Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2022

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 34Csp/210/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122207171
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Oros Nemešová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2022:7122207171.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Oros Nemešovou v právnom spore žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 568,17 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 568,17 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 568,17 Eur od dňa 22.7.2021 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Košice I dňa 1.7.2022 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu sumu 568,17 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 568,17 Eur od dňa
22.7.2021 do zaplatenia.
Zároveň žalobca žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom
poplatku za podanú žalobu a v trovách právneho zastúpenia.

2. Žalobu žalobca odôvodnil najmä tými skutočnosťami, že jeho právny predchodca spoločnosť Tatra
banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, uzavrela so žalovaným dňa
14.6.2013 zmluvu č. 2919614701, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky.
Ďalej uviedol, že žalovaný neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas. Zmluva
podľa žalobcu obsahuje všetky znaky a náležitosti predpokladané ust. § 497 až ust. § 507 zákona č.
513/1991 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, resp. zákona

č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Dňa 21.7.2021 uzavrel so spoločnosťou Tatra banka,
a.s. Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola na neho postúpená pohľadávka voči
žalovanému.

3. Žalovanému bola doručená žaloba dňa 16.9.2022 spolu s uznesením súdu prvej inštancie, aby sa
k žalobe vyjadril. Žalovaný sa napriek výzve súdu v súdom stanovenej lehote, a ani do vyhlásenia
meritórneho rozhodnutia k žalobe nevyjadril.

4. Podľa ust. § 297 Civilného sporového poriadku súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospechspotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú
sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5. Vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné vo veci nariaďovať pojednávanie, pretože ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, súd v súlade s ust. § 297 Civilného sporového poriadku rozhodol
vec bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, a to Zmluvy o
bežnom účte fyzickej osoby zo dňa 14.6.2013, výpisu z účtu žalovaného, výzvy právneho predchodcu

žalobcu pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo dňa 4.5.2020, zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 25.6.2021, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 4.11.2021 a zistil nasledovný
skutkový stav:

6.Zvykonanéhodokazovaniaapredloženýchlistinnýchdôkazovvyplýva,žeprávnypredchodcažalobcu
spoločnosť Tatra banka, a.s., Hodžovo nám. 3, Bratislava, IČO: 00 686 930 uzatvorila so

žalovaným zmluvu o bežnom účte. Predmetom zmluvy bolo otvorenie a vedenie bežného účtu s denným
limitom na platobnej karte vo výške 500,- Eur. Súčasťou zmluvy bolo aj poskytnutie spotrebiteľského
úveru vo forme povoleného prečerpania (rezerva) do výšky 200,- Eur s fixnou úrokovou sadzbou vo
výške 18,90 %.

7. Z výpisu z peňažného účtu žalovaného je zrejmé, že žalovaný vyčerpal peňažné prostriedky vo
výške 568,17 Eur, pričom nevykonal žiadne úhrady.

8. Podaním zo dňa 4.5.2020 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že voči nemu eviduje
pohľadávku vo výške 566,94 Eur a zároveň žalovaného vyzval, aby dlžnú sumu uhradil do 5 dní odo

dňa doručenia výzvy.

9. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.7.2021 priloženej k žalobnému návrhu vyplýva, že
právny predchodca žalobcu ako postupca postúpil predmetnú pohľadávku na žalobcu ako postupníka,
a táto prešla na žalobcu do jeho vlastníctva. Žalovanému bolo postúpenie pohľadávky oznámené listom

zo dňa 28.7.2021.
10. Podľa ust. § 708 ods. 1, ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník zmluvou o
bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na
uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

11. Podľa ust. § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej
sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a
povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

12. Podľa ust. § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať

úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažných prostriedkov na účte.

13. Podľa ust. § 713 ods. 2 Obchodného zákonníka peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa §
709 účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila,
a za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.

14. Podľa ust. § 715 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Obchodného zákonníka, zmluvu môže majiteľ účtu
kedykoľveksokamžitouúčinnosťoupísomnevypovedať.Zostatokbežnéhoúčtuvyplatíbankamajiteľovi
účtualebopodľajehopríkazuprevedienainýúčetvbankealebopoodpočítanínákladovstýmspojených
na účet v inej banke. Banka je povinná oznámiť bez zbytočného odkladu majiteľovi účtu výšku zostatku

jeho účtu ku koncu kalendárneho roka.

15. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytnutie úveru je predmetom podnikania veriteľa.17. Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky

požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než je prípustné podľa zákona alebo na základe zákona je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššej prípustnej výške.

18. Podľa ust. § 503 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť

použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

19. Podľa ust. § 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa na účely tohto zákona

rozumie prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi
disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa
alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.

20. Podľa ust. § 18 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak ide o zmluvu o
otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný
informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné
spotrebiteľovi o úrokovej sadbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie,
indexe alebo referenčnej sadbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,

sankciách, úrokov z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach za ktorých sa tieto
poplatky môžu meniť.

21. Podľa ust. § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

22. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že zmluva o bežnom účte je vždy zmluvou
obchodnou, a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán a záväzkových vzťah, ktorý na jej základe
vznikne, je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi v celom rozsahu Obchodným
zákonníkom. K podstatným častiam zmluvy o bežnom účte patrí záväzok banky zriadiť pre klienta, ktorý
jevprejednávanejvecispotrebiteľbežnýúčet,určeniedoby,odktorejbudebežnýúčetzriadený, určenie

meny, na ktorú má byť zriadený s tým, že peňažné prostriedky uložené na bežnom účte vedenom
bankou na základe zmluvy o bežnom účte nie sú vo vlastníctve majiteľa účtu ani inej osoby, ktorej
peňažné prostriedky prípadne boli vložené či poukázané na účet tak, ako je tomu pri tzv. spotrebiteľských
úveroch kedy banka poskytuje spotrebiteľovi úver, či pôžičku vo výške, na ktorej sa vzájomne dohodnú.
Peňažné prostriedky poskytnuté na základe zmluvy o bežnom účte patria banke a majiteľ účtu má

výlučne pohľadávku z účtu peňažného ústavu, ktorá je majetkovou hodnotou.

23. Zmluva o bežnom účte je aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže ju uzatvárala na jednej strane
bankaakopodnikateľposkytujúcipeňažnéslužbyanastranedruhejfyzickáosobanepodnikateľvpozícii
spotrebiteľa. Ide o pomenovaný zmluvný typ, ktorým sa veriteľ v pozícii dodávateľa zaviazal poskytnúť

dlžníkovi, ktorý je spotrebiteľom, určitý rozsah služieb vrátane vedenia bežného účtu, na ktorý si
žalovaný vkladal svoje peňažné prostriedky z jeho voľnou dispozíciou, ale aj s dispozíciou banky, pokiaľ
jejdalpríkaznaúhradu vprospechtretíchosôb, apokiaľmalnaúčtedostatokvlastnýchfinančných
prostriedkov. Ak však banka zrealizovala jeho príkazy a na účte dostatok finančných prostriedkov nemal,musela použiť svoje vlastné, a tým okamihom žalovanému poskytla úver. Tým istým okamihom došlo aj
k nepovolenému prečerpaniu a žalovaný bol povinný prečerpanú sumu ihneď žalobcovi vrátiť, čo však
neurobil. Súčasťou povinnosti banky je pri vedení tohto účtu prijímať peňažné prostriedky a vykonávať

z neho úhrady v zmysle príkazov majiteľa účtu. Bežný účet má obvykle charakter účtu, ktorého majiteľ
môže disponovať s čiastkami, ktoré sa na ňom nachádzajú len do ich vyčerpania, pokiaľ nemá s bankou
dohodu o tom, že je možné z účtu čerpať finančné prostriedky aj po vyčerpaní denného limitu, čím
majiteľ účtu získava možnosť tzv. dovoleného prečerpanie finančných prostriedkov vo väčšom rozsahu,
než ich v skutočnosti na účet vložil. Tieto prostriedky potom čerpá tak, ako by si vzal úver, avšak bez

potreby uzatvárať samostatnú zmluvu o úvere.

24. V zmluve o bežnom účte môže byť dohodnuté, že banka v súlade s ust. § 710 Obchodného
zákonníka prevedie do určitej čiastky príkazy majiteľa účtu k platbám, i keď nie sú na účte potrebné
peňažné prostriedky (tzv. kontokorentný úver). Z uvedeného vyplýva, že bežný účet môže byť zriadený
s úverovým rámcom, ktorý umožňuje klientovi skĺznuť do mínusového, debetného zostatku, avšak len

v rozsahu stanoveného úverového rámca. Pre bežný účet s debetným zostatkom sa uzatvára úverová
zmluva a jedná sa o kontokorentný úver, podliehajúci úprave ustanovení o zmluve o úvere (ust. § 497
až ust. 507 Obchodného zákonníka), ak v samotnej zmluve nie je stanovené inak.

25. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žaloba bola

podaná dôvodne. Súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
vznikol na základe uzavretej zmluvy záväzkový právny vzťah v súlade s ust. § 708 Obchodného
zákonníka, pričom právny predchodca žalobcu zriadil a viedol pre žalovaného peňažný účet. Právny
predchodca žalobcu zároveň poskytol žalovanému možnosť čerpať peňažné prostriedky v rozsahu
prevyšujúcom sumu vlastných prostriedkov žalovaného na bežnom účte, čím mu poskytol kontokorentný

úver závislý na bežnom účte. Žalovaný bol povinný plniť svoje zmluvné povinnosti, predovšetkým
zabezpečiť na bežnom účte dostatok vlastných peňažných prostriedkov, čo by právnemu predchodcovi
žalobcu umožnilo uhrádzať z nich automaticky splácanie záväzkov zo zmluvy. Žalovaný prekročil
debetný limit tým, že prečerpal peňažné prostriedky nad rozsah dohodnutej výšky úveru.

26. Nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k rozporovaniu žiadnych zo skutkových tvrdení žalobcu,
súd vychádzajúc zo skutkového stavu uvedeného žalobcom a preukázaného ním predloženými listinami
mal za to, že tento skutkový stav je nesporný a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcom uplatnenej
istiny vo výške 568,17 Eur.

27.Podľa§121ods.3Občianskehozákonníkapríslušenstvompohľadávkysúúroky,úrokyzomeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

28. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka prvá veta dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

29. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

30. Výšku úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch určuje Nariadenie vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to v
ustanovení § 3 nariadenia.

31. Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
ustanoveniaObčianskehozákonníkavplatnomznenívýškaúrokovzomeškaniajeopäťpercentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

32. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období do 22.7.2021predstavuje 0,00 %, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej
sumy 568,17 Eur odo dňa 22.7.2021, t.j. odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky pôvodným
veriteľom žalobcovi (v zmysle návrhu žalobcu). Postúpenie pohľadávky, ako aj oznámenie postúpenia

pohľadávky žalovanému žalobca riadne preukázal.

33. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

35. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

37. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

38. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak bola v konaní úspešná strana zastúpená
advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania

advokáta.

39. Vzhľadom k uvedenému súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o
výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon
rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).