Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. apríl 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/39/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3721203689
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3721203689.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci žalobkyne U.. G. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V., V. X proti žalovanému E. P., nar. XX.X.XXXX, bytom G. E., B. XX/XX, zastúpenému
Mgr. Jozefom Gáplovským, advokátom, so sídlom Dubnica nad Váhom, Centrum II 88 o návrhu
žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zákazu vstupu do bytu a zákazu priblíženia, na

odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 6C/74/2021-11 zo dňa
31. decembra 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. p o t v r d z u j e .

Odvolací súd p o u č u j e žalovaného, ktorému bola neodkladným opatrením uložená povinnosť, že
sa môže domáhať ochrany svojich práv a právom chránených záujmov podaním žaloby o navrátenie do

pôvodného stavu alebo o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia
a to proti žalobkyni.

Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému,

aby sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou účasti na
konaniach pred orgánmi verejnej moci a s výnimkou plnenia práv a povinností priznaných a uložených
rozhodnutiami verejnej moci /výrok I./, vo zvyšku súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol /výrok II./, žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal /výrok III./ a
žalovaného poučil, že toto neodkladné opatrenie súd na návrh niektorej z procesných strán zruší v
prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené /výrok IV./.

2. Na odôvodnenie tohto rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému, aby dočasne nevstupoval do
domu alebo bytu, v ktorom navrhovateľka býva a aby sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť
menšiu ako 50 metrov. Uviedla, že so žalovaným nie sú manželia, obaja sú nepočujúci, poznajú sa
niekoľko rokov a od roku 2017 žili v spoločnej domácnosti v jej byte v Bratislave. Z tohto spolužitia

sa im narodili dve deti - L. L., nar. X.X.XXXX a P. P., nar. XX.X.XXXX a ona má ešte ďalšie dieťa -
W. U. P., nar. XX.XX.XXXX, pochádzajúcu z jej manželstva, ktoré už bolo rozvedené a maloletá dcéra
bola na čas po rozvode zverená do jej osobnej starostlivosti zverená do jej osobnej starostlivosti. Ďalej
žalobkyňa uviedla, že žalovaný už pred viac ako dvoma rokmi, a to dokonca aj počas tehotenstva začal
byť veľmi agresívny, bezdôvodne ju fyzicky napádal, čo sa neustále stupňovalo. Domov chodil neskoro
večer a vždy si našiel dôvod, aby ju fyzicky napádal - vykrúcal jej ruky, kopal do nej, ťahal ju za uši,

udieral po celom tele a fackoval. Políciu zavolať nemohla, pretože jej vzal mobil. Čítal tiež správy, ktoré
dostávala a posielala. Tvrdil, že bude robiť len to, čo on povie a vždy jej všetko 10 násobne vráti. Dňa13.7.2021 ju po príchode domov znova začal biť, kopať, vykrúcať ruky, ťahať za uši, čoho svedkom bol
aj ich trojročný syn. Za pomoci jej počujúcich známych incident na druhý deň ráno, t.j. dňa 14.7.2021
nahlásila na polícii, išla na ošetrenie a vymenila zámok. Požiadala o pomoc svoju matku, ktorá býva v

Nitre, aby bola s ňou, pretože mala a má zo žalovaného strach. Ten, keď zistil, že sa nemôže dostať
do bytu, začal chodiť okolo činžiaku, písať jej SMS a keď zablokovala jeho číslo, tak písal jej matke.
Nechal si kľúč od vchodu do činžiaku, neustále ju sledoval, či náhodou nepôjde von tvrdiac, že sa zmenil,
pretože už vyhnal "diabla" zo seba. Odmietol jej vrátiť staršieho syna, ktorého si vzal s jej súhlasom na
víkend s tým, že sa stretne s babkou. Celé leto jej ho nevrátil tvrdiac, že maloletý ku nej nechce ísť,

čo však vôbec nie je pravda. Uviedla ďalej, že včera vo večerných hodinách ju dokonca prenasledoval
na diaľnici Dl, keď išla z práce domov. Je síce na materskej dovolenke, no na dohodu pracuje v RTVS
ako moderátorka Správ RTVS v slovenskom posunkovom jazyku. Dňa 27.12.2021 mala službu a už po
príchode do práce o 14.00 hod. zistila, že je tam žalovaný a snažil sa ju zastaviť. Po odchode z práce
o 17.30hod. zistila, že žalovaný stále na ňu čaká, a to až vo vnútri areálu RTVS, kde on nemá prístup
a nemá tam čo robiť. Veľmi sa zľakla, pretože vyšiel z tieňa, objavil sa za ňou a chcel nastúpiť do jej

auta. Rýchlo vošla do auta, naštartovala a išla domov k svojej matke do Nitry, ktorá bola pri deťoch.
Žalovaný ju však sledoval, stále ju na diaľnici Dl obmedzoval v jazde, osvetľoval ju diaľkovými svetlami,
ktoré jej svietili do zrkadla, predbiehal ju, potom zasa išiel za ňou a ukazoval, aby zastavila. Snažila sa
mu uniknúť, no on bol bezohľadný a stále sa ju snažil vytlačiť z diaľnice. Hrozne sa bála a keďže je
nepočujúca, nemohla to oznámiť ani diaľničnej polícii a ani matke, aby to ona oznámila diaľničnej polícii.

Pri Motoreste Čataj ju prinútil zastaviť. Veľmi sa bála, že ju fyzicky napadne, no zrejme nemal odvahu,
aby ho niekto nevidel. Len zisťoval, čo napísala do návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom, ktorý dňa 21.7.2021 podala na Okresnom súde Bratislava IV a ktorý je na tomto
súde vedený pod sp. zn. 17P/90/2021. Žalobkyne ešte uviedla, že pre agresívnu povahu žalovaného a
jeho doterajšie správanie má dôvodnú obavu, že ju znova fyzicky napadne, prípadne ju bude naďalej

sledovať, ohrozovať a bude chcieť vojsť do bytu.

3. Súd z pripojenej lekárskej správy zistil, že dňa 14.7.2021 o 20.37 hod. navrhovateľka navštívila
úrazovú ambulanciu Univerzitnej nemocnice Bratislava, Pažítkova 4, Bratislava, kde uvádzala, že bola
včera napadnutá inou osobou - priateľom, dostala úder do hlavy, má aj bolesti krku, bezvedomie nebolo,

nezvracala, má nauzeu, pamätá si okolnosti úrazu, spavá nie je, reaguje primerane, má pocit, že jej je
dnes horšie, bola nekľudná. Absolvovala CT vyšetrenie mozgu + C chrbtice so záverom - mozog bez
traumatických čerstvých a expanzívnych ložiskových zmien intrakraria. Kortiko-subkordikálne rozhranie
bez traumatických zmien na zobrazenom skelete kalvy a bázy. Chrbtica bez osovej deviácie. Vyšetrenie
bolo so záverom bez traumatických zmien mozgu a chrbtice. Bol jej odporučený kľudový režim, bez

väčšej fyzickej aktivity, vyhýbať sa pobytu na slnečnom svetle, dostatok tekutín, analgetiká, a kontrola na
chirurgickej ambulancii. Z potvrdenia ORPZ Bratislava IV zo dňa 15.7.2021 vyplynulo, že navrhovateľka
podala na svojho priateľa W. P. oznámenie kde uviedla, že tento ju dňa 13.7.2021 vo večerných
hodinách po tom ako uložila deti na spanie, v čase o 22.20 hod. začal fyzicky napádať a to takým
spôsobom, že jej dal facku, ťahal ju za uši, chytal ju za ústa, čím jej spôsoboval bolesť, búchal ju päsťou

do ramena a kopal do nohy. Ako sedela na sedačke, tak jej hlavu tlačil dopredu, z čoho má bolesti
v krku, taktiež keď jej dával facky. Celý deň pre ošetrením u lekára jej bolo na zvracanie, v noci po
bitke nemohla spať od bolesti. Políciu nemohla zavolať hneď, nakoľko je nepočujúca, na SMS správy
potrebuje čas, ktorý nemala, pretože jej zobral mobil. Má veľký strach o svoj život, toto trvá už rok a
pol, aj keď bola tehotná, od neho dostávala facky a keď porodila tak ju bil po celom tele. Z návrhu

na úpravu práv výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom P. - L. L. nar. X.X.XXXX a
P. P., nar. XX.X.XXXX súd zistil, že navrhovateľka dňa 21.7.2021 podala na Okresný súd Bratislava
IV návrh na úpravu práv a povinností rodičov k mal. deťom, ktorých otcom jej E. P., s ktorým nie sú
manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Z trestného oznámenia predloženého žalobkyňou vyplynulo,
že žalobkyňa spísala dňa 29.12.2021 trestné oznámenie na E. P., adresovaného Okresnému riaditeľstvu

PZ Bratislava IV, Saratovská 24/A, z dôvodu správania sa E. P. dňa XX.XX.XXXX, keď ju prenasledoval
na diaľnici D1, keď išla domov z práce, s rovnakým obsahom, aký opísala v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia.

4. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. e), h), §

326 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1, § 332 ods. 1, § 337 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku /ďalej len CSP/. Uviedol, že účelom neodkladného opatrenia je bezodkladná
úprava pomerov účastníkov v prípade, ak je potrebné zabrániť vzniku alebo zväčšeniu ujmy dotknutého
účastníka. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá.Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru, pričom
zároveň súdna prax vyžaduje naplnenie aj takej podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie
vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán a ujma povinného nesmie byť

neprimeranávýhode,ktorúnariadenímpredbežnéhoopatreniazískadruhástrana.Obsahneodkladných
opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) Civilného sporového poriadku vychádza z toho, že
tieto vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je
ohrozenýživottelesná,duševnáalebosexuálnaintegrita,osobnáslobodaalebobezpečnosť.Primárnym
účelom je chránenie osôb pred fyzickým násilím, obťažovaním, prenasledovaním, zastrašovaním,

alebo pred inými formami nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť potom v odôvodnených
prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie
rozhodujúcich skutočností sú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie
telesnej alebo duševnej integrity sa spravidla osvedčia lekárskymi správami, trestným oznámením,
čestnýmvyhlásenímtretejosoby(vpozíciísvedkaincidentu)písomnou,elektronickoualebotelefonickou
komunikáciou a podobne. Obe citované ustanovenia Civilného sporového poriadku /§ 325 ods. 1 a

ods. 2 písm. e), h) / umožňujú formou neodkladného opatrenia zabezpečiť ochranu fyzických osôb
pred ohrozením telesnej alebo duševnej integrity zo strany inej osoby. Ohrozením telesnej integrity
je fyzické násilie alebo jeho hrozba. Ohrozením duševnej integrity je psychické násilie alebo jeho
hrozba, kam patrí aj vyvolávanie strachu. Rozdiel medzi citovanými ustanoveniami je len vo vymedzení
priestoru, v ktorom sa ochrana podľa nich poskytuje. V prvom prípade sa jedná o obydlie, v druhom

o akýkoľvek priestor. Po zhodnotení dôkazov predložených žalobkyňou súd dospel k záveru, že v
danom prípade žalobkyňa osvedčila tvrdené skutočnosti, teda že dňa 13.7.2021 ju fyzicky napadol E.
P., s ktorým nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti a z ich vzťahu pochádzajú dve maloleté
deti. O tomto incidente navrhovateľka súdu predložila príslušnú lekársku správu, z ktorej vyplýva, že
navrhovateľka poškodenie svojho zdravia oznámila lekárovi dňa 14.7.2021 ako dôsledok napadnutia

inou osobou - priateľom. Zároveň osvedčila tvrdené skutočnosti aj potvrdením o podaní trestného
oznámenia na žalovaného zo dňa 15.7.2021. Tvrdené skutočnosti ohľadom správania sa žalovaného
dňa 27.12.2021, kedy ju prenasledoval vo večerných hodinách na diaľnici D1 osvedčila žalobkyňa
spísaným trestným oznámením zo dňa 29.12.2021. Vzhľadom na uvedené súd považoval návrh
žalobkyne, ktorým sa domáhala uloženia toho, aby sa žalovaný na vzdialenosť 50 m nepribližoval k

jej osobe, za dôvodný, pretože žalovaný preukázateľne už telesnú integritu žalobkyne svojim konaním
ohrozil. Keďže nie je vylúčené, že strany tohto konania budú zároveň aj účastníkmi v občiansko-
právnom, priestupkovom konaní, alebo v trestnom konaní, súd vo výroku rozhodnutia vyslovil, že
neodkladné opatrenie sa nevzťahuje na prítomnosť žalovaného na konaniach pred orgánmi verejnej
moci a tiež na plnenia práv a povinností priznaných a uložených rozhodnutiami verejnej moci. Súd

žalovanému neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, nakoľko má za to, že už len
samotným nariadením predmetného neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov
medzi účastníkmi. Pokiaľ ide o poučovaciu povinnosť súdu v zmysle ustanovenia § 337 CSP súd uviedol,
že od tohto poučenia upustil, pretože je toho názoru, že v danom prípade nie je potrebné viesť osobitné
konanie vo veci samej. V zmysle čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 základných princípov Civilného sporového

poriadku však súd v zmysle § 334 CSP poučil povinného o tom, že nariadené neodkladné opatrenie súd
zruší na návrh niektorej z procesných strán v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
V časti, v ktorej žalobkyňa žiadala dočasný zákaz vstupu žalovaného do bytu alebo domu, v ktorom
býva, bol súd toho názoru, že žalobkyňa neosvedčila, že žalovaný vstúpil do bytu, v ktorom žalobkyňa
býva, po tom ako vymenila zámky na byte po incidente zo dňa 13.7.2021, a teda neosvedčila, že

jej osobná integrita aktuálne vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Samotné tvrdenie
žalobkyne o jej obave z opätovného fyzického napadnutia, ohrozovania a vstupu žalovaného do bytu
je nedostatočným osvedčením dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na uloženie
zákazu vstupu žalovaného do bytu, v ktorom žalobkyňa býva. Preto súd vo zvyšnej časti jej návrh ako
nedôvodný zamietol.

5. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 255 ods.2 CSP s tým, že žalobkyňa bola
v konaní úspešná len čiastočne, čo do výroku o uložení zákazu priblíženia. V časti o zákaz vstupu do
domu alebo bytu, súd jej návrhu nevyhovel, teda v tejto časti mal úspech žalovaný. Z uvedeného dôvodu
súd žiadnej z nich nepriznal právo na náhradu trov konania.

6. Proti tomuto rozhodnutiu do výroku I., ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenia podal včas
odvolanie žalovaný. Uviedol, že s nariadeným neodkladným opatrením nesúhlasím, nakoľko skutkové
dôvodyprejehovydanieniesúdané.Súdžiadnymspôsobomnevyhodnotilskutočnosť,žetakžalobkyňaako aj žalovaný sa starajú o dve maloleté deti, synov L. L. a P. P., pričom on sa stará o maloletého L. L. a
žalobkyňaomal.P.P..Užlenminimálnekvôlistarostlivostiodetisútedastranyvkontakte,pričomvoveci
starostlivostiodetieštenebolovydanéžiadnesúdnerozhodnutie.Pretonariadenéneodkladnéopatrenie

žalovanému vlastne znemožňuje styk s maloletým P. P. a naopak zase žalobkyni znemožňuje styk s
maloletým L. L.. Naviac nariadené neodkladné opatrenie vôbec nereaguje na skutočnosť, že žalovaný
rovnako ako žalobkyňa bývajú na tej istej ulici V. v Bratislave /kde má žalovaný, ktorý v Bratislave pracuje
prenajatý byt/, pričom maloletý L. L. navštevuje škôlku rovnako tiež na V. ulici. Takto je vlastne technicky
nemožné, aby žalovaný dodržal odstup od žalobkyne viac ako 50 metrov, ako mu určuje nariadené

neodkladné opatrenie. Pokiaľ sa jedná o tvrdenia žalobkyne o údajnom napadnutí resp. prenasledovaní
na diaľnici, tak tieto tvrdenia nie sú pravdivé, sú v rozpore so skutočným stavom veci. So žalobkyňou je
žalovaný v pravidelnom kontakte a styku a to nielen kvôli starostlivosti o spoločné deti, a to aj po podaní
návrhu zo strany žalobkyne. Ich partnerské spolužitie je podľa neho bežným spolužitím. Vstupuje však
do neho matka žalobkyne a to veľmi razantne. Matka žalobkyne je veľmi dominantná, neznáša, keď jej
niekto odporuje. Určovala a určuje žalobkyni, čo má a nemá robiť a žalovaný je pre ňu len "nula". Situácia

dospela až tak ďaleko, že keď sa so žalobkyňou on stretne a jej matka sa o tom dozvie, tak v snahe, aby
situáciu vysvetlila pre matku prijateľným spôsobom, tak jej žalobkyňa nepovie úplnú pravdu, alebo jej
situáciu popíše úplne inak. Tak tomu bolo napríklad aj v prípade údajného prenasledovania na diaľnici,
keď sa on so žalobkyňou normálne stretol a riešili veci ohľadne detí. Podobne tomu bolo aj v prípade
údajného napadnutia. Nakoniec žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie upustil od poučovacej

povinnosti podľa 337 ods. 1 CSP. Týmto ustanovením sa súd prvej inštancie neriadil a napriek tomu, že
v danej veci žalobkyni neuložil povinnosť podľa § 336 ods. 1 CSP, jeho nepoučil ako stranu, ktorej bola
povinnosť neodkladným opatrením uložená, že môže podať žalobu vo veci samej. Z týchto dôvodov
žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia zrušil.

7. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa. Podľa nej je odvolanie žalovaného len plné
klamstiev. Nie je pravdou, že by boli v nejakom kontakte. Ona si ešte v minulom roku zablokovala
číslo telefónu žalovaného, tak aj celej jeho rodiny. Hneď po vyhodení žalovaného z bytu sa ona pevne
rozhodla, že s ním v žiadnom prípade spolužitie neobnoví. Má tri maloleté deti, ktoré potrebujú kľudné
rodinné prostredie. Typické pre žalovaného bolo a je, že vinu za akýkoľvek problém vždy vidí u niekoho

iného, nikdy nie u seba. I vo svojom odvolaní uvádza, že dôvodom ich rozchodu je podľa neho nie on a
jeho agresivita, ale matka žalobkyne. Tá však býva 100 km od Bratislavy a vôbec ich nenavštevovala.
Žalovaný nerešpektuje ani predmetné súdne rozhodnutie, keď sa po jeho vydaní nasťahoval do činžiaku
na V. ulici a opakovane prejavil svoju agresivitu, naposledy 07.02.2022 večer , keď žalobkyňu pred
jej bytom po vystúpení z auta prepadol, vzal jej mobil a chcel sa s ňou rozprávať. Keď to odmietla a

išla som domov, tak vbehol do činžiaku, pričom malého L. nechal samého vonku. Žalobkyňa sa bála,
že ju znova fyzicky napadne, v byte však bola jej matka, a tak jej žalovaný vrátil mobil a utiekol. Na
druhý deň podala žalobkyňa na ORPZ SR Bratislava IV trestné oznámenie vo veci prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Trestného zákona. Žalobkyňa preto považuje napadnuté
rozhodnutie za vecne správne a zákonu zodpovedajúce. S poukazom na správanie žalovaného a

jeho nerešpektovanie vykonateľného rozhodnutia navrhla, aby súd aj nariadil kontrolu dodržiavania
nariadenej povinnosti neodkladným opatrením technickými prostriedkami. Ona ako nepočujúca totiž pri
jehoagresivitenemážiadnumožnosťtelefonickyzavolaťnat.č.155opomoc,prípadnezavolaťniekomu,
aby pomoc privolal.

8. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a
z dôvodov odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel
k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti, vo výroku I., ktorým bolo
nariadené neodkladné opatrenie, podľa § 387 ods.1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

9. Odvolací súd po preskúmaní veci vyhodnotil odvolanie žalovaného ako neopodstatnené, bez opory
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie zistených skutočnostiach a v následnom právnom posúdení
veci. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v čase svojho rozhodovania zistené skutočnosti
vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a vyvodil z nich správny právny záver o splnení
zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie

tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v § 220 ods. 2 CSP. Rozhodnutiu
súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by bolo založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní
osvedčené a nebolo ani zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávnezákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Preto sa odvolací súd v
zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

10. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie mal správne z predložených
listinných dôkazov za osvedčené, že v dňoch 13.07.2021 a 27.12.2021 sa stali incidenty, ktoré žalobkyňa
popísala vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Rovnako správne usúdil, že konanie
žalovaného pri týchto osvedčených incidentoch predstavuje ohrozenie telesnej a duševnej integrity
žalobkyne, ktorého opakovaniu je nevyhnutné zabrániť nariadením požadovaného neodkladného

opatrenia o zákaze priblíženia sa žalovaného k žalobkyni. Žalobca síce tieto incidenty popiera, ale
pre potreby rozhodnutie o neodkladnom opatrení postačuje, že z lekárskej správy zo dňa 14.7.2021 a
trestných oznámení zo dňa 15.7.2021 a 27.12.2021 je osvedčené, že sa tieto udalosti stali a stali sa tak
ako ich popisuje žalobkyňa vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného

opatrenie nebráni ani skutočnosť, že strany sporu majú spolu dve maloleté deti, Pričom každý z nich
má teraz vo faktickej osobnej starostlivosti jedno z nich, a nariadené neodkladné opatrenie znemožňuje
stranám sporu styk každému z nich s dieťaťom, o ktoré sa fakticky stará protistrana. K tomu odvolací
súd uvádza, že súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím formuloval neodkladné opatrenie tak, že
zákaz priblíženia sa žalovaného k žalobkyni na menej ako 50 metrov sa neuplatní okrem iného ani plnení

práv a povinností priznaných a uložených rozhodnutiami verejnej moci. Ak teda bude styk žalovaného
ako otca s s maloletým dieťaťom, ktoré je vo faktickej starostlivosti žalobkyne ako matky upravený
súdnym rozhodnutím, resp. naopak styk žalobkyne ako matky s maloletým dieťaťom, ktoré je vo faktickej
starostlivosti žalovaného ako otca, nebude takýto styk, resp. stretnutie strán sporu, predstavovať
porušenie zákazu uloženého týmto neodkladným opatrením. Odvolací súd berie na vedomie, že v

súčasnosti pravdepodobne styk rodičov s maloletými deťmi upravený súdnym rozhodnutím nie je, čo
však nebráni rodičom, aby o úpravu styku príslušný súd požiadali a to aj vo forme neodkladného
opatrenia, takže je v podstate celkom na vôli žalovaného, či nariadené neodkladné opatrenie bude pre
neho predstavovať prekážku v styku s jeho maloletým dieťaťom alebo nie.

12. Čo sa týka ďalšej, žalovaným v odvolaní tvrdenej skutočnosti, že neodkladné opatrenie v podstate
nemožno rešpektovať, keďže on sám býva na rovnakej ulici ako žalobkyňa a ich syn navštevuje na tejto
ulici škôlku, tu odvolací súd uvádza náhodné, nie úmyselné stretnutie na ulici nemôže byť chápané ako
porušenie zákazu priblíženia uloženého neodkladným opatrením. Iná situácia by mohla nastať, ak by
žalovaný takéto náhodné stretnutie so žalobkyňou vedome zneužil a po zistení, že sa náhodne priblížil

k žalobkyni na nepovolenú vzdialenosť, by vo svojom konaní vedome pokračoval.

13. Nakoniec odvolací súd uvádza, že ako dôvodnú zohľadnil jedinú odvolaciu námietku žalovaného
a to o nedostatku poučenia žalovaného zo strany súdu prvej inštancie podľa § 337 CSP. Ako správne
uviedol žalovaný vo svojom odvolaní, súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie pred začatím

konania a zároveň žalobkyni neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, pretože
vyslovil predpoklad, že nariadeným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov
medzi stranami. V takejto situácii bolo povinnosťou súdu prvej inštancie /§ 337 ods. 1 a 2 CSP/, aby
žalovaného, ktorému nariadením neodkladným opatrením uložil povinnosť, poučil o tom, že môže podať
žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Súd prvej inštancie túto poučovaciu

povinnosť nesprávne nesplnil s tým, že podľa neho nie je potrebné viesť osobitné konanie vo veci samej.
Takýto dôvod odpopretia poučenia žalovanému neobstojí, pretože nie je vecou konajúceho súdu, aby
zvažoval, či konanie vo veci samej je potrebné alebo nie. To je celkom na vôli strán sporu, ktoré takýmito
úvahamikonajúcehosúdunemajúvrozhodovaníoprípadnejžalobevovecisamejobmedzovanéapreto
bolo potrebné, aby konajúci súd splnil zákonnú povinnosť a žalovaného ako povinného z neodkladného

opatrenia o možnosti žaloby vo veci samej poučil.

14. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia /výrok I. napadnutého
uznesenia/ bolo vecne správne, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo
výroku I. podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil a procesné pochybenie súdu prvej inštancie o nedostatku

poučenia žalovaného podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP napravil vo výroku tohto rozhodnutia sám. Žalovaného
takto poučil o možnosti podania žaloby vo veci samej - navrátenie do pôvodného stavu, eventuálne
náhrada škody, ktorá žalovanému v súvislosti s výkonom neodkladného opatrenia vznikne, prípadne
iné nároky spojené so zákazom približovať sa k žalobkyni na určenú vzdialenosť. Prípadný úspechžalovaného v konaní o takejto žalobe vo veci samej bude potom viesť k tomu, že konajúci súd aj bez
návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel /
§ 337 ods. 3 CSP/.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. V odvolacom konaní bol žalobkyňa úspešná a patrí jej tak náhrad trov
odvolacieho konania v celom rozsahu. Odvolací súd preto žalobkyni priznal voči žalovanému náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

16. Úplným záverom odvolací súd uvádza, že o návrhu žalobkyne na nariadenie kontroly dodržiavania
neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami /§ 325 ods. 3 CSP/ odvolací
súd nerozhodoval, pretože rozhodnutie o takomto návrhu patrí do právomoci súdu, ktorý neodkladné
opatrenie nariadil, tu súd prvej inštancie.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).