Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. marec 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/103/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200306
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5020200306.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Brniakovej a členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu:
KONTAKT - SK, s.r.o., so sídlom Staškov 1033, 023 53 Staškov, IČO: 36 413 569, právne zastúpeného:
Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného Číslo: 672707/2019 zo dňa 05.06.2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Číslo:
672707/2019 vydané dňa 5.6.2020 a rozhodnutie Colného úradu Žilina číslo 578022/2019 vydané dňa

18.10.2019 a vec v r a c i a Colnému úradu Žilina na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Colný úrad Žilina (ďalej prvostupňový správny orgán alebo správny orgán prvého stupňa alebo colný
úrad) rozhodnutím číslo 578022/2019 zo dňa 18.10.2019 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa alebo rozhodnutie prvostupňové rozhodnutie alebo rozhodnutie colného úradu) oznámilo
povinnému dlžníkovi určenému podľa článku 77 ods. 3 Colného kódexu Únie a § 69 ods. 1 zákona o DPH
- právnickej osobe KONTAKT - SK, s.r.o., 1033, 023 53 Staškov, IČO: 36 413 569 (ďalej aj len KONTAKT

- SK, s.r.o. alebo deklarant), po zápise do účtovnej evidencie dňa 17.10.2019 pod evidenčným číslom
0600030900113, podľa § 104 ods. 1 v spojení s článkom 105 ods. 4 Colného kódexu Únie a v súlade s
ustanovenými postupmi podľa článku 102 ods. 1, ods. 3 Colného kódexu Únie v spojení s § 53 Colného
zákona a § 12 zákona o DPH, sumu dovozného cla a dane z pridanej hodnoty (ďalej len suma colného
dlhu),ktorúmázaplatiťvovýške125.780,82Eur,pozostávajúcehozantidumpingovéhoclaA30vovýške
104.817,35 Eur a dane z pridanej hodnoty B00 vo výške 20.963,47 Eur. Colný úrad Žilina určil sumu
dovozného cla, ktorá sa má zaplatiť v zmysle článku 101 ods. 1 v spojení s článkom 85 ods. 1 Colného

kódexu Únie a vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v súlade s § 12 a § 21 ods. 1 písm. a), ods. 2
zákona o DPH na základe zistení kontroly po prepustení vykonanej colným úradom podľa článku 48 v
spojení s článkom 46 a článkom 15 Colného kódexu Únie a § 12 Colného zákona. V zmysle článku 5 ods.
15 Colného kódexu Únie je deklarant osoba, ktorá podáva colné vyhlásenie vo vlastnom mene, alebo
osoba, v ktorej mene sa takéto vyhlásenie podáva. Spoločnosť KONTAKT - SK, s.r.o. si v colnom konaní
určil colného zástupcu, a to právnickú osobu Rail Cargo Operator-CSKD s.r.o. na priame zastupovanie
v zmysle článku 18 ods. 1 Colného kódexu Únie a na základe Mandátnej zmluvy uzatvorenej v Staškove

dňa 18.02.2016. Na základe vyššie uvedeného právnická osoba KONTAKT - SK, s.r.o. svojim konaním
naplnila materiálne znaky dlžníka určeného podľa článku 77 ods. 3 Colného kódexu Únie, podľa
ktorého dlžníkom je deklarant. Kontrolou po prepustení vykonanou podľa § 12 colného zákona v spojení
s článkom 48 kódexu Únie bolo preukázané nesprávne deklarovanie dovážaného tovaru v odsekuJCD „Kód tovaru“ v nasledujúcich colných vyhláseniach - rozhodnutí v colnom konaní JCD ev. číslo
0606910712316, 0606910713233, 0606910813006 a 0606910823449. Kontrolné zistenia súvisiace s
kontrolou predmetných colných vyhlásení sú uvedené v Protokole o kontrole po prepustení č. 07/2019,

spisová značka 871615/2019 zo dňa 15.10.2019 a v odôvodnení tohto rozhodnutia. Colný úrad Žilina
zatriedil predmetný tovar pozinkované oceľové lano v zmysle všeobecných pravidiel pre interpretáciu
kombinovanej nomenklatúry č. 1 a č. 6, vysvetliviek k HS k číslu 7312 v znení kódov tak, ako je uvedené
vo výroku rozhodnutia colného úradu a podľa materiálu (oceľ) a krajiny zaslania (CN) tak, ako je uvedené
vo výroku rozhodnutia colného úradu do podpoložky nomenklatúry TARIC s číselnou kombináciou

ako vyplýva z výroku rozhodnutia colného úradu. Colná hodnota tovaru bola určená podľa článku 70
Colného kódexu Únie, t.j. skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar predaný na vývoz
na colné územie Únie podľa potreby upravená. Cena, ktorá bola alebo ktorá má byť za tovar skutočne
zaplatená je definovaná v článku 70 ods. 2 Colného kódexu Únie ako celková platba, ktorá bola alebo
má byť zaplatená kupujúcim predávajúcemu alebo kupujúcim tretej strane v prospech predávajúceho
za dovezený tovar a zahŕňa všetky platby, ktoré sa zaplatili, alebo majú zaplatiť ako podmienka predaja

dovezeného tovaru.
Tým, že deklarant spôsobil, že tovar, ktorý podlieha dovozným platbám bol prepustený do colného
režimuvoľnýobehnazákladenesprávnychúdajov,vdôsledkučohoboladoúčtovnejevidenciezapísaná
suma nižšia ako je suma colného dlhu, ktorý sa má zaplatiť, vznikol colný dlh podľa článku 77 ods. 1
písm. a) Colného kódexu Únie prepustením tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu do voľného obehu

a to podľa článku 77 ods. 2 Colného kódexu Únie v okamihu prijatia colného vyhlásenia JCD ev. číslo
0606910712316, 0606910713233, 0606910813006 a 0606910823449 zo dňa 10.07.2018.
Miesto vzniku colného dlhu bolo podľa článku 87 ods. 1 Colného kódexu Únie určené na mieste, kde
boli podané colné vyhlásenia na prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh: PCU Žilina - NS,
6069. Colný úrad poukázal vo výroku svojho rozhodnutia na článok 85 ods. 1 Colného kódexu Únie.

Uviedol ďalej, že clo a platby dlžné na základe právnych predpisov sú vymerané podľa článku 56 až
68 Colného kódexu Únie v súlade s colným sadzobníkom, vydaným Vykonávacím nariadením Komisie
(EÚ), 2016/1821 zo 06. októbra 2016, ktorým sa mení príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o
colnej štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku, ktorým sa vydáva colný sadzobník
na rok 2017 a Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2017/1925 zo 12. októbra 2017, ktorým sa mení

príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom
sadzobníku, ktorým sa vydáva colný sadzobník na rok 2018.
Daňová povinnosť pri dovoze tovaru vznikla podľa § 12 a § 21 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pričom
daňová povinnosť podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vznikla dňom prijatia colného vyhlásenia na
prepustenie tovaru do príslušného colného režimu. Základ dane z pridanej hodnoty pri dovoze tovaru bol

určený v súlade s úpravou § 24 ods. 1, 2 zákona o DPH účinného v čase prijatia predmetných colných
vyhlásení. Pri dovoze tovaru je podľa § 69 ods. 8 zákona o DPH povinná platiť daň osoba, ktorá je
dlžníkom podľa colný predpisov.
Na odôvodnenie svojho rozhodnutia colný úrad poukázal na skutočnosť začatia kontroly po prepustení
tovaru dňa 02.04.2019 podľa § 12 Colného zákona v spojení s článkom 48 Colného kódexu Únie.

Kontrola bola zameraná na preverenie správnosti údajov uvedených v colných vyhláseniach, na základe
ktorých bol v roku 2017 a v roku 2018 právnickej osobe KONTAKT - SK, s.r.o. prepustený tovar
do navrhovaného režimu voľný obeh. Colný úrad Žilina pri rozhodovaní vychádzal z podkladových
materiálov z kontroly po prepustení:
- z údajov uvedených v predmetných colných vyhláseniach a z údajov uvedených na pripojených

dokladoch,
- z účtovných dokladov súvisiacich s predmetnými dovozmi (tovarové faktúry, dodacie listy),
- z podaného vysvetlenia uvedeného v zápisnici o podaní vysvetlenia,
- z objednávok na dovážaný tovar,
- z písomných vyjadrení deklaranta,

- z ústnych vyjadrení: splnomocnenej osoby p. U. - ekonomický riaditeľ, p. Q. O. - vedúci výroby a p.
H.. B. J. - účtovníčka spoločnosti,
- z predloženej fotodokumentácie dovážaného tovaru,
- z fyzickej obhliadky výrobných a skladových priestorov spoločnosti KONTAKT - SK, s.r.o.
Colný úrad v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na články 48, 46 ods. 1 Colného kódexu

Únie a skonštatoval, že z výsledkov kontroly po prepustení vyplýva, že v rozhodnutiach o colnom
konaní JCD evidenčné číslo 0606910712316, 0606910712333, 0606910813006 a 0606910823449
boli v deklarovaných údajoch o dovoze tovaru zistené skutočnosti nasvedčujúce tomu, že predpisy
upravujúce prepustenie tovaru do príslušného režimu boli uplatnené na základe nesprávnych údajov,ktoré majú vplyv na výšku colného dlhu. Následne odôvodnene rozhodnutia colného úradu uvádza
kontrolné zistenia s porušením colných predpisov, teda nesprávne nomenklatúrne zatriedenie tovaru
(oceľového lana pozinkovaného do kódu TARIC 7326 90 98 90) vo vzťahu k jednotlivým rozhodnutiam

v colnom konaní podľa vyššie uvedených evidenčných čísiel JCD).
Žalobca vo svojich vyjadreniach uviedol a potvrdil tú skutočnosť, že skutočne dovážaným tovarom
bolo pozinkované oceľové lano a kontrolnej skupine predložil fotodokumentáciou dovážaného tovaru
s uvedením informácie, že na konci lana bola vždy vytvorená slučka (foto číslo 1) až do obdobia
dovozu tovaru prepusteného rozhodnutím v colnom konaní JCD ev. číslo 0606910823449, kde je koniec

lana rovný (foto číslo 2). Colným úradom Žilina bola vykonaná fyzická kontrola predmetného tovaru v
skladových priestoroch spoločnosti KONTAKT - SK, s.r.o., z čoho bola vyhotovená fotodokumentácia
(foto číslo 3 až číslo 5). V zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 03.05.2019 č. 253262/2019 konateľ
žalobcu na otázku č. 2 „Čínske spoločnosti NANTONG STEEL a SHANGHAI ROPE sú výrobcovia
predmetných pozinkovaných oceľových lán?“ odpovedal „Áno, menované spoločnosti sú výrobcovia
predmetného tovaru“.

Následne odôvodnenie rozhodnutia colného úradu uvádza reakcie colného úradu na vyjadrenie žalobcu
zo dňa 13.05.2019 a zo dňa 17.07.2019. V rámci reakcie na vyjadrenie žalobcu zo dňa 17.07.2019
colný úrad uviedol, že konateľ spoločnosti žiadnym spôsobom nenamietal, že by v tomto prípade bol
dovezený iný tovar ako pozinkované lano z ocele. Zápisnica o podaní vysvetlenia bola spísaná v
priestoroch spoločnosti KONTAKT - SK, s.r.o. a pred jej spísaním prebiehala vyše hodinová diskusia

s konateľom spoločnosti a s ekonomickým riaditeľom spoločnosti KONTAKT - SK, s.r.o. p. U. vrátane
vysvetľovania pravidiel zatrieďovania tovaru oceľové lano povrchovo potiahnutého zinkom. V priebehu
diskusie konateľ žalobcu žiadnym spôsobom nenamietal tú skutočnosť, že vo všetkých prípadoch sa
jedná o ten istý tovar pozinkované oceľové lano a ani po prečítaní otázok zistené skutočnosti žiadnym
spôsobom nespochybnil. Konateľ spoločnosti sa stotožnil s názorom colného úradu, že 8-miestne

číselné označenie dovážaného tovaru je správne, ale nesúhlasil s vysvetlením o nesprávnom zatriedení
dovážaného tovaru pod 10-miestnym číselným označením a z toho dôvodu bola v zápisnici o podaní
vysvetlenia formulovaná otázka č. 3 o správnej 8-miestnej položke 7321 10 81, ku ktorej konateľ
spoločnosti nemal žiadne námietky. Následne odôvodnenie rozhodnutia colného úradu uvádza reakciu
colného úradu na vyjadrenie žalobcu zo dňa 23.09.2019.

Vo vzťahu k jednotlivým JCD - rozhodnutiam v colnom konaní, colný úrad v odôvodnení svojho
rozhodnutia konkrétne vymedzuje nové údaje a určenie rozdielu colného dlhu tak, ako vyplýva zo strany
33 až 39. Po skonštatovaní aplikovanej právnej úpravy podľa Colného zákona, Colného kódexu Únie
a Vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 ako i zákona o DPH colný úrad, ako správny
úrad príslušný na konanie v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov skonštatoval, že zhodnotil

všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti. Pri vydaní
rozhodnutia vychádzal z podkladových materiálov získaných v rámci výkonu kontroly po prepustení a
dospel k posúdeniu veci tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia.

2. Na základe včas podaného odvolania žalobcu rozhodovalo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky

(ďalej ako odvolací správny orgán alebo žalovaný), ktorý svojim rozhodnutím Číslo: 672707/2019
vydaným dňa 05.06.2020 potvrdil rozhodnutie colného úradu. Po skonštatovaní priebehu konania
pred colným úradom, jeho výsledkov a záverov colného úradu, ako i podstatného obsahu odvolania
žalovaný uviedol, že pri posudzovaní nomenklatúrneho zatriedenia deklarovaného tovaru vychádzal z
postúpeného spisového materiálu, technickej špecifikácie dovezeného tovaru a tiež fotodokumentácie

predloženej účastníkom konania a zo všetkých pravidiel na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry
(ďalej len VIP), ktoré vychádzajú z HS opisu a číselného označovania tovaru, zo znenia príslušných
položiek, podpoložiek, poznámok k triedam a kapitolám Spoločného colného sadzobníka, ako aj textov,
vysvetliviek HS a KN v znení platnom ku dňu dovozu predmetného tovaru a tiež vychádzal z príslušných
právnych predpisov, vrátane nariadení a rozsudkov, ktoré by mohli mať vplyv na zaujatie stanoviska

v tejto veci. Žalovaný uviedol, že v zmysle VIP I majú názvy tried, kapitol a podkapitol len orientačný
charakter; na právne účely sa zatriedenie určuje podľa znenia položiek a príslušných poznámok k
triedam alebo kapitolám a ak tieto položky alebo poznámky nevyžadujú inak, podľa ustanovení pravidiel
1, 2, 3, 4, 5 a 6. Nomenklatúra uvádza systematickou formou tovar, ktorý je predmetom medzinárodného
obchodu. Tovar je zoskupený do tried, kapitol a podkapitol s názvami, ktoré výstižnejšie charakterizujú

kategórie alebo druhy tovaru v nich zatriedené. Vo väčšine prípadov je však rôznorodosť a množstvo
tovarupatriacehodotriedyalebokapitolytakpočetná,ženiejemožnévnázveuviesťvšetoktovar,aniho
v názve špecifickejšie označiť. Z toho dôvodu nemajú tieto názvy žiaden právny význam pri zatrieďovaní,
majú iba orientačný charakter. Druhá časť tohto pravidla stanovuje, že zatriedenie je určené znenímpoložiek a príslušných poznámok k triedam a kapitolám. Podľa tohto ustanovenia sa zatrieďujú mnohé
druhy tovaru v rámci nomenklatúry bez toho, aby bolo potrebné brať do úvahy ďalšie interpretačné
pravidlá. Termín „ak tieto položky alebo poznámky nevyžadujú inak“ jasne stanovuje, že znenie položiek

a zodpovedajúcich poznámok k triedam alebo kapitolám je kľúčové, t.j. že pri zatrieďovaní sa berú do
úvahy ako prvé. Podľa VIP 6 sa na právne účely zatriedenie tovaru do podpoložiek položky určuje
podľa znenia týchto podpoložiek a príslušných poznámok k podpoložkám a mutatis mutandis podľa
vyššie uvedených pravidiel pod podmienkou, že porovnateľné sú len podpoložky rovnakej úrovne. Na
účely tohto pravidla sa tiež používajú poznámky k triedam alebo kapitolám, ak kontext nevyžaduje

inak. Následne odôvodnenie rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k predmetnému tovaru konkrétne
vymedzuje zatriedenie do PpKN a TARIC kódov a žalovaný v tejto časti uvádza, že berúc do úvahy opis
tovaru, technickú dokumentáciu, fotodokumentáciu, účel použitia, objektívne charakteristické vlastnosti
predmetného tovaru vrátane podkladov z účtovníctva (tovarové faktúry, dodacie listy), zistenia colného
úradu pri vykonaní kontroly po prepustení a tiež tvrdenia účastníka konania je možné konštatovať, že
bolo colným úradom preukázané, že ide o pozinkované oceľové lano resp. oceľové lano pozinkované

za tepla. Následné nomenklatúrne zatriedenie predmetného tovaru do príslušnej podpoložky HS a
podpoložky KN Spoločného colného sadzobníka sa vykoná na základe objektívnych charakteristickým
vlastností a technických parametrov, ako aj bližších špecifikácii konkrétneho výrobku, pričom odvolací
orgán uvádza, že každý výrobok je možné zatriediť iba do jednej PpKN, t.j. výrobok zatriedený do
konkrétnej PpKN musí v plnom rozsahu spĺňať všetky podmienky a členenie stanovené Spoločným

colným sadzobníkom. Aby bol tovar zatriedený do príslušného TARIC kódu, musí byť najskôr zatriedený
jednoznačne do konkrétnej PpKN t.j. takýto tovar už musel splniť určité konkrétne podmienky a
parametre, aby bol zatriedený do príslušnej PpKN, pričom následným zatriedením tovaru do konkrétne
TARIC kódu musí len ten istý tovar okrem už splnených podmienok nomenklatúrneho zatriedenia
do Spoločného colného sadzobníka, jednoznačne spĺňať ďalšie doplňujúce podmienky a parametre

ustanovené ďalším členením nomenklatúry TARIC. Bez ohľadu na to, či bol tovar, ktorý je predmetom
tohto skúmania a preverovania zatriedený do PpKN 7312 10 81, PpKN 7312 10 83 alebo PpKN 7312
10 85, vo všetkých troch prípadoch bolo v čase dovozu v príslušnej TARIC štruktúre členenie na
základe materiálu (z ocele alebo iného materiálu ako z ocele) a druhou podmienkou zatriedenia bola
krajina zaslania tovaru (zaslané z Maroka, z Kórejskej republiky a ostatné t.j. zaslané z iných krajín

ako je Maroko a Kórejská republika). Vo všetkých iných prípadoch predmetného tovaru zatriedeného na
základe maximálneho rozmeru priemeru do konkrétnej PpKN je materiálom oceľ (iná ako nehrdzavejúca
oceľ) a krajinou zaslania je Čínska ľudová republika, vo všetkých troch prípadoch je na základe TARIC
štruktúry platnej v čase dovozu posledné dvojčíslie 10-miestneho TARIC kódu číslo „19“.
Žalovaný ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v záujme riadneho zistenia skutkového

stavu veci tiež doplnil dokazovanie a vykonal preverenie údajov uvedených v elektronickej databáze
ZIN. Elektronická databáza vydaných ZIN slúži členským štátom EÚ okrem iného i na kontrolu,
preverovanie a uplatnenie jednotného interpretovania príslušných colných predpisov a pravidiel vo
veci nomenklatúrneho zatriedenia konkrétneho druhu tovaru. Článok 33 a 34 nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 09.10.2013 jednoznačne definuje rozhodnutia týkajúce sa ZIN

a ich právny režim, t.j. pre koho, pre aký tovar sú záväzné ZIN a tiež ich stratu platnosti. Preverovaním
elektronickej databázy ZIN bolo zistené, že na základe opisu tovaru, technických vlastností a účelu
použitia výrobku možno konštatovať, že na podobný druh tovaru s tovarom, ktorý je predmetom
skúmania odvolacieho orgánu nie však na rovnaký tovar a tovar pre rovnakého držiteľa, je členskými
štátmi vydaných viacero ZIN. V tejto časti žalovaný svoje zistenie konkretizoval a následne skonštatoval,

že iné colné orgány členských štátov EÚ vo veci nomenklatúrneho zatriedenia podobného druhu
tovaru postupovali a postupujú zhodne, pričom dospeli k totožnému nomenklatúrnemu zatriedeniu ako
colné orgány Slovenskej republiky. Tiež v tejto časti žalovaný skonštatoval, že v systéme EBTI nebola
príslušným orgánom vydávajúcim ZIN pre právnickú osobu KONTAKT - SK, s.r.o., 1033, 023 53 Staškov,
IČO: 36 413 569 vydaná žiadna záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení. Z uvedeného teda

vyplýva, že účastník konania nevyužil svoje právo a nepožiadal colné orgány o vydanie bezplatnej ZIN
na predmetný druh tovaru.
V nadväznosti na ďalšiu odvolaciu námietku týkajúcu sa opätovného vydania výzvy č. 447107/2019 zo
dňa 06.08.2019, čo žalobca hodnotí ako pochybenie colného úradu, žalovaný uviedol, že list colného
úradu značka 447107/2019 zo dňa 06.08.2019 bol označený ako „Výzva na prerokovanie nedostatkov

zistených kontrolou po prepustení. Oznámenie začatia konania o dodatočnom vymeraní colného dlhu -
doplnenie“ a z jeho obsahu je zrejmé, že ide o spresnenie a primerané doplnenie listu zn. 307783/2019
zodňa31.05.2019.Colnýúradlistomzodňa06.08.2019tedalenopravil,spresniladoplnilniektoréúdaje
uvedené v liste zo dňa 31.05.2019 a tým poskytol kompletný, správny a ucelený objem objektívnychinformácií, ku ktorým sa má resp. mala právnická osoba KONTAKT - SK, s.r.o. ako účastník konania
vyjadriť. Postupom colného orgánu nebol žalobca ukrátený na žiadnom svojom práve a naopak, mal
možnosť vyjadriť sa ku skutočne všetkým informáciám, skutočnostiam a ich posúdeniu colnými orgánmi,

ktoré tvorili podklad budúceho rozhodnutia colného úradu.
Pokiaľ ide o námietku žalobcu, ktorou v odvolaní proti rozhodnutiu colného úradu spochybňoval
nomenklatúrne zatriedenie tovaru, poukázal žalovaný na objasnenie postupu pri aplikácii príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich nomenklatúrne zatriedenie a
vysvetlenie postupu colného úradu, ktoré je obsiahnuté už v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia,

žalovaný skonštatoval, že sa s právnym názorom colného úradu ohľadom uplatnenia antidumpingového
cla na predmetný tovar stotožňuje a poukázal na stranu 25 a nasl. odôvodnenia rozhodnutia colného
úradu, kde tento logicky a zrozumiteľne vysvetľuje, prečo tovar podlieha antidumpingovému clu.
Pre správne vyhodnotenie otázky uplatnenia antidumpingového cla je v danom prípade dôležité aj
zohľadnenie materiálu, z ktorého je lano vyrobené a teda, či ide o lano vyrobené z ocele (výslovne
uvedené v antidumpingových nariadeniach) alebo ide o lano vyrobené zo železa.

Námietku obsiahnutú v bode VI. odvolania, ktorou odvolateľ namieta, že colný úrad v napadnutom
rozhodnutí uvádza kontrolné zistenia vo vzťahu k rozhodnutiam v colnom konaní s označenými číslami
a v nadpise viažucom sa na predmetné kontrolné zistenia uvádza, že zastupovanie príjemcu tovaru
právnickou osobou Rail Cargo Operator - CSKD s.r.o. je nepriame. Žalovaný uviedol, že táto námietka
je neopodstatnená, pretože colný úrad uvedenú nepresnosť odstránil opravou zrejmej nesprávnosti, o

čom bol účastník konania informovaný listom colného úradu z 20.11.2019.
Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu ohľadom nemožnosti zistenia miesta a okamihu vzniku colného dlhu,
žalovaný skonštatoval, že táto námietka nezodpovedá obsahu odvolaním napadnutého rozhodnutia.
Priamo vo výroku napadnutého rozhodnutia colného úradu je na jeho druhej strane uvedené: „Miesto
vznikucolnéhodlhubolopodľačlánku87ods.1ColnéhokódexuÚnieurčenénamieste,kdebolipodané

colné vyhlásenia na prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh: PCÚ Žilina - NS, 6069.“ Ide o
konkretizáciu miesta vzniku colného dlhu určenú v súlade s článkom 102 ods. 1 Colného kódexu Únie.
Miesto aj okamih vzniku colného dlhu je uvedený aj v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, kde je
na strane 40 uvedené: „Colný dlh pri dovoze vznikol podľa článku 77 ods. 1 písm. a) Colného kódexu
Únie prepustením tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, a ktorý podlieha dovoznému clu do voľného obehu“.

Okamih vzniku colného dlhu bol teda určený podľa článku 77 ods. 2 Colného kódexu Únie prijatím
príslušného colného vyhlásenia.
K bodom II. a VI. podania z 20.12.2019, kde žalobca opakovane spochybňuje postup colného úradu pri
identifikáciiaurčenítovaruaprijehosprávnomnomenklatúrnomzatriedení,žalovanýakoodvolacíorgán
po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia považoval objasnenie postupu

a dôvodov pri zodpovedaní vyššie uvedených otázok týkajúcich sa nomenklatúrneho zatriedenia
tovaru colným úradom za dostatočné a zákonné. Žalovaný uviedol, že prípadná technická alebo
obrazová dokumentácia týkajúca sa presne určeného druhu tovaru sa nemusí vzťahovať na tento
tovar z konkrétneho dovozu alebo môže byť spätá s akýmkoľvek druhovo, technickými vlastnosťami a
parametrami zhodným tovarom, ktorý však bol dovezený resp. bol k dispozícii v inom čase, než tovar,

prepustením ktorého predmetný colný dlh vznikol. V tejto časti poukázal žalovaný napríklad na článok
48 Colného kódexu Únie, ktorý umožňuje výkon kontroly po prepustení aj v prípade, ak už pôvodne
dovezený tovar nie je k dispozícii. Určenie technických vlastností a parametrov tovaru potrebných pre
jeho správne nomenklatúrne zatriedenie je možné aj zo sprievodných dokladov obsahujúcich údaje o
tovare z technickej dokumentácie na zhodný tovar alebo spolu s tým aj z videozáznamov či z fotografií

zhodného tovaru, ak je možné presne určiť, aký konkrétny tovar bol predmetom dovozu (colného
konania), ktorého sa rozhodnutie vo veci dodatočného vymerania colného dlhu týka.
Pokiaľ žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu colného úradu spochybňoval dodržanie zákonnosti
pri spisovaní zápisnice o podaní vysvetlenia, žalovaný vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú.
Skonštatoval, že colný úrad rešpektoval všetky zákonné podmienky určené ustanovením § 12 ods. 4

colného zákona ako osobitného zákona i podmienky určené ustanovením § 22 Správneho poriadku,
ako všeobecného právneho predpisu. Zdôraznil, že z týchto právnych predpisov nevyplýva ako zákonná
a obsahová náležitosť zápisnice poučenie. Zdôraznil tiež, že colný úrad rešpektoval právo účastníka
konania slobodne sa do zápisnice vyjadriť a odpovedať na položené otázky ľubovoľným spôsobom.
Pokiaľ bolo namietané kladenie kapcióznych a sugestívnych otázok žalovaný odkázal na vyjadrenie na

strane 2 svojho rozhodnutia. Zdôraznil, že odvolaciemu orgánu neboli oznámené žiadne skutočnosti,
ktoré by skutočnému zneužitiu štátnej moci tak, ako to namietal žalobca čo i len nasvedčovali, a tým
nemôže na takéto obvinenie prihliadať. Závery colného úradu v napadnutom rozhodnutí tohto orgánu
podľa žalovaného plne korešpondujú s vykonaným dokazovaním, pričom z odôvodnenia napadnutéhoprvostupňového rozhodnutia je zrejmé, aké konkrétne dôkazy, zistenia a informácie boli podkladom
pre rozhodnutie vo veci. Žalobca mal v konaní, ktoré vydaniu rozhodnutia colného úradu predchádzalo
postavenie účastníka a mal zabezpečené všetky s tým spojené zákonom garantované procesné aj

hmotné práva, a to žalobca i v priebehu konania využil. Úlohou colného orgánu bolo zistiť objektívne
podklady pre správne nomenklatúrne zatriedenie konkrétneho tovaru a následne na základe príslušných
všeobecne záväzných právnych predpisov tento tovar správne zatriediť a v kontexte zákonných
ustanovení upravujúcich dovozné platby (dovozné clo, antidumpingové clo, daň z pridanej hodnoty)
správne určiť právnu kvalifikáciu vzniku colného dlhu, jeho výšku a identifikovať osoby povinných

dlžníkov.
Účelom colného konania je prepustenie tovaru do colného režimu navrhnutého deklarantom, alebo
jeho zástupcom, tomu môže predchádzať primerané preskúmanie dokladov predložených deklarantom
a údajov, ktoré sú v týchto dokladoch obsiahnuté a tiež tovaru, ak je to možné, avšak colné orgány
prijatím colného vyhlásenia a ani rozhodnutím o prepustení tovaru do navrhovaného colného režimu
nepreberajú zodpovednosť za pravdivosť alebo správnosť údajov o tovare, ktoré uvádza deklarant. V

tejto časti žalobca poukázal na článok 15 ods. 2 a článok 18 všetko Colného kódexu Únie. Zodpovednosť
za správnosť a pravdivosť údajov uvedených v colnom vyhlásení nesie stále aj po prepustení tovaru
deklarant alebo jeho zástupca. Túto skutočnosť okrem znenia článku 15 ods. 2 Colného kódexu
Únie jednoznačne podporuje aj oprávnenie colných orgánov vykonávať kontrolu po prepustení tovaru.
V tejto časti žalovaný poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 2Sžf/110/2013. Účelom

colného konania nie je potvrdiť pravdivosť alebo správnosť údajov uvádzaných deklarantom alebo
jeho zástupcom v colnom konaní, ani potvrdiť pravosť predložených dokladov, ale rozhodnúť o tom, či
bude deklarovanej žiadosti o prepustenie určitého tovaru do deklarantom navrhovaného colného režimu
vyhovené, určiť podmienky, za ktorých sa predmetný tovar do navrhnutého colného režimu prepustí a
zároveňrozhodnúťozodpovedajúcichdovoznýchplatbách,ktorévsúvislostisprepustenímkonkrétneho

tovarudonavrhnutéhocolnéhorežimuvznikajúatietoplatbyoznámiťdlžníkovi-deklarantovipovinnému
ich v zákonnej lehote zaplatiť. Colné orgány teda sú oprávnené prijať údaje deklarované v colnom konaní
deklarantom alebo jeho zástupcom bez toho, aby bolo dotknuté právo colných orgánov kedykoľvek v
colnom konaní, ale aj po prepustení tovaru a po ukončení colného konania tieto údaje (ich správnosť,
úplnosť a pravdivosť) preverovať a podľa príslušných zistení následne konať vo veci dodatočného

vymerania dovozných platieb.

3. Podaním zo dňa 14.08.2020 podal žalobca včas všeobecnú správnu žalobcu, ktorou navrhol
preskúmať zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného a tieto
rozhodnutia zrušiť. V rámci stručného opísania priebehu administratívneho konania a skutočností, ktoré

predchádzali vydaniu preskúmavaných rozhodnutí, žalobca poukázal na označenie tovaru v tovarových
faktúrach COMMERCIAL INVIOCE No. 17WF089 zo dňa 05.05.2017 na sumu 33.109,04 USD,
COMMERCIAL INVIOCE No. 17WF089 zo dňa 05.05.2017 na sumu 33.109,04 USD, COMMERCIAL
INVIOCE No. 18WS027 zo dňa 25.01.2018 v sume 39.973,36 USD a COMMERCIAL INVIOCE No.
18WF087 zo dňa 18.05.2018 v sume 43.943,85 USD od dodávateľa NANTONG SHENWEI STEEL

WIRE ROPE CO., LTD, No. 1709 China a SHANGHAI SHENWEI ROPE & METALS IMPORT AND
EXPORT CO., LTD, China, ku ktorým je samostatne vždy priložený dodací PACKING LIST a samostatne
vyúčtovaná preprava tovaru. Predmetný tovar bol však predmetom samostatného colného konania pri
ukončovaní osobitného režimu tranzit, kde colné orgány tovar stotožnili colnou kontrolou, o čom sa
nachádzajú dôkazy v tranzitných colných vyhláseniach. Po ukončení osobitného colného režimu tranzit,

kde bola vykonaná colná kontrola sa začalo nové, iné colné konanie za účelom prepustenia tovaru do
colnéhorežimuvoľnéhorežimu.Vcolnomkonanížalobcupodľačlánku18ods.1nariadeniaEurópskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 09.10.2013, ktorým sa stanovuje Colný kódex Únie (ďalej len
Colný kódex Únie) priamo zastupoval colný zástupca spoločnosť Rail Cargo Operator - CSKD s.r.o.,
Praha (ďalej len colný zástupca). Colný zástupca predmetný tovar v odseku 31 colných vyhlásení označil

ako „predmety zo železa alebo ocele do zelezobet. konstrukcii“ a ako „pozinkovane lana pouzivane vo
vystuz. Prefabrikovanych betonovych prvkoch“ a od ods. 33 colného vyhlásenia uviedol TARIC-ový kód
7326 90 98 90, 7312 10 81 90 a 7312 10 83 90 v zmysle Spoločného colného sadzobníka platného v
roku 2017 a 2018 (ďalej len Spoločný colný sadzobník).
Na uvedenom právnom základe bol do colného režimu prepustenie do voľného obehu podľa článku 201

Colného kódexu Únie prepustený na podklade rozhodnutia v colnom konaní:
- č. 0606910712316 predmetný tovar, kde bol vymeraný colný dlh v celkovej výške 9.179,87 Eur,
pozostávajúci z cla 1.066,51 Eur a DPH vo výške 8.116,36 Eur,- č. 0606910713233 predmetný tovar, kde bol vymeraný colný dlh v celkovej výške 9.290,16 Eur,
pozostávajúci z cla vo výške 1.079,32 Eur a DPH vo výške 8.210,84 Eur,
- č. 0606910813006 predmetný tovar, kde bol vymeraný colný dlh v celkovej výške 10.847,26 Eur,

pozostávajúci z cla 1.260,22 Eur a DPH vo výške 9.587,04 Eur,
- č. 0606910823449 predmetný tovar, kde bol vymeraný colný dlh v celkovej výške 10.677,18 Eur,
pozostávajúci z cla vo výške 0,- Eur a DPH vo výške 10.677,18 Eur.
Následne došlo ešte k rozšíreniu výkonu kontroly po prepustení o rozhodnutie v colnom konaním č.
0606910823449 zo dňa 10.07.2018.

Žalobca poukázal na vyjadrenie učinené cestou jeho právneho zástupcu z 13.05.2019, a vyzval na
bližšiu špecifikáciu dôvodov nesprávneho zatriedenia, na čo nedostal odpoveď a tým boli žalobcovi
znemožnené práva v konaní o kontrole po prepustení podľa § 12 ods. 9 písm. d) Colného zákona. Colný
úrad vyzval žalobcu na prerokovanie zistených nedostatkov výzvou z 31.05.2019, pričom jej prílohou
boli „Nedostatky zistené kontrolou po prepustení“, na čo žalobca reagoval dňa 17.07.2019 písomným
vyjadrením. Colný úrad mal po vyjadrení žalobcu postupovať podľa § 12 ods. 16 Colného zákona a

vyhotoviť protokol o kontrole po prepustení, avšak colný úrad zaslal žalobcovi ďalšiu výzvu, na ktorú
žalobca opätovne reagoval a namietal rozpor s úpravou podľa § 12 ods. 13, ods. 16 Colného zákona.
Žalobca poukázal na úpravu podľa § 12 ods. 16, ods. 17 Colného zákona a skutočnosť, že colný úrad
vyhotovil protokol o kontrole po prepustení z 15.10.2019 pod č. 571615/2019. Konkrétne žalobca v
správnej žalobe sformuloval nasledovné žalobné body:

· Nesprávne právne posúdenie veci, zistenie skutkového stavu nebolo dostačujúce pre riadne posúdenie
veci, podstatné porušenie ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia. Žalobca poukázal v správnej žalobe na citáciu z rozhodnutia žalovaného o otázke
aplikovania antidumpingového cla na strane 6, 7 rozhodnutia žalovaného. Z postupu žalovaného je
zrejmé, že s poukazom na citácie odôvodnenia rozhodnutia žalovaného sa nevysporiadal a nezaoberal

najpodstatnejšou odvolacou námietkou žalobcu o nesprávnej aplikácii antidumpingového cla na tovar
žalobcu Colným úradom Žilina, v dôsledku čoho je rozhodnutie arbitrárne a v tejto časti poukázal
žalobca na závery podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07. Ak sa žalovaný odvoláva
na Vykonávacie nariadenie, ktorým bolo uložené antidumpingové opatrenie, táto skutočnosť sa tam
nenachádza. V celom rozhodnutí nie je zmienka, na základe akého antidumpingového nariadenia je

clo uložené, aké pravidlá sa vzťahujú na aplikovanie antidumpingových opatrení k dovážaným tovarom.
Žalobca sa v správnej žalobe odvolal na závery podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Sž 135/02. Uviedol,
že žalovaný vo svojom rozhodnutí neopísal predmet konania a nepoukázal na skutkové zistenia,
odkázal na závery rozhodnutia colného úradu, a to je v rozpore s úpravou § 47 ods. 3 Správneho
poriadku a judikatúrou NS SR. Žalovaný uviedol oproti rozhodnutiu colného úradu navyše len to, že

je dôležité zohľadnenie materiálu, z ktorého je lano vyhotovené, teda či ide o lano z ocele uvedené v
antidumpingovom nariadení alebo nie. Žalobca sa tiež odvolal na závery podľa rozhodnutia Ústavného
súdu SR sp. zn. III. ÚS 131/2010 a zdôraznil, že pokiaľ je arbitrárne rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu a odvolací orgán sa naň len odvolá a odkáže naň, je rozhodnutie odvolacieho orgánu
nedostatočne odôvodnené. Žalobca namietal, že myšlienkové pochody colného úradu v jeho rozhodnutí

sú nejasné, nie je zrejmé, kde končia citácie, kde už ide o vyjadrenie colného úradu a tiež v ňom
absentuje hodnotenie dôkazov. Z vyjadrenia colného úradu, s ktorým sa žalovaný stotožnil, vyplýva,
že aplikuje Všeobecné interpretačné pravidlá na zatriedenie tovaru do nomenklatúry podľa Prvej časti
Oddiel I A. Všeobecné pravidlá na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry VIP, aby podriadil tovar
pod antidumpingové nariadenie. Podľa colného úradu iné pravidlá ako VIP sa pri zatriedení tovaru

do kombinovanej nomenklatúry nepoužívajú, avšak prihliada sa na rôzne vysvetlivky ku KN. Žalobca
však tvrdí, že pravidlá VIP sa týkajú len legislatívy ohľadom tovaroznalectva a nie legislatívy ohľadom
zaťaženia tovaru antidumpingovým clom. Žalobca tvrdí, že iba tovar špecifikovaný v antidumpingovom
nariadení patriaci do určitej PpKN antidumpingovému clu, resp. antidumpingovým opatreniam podlieha,
nie však všetok tovar, ktorý je možné zatriediť do predmetnej PpKN. Antidumpingovému clu nepodlieha

tovar, ktorý je do určitej PpKN zatriedený cez použitie VIP. V preambule antidumpingového nariadenia
sú definované aj konkrétne tovary, skupiny tovarov tak, aby nedošlo k zameniteľnosti tu definovaného
tovaru. Antidumpingové nariadenia sa viažu len k oceľovým lanám a káblom, vrátane uzavretých lán a
káblov z nehrdzavejúcej ocele, s maximálnym rozmerom prierezu viac ako 3 mm. V tejto časti poukázal
žalobca na článok 14 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 08.06.2016,

teda na tzv. Základné antidumpingové nariadenie. Taktiež v tejto časti poukázal na judikatúru SD EÚ
sp.zn. C-382/09 zo 07.10.2010, C-595/11 tu bod 31. ako aj na rozhodnutia NSS ČR sp.zn. 1Afs 101/2010
a2Afs251/2015.Žalobcavtejtočastitvrdí,žeantidumpingovénariadeniesanevzťahujenapozinkovaný
tovarainékomponenty,ktorévňomniesúuvedené.Zozneniaantidumpingovéhonariadenianevyplýva,žebysaclotýkalodovozuoceľovýchlánpozinkovanýchzatepla,resp.pozinkovanýchlánprevystužené
prefabrikované betónové prvky. Žalobca poukázal na to, že colný úrad a žalovaný nesprávne v dôsledku
aplikácie VIP č. 1 a 6 Spoločného colného sadzobníka zatriedil tovar do TARIC kódov, teda medzi

oceľové laná a kábla, vrátane uzavretých lán, s výnimkou lán a káblov z nehrdzavejúcej ocele, s
maximálnym priemerom 3 mm, v dôsledku čoho bol tovar nesprávne subsumovaný pod antidumpingové
nariadenie a nepostupovalo sa podľa článku 14 ods. 1 Základného antidumpingového nariadenia.
Colný úrad i žalovaný nepostupoval v súlade so zásadou materiálnej pravdy, kde žalobca poukázal
na úpravu podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku a takisto bolo postupované v rozpore s judikatúrou

SD EÚ a NSS ČR, pričom zároveň správne orgány nezistili spoľahlivo skutkový stav. V tejto časti
poukázalžalobcatiežnazáverypodľarozsudkuNSSRsp.zn.2Sžo49/2013zodňa17.12.2014.Žalobca
tvrdí, že predmetný tovar je v súlade s článkom 1 ods. 1 antidumpingového nariadenia vylúčený spod
aplikácie antidumpingového nariadenia. Podstatnou otázkou je, či VIP podľa Spoločného sadzobníka
je aplikovateľné i na zatriedenie tovaru pod antidumpingové nariadenie. Žalobca v tejto súvislosti tvrdil
nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci.

· Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov alebo nezrozumiteľnosť, skutkový stav ktorý vzal správny
orgán za základ rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu. V
nadväznosti na závery žalovaného citované v správnej žalobe zo strany 9 a 10 jeho rozhodnutia,
žalobca vo vzťahu k predmetným colným vyhláseniam uviedol, že pri ukončení colného režimu Tranzit,
čo predchádzalo prepusteniu tovaru do voľného obehu, majú colné orgány povinnosť uviesť rozsah

vykonanej kontroly (to vyplýva z viacerých právnych predpisov napr. z Dohovoru o spoločnom tranzitnom
režime). Rozsah vykonanej kontroly sa zaznamenáva v systéme elektronického colného konania NCTS
zadaním konkrétnej správ s kódom a fyzickým vyznačením v tranzitnom colnom vyhlásení, kde sa
rozpíše rozsah kontroly, ktorá bola vykonaná. Vo veci kontroly po prepustení colný úrad vykonával
kontrolu tých istých dokladov a tovaru, ktoré už boli kontrolované v colnom konaní v režime Tranzit.

Colný úrad ale na základe tých istých dokladov postupom podľa § 12 Colného zákona zmenil sadzobné
zatriedenie, pričom nevykonal iné dôkazy ako tie, ktoré už mu boli vopred známe. Tým konal v rozpore
so zásadou materiálnej pravdy podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku a nehodnotil dôkazy podľa § 34
ods. 5 Správneho poriadku čo tiež spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného a tiež to, že
skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ rozhodnutia je v rozpore s administratívnym

spisom.
· Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov alebo nezrozumiteľnosť, skutkový stav ktorý vzal správny
orgán za základ rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu. V tejto
časti žalobca poukázal za výrok rozhodnutia colného úradu a úpravu podľa článku 102 ods. 1, 3 Colného
kódexu Únie. Uviedol, že táto právna úprava vymedzuje dva pododseky, pričom druhý pododsek sa

člení na písmená a) až d), ktoré sa navzájom vylučujú a ustanovenie článku 102 ods. 3 Colného
kódexu Únie obsahuje dva pododseky, ktoré každý riešia inú právnu problematiku. Zo znenia výroku
rozhodnutia colného úradu nie je zrejmé, na akom mieste mu vznikol colný dlh. V tejto časti žalobca
poukázal na úpravu podľa § 85 ods. 7 Colného zákona, ktorá vymedzuje obsahové náležitosti výroku
rozhodnutia o vymeraní colného dlhu alebo dodatočnom vymeraní colného dlhu, vrátane vymedzenia

okamihu vzniku colného dlhu. Poznanie miesta vzniku colného dlhu je predpokladom poznania, kde
vznikla žalobcovi primárna povinnosť zakladajúca možnosť dovymerať colný dlh. Žalobca zdôraznil,
že výrok rozhodnutia správneho orgánu je najdôležitejšou časťou rozhodnutia a v tejto časti poukázal
na závery podľa rozhodnutia NS SR sp.zn. 5Sž 135/02. Neuvedenie niektorého hmotnoprávneho
ustanoveniavovýrokurozhodnutiajevadou,vktorejčastipoukázalžalobcanazáverypodľarozhodnutia

Ústavného súdu ČR sp.zn. II.ÚS 157/97. Možnosť porovnania iného tovaru (tovaru dovezeného o
niekoľkorokovneskôr)jeprípustnápriurčovanícolnejhodnotyinýmspôsobomakoprevodnouhodnotou
podľa článku 70 a nasledujúceho Colného kódexu Únie. Avšak žalovaný a Colný úrad Žilina určovali
colnú hodnotu na základe článku 70 a nasledujúce Colného kódexu Únie a nepoužili ďalších 5 druhov
určovania colnej hodnoty. Z opisu tovaru v odseku 31. rozhodnutia v colnom konaní nevyplýva, že by bol

deklarovaný hotový výrobok. To podporuje dodací list, faktúra, faktúra za prepravu, kde je uvedené za
tepla pozinkované lano. Z toho vyplýva, že žalovaný svojvoľnou úvahou nesprávne posúdil opis tovaru v
odseku 31. rozhodnutia v colnom konaní, vytrhol len tú časť, ktorá mu vyhovuje. Napadnuté rozhodnutie
a ani výrok prvostupňového rozhodnutia nie je určitý a konkrétny, keďže z neho nie je možné zistiť
imanentné okolnosti vzniku colného dlhu, čo spôsobuje vadu napadnutého rozhodnutia. Napadnuté

rozhodnutie a rovnako aj výrok prvostupňového rozhodnutia je v rozpore s § 85 ods. 7 Colného zákona,
čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť. Nie je zrejmý myšlienkový pochod colného
úradu a žalovaného pri vyhotovení opisu tovaru v odseku 31. ako hotového výrobku.· Rozpor s administratívnymi spismi a podstatné porušenie ustanovení o konaní. Žalobca poukázal
na to, že z rozhodnutia colného úradu vyplýva skutočnosť, že pred spísaním zápisnice o podaní
vysvetlenia bola vedená diskusia s konateľom žalobcu a ekonomickým riaditeľom žalobcu, a to v

rozsahu jednej hodiny, kde im bolo vysvetlené, ako sa zaraďuje predmetný tovar, teda konkrétne
oceľové lano povrchovo potiahnuté zinkom. V rámci tejto diskusie konateľ žalobcu nenamietal, že vo
všetkých prípadoch išlo o dovezený tovar - pozinkované oceľové lano a uvedené nebolo konateľom
spochybnené. Colný úrad odmietol, že by boli konateľovi žalobcu kladené sugestívne a kapciózne
otázky. Pred spísaním zápisnice o podaní vysvetlenia colný úrad viedol s konateľom žalobcu rozhovor

o dôvodoch zatrieďovania dovážaného tovaru (oceľového pozinkovaného lana) do správnej položky
kombinovanej nomenklatúry TARIC namiesto ním deklarovanej a konateľ žalobcu sa stotožnil s názorom
colného úradu, že 8-miestna položka je správna, nemal k tomuto výhrady, ale nesúhlasil s vysvetlením o
nesprávnom zatriedení dovážaného tovaru pod 10-miestnym číselným kódom, a preto bola formulovaná
otázka 3 o správnej 8-miestnej položke, k čomu nemal konateľ žalobcu námietky. Žalobca uvádza, že
nič z týchto skutočností vymedzených v odôvodnení rozhodnutia colného úradu nie je zaznamenané

v zápisnici o podaní vysvetlenia a ani o tom nie je spísaný úradný záznam, avšak v odôvodnení
rozhodnutia colného úradu sa tieto skutočnosti uvádzajú. Podľa žalobcu príprava pred spísaním
zápisnice o podaní vysvetlenia a kladenie otázok colným úradom k bližšej špecifikácii správneho/
nesprávneho zatriedenia tovaru vyvíjalo na žalobcu tlak, cez kladenie kapcióznych otázok bol žalobca
manipulovaný do odpovedí, ktoré chcel colný úrad počuť. Tri zo štyroch otázok sú kapciózne, a to

konkrétne otázky č. 1, 3 a 4, pretože už predkladajú skutočnosť, že tovar je nesprávne zatriedený. V tejto
časti žalobca poukázal na § 12 ods. 13 Colného zákona, ktorý sa aplikuje v prípade, ak skutočnosti len
„nasvedčujú“, že colné predpisy boli uplatnené na základe nesprávnych alebo neúplných údajov, z čoho
vyplýva, že uvedené ešte nebolo preukázané. Správnosť/nesprávnosť zatriedenia tovaru bude možné
tvrdiť až po právoplatnom rozhodnutí o dovymeraní dovozných platieb. Colný úrad konal premyslene,

tendenčne, vedel, čo potrebuje dosiahnuť a uvedené nazval žalobca v správnej žalobe ako ukážkový
príklad zneužitia štátnej moci, kedy colný úrad vyvíjal na konateľa žalobcu tlak a nakoniec dosiahol, čo
chcel. Tento záver konštatoval žalobca nezávisle na obsahu zápisnice o podaní vysvetlenia v časti o
dobrovoľnomposkytnutíinformáciebeznátlaku,ktorájeuvedenávzáverezápisnice.Žalobcanebolpred
kladením otázok poučený o procesných právach a o možnosti odmietnuť podanie vysvetlenia, v ktorej

časti poukázal žalobca na závery podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR III.ÚS 307/2012. Colný úrad
nepostupoval podľa § 12 ods. 13 Colného zákona, už vopred vedel, ktoré zatriedenie je správne a ktoré
nesprávne. V štádiu zisťovania okolností o používaní colných predpisov je neprijateľné, aby sa osobe,
ktorá podáva vysvetlenie podľa § 12 ods. 4 Colného zákona predkladali za relevantné skutočnosti, ktoré
sa ešte len zisťovali. Dôkaz získaný nátlakom je absolútne neúčinný, z čoho vyplýva, že odpovede

žalobcu na otázky číslo 1, 3 a 4 nie je možné posudzovať ako dôkaz, pretože colný úrad konal v rozpore
so zásadou zákonnosti podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku a zásadou súčinnosti podľa § 3 ods. 2
Správneho poriadku a neviedol dokazovanie podľa § 12 ods. 6 Colného zákona. Žalobca uviedol, že do
spísania zápisnice o podaní vysvetlenia, teda do 03.05.2019, colný úrad neviedol žiadne dokazovanie,
ale už vedel, ktoré zatriedenie je správne. V tejto časti poukázal žalobca na závery podľa rozsudku

NS SR sp.zn. 2Sžo/49/2019 zo dňa 17.12.2014. Spísanie zápisnice o podaní vysvetlenia malo za cieľ
nie zisťovať skutkový stav, ale žalobcu usvedčiť. Pri oznámení zastúpenia právnym zástupcom žalobca
žiadal bližšie vysvetlenie dôvodov nesprávneho zatriedenia tovaru, avšak colný úrad na to nereagoval.
V tejto časti poukazoval žalobca na článok 2 ods. 2 Ústavy SR, teda zásadu zákonnosti a uviedol, že
colný úrad a žalovaný nemôžu prekročiť ústavné a zákonné hranice. Z § 12 Colného zákona nevyplýva

možnosť colného úradu viesť s účastníkom kontroly diskusie alebo rozhovory. Do spísania zápisnice o
podanívysvetlenianepodalžalobcažiadnevysvetleniepodľa§12ods.4Colnéhozákona,aniinformáciu
podľa § 12 ods. 4 písm. c) Colného zákona a ani vysvetlenie podľa § 12 ods. 5 Colného zákona, pretože
o tom neexistujú dôkazy v administratívnom spise. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného sa vo výpočte
dôkazov nenachádza diskusia alebo rozhovor so žalobcom, ako je to v rozhodnutí žalovaného. V tejto

časti odkázal žalobca na závery podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 243/07.
· Rozpor s administratívnymi spismi a podstatné porušenie ustanovení o konaní. Žalovaný v odôvodnení
svojho rozhodnutia na strane 5 uvádza, že v záujme riadneho zistenia skutkového stavu tiež doplnil
dokazovanie a vykonal preverenie údajov v elektronickej databáze ZIN. O tom sa žalobca dozvedel až z
rozhodnutia žalovaného. V nadväznosti na to žalovaný v správnej žalobe tvrdí, že žalovaný bol povinný

podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku vytvoriť žalobcovi priestor na vyjadrenie sa k novým dôkazom
a v tejto súvislosti poukázal na závery podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02,
čím došlo ku porušeniu práv žalobcu. S poukazom na § 12 ods. 13 Colného zákona žalobca tvrdí, že
postup žalovaného a colného úradu je v rozpore s týmto ustanovením, ktoré dáva možnosť vyjadriť saúčastníkovi konania len jedenkrát. Colný úrad však vyzval žalobcu na vyjadrenie sa opätovne výzvou
č. 447107/2019 zo dňa 06.08.2019 a určil aj druhýkrát 30-dňovú lehotu na vyjadrenie. V tomto prípade
nešlo podľa tvrdenia žalobcu len o odstránenie zrejmej nesprávnosti v postupe colného úradu. Colný

úrad má v zmysle úpravy podľa § 12 ods. 13 colného zákona postupovať tak, že vyzve účastníka konania
- kontrolovanú osobu na vyjadrenie sa len jedenkrát. Z toho vyplýva, že colný úrad porušil úpravu podľa
§ 3 ods. 1 Správneho poriadku, teda zásadu zákonnosti ako aj podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku,
teda zásadu hospodárnosti a nekonal v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR.

4. Podaním zo dňa 12.04.2021 sa k žalobe vyjadril žalovaný. Vo vzťahu k námietke nesprávneho
právneho posúdenia uviedol, že tovar bol presne identifikovaný opisom a nomenklatúrnym zatriedením,
teda určením číselného znaku položky kombinovanej nomenklatúry. Nedošlo k použitiu nesúvisiacich,
ani skutkovému stavu nezodpovedajúcich právnych predpisov. Podľa článku 15 ods. 2 Colného kódexu
Únie, ako aj podľa § 12 Colného zákona osoba, ktorá podala colné vyhlásenie - deklarant, zodpovedá
za presnosť, pravosť, platnosť a úplnosť informácií uvedených v colnom vyhlásení a v akomkoľvek

sprievodnom doklade. Colný úrad prepustením tovaru do príslušného colného režimu nepotvrdzuje
správnosť opisu tovaru v odseku 31 colného vyhlásenia a ani jeho nomenklatúrne zatriedenie podľa
odseku 33 colného vyhlásenia. V tejto časti žalovaný poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp.
zn. 2Sžf/110/2013. Článok 48 Colného kódexu Únie umožňuje kontrolu tovaru po prepustení, a to aj v
prípade, ak tovar už nie je k dispozícii a aj v takom prípade môže byť dodatočne vymeraná dovozná

platba.
K námietke nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov žalovaný uviedol, že výrok
rozhodnutia colného úradu č. 578022/2019 zo dňa 18.10.2019 spĺňa náležitosti § 85 ods. 7 Colného
zákona. Rozhodnutie žalovaného už opätovne neobsahuje údaje uvedené vo výroku rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa. Rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov je potrebné

posudzovať vo vzájomnej súvislosti. V rozhodnutí je potrebné vysporiadať sa s tými námietkami, ktoré
majú význam pre rozhodnutie. Ak žalobca namietal odkaz žalovaného v odôvodnení jeho rozhodnutia na
obsah odôvodnenia rozhodnutia colného úradu, ide o rozhodnutia, ktoré tvoria výsledok rozhodovacej
činnosti príslušných orgánov verejnej moci v jednom konaní a je potrebné ich chápať a posudzovať vo
vzájomnom kontexte. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na závery podľa rozhodnutí NS SR sp. zn.

2MCdo 4/2009 a sp. z. 8Sžo 62/2015. Taktiež poukázal na úpravu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku
a uviedol tvrdenie, podľa ktorého odôvodnenie rozhodnutia colného úradu i žalovaného je dostatočné.
V tejto časti poukázal žalobca na závery podľa rozhodnutia NS SR sp.zn. 2 M Cdo 16/2010. Z výroku
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, a to konkrétne z jeho druhej strany, vyplýva miesto vzniku
colného dlhu podľa článku 87 ods. 1 Colného kódexu Únie, teda tam, kde bolo podané colné vyhlásenie

na prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh. To je konkretizáciou článku 102 ods. 1 Colného
kódexu Únie. Colný dlh vznikol podľa článku 77 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie. Okamih vzniku
colného dlhu bol určený podľa článku 77 ods. 2 Colného kódexu Únie, teda prijatím príslušného colného
vyhlásenia.
K námietke zistenia skutkového stavu orgánom verejnej správy, ktorý nebol dostačujúci pre riadne

posúdenie veci, žalovaný uviedol, že zo sprievodných dokladov je zrejmá identifikácia tovaru, ktorý
bol predmetom dovozu, hoci bol tento tovar neskôr spotrebovaný. Žalobca dovážal tovar opakovane
a navrhol tento na prepustenie do colného režimu v rôznych časoch, pričom však údaje o tovare
v sprievodných dokumentoch v rámci jednotlivých dovozov a návrhov na prepustenie do voľného
obehu boli rovnaké. Údaje na základe jedného colného vyhlásenia umožňujú identifikovať zhodný tovar

dovezený na základe iného colného vyhlásenia. V administratívnom spise sú aj doklady o technickej
špecifikácii, opise, nomenklatúrnom zatriedení a fotodokumentácia tovaru, ktorý je zhodný s tovarom,
ktorý bol žalobcovi prepustený do colného režimu a na ktorý malo byť vymerané antidampingové clo.
Zatriedenie tovaru podľa jeho opisu, vlastností, charakteristík a zatriedenie do príslušnej PpKN je v
rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa komplexne odôvodnené a v tejto časti žalovaný poukázal

i na stanovisko colného úradu. V podstatnej otázke, teda v otázke nomenklatúrneho zatriedenia tovaru,
sa žalovaný aj colný úrad dostatočne v odôvodneniach svojich rozhodnutí vyjadrili a dostatočne sa tejto
otázke venovali. Argumentácia žalobcu, že tovar nie je uvedený v antidumpingovom nariadení je snahou
žalobcu spochybniť jasnú úpravu antidumpingového nariadenia, pre aplikáciu ktorého je podstatná
presná a jednoznačná identifikácia tovaru prostredníctvom jeho zatriedenia do príslušnej PpKN.

Zatriedenie tovaru do TARIC kódov predpokladá najskôr jeho jednoznačné zatriedenie do PpKN podľa
Spoločného colného sadzobníka a až následné zatriedenie do TARIC kódov by muselo svedčiť tomu,
že tovar je z iného materiálu ako z ocele, čo však v danom prípade nebolo preukázané. Nomenklatúrne
zatriedenie tovaru v dovozných colných vyhláseniach do TARIC kódov učinené žalobcom nebolosprávne. Pozinkovanie je otázkou povrchovej úpravy a nemá vplyv na zatriedenie do TARIC kódu. V tejto
časti žalovaný poukázal na možnosť žalobcu predísť zlému zatriedeniu tovaru požiadaním o preverenie
prípadnej existencie ZIN (údaje z databázy záväzných informácií o nomenklatúrnom zatriedení tovaru)

na podobný tovar v iných členských štátoch, ktorá by mu slúžila ako podporná informácia a bolo by to
spôsobilé vylúčiť nesprávne zatriedenie tovaru.
Žalovaný sa vo svojom vyjadrení vyjadroval k námietke skutkového základu, ktorý vzal orgán verejnej
správy za základ rozhodnutia, avšak bol v rozpore s administratívnym spisom, v ktorej časti uviedol,
že v odvolacom konaní nedošlo k doplneniu dokazovania, ktoré by na seba viazalo právo žalobcu na

vyjadrenie sa k novým dôkazom. Stanovisko odborného útvaru žalovaného je súčasťou rozhodnutia
žalovaného, išlo o postup odvolacieho orgánu pri vysporiadaní sa s odvolacími námietkami žalobcu.
Preverenie prípadnej existencie ZIN (záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení) na podobný
tovar je podpornou informáciou, nie je to nový dôkaz.
Pokiaľ ide o námietku žalobcu o podstatnom porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré mohlo mať za následok nezákonné rozhodnutie, žalovaný uviedol, že komunikácia colného

so žalobcom smerovala ku zisteniu skutkového stavu, pričom colný úrad žalobcu nenútil ku konkrétnej
výpovedi. To, že príslušníci colného úradu boli v uniforme, vyplýva z úpravy podľa § 93 ods. 2 zákona
č. 35/2019 Z.z. a nie je to neprimeraný nátlak alebo zastrašovanie. Colný úrad nebral do úvahy
odpovedeakejkoľvekosobynaklamlivú,zavádzajúcualeboúskočnúotázku.Odpovedenatakétootázky
nemôžu zmeniť alebo ovplyvniť objektívne zistenie skutočností, a to konkrétne, že prepustený tovar je

pozinkované oceľové lano určitého prierezu. Opätovné zaslanie výzvy žalobcovi zo dňa 06.08.2019 je
postupom, ktorý je v súlade s úpravou podľa § 12 ods. 13 zákona č. 199/2004 Z.z., pretože táto úprava
priznáva právo na vyjadrenie sa účastníkovi konania len jedenkrát. Výzva zo dňa 06.08.2019 je len
spresnením, resp. opravou a primeraným doplnením listu zo dňa 31.05.2019, teda výzvy colného úradu
na prerokovanie nedostatkov zistených kontrolou po prepustení tovaru č. 307783/2019. Nejedná sa teda

o nové alebo opätovné oznámenie začatia konania s výzvou na vyjadrenie.
Vo vzťahu k inštitútu antidumpingového cla a nomenklatúrneho zatriedenia žalovaný v rámci svojho
vyjadrenia uviedol, že z bodu 2 Preambuly Vykonávacieho nariadenia komisie EÚ 2016/1759 vyplýva,
že v nariadení (EHS) č. 2658/87 sa stanovili všeobecné pravidlá na interpretáciu kombinovanej
nomenklatúry a tiež sa uplatňujú na akúkoľvek inú nomenklatúru, ktorá sa na kombinovanej

nomenklatúre zakladá alebo k nej pridáva ďalšie roztriedenie a je stanovená v osobitných ustanoveniach
Únie s ohľadom na uplatňovanie colných alebo iných opatrení vzťahujúcich sa na obchod s tovarom
(strana 10 vyjadrenia sa žalovaného). Z toho vyplýva, že VIP sa nepoužívajú len v tovaroznalectve.
Dôvodom vylúčenia zatriedenia tovaru do položky 8302 bol účel použitia, ktorý je daný vlastnosťami,
objektívnymi charakteristikami výrobku, výrobok má vlastnosti skrutky - položky 7318. Vylúčenie

zatriedenia nebolo odôvodnené tým, že výrobok obsahuje okrem kovu aj plastovú časť. Tovar patrí do
výslovne uvedenej PpKN v antidumpingovom nariadení a spĺňa aj ďalšie kritériá pre dotknutý výrobok
definovaný v Preambule antidumpingového nariadenia. Pôvodné nariadenie č. 362/1999 (nariadenie
Komisie (ES)) zaviedlo dočasné antidumpingové clá na predmetné výrobky, v ktorej časti žalovaný
poukázal na odsek 7 tohto nariadenia, ktorý obsahuje definíciu „dotyčného výrobku“, ktorým sú oceľové

laná a káble, vrátane uzavretých lán, s výnimkou lán a káblov z korózievzdornej ocele, s maximálnym
rozmerom prierezu presahujúcim 3 mm. V normatívnej časti nariadenia Komisie (ES) č. 362/1999 podľa
článku 1 ods. 1 je uvedená definícia výrobku „skráteným opisom“, čo nie je vyčerpávajúci opis výrobku,
ale zjednodušený opis a na presnejšiu identifikáciu tovarov spadajúcich pod konkrétny číselný znak ex
PpKN sa zavádza členenie na úrovni TARIC kódov. Článok 1 zahŕňa aj oceľový drôt galvanizovaný -

pozinkovaný, prípadne krytý plastom.

5. Žalovaný ku svojmu vyjadreniu pripojil aj vyjadrenie správneho orgánu prvého stupňa - Colného
úradu v Žiline k správnej žalobe zo dňa 17.03.2021. Colný úrad Žilina vo svojom vyjadrení poukázal na
článok 15 ods. 2 Colného kódexu Únie a zdôraznil, že za správnosť a pravdivosť dokladov v colnom

konaní zodpovedá osoba, ktorá podáva colné vyhlásenie. Colný úrad nevykonal len kontrolu dokladov,
ale vykonal aj dokazovanie na potvrdenie alebo vyvrátenie údajov v rozhodnutiach colných orgánov.
Nesprávne deklarovanie údajov o dovážanom tovare preukazujú aj objednávky, certifikát výrobku číslo
204/C5a/2016/090-027897 na „Spřahovací lišty a boxy řady KSK“ vystavený Technickým a skúšobným
ústavom stavebným Praha, S.T. ako aj vyhlásenia o zhode. Tovar bol prepustený do režimu voľný obeh

na základe nesprávnych údajov týkajúcich sa nomenklatúrneho zatriedenia predmetného tovaru, čím
došlo k obchádzaniu antidumpingových opatrení podľa Vykonávacieho nariadenia Rady č. 102/2012
z 27. januára 2012, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz oceľových lán a káblov
s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a na Ukrajine, ktoré bolo rozšírené na dovoz oceľových lán akáblov zasielaných z Maroka, Moldavska a Kórejskej republiky, ktoré majú alebo nemajú deklarovaný
pôvod v týchto krajinách.

6. Podaním zo dňa 14.06.2021 učinil žalobca repliku. Uviedol, že predtým, ako prišlo k prepusteniu
tovaru do voľného obehu podľa článku 201 Colného kódexu Únie, prebehlo jedno celé samostatné
colné konanie, kde sa vykonali colné kontroly, kde došlo k stotožňovaniu tovaru a colný úrad na
základe vykonaných kontrol rozhodol o ukončení osobitného colného režimu tranzit. V rámci toho
bola teda vykonaná fyzická kontrola dovážaného tovaru a až na základe zisteného skutkového stavu

mohlo vôbec začať ďalšie - nové colné konanie s návrhom na prepustenie tovaru do colného režimu
podľa § 201 Colného kódexu Únie. Do colných vyhlásení boli teda uvedené výsledky vykonaných
kontrol realizovaných na základe fyzického vnímania kontrolu vykonávajúcimi osobami. Colný deklarant
bol povinný rešpektovať výsledky vykonaných kontrol. Colné kontroly nie sú nahodilé, závisia od
analýzy rizika, v ktorej časti poukázal žalobca na článok 46 ods. 2 Colného kódexu Únie. Žalovaný
nesprávne navodzuje, že colná kontrola a rozhodnutie o jej výsledku nemusí byť hospodárskymi

subjektmi rešpektované, čo znamená, že stav právnej istoty predvídateľnosti práva neplatí a s tým
žalobca nesúhlasí. Hospodárske subjekty sú povinné rešpektovať výsledky colných kontrol, ktoré sa
vykonávajú počas colného dohľadu a v tejto časti žalobca poukázal na § 3 ods. 1 písm. b) Colného
zákona. Pokiaľ deklarant po ukončení colného režimu tranzit ide poslať colné vyhlásenie s návrhom na
prepustenie tovaru, nie je možné do colného vyhlásenia uviesť iný druh tovaru, aby bol kontrolovaný a

vyznačený na predchádzajúcom tranzitnom vyhlásení. Vyznačením/vykonaním kontroly na tranzitných
vyhláseniach bola osvedčená správnosť kontrolovaných údajov. Žalobca poukázal v tejto časti na závery
podľarozhodnutieÚstavnéhosúduČRsp.zn.I.ÚS163/02z09.11.2004.Prikontrolepoprepustenípodľa
§ 12 Colného zákona môžu byť kontrole podrobené aj colné vyhlásenia z predchádzajúcich colných
kontrol a ich výsledky by mali byť brané do úvahy, pretože inak by colné orgány spochybňovali sami

seba. Postup colného úradu nebol objektívny a nestranný, bola ním porušená zásada riadnej správnej
veci verejných, v ktorej časti poukázal žalobca na závery podľa rozhodnutia SD EÚ sp.zn. C-308/07. Z
obsahu zápisnice o podaní vysvetlenia č. 253262/2019 zo dňa 03.05.2021 a z prípravy žalobcu pred
spísaním zápisnice o podaní vysvetlenia vyplýva, že postup colného úradu nebol objektívny a nestranný.
Žalobcovi pred podaním vysvetlenia nebolo dané poučenie podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku a ani

žiadne iné poučenie. Žalobca nevznášal námietky podľa § 12 ods. 9 písm. c) Colného zákona a § 9
Správneho poriadku, pretože si váži spoluprácu s colným úradom.

7. Podaním zo dňa 10.08.2021 učinil žalovaný dupliku. V jej obsahu uviedol, že žalobca nezohľadňuje
vo svojich tvrdeniach podstatu veci a to, že tovar bol nesprávne opísaný a nesprávne nomenklatúrne

zatriedený, čo bolo zistené následnou kontrolou. Žalovaný poukázal na článok 15 ods. 2 Colného
kódexu Únie a uviedol, že presnosť a úplnosť údajov v colnom vyhlásení a v akomkoľvek sprievodnom
doklade zodpovedá osoba, ktorá ich predkladá, teda deklarant. Prepustením tovaru do navrhovaného
colného režimu colný úrad nepotvrdzuje a ani neosvedčuje správnosť údajov vo vyplnenom colnom
vyhlásení, a teda ani opis tovaru v riadku 31 a správnosť nomenklatúrneho zatriedenia tovaru podľa

odseku 33 colného vyhlásenia. Tým len dôjde k vyhoveniu návrhu na prepustenie tovaru do príslušného
režimu, ak sú splnené podmienky tohto režimu. Podľa článku 15 ods. 2 Colného kódexu Únie majú
colné orgány oprávnenie vykonať kontrolu po prepustení tovaru do režimu tovaru voľný obeh, v ktorej
časti poukázal žalovaný na článok 48 Colného kódexu Únie a § 12 Colného zákona. Povinnosť zaplatiť
dovoznú platbu vznikla prepustením tovaru do režimu voľný obeh, nie do režimu tranzit. Po ukončení

režimu tranzit bol potvrdený výsledok kontroly „súhlasí“, čo sa týkalo druhu tovaru, teda, že ide o
predmety zo železa a ocele, nie napríklad z textilu. Ani v prípade prepustenia tovaru do colného režimu
tranzit colný orgán nepotvrdzuje správnosť nomenklatúrneho zatriedenia tovaru deklarantom. Ak by
chcel deklarant overiť správnosť ním učineného nomenklatúrneho zatriedenia tovaru, mohol požiadať
o vydanie záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru. Túto možnosť žalobca nevyužil.

Informácie z elektronickej databázy záväzných informácií o nomenklatúrnom zatriedení tovaru (ZIN)
svedčia o tom, že colné orgány členských štátov EÚ postupujú v otázke nomenklatúrneho zatriedenia
podobného druhu tovaru zhodne a zatrieďujú ako slovenské colné orgány v tejto veci. Nomenklatúrne
zatriedenie tovaru je dané v závislosti od technickej špecifikácie tovaru a jeho vlastností, je to technická
otázka. U tovaru „pozinkované oceľové lano“ s konkrétnou pevnosť a ZIN bude vždy jednoznačne

určiteľný tovar bez možnosti subjektívneho alebo zaujatého vyhodnotenia.
Pokiaľ ide o námietku o nepoučení účastníka konania podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, táto úprava
má zabezpečiť, aby účastník konania pre neznalosť právnych predpisov neutrpel v konaní ujmu. Žalobca
je právnickou osobou s tým, že má v predmete podnikania prepravu a obchod tovaru, je možné uneho predpokladať rozumnú mieru odbornej spôsobilosti pri výkone podnikania. Naviac bol zastúpený
odborne spôsobilým zástupcom. Poučenie nie je náležitosťou zápisnice podľa § 12 ods. 15 zákona č.
199/2004 Z.z., ani podľa § 22 Správneho poriadku.

8. Podaním zo dňa 25.11.2021 sa vyjadril žalobca. Uviedol, že preverenie údajov v elektronickej
databáze ZIN je novým dôkazom, tento dôkaz nebol vykonaný pred colným úradom, žalovaný doplnil
dokazovanie a žalobca nemal možnosť sa k tomu vyjadriť. V dôsledku toho boli porušené práva žalobcu
na spravodlivý proces a žalobca v tejto súvislosti poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn.

3Sžo 56/2014.

9. Podaním zo dňa 27.01.2022 učinil vyjadrenie žalovaný, pričom z hľadiska obsahu neuviedol žiadne
ďalšietvrdeniaoprotitým,ktoréužboliobsiahnutévjehovyjadreníksprávnejžalobeanáslednejduplike.

10. Žalobca učinil podanie zo dňa 31.03.2022, v ktorom zopakoval už uvedenú argumentáciu so

zdôraznením úpravy podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Na toto podanie žalobcu žalovaný v
následnom podaní žalovaného zo dňa 22.04.2022 už vecne nereagoval.

11. Na pojednávaní dňa 29.03.2023 žalobca cestou právneho zástupcu žalobcu zotrval na už uvedenej
argumentácii, ktorú v podstatnom obsahu zopakoval, s primárnym namietaním nedostatočného

vysporiadania sa s otázkou aplikovania antidumpingového nariadenia a aplikovaním všeobecných
interpretačných pravidiel. Žalovaný taktiež zotrval na svojej argumentácii i s poukazom na to, čo uviedol
v konaní sp. zn. 31S/97/2020.

12. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia

colného úradu, vychádzajúc zo žalobných bodov včas podanej správnej žaloby podľa § 183 SSP.
Správny súd skonštatoval naplnenie dôvodu pre zrušenie rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu
prvého stupňa podľa § 191 ods. 1 písm. f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej
len SSP, v nadväznosti na čo rozhodol o zrušení rozhodnutia žalovaného a podľa § 191 ods. 3, písm.
a), ods. 4 zákona č. 162/2016 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP, o vrátení veci správnemu

orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

13. Podľa § 32 ods. 1, ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. zákon o správnom konaní (Správny poriadok) - ďalej
akoSprávnyporiadok:Správnyorgánjepovinnýzistiťpresneaúplneskutočnýstavveciazatýmúčelom
si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z
informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa
považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník

konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym
orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu
orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu
dokladovať.

Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku: Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 22 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Správneho poriadku: O ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v

konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o
hlasovaní správny orgán spíše zápisnicu.
Zo zápisnice musí byť najmä zrejmé, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré
osoby sa na ňom zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia sa prijali;
v zápisnici o hlasovaní sa uvedie aj výrok rozhodnutia a výsledok hlasovania.

Zápisnicu podpisujú po prečítaní všetky osoby, ktoré sa na konaní zúčastnili, a zamestnanec (člen)
správneho orgánu uskutočňujúceho konanie, zápisnicu o hlasovaní všetci prítomní členovia správneho
orgánu. Odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej
zaznamenajú.Podľa§3ods.2Správnehoporiadku:Správneorgánysúpovinnépostupovaťvkonanívúzkejsúčinnosti
s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy

príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,
a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie
týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov
neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku: Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

Podľa § 12 ods. 4 písm. c), ods. 6 zákona č. 199/2004 Z.z. colný zákon a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného - ďalej len Colný
zákon: Kontrolovaná osoba je povinná

a) umožniť colnému úradu vykonať kontrolu po prepustení, b) umožniť colnému úradu vstup do svojho
sídla a prevádzkových priestorov, c) poskytnúť colnému úradu všetky požadované doklady, údaje,
informácie,vrátanedátuloženýchnadátovýchnosičoch,ichvýpisyalebozabezpečiťichposkytnutieňou
určenou osobou (ďalej len "určená osoba") aj mimo svojho sídla a prevádzkových priestorov, podávať
k nim ústne alebo písomné vyjadrenia, na preukázanie svojich tvrdení predložiť dôkazy, ktoré má k

dispozícii, a navrhnúť iné dôkazy, ktoré sú jej známe, a to v lehote určenej colným úradom.

Podľa § 85 ods. 1 Colného zákona: Na konanie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu sa
vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje
inak.

14. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva skutočnosť existencie rozhodnutia správneho orgánu
prvého stupňa a žalovaného tak, ako sú konštatované v bode 1. a 2. odôvodnenia tohto rozsudku,
skutočnosť vypracovania zápisnice o podaní vysvetlenia č. 253262/2010 zo dňa 03.05.2019, úradného
záznamu evidenčné číslo: 240509/2019 zo dňa 26.04.2019, ako aj úradného záznamu evidenčné číslo:

188020/2019 zo dňa 02.04.2019, oba spísané Colným úradom Žilina, tovarových faktúr COMMERCIAL
INVIOCE No. 17WF089 zo dňa 05.05.2017 na sumu 33.109,04 USD, COMMERCIAL INVIOCE No.
17WF089 zo dňa 05.05.2017 na sumu 33.109,04 USD, COMMERCIAL INVIOCE No. 18WS027 zo
dňa 25.01.2018 v sume 39.973,36 USD a COMMERCIAL INVIOCE No. 18WF087 zo dňa 18.05.2018
v sume 43.943,85 USD od dodávateľa NANTONG SHENWEI STEEL WIRE ROPE CO., LTD, No.

1709 China a SHANGHAI SHENWEI ROPE & METALS IMPORT AND EXPORT CO., LTD, China,
ku ktorým je samostatne vždy priložený dodací PACKING LIST a samostatne vyúčtovaná preprava
tovaru, jednotných colných deklarácií č. 0606910712316, č. 0606910713233, č. 0606910813006, č.
0606910823449.

15. Žalobca svojimi tvrdeniami vymedzil v žalobných bodoch námietky, ktoré majú procesnú i
hmotnoprávnu povahu, pričom niektoré z procesných námietok vymedzujú rozpor postupu správnych
orgánov so zákonom. V nadväznosti na takéto rozčlenenie námietok žalobcu sa správny súd primárne
zaoberal vyhodnotením procesných námietok a spomedzi nich ako prvú vyhodnocoval námietku
nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného.

16. Žalobca na viacerých miestach včas podanej správnej žaloby namietal nepreskúmateľnosť
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného. Tieto námietky správny súd hodnotí ako
nedôvodné. K inštitútu nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu správny súd vo všeobecnej
rovine uvádza, že o nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť je možné hovoriť v prípade, ak z

rozhodnutia nie je vôbec možné zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté alebo prečo bolo
rozhodnuté práve tak, ako bolo rozhodnuté. Ide teda o prípad nejasného a protirečivého rozhodnutia. O
nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov je možné hovoriť, ak z obsahu odôvodnenia rozhodnutia
nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posúdení vecí atď.
Ide o nedostatok dôvodov skutkových, na ktorých boli založené rozhodovacie dôvody, nie o čiastkové

nedostatky odôvodnenia.
V tejto časti odôvodnenia je potrebné predostrieť, že pre vznik povinnosti správneho orgánu (ako i súdu)
reagovať na vznesenú skutkovú a právnu argumentáciu účastníka, teda na vznesenú odvolaciu, resp.
žalobnú námietku, je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nevyhnutné, aby išlo oargument, ktorý je a) relevantný, podstatný, významný a ktorý je zároveň b) konkrétny, teda formulovaný
dostatočne jasným a presným spôsobom. Súčasne je potrebné dodať, že v rámci vyhodnotenia týchto
kritérií sa neposudzuje, či je argument aj naozaj opodstatnený, teda vecne správny, čo správny súd v

nadväznosti na uvedenú námietku nepreskúmateľnosti vnesenú žalobcom zdôrazňuje.

17. Žalobca konkrétne v bode 24. správnej žaloby namietal, že prvostupňové rozhodnutie colného
úradu je skutočne rozsiahle tak, ako uvádza žalovaný, pretože má 44 strán, avšak tri štvrtiny
prvostupňového rozhodnutia sú doslovne prepísané všetky vyjadrenia žalobcu a colného zástupcu.

Myšlienkové pochody Colného úradu Žilina sú tým pádom nejasné a absentuje zrozumiteľný postup,
ako sa so situáciou vysporiadal a navyše, z tohto rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, kde končia citácie
a kde už je vyjadrenie Colného úradu Žilina. Vo svojom odôvodnení totiž len mechanicky tzv. copy
+ paste uvádza všetky vyjadrenia, čo nielenže v tejto forme do rozhodnutia nepatrí, ale aj navyše
správny orgán nevysvetľuje, akým spôsobom dané výpovede zhodnotil, ktorým prisúdil akú váhu a
akým spôsobom dané dôkazy boli vyhodnotené, či jednotlivo, konfrontáciou alebo iným spôsobom

a či boli získané zákonným spôsobom. K tejto námietke žalobcu poukazuje správny súd na obsah
odôvodnenia rozhodnutia colného úradu na strane 3 až 8, v ktorej časti odôvodnenia colný úrad vymedzil
určito a dostatočne východiská a závery svojho rozhodnutia. Správny súd v tejto časti osobitne k
odôvodneniu rozhodnutia colného úradu poznamenáva, že koncipovanie odôvodnenia akéhokoľvek
rozhodnutia orgánu verejnej správy citáciou rozsiahlych reakcií účastníka konania, bez stručného a

výstižného vyselektovania ich podstaty nepovažuje za vhodné, nakoľko spôsobuje istú neprehľadnosť
a tiež nadbytočnú rozsiahlosť odôvodnenia takéhoto rozhodnutia, čo však v pomeroch prejednávanej
veci nedosiahlo kvalitu nepreskúmateľnosti odôvodnenia colného úradu pre nezrozumiteľnosť a tým
nenaplnilo dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.
Ďalej žalobca namietal neurčitosť a nekonkrétnosť výroku prvostupňového rozhodnutia, keďže z

neho nie je možné zistiť imanentné okolnosti vzniku colného dlhu, čo spôsobuje vadu napadnutého
rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie a rovnako aj výrok prvostupňového rozhodnutia je v rozpore s
úpravou § 85 ods. 7 Colného zákona, čo spôsobuje, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a
nedostatok dôvodov (bod 99. odôvodnenia správnej žaloby. Ani v tejto časti nie je možné podľa názoru
správneho súdu skonštatovať záver o nepreskúmateľnosti rozhodnutia colného úradu. Táto námietka

žalobcu bola uplatnená i v odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu colného úradu a žalovaný na ňu určito
a dostatočne reagoval, keď na strane 7 odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že priamo vo výroku
rozhodnutia zn. 578022/2019 zo dňa 18.10.2019 je na jeho druhej strane uvedené: „Miesto vzniku
colného dlhu bolo podľa článku 87 ods. 1 Colného kódexu Únie určené na mieste, kde bolo podané
colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh: PCÚ Žilina - NS - 6069“. Ide

o konkretizáciu miesta vzniku colného dlhu určenú v súlade s článkom 102 ods. 1 Colného kódexu
Únie. Miesto aj okamih vzniku colného dlhu je uvedený aj odôvodnení prvostupňového rozhodnutia,
kde je na strane 40 uvedené: „Colný dlh pri dovoze vznikol podľa článku 77 ods. 1 písm. a) Colného
kódexu Únie prepustením tovaru, ktorý nie je tovarom únie a ktorý podlieha dovoznému clu, do voľného
obehu“. Okamih vzniku colného dlhu bol určený podľa článku 77 ods. 2 Colného kódexu únie prijatím

colného vyhlásenia. Konkrétne teda v nadväznosti na obsah výroku a odôvodnenia rozhodnutia colného
úradu, ako i citovaný obsah odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, kde sa žalovaný dostatočne a určito
vysporiadal s predmetnou námietkou žalobcu o nemožnosti zistenia miesta a okamihu vzniku colného
dlhu a s ktorým záverom žalovaného sa správny súd stotožňuje i po vecnej stránke a hodnotí ho ako
súladný so zákonom, správny súd zdôrazňuje, že rozhodnutia žalovaného a colného úradu je potrebné

vnímať ako celok a zároveň zohľadniť i to, že samotné konanie orgánu správneho orgánu prvého stupňa
a žalovaného tvoria jeden celok. Pri uvedenom nastavení východiska pri posudzovaní preskúmateľnosti
rozhodnutia colného úradu a žalovaného, pokiaľ ide o vymedzenie miesta a okamihu vzniku colného
dlhu, nie je možné uvedenú námietku hodnotiť ako dôvodnú.
Žalobca namietal nepreskúmateľnosť i tvrdením, že mu nie je zrejmý myšlienkový pochod žalovaného

a colného úradu, na základe ktorého opisu tovaru v odseku 31. rozhodnutia v colnom konaní a všetkých
dokladov tvoriacich sprievodné doklady v zmysle článku 63 Colného kódexu Únie, mohli uviesť, že
ide o hotový výrobok. Myšlienkový pochod colného úradu je nejasný a absentuje v ňom zrozumiteľný
postup, ako sa so situáciou vysporiadal (bod 100. odôvodnenia správnej žaloby). V tejto časti správny
súd pri konštatovaní o nedôvodnosti námietky žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutí správnych

orgánov poukazuje na závery vyplývajúce už zo zistení colného úradu podľa strany 4 až 14 odôvodnenia
rozhodnutia colného úradu, a to konkrétne:
- na zistenie, podľa ktorého deklarant dovážaný tovar nesprávne opisuje v odseku 31 jednotlivých
JCD č. 0606910712316, č. 0606910713233, č. 0606910813006 (opis tovaru) a súčasne v odseku 33JCD (kód tovaru) nesprávne deklaruje nomenklatúrne zatriedenie tovaru do kódu nomenklatúry TARIC
7326909890 a obdobne osobitne vo vzťahu k tovaru podľa JCD č. 0606910823449 a
- na záver colného úradu, podľa ktorého, nakoľko opis tovaru uvedený v tovarových faktúrach a opis

tovaruuvedenýnadodacíchlistoch,ktorébolivystavenéspoločnosťouNANTONGSTEELaSHANGHAI
ROPE je zrejmý a jasne zrozumiteľný, boli skutočne dovážaným tovarom pozinkované oceľové laná
rôzneho rozmeru prierezu a štruktúry, o pevnosti 1770N/mm 2, ktoré spĺňa normu DIN 3060 (stredne
ohýbané oceľové laná) a DIN 3066 (veľmi ohybné oceľové laná).
Správny súd konštatuje, že už len z uvedených častí rozhodnutia colného úradu vyplýva, že tento

vymedzil zistenia a dôkazy, a to predovšetkým označenie tovaru v odseku 31 predmetných JCD,
opis tovaru vo faktúrach a tiež z nich vyvodené závery, podľa ktorých je, v zmysle konštatovania
colného úradu, z takejto špecifikácie a opisu tovaru zrejmé, že skutočne dovážaným tovarom bolo
pozinkované oceľové lano a nie hotový výrobok. V tejto časti správny súd, hodnotiac výlučne námietku
nepreskúmateľnosti vznesenú žalobcom v tejto súvislosti a nie vecnú správnosť uvedeného záveru
colného úradu, konštatuje nedôvodnosť námietky nepreskúmateľnosti. Odôvodnenie rozhodnutia

colného úradu uvádza určité, dostatočné, a teda preskúmateľné dôvody prijatého záveru o tom, že
skutočne dovážaným tovarom bolo pozinkované oceľové lano a nie tak, ako je už uvedené vyššie
akýkoľvek hotový výrobok, nakoľko tento sa bude z dovážaného tovaru ešte len vyrábať.

17. Po vyhodnotení námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia colného úradu a žalovaného ako

nedôvodnej, pristúpil správny súd v nadväznosti na obsah žalobných bodov k hodnoteniu námietok
žalobcu poukazujúcich na vymedzenie podkladov, ktoré slúžili ako základ pre skutkové závery
rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného v tom smere, či tieto závery majú oporu
v administratívnom spise. Z odôvodnenia rozhodnutia colného úradu v časti, kde colný úrad reaguje
na druhé vyjadrenie žalobcu, vyplýva, že konateľ spoločnosti žiadnym spôsobom nenamieta, že by v

tomto prípade bol dovezený iný tovar ako pozinkované lano z ocele. Zápisnica o podaní vysvetlenia bola
spísaná v priestoroch spoločnosti KONTAKT - SK, s.r.o. a pred jej spísaním prebiehala vyše hodinová
diskusia s konateľom spoločnosti a s ekonomickým riaditeľom spoločnosti KONTAKT - SK, s.r.o. p.
U. vrátane vysvetľovania pravidiel zatrieďovania tovaru oceľové lano povrchovo potiahnuté zinkom. V
priebehu diskusie konateľ spoločnosti žiadnym spôsobom nenamietal tú skutočnosť, že vo všetkých

prípadoch sa jedná o ten istý tovar - pozinkované oceľové lano a ani po prečítaní otázok zistené
skutočnosti žiadnym spôsobom nespochybnil. Konateľ spoločnosti sa stotožnil s názorom colného
úradu, že 8-miestne číselné označenie dovážaného tovaru je správne, ale nesúhlasil s vysvetlením o
nesprávnom zatriedení dovážaného tovaru pod 10-miestnym číselným označením a z tohto dôvodu
bola v zápisnici o podaní vysvetlenia formulovaná otázka č. 3 o správnej 8-miestnej položke 73121081,

ku ktorej konateľ spoločnosť nemal námietky (všetko strana 15, 16 odôvodnenia rozhodnutia colného
úradu).
Z rozhodnutia colného úradu ďalej vyplýva, že colný úrad pri rozhodovaní vychádzal z podkladových
materiálov z kontroly po prepustení, a to konkrétne:
- z údajov uvedených v predmetných colných vyhláseniach a z opisu tovaru uvedeného na pripojených

dokladoch,
- z účtovných dokladov súvisiacich s predmetným dovozom (tovarové faktúry, dodacie listy),
- z podaného vysvetlenia uvedeného v Zápisnici o podaní vysvetlenia,
- z objednávok na dovážaný tovar,
- z písomných vyjadrení deklaranta,

- z ústnych vyjadrení: splnomocnenej osoby p. U. - ekonomického riaditeľa, p. Q. O. - vedúceho výroby,
p. H.. J. B. - účtovníčky spoločnosti,
- z predloženej fotodokumentácie dovážaného tovaru,
- z fyzickej obhliadky výrobných a skladových priestorov spoločnosti KONTAKT - SK, s.r.o. (strana 3
odôvodnenia rozhodnutia colného úradu).

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva existencia úradného záznamu colného úradu evidenčné
číslo 188020/2019 zo dňa 02.04.2019 o začiatku kontroly po prepustení tovaru zameranej, okrem
iného, na deklarovanie správnych údajov vzťahujúcich sa i k trom predmetným jednotným colným
vyhláseniam JCD, na základe ktorých bol žalobcovi prepustený tovar do režimu voľný obeh (JCD č.
0606910712316, č. 0606910713233, č. 0606910813006). Podľa obsahu tohto úradného záznamu bol

telefonicky dohodnutý so splnomocnenou osobou žalobcu U. - ekonomický riaditeľ, termín stretnutia na
deň 02.04.2019. Kontrolná skupina vykonala úvodný rozhovor so splnomocnenou osobou o zameraní
kontroly po prepustení spolu s informáciou, že podľa § 12 ods. 3 Colného zákona, ak kontrolovaná osoba
počas výkonu kontroly po prepustení žiada o opravu colných vyhlásení, ktoré sú predmetom kontroly,colný úrad opravu takýchto colných vyhlásení až do skončenia kontroly po prepustení nevykoná. Ďalej z
pripojeného administratívneho spisu vyplýva skutočnosť existencie úradného záznamu Colného úradu
Žilina evidenčné č. 240509/2019 - správa zo služobnej cesty zo dňa 05.04.2019, podľa obsahu ktorej

splnomocnená osoba pán U. - ekonomický riaditeľ spoločnosti uviedol, že k výrobným procesom sa
vôbec nevie vyjadriť, z toho dôvodu bol ku kontrolnej skupine prizvaný pán O. - výkonný riaditeľ, ktorý na
položenú otázku v znení „Sú to oceľové laná?“, odpovedal: „Áno“. Zároveň kontrolnú skupinu oboznámil
s výrobným procesom s lanami a aké výrobky sa z nich vyhotovujú. Splnomocnená osoba - p. U. sa dňa
26.04.2019 telefonicky pýtal vedúceho kontrolnej skupiny, či sú dovážané laná správne deklarované,

nakoľko je na ceste dovoz ďalších lán. Nakoniec z pripojeného administratívneho spisu vyplýva
skutočnosť vyhotovenia zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 03.05.2019 evidenčné č. 253262/2019,
ktoré podanie vysvetlenia sa uskutočnilo v priestoroch žalobcu a na podanie vysvetlenia bol vyzvaný
pán V. K. (konateľ žalobcu - poznámka správneho súdu), E. XX E.. V texte zápisnice sú sformulované
otázky č. 1, 2, 3 a 4 položené colným úradom osobe pána V. K. a zachytené jeho odpovede. V závere je
vyhlásenie osoby, ktorá informácie poskytla, že po prečítaní zápisnice svojím podpisom potvrdzuje, že

zápisnica doslovne súhlasí s informáciami, ktoré osoba poskytla na základe výzvy, nežiada jej zmenu,
opravu, ani doplnenie a vyhlasuje, že informácie poskytla dobrovoľne a nebol na ňu vyvíjaný žiaden
nátlak. Podané vysvetlenie je pravdivé a úplné.
Z označených častí administratívneho spisu a ani z ostatného kompletného obsahu administratívneho
spisu nevyplýva skutočnosť realizácie jednu hodinu trvajúcej diskusie colného úradu a jej konkrétny

obsah s osobou konateľa žalobcu, a teda colným úradom v odôvodnení jeho rozhodnutia uvádzané
nenamietanie, že by v predmetnom prípade bol dovezený iný tovar, ako pozinkované lano z ocele a že by
sa konateľ spoločnosti stotožnil s názorom colného úradu, že 8-miestne číselné označenie dovážaného
tovaru je správne, ale vyjadril by nesúhlas s vysvetlením o nesprávnom zatriedení dovážaného tovaru
pod 10-miestnym číselným označením.

Správny súd poukazuje na úpravu podľa § 12 ods. 6 Colného zákona, podľa ktorej colný úrad v
záujme zaistenia skutočného stavu vykonáva pri kontrole po prepustení dokazovanie. Colný úrad na
dokazovanie použije všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré
sú v súlade s právnymi predpismi. Colný úrad hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, ďalej na úpravu podľa § 12 ods. 4 písm. c) Colného

zákona, podľa ktorého kontrolovaná osoba je povinná poskytnúť colnému úradu všetky požadované
doklady, údaje, informácie, vrátane dát uložených na dátových nosičoch, ich výpisy alebo zabezpečiť
ich poskytnutie ňou určenou osobou (ďalej len určená osoba) aj mimo svojho sídla a prevádzkových
priestorov, podávať k nim ústne alebo písomné vyjadrenia, na preukázanie svojich tvrdení predložiť
dôkazy, ktoré má k dispozícii a navrhnúť iné dôkazy, ktoré sú jej známe, a to v lehote určenej colným

úradom. V spojení s citovanou právnou úpravou poukazuje správny súd na úpravu podľa § 85 ods. 1
Colného zákona, podľa ktorého na konanie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu sa
vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje
inak. V spojení s úpravou § 85 ods. 1 poukazuje správny súd na vyššie citovanú úpravu podľa
Správneho poriadku, a to konkrétne § 32 ods. 2, § 33 ods. 2, § 22 ods. 1, 2, 3 všetko Správneho

poriadku. Vychádzajúc z označenej právnej úpravy podľa Colného zákona a Správneho poriadku, ako
aj z obsahu pripojeného administratívneho spisu, správny súd konštatuje, že colný úrad poukázal
ako na podklad svojho rozhodnutia, okrem iných podkladov i na vyjadrenie sa štatutárneho zástupcu
žalobcu učinené v rámci diskusie vedenej medzi ním a colným úradom, ako aj medzi splnomocnenou
osobou žalobcu p. U. a colným úradom. Z tejto diskusie mali vyplynúť správnym orgánom prvého

stupňa, konkrétne v odôvodnení jeho rozhodnutia uvedené vyjadrenia konateľa žalobcu tak, ako sú
konkretizované vyššie. Z obsahu administratívneho spisu však samotná realizácia takéhoto postupu
so zachytením presného obsahu vyjadrení zúčastnených subjektov takejto diskusie nevyplýva, a teda
skutkové závery uvedené správnym orgánom prvého stupňa ako vyjadrenia konateľa žalobcu v rámci
tejto jednu hodinu trvajúcej diskusie s colným úradom, založené colným úradom i žalovaným na takto

vymedzenom podklade rozhodnutia, nemajú oporu v administratívnom spise. Správny súd v tejto
súvislosti dodáva, že nespochybňuje zákonné oprávnenie colného úradu požadovať od kontrolovaného
subjektu ústne alebo písomné vyjadrenie. Pokiaľ však, ako tomu bolo i v prejednávanej veci, správny
orgán prvého stupňa tento spôsob zisťovania skutkového stavu použije a na výsledkoch tohto postupu
ako na skonštatovaných zisteniach, a teda ako na podkladoch svojho rozhodnutia v zmysle úpravy § 12

ods. 6 v spojení s § 85 ods. 1 Colného zákona a § 32 ods. 2 Správneho poriadku, tiež založí svoje závery,
je nevyhnutné, aby tento postup a jeho výsledky boli obsiahnuté prostredníctvom príslušnej formy ich
zadokumentovania (ako zápisnica alebo úradný záznam) i v administratívnom spise, čo v predmetnom
prípadenaplnenénebolo.Tátoskutočnosťvovzťahukrozhodnutiucolnéhoúraduanásledneivovzťahuk rozhodnutiu žalovaného napĺňa v nadväznosti na námietky žalobcu dôvod zrušenia týchto rozhodnutí
podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP, teda z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za
základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom.

Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia v tejto časti správny súd dodáva, že námietku žalobcu o absencii
poučenia osoby podávajúcej vysvetlenie o jej procesných právach podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku
pri spisovaní zápisnice, hodnotí správny súd ako nedôvodnú. Z právnej úpravy Colného zákona a ani
z právnej úpravy Správneho poriadku nevyplýva, že by poučenie podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku
bolo formálnou náležitosťou zápisnice o podaní vysvetlenia (§ 22 ods. 2 Správneho poriadku v spojení

s § 85 ods. 1 Colného zákona), a to napriek demonštratívnej úprave náležitostí inštitútu zápisnice podľa
§ 22 ods. 2 Správneho poriadku. Poučenie podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku je potrebné rozlišovať
v tom smere, že sa môže týkať hmotného práva alebo procesnoprávnej úpravy. Podľa Správneho
poriadku správne orgány nemajú povinnosť poskytovať účastníkom konania a iným osobám (klasické)
hmotnoprávne poučenie. Nemajú teda povinnosť poučovať fyzické osoby a právnické osoby o tom,
podľa akého predpisu majú začať správne konanie, či sa určitý právny predpis bude na ne vzťahovať

alebo nie, či majú nejaké hmotnoprávne práva a povinnosti a podobne. Pokiaľ ide o procesnoprávne
poučenie, tu je potrebné zdôrazniť, že Správny poriadok je procesným právnym predpisom a od tejto
skutočnosti sa odvíja aj poučovacia povinnosť správnych orgánov. Tieto totiž majú primárne poučovať
príslušné subjekty o ich procesných právach a upozorňovať ich na prípadné následky nedodržania, resp.
nesplnenia zákonných alebo správnym orgánom určených predpokladov a povinností. Procesnoprávne

poučenie sa samozrejme v niektorých prípadoch týka subjektívnych práv účastníkov a iných osôb.
Existuje ešte hybridné poučenie, ktorým je také poučenie procesnoprávneho charakteru, ktoré má
procesné vyjadrenie, ale hmotnoprávnu konotáciu. Príkladom takého poučenia je poučenie o tom, či
je rozhodnutie správneho orgánu preskúmateľné súdom. V rozhodnutí vydanom v správnom konaní
(procesnoprávny rozmer) sa teda účastník konania poučuje o tom, či nejaké jeho právo existuje alebo

nie (hmotnoprávna konotácia), (Potásch, P., Hašanová, J., Vallová, J., Milučký, J., Medžová, D., Správny
poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C.H. Beck 2019 s. 30 s. 31).
Z námietky žalobcu o absencii poučenia osoby podávajúcej vysvetlenie o jej procesných právach v
zápisnici o podaní vysvetlenia nevyplýva jej konkretizácia, teda označenie porušenia, ktorej konkrétnej
procesnoprávnej povinnosti správneho orgánu s dopadom na práva žalobcu sa táto námietka týka. V

nadväznosti primárne pre absenciu konkrétnosti tejto námietky nie je správnym súdom hodnotená ako
dôvodná. Naviac, pokiaľ ide o komunikáciu - diskusiu vedenú colným úradom s konateľom žalobcu, táto
nie je, pokiaľ ide o jej obsah, preukázaná - nevyplýva z pripojeného administratívneho spisu tak, ako
je skonštatované vyššie.

18. K argumentácii žalobcu ohľadom hodnotenia otázok č. 1 až 2, ktoré boli položené konateľovi žalobcu
pánovi K. pri spisovaní zápisnice o podaní vysvetlenia dňa 03.05.2019, nemá správny súd dostatočný
priestor na zaujatie konkrétneho záveru. Vzhľadom na absenciu preukázania kontextu celej situácie,
ktorá predchádzala položeniu týchto otázok a následne viedla k ich formulácii tak, ako to vyplýva zo
zápisnice o podaní vysvetlenia, predstavovaného diskusiou s konateľom a ekonomickým riaditeľom

žalobcu, v trvaní jednej hodiny, v rámci ktorej diskusie mal konateľ žalobcu učiniť konkrétne vyjadrenia
tak, ako sú identifikované vyššie, by podľa zhodnotenia správneho súdu uvedené mohlo mať vplyv na
vyhodnotenie otázok, ktoré mu následne boli položené z hľadiska námietky žalobcu o tom, že sa jedná
o otázky sugestívne a kapciózne.

19. Obdobné závery o naplnení dôvodu pre zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP
konštatuje správny súd v nadväznosti na námietky žalovaného v žalobných bodoch i vo vzťahu k
rozhodnutiu žalovaného. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že tento v záujme riadneho
zistenia skutkového stavu veci tiež doplnil dokazovanie a vykonal preverenie údajov uvedených v
elektronickej databáze ZIN. Elektronická databáza vydaných ZIN slúži členským štátom EÚ, okrem

iného,inakontrolu,preverovanieauplatneniejednotnéhointerpretovaniapríslušnýchcolnýchpredpisov
a pravidiel vo veci nomenklatúrneho zatriedenia konkrétneho druhu tovaru. Následne odôvodnenie
rozhodnutia žalovaného poukazuje na článok 33 a 34 Colného kódexu Únie a konkretizuje zistenia
získané preverením údajov v elektronickej databáze ZIN. V závere tejto časti žalovaný konštatuje,
že z uvedeného vyplýva, že colné orgány členských štátov EÚ vo veci nomenklatúrneho zatriedenia

podobnéhodruhutovarupostupovaliapostupujúzhodne,pričomdospeliktotožnémunomenklatúrnemu
zatriedeniu ako colné orgány Slovenskej republiky. Zároveň žalovaný skonštatoval, že v systéme EBTI
nebola príslušným orgánom vydávajúcim ZIN pre účastníka konania - právnickú osobu KONTAKT -
SK, s.r.o., vydaná žiadna záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru. Z uvedeného tedavyplýva, že táto právnická osoba využila svoje právo a nepožiadala colné orgány o vydanie bezplatnej
ZIN na predmetný druh tovaru. Z označeného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že
žalovaný sám bez návrhu účastníka konania postupom, ktorý má procesnoprávny základ v úprave podľa

§ 59 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s § 85 ods. 1 Colného zákona doplnil dokazovanie spôsobom a
s výsledkom, ako vyplýva z vyššie uvedenej časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Z odôvodnenia
rozhodnutia žalovaného tiež vyplýva, že skutkové zistenia, ktoré boli výsledkom takéhoto doplnenia
dokazovania, boli taktiež vzaté žalovaným ako podklad rozhodnutia žalovaného o odvolaní žalobcu,
nakoľko žalovaný z nich vyvodzoval svoje závery podporujúce argumentáciu uvádzanú žalovaným

v súvislosti s prijatým rozhodnutím. Z hľadiska oprávnenia žalovaného takto postupovať, teda pri
vyhodnotení otázky, či žalovaný mohol uvedeným spôsobom doplniť dokazovanie bez návrhu účastníka
konania v odvolacom konaní a v odvolacom konaní doplniť dokazovanie v uvedenom smere, je potrebné
skonštatovať, že takéto oprávnenie žalovaný ako odvolací orgán mal, a to na základe úpravy podľa §
59 ods. 1 Správneho poriadku. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu však vôbec nevyplýva
jednak samotná realizácia a výsledok tohto postupu v podobe konkrétnych, v odôvodnení rozhodnutia

žalovaného vymedzených zistení, zachytených formou, či už úradného záznamu alebo zápisnice v
administratívnom spise, všetko nezávisle na povahe zdroja takýchto zistení (napr. z databázy správnych
orgánov a podobne). Z obsahu písomného vyhotovenia rozhodnutia žalovaného je zrejmý podrobný opis
zistenížalovanéhovrámcitakéhotodoplneniadokazovaniavodvolacomkonaní,zčohovyplýva,žetieto
zistenia tak, ako už bolo skonštatované vyššie, boli žalovaným použité ako podklad jeho rozhodnutia

v súlade s úpravou § 12 ods. 6 Colného zákona, § 85 ods. 1 Colného zákona v spojení s § 32 ods.
2 Správneho poriadku, a to napriek tomu, že neboli a nie sú v administratívnom spise obsiahnuté.
V nadväznosti na to nebolo žalobcovi umožnené ani uplatniť jeho procesné práva podľa § 33 ods. 2
Správneho poriadku v spojení s § 85 ods. 1 Colného zákona, teda vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia
ako i ku spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Na tomto mieste odôvodnenia správny

súd uvádza, že je potrebné si uvedomiť, že žalovaný neumožnil sa s výsledkom dokazovania v
odvolacom konaní jednak žalobcovi oboznámiť a jednak sa k nemu vyjadriť a tým došlo ku porušeniu
práva žalobcu ako odvolateľa na spravodlivý proces. Vychádzajúc z uvedeného, správny súd zrušil
rozhodnutie žalovaného a colného úradu podľa § 191 ods. 1 písm. f), ods. 3 písm. a) SSP a podľa §
191 ods. 4 SSP vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

20. Vzhľadom na ustálený dôvod zrušenia rozhodnutia colného úradu a žalovaného podľa § 191 ods. 1
písm. f) SSP nemal správny súd vytvorený dostatočný priestor pre zaujatie konkrétnych a podrobných
záverov k námietkam žalobcu, ktoré mali hmotnoprávny základ, a to predovšetkým k námietke týkajúcej
sa správnosti/nesprávnosti zatriedenia predmetného tovaru pre potreby záveru, či naň dopadá právna

úprava ukladajúca jeho zaťaženie sumou dovozného cla, či je predmetom antidumpingového cla a DPH,
ako aj k otázke určujúceho alebo len podporného - doplnkového a upresňujúceho charakteru úpravy
Všeobecných pravidiel na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry (VIP) v nadväznosti na úpravu
Spoločného colného sadzobníka podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z
9.10.2013 v relevantnom znení.

Správny súd poukazuje na vymedzenie podkladových materiálov rozhodnutia colného úradu ich
sumarizáciou podľa odôvodnenia jeho rozhodnutia. Tu sú okrem údajov uvedených v predmetnom
colnom vyhlásení a opisu tovaru uvedeného v pripojených dokladoch, účtovných dokladoch súvisiacich
s predmetným tovarom uvedené aj vysvetlenia v zápisnici o podaní vysvetlenia a ďalšie podklady
rozhodnutia (strana 3). V ostatnom obsahu odôvodnenia rozhodnutia colného úradu, a to napríklad na

strane 15 - 16 sú uvedené vyjadrenia konateľa žalobcu, ktoré mal tento učiniť v priebehu hodinu trvajúcej
diskusie pred spísaním zápisnice o podaní vysvetlenia, pre absenciu obsiahnutia ktorých vyjadrení
konateľa žalobcu v obsahu pripojeného administratívneho spisu bolo rozhodnutie colného úradu podľa
§ 191 ods. 1 písm. f) zrušené. Táto skutočnosť potom vylučuje, aby správny súd mohol vychádzať
z celistvého a dostatočne zisteného skutkového stavu pri hodnotení predovšetkým uvedených, ale aj

všetkých ostatných hmotnoprávnych námietok žalobcu vyplývajúcich zo správnej žaloby.
Správny súd vo všeobecnej rovine však už v tomto rozhodnutí môže nad rámec vyššie skonštatovaných
záverov uviesť, že colný úrad je podľa článku 48 Colného kódexu Únie oprávnený vykonať kontrolu
tovaru po prepustení. Uvedenému korešponduje i vnútroštátna úprava podľa § 12 Colného zákona.
Na postup a rozhodnutie colného úradu pri prepustení tovaru do colného režimu voľný obeh nemá

predchádzajúce konanie colného úradu o prepustení tovaru do colného režimu tranzit žiaden vplyv v
tom smere, že by rozhodnutím o prepustení tovaru do colného režimu tranzit bola príslušným správnym
orgánom potvrdená správnosť, prípadne záväznosť údajov ohľadom nomenklatúrneho zatriedenia
tovaru v tranzitnom colnom vyhlásení pre ďalšie colné konania po ňom nasledujúce.21. Úlohou správnych orgánov bude postupovať pri vydaní svojich rozhodnutí na základe dostatočne
zisteného skutkového stavu pre riadne posúdenie veci, ktorý bude mať oporu v administratívnom

spise a bude s ním v súlade, všetko v nadväznosti na záväzné právne názory správneho súdu podľa
odôvodnenia tohto rozsudku.

22. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti

úspech.

23. Žalobe bolo vyhovené, a preto je účastníkom v tomto konaní úspešným žalobca, ktorému súd podľa
§ 167 ods. 1 SSP priznal plnú náhradu dôvodne uplatnených trov konania.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiujeprípustnákasačnásťažnosť,aktozákonpripúšťa(§439,§440SSP)vlehote
do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom
súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 SSP uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.