Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. marec 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6822010283
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6822010283.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka LL.M.,
a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obžalovaného V. V.,
pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na verejnom
zasadnutí dňa 21. marca 2023, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Revúca proti rozsudku
Okresného súdu Revúca sp. zn. 1T/94/2022 zo dňa 28.11.2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 1T/94/2022 zo dňa 28.11.2022 bol obžalovaný V. V. uznaný
za vinného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona,
na tom skutkovom základe, že

od presne nezisteného času do 21.30 h dňa 16. júna 2022, po predchádzajúcom požívaní alkoholických
nápojov,viedolvlastnéosobnémotorovévozidlozn.ŠkodaOctaviaScout,čiernejmetalízy,evidenčného
čísla T po ceste II. triedy číslo XXX, kde pri podniku Slovenské magnezitové závody, a.s., v Jelšave,
časť C. M., v okrese T. bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ v Jelšave a
na základe výzvy člena hliadky sa podrobil dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu
certifikovaným a overeným meradlom Analyzátorom dychu výrobcu Z., typu P. 6020 plus, výrobného

čísla A409682, ktorým mu bola o 21.32 h toho istého dňa nameraná hodnota 1,02 mg/l (2,14 ‰) alkoholu
v dychu, čo je stredne ťažký stupeň opitosti.

Za to okresný súd obžalovaného V. V. odsúdil podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, § 56 ods. 2
Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona na
peňažný trest vo výške 2.000 (dvetisíc) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona, pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, ustanovil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá všetkého druhu na dobu 2 (dva) roky.

Proti tomuto rozsudku podal po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní odvolanie okresný prokurátor
proti výroku o treste, ktoré dodatočne dňa 21.12.202 písomne odôvodnil. Prokurátor v odôvodnení
odvolania upresnil, že odvolanie podáva v neprospech obžalovaného, a to pre nesprávnosť výroku
rozsudku o treste, pretože s uloženým trestom v časti týkajúcej sa doby zákazu vedenia
všetkých druhov motorových vozidiel nesúhlasí. Poukázal, že trest má okrem iného zabezpečiť ochranu

spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov.Zároveň má postihovať páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu
blízke osoby. Okrem toho súd pri individualizácii trestu musí prihliadnuť najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu

páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Tieto zásady pre ukladanie trestov súd nesprávne
aplikoval, značne zľahčil represívnu a preventívnu stránku trestu a to tak v rovine individuálnej prevencie
ako aj generálnej prevencie. Následne uviedol, že obžalovaný sa z malicherných dôvodov, v
stave stredne ťažkej opitosti, po požití alkoholu, rozhodol vo večerných hodinách viesť svoje motorového
vozidlo. Poukázal, že hodnota alkoholu v dychu obžalovaného podľa vykonaných meraní viac ako

dvojnásobne prekročila hodnotu, pri ktorej podľa poznatkov súčasnej vedy sa bežný jedinec nachádza v
stavevylučujúcombyťúčastníkomcestnejpremávky.Právetútookolnosťsúdnedostatočnezohľadnilpri
ukladaní doby zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel. Má za to, že aj keď sa obžalovaný
k spáchaniu trestného činu priznal, práve okolnosť, že sa skutku dopustil pod vysokým vplyvom vyššie
uvedenej návykovej látky, pri ktorom je vedenie motorového vozidla sťažené do takej miery, že je pre
bežných účastníkov cestnej premávky veľkou hrozbou a že k vedeniu vozidla došlo vo večerných

hodinách, už po západe slnka, čo mohlo viesť aj k iným následkom, je potrebné obžalovaného na dlhší
čas vylúčiť z účasti na cestnej premávke ako vodiča všetkých druhov motorových vozidiel. Poukázal, že
obžalovanému nie je cudzie porušovanie noriem jednak trestného práva ako aj práva administratívneho,
čo je zrejmé z odpisu registra trestov (tri záznamy, ktorých povaha je rozdielna ako skutok, ktorý
je predmetom tejto trestnej veci) a priestupkových lustrácií obžalovaného (šesť záznamov, z toho tri na

úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v jednom prípade aj za jazdy na bicykli pod vplyvom
alkoholu). Argumentácia súdu, že uložil prísnejší peňažný trest ako kompenzáciu za neuloženú vyššiu
dobu trestu zákazu činnosti považuje za nie vhodnú v danej veci, keďže obžalovaný si bol vedomý, že v
prípade, ak dôjde k odhaleniu jeho protiprávneho konania, príde o možnosť dochádzať do zamestnania
v zahraničí ako vodič motorového vozidla. Záverom vyslovil názor, že súd pri rozhodovaní o treste

obžalovaného v časti týkajúcej sa uloženého trestu zákazu činnosti pochybil, uložil mu trest, ktorý je v
rozpore s ustanoveniami Trestného zákona a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku
o treste v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil a v zmysle § 322 ods. 3 Trestného
poriadku uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel po dobu
najmenej 36 mesiacov.

K podanému odvolaniu sa prostredníctvom obhajcu vyjadril obžalovaný. Úvodom uviedol, že s
odvolaním prokurátora, ako aj jeho zdôvodnením nesúhlasí, rozhodnutie okresného súdu vo výroku
o treste pokladá za vecne správne a náležite odôvodnené. Poukázal, že k spáchaniu trestného činu
sa priznal a úprimne jeho spáchanie oľutoval. S orgánmi činnými v trestnom konaní počas celého

prípravného konania spolupracoval. Je pravdou, že v minulosti sa dopustil aj priestupkov na úseku
dopravy, ktoré však podľa jeho názoru neboli závažného charakteru a i sudca pri ukladaní trestu sa s
touto skutočnosťou vysporiadal. Doposiaľ však nikdy neriadil motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu,
za takýto skutok v minulosti postihnutý nebol a ľutuje, že sa tohto skutku dopustil. V danom prípade
sa jedná o prvé pochybenie takéhoto charakteru. Uvedomuje si protiprávnosť svojho konania, ako

aj možné následky, ktoré z takéhoto konania mohli nastať. Je to pre neho obrovské ponaučenie do
budúcna a je presvedčený, že sa takéhoto konania už nikdy nedopustí. Uvedomuje si, že v
záujme ochrany spoločnosti, mu z dôvodu spáchania trestného činu bude uložený trest, ktorý vzhľadom
na rozsudok okresného súdu vníma, ako primeraný. V konkrétnej trestnej veci, ako páchateľ naplnil
len základnú skutkovú podstatu trestného činu podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. V predošlom

období síce bol opakovane priestupkovo riešený za priestupky, ale menšej závažnosti na úseku cestnej
premávky, naposledy v roku 2018. Taktiež bol opakovane potrestaný, pričom v dvoch prípadoch sa
na neho hľadí, akoby nebol odsúdený a posledný trest vykonal v roku 2007. Okresný súd okrem
zhodnotenia jeho osobných pomerov zohľadnil aj okolnosti za ktorých bol trestný čin spáchaný.
Rozsudok okresného súdu v sebe subsumuje nielen represívnu a výchovnú funkciu trestu, ale i zásadu

humanity, z ktorej vyplýva zákaz neprimeranej sankcie, predovšetkým ku konkrétnym okolnostiam
prípadu a pomerov a páchateľa. Ak by okresný súd rešpektoval argumentáciu prokurátora,
prišlo by v danom prípade k porušeniu zásady humanity, čo by bol závažný nedostatok v rozhodovacej
činnosti súdov v demokratickej spoločnosti a návrat k prvkom retributívnej justície. Na záver uviedol, že
okresným súdom uložený trest zákazu činnosti považuje za zákonný, dôvodný a primeraný. Navrhol,

aby odvolací súd zamietol odvolanie prokurátora a napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil.

Obžalovaný V. V. sa verejného zasadnutia odvolacieho súdu osobne nezúčastnil, pričom požiadal, aby
sa verejného zasadnutia vykonalo v jeho neprítomnosti.Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že pokiaľ ide o výrok
o vine a výrok o uloženom peňažnom treste, tieto nenamieta, tieto považuje za zákonné a správne.

Namieta výšku uloženého trestu zákazu činnosti, a to aj vzhľadom na výšku ovplyvnenia alkoholu, keď
bolo u obžalovaného zistené viac ako 2 promile. Navrhol, aby bol obžalovanému uložený prísnejší trest
zákazu činnosti.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol zamietnuť odvolanie

prokurátora. Poukázal, že výška peňažného trestu kompenzuje hodnotu alkoholu, ktorá bola u
obžalovaného zistená. Trest zákazu činnosti vo výmere 24 mesiacov považuje za dostatočný, a to aj s
ohľadom na tú skutočnosť, že obžalovaný pracuje v zahraničí a vodičské oprávnenie potrebuje k výkonu
svojej práce.

Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť

podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309
Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), pričom nedošlo
k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por.
a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por..

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie

prokurátora nie je dôvodné.

Preskúmaním napadnutého rozsudku a konania mu predchádzajúceho, odvolací súd zistil, že súd
prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre zákonné
rozhodnutie vo veci. Okresný súd výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil, keď dospel

k záveru, že obžalovaný V. V. svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Keďže odvolací súd v napadnutom
rozsudku vo vzťahu k výroku o vine ani v postupe súdu predchádzajúcom tomuto výroku, nezistil
chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného
odvolania v zmysle § 317 ods.1 Tr. por. len výrok o uloženom treste.

Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s výrokom o treste napadnutého rozsudku a úvahy,
ktoré súd prvého stupňa k tomuto viedli, považuje za správne, keďže okresný súd pri ukladaní druhu a
výmeru trestu obžalovanému postupoval v súlade s ustanovením § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona
a § 38 Trestného zákona. Pri ukladaní druhu a výmery trestu okresný súd dôsledne prihliadal na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona s
prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona.

Pokiaľ ide o uloženie trestu obžalovanému okresným súdom, keď obžalovaného V. V. odsúdil podľa §

289 ods. 1 Trestného zákona, § 56 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného
zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona na peňažný trest vo výške 2.000 eur a podľa § 57 ods. 3
Trestného zákona, pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil
obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace, považuje odvolací súd za zákonný.

V súvislosti s námietkami prokurátora k uloženému trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkého druhu na dobu dvoch, krajský súd poukazuje na ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona,
ktoré ustanovuje účel a zásady ukladania trestov. Okrem represívnej a výchovnej funkcie trestu, kladie
dôraz na zásadu humanity, z ktorej vyplýva zákaz neprimeranej sankcie vo vzťahu ku konkrétnym
okolnostiam prípadu a pomerom páchateľa. Za základnú funkciu trestu je možné považovať represívnu

(zabránenie v možnej trestnej činnosti), netreba však zabúdať ani na výchovnú funkciu trestu, či už
vo vzťahu k páchateľovi trestného činu v podobe individuálnej prevencie, alebo vo vzťahu k ostatným
občanom, potenciálnym páchateľom na generálnu prevenciu. Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona, trest
možno ustanoviť len v intenciách zákona a v takej miere ako ustanovuje zákon, v súlade so zásadouzákonnosti. Preto súd pri ukladaní konkrétneho druhu trestu a jeho výmery musí dôsledne zvážiť, akým
spôsobom bude naplnený účel trestu, a to aj s ohľadom na proporcionalitu zásahu do práv páchateľa.
Nevyhnutným definičným predpokladom primeranosti trestu je zásada individualizácie trestu obsiahnutá

v rámci § 34 ods. 4, ods. 5 Trestného zákona, ktorá nepriamo vyplýva aj z čl. 16 ods. 2 Ústavy SR a čl. 3
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Trest má byť aj humánny, vychádzajúc
zo zásady humanity treba dodržať princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú
pre splnenie účelu trestu. Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa
nesmie byť ukladaní mechanicky, bez zváženia všetkých okolnosti konkrétneho prípadu a pomerov

páchateľa. Z požiadavky primeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho
trestania. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutnej miere.

Obžalovanémubolukladanýtrestuzákazučinnostinazákladeustanovenia§61ods.1,ods.2Trestného
zákona, podľa ktorého trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto

trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba
osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. Trest zákazu činnosti
môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s
touto činnostnou. Pokiaľ okresný súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkého druhu na dobu dvoch rokov v zmysle cit. ustanovenia nie je možné sa stotožniť s názorom

prokurátoraonesprávnosti, tohtovýrokuvnapadnutomrozsudku.Vtejtosúvislostisažiadapripomenúť,
že podľa § 321 ods. 1, písm. e). Trestného poriadku odvolací súd môže zrušiť napadnutý rozsudok
vo výroku o uloženom treste iba v tom prípade, ak je uložený trest neprimeraný. Obžalovanému bol
okresným súdom uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu dvoch
rokov, pričom prokurátor sa domáha, aby mu bol uložený trest zákazu činnosti na dobu troch rokov, teda

navýšenie trestu o jeden rok. Ako už bolo uvedené súd môže uložiť páchateľovi trest zákazu činnosti
na jeden rok až desať rokov, za takejto situácie potom nie je možné považovať uložený trest zákazu
činnosti za neprimerane mierny, aj trest zákazu činnosti vo výmere 2 rokov má represívny účinok.

Po zhodnotení všetkých skutočností, majúc význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dospel

aj odvolací súd k záveru, že uložený trest zákazu činnosti zodpovedá zásadám ukladania trestov
ustanoveným v § 34 a § 38 Trestného zákona a postih obžalovaného peňažným trestom vo výške
dvetisíc eur spolu s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu dvoch
rokov je adekvátny, v dostatočnej miere odzrkadľuje závažnosť spáchaného prečinu pre spoločnosť,
ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovaného a zodpovedá požiadavkám zabezpečenia generálnej

i individuálnej prevencie, pričom uložený trest nie je možné považovať za mierny.

Nazákladeuvedenýchskutočnostídospelkrajskýsúdkzáveru,žeprvostupňovýsúdrozhodolsprávnym
a zákonným spôsobom a preto odvolanie prokurátora v zmysle ustanovenia § 319 ods. 1 Tr. por. ako
nedôvodné zamietol.

UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.