Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. november 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/218/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613201910
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8613201910.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom
Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanému: U. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. XX, o zaplatenie 276 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Svidník č.k. 5C/93/2013-72 zo dňa 25.05.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie zastavil v časti o zaplatenie zmenkového úroku

0,19 % denne, vo zvyšku žalobu zamietol, náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd je povinný aj v spotrebiteľských veciach skúmať aj právny
vzťah, ktorý zmenka zabezpečuje a posudzovať zmenku podľa právnych predpisov upravujúcich
spotrebiteľské právo. Uviedol, že dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
zmenka je vystavená v rozpore so zákonom.

3. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o zastavení konania, v zákonom stanovenej lehote podal
odvolanie žalobca.
- Uviedol, že v danej veci žalovaný nedoručil súdu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007 (ďalej aj „Nariadenie“), a teda
súd mal vydať rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania. Napadnuté rozhodnutie je preto
rozhodnutím prekvapivým, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť vyplýva
zo skutočnosti, že žalovaný nárok nepoprel, no napriek tomu súd nárok zamietol, ale najmä vyplýva

z rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantnou judikatúrou NS SR, na ktorú žalobca v odvolaní
poukazuje a ktorá mala byť prvostupňovému súdu známa.
- Namietal, že súd nariadil a vykonal pojednávanie, pričom pojednávanie možno podľa Nariadenia
nariadiť len vo veciach rozporných tvrdení účastníkov konania, kde nebude možné potvrdiť alebo vyvrátiť
tvrdenia účastníkov na základe predložených dôkazov. O nariadení pojednávania mal súd rozhodnúť
uznesením a ak tak neurobil, jeho výsledky nemôžu byť použité pre rozhodnutie súdu.
- Namietal, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, ktoré účastníci konania nenavrhli. Uviedol, že

predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne
náležitosti predpokladané zákonom, a tým dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych
námietok nebolo, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazovnevyhnutných pre rozhodnutie veci. Uviedol, že predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo
výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorá inkorporuje v listine ako
takej samo právo žalobcu. Žalovaný mohol vzniesť námietky voči zmenke a ak tak neurobil, musia

byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej
nariadením.
- Prvostupňový súd vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval to,
že žalovaný so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatvoril zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá
je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako

spotrebiteľ. Tieto fakty nie sú nespornými skutočnosťami, neboli tvrdením ani jedného z účastníkov
konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Takéto
skutočnosti nemožno považovať za nesporné. Žalovaný ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy
nevyjadrili, preto neexistuje spôsob akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností.
-Poukázalnato,žerozhodnutiejevzhľadomnanesprávnuinterpretáciupríslušnýchprávnychpredpisov
nesprávne. Uviedol, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je

možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa
aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Poukázal na
doterajšiu judikatúru českých a slovenských súdov týkajúcich sa zmeniek. Žalobca je majiteľom zmenky
a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Súd vec posudzoval, akoby išlo o bežný
záväzok, čo je neprípustné.

- Uviedol, že je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi,
avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii
nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto iniciatívu na seba
prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto
v záujme zachovania rovnosti strán súd nie je oprávnený žalovaného o nich ani upozorniť. V danom

prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením
ustanovenia § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov,
prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť.
- prvostupňový súd vyhodnotil zmenku ako neplatnú, vychádzal len z kauzálnych námietok, ktoré nikto
nevzniesol. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné. Navyše žalobcovi nie je známy

obsah údajného zmluvného záväzku medzi žalovaným a remitentom.
- Poukázal na to, že zákon o spotrebiteľských úveroch pripúšťa, aby na zabezpečenie nárokov zo
spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu
k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov
mohla byť používaná. Zákonodarca aj pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne. Z uvedeného

vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou
podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťala
používanie blankozmeniek.
- Poukázal na to, že žalovaný vo svojej odpovedi uplatnený nárok uznal, súd mal teda rozhodnúť
rozsudkom na základe uznania. Rozhodnutie súdu je extrémne prekvapivé, keďže boli splnené

podmienky na vydanie rozsudku pre uznanie.
-Niejeprípustné,abysúdnanútilžalovanémuobranu,oktorúžalovanýnestojí,baprezentujestanoviská
v rozpore s touto obranou. Tým je porušená zásada kontradiktórneho súdneho procesu. Súd nie je
nezávislým arbitrom, ale aktívnym účastníkom konania.
- poukázal na to, že zmenku vystavil žalovaný a túto dobrovoľne podpísal. Mal teda vedomosť o sadzbe

zmenkového úroku 0,25 % denne a s takouto sadzbou jednoznačne súhlasil.

4. S poukazom na uvedené žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že návrhu
v celom rozsahu vyhovie.

5. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav a správne vo veci rozhodol. Argumentácia žalobcu v odvolaní neobstojí s ohľadom na spoločné
stanovisko Najvyššieho súdu SR vo veciach občianskoprávnych a obchodnoprávnych, zverejneného v
Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 8/2015 na str. 1.

6. Podľa tohto spoločného stanoviska „Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží
zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:I. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;

2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom

práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“

7. Ďalej zo stanoviska vyplýva, že „Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva všeobecná zásada, podľa
ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,
ktorá podľa ustanovení smernice 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj článok
14 smernice 87/102/EHS.

8. Na prebiehajúce konania sa aplikuje Nariadenie (pozn. jedná sa o nariadenie č. 861/2007), ktoré
je právnym predpisom EÚ s priamym účinkom. Cieľom Nariadenia je zjednodušenie, urýchlenie
cezhraničných konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu, zníženie nákladov a zaručenie rovnakých
podmienok pre veriteľov a dlžníkov (ods. 7 a 8 preambuly nariadenia). Pri postupe podľa nariadenia

je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho konania, a to
najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré
je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia (ods. 9 preambuly a článok 9). Uplatňuje sa v občianskych
a obchodných veciach v cezhraničných prípadoch, bez ohľadu na povahu súdu, ak celková hodnota
nároku bez navýšenia o úroky, náklady a výdavky nepresahuje čiastku 2000 eur v čase doručenia

žalobného formulára na súd (článok 2 ods. 1). Nariadenie nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské
spory, v ktorých spotrebiteľ môže byť účastníkom na strane navrhovateľa alebo odporcu. Z článku 4
odseku 4 nariadenia vyplýva, že ak sa súd domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ, nie
sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak formulár návrhu nie je správne vyplnený, a pokiaľ sa
pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť

formulár návrhu doplniť alebo opraviť alebo predložiť určené doplňujúce informácie alebo doklady, alebo
vziať návrh späť, a to v lehote, ktorú určí. Ak dospeje súd k záveru, že nárok je zjavne neopodstatnený
alebo návrh je neprípustný alebo ak navrhovateľ formulár návrhu v určenej lehote nedoplnil alebo
neopravil, súd návrh zamietne (neopodstatnenosť nároku alebo neprípustnosť návrhu sa posudzujú
podľa vnútroštátneho práva - odsek 13 preambuly nariadenia). Z článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ

nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným
právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

9. Vo vzťahu k aplikácii Nariadenia tak možno konštatovať, že toto nekladie žiadne prekážky v možnosti
preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné

v slovenskom právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu znalosti určitých okolností súdu z jeho
činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov. Z Nariadenia
nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v prípade absencie aktivity žalovaného v
konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti
návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4. Z procesného hľadiska teda k návrhu môže

súd pristupovať s rovnakou mierou ingerencie, ako k akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v konaní
pred súdom, riadiac sa len osobitnými pravidlami týkajúcimi sa určitej časovej náročnosti v zmysle
uložených lehôt podľa Nariadenia. Súd môže konať aj formou nariadeného pojednávania, nemusí to
byť vždy len na základe návrhu účastníka, ale aj keď to sám považuje za potrebné. Nariadenie je
procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje, ale nebráni postupovať s rešpektovaním vyššej súdnej

ochrany spotrebiteľa vykonaním potrebného dokazovania. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného
nároku s oporou v doloženej zmenke nemôže byť ovplyvnená povahou použitého procesného nástroja.
Skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej pristupuje súd ex offo, nie je Nariadením
nijako vylúčená.“10. K ochrane spotrebiteľa vo vzťahu k zmenkám zo stanoviska vyplýva, že „Ani nariadenie ani OSP
neobmedzuje odporcu v tom, aké námietky môže uplatniť. Ak by vzhľadom na uplatnené námietky

odporcu súd dospel k záveru, že navrhovateľ vedome konal na škodu odporcu ako dlžníka z indosovanej
zmenky, pretože pri nadobudnutí zmenky, na ktorej je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy vedel, že
sa jedná o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi
zmenky námietky v zmysle § 17 ZZŠ a z údaju o čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, ktorá informuje o
kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť,

že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva navrhovateľa by tak vzhľadom na konkrétne
zistenéokolnostibolvrozporesdobrýmimravmipodľaust.§3OZ,akoajsoZákonomospotrebiteľských
úveroch v znení platnom do 31.12.2010, pretože indosácia zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka
zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných okolnostiach predmetných prípadov bola v rozpore s ust. § 4
ods. 7 citovaného zákona v znení platnom do 31.12.2007; toto platí aj pre s ust. § 4 ods. 6, 7 cit. zákona
v znení platnom od 1.1.2008 do 31.12.2010. Pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej

sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o
nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné
zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia
ust. § 17 ZZŠ by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa
ochrany svojich práv (ust. §17 obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť

majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým
majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu
smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky
a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ
zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na

spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný.“

11. V danom prípade z predloženej zmenky aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že sa
jedná o zabezpečovaciu blankozmenku vystavenú v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., t.j.
spoločnosti, ktorá poskytuje nebankové úvery. Vystaviteľom zmenky je fyzická osoba bez toho, aby bolo

z údajov možné posúdiť, že sa jedná o podnikateľa. Zo zmenky vyplýva zmenkový úrok 0,25 % denne od
určitého dátumu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, dohoda o vyplňovacom práve je neplatná, pretože
umožňovala veriteľovi zo spotrebiteľského úveru bez akejkoľvek kontroly súdu alebo iného orgánu na
ochranu spotrebiteľa podľa vlastnej úvahy vyplniť zmenku zabezpečujúcu spotrebiteľský úver. Úrok vo
výške 0,25 % denne nepochybne je v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň indosovaním zmenky došlo ku

skutočnosti, že súčasný žalobca (nadobúdateľ zmenky) tvrdí, že nemá žiadnu vedomosť o pôvodnom
kauzálnom vzťahu medzi vystaviteľom zmenky a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., a teda nie je
možné verifikovať či a aká časť úveru bola uhradená, resp. či žalobca nevymáha aj plnenia založené na
neprijateľných zmluvných podmienkach. Použitie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch má obmedzené
použitie a jej použitie môže byť aj neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Odvolací súd sa stotožňuje so

záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti dohody o vyplňovacom práve. Výsledkom použitia neplatnej
dohody o vyplňovacom práce nemôže byť platná zmenka. Ak teda predložená zmenka nie je platná,
nebol možné žalobe vyhovieť.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne

správne potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
aj „CSP“).

13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania

nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421

ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.