Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. máj 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3CoE/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214222
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5712214222.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Vladimíra Sučika a členov senátu JUDr. Moniky Liptákovej a JUDr. Eriky Bebčákovej, v exekučnej
veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Martin, IČO: 30 807 484, Námestie SNP 4, 036 25
Martin, proti povinnému: SEMA - Q, s.r.o., IČO: 36 403 989, A. Pietra 18/2, 036 01 Martin, o vymoženie
pohľadávky vo výške 1.500,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu

Okresného súdu Martin
č.k. 17Er/4422/2012-14 zo dňa 19.4.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie súdneho exekútora proti výroku III. o d m i e t a.

Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. zostáva n e d o t k n u t é .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu vedenú na úrade súdneho exekútora
JUDr. Margity Rojčekovej, ako nástupcovi súdneho exekútora
JUDr. Veroniky Kučavíkovej, pod sp. zn. EX 2550/2012 za neprípustnú (výrok I.). Exekúciu zastavil
(výrok II.). Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal (výrok III.). V odôvodnení uviedol,

že zo zistenia súdu z Obchodného registra Slovenskej republiky bol povinný dňa 13.1.2015 ex offo
vymazaný z obchodného registra. Výmazom z obchodného registra povinný zanikol, a to bez právneho
nástupcu, čo znamená stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. Vzniká tým
prekážka konania, ktorá je neodstrániteľná. Z tohto dôvodu je exekúcia neprípustná, inak by bola vedená
voči v súčasnosti neexistujúcemu subjektu. Z vyššie uvedeného dôvodu bola exekúcia zastavená.
Výmazom z obchodného registra povinný zanikol, a to bez právneho nástupcu, na základe tohto nie

je možné od neho vymôcť trovy exekúcie. Taktiež nie je možné použiť ust. § 203 ods. 1 prvá veta
Exekučného poriadku, ktoré zakladá možnosť uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, len
ak pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Súd predovšetkým skúma
procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, pričom pod zavinením treba rozumieť také
porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený
vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Súd nemá

preukázané, že oprávnený mohol predvídať zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zanikol bez
právneho nástupcu ani zastavenie exekúcie nezavinil svojím konaním, preto nemožno zaviazať na trovy
exekúcie oprávneného. V tomto prípade nastala situácia, kedy na náhradu trov exekúcie nemožno
zaviazať ani povinného ani oprávneného, čím nebudú uspokojené všetky nároky exekútora. Toto riziko,
ktoré exekútor nesie je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho monopolným postavením
pri vykonávaní exekúcie. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu

trov exekúcie nepriznal.2. Proti výroku III. o trovách exekúcie predmetného uznesenia podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie súdny exekútor. V odvolaní uviedol, že ho podáva v súlade s ust. § 355 ods. 2, § 357 písm. m)
a § 362 CSP. Má za to, že súd pochybil keď nepripustil opravný prostriedok. Právny rámec rozhodovania

o trovách i vo vzťahu k dovtedy začatým exekučným konaniam je daný zák. č. 160/2015 Z.z. v spojení s
ust. § 9a, 9b EP v znení účinnom od 1.7.2016 so zreteľom na prechodné ust. § 470 ods. 1 CSP. Ak ide
o trovy exekúcie, v zmysle ust. § 37 ods. 1 EP procesný status účastníka exekučného konania požíva
i poverený súdny exekútor. Nesúhlasí s dôvodmi uznesenia, že nemá kto znášať trovy a tak nech ich
znáša exekútor. Žiada, aby krajský súd odvolaniu vyhovel v celom rozsahu a uznesenie vo výroku III.

zrušil a zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie.

3. Oprávnený sa k odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 2.1.2023 v ktorom uviedol, že odvolanie považuje
za bezpredmetné, nakoľko vo výroku I. a II. nadobudlo uznesenie právoplatnosť.

4. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu

napadnutého rozhodnutia, zaoberal sa tým, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou a či
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné. Po zistení, že odvolanie smeruje voči
rozhodnutiu vo výroku, proti ktorému nie je prípustné, odvolací súd odvolanie podľa § 386 písm. c) CSP
odmietol.

5. V súdenej veci ide zároveň o exekučné konanie začaté pred 1.4.2017 a keďže ustanovenia § 243i až
§ 243k z. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku neustanovili inak, krajský súd vec posudzoval podľa
ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje,

v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

8. Z obsahu odvolania súdneho exekútora vyplýva, že odvolaním bolo napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie vo výroku o trovách exekúcie, preto výrok I. a II. nadobudol právoplatnosť a nie je týmto
rozhodnutím odvolacieho súdu dotknutý.

9. Podľa názoru odvolacieho súdu proti uzneseniu o trovách exekúcie v zmysle Exekučného poriadku

odvolanie nie je prípustné. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že trovy exekúcie
predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie
majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku), vlastný okruh
účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo
vzťahu k trovám exekúcie (§200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ

nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako
súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa
o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a
v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o
náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora - § 200 ods. 5). Za takýchto okolností

absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno
interpretovať inak než nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách
exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku
na náhradu trov konania“ podľa § 357 písm. m) CSP.

10. Pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam
súdov prvej inštancie o trovách exekúcie, bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti,
a to buď vložením vety „Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do § 200 ods. 5 Exekučného
poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov
exekúcie v § 357 CSP ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej

inštancie.

11. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 CSP v spojení
s § 255 ods.1 CSP tak, že žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal. Súdny exekútor -odvolateľ nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom v súvislosti s odvolacím konaním
žiadne trovy nevznikli.

12. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.