôkazy majúc zato, že žalovaný túto
obranu uplatnil neskoro.

24. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu práve vzhľadom na to, že odročenie pojednávania
z 15.11.2018 bolo žalovaným nezavinené, t. j. došlo by k nemu bez ohľadu na procesnú obranu

žalovaného uplatnenú až na tomto súdnom pojednávaní, súd prvej inštancie správne mal pripustiť, aby
žalovaný na tomto pojednávaní navrhol vykonať dôkazy za účelom preukázania tvrdenia žalovaného,
že osočovania a častovanie expresívnymi výrazmi na adresu protistrany medzi stranami sú vzájomné,
keďže tak mohol urobiť bez vplyvu na rýchlosť a hospodárnosť konania a následne tieto dôkazy
vykonať a na ich výsledky v konaní prihliadať. Ak súd prvej inštancie takto nekonal, svojím nesprávnym

procesným postupom žalovanému de facto neumožnil, aby ten v konaní pred súdom uplatňoval
svoje práva navrhovaním dôkazov, pretože jednotlivé pojednávania po 15.11.2018 neboli odročené
z dôvodu procesného pochybenia žalovaného, či prípadne pre ním oneskorene uplatnenú obranu v
spore. Zo strany žalovaného nešlo preto o zneužitie práva ani o svojvoľné či bezúspešné uplatňovanie
alebo bránenia práva, pretože neviedlo k nedôvodným prieťahom v súdnom konaní, nebol preto

dôvod na súdnom pojednávaní konanom 15.11.2018 s odvolaním sa na sudcovskú koncentráciu
konania nevykonať žalovaným navrhované dôkazy na preukázanie skutočností tvrdených až na danom
pojednávaníasúdichtaknesprávnesankcionovaltým,ženaneneprihliadal.Postupovalpritompriamov
rozporesustanovením§153ods.2CSP,atedavočižalovanémunielennespravodlivo,aleajnezákonne.V dôsledku jeho nesprávneho procesného postupu došlo preto k porušeniu práva žalovaného na
spravodlivý súdny proces, pričom tento nedostatok nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím
súdom. Z toho dôvodu boli splnené zákonné podmienky na to, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej

inštancie zrušil podľa §389 ods. 1 písm. b) CSP a vec preto vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

25. V tomto ďalšom konaní bude preto potrebné, aby okresný súd pripustil, aby žalovaný navrhol
dokazovanie, ktorého sa dovolával na pojednávaní konanom 15.11.2018, aby tieto dôkazy súd vykonal,

prípadne aby vykonal dôkazy v odvolacom konaní predložené s cieľom preukázať jeho obranu, na ktorú
dosiaľ v spore súd v dôsledku jeho nesprávneho procesného postupu v konaní neprihliadal, t. j. tvrdenie
o údajnom vzájomnom osočovaní sporových strán aj v čase pred 11. marcom 2017 a takto vykonané
dôkazy vyhodnotí v kontexte s ostatnými vo veci už vykonanými dôkazmi. Pokiaľ ide o výklad použitého
pojmu „zhúliť, zhúlený“ vzhľadom na všetky súvislosti v okolnostiach danej veci, najmä na kontext, v
ktorom žalovaný tieto pojmy v sporných emailoch z 11.3. a 4.5.2017 použil, vychádzajúc z obsahu spisu,

a to najmä vzhľadom aj na v inej časti textu spornej emailovej správy použitý výraz „biely prášok“, ani
podľa názoru odvolacieho súdu niet pochýb o tom, že žalovaný ho použil v kontexte konania žalobcu
pod vplyvom psychotropných látok. Záver o tom, či žalovaným použité výroky vo vzťahu k žalobcovi
sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do práva na ochranu jeho osobnosti, bude však možné urobiť až
potom, čo bude vykonané dokazovanie za účelom preukázania žalovaným namietaného tvrdenia, že

útočenie medzi stranami bolo vzájomné a dialo sa rovnakou formou (aj) použitím expresívnych výrazov
na adresu protistrany a pred zhruba rovnakým okruhom osôb. Ak totiž tomu tak skutočne bolo, ťažko
možno žalobcovi poskytnúť súdnu ochranu, ktorej sa domáha, pokiaľ sám voči žalovanému vystupoval
rovnako alebo porovnateľne, ako žalovaný vystupoval voči nemu. V novom rozhodnutí vo veci súd sa
vysporiada aj s ostatnými podstatnými odvolacími námietkami žalovaného vrátane tých, ktoré smerujú

tak voči výroku I. napadnutého rozsudku namietajúc, že tento je veľmi všeobecným, nejasne a neurčito
formulovaným, a teda nevykonateľným zákazom vo vzťahu k žalovanému, ako aj voči výroku III.
namietajúc v podstate, že žalovanému bola uložená povinnosť ospravedlniť sa za výrok, ktorý on na
danom fóre nepredniesol, teda do práva žalobcu na ochranu jeho osobnosti nezasiahol.

26. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie n i e j e prípustné.