Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. marec 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/32/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119208208
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:5119208208.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v právnom spore žalobcu: Slovenská

kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava - Ružinov, právne
zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka,
IČO: 53 255 739, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., 3/ C.
E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, G., XXX XX H., o zaplatenie 347,99 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný 1/ a žalovaný 3/ s ú p o v i n n íspoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 347,99
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 347,99 eur od 11.11.2018 do zaplatenia,
a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému 1/ a žalovanému 3/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.07.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného v rade 1/
a žalovaného v rade 2/ (C. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. X, XXX XX H.) spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 347,99 eur spolu s príslušenstvom a nahradiť žalobcovi trovy konania.

2. Svoj žalobný návrh žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, žalobca je právnická osoba zriadená

zákonom č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkoumotorovéhovozidla,žalovaný1/jefyzickáosoba–držiteľmotorovéhovozidlazn.RENAULT
s A.: I.–XXXXX (ďalej aj ako „vozidlo“), ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda a žalovaný 2/ je
fyzická osoba – vodič motorového vozidla zn. RENAULT s A.: I.–XXXXX, ktorého prevádzkou bola
spôsobená škoda. Dňa 26.08.2018 bola spôsobená vozidlom v dôsledku škodovej udalosti škoda na
motorovom vozidle zn. BMW s EČV: I.–XXXXX, ktorého držiteľom bola v tom čase J. B. (ďalej aj ako
„poškodený“). Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné

zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva
z ustanovení § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vznikla
žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 vyššie uvedeného zákona povinnosť uhradiť poškodenému
z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Žalobca poskytol poškodenému dňa 08.10.2018 z poistného garančného fondu poistné plnenie spolu
vo výške 347,99 €. Podľa ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. si žalobca listom zo dňa 10.10.2018

uplatnil u žalovaných náhradu poistného plnenia vo výške 347,99 €. V liste bola uvedená lehota na
zaplatenie dlžnej sumy do 10.11.2018. Žalovaní svoj dlh do dnešného dňa neuhradili ani len čiastočne.
Dlžná suma k dnešnému dňu predstavuje 347,99 €. Žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo
zákona č. 381/2001 Z. z. tým, že uhradil poškodenému škodu. Tým, že žalovaný 1/ nesplnil svojuzákonom stanovenú povinnosť v súlade s § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., vznikol žalobcovi voči
žalovanému 1/ oprávnený nárok na základe ustanovenia § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., a to právo
proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 odseku 2 uvedeného zákona, na náhradu toho, čo za

neho plnil. Žalobca má za to, že žalovaný 1/ zodpovedá podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako
prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla
a žalovaný 2/ zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú porušením
právnej povinnosti. Vo vzťahu k úrokom z omeškania uviedol, že tieto si uplatnil podľa ust. § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo

požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania.

3. Na podporu svojich tvrdení uvádzaných v žalobe žalobca predložil súdu Výpis z centrálnej evidencie
motorových vozidiel, Záznam o dopravnej nehode, Oznámenie škodovej udalosti, Zápis o poškodení
vozidla, Výpočet výšky škody, Kalkulácia opravy č. XXXXXXXXXX, Správa technika, Oznam o
poukázaní náhrady škody, Interný doklad zo systému žalobcu o poskytnutom plnení, Výstup zo systému

žalobcu ohľadom poistenia motorového vozidla, Výpis z účtu žalobcu, Výzva na náhradu poistného
plnenia zo dňa 10.10.2018 + doručenka, Pokus o zmier zo dňa 05.04.2019.

4. V predmetnej veci bol nariadený termín pojednávania na deň 27.07.2020, na ktorom sa zúčastnili
právny zástupca žalobcu a žalovaná v rade 1/ a žalovaný v rade 2/, ktoré pojednávanie bolo odročené

na základe žiadosti žalobcu z dôvodu potreby správneho označenia žalovaného v rade 2/. Žalovaná
1/ na nariadenom termíne pojednávania uviedla, že je schopná dlh zaplatiť, ale nie celú čiastku, tým
pádom, že to bola aj jej vina, auto bolo písané na ňu a zaplatila by polovicu, len teraz je nezamestnaná
a ide na liečenie, takže až potom. Je si vedomá, že sa to stalo, je informovaná, že na vozidle nebola
zaplatená poistka, to bola ich chyba, to zobrala na vedomie a polovicu by uhradila na splátky.

5.Podanímdoručenýmsúdudňa08.10.2021žalobcavzalžalobuvcelomrozsahuspäťvočižalovanému
2/ z dôvodu, že v rámci súdneho konania na okresnom súde žalovaný 2/ namietal svoju pasívnu vecnú
legitimáciu ako vodič vozidla s poukazom na to, že údaje uvedené v správe o nehode nie sú jeho, pričom
patria inej osobe. V tejto súvislosti žalobca vykonal dopyt na MV SR, sekcia verejnej správy a zistil, že v

žalobe došlo k nesprávnemu označeniu vodiča vozidla, pričom vodič, ktorý zapríčinil spôsobenú škodu
je v tomto podaní označený ako žalovaný 3/.

6. Uznesením zo dňa 03.03.2022, č.k. 2C/32/2019 – 75 súd vo výroku I. konanie proti žalovanému v rade
2/ zastavil, vo výroku III. pripustil, aby do konania pristúpil ďalší subjekt na strane žalovaného, a to ako

žalovaný v rade 3/ C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, G., XXX XX H. a vo výroku IV. pripustil
zmenu žaloby tak, že bude znieť: Žalovaný 1/ a žalovaný 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 347,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,00 % ročne zo sumy 347,99 eur od 11.11.2018 do zaplatenia.

7. Súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie na deň 23.03.2023, ktoré vykonal za účasti právneho
zástupcu žalobcu. Žalovaná 1/ ospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu, že sa
nezdržiava v SR, nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Zároveň uviedla, že si
v roku 2022 podala bankrot. Žalovaný 1/ právo zúčastniť sa nariadeného termínu pojednávania nevyužil,
nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

8. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. Mal za to, že
žalovaná 1/ a žalovaný 3/ nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by nárok žalobu na zaplatenie dlžnej sumy
spochybňovali, preto nárok žalobcu považujeme za nesporný.

9. Súd z vykonaného dokazovania a to najmä z výsluchu žalovanej v rade 1/ ako aj z oboznámenia
sa s listinnými dôkaznými prostriedkami založenými v súdnom spise dospel k nasledovným skutkovým
zisteniam:

10. Dňa 26.08.2018 o 14:05 hod. spôsobil vodič - žalovaný v rade 3/ motorovým vozidlom zn. RENAULT

s EČV: I.–XXXXX, ktorého držiteľom v tom čase bola žalovaná v rade 1/ dopravnú nehodu, v dôsledku
ktorej vznikla škoda na motorovom vozidle zn. BMW s A.: I.–XXXXX (č. l. 12), ktorého držiteľom bola
v tom čase J. B. (ďalej aj ako „poškodená“).11. Žalobca poškodenej, t. j. vlastníčke poškodeného motorového vozidla zn. BMW s A.: I.–XXXXX,
na ktorom žalovaný v rade 3/ spôsobil ním zavinenou dopravnou nehodou škodu, dňa 08.10.2018
uhradil z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla v celkovej výške 347,99 EUR, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú zo žalobcom predloženého
výpisu z účtu (č. l. 24, 25, 27). Žalovaný 3/ v konaní nerozporoval, že by k vozidlu, ktorým bola
spôsobená škoda poškodenému (RENAULT s EČV: I.–XXXXX) bolo uzatvorené povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca v konaní ďalej
preukázal a túto skutočnosť žalovaní nerozporovali, že poskytol poškodenej dňa 08.10.2018 z poistného

garančného fondu poistné plnenie spolu vo výške 347,99 €.

12. Podľa § 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení platnom v čase začatia
konania (ďalej aj ako „zákon o PZP“), na účely tohto zákona sa rozumie poisteným ten, na koho sa
vzťahuje poistenie zodpovednosti.

13. Podľa § 3 ods. 1 zákona o PZP, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom
vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v
dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla,6a) v ostatných
prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové
vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu

má nájomca.

14. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP, poistenie zodpovednosti vzťahuje na každého, kto zodpovedá za
škodu spôsobnú prevádzkou motorového vozidla.

15. Podľa § 12 ods. 1 zákona o PZP, poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia
alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla za
podmienok uvedených pod písm. a/ až h/.

16. Podľa § 12 ods. 2 zákona o PZP, poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok

na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla, za podmienok uvedených pod písm. a/ až h/.

17. Podľa § 24 ods. 1 zákona o PZP, poistný garančný fond sa tvorí z príspevkov členov kancelárie podľa
§ 20 ods. 5, z mimoriadnych príspevkov podľa § 20 ods. 6 a z poistného podľa § 16.

18. Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zákona o PZP, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné
plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia
zodpovednosti.

19. Podľa § 24 ods. 7 zákona o PZP, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa
ods. 2 písm. a/, b/, f/, g/ na náhradu toho, čo za neho plnila.

20. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

21. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

22. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu

zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

23. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

24. Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu
spoločne a nerozdielne.25. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od

ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

26. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza skutočná sa škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

27. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

28. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci vychádza sa z ceny v čase
poškodenia.

29. Z dikcie ustanovenia § 12 ods. 2 zákona o PZP vyplýva, že poisťovateľ má nárok na náhradu
poistného plnenia za podmienok uvedených pod písm. a/ až h/ nielen proti osobe, ktorá uzavrela s
poisťovňou zmluvu o poistení zodpovednosti, ale aj proti poistenému, ktorý nie je touto osobou. Zákon
v citovanom ustanovení teda priznáva poisťovni tzv. postihové právo aj proti iným subjektom, na ktoré
sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, než je poistník.

30. Zákon výslovne nevymedzuje okruh osôb, ktoré treba považovať za osoby poistené. Úmyslom
zákonodarca však bolo vymedziť okruh osôb, ktorých zodpovednosti sa poistenie týka čo najširšie (viď
text dôvodovej správy k návrhu zákona k § 2). Tomu zodpovedá aj samotné znenie § 4 ods. 1 zákona
o PZP, obsahom ktorého nie je taxatívny výpočet osôb, na ktoré sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie.

Okruh týchto subjektov je tu určený univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti za vzťahuje na každú
osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Žiadnu výnimku z okruhu osôb v závislosti na tom, či niektorá osoba zodpovedá na základe
objektívnej zodpovednosti podľa § 427 a násl. Občianskeho zákonníka alebo zodpovednosti založenej
na zavinení v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, zákon neupravuje. To znamená, že poisteným

podľa tohto zákona je nielen prevádzkovateľ a ďalšie osoby zodpovedajúce za škodu podľa § 427 a
násl. Občianskeho zákonníka, ale aj osoby zodpovedajúce za škodu za podmienok uvedených v § 420
Občianskeho zákonníka, ktorou môže byť aj vodič vozidla.

31. Ustanovenie § 2 písm. f/ zákona o PZP v spojení s § 4 ods. 1 zákona o PZP treba preto vykladať tak,

že poisteným sa rozumie každý, kto za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá,
bez zreteľa na to, či ide o osobu zodpovedajúcu za škodu na základe objektívnej zodpovednosti podľa
§ 427 a násl. Občianskeho zákonníka alebo o osobu zodpovedajúcu za podmienok uvedených v § 420
Občianskeho zákonníka.

32. Súd v prejednávanej veci konštatuje, že ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods.
2 písm. b/ zákona o PZP je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému,
kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t. j. aj proti vodičovi.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cdo 134/2009).

33. Súd ďalej poznamenáva, že aj Ústavný súd SR v odôvodnení súvisiaceho uznesenia zo dňa
17.8.2016 sp. zn. III. ÚS 514/2016-15 uviedol, že bolo vecou zákonodarcu, že okruh regresne
zodpovedných osôb vymedzil spôsobom, aký vyplýva zo zákona o povinnom zmluvnom poistení, čo
znamená v prípade plnenia škody kanceláriou podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zákona o PZP, že hoci osobou,

ktorá je povinná povinné zmluvné poistenie uzatvoriť, je držiteľ vozidla (resp. ďalšie osoby podľa § 3
ods. 1 zákona o PZP), právo regresného postihu sa rozširuje i na iné osoby definované ako tie, ktoré
zodpovedajú poškodenému za škodu.

34. V zmysle § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné.

35. Žalovaná v rade 1/ na svoju obranu neprodukovala a neoznačila žiadne dôkazy, keď sama v konaní
uznala, že je spoluzodpovedná za vniknutý dlh na strane žalobcu. Súd mal navyše za to, že zaškodu zodpovedá na princípe objektívnej zodpovednosti ako prevádzateľ motorového vozidla, ktorým
bola pri dopravnej nehode spôsobená škoda. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že
žalovaný v rade 3/ v dôsledku dopravnej nehody ako vodič motorového vozidla zn. RENAULT s A.: I.–

XXXXX zavinil škodu na motorovom vozidle BMW s EČV: I.–XXXXX, ktorého držiteľom bola v tom čase
poškodená, čo vyplýva zo Záznamu o dopravnej nehode (č. l. 12 spisu). Žalovaný v rade 3/ tak svojím
zavinením porušil pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním
spôsobil škodu. Pri tejto dopravnej nehode spôsobil škodu poškodenému. V predmetnom konaní bola
zároveň nesporne zistené, že v čase uvedenej dopravnej nehody nebolo na motorové vozidlo, ktorým

bola spôsobená škoda (RENAULT s EČV: I.–XXXXX ) a ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody
bola žalovaná 1/, uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Žalobca poškodenému, t.j. vlastníkovi poškodeného motorového vozidla zn. BMW
s A.: I.–XXXXX, uhradil z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla v celkovej výške 347,99 EUR dňa 08.10.2018, čo mal súd preukázané z výpisu z
účtu žalobcu a vyplatených plnení.

36. Žalovaný v rade 3/ neučinil v predmetnom konaní nárok sporným a nerozporoval, že by viedol
motorové vozidlo zn. RENAULT s A.: I.–XXXXX a svojím zavinením zapríčinil škodu na motorovom
vozidle zn. BMW s A.: I.–XXXXX. Žalovaný 3/ teda svojim konaním naplnil znaky ustanovenia
občianskeho zákonníka o zodpovednosti za zavinenie. Konštrukcia všeobecnej zodpovednosti podľa

§420 ods. 1 občianskeho zákonníka je koncipovaná na princípe subjektívnej zodpovednosti, tzn. jedná
sa o zodpovednosť za škodu spôsobenú zavineným konaním, keď žalovaný 3/ sa môže v konaní vyviniť
tým, že tvrdí a preukáže, že škodu nezavinil. Žalovaný 3/ v konaní však nepreukázal, pričom ani len
netvrdil, že by škodu nezavinil.

37. V zmysle uvedeného je nepochybné, že žalobca sa domáha voči žalovaným 1/ a 3/ tzv. postihového
práva.

38. Súd dospel k záveru, že za túto škodu, ktorá vznikla žalobcovi, zodpovedá žalovaný 1/ podľa § 427
a násl. Občianskeho zákonníka ako prevádzkovateľ a držiteľ vozidla v čase dopravnej nehody, s ktorým

bola spôsobená škoda a na ktoré nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie. Zodpovednosť za škodu
spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravená v § 427 Občianskeho zákonníka je založená
na princípe objektívnej zodpovednosti a na jej vznik sa nevyžaduje zavinené konanie. Podľa § 427 ods. 2
Občianskeho zákonníka za takto vzniknutú škodu, ak bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla,
zodpovedá prevádzateľ motorového vozidla, ktorým je v posudzovanom prípade škody žalovaný v 1/

rade. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku, za
ktorú nesie zodpovednosť žalovaná 1/ a ktoré boli v predmetnom prípade preukázané ako naplnené
sú: 1/ udalosť vyvolaná osobitnou povahou dopravného prostriedku, resp. dopravy (v predmetnom
prípade dopravná nehoda), 2/ vznik škody (v predmetnom prípade škoda na vozidle poškodenej), 3/
príčinná súvislosť medzi danou udalosťou a vznikom škody. (zapríčinenie škody spôsobenej dopravnou

nehodou).

39. Súčasne spolu so žalovaným 1/ zodpovedá žalovaný 3/ ako vodič, pretože svojim protiprávnym
konaním podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobil dopravnú nehodu, za ktorú zodpovedá.
Žalovaný v rade 3/ ako vodič motorového vozidla za škodu teda zodpovedá na základe všeobecnej

zodpovednosti zakotvenej v § 420 Občianskeho zákonníka, keď jeho zavinenie vyplýva z toho, že
on ako účastník cestnej premávky porušil ustanovenia zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke
v znení neskorších predpisov. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 občianskeho
zákonníka, za ktorú nesie zodpovednosť žalovaný 3/ a ktoré boli v predmetnom konaní preukázané
ako naplnené sú: 1/ protiprávny úkon (v predmetnom prípade vedenie motorového vozidla v rozpore so

zákonom, tzn. pri porušení ustanovení zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších
predpisov), 2/ vznik škody (v predmetnom prípade škoda na vozidle poškodenej), 3/ príčinná súvislosť
medzi právnym deliktom a škodou (pri porušení právneho predpisu v priebehu jazdy motorovým
vozidlom došlo k spôsobeniu dopravnej nehody, pri ktorej vznikla škoda).

40. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vznikol žalobcovi voči žalovanému 1/ a žalovanému 3/ oprávnený
nárok na základe § 27 ods. 7 zákona o PZP, a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24
ods. 2 zákona o PZP, na náhradu toho, čo za neho plnil.41. Na základe vykonaného dokazovania súd návrhu žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a žalovaného v
rade 1/ a 3/ zaviazal na úhradu sumy, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, tzn. zaviazal
žalovaných1/a3/priaplikácii§438ods.1Občianskehozákonníkaspoločneanerozdielnenazaplatenie

sumy 347,99 Eur.

42. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

43.Podľa§121ods.3Občianskehozákonníkapríslušenstvompohľadávkysúúroky,úrokyzomeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

44. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

45. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013.

46. Podľa § 3 ods. 1 citovaného nariadenia vlády výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

47. Základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu, bola vo výške 0 %.
Po zvýšení o 5 percentuálnych bodov je teda vo výške 5 % ročne.

48. Okrem priznanej istiny bolo teda dôvodné vyhovieť žalobe aj v časti uplatneného úroku z omeškania.
Úrok z omeškania súd priznal žalobcovi v zákonnej výške vychádzajúc z § 517 ods. 1, ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s vykonávacím predpisom, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.,
keď sa žalovaní dostali do omeškania s platením pohľadávky žalobcu. Súd v konaní ustálil, že žalovaní

1/ a 3/ sa dostali do omeškania od 11.11.2018, t. j. od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí dodatočnej
lehoty na plnenie (výzva žalobcu zo dňa 10.10.2018 s poskytnutím lehoty na plnenie do 10.11.2018).
S poukazom na tú skutočnosť, že za vznik dlhu zodpovedajú žalovaní 1/ a 3/ spoločne a nerozdielne súd
zaviazalžalovaného1/a3/spoločneanerozdielnenazaplatenieúrokuzomeškaniaododňa11.11.2018
do zaplatenia (výrok I. rozsudku) do zaplatenia.

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

51.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

52. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol vo výroku IV. podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení

s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v danej veci plný úspech, preto má nárok na náhradu
trov konania proti žalovanému 1/ a 3/, ktorý úspech nemali. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd rozhodol
tak, že žalobcovi priznal proti žalovaným 1/ a 3/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O
samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. Súd na záver, vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej 1/ že podala návrh na osobný bankrot uvádza, že
z vlastných šetrení nezistil, že by bolo voči žalovanej 1/ vedené, alebo skončené konkurzné konanie.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie

možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).