Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2022

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 12C/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620201909
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šulajová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2022:6620201909.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v spore žalobcu S. K.Ý., narodený

XX.XX.XXXX, trvale bytom A.. Š. XXX/XX, K., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Jánom Slovinským,
advokátom, AK so sídlom Štefánikovo námestie 13, Spišská Nová Ves proti žalovanému Kryton s.r.o.,
so sídlom Fučíkova 620/8, Poltár, IČO: 50 303 406, zastúpený Advokátskou kanceláriou Beňová, s.r.o.,
so sídlom Blumentálska 8, Bratislava, IČO: 47 232 366, o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia ospravedlniť sa žalobcovi
na internetovom portáli slovak.ch v tomto znení:
"Ospravedlňujeme sa pánovi S. K. za zverejnenie fotografie S. K., ktorú sme zverejnili bez jeho súhlasu

na tomto internetovom portáli v článku Krajanské služby pána K. alebo ako sa nepozerať dozadu zo
dňa 17.02.2020."

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 50 % v lehote do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného ochrany osobnosti spočívajúcej v uložení

povinnosti žalovanému, aby sa mu na internetovom portáli slovak.ch, ospravedlnil v požadovanom znení
a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 20 000,--Eur. Uviedol, že sa začal venovať poisťovníctvu
v roku 2013, kedy sa pomaly vzdelával a absolvoval niekoľko kurzov a školení v odbore. Postupne
sa vypracoval a keďže dlhodobo žije vo Švajčiarsku, začal spolupracovať s rôznymi poisťovňami.
Vo Švajčiarsku pôsobí 27 poisťovní, s väčšinou spolupracoval, mal u nich vybudovanú dôveru a
absolvované potrebné školenie. Klientelu získaval predovšetkým na internete - na sociálnej sieti
Facebook, v skupine, v ktorej sa združovali Slováci a Česi vo Švajčiarsku. Asi pred troma rokmi

kontaktoval žalobcu pán F. H. (jeden zo spoločníkov a konateľov obchodnej spoločnosti Kryton s.r.o.
- žalovaného), že takú reklamu si nemôže robiť v skupine na sociálnej sieti, pretože mu to ako admin
stránky okamžite vymaže. Navrhol mu alternatívu, že mu vypracuje stránku pre Čechov a Slovákov v
rodnom jazyku a dá do nej všetky potrebné veci. Za túto službu si samozrejme vypýtal odmenu, ktorú
mu žalobca uhradil.

2. Na stránke mal svoju klientelu, ktorá bola s poskytovanými službami spokojná. Samozrejme, v

príspevkoch sa našli aj negatívne komentáre i nadávky, tak ako to býva na všetkých stránkach, či
recenziách. Neodradilo ho to, ďalej na sebe pracoval a svojou tvrdou prácou dosiahol to, že si vytvoril
vlastný 6 - členný tím ľudí. Žalobcu v jeho úspešných časoch opätovne kontaktoval pán F. H., že chcepísať článok o poisťovacích poradcoch vo všeobecnosti, nie priamo o žalobcovi, s čím žalobca súhlasil,
preto zodpovedal otázky položené prostredníctvom aplikácie Whatsapp pánom H..

3. Keď už bol článok hotový, pán H. mu posmešne oznámil, že minulosť ho dobehne, že internet
je dobrý na reklamu, ale taktiež dokáže napáchať škodu. Tento článok je aj v súčasnosti zverejnený
na: https://www.slovak.ch/byvanie-vo-svajciarsku/545-krajanske-sluzby-pana-piestanskeho-alebo-ako-
sa-nepozerat-dozadu.html. On nemal záujem, aby priamo o ňom a jeho osobe bol napísaný článok.
Tento článok spôsobil, že nemôže riadne vykonávať svoju prácu, v čoho dôsledku prišiel dňa 23.02.2020

o prácu - dostal okamžitú výpoveď. Žalobcovi sa rozpadol tím ľudí, stratil dôveru svojich známych i
klientely. Zo dňa na deň sa "ocitol na ulici", nezamestnaný s dlhmi. Bol nútený zamestnať sa v kuchyni,
aby si zabezpečil aspoň aké také živobytie.

4. Z uvedeného jasne vyplýva, že zverejnením článku na internetovom portáli slovak.ch, žalovaný
zasiahol do ochrany osobnosti žalobcu, čoho následok je aj jeho ochrana. Žalovaný svoje názory

prezentoval na internete, v článkoch, ku ktorým má prístup množstvo ľudí z komunity žalobcu - Slovákov
a Čechov žijúcich vo Švajčiarsku, ktorá tvorila prevažnú časť klientely žalobcu. Uvedený článok je
fiktívny, kde sú uvedené prekrútené fakty. Článok navyše obsahuje aj fotografiu žalobcu, na ktorej
zverejnenie žalovaný nemal súhlas. Je z jeho osobného profilu na sociálnej sieti. Ľudia sa mu v
súčasnosti smejú na ulici, hovoria "aha, to je on, z tej foto na internete". Neoprávnený zásah do jeho

osobnostných práv nastal aj v tomto prípade, nakoľko žalovaný nemal jeho súhlas, pričom takýto súhlas
je nevyhnutný, ak ide o právo, ktorým môže osoba disponovať, t. j. právo na zverejnenie fotografie.

5. Predmetom práva na česť a dôstojnosť tak, ako je to zvýraznené v dikcii zákona (arg. "občianska
česť") je česť občana v jeho rozmanitých spoločenských vzťahoch jednak vo vzťahu k spoločnosti a

jednakvovzťahukostatnýmspoluobčanom.Podľastanoviskasúdnejpraxepredmetomochranyobčana
je aj jeho česť v odborných kruhoch, v ktorých je známy svojou prácou a činnosťou. Česť fyzickej
osoby patrí k významných právnym hodnotám, lebo má dôležitý význam pre vzťah fyzickej osoby k
iným fyzickým osobám a ostatným účastníkom občianskoprávnych vzťahov, čím značne ovplyvňuje aj
postavenie fyzickej osoby v spoločnosti a jeho ďalšie kroky v budúcnosti. Poukázal na § 11, § 12, § 13

Občianskeho zákonníka.

6. Žalovaný jednoznačne svojím konaním mu spôsobil ujmu, pretože zverejnením článku bolo negatívne
zasiahnuté do jeho osobnosti. V dôsledku konania žalovaného prišiel o prácu, teda konanie nemá len
potenciál spôsobiť inému (žalobcovi) ujmu, ale jeho konaním bola aj ujma spôsobená.

7. Článok žalovaného Krajanské služby pána K. alebo ako sa nepozerať dozadu bol na internetovom
portáli slovak.ch zverejnený dňa 17.02.2020. Po zverejnení tohto článku začali ľudia zo strachu
vypovedať spoločnosti SVD Schweizerischer Versicherungsdienstleister AG, Grabenstrasse 4,
CH-9320 Arbon, Švajčiarsko, s ktorou spolupracoval, poistné zmluvy, ktoré uzatvoril. Uvedené

malo za následok, že dňa 29.02.2020 došlo k Vypovedaniu sprostredkovateľskej zmluvy.Týmto
vypovedaním sprostredkovateľskej zmluvy bola s okamžitou platnosťou skončená jeho spolupráca s
SVD Schweizerischer Versicherungsdienstleister AG, Grabenstrasse 4, CH-9320 Arbon, Švajčiarsko.
Spoločnosť v uvedenom vypovedaní zmluvy avizovala žalobcovi, že si bude vymáhať provízie, ktoré
boli žalobcovi vyplatené. Následne mu bol doručený šek, ktorým ho spoločnosť žiadala vyplatiť sumu

43.955,30 CHF (švajčiarsky frank) - provízie, ktoré boli žalobcovi vyplatené za zmluvy, koré boli
predčasne ukončené. Následne sa žalobca obrátil na UNIA Oberwallis vo Švajčiarsku, Úniu zaoberajúcu
stratou zamestnania i nezamestnanosťou, aby konzultoval vypovedanie jeho zmluvy, ako i vyplatenie
provízií.

8. Plne rešpektujúc právo na slobodu prejavu, ako to uvádza žalovaný, je podľa názoru žalobcu
článok zosmiešňujúci, poukazujúci na nevýhodné zmluvy, ktoré mal uzatvárať. Žalovaný žiadnym
dôveryhodným spôsobom nepreukázal, že žalobca uzatváral nevýhodné zmluvy. Žalovaný priložil k
svojmu vyjadreniu 6 komentárov zo sociálnej siete Facebook a konverzáciu s K. G. M. Y. H.. Za čas
svojho pôsobenia uzatvoril vyše 300 poistných zmlúv, čo je v prepočte na počet 300 poistných zmlúv

a 8 nespokojných osôb 2,4 % negatívnych komentárov. Počas svojho pôsobenia v spoločnosti SVD
Schweizerischer Versicherungsdienstleister AG nepoberal fixnú mesačnú výplatu, bol odmeňovaný
prostredníctvom provízií z uzatvorených poistných zmlúv.9. Uviedol, že žiadna z jeho zmlúv nebola uzatváraná na obdobie 5 rokov, okrem prípadov pripoistenia,
ktoré sa robilo osobitne prostredníctvom Dodatku k poistnej zmluve. Slováci väčšinou mali záujem o
pripoistenie,nakoľkoprenichplatiloajzahranicamiSlovenskejrepubliky.Pripoisteniebolovsume27-30

CHF mesačne. Tvrdenia Y. H. sú nelogické, nakoľko k sume 600-700 CHF za rok nie je možné dôjsť
žiadnym výpočtom. Poistnú zmluvu bolo možné, tak ako všade na svete, meniť každý rok. S K. G. nikdy
neuzatvoril poistnú zmluvu, len na jeho žiadosť mu zaslal ponuku na uzatvorenie poistnej zmluvy. Osoby
komentujúce príspevok na sociálnej sieti, ktorú predložil žalovaný, nikdy nemali uzatvorenú poistnú
zmluvu so žalobcom. Tieto osoby nepozná a má za to, že mu len chceli poškodiť na dobrom mene.

10. Žalobca žiadal, aby žalovaný predložil nevýhodné zmluvy, ktoré mal uzatvárať s klientmi spolu
s uvedením, v čom boli pre klientov nevýhodné. Navyše, žalovaný dňa 09.07.2020 uverejnil článok,
ktorým svojim čitateľom odporúča poisťovacie služby Z. Z.. Tento článok je aj v súčasnosti zverejnený
na: https://www.slovak.ch/portal-slovak-ch/648-mate-vo-svajciarsku-problem-s-poistkou-vyuzite-nasu-
poistovaciu-poradnu-uplne-zadarmo.html. Uvedené na neho pôsobí dojmom, že žalovaný úmyselne

očiernilžalobcuanímposkytovanépoisťovacieslužby,abyoniekoľkomesiacovneskôrmoholnasvojom
internetovom portáli presadiť ním vybranú poisťovaciu agentku. Považuje za vysoko nepravdepodobné,
aby žalobca poskytoval pani Z. bezodplatne reklamu, ktorú v súčasnosti iba na sociálnej sieti Facebook
sleduje 7 871 ľudí.

11. K tvrdeniu žalovaného o "dobrej finančnej kondícii žalobcu" uviedol, že fotografia z dovolenky pri
mori je stará fotografia z roku 2019, o čom ako doklad priložil fotografiu s vyznačeným dátumom pridania
na sociálnu sieť - 20.07.2019. K zmene profilovej fotky na sociálnej sieti došlo po tom, čo žalovaný vo
svojom článku bez súhlasu žalobcu zverejnil jeho profilovú fotografiu žalobcu, nakoľko sa cítil ponížene
a nechcel, aby ho ľudia spoznávali pri takejto negatívnej reklame. Žalovaným použitú fotografiu žalobca

okamžite stiahol z internetu.

12. K testu proporcionality žalobca uviedol:
KTO a KDE
V uvedenej právnej veci je potrebné vzhliadnuť aj k odôvodneniu Rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp.

zn. 11Co/278/2012: "Kritika nie je neoprávnená, ak nie sú prekročené medze kritiky vecnej (opierajúcej
sa o pravdivé skutočnosti a vychádzajúce z nich závery, ktoré tieto skutočnosti odôvodňujú), a ak je
primeraná obsahom i formou. V danom prípade mal súd za to, že žalovaný zverejnením hodnotiacich
úsudkov a čiastočne i oprávnenej kritiky pomerov v cirkvi len splnil svoju povinnosť na základe
poskytnutých informácii. Treba prihliadnuť na skutočnosť, že je tiež povinnosťou novinárov o takýchto

informáciách verejnosť informovať a v danom prípade nemožno konštatovať, že šlo o prejavy zásadne
nepravdivé alebo pravdu skresľujúce, čo vyplýva aj z vykonaných dôkazov.
Zverejneniepravdivéhoskutkovéhotvrdenia,ktorésanetýkaosobnéhosúkromiafyzickejosobynemôže
byť neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti, keďže zverejnenie pravdivých skutkových
tvrdení je v súlade s verejným záujmom."

Krajský súd uvedeným prejudikoval, že v rámci práce novinára je prípustné zverejniť hodnotiace úsudky i
oprávnenú kritiku, avšak musí ísť o pravdivé skutočnosti a vychádzajúce z nich závery. V danom prípade
žalovaný nezverejnil pravdivé údaje, ale údaje, ktoré nie sú podložené jediným priamym svedectvom
s reálnou dokumentáciou, teda ide o očierňujúce a pravdu skresľujúce tvrdenia, ktoré sa nezakladajú
na pravde.

12.1 O KOM
Pri tomto kritériu sa posudzuje, koho sa informácia týka, a to najmä z hľadiska, či ide o bežného človeka
alebo osoby verejného záujmu. Hranice akceptovateľnej kritiky sú najširšie u politikov a najužšie u
"bežného" občana. Napriek faktu, že žalobca poskytoval služby, v žiadnom prípade nie je možné o ňom

hovoriť ako o osobe verejného záujmu.

12.2 ČO, KEDY a AKO
Pokiaľ ide o spôsob zverejnenia informácie judikatúra rozlišuje, či k zverejneniu informácie došlo
skutkovými tvrdeniami (faktami - ktoré možno overiť) alebo hodnotiacimi úsudkami (názormi, kritikou -

ktoré však mudia vychádzať z dostatočného faktického základu). Existenciu faktov možno preukázať,
zatiaľ čo otázka pravdivosti hodnotiacich úsudkov nepripúšťa dôkazy, aj keď hodnotiaci úsudok
vzhľadom na svoj subjektívny charakter vylučuje dôkazy pravdy, musí vychádzať z dostatočnéhofaktického základu. Kvalifikácia prejavu ako faktu alebo hodnotiaceho úsudku je vecou posúdenia
všeobecných súdov.

13. Žalobca na pojednávaní súdu dňa 01.06.2021 uviedol, že žalovaný od neho stále pýta nejaké
dôkazy, avšak článok ktorý uviedol nie je pravdivý, neurobil nič nezákonné, pričom pán H. zverejnil jeho
fotografiu, názov celej firmy kde pracoval a taktiež jeho celé meno. Súhlas na zverejnenie jeho fotografie
nemal, pričom mu aj napísal, aby nezverejňoval jeho fotografiu ani jeho meno, ani názov firmy. Žalovaný
zverejnil článok, ktorý sa nezakladá na pravde, len na základe nejakých komentárov, ktoré ľudia napísali.

Po zverejnený článku mu volali ľudia, nadávali mu rôznymi vulgarizmami. Tiež mu volala jeho mama s
plačom, že čo sa to deje, že čítala článok, kde je aj jeho fotka a taktiež napádali aj jeho priateľku, že
s kým žije a podobne. Tým, že žalovaný zverejnil článok, mu spôsobil dlh okolo 46 000,--švajčiarskych
frankov. Výpoveď dostal niekoľko dní potom, asi 5, ako bol zverejnený článok. Uviedol, že z komunikácie
s pánom H. je zrejmé, že žalovaný sám kontaktoval jeho klientov, aby niečo na neho napísali. K časti
článku žalovaného, kde uvádza vyjadrenie pána Y. H. uviedol, že je absurdné niečo také tvrdiť zo strany

pána H., nakoľko pripoistenie je maximálne v hodnote 29,--frankov mesačne, takže nie je zrejmé, ako mu
mohla prísť suma po polroku zhruba 700,--frankov. Priamo k poisteniu chodí jeden šek, je to ako jeden
balík. Podľa jeho informácií si pán H. neplatil zdravotné poistenie, čo si pomýlil s nejakým pripoistením.
Údaje v článku sú nepravdivé. Myslí si, že žalovaný si takto zarába a článok napísal o ňom preto, aby
následne mohol propagovať iných ľudí a má z toho nejaký prospech finančný z reklamy a podobne.

Po zverejnení predmetného článku klienti volali do spoločnosti s tým, že zamestnávajú podvodníka a
chcú zrušiť zmluvy. Na otázky žalovaného odpovedal tak, že mu uviedol, že už pre poisťovňu nepracuje,
pretože nechcel s ním mať už nič spoločné, chcel aby mu dal pokoj, pretože počul, že on sám sa
chce venovať poisťovníctvu. Stále mu volal, že mu vytvorí nejakú internetovú stránku, samozrejme za
peniaze a podobne. V čase uverejnenia článku robil poistenie a medzi tým pracoval aj v reštaurácii u

svojej sestry, a to v čase, keď ako poisťovací agenti nemali prácu, lebo v tom čase sa zmluvy nerobili.
V tom čase jeho hlavnou podnikateľskou činnosťou bolo poistenie, kde už nebol platený od provízií,
ale mal fixný plat. Ak klienti vypovedali zmluvu v priebehu 24 mesiacov, tak musel províziu vrátiť. Keď
žalovaný napísal článok, klienti vypovedali zmluvy. Čo sa týka listinného dôkazu, ktorý predložil zo dňa
10.03.2020, išlo o spor medzi ním a jeho zamestnávateľom, nesúvisí s predmetom tohto sporu, zistil to

až potom, čo tento listinný dôkaz zaslal na súd. Pani K. F., uvedená v listinnom dôkaze nevypovedala
zmluvu z dôvodu uverejnenia sporného článku. Má za to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
žalovaný zverejnením predmetného článku zasiahol do jeho ľudských práv, konkrétne do občianskej cti
a ľudskej dôstojnosti, prišiel o prácu. Plne rešpektuje právo slobody prejavu žalovaného, avšak kritika,
ktorú by mal žalovaný reprezentovať podľa zákona nesmie presahovať mieru vecnej kritiky a musí sa

opierať o pravdivé skutočnosti a vychádzajúce z nich závery. Musí byť primeraná obsahom aj formou.
Má za to, že u neho nejde o osobu verejného záujmu, hoci poskytoval služby na internetovej platforme,
avšak túto platformu sledovalo len isté množstvo ľudí, ostatní ho nepoznali. Článok sa nezakladá na
pravdivých skutkových tvrdeniach, ale na hodnotiacich úsudkoch žalovaného, ktoré sa nezakladajú na
pravde. Žalovaný neinformoval žalobcu o svojom zámere napísať článok vyslovene o ňom, kontaktoval

ho za účelom napísania článku všeobecne o poisťovníctve.

14. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca odôvodňuje ním uplatňované nároky tým,
že podľa jeho názoru malo zverejnením článku s názvom "Krajanské služby pána XX.XX.XXXX"
alebo ako sa nepozerať dozadu zo dňa 17.02.2020" na internetovej stránke www.slovak.ch,

konkrétne na https://www.slovak.ch/byvanie-vo-svajciarsku/545-krajanske-sluzby-panapiestanskeho-
aleboako-sa-nepozerat-dozadu.html, dôjsť k zásahu do ochrany osobnosti žalobcu (cti a dôstojnosti),
keď žalobca podľa vlastných slov nemôže vykonávať svoju prácu (žalobca mal dostať dňa 23.02.2020
"okamžitú výpoveď"). Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že predmetný článok má byť fiktívny, kde majú
byť podľa jeho názoru prekrútené fakty. Rovnako žalobca v rámci ním podanej žaloby namieta aj použitie

jeho fotografie v rámci predmetného článku, na ktoré použitie nemal dať žalobca žiaden súhlas.

15. Žalovaný sa nestotožňuje s vyššie uvedenými názormi žalobcu, podľa ktorých malo z jeho
strany dôjsť k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu, konkrétne do práva žalobcu
na ochranu cti a dôstojnosti. V prvom rade poukazuje na tú skutočnosť, že z podanej žaloby

žalobcu nevyplýva, konkrétne ktoré informácie uvedené v ním označenom článku mali zasiahnuť do
vyššie uvedených osobnostných práv žalobcu a ktoré informácie prípadne hodnotiace úsudky mali
predstavovať neoprávnený zásah do týchto osobnostných práv žalobcu. Z podanej žaloby žalobcu
vyplývaibato,žežalobcasamalodroku2013venovaťpoisťovníctvu(nabližšienešpecifikovanejpozícii)s tým, že v roku 17.02.2020 bol publikovaný na stránke www.slovak.ch žalobcom označený článok, ktorý
bez bližšej špecifikácie mal podľa názoru žalobcu neoprávnene zasiahnuť do jeho osobnostných práv
(podľa všetkého do práva na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti). Preto namieta, že zo strany

žalobcu nedošlo k riadnemu vymedzeniu tých rozhodných skutočností, na základe ktorých má za to, že
došlo k zásahu do jeho osobnostných práv.

16. Oproti žalobcom označeným osobnostným právam stojí v modernej demokracii právo na slobodu
slova garantované v čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj v

čl. 26 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Právo na slobodu prejavu, resp. samotnú slobodu
prejavu,pritomjudikatúraEurópskehosúdupreľudsképrávadefinujeakojedenzesenciálnychzákladov
demokratickej spoločnosti a jednu zo základných podmienok jej progresu a rozvoja každého jednotlivca
(m.m. Handyside c. Spojené kráľovstvo, č. 5493/72, plenárny rozsudok ESĽP zo 7. 12. 1976, bod 49;
rovnaké závery porov. aj v Observer and Guardian v. Veľká Británia, č. 13585/88, plenárny rozsudok
ESĽP z 26. 11. 1991; bod 59; Oberschlick v. Rakúsko, č. 11662/85, plenárny rozsudok ESĽP z 23. 5.

1991, bod 57; Nilsen and Johnsen v. Nórsko, č. 23118/93, rozsudok veľkej komory ESĽP z 25. 11. 1999,
bod 43; z novšej judikatúry Rádio Twist v. Slovenská republika, č. 62202/00, rozsudok ESĽP z 19. 12.
2006, bod 47; Axel Springer v. Nemecko, 39954/08, rozsudok veľkej komory ESĽP zo 7. 2. 2012, bod 78;
Centro Europa 7 S.R.L. and Di Stefano v. Taliansko, č. 38433/09, rozsudok veľkej komory ESĽP zo 7.
6. 2012, bod 131; Ringier Axel Springer Slovensko v. Slovenská republika (č. 2), č. 21666/09, rozsudok

ESĽP zo 7. 1. 2014, bod 48). Ústavný súd Slovenskej republiky k vyššie uvedenej definícii dodáva,
že "slobodu prejavu (ktorá zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo
myšlienky) je potrebné považovať za konštitutívny znak demokratickej pluralitnej spoločnosti a za jednu
zo základných podmienok na jej chod a individuálnu (seba) realizáciu jednotlivca. Sloboda prejavu patrí
do vlastnej sféry ľudskej slobody, ktorá je spätá predovšetkým s vnútornou oblasťou vedomia a zahŕňa

atribúty tejto ľudskej slobody, ku ktorej patrí sloboda svedomia, sloboda myslenia a sloboda zastávať,
šíriť a prijímať názory na všetky otázky spojené so životom spoločnosti. Sloboda prejavu je prakticky
neoddeliteľná od slobody myslenia. Nijaká spoločnosť, v ktorej nie sú tieto slobody rešpektované, nie je
slobodná, nech už má vláda tejto spoločnosti (štátu) akúkoľvek formu (porov. MILL, J. S. On
Liberty. Third Edition. London : Longman, Green, Longman, Roberts & Green, 1864, p. 26 -

27). Každý človek má nespochybniteľné právo verejne proklamovať svoj názor a zakázať verejne
vyjadrovať názory znamená zničiť slobodu prejavu (porov. BLACKSTONE, W. Commentaries on the
Laws of England. Book the Fourth. The Fourth Edition. Oxford: Clarendon Press, 1770, p. 151 - 152).
Tento imperatív vlastný modernej konštitucionalistike a ústavám demokratických právnych štátov je
akcentovaný v priestore modernej Európy predovšetkým súdnymi orgánmi ochrany ľudských práv a

základných slobôd, ako je ESĽP a ústavnými súdmi štátov Európy" (nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 24. januára 2018, sp. zn. II. ÚS 174/2017, bod 10). Európsky súd pre ľudské práva k
vyššie uvedenému navyše v rámci svojej judikatúry poukázal, že sloboda prejavu ako jeden z hlavných
základov demokratickej spoločnosti, s obmedzeniami vyplývajúcimi z článku 10 ods. 2 Dohovoru, sa
vzťahuje nielen na "informácie" alebo "myšlienky", ktoré sú prijímané priaznivo alebo sú pokladané za

neškodné alebo sa k nim zastáva ľahostajný postoj, ale aj na také, ktoré urážajú, šokujú, či znepokojujú.
Sloboda prejavu tak, ako je vymedzená v článku 10 Dohovoru, podlieha viacerým výnimkám, ktoré je
potrebné vykladať reštriktívne a nevyhnutnosť každého obmedzenia musí byť presvedčivo dokázaná
(m.m. Handyside c. Spojené kráľovstvo, č. 5493/72, plenárny rozsudok ESĽP zo 07. 12. 1976, bod 49).

17. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že v tomto prípade tu došlo k stretu práva žalovaného na slobodu
prejavu (ktoré požíva v demokratickej spoločnosti osobitnú ochranu) garantovaného článkom 26 Ústavy
Slovenskej republiky s právom žalobcu na ochranu osobnosti garantovaného článkom 19 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na to, že podľa judikatúry Ústavného súdu
Slovenskej republiky všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ

uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu
iného práva alebo slobody (napr. IV. ÚS 256/07). Ústavný súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti
zároveň uvádza, že limitačné klauzuly obsiahnuté v čl. 26 ods. 4 ústavy explicitne uvádzajú dôvody
obmedzenia slobody prejavu, pričom ide o obmedzenia, ktoré musia zodpovedať vždy demokratickému
charakteru spoločnosti ("opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné"). Z doterajšej judikatúry

ústavného súdu taktiež vyplýva, že obmedzenie akéhokoľvek základného práva alebo slobody, a teda
aj slobody prejavu možno považovať za ústavne akceptovateľné iba vtedy, ak ide o obmedzenie,
ktoré bolo ustanovené zákonom, resp. na základe zákona, zodpovedá niektorému ustanovenému
legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j.ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah
medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom, t. j. musí ísť o obmedzenie, ktoré je v súlade so
zásadou proporcionality (m. m. I. ÚS 4/02, I. ÚS 36/02, I. ÚS 193/03).

18. Má za to, že v prípade vyššie uvedeného stretu práva žalobcu na ochranu osobnosti a práva
žalovanéhonasloboduprejavumusídostaťprávožalovanéhonasloboduprejavuprednosťpredprávom
žalobcu na ochranu jeho osobnosti. Pri strete práva na slobodu prejavu a práva na ochranu osobnosti
je potrebné v zmysle konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky skúmať v rámci

testu proporcionality otázky KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO, a či týmto postupom došlo k
prekročeniu práva slobody prejavu (mutatis mutandis Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 15. decembra 2009, sp. zn. II. ÚS 152/08).

19. A. K otázkam KTO a KDE
Zo žalobcom podanej žaloby žalobcu vyplýva, že žalobca namieta ním tvrdený zásah do jeho

osobnostných práv, ku ktorému podľa jeho tvrdení malo dôjsť v rámci článku publikovaného na
internetovej stránke www.slovak.ch, ktorej prevádzkovateľom je žalovaný. Žalovaný v tejto súvislosti
poukázal na to, že internetová stránka www.slovak.ch je stránkou, ktorá sa ako platforma internetovej
informačnej stránky od roku 2013 venuje problematike života Slovákov v Švajčiarsku, prináša rôzne
články zaoberajúce sa tak zaujímavosťami z uvedenej krajiny, ako aj rôznymi problémami, s ktorými

sa Slováci cestujúci alebo pracujúci vo Švajčiarsku môžu stretnúť. Uvedené potvrdzuje aj úvod na
predmetnej internetovej stránke, v rámci ktorej sa uvádza, že "webová stránka ponúka zaujímavé
a užitočné články o živote vo Švajčiarsku, užívateľskú mapu Švajčiarska, kde sa zobrazujú iba
Registrovaní užívatelia, ktorí si tento údaj do profilu zadali, Diskusné fórum a sociálnu sieť". V
tejto súvislosti poukázal na rôznorodosť článkov publikovaných na uvedenej stránke, ktoré popri

bežných cestovateľských príspevkoch sa venujú aj pálčivým otázkam Slovákov, ktorí sa rozhodli do
Švajčiarska vycestovať alebo tam pracovať. V danom prípade má za to, že v prípade internetovej
stránky www.slovak.ch sa jedná o informačné médium, ktoré je spolu so žalovaným nositeľom slobody
prejavu, a preto sa na vzťahuje zvýšená ochrana (privilegované postavenie) poskytovaná novinárom,
resp. masmédiám, na ktoré je potrebné v rámci tohto stretu základných práv prihliadať. Ústavný

súd Slovenskej republiky v súvislosti s otázkou osobitného postavenia novinárov, resp. masmédií v
rámci svojej judikatúry pritom konštatoval nasledovné: "Z judikatúry ESĽP jednoznačne vyplýva, že
privilegované postavenie z hľadiska ochrany slobody prejavu patrí novinárom a masmédiám, a to zvlášť
pri informovaní o veciach verejného záujmu (napr. rozsudok ESĽP Prager a Oberschlick v. Rakúsko
z 26. apríla 1995, sťažnosť č. 1594/90 alebo rozsudok ESĽP Bladet Tromso a Stensaas proti Nórsku

z 20. mája 1999, sťažnosť č. 21980/93). Novinári majú (sociálnu) povinnosť poskytovať informácie a
myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného záujmu a verejnosť má právo takéto informácie
dostať. Novinárom je dokonca umožnené používať určitú mieru preháňania a provokácie. Ústavný súd
akceptuje uvedený prístup ESĽP, a to nielen z dôvodu jeho autority, ale hlavne z dôvodu presvedčivosti
jeho argumentácie (porovnaj IV. ÚS 107/2010)". Ústavný súd Slovenskej republiky dôležitosť a osobitné

postaveniemasmédiípotvrdilajvjehouznesenízo4.júla2018,sp.zn.II.ÚS355/2018,vktoromkvyššie
citovanému dodal, že "v podmienkach demokratickej, slobodnej a modernej informačnej spoločnosti je
dôležitosť médií nespochybniteľná. Sú to práve média, kde prebieha najzásadnejšia debata o verejných
záležitostiach. Médiá hrajú nezastupiteľnú úlohu pri informovaní spoločnosti vo veciach verejného
záujmu, sprostredkovávajú spoločnosti informácie o aktuálnom dianí, o tendenciách uplatňujúcich sa v

živote štátu i spoločnosti, umožňujú udržiavať verejnú diskusiu, v ktorej dochádza k sprostredkovaniu
rôznych názorov a poskytujú tak jednotlivcom a rôznym spoločenským skupinám príležitosť, aby
prispievali k utváraniu všeobecného názoru (pozri nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV.
ÚS 23/05, bod 30). Médiá teda predstavujú rozhodujúci faktor v permanentnom procese tvorby názorov
a tvorby vôle jednotlivcov i spoločenských skupín, ale aj politických inštitúcií (ibid.). Médiám taktiež

prináleží sloboda prejavu. Tá sa vzťahuje predovšetkým na sprostredkovávanie informácií, ako aj šírenie
správ, myšlienok a názorov, ktoré sú nielen pozitívne či neutrálne, ale aj takých, ktoré nesú negatívnu
konotáciu, urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát, politické elity alebo časť obyvateľstva, čo je dané
požiadavkami pluralizmu, znášanlivosti, otvorenosti a permanentného diskurzu, bez ktorých nemožno
hovoriť o demokratickej slobodnej spoločnosti. Sloboda prejavu vo vzťahu k médiám poskytuje ochranu

nielen zvoleným témam, ktoré sú médiami komunikované, ale aj druhu a spôsobu ich spracovania a
šírenia". V posudzovanom prípade je tak žalovaný nositeľom zvýšenej ochrany slobody slova, na ktorú
je nevyhnutné prihliadať.20. B. K otázke O KOM
Zo žaloby žalobcu vyplýva, že v prípade samotného žalobcu sa jednalo o osobu, ktorá aktívne verejne
vystupovala pri výkone svojej obchodnej činnosti smerujúcej k uzatváraniu poistných zmlúv na internete.

Žalobca sám uviedol, že "klientelu získaval predovšetkým na internete - na sociálnej sieti Facebook,
v skupine, v ktorej sa združovali Slováci a Česi vo Švajčiarsku" a teda, že bol aktívne verejne činnou
osobou v rámci internetových sietí na základe čoho sa stal na uvedených sieťach v predmetných
skupinách osobou verejne známou, a to v súvislosti s poskytovaním služieb obchodníka s poistnými
produktmi. Dokonca svoje služby ponúkal aj v rámci diskusií na stránke žalovaného, o to väčšmi

je daný legitímny záujem na uverejnení článku žalovaným v prípade, ak sa dozvedel, že dochádza
k vykazovaniu minimálne neštandardného postupu žalobcu voči jeho klientom. Žalobca tak nielenže
nepoprel vyššie uvádzanú verejnú aktivitu vo vzťahu k dojednávaniu poistných zmlúv na internete
prostredníctvom jednotlivých komunikačných sietí ako aj internetových stránok, naopak v rámci podanej
žaloby uvedenú aktivitu potvrdil. Skutočnosť, že v prípade žalobcu sa jednalo v označenej komunite o
osobu verejne známu potvrdili aj diskusie k otázke položenej v rámci diskusnej skupiny na sociálnej sieti

Facebook, z ktorých namietaný článok vychádza, v rámci ktorých sa ich účastníci sami vyjadrovali k
uzatváraniu poistných zmlúv okrem iného aj zo strany žalobcu a v ktorých títo účastníci publikovali svoje
osobné skúsenosti s obchodnou činnosťou žalobcu. Skutočnosti uvádzané v článku si overoval priamo
u dotknutých osôb, o čom priložil dôkaz. Má tak za to, že vo vzťahu k žalobcom namietanému článku,
ktorý sa zaoberal nepríjemnými skúsenosťami Slovákov žijúcich, resp. pracujúcich vo Švajčiarsku s

dojednávaním poistných produktov, je potrebné na žalobcu prihliadať ako na osobu verejne známu,
ktorá sa vlastným konaní dostala do verejnej sféry danej komunity a ktorá tak má podľa ustálenej
judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva povinnosť
zniesť vyššiu mieru kritiky vo vzťahu k jej činnosti. Okrem uvedeného mal žalobca v článku priestor na
zaujatie stanoviska, čo aj využil a článok je uverejnený aj s jeho stanoviskom.

21. C. K otázkam ČO, KEDY a AKO
V prípade žalobcom napadnutého článku uviedol, že sa jednalo o článok, ktorý sa venoval
nepríjemným skúsenostiam Slovákov pracujúcich vo Švajčiarsku, ktorí mali nepríjemné skúsenosti s
uzavretím poistných zmlúv, ktoré sa z ich pohľadu ukázali byť nevýhodnými, resp. s procesom ich

uzatvárania. V tejto súvislosti poukázal na to, že jeho stránka sa dlhodobejšie venovala otázkam
spojeným s nevýhodnými poistnými zmluvami, napr. aj v článku "Nedajte sa nachytať poisťovacím
poradcom" zo dňa 16.10.2019, alebo aj nedávnym článkom názvom "Aké otázky si položiť, než
uzavriete zdravotné poistenie vo Švajčiarsku" zo dňa 15.09.2020, o to viac bol legitímnym záujmom
žalovaného uverejniť napádaný článok. V rámci spracúvania článkov týkajúcich sa života Slovákov vo

Švajčiarsku zaregistroval na komunikačných sieťach viaceré negatívne skúsenosti prispievateľov s
otázkou uzatvárania poistných zmlúv. V týchto reakciách pritom opätovne zaznievalo meno žalobcu,
a to s vyjadrením negatívnych skúseností jednotlivých prispievateľov. Na základe vyššie uvedených
skutočností žalovaný začal spracovávať podklady k danej téme, ktorej výsledkom bol článok s
názvom "Nedajte sa nachytať poisťovacím poradcom" zo dňa 16.10.2019 a následne po zadovážení

vyjadrení viacerých prispievateľov k procesu uzatvárania poistných zmlúv zo strany žalobcu aj žalobcom
namietaný článok zo dňa 17.02.2020. Tému uzatvárania nevýhodných poistných zmlúv, resp. úskalí,
ktoré sú spojené s otázkou procesu poistenia vo Švajčiarsku zo strany Slovákov, ktorí sa rozhodli
cestovať alebo pracovať vo Švajčiarsku, je možné považovať za tému verejného záujmu, a to aj s
prihliadnutím na viaceré negatívne skúsenosti poistených Slovákov, ktorí sa stretli s problematikou

nevýhodných poistných zmlúv. V rámci predmetného článku poukázal na problémy, ktoré môžu vyvstať
čitateľom v prípade, keď podcenia otázku procesu uzatvárania poistných zmlúv súvisiacich s ich
cestou alebo výkonom práce vo Švajčiarsku. V nadväznosti na verejne prezentované reakcie viacerých
prispievateľov poukázal na niektoré konkrétne negatívne skúsenosti jednotlivých prispievateľov, ktoré
títo prispievatelia prezentovali vo verejných diskusiách na sociálnych sieťach vo vzťahu k žalobcovi. V

uvedenom článku pritom autor cituje konkrétne vyjadrenia uvedených prispievateľov, ktorí prezentovali
svoje negatívne skúsenosti vo vzťahu k poradenskej činnosti žalobcu. Žalovaný tak ako informačné
médium, ktorému patrí v nadväznosti na ochranu slobody slova zvýšená ochrana, uverejnil v
namietanom článku informácie o veciach dôležitého verejného záujmu (otázky negatívnych skúseností
Slovákov žijúcich vo Švajčiarsku s procesom uzatvárania nevýhodných poistných zmlúv), ktorý

opodstatňoval ich publikáciu. Žalovaný opätovne zdôraznil, že sloboda prejavu predstavuje nielen
slobodu šírenia pozitívnych, či neutrálnych informácií, ale aj slobodu šírenia takých informácií, ktoré
nesú negatívnu konotáciu, urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát, politické elity alebo časť obyvateľstva,
čo je dané požiadavkami pluralizmu, znášanlivosti, otvorenosti a permanentného diskurzu, bez ktorýchnemožno hovoriť o demokratickej slobodnej spoločnosti. Sloboda prejavu vo vzťahu k médiám poskytuje
ochranu nielen zvoleným témam, ktoré sú médiami komunikované, ale aj druhu a spôsobu ich
spracovania a šírenia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má za to, že disponoval zákonnou

licenciounazverejnenieinformáciíožalobcovivžalobcomoznačenomčlánkustým,ževdanomprípade
má jeho právo na slobodu prejavu prednosť pred žalobcom namietaným právom na ochranu osobnosti.

22. K náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch
Okrem toho, že má za to, že zo strany žalobcu nedošlo k preukázaniu neoprávneného zásahu do

osobnostných práv žalobcu zo strany žalovaného, má žalovaný za to, že žalobca nijakým spôsobom
nepreukázal ani dôvodnosť ním uplatňovaných nárokov na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
V nadväznosti na žalobcom uplatňované nároky na náhradu nemajetkovej ujmy uviedol, že podľa
ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je možné sa domáhať náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch iba vo výnimočných prípadoch až vtedy, ak by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie
uvedené v § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z vyššie uvedeného ustanovenia Občianskeho

zákonníka tak vyplýva, že k priznaniu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je možné pristúpiť iba v
prípade kumulatívneho naplnenia dvoch podmienok, a to že morálne zadosťučinenie nie je v konkrétnom
prípade postačujúce a že neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo
jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. V prípade žalobcu však nedošlo k preukázaniu naplnenia
vyššie uvedených podmienok. Nie je zrejmé, či žalobca skutočne dostal výpoveď a ak áno, či to bolo

v súvislosti s uverejnením článku, skôr sa toto tvrdenie javí ako nepravdivé, lebo vo svojom vyjadrení
zo dňa 16.2.2020 žalobca uviedol, že pracovný pomer ako poisťovací agent skončil koncom roka 2018,
kedy sa začal naplno venovať predaju nehnuteľností, áut vo Švajčiarsku. Rovnako žalobca nepreukázal,
že v súvislosti s uverejneným článkom zostal na ulici, rovnako aj táto informácia sa javí ako nepravdivá,
lebo z facebookových profilov žalovaného skôr vyplýva, že žije nadštandardným životom - príkladmo

dokladujeme fotografiu z predmetného obdobia, kde uverejnil fotku pri mori. V konečnom dôsledku aj
úhrada pomerne vysokého súdneho poplatku, odmena za právne zastúpenie mimo miesta trvalého
pobytu žalobcu, predpokladá dobrú finančnú kondíciu žalobcu. Žalobca v rámci ním podanej žaloby
nijakým spôsobom nezdôvodnil na základe čoho požaduje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,
ani to na základe čoho dospel k sumy 20 000,--Eur. Z podanej žaloby tak absentuje preukázanie

príčinnejsúvislostimedzižalobcomnamietanýmizásahmidojehoosobnostnýchprávaanímuplatnenou
náhradou nemajetkovej ujmy vo výške 20 000,--Eur.

23. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal príčinnú
súvislosť medzi publikovaním ním namietaného článku a vyššie uvádzaným ukončením spolupráce

medzimenovanouspoločnosťouažalobcom.Poukázalnasamotnéznenievýpovedezodňa29.02.2020
predložené zo strany žalobcu, z ktorej nevyplýva, že by dôvodom ukončenia žalobcom tvrdenej
spolupráce malo byť publikovanie článku žalovaného zo dňa 17.02.2020, keď žalobcom označovaný
subjekt v rámci predmetného listu uvádza iba to, že so žalobcom ukončuje sprostredkovateľskú zmluvu
(bližšie neurčenú). Žalobca tak žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa vyššia výpoveď mala týkať

priamo žalovaným publikovaného článku. V tejto súvislosti poukázal na tú skutočnosť, že k výpovedi
žalobcom tvrdenej sprostredkovateľskej zmluvy (bližšie neoznačenej ani v samotnej výpovedi) malo
dôjsť dňa 29.02.2020, teda 12 dní po zverejnení žalobcom namietaného článku, čo podľa názoru
žalovaného predstavuje krátky časový úsek na to, aby žalobcom označená spoločnosť vypovedala
spoluprácu so žalobcom práve z dôvodu uverejnenia ním označeného článku. Žalobca pritom neuviedol

žiaden konkrétny prípad a nepredložil žiaden relevantný dôkaz, v rámci ktorého by došlo k vypovedaniu
zmluvy práve v súvislosti s publikovaným článkom žalovaného.

24. Poukázal aj na samotné rozpory v tvrdeniach žalobcu prezentované v žalobe a následne v jeho
vyjadrení zo dňa 16.10.2020, keď žalobca v ním podanej žalobe pôvodne uvádzal, že o prácu mal prísť

ešte dňa 23.02.2020, avšak v jeho vyjadrení zo dňa 16.10.2020 už uvádza, že k strate jeho práce malo
dôjsť dňa 29.02.2020 v dôsledku ním predloženej výpovede z bližšie neurčenej sprostredkovateľskej
zmluvy. Rovnako poukázal aj na rozpor vo vyjadreniach žalobcu v ním podanej žalobe a v následnom
vyjadrení zo dňa 16.10.2020, keď pôvodne žalobca v rámci ním podanej žaloby uviedol, že z dôvodu
publikácie predmetného článku nemohol vykonávať svoju činnosť, kým v rámci jeho vyjadrenia zo dňa

16.10.2020 už uvádzal, že mu bola vypovedaná sprostredkovateľská zmluva z dôvodu vypovedania
poistných zmlúv zo strany klientov poisťovní z dôvodu "strachu". Žalovanému pritom nie je zrejmé žiadne
zmluvné, ako ani zákonné ustanovenie týkajúce sa poistných zmlúv uzatváraných vo Švajčiarsku, ktoré
by oprávňovalo klienta vypovedať poistnú zmluvu z dôvodu žalobcom uvádzaného "strachu". V tejtosúvislostipredložilvyjadreniepánaY.H.,ktorýpôsobívoblastipoisteniaVSConsultingGmbH,sosídlom
Kirchstrasse58,9400Rorschach,voŠvajčiarskuanaktoréhosažalobcaobrátilspožiadavkouuvedenia
dôvodov ukončenia poistného vzťahu bez následnej sankcie s tým, že z tohto vyjadrenia nevyplýva

žalobcom uvádzaný výpovedný dôvod poistnej zmluvy.

25. Naopak žalovaný ma vedomosť o možnosti výpovede z poistnej zmluvy z dôvodu odchodu do
cudziny (teda odchodu zo Švajčiarska) k čomu vzhľadom na aktuálnu celosvetovú situáciu spojenú
s pandémiou ochorenia COVID-19 mohlo v prípade mnohých pracujúcich Slovákov pôsobiacich vo

Švajčiarsku aj dochádzať. Žalobca tak nepreukázal ani jeden prípad, v ktorom by došlo k vypovedaniu
poistnej zmluvy zo strany klienta v dôsledku publikovania ním namietaného článku.

26. K žalobcom predloženej e-mailovej správe subjektu UNIA Oberwallis zo dňa 10.03.2020 zaslaného
spoločnosti SVD Schweizerischer Versicherungsdienstleister AG, vyplýva, že žalobcovi mala byť
doložená iba výpoveď poistnej zmluvy od pani K. F.. V nadväznosti na uvedené žalobca vyhľadal

označenú osobu na sociálnej sieti Facebook s tým, že menovaná osoba žalovanému potvrdila,
že poistenie si zabezpečila cez žalobcu. Podľa vyjadrenia označenej klientky táto osoba žalobcom
namietaný článok ani nečítala a so žalobcom má ohľadom poistenia negatívnu skúsenosť. Z
komunikácie tiež vyplýva, že pani si negatívne referencie na žalovaného, prečítala v komentároch na
sociálnej sieti Facebook. Vzhľadom na uvedené tak žalovaný namieta, že by k ukončeniu zmluvného

vzťahusmenovanouklientkoumalodôjsťvdôsledkupublikáciežalobcomoznačenéhočlánku.Žalovaný
v tejto súvislosti poukazuje na to, že menovaná klientka poukázala v rámci spoločnej komunikácie so
žalovaným na negatívne skúsenosti a následnú neochotu žalobcu komunikovať s označenou klientkou
po uzavretí poistnej zmluvy.

27. Žalovaný považoval v tejto súvislosti za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že bol to samotný
žalobca, ktorý v rámci elektronickej komunikácie so žalovaným uviedol dňa 14.02.2020 (teda 15 dní pred
ukončením ním uvádzanej spolupráce), že sa poisteniu už 2 roky nevenuje s tým, že firmu, pre ktorú
mal pracovať žalobca rieši na "únii".

28. Navyše žalobca do dnešného dňa nepredložil okresnému súdu žiadnu sprostredkovateľskú zmluvu,
na ktorej vypovedanie poukazuje (napriek tomu, že z výpovede predloženej žalobcom nevyplýva, ktorej
zmluvy sa uvedená výpoveď týkala), ako ani ďalšie doklady preukazujúce oprávnenie vykonávať túto
jeho činnosť na území Švajčiarska. Z vyššie uvedených vyjadrení samotného žalobcu tak vyplýva, že
žalobca sa ním uvádzanom rozhodnom čase nemal venovať predmetu poistenia a že mal mať problémy

so samotnou spoločnosťou, ktorá mala byť jeho zamestnávateľom problémy už pred uverejnením
žalovaným publikovaným článkom. Žalovaný považuje tvrdenia žalobcu o ukončení spolupráce žalobcu
so spoločnosťou SVD Schweizerischer Versicherungsdienstleister AG práve v dôsledku publikovania
ním namietaného článku zo strany žalovaného za účelové a nepreukázané. Žalobca zároveň žiadnym
spôsobom nepreukázal, že by počas jeho pôsobenia skutočne uzatvoril 300 poistných zmlúv s tým,

že žalovaný aj naďalej poukazuje na reakcie a komentáre na sociálnej sieti Facebook (na ktorej
mimochodom pôsobil žalobca v rámci svojej pracovnej, resp. živnostenskej činnosti), z ktorých vyplývajú
negatívne skúsenosti od viacerých od seba nezávislých diskutérov so službami žalobcu. Žalobca taktiež
neuviedol a ani nepreukázal, prečo by diskutéri na sociálnej sieti, na ktorej pôsobil v rámci svojej činnosti
aj samotný žalobca, mali mať bez riadneho dôvodu snahu poškodiť žalobcu na dobrom mene.

29. K žalobcom predloženej e-mailovej správe zo dňa 10.03.2020 od subjektu UNIA Oberwallis
adresovanej spoločnosti SVD Schweizerischer Versicherungsdientleiste AG, vyplýva, že medzi
žalobcom a menovanou spoločnosťou bol vedený spor k otázke vyplatenia sprostredkovateľských
provízií (žalobca nesprávne v podanom vyjadrení uvádza výplatné pásky) s tým, že z podania žalobcu a

ním predložených príloh nevyplýva samotný výsledok týchto jednaní. V prípade žalobcom predložených
dokladov, ktoré boli zo strany žalobcu označené v jeho podaní ako výplatné pásky, žalovaný uvádza,
že sa nejednalo o výplatné pásky, ale o výpočty provízií za sprostredkované poistné zmluvy. Navyše v
prípade žalobcom predložených provízií zo sprostredkovania poistných zmlúv vyplýva, že tieto sa týkali
iba žalobcom vybraných mesiacov v rokoch 2016, 2017 a 2018, a teda nie rozhodného roka 2020, kedy

bol zo strany žalovaného publikovaný článok, ktorého sa týka toto súdne konanie.

30. Žalovaný sa taktiež nestotožňuje ani s tvrdeniami žalobcu, v rámci ktorých žalobca namietol
vyjadrenia pána Y. H. s uvedením nasledovného: "Žalobca uvádza, že žiadna z jeho zmlúv nebolauzatváraná na obdobie 5 rokov, okrem prípadov pripoistenia, ktoré sa robilo osobitne prostredníctvom
Dodatku k poistnej zmluve. Slováci väčšinou mali záujem o pripoistenie, nakoľko pre nich platilo aj
za hranicami Slovenskej republiky. Pripoistenie bolo v sume 27-30 CHF mesačne. Tvrdenia Y. H.

sú nelogické, nakoľko k sume 600-700 CHF za rok nie je možné dôjsť žiadnym výpočtom. Poistnú
zmluvu bolo možné, tak ako všade na svete, možné meniť každý rok". Žalovaný v tejto súvislosti
uviedol, že pri sprostredkovaní iba základného zdravotného poistenia (Krankenversicherung) nemajú
sprostredkovatelia vo Švajčiarsku žiadne provízie. Aby sprostredkovateľ dosiahol od poisťovne províziu,
musí podpísať s klientom k zdravotnému poisteniu aj pripoistenie (Zusatzversicherung). Čím na dlhšie

obdobie sa pripoistenie podpíše, tým je provízia vyššia. Zo žalobcom predloženého výpočtu provízií
pritom vyplýva, že drvivá väčšina zmlúv zdravotného pripoistenia bola podpísaná s klientom na 5
rokov. V danom prípade tak žalovaný považuje tvrdenia žalobcu, v rámci ktorých žalobca tvrdí, že
neuzatváral zmluvy na 5 rokov za nesprávne a nekorešpondujúce s ním predloženými dokladmi. Čo
sa týka samotného pána Y. H. zo žalobcom predložených výpočtov provízií vyplýva, že v prípade
menovaného klienta (žalobca nedostatočne anonymizoval meno klienta) mal žalobca obdržať províziu

vo výške 700,--CHF. Nakoľko je potrebné počítať aj s províziou spoločnosti SVD Schweizerischer
Versicherungsdienstleister AG celková suma na províziách za sprostredkovanie poistenia tak môže
predstavovať aj sumu 1000,--CHF. Ak by sa vychádzalo z tvrdení žalobcu, podľa ktorých by mesačná
platba na poistnom mala predstavovať sumu 27 až 30,--CHF, tak by za obdobie 5 rokov samotná
poisťovňa získala od klienta poistné v celkovej výške iba 1800,--CHF s tým, že by na províziách

vyplatila žalobcovi a vyššie uvedenej spoločnosti približne 1000,--CHF so zostatkom 800,--CHF pre
poisťovňu (ktorá je povinná vytvárať poistnú rezervu pre prípadné poistné plnenie v prípade vzniku
poistnej udalosti), čo sa javí ako vysoko nepravdepodobné.

31. Žalovaný zároveň v súvislosti s overovaním si jednotlivých skutočností týkajúcich sa publikovaného

článku uviedol, že oslovoval aj viacerých respondentov s tým, že nepublikoval negatívne skúsenosti
všetkých z nich. Ako príklad ďalšieho respondenta poukazuje žalovaný na komunikáciu s pánom H.
N., ktorý sa v tejto súvislosti taktiež vyjadril k negatívnym skúsenostiam s uzatvorením poistnej zmluve
sprostredkovanej zo strany žalobcu.

32. Vzhľadom na uvedené má tak žalovaný za to, že tu existovali dôvodné pochybnosti k postupom
žalobcu ohľadom uzatvárania jednotlivých poistných zmlúv, ktoré boli spôsobilé tvoriť predmet verejného
záujmu na publikovaní žalobcom namietaného článku. Žalovaný pritom v tejto súvislosti uviedol, že
nevýhodnosť zmlúv nie je článkom a ani samotnými klientmi definovaná ako obsahový problém, ale
problém je definovaný verbálnymi dohodami a komunikáciou, ktoré uvádzali klientov podľa ich vlastných

slov pri podpise zmlúv do omylu. Vo viacerých prípadoch sa klienti vyjadrovali, že najzávažnejším
problémombolatáskutočnosť,žeimmalbyťzamlčanýfakt,žeakoklientipodpisujúzmluvunazdravotné
pripoistenie(Zusatzversicherung)na5rokov,zčohofinančneajpodľapredloženéhorozpisuprovíziíťažil
žalobca. Dôvera klientov v rámci krajanského poradenstva a ich jazyková indispozícia sa samozrejme na
tejto situácii podieľali vo veľkej miere. Žalovaný pritom v nadväznosti na uvedené apeloval v žalobcom

namietanom článku na čitateľov, aby požadovali od finančných sprostredkovateľov podávanie dôležitých
informácií k uzatváraným poistným zmluvám vždy písomne.

33. K poukazu strany žalobcu na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 11Co/278/20112 v rámci
jeho vyjadrenia k otázkam KTO a KDE žalovaný uviedol, že v rámci predmetného rozsudku Krajský

súd v Trnave zvýraznil potrebu ochrany práva žalovaného na slobodu prejavu, keď okrem žalobcom
citovaných záverov súdu prvej inštancie zdôraznil, že "kľúčovou otázkou pre aplikáciu ustanovení §
11 a nasl. Občianskeho zákonníka je správny výklad čl. 10 dohovoru, ktorý jednoznačne ako prioritné
preferuje právo na slobodu prejavu". Navyše potreba ochrany práva na slobodu prejavu Krajský
súd v Trnave zvýraznil v samotnom výroku predmetného rozhodnutia, ktorým potvrdil zamietajúci

rozsudok súdu prvej inštancie, ktorou bola zamietnutá žaloba smerujúca proti článku publikovaného
žalovaným periodikom. S prihliadnutím na vyššie opísané skutočnosti, ako aj argumentáciu žalovaného
v jeho predošlom vyjadrení má žalovaný za to, že dôvodnosť uprednostnenia ochrany slobody
prejavu žalovaného pred žalobcom uplatňovanými osobnostnými práva potvrdzujú aj žalobcom citované
závery predmetného rozhodnutia (v danom prípade závery súdu prvej inštancie). Žalovaný pritom

sprostredkoval názory a hodnotiace úsudky diskutérov sociálnej siete Facebook týkajúce sa služieb
žalobcu, ktoré mali byť zo strany žalobcu poskytované aj prostredníctvom sociálnej siete Facebook.
Uvedené skutočnosti žalovaný podporil aj výpismi z predmetnej diskusie, ako aj overovaním uvedenýchskutočností priamo u diskutujúcich. Žalovaný má pritom za to, že ním prezentované hodnotiace úsudky
nie je možné podrobiť testu pravdivosti.

34. K námietkam žalobcu týkajúcim sa otázky O KOM žalovaný uviedol, že sa aj naďalej pridržiava
svojej doterajšej argumentácie, v rámci ktorej má za to, že žalobcu bolo nutné považovať za osobu
verejne známu, na základe čoho žalobca v súvislosti s kritikou vyslovenou na adresu jeho činnosti v
oblasti poisťovníctva musí zniesť väčšiu mieru kritiky. Žalovaný v tejto súvislosti opätovne poukázal na
vyjadrenia samotného žalobcu prezentované v ním podanej žalobe, v rámci ktorých uviedol, že "klientelu

získaval predovšetkým na internete - na sociálnej sieti Facebook, v skupine, v ktorej sa združovali
Slováci a Česi vo Švajčiarsku" a teda, že bol aktívne verejne činnou osobou v rámci internetových sietí
na základe čoho sa stal na uvedených sieťach v predmetných skupinách osobou verejne známou, a
to v súvislosti s poskytovaním služieb obchodníka s poistnými produktmi. Žalovaný v tejto súvislosti
poukázal na to, že aj osoba, ktorá síce sama svojim postavením nie je verejnou osobou, sa môže
vlastným konaním stať osobou verejne známou a v dôsledku toho musí uniesť väčšiu mieru tolerancie

vočiinformáciámzverejňovanýmosvojejosobe.Žalovanýpritomopätovnepoukázalajnatúskutočnosť,
že v prípade žalobcu sa jednalo v označenej komunite o osobu verejne známu, čo potvrdili aj diskusie
k otázke položenej v rámci diskusnej skupiny na sociálnej sieti Facebook, z ktorých namietaný článok
vychádza, v rámci ktorých sa ich účastníci sami vyjadrovali k uzatváraniu poistných zmlúv okrem iného aj
zo strany žalobcu a v ktorých títo účastníci publikovali svoje osobné skúsenosti s obchodnou činnosťou

žalobcu.

35. K otázkam ČO, KEDY a AKO žalovaný poukázal opätovne na tú skutočnosť, že v prípade
žalobcom namietaného článku sa jednalo o hodnotiace úsudky spojené s témou negatívnych skúseností
Slovákov pracujúcich vo Švajčiarsku, ktorí mali nepríjemné skúsenosti s uzavretím poistných zmlúv,

ktoré sa z ich pohľadu ukázali byť nevýhodnými, resp. s procesom ich uzatvárania. Žalovaný tak
ako informačné médium, ktorému patrí v nadväznosti na ochranu slobody slova zvýšená ochrana,
uverejnil v namietanom článku informácie o veciach dôležitého verejného záujmu (otázky negatívnych
skúseností Slovákov žijúcich vo Švajčiarsku s procesom uzatvárania nevýhodných poistných zmlúv),
ktorý opodstatňoval ich publikáciu. Má tak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti za to, že disponoval

zákonnoulicenciounazverejnenieinformáciíožalobcovitýkajúcichsajehoverejnéhopôsobeniavrámci
poskytovania poistných produktov a problémov spojených s otázkou dojednávania poistných zmlúv
Slovákov pracujúcich a žijúcich vo Švajčiarsku v žalobcom označenom článku s tým, že v danom prípade
má právo žalovaného na slobodu prejavu prednosť pred žalobcom namietaným právom na ochranu
osobnosti.

36. Žalovaný na pojednávaní súdu dňa 01.06.2021 prostredníctvom svojho zástupcu uviedol, že v
danom prípade má prednosť právo žalovaného na slobodu prejavu pred žalobcom namietaným právom
na ochranu osobnosti. Má za to, že nedošlo zo strany žalobcu k dôvodnosti preukázania požadovaných
nárokov, aj čo sa týka zverejnenia ospravedlnenia, aj náhrady nemajetkovej ujmy. Má za to, že použitie

fotografie žalobcu nie je predmetom tejto žaloby. Keďže žalobca pravidelne využíval portál žalovaného
na prezentovanie svojich služieb, dokonca tam mal zverejnenú reklamu, z tohto dôvodu sa na tomto
portáli stal osobou verejne známou, a to v súvislosti poskytovaním služieb obchodníka s poistnými
produktmi. Daný článok bol súčasťou dlhodobejšej témy, ktorou sa žalovaný zaoberal v súvislosti
s poisteniami Slovákov vo Švajčiarsku. Pristúpil k tomu z dôvodu, že na sociálnych sieťach bola

často kritika spojená s tým, že poistní agenti často zavádzajú a nepovedia celú pravdu o zmluvách,
ktoré klientom predkladajú. Keďže ide o obsiahle dokumenty je naozaj nevyhnutné, aby poistný agent
dôsledne informoval klientov aké práva a povinnosti im zo zmlúv vyplývajú. Práve na osobu žalobcu sa
opakovane vzťahovali námietky zavádzania. Žalovaný si prečítal komentáre, oslovil priamo ľudí, ktorí
tieto námietky mali, bližšie mu to vysvetlili, teda sa správal ako zodpovedný novinár, overil si informácie

jednak u ľudí, ktorí tieto námietky mali a taktiež dal priestor samotnému žalobcovi, aby sa k týmto
námietkam dôsledne vyjadril. Má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že došlo ku
kvalifikovanému zásahu, nie je ani zrejmé aká veľká čitateľnosť tohto článku bola, neuviedol žiaden
dôkaz, ktorý by preukazoval, či naozaj došlo k vypovedaniu sprostredkovateľskej zmluvy v dôsledku
uverejnenia tohto článku. Čo sa týka uverejnenej fotografie, po podaní žaloby ju žalovaný z portálu

stiahol.

37. Okresný súd Lučenec rozsudkom číslo konania 12C/18/2020-208 zo dňa 22.júna 2021 rozhodol tak,
že:I.Žalovaný j e p o v i n n ý v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku ospravedlniť sa žalobcovi
na internetovom portáli slovak.ch v tomto znení:
"OspravedlňujemsapánoviS.K.zanepravdivétvrdenia,ktorésomuviedolnatomtointernetovomportáli

v článku Krajanské služby pána K. alebo ako sa nepozerať dozadu zo dňa 17.02.2020".
II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % v lehote do 3 dní
od právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov konania.
III. Žaloba v časti zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 20 000,--Eur s a z a m i e t a .
IV. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % v lehote do 3 dní

od právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov konania.

38. Rozsudok čo do výroku III. nadobudol právoplatnosť dňa 08.07.2021. Ostatné výroky rozsudku
boli uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici číslo konania 15Co/71/2021-271 zo dňa 19.01.2022
zrušené a vec v rozsahu zrušenia bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

39. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak
bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu.

40. Vzhľadom na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici číslo konania
15Co/71/2021-271, Okresný súd Lučenec uznesením číslo konania 12C/18/2020-288 zo dňa
24.02.2022 vyzval žalobcu, aby uviedol, ktoré konkrétne tvrdenia obsiahnuté v žalobcovom označenom
článku považuje za nepravdivé a aká má byť forma samotného ospravedlnenia.

41.Žalobcapísomnýmpodanímdoručenýmsúdudňa23.03.2022doplnilsvojužalobustým,ževzmysle
§ 139 CSP navrhol zmenu žalobného návrhu.

42. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 22.03.2022 uviedol, že tvrdenia, ktoré považuje za nepravdivé,
sú:

"S. K. je pomerne známe meno v priestore krajanských Facebook skupín."
- samotný žalovaný v napádanom článku neguje toto svoje vyjadrenie, kedy uvádza, že "príspevok je
aktuálny maximálne pár dní, a potom sa stráca v prílive ďalších informácií. A po druhé, do Švajčiarska
(/svajciarsko.html) prichádzajú stále noví Slováci, ktorých jazykové schopnosti sú minimálne, čiže pre
administratívne záležitosti stále vyhľadávajú služby v rodnom jazyku." Žalovaný v jednej vete tvrdí, že

žalobca je známym menom na sociálnej sieti Facebook a na druhú stranu tvrdí, že príspevky sú aktuálne
pár a dní a následne sa strácajú, čo je v priamom rozpore s tvrdením o "známom mene";
- žalovaný k uvedenému nepravdivému záveru dospel na základe niekoľkých komentárov na sociálnej
sieti (viď odôvodnenie nižšie);
- v prípade žalobcu nie je možné tvrdiť, že ide o osobu známu na sociálnych sieťach, či v poisťovníctve,

čo potvrdil jednak prvostupňový súd, tak aj odvolací súd.

42.1 "Poisťovací agent, na ktorého nejeden Slovák nespomína v dobrom"
- žalovaný podporil svoje tvrdenie správou od 2 ľudí a jednou správou od zdroja, ktorý si neželá byť
menovaný, komentármi pod príspevkom, ktorý preukázateľne nemali žiadny kontakt so žalobcom - ide

o tzv. "hejterov", ktorí sú prítomní a komentujúci v každej diskusii, a to práve negatívnym spôsobom;
- na internete pôsobí komunita tzv. "hejterov", na ktorej existenciu poukázali rôzne informačné
média (žalobca príkladmo predkladá: https://osf.sk/aktuality/kampan-povedz-mi-to-do-oci/,https://
petersorger.sk/hejteri-internetovi-hrdinovia-dnesnej-doby/, https://emefka.sk/hejteri-na-internete-ktori-
radi-vyjadruju-svoj-negativny-nazor/ ). Diskusie k článkom či komentáre na sociálnych sieťach sú plné

nenávistných komentárov, ktorým sa hovorí "hejty" a ich autorom "hejteri", ktorí sa môžu skrývať aj za
anonymné profily. Je to od slova "hate", čo v angličtine znamená nenávisť, či nenávidieť;
- v porovnaní s pozitívnymi hodnoteniami, ide o malé percento nespokojných "klientov", ktoré je však
očakávané pri podnikaní. Žalobca za čas svojho pôsobenia uzatvoril vyše 300 poistných zmlúv, čo je
v prepočte na počet 300 poistných zmlúv a 8 nespokojných osôb 2,4 % negatívnych komentárov (viď

vyjadrenie žalobcu spolu s prílohami zo dňa 16.10.2020). Za zmienku stojí, že z 8 nespokojných osôb
nie sú všetci bývalí klienti žalobcu, ale ide aj o osoby tzv. "hejterov";- zároveň žalobca poukazuje na množstvo pozitívnych hodnotení, ktoré predkladá v prílohe tohto
podania. Žalobca zároveň zdôrazňuje, že príspevok tzv. "hejtera" či príspevok z anonymného profilu na
sociálnej sieti nemôže mať žiadnu dôkaznú silu.

42.2 "Pekny podvečer chcem len upozorniť aby ste si davali pozor na Zm*da menom S. K. aby nik s nim
nerobil poistky žiadne je to zm*d pozor na debila,"
- žalovaný zverejnil komentár jedného z tzv. "hejterov" bez overenia pravdivosti informácií, či totožnosti
autora tohto "príspevku". Následne žalobca zistil, že tento internetový príspevok, bol napísaný z

falošného internetového profilu, ktorý bol vytvorený len pár dní pred vytvorením článku a následne bol
tento "užívateľ sociálnej siete" nečinný;
- zároveň treba poznamenať, že žalobca na uvedenom portáli nikdy nepôsobil ako jediný poisťovací
poradca, preto má žalobca za to, že zverejňovaním "negatívnych skúseností" so žalobcom sa chcela
zviditeľniť a prilákať klientelu pre seba práve žalobcova konkurencia na internete v poisťovníctve (viď
žalobcom predložený článok vo vyjadrení zo dňa 16.10.2020);

- zo strany žalovaného ide podľa názoru žalobcu o úmyselné šírenie nepotvrdených a klamlivých
informácii prostredníctvom médií.

42.3 "Mnoho Slovákov sa sťažovalo na podobné skúsenosti s tým istým poisťovacím poradcom a
poniektorí sa čudovali ako je možné, že mu to roky prechádza"

- "mnoho" je číslovka (základná, neurčitá) vyjadrujúca vysoký počet, veľké množstvo. Podľa názoru
žalobcu 8 ľudí (8 údajne nespokojných ľudí pozostávajúcich z 3 osôb vystupujúcich pod vlastným
menom, jednej anonymnej osoby a tzv. "hejterov") nie je možné označiť slovom "mnoho". Ide o
gramaticky neprávny výklad slova, ktorý poskytuje čitateľom zámerne nepravdivú informáciu;
- z ani jedného predloženého dôkazu - správy, príspevku či komentára, predloženého žalovaným

nevyplynul záver, kde by sa ľudia čudovali ako je možné, že "mu to roky prechádza".

42.4 "Dokonca sme nadobudli pocit, že sa nás pán K. pokúša podplatiť"
- ide o zverejnenie nepravdivej skutočnosti, ktorá bola prekrútená a vytrhnutá z kontextu, nakoľko práve
štatutár žalovaného kontaktoval žalobcu za účelom vytvorenia internetovej stránky, ktorú by zdieľal na

portáli slovak.ch za účelom reklamy. Je samozrejme, že žalobca sa chcel dohodnúť so žalovaným a v
prípade potreby aj zaplatiť za vytvorenie stránky, čo v jeho prípade znamenalo vytvorenie reklamy. Nie je
namieste očakávať, že ponúknuté služby žalovaným za poskytnutie reklamy, spočívajúcej vo vytvorení
internetovej stránky a jej následnom zdieľaní na internetovom portáli, mali byť bez nároku na odmenu.
Namiesto vytvorenia stránky a následnej reklamy však žalovaný zverejnil článok plný nepravdivých

tvrdení a zosmiešňovania, ktorý zničil celú, rokmi budovanú, kariéru žalobcu.

42.5 "Ľudia si možno naňho spomenú priebežne ešte pár rokov, keď sa dozvedia zase niečo
neočakávané z ich poistnej zmluvy"
- ide o zjavne zavádzajúce tvrdenie, ktoré vychádza už zo zmieňovaného zdroja ľudí (8 údajne

nespokojných ľudí pozostávajúcich z 3 osôb vystupujúcich pod vlastným menom, jednej anonymnej
osoby a tzv. "hejtrov");
- žalobca v týmto podaním predložil pozitívne hodnotenia, pričom z uvedených ľudí sa do dnešného dňa
(t. j. dva roky po zverejnení článku) neozval ani jeden, aby "sa dozvedel zase niečo neočakávané z jeho
poistnej zmluvy". Žalovaný taktiež nedoplnil svoje tvrdenia o ľudí, ktorí "sa mali dozvedieť zase niečo

neočakávané z ich z poistenej zmluvy".

43. Žalobca uviedol, že vo svojich vyjadreniach ako i na výsluchu pred súdom poskytol vyjadrenie
ako to skutočne bolo s uzatváraním poistných zmlúv s Y. H., S. H. M. K. G., ako aj uviedol, že bol to
práve žalovaný, ktorý kontaktoval S. H. za účelom získania informácií. Žalobca s tvrdeniami nesúhlasí,

avšak rešpektuje ich názor. Tak ako on, ani iní poisťovací agenti, nedokážu poskytnúť služby so 100
% spokojnosťou. Taktiež žalobca považuje za nepravdivé, zavádzajúce až urážlivé hodnotenie jeho
striedania nálad, či hodnotenia psychického stavu žalovaným.

44. V zmysle uvedeného žalobca navrhol zmenu žalobného návrhu v nasledovnom znení:

1. Žalovaný je povinný v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia zaistiť na internetovom portáli
slovak.ch na svoje náklady zverejnenie ospravedlnenia s nasledujúcim textom:

Ospravedlnenie pánovi S. K.Dňa 17.02.2020 sme na internetovom portáli slovak.ch zverejnili článok s názvom "Krajanské služby
pána K. alebo ako sa nepozerať dozadu", predmetom ktorého bolo poukazovanie na poisťovacie služby

ponúkané pánom S. K..
Zverejnený článok obsahoval klamlivé tvrdenia, nakoľko
- nie je pravdou, že S. K. je poisťovací agent, na ktorého nejeden Slovák nespomína v dobrom - nie je
pravdou, že mnoho Slovákov sa sťažovalo na podobné skúsenosti s tým istým poisťovacím poradcom
a poniektorí sa čudovali ako je možné, že mu to roky prechádza

Týmto sa pánovi S. K. ospravedlňujeme za neoprávnený zásah do jeho cti a dôstojnosti.
2. Žalovaný je povinný v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia ospravedlniť sa žalobcovi na
internetovom portáli slovak.ch v tomto znení:
"Ospravedlňujeme sa pánovi S. K. za zverejnenie neoverenej a nepravdivej citácie v znení: "Pekný
podvečer chcem len upozorniť aby ste si davali pozor na Zm*da menom S. K. aby nik s nim nerobil
poistky žiadne je to zm*d pozor na debila" uverejnenej v článku Krajanské služby pána K. alebo ako sa

nepozerať dozadu zo dňa 17.02.2020."
3. Žalovaný je povinný v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia ospravedlniť sa žalobcovi na
internetovom portáli slovak.ch v tomto znení:
"Ospravedlňujeme sa pánovi S. K. za zverejnenie fotografie S. K., ktorú sme zverejnili bez jeho súhlasu
na tomto internetovom portáli v článku Krajanské služby pána K. alebo ako sa nepozerať dozadu zo

dňa 17.02.2020."
4. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 % do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

45. Okresný súd Lučenec uznesením číslo konania 12C/18/2020-322 zo dňa 24.03.2022 pripustil zmenu

žaloby, tak ako to žiadal žalobca s poukazom na ustanovenie § 139, § 140 ods. 1 CSP. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 07.04.2022.

46. Žalovaný k zmene žaloby na výzvu súdu uviedol, že ako uviedol odvolací súd vo svojom rozhodnutí
(bod 23.), je to práve dotknutá osoba, ktorá musí v konaní preukázať, že kritika nebola vyslovená v

dobrej viere alebo nešlo o fér kritiku či išlo o zverejnenie nepravdivých tvrdení, pričom podľa jeho názoru
žalobca toto dôkazné bremeno nenaplnil.

47. S. K. je pomerne známe meno v priestore krajanských Facebook skupín. K uvedenému je nutné
uviesť, že aj keby išlo o nepravdivé tvrdenie, samotné toto tvrdenie nie je spôsobilé zasiahnuť do práva

na ochranu osobnosti žalobcu.

48. Poisťovací agent, na ktorého nejeden Slovák nespomína v dobrom.
Uvedené tvrdenie je pravdivé, žalovaný v článku uviedol informácie a citácie, ktoré získal po komunikácii
od 4 krajanov, pričom traja súhlasili so zverejnením mena (Y. H., S. H., K. G.) a jeden chcel zostať v

anonymite. Nie je pravdou, že ostatní diskutujúci boli hejtermi, išlo o reálne osoby. Žalobca k žalobe
priložilkonverzáciuzMessengera,zktorejniejezrejmé,čoňouchcelpreukázať,alepobližšomskúmaní
sa mu podarilo zistiť, že aj medzi týmito osobami išlo o osoby, ktoré neboli so službami žalobcu spokojné,
konkrétne:
V.: ide o pani V. W., ktorá napísala do komentárov pod príspevok K. S. text: tiež ma podviedol. Príspevok

sa týka hodnotenia práce žalobcu.
Dôkaz:
(1) Príspevok K. S. s komentárom pani V. W.
V.: ide o pána V. J., ktorý na otázku, akú má skúsenosť so žalobcom odpovedal: "Nie dobrú,"
Dôkaz:

(2) Komunikácia s pánom J.
H.: ide o pána Y. G., ktorý na otázku žalovaného uviedol, že sa nestal klientom žalobcu, iba od neho
obdržal ponuku, ktorá bola podľa pána G. nevýhodná.
(3) Komunikácia s pánom G.
M.: ide o pani M. Y., ktorá uvádza, že od žalobcu obdržala iba ponuku, službu si napokon objednala

priamo u poisťovne.
(4) Komunikácia s pani Y.
X. X. Š. - uviedla, že nevyužila služby žalobcu.
(5) Komunikácia s pani X. X. Š.O. H.: uviedol, že pri zdravotnom úraze mal problém s poistkou, ktorú mu uzatváral žalobca.
(6) Komunikácia s pánom H.
K. F. uvádza, že boli poistení s manželom cez žalobcu a že s ním mali viac menej negatívnu skúsenosť.

(7) Komunikácia s K. F.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že dokonca aj niektoré z osôb, na ktoré poukázal sám žalobca potvrdzujú
informácie uvádzané v článku.

49. Pekný podvečer, chcem len upozorniť, aby ste si dávali pozor na Zm*da meno S. K., aby nik s ním

nerobil poistky žiadne je to zm*d pozor na debila. Uvedené je hodnotiaci úsudok jedného z diskutujúcich
a nie je pravdou, že by išlo o falošný profil, ktorý snáď mala vytvoriť konkurencia, ako to naznačuje
žalobca. Používateľ K. S. je štandardný používateľský účet registrovaný vo Facebook skupine Česi a
Slováci žijúci vo Švajčiarsku od 8.10.2015. Používateľ v tejto Facebook skupine vykazuje štandardnú
aktivitu príspevkov a bol v nej aktívny minimálne do 3. februára 2020, čo preukázal v prílohe. Používateľ
K. S. uvádza aktuálne na svojom Facebook profile, že žije v Českej republike, a to bude zrejme dôvod,

prečo nie je od roku 2020 v tejto Facebook skupine aktívny. Okrem kritického hodnotenia žalobcu sa v
predmetnej Facebook skupine nenachádza kritika iného subjektu, teda nespĺňa charakteristiku "hejtera".

50. Mnoho Slovákov sa sťažovalo na podobné skúsenosti s tým istým poisťovacím poradcom a
poniektorí sa čudovali, ako je možné, že mu to roky prechádza. Osoby, ktoré sa sťažovali na žalobcu

neboli len "náhodní" dvaja diskutujúci, k diskusii sa pripojili viacerí a v konečnom dôsledku zo zistení
žalovaného po preskúmaní dôkazu predloženého žalobcom vyplynulo, že nespokojní boli minimálne
deviati Slováci. A z profilu pána Z. JT vyplynulo, že sa čuduje, že žalobcovi takýto postup prechádza,
keď uvádza: "bože on ešte funguje? Pred dvoma rokmi išiel aj nás klamať ... najprv hory nslubuje a
nakoniec sa posere a sefa dava k telefonu".

51. Dokonca sme nadobudli pocit, že sa nás pán K. pokúša podplatiť.
Uvedené žalovaný nepredložil ako "fakt", ale ako svoj hodnotiaci úsudok. Okrem toho, žalobcom
spomínaná obchodná spolupráca súvisiaca s inzerciou prebiehala v roku 2018. Článok pochádza z roku
2020, kedy strany medzi sebou už minimálne 2 roky obchodne nerokovali.

52. Ľudia si možno na neho spomenú priebežne ešte pár rokov, keď sa dozvedia zase niečo
neočakávané z ich poistnej zmluvy. Z osôb, ktoré uviedol žalobca, to bol pán O. H., ktorý sa v súvislosti
s úrazom dozvedel, že má problém s poistkou.

53. Vyššie žalobcom označené tvrdenia teda nemožno považovať za nepravdivé údaje, žalobca v tomto
neuniesol dôkazné bremeno. Ak by aj o nepravdivé údaje išlo, je nutné poukázať na to, čo uviedol
aj odvolací súd v bode 22. svojho rozhodnutia, že nie všetky zverejnenia nepravdivého údaju musia
automaticky predstavovať zásah do osobnostných práv. Taký zásah je daný len vtedy, ak existuje
medzi zásahom a porušením osobnostnej sféry príčinná súvislosť ak tento zásah v konkrétnom prípade

presiahol určitú prípustnú intenzitu takou mierou, ktorá sa už v spoločnosti nedá tolerovať. Čo sa týka
samotného zverejnenia ospravedlnenia, má za to, že ak žalobca považoval článok za zásah do ochrany
osobnosti, tak požadované ospravedlnenie len opäť čitateľom pripomenie skutočnosti, ktoré žalobca
považuje za svoj zásah do ochrany osobnosti, ale to je prirodzene na zvážení žalobcu.

54. K uverejneniu fotografie žalovaný uviedol, že žalobca mal so žalovaným v roku 2018 obchodnú
spoluprácu, na základe ktorej vytvoril na ich webovej stránke profil žalobcu spolu s fotografiou. Pri
registračnom procese bolo a je uvedené, že keď niekto nahrá fotografiu na portál, portál má na ňu
distribučné práva, teda môže ju ďalej používať.

55. Žalobca prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní súdu dňa 23.06.2022 uviedol, že zotrváva
na podanej žalobe, v zmysle jej doplnenia zo dňa 22.03.2022. Ku fotografii, ktorú použil žalovaný v
spornom článku uviedol, že pri registrácii na portáli slovak.ch z jeho strany nebola nahratá žiadna
fotografia a fotografiu, ktorú použil žalovaný pri spornom článku je jeho fotografia z jeho osobného profilu
na stránke Facebook.

56. Žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní súdu dňa 23.06.2022 uviedol, že sa v
plnom rozsahu pridržiava svojich tvrdení, ktoré už v predmetnom konaní odzneli. Čo sa týka spornejfotografii, ktorá bola súčasťou sporného článku, túto fotografiu použil žalobca pri zaregistrovaní sa na
portáli slovak.ch.

57. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, prečítaním výpisu z Obchodného registra SR na
žalovaného, konverzácie medzi stranami sporu z aplikácie Whatsapp, článku Krajanské služby pána
XX.XX.XXXX, alebo ako sa nepozerať dozadu zo dňa 17.02.2020, vypovedania sprostredkovateľskej
zmluvy, výplatných pások, reakcie pána K. G.V., Y. H., článku "Nedajte sa nachytať poisťovacím
poradcom", "Aké otázky si položiť, než uzavriete zdravotné poistenie vo Švajčiarsku", odpovede žalobcu

zo dňa 16.02.2020, vyjadrenia Y. H., K. F., H. N., S. H., konverzáciu žalobcu cez Messenger s klientami,
komunikáciu žalovaného s klientami žalobcu, registrácie na stránke slovak.ch a zistil nasledovný
skutkový stav:

58. Z výpisu Obchodného registra SR na žalovaného je preukázané, že jedným z konateľov a
spoločníkom žalovaného je F. H..

59. Z výpisu z konverzácie z aplikácie Whatsapp, ktorú predložil žalobca (č. l. 10 až spisu) je preukázané,
že F. H., jeden zo spoločníkov a konateľov žalovaného oslovil žalobcu s tým, že dostal podnet na článok
o jeho krajanských službách v oblasti poisťovníctva, tak sa tomu venuje, pričom viacerí Slováci žijúci vo
Švajčiarsku mu napísali svoj príbeh s negatívnou skúsenosťou, ktorá sa týka jeho služieb. Predtým ako

to zverejní na slovak.ch, by mu tiež chcel dať priestor na vyjadrenie s tým, že ak má záujem nech mu
napíše odpovede na jeho otázky do 14.02.2020. Išlo v počte o 8 otázok (č. l. 15 spisu opak), následne
(č. l. 16 spisu) F. H. žalobcovi napísal, že zrejme ho teraz dobieha minulosť, nevie posúdiť súčasnosť,
článok bude o ňom, s jeho menom a fotkou. Článok mu dopredu nepošle, určite ho niekto vyzdieľa,
predpokladá. Na to žalobca reagoval, že mu napísal, že nebude tam jeho fotka, a ani to nebude o ňom,

a že nechápe, že zrazu je to o ňom. Ďalej z konverzácie vyplýva, že po zverejnení článku žalobca mu
napísal, že nie sú dôkazy, aby on niekoho obabral, čo sa ani nestalo, že má za sebou stovky spokojných
klientov, a je normálne, že sa nájde aj pár výnimiek, pričom špiní jeho meno a zverejňuje jeho fotografiu
bez jeho súhlasu a osobné údaje (č. l. 10 spisu).

60. Dňa 17.02.2020 zverejnil F. H. na internetovej stránke www.slovak.ch článok o žalobcovi s názvom
"Krajanské služby pána XXX-XXX alebo ako sa nepozerať dozadu" (č. l. 191-192 spisu).

61.Z predloženého prekladu výpovede sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 29.02.2020 (č. l. 138 spisu)
je preukázané, že spoločnosť SVD Schweizerischer Versicherungsdienstleister AG, Grabenstrasse

4, CH-9320 Arbon, Švajčiarsko, žalobcovi s okamžitou platnosťou ukončila jeho sprostredkovateľskú
zmluvu a príslušné prílohy s tým, že vrátenie provízie v prípade zostatku na jeho účte v ich prospech
budú pravidelne fakturované v mesačných splátkach od prvého do desiateho dňa s podrobným výpisom.
Splatnosť je 30 dní po doručení. Bez písomného oznámenia v tejto lehote sa faktúra a všetky uvedené
položky považujú za schválené. Žalobca taktiež súdu predložil preklad (č. l. 142 spisu) splnomocnenca

Birgit Imboden, UNIA Oberwallis, z ktorého je zrejmé, že žalobca ich poveril ochranou jeho záujmov.
Jeho sprostredkovateľská zmluva bola ukončená s okamžitou platnosťou listom z 29.02.2020 s tým, že
mu boli vopred zaslané dva výplatné lístky s pripomienkou, že by mal splatiť provízie vo výške 900,--
CHF a 43 955,30 CHF. K listu však bolo pripojené iba vyúčtovanie provízií, resp. jej zrušenie od pani F.
K.. Žalobca túto zmluvu nepodpísal ako sprostredkovateľ. Požadujú, aby obratom zaslali sumarizáciu

požadovaných 43 955,30 CHF a taktiež podrobný zoznam provízií, ktoré žalobca dostal.

62. Z predložených listinných dôkazov - výplatných pások žalobcu (č. l. 118 až 122 spisu) má súd
preukázané vyplácanie provízií žalobcovi za obdobie od 01.09.2017 do 30.09.2017, od 01.10.2017 do
31.10.2017, od 01.06.2018 do 30.06.2018, od 01.07.2018 do 31.07.2018, od 01.08.2018 do 31.08.2018.

63. Z listinného dôkazu predloženého žalovaným a to z reakcie pána K. G. je zrejmá komunikácia
medzi F. H., spoločníkom a konateľom žalovaného a K. G. o tom, že žalobca podal podnet na políciu
za ohováranie (č. l. 102 spisu), taktiež komunikáciu s menom U. H., pričom malo ísť zrejme o Y. H. zo
dňa 14.02.2020. K. G. v komunikácii s F. H. uviedol, že si práve prečítal, že ten "poctivý" a poškodený

poisťovák podal podnet na políciu za ohováranie alebo niečo také s otázkou, či je možné, že bude musieť
ísť vypovedať na políciu, ďalej, že ak by k niečomu došlo bojí sa, že nebude vedieť dokázať, nakoľko
textovú komunikáciu nemá, ale len toľko čo s ním volal a tiež už vyhodil ofertu. Y. H. v komunikácií F.
H. píše, že písal - zrejme žalobca na stránke Česi a Slováci vo Švajčiarsku, že robí poistky, a keďže tuakurát začal robiť, tak ho kontaktoval, potom mu párkrát volal cez Messenger a dohodli sa na nejakej
základnej poistke do 250,--CHF mesačne, a že ak bude chcieť zostať dlhodobo, tak nie je problém niečo
zmeniť, resp. pripoistiť. Zmluvu mu poslal poštou na podpísanie, lenže asi po cca polroku mu prišiel

šek na 600,-- až 700,--CHF za nejaké pripoistenie, lenže on sa s ním dohodol, že chce základné, takže
ho chcel kontaktovať, ale profil na facebooku už nenašiel. No rok na to prišla priateľka sem za ním a
zohnala tiež cez facebook poisťováka, ktorý prišiel osobne a tomu ukázal jeho zmluvu, aby mu spravil
novú poistku, a keď sa on pozrel na zmluvu, povedal že to nejde, že má zmluvu na 5 rokov.

64. Žalovaný do súdneho spisu predložil aj odpoveď žalobcu na jeho otázky zo dňa 16.02.2020 (č. l.
108 spisu).

65. Žalovaný do súdneho spisu predložil odpoveď Y. H. na jeho otázku, aké dôvody môžu byť prípustné
bez následnej sankcie, aby klienti vypovedali zmluvu na svoje zdravotné pripoistenie vo Švajčiarsku, kde
odpoveď znela, že klient vo Švajčiarsku môže zmluvu o zdravotnom poistení vypovedať len v prípade,

ak opustí Švajčiarsko oficiálnou cestou alebo po dlhodobejšom neplnení si svojich platobných povinností
mu vypovedá pripoistenie samotná poisťovňa.

66. Žalovaný do súdneho spisu predložil komunikáciu s K. F., ktorej sa v komunikácii spýtal, či bola
niekedy vo Švajčiarsku poistená cez žalobcu, akú s ním mala skúsenosť, či stále ešte má uzatvorenú

zmluvu, ktorú s ním uzatvorila, či čítala o ňom článok, ktorý zverejnil, na čo mu uviedla, že mala
uzatvorenú zmluvu prostredníctvom žalobcu aj ona, aj jej manžel viac-menej s negatívnou skúsenosťou,
zmluvu má na 5 rokov, článok nečítala iba komenty čo boli na Facebooku. Zo strany žalobcu bola
neochota komunikácie po uzavretí zmluvy.

67. Žalovaný predložil do súdneho spisu komunikáciu s H. N., v ktorej sa ho spytoval, či bol vo
Švajčiarsku poistený pri žalobcovi, na ktorú mu odpovedal, že bohužiaľ áno, že mu poisťoval auto a
rozdiel bol v cene poistky až o 30 %, proste nepovedal celú pravdu, ale klamal. Zdravotnú poistku u
neho nemal uzatvorenú.

68. Žalobca na pojednávaní súdu do súdneho spisu predložil dôkaz, a to komunikáciu s S. H., ktorého
vyjadrenie žalovaný použil v rámci svojho sporného článku o žalobcovi, z ktorej komunikácie vyplýva,
že pána S. H. oslovil sám žalovaný s tým, aby napísal čo sa medzi nimi stalo.

69. Žalobca do súdneho spisu predložil výpis z konverzácie z Messengeru s pánom M. ohľadom

zdravotnej poistky vo Švajčiarsku, z ktorej je zrejmé, že žalobca mu poskytoval informácie, taktiež s
pani V., K., N. O., V., Y., Z., Y., S., Y., M., V., Z.Í., S. M. X. Š., z ktorej je zrejmá komunikácia žalobcu s
uvedenými potencionálnymi klientami ohľadne uzatvárania poistných zmlúv.

70. Žalovaný k svojmu vyjadreniu zo dňa 30.04.2022 pripojil komunikáciu s V. W., K. S., Y. G., M. Y.,

X. X. Š., O. H., K. F., z ktorej má byť zrejmý nie dobrý vzťah žalobcu s potencionálnymi klientami, resp.
klientami. Taktiež doložil listinný dôkaz pre registráciu profilu užívateľa na stránke slovak.ch, z ktorého
vo všeobecnosti vyplýva, že ak registrovaný používateľ na svoj profil nahrá aj fotografiu, nahraním
deklaruje, že na fotografiu má portál slovak.ch distribučné právo.

71. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

72. Podľa § 12 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové

snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy
sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.
Privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne,
obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona.
Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby

vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové,
rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými
záujmami fyzickej osoby.73. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

74. Podľa článku 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má každý právo
na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo
myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom,
aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.

75. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

76. Podľa článku 26 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou,
obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie
bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore

rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.

77. Podľa § 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

78. V prejednávanej veci súd vychádzal z § 11 Občianskeho zákonníka, ktorý priznáva každej fyzickej
osobe právo na ochranu proti zásahom do osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Zákon nedefinuje pojem
zásah ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté jej osobnostné
práva. Je ním však bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne správanie, ktoré má v zákone

uvedené znaky. Týmito znakmi sú predovšetkým neoprávnenosť zásahu a jeho objektívna spôsobilosť
negatívne dopadnúť na chránené osobnostné práva fyzickej osoby. Medzi neoprávneným zásahom a
poškodením (ohrozením) niektorého z osobnostných práv musí byť vzťah príčinnej súvislosti. Ak určité
konanie vykazuje zákonné znaky zásahu do chránených osobnostných práv, má fyzická osoba právo
najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané

zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého je
na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11Občianskeho zákonníka a na druhej strane
povinnosť znášať sankcie uložené súdom, je podmienený tým, že ide o zásah neoprávnený a tiež
objektívne spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti. Účastníkom, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu
nositeľom uvedeného oprávnenia (subjektom ochrany), je fyzická osoba, do osobnostných práv ktorej

bolo zasiahnuté. Účastníkom, ktorý je nositeľom povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu osobnosti alebo odstrániť následky zásahov alebo poskytnúť primerané zadosťučinenie,
je fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa dopustila určitého konania neoprávnene zasahujúceho do
chránených osobnostných práv (je pôvodcom, resp. subjektom zásahu). Predpokladom úspešného
uplatnenia práva na ochranu osobnosti je nielen zistenie, že žalobca je fyzickou osobou, ktorej

osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené, ale rovnako tiež zistenie, že žalovaný sa dopustil
toho konania, ktoré žalobca v konaní skutkovo vymedzoval a považoval za zásah do jeho chránených
osobnostných práv. Obe zisťovania sú súčasťou skúmania, kto je v tom ktorom konaní vecne
legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je
jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý účastník je nositeľom právnej

povinnosti (je pasívne legitimovaný).

79. Súd považuje za potrebné osobitne zdôrazniť, že pre vznik práva na ochranu osobnosti je
postačujúca i len možnosť, že určitým konaním bolo zasiahnuté do osobnostných práv (táto možnosť
vyplýva z objektívnej podstaty toho - ktorého konania vykazujúceho znaky zásahu do osobnostných

práv, a preto sa nedokazuje dôkaznými prostriedkami).

80. Pri zásahu do osobnostných práv na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, súkromia a dobrej
povesti písomným alebo ústnym prejavom dochádza ku konfliktu s právom na slobodu prejavu, ktoré
zaručuje článok 26 Ústavy SR a článok 10 Dohovoru. Česká a Slovenská Federatívna Republika pri

ratifikácii Dohovoru uznala na základe vzájomnosti právomoc ESĽP podľa článku 46 Dohovoru, ktorého
právomoc podľa článku 32 Dohovoru zahŕňa všetky otázky, týkajúce sa výkladu a aplikácie Dohovoru
a jeho protokolov. ESĽP v rámci všeobecných princípov, obsiahnutých v článku 10 Dohovoru, ako
ich stanovuje judikatúra, zdôrazňuje, že právo na slobodu prejavu predstavuje jeden zo základnýchpilierov existencie demokratickej spoločnosti a jednu z hlavných podmienok pre rozvoj tejto spoločnosti
i rozvoj každého človeka. S výhradou článku 10 ods. 2 Dohovoru sa vzťahuje nielen na "informácie",
alebo "myšlienky", ktoré sú prijímané priaznivo alebo sú považované za neurážlivé alebo neutrálne,

ale aj tie, ktoré útočia, šokujú, či znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva. Také sú požiadavky
plurality, tolerancie a ducha otvorenosti, bez ktorých niet "demokratickej spoločnosti". Táto sloboda
podlieha obmedzeniam, stanoveným v článku 10 ods.2, ktoré ale musia byť chápané striktne. Potreba
akýchkoľvek obmedzení musí byť presvedčivo zistená (napr. Nilsen a Johnsen proti Nórsku sťažnosť
č.23118/93, Lingens proti Rakúsku, rozsudok z 08.07.1986). Zásah do práva osoby na slobodu prejavu

predstavujeporušeniečlánku10,pokiaľnespadádojednejzvýnimiekstanovenýchvods.2tohtočlánku.
Je preto nutné skúmať, či zásah bol "ustanovený zákonom", či "sledoval jeden alebo viacero cieľov,
ktoré sú podľa článku 10 ods.2 legitímne" a či bol "nevyhnutný v demokratickej spoločnosti" z pohľadu
vyššie uvedených cieľov (napr. Sunday Times proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok z 26.04.1979).
Prídavné meno "nevyhnutný" v zmysle článku 10 ods. 2 zahŕňa existenciu "naliehavej spoločenskej
potreby". Zmluvné štáty majú určitú voľnosť v úvahe, či taká potreba existuje, avšak táto ide ruka v

ruke s európskou kontrolou, týkajúcou sa aj rozhodnutí, vydaných nezávislým súdom (napr. Janowski
proti Poľsku sťažnosť č. 25716/94). ESĽP zdôraznil, že sloboda tlače tiež zahŕňa podporu určitému
stupňu nadsázky alebo dokonca provokácie (napr. rozsudok vo veci Prager a Oberschlick proti Rakúsku
z 26.04.1995, rozsudok vo veci Bladet Tromso a Stensaas proti Nórsku sťažnosť č.21980/93). Právo
na slobodu prejavu, vyjadrovania treba využívať tak, aby nebolo porušené právo podľa článku 6 ods.2

Dohovoru, teda prezumpcia neviny platí až do momentu zákonného uznania viny (napr. Du Roy a
Malaurie proti Francúzsku sťažnosť č. 34000/96, Worm proti Rakúsku, rozsudok z 29.08.1997).

81. ESĽP zdôrazňuje nutnosť rozlišovať medzi vyhláseniami faktov a hodnotiacimi úsudkami. Existenciu
skutočnosti (faktu) možno dokázať, pravdivosť hodnotiaceho úsudku nie. ESĽP opakovane uviedol

(napr. rozsudok De Haes a Gijsels proti Belgicku z 24.02.1997, vo veci Pedersen a Baadsgaard proti
Dánsku sťažnosť č.12697/01, rozsudok vo veci Feldek proti Slovenskej republike z 12.07.2001), že
klasifikácia vyhlásenia ako skutočnosti alebo ako hodnotiaceho úsudku je záležitosťou, ktorá v prvom
rade patrí do rámca voľnej úvahy vnútroštátnych orgánov, najmä vnútroštátnych súdov. Avšak aj keď
je vyhlásenie hodnotiacim úsudkom, musí existovať dostatočný skutkový základ, ktorý takýto úsudok

podporuje, inak bude tento úsudok neprimeraný. ESĽP opakovane zdôraznil, že hranice prijateľnej
kritiky sú širšie vo vzťahu k politikom (v širšom zmysle k osobám verejného záujmu) ako takým, než vo
vzťahu k súkromnej osobe. Na rozdiel od súkromnej osoby verejne činná osoba, resp. osoba majúca
reprezentovať verejný záujem sa nevyhnutne a vedome vystavuje prísnej kontrole každého jeho slova a
skutku tak zo strany novinárov ako aj celej verejnosti a následne musí preukázať vyššiu mieru tolerancie

(obdobne napr. Lingens proti Rakúsku rozsudok z 08.07.1986 a ďalšie).

82. Súd poznamenáva, že vždy je potrebné starostlivo zvážiť, či v konkrétnom prípade zásah do
osobnosti fyzickej osoby, ktorý sa navonok javí ako oprávnený, nie je v skutočnosti dôvodom, ktorý
túto neoprávnenosť zásahu vylučuje. Neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby je vylúčený tam,

kde je takýto zásah s ohľadom na zabezpečenie priority verejných záujmov výslovne dovolený, resp.
kde je jeho možnosť predpokladaná zákonom. Neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby je
vylúčený tiež tam, kde k zásahu došlo v rámci výkonu subjektívneho práva, konkrétne predovšetkým
pri výkone práva na slobodu prejavu a šírení informácií, vyslovenie názoru a menovite pri výkone práva
kritiky. Do kategórie prípadov, kedy nejde o neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby patrí i

výkon práva kritiky. Výkon práva kritiky však vylučuje protiprávnosť zásahu len za predpokladu, že táto
kritika je právu prípustná (oprávnená, dovolená, legitímna). To v prvom rade znamená, že pri nej nie sú
prekročené medze vecnej kritiky (kritika vychádza z objektívne overiteľných pravdivých faktov a logicky
z nej odvodzujúce adekvátne hodnotiace úvahy), ďalej že ide o kritiku konkrétnu (hodnotiace úvahy sú
podoprené potrebnými konkrétnymi faktami) a nakoniec, že kritika je zároveň primeraná čo do obsahu a

formy,t.j.ženevybočujepoužitýmivýrazmi,formuláciamiaspojenímvrámcivšeobecnerešpektovaných
pravidiel slušnosti a zo spoločensky uznávaného cieľa. Pri kritike verejnej záležitosti platí z hľadiska
ústavného prezumpcia, že ide o kritiku ústavne konformnú. Ide o výraz demokratického princípu. Na
druhej strane je potrebné rozlišovať medzi hodnotiacim úsudkom na strane jednej a tvrdení skutočnosti
(fakty, skutkové tvrdenia) na strane druhej, pretože u každej z nich ide o iné podmienky prípustnosti.

Hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor pôvodcu, t. j. názor opierajúci sa o vlastné subjektívne
kritéria. Ten nie je možné akokoľvek dokazovať.83. V rámci právneho posúdenia veci súd zisťoval, nakoľko k porušeniu práva žalobcu malo dôjsť
zverejnením sporného článku a v ňom uvedených tvrdení, ktoré žalobca považuje za nepravdivé, či sa
jedná o fakt alebo o hodnotiaci úsudok, resp. o ich kombináciu. Skutkové tvrdenia sa totiž opierajú

o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia je
teda overiteľná a v zásade platí, že oznámenie pravdivej informácie nezasahuje do práva na ochranu
osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je podaný skresľujúco. Z hľadiska pravdivosti skutkových tvrdení nie je
nevyhnutné trvať na ich úplnej presnosti, ale je postačujúce, aby celkové vyznenie určitej informácie
zodpovedalo pravde. Porušenie práva môže byť spôsobené len takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú

objektívne spôsobilé privodiť ujmu na dobrej povesti v očiach ostatných fyzických a právnických osôb, a
to treba posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale podľa celkového dojmu s prihliadnutím
ku všetkým súvislostiam a okolnostiam, za ktorých k tvrdeniu došlo. Na rozdiel od skutkového tvrdenia,
hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora k danému faktu, zaujíma určitý postoj
tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných subjektívnych
kritérií. Hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať, je potrebné skúmať, či sa zakladá na

pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv
je nevyhnutým sprievodným javom kritiky, to znamená, či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie či
zneuctenie danej osoby, kde treba rozlišovať medzi kritikou prípustnou a medzi kritikou, ktorá môže
tvoriť podstatu neoprávneného porušenia práva fyzickej osoby. Ak má byť kritika prípustná, musí byť
vecná, konkrétna a primeraná čo do obsahu, formy a miesta. Vecnosť kritiky vyžaduje, aby kritika

vychádzalazpravdivýchskutočností,konkrétnosťkritikyznamená,žehodnotiaciúsudoksamusíopierať
o konkrétne skutočnosti a primeranosť kritiky znamená, či nevybočuje z medzí nutných k dosiahnutiu
sledovaného a zároveň spoločensky uznávaného účelu. Práva na ochranu osobnosti sa môžu domáhať
samozrejme aj osoby tzv. verejného záujmu (verejne činné osoby), no kritériá posúdenia skutkových
tvrdení a hodnotiacich úsudkov sú v ich prípadoch omnoho mäkšie v prospech pôvodcov týchto výrokov.

Je to dané skutočnosťou, že osoba vystupujúca na verejnej scéne musí počítať s tým, že bude pod
drobnohľadom verejnosti, ktorá sa zaujíma o jej profesionálny, ako aj súkromný život a súčasne ho
hodnotí, zvlášť ak ide o osobu, ktorá spravuje verejné záležitosti.

84. Z vykonaného dokazovania, najmä z listinných dôkazov, ktoré do súdneho spisu boli predložené,

a to z článku uverejneného žalovaným dňa 17.02.2020 na internetovej stránke www.slovak.ch, s
názvom "Krajanské služby pána XXX alebo ako sa nepozerať dozadu", ako aj z písomných otázok
a odpovedí žalobcu na otázky žalovaného (č. l. 108 spisu) mal súd preukázané, že z 8 položených
otázok žalovaného pre žalobcu za účelom napísania článku, bola uverejnená len odpoveď na otázku
číslo 5, kde žalovaný odpovedal: "nikdy sa u mňa nepodpisovala zmluva s inými podmienkami ako

som klientovi navrhol, teda obsah zmluvy vysvetlil", a v ostatnom, väčšom rozsahu sa článok venoval
len názoru žalovaného na osobu žalobcu, nielen problémom, ktoré môžu mať slovenskí občania v
prípade uzatvárania poistných zmlúv súvisiacich s ich cestou alebo výkonom práce vo Švajčiarsku, tak
ako to uviedol vo svojom vyjadrení žalovaný, resp. uvedením reakcií troch konkrétnych prispievateľov,
ktorí poukázali na negatívne skúsenosti so žalobcom. Je zrejmé, že žalovaný je aj prevádzkovateľom

internetového portálu www.slovak.ch, kde bol uverejnený článok, ktorý je predmetom sporu, čo medzi
stranami sporu sporné nebolo.

85. Súd je toho názoru, že článok žalovaného o žalobcovi predstavuje hodnotiaci úsudok, teda názor
žalovaného opierajúci sa o vlastné subjektívne kritériá s poukazom na vyjadrenia potencionálnych

klientov, resp. klientov žalobcu na skúsenosti s jeho osobou ako poisťovacím agentom. Žalovaný teda
v predmetnom článku vyjadril svoj názor na žalovaného, teda vlastný hodnotiaci úsudok a zároveň
sprostredkoval názory a hodnotiace úsudky diskutérov zo sociálnej siete Facebook na osobu žalobcu.
Po zmene žaloby zo strany žalobcu predmetom konania ostali tri tvrdenia, ktoré uverejnil žalovaný v
článku o žalobcovi, ktoré žalobca považuje za nepravdivé a taktiež nesúhlas so zverejnením fotografie

žalobcu, za čo žalobca požaduje od žalovaného ospravedlnenie.

86. V danej veci je potrebné uviesť tak, ako to konštatoval aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí, že na
strane žalobcu nejde o verejne činnú osobu, a v danej veci ani nejde o verejný záujem, či vec verejnú.

87. Tak, ako súd uviedol vyššie, článok žalobcu súd považoval za hodnotiaci úsudok, ktorý vzhľadom
na svoj subjektívny charakter vylučuje dôkaz pravdy, musí však vychádzať z dostatočného faktického
základu. V prípade hodnotiacich úsudkov je ochrana výrokov takéhoto charakteru z hľadiska slobody
prejavu s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu intenzívnejšia ako v prípade uverejnenia faktov(skutkových tvrdení). Ako v predmetnej veci uviedol aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rámci
odvolacieho konania vo svojom rozhodnutí v odseku 21, existenciu faktov možno preukázať, pričom
vo vzťahu k hodnotiacim úsudkom nemožno požiadavku dokázať ich pravdivosť naplniť a takáto

požiadavka porušuje samotnú slobodu na názor. Hodnotové úsudky totiž nepopisujú skutočnosť, ale
naopak, viac či menej voľne interpretujú, preto platí, že zatiaľ čo tvrdenia určitých nepravdivých
faktov samo o sebe možno dokonca aj všeobecne zakázať, vyslovovanie názorových úsudkov, hoci
kontroverzných, zásadne požíva ústavnú ochranu. Súd však podotýka, že keďže daný článok vyhodnotil
ako hodnotiaci úsudok žalovaného s uverejneným hodnotiacich úsudkov a názorov iných osôb,

predmetom dokazovania tieto hodnotiace úsudky nemôžu byť. Predmetom dokazovania v konaní o
ochranu osobnosti môžu byť len skutkové tvrdenia.

88. Tvrdenia uverejnené v článku, ktoré sú predmetom konania:
- nie je pravdou, že S. K. je poisťovací agent, na ktorého nejeden Slovák nespomína v dobrom.
Žalobca na podporenie nepravdivosti tohto tvrdenia súdu doručil listinný dôkaz, a to konverzáciu z

Messengeru s rôznymi osobami uvedenými v komunikácii len menom bez priezviska, išlo o komunikáciu
so 16 osobami, ktoré potrebovali buď poradiť ohľadne nejakých skutočností súvisiacich s poistením,
pričom sa jedná len o bežnú komunikáciu bez hodnotenia osoby žalobcu v pozitívnom alebo negatívnom
zmysle.

89. Žalovaný poukázal na to, že uvedené tvrdenie je pravdivé, nakoľko v článku uviedol informácie a
citácie, ktoré získal po komunikácii od štyroch krajanov, pričom traja súhlasili so zverejnením mena, a
to pán Y. H., S. H. M. K. G. a jeden chcel zostať v anonymite. Zároveň žalovaný preukázal listinnými
dôkazmi - príspevok od V. W., ktorá uviedla do komentárov pod príspevok K. S., že žalobca ju tiež
podviedol, taktiež V. J.Y., ktorý uviedol, že nemá dobrú skúsenosť so žalobcom, pán Y. G. uviedol, že

nestal sa klientom žalobcu, taktiež ani pani M. Y., K. X. X. Š. nevyužila služby žalobcu. O. H. mal problém
s poistkou, ktorú mu uzatváral žalobca a pani K. F. bola poistená s manželom cez žalobcu a mali s ním
viac-menej negatívnu skúsenosť.

90. Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že žalovaný si overoval u konkrétnych osobách informácie

o žalobcovi. Uvedené skutočnosti žalovaný podporil aj výpismi z predmetnej diskusie ako aj overovaním
uvedených skutočností priamo u diskutujúcich. Tak, ako už súd uviedol vyššie, keďže ide o hodnotiaci
úsudok, tento nemožno dokazovať, teda preskúmavať, či išlo o pravdivý, resp. nepravdivý výrok,
preto v tomto smere ohľadne tohto výroku žaloba žalobcu neobstojí, keďže ide o hodnotiaci úsudok
kde nemožno dokazovať jeho pravdu alebo nie. Súd je toho názoru, že uvedený hodnotiaci úsudok

možno považovať za primeraný, nakoľko jeho faktický podklad bol založený na konkrétnych názoroch
diskutujúcich osôb na osobu žalobcu.

91. Ohľadne tvrdenia, ktoré žalobca považuje za klamlivé, a ktoré žalovaný uverejnil v spornom článku:
- nie je pravdou, že mnoho Slovákov sa sťažovalo na podobné skúsenosti s tým istým poisťovacím

poradcom a poniektorí sa čudovali ako je možné, že mu to roky prechádza.

92. Podľa názoru žalobcu mnoho je číslovka vyjadrujúca vysoký počet, veľké množstvo. Osem ľudí nie
je možné označiť slovom mnoho. Ani z jedného predloženého dôkazu - správy, príspevku či komentára
predloženého žalovaným nevyplynul záver, kde by sa ľudia čudovali ako je možné, že: "mu to roky

prechádza".

93. Žalovaný poukázal na to, že po preskúmaní dôkazu, ktorý predložil sám žalobca vyplýva, že
nespokojní boli minimálne deviati Slováci a z profilu pána G. vyplynulo, že sa čuduje, že žalobcovi takýto
postup prechádza, keď uviedol: "Bože on ešte funguje? Pred dvoma rokmi išiel aj nás oklamať ....Najprv

hory nasľubuje a nakoniec sa posere a šéfa dáva k telefónu".

94. Súd poukazuje na to, že žalovaný preukázal, že viaceré osoby sa sťažovali na žalobcu a čudoval
sa Z. JT, že ešte stále funguje. Aj k tomuto tvrdeniu súd udáva, že ide o hodnotiaci úsudok žalovaného
s uverejnením názoru iných osôb na žalobcu, a preto nemôže byť predmetom dokazovania, či ide o

pravdivý,resp.nepravdivývýrok.Žalovanývšakajtentohodnotiaciúsudokpodložilkonkrétnymnázorom
iných osôb na žalobcu.

95. Čo sa týka zverejnenia podľa žalobcu neoverenej a nepravdivej citácie v znení:"PeknýpodvečerchcemlenupozorniťabystesidávalipozornaZm*damenomS.K.abyniksnimnerobil
poistky žiadne je to zm*d pozor na debila" uverejnenej v článku Krajanské služby pána XX.XX.XXXX."
alebo ako sa nepozerať dozadu zo dňa 17.02.2020."

96. Podľa žalobcu išlo o zverejnenie komentára, tzv. "hejtera" bez overenia pravdivosti informácie, či
totožnosti autora tohto príspevku. Žalobca uviedol, že zistil, že tento príspevok bol napísaný z falošného
internetovéhoprofilu,ktorýbolvytvorenýlenpárdnípredvytvorenímčlánkuanásledneboltentoužívateľ
nečinný.

97. Žalovaný poukázal na to, že uvedené je hodnotiaci úsudok jedného z diskutujúcich a nie je
pravdou, že by išlo o falošný profil. Používateľ K. S. je štandardný používateľský účet registrovaný vo
Facebookovej skupine, pričom ako dôkaz doložil profil K. S. v aktivite na Facebookovej skupine.

98. Súd je toho názoru, že i v tomto prípade ide o hodnotiaci úsudok jedného diskutéra zo sociálnej

siete, ktoré v rámci svojho článku ako hodnotiaceho úsudku zverejnil žalovaný. Aj v tomto prípade je
teda vylúčené dokazovať, či hodnotiaci úsudok je alebo nie je pravdou, keďže nejde o fakt.

99. K zverejneniu fotografie žalobcu v spomínanom článku žalovaný uviedol, že v roku 2018 mal so
žalobcom obchodnú spoluprácu, na základe ktorej vytvoril na webovej stránke profil žalobcu spolu s

fotografiou. Pri registračnom procese bolo a je uvedené, že keď niekto nahrá fotografiu na portál, portál
na ňu má distribučné práva, teda môže ju ďalej používať.

100. Žalobca po zverejnení fotografie žalovanému oznámil, čo je preukázané listinným dôkazom v
spise, že nesúhlasí s tým, aby zverejnil jeho fotografiu, aj napriek tomu fotografiu bez jeho súhlasu

zverejnil. Žalobca poukázal na to, že pri registrácii na portáli žalovaného slovak.ch z jeho strany nebola
nahratá žiadna fotografia a fotografiu, ktorú použil pri spornom článku žalovaný je fotografia z jeho
osobného profilu na stránke Facebook. V tomto smere bolo dôkazné bremeno na strane žalovaného
preukázať dôkazom, že žalovaný pri registrácii nahral svoju fotografiu na uvedený portál. Žalovaný
však túto skutočnosť žiadnym dôkazom nepreukázal. Podľa názoru súdu ak by aj fotografia zo strany

žalobcu bola nahratá pri registrácii, čo však v konaní nebolo preukázané, mohla byť používaná len na
reklamné účely a vytvorenie profilu žalobcu a nie na akékoľvek použitie, čo je zrejmé aj z vyjadrenia
žalobcu, čo medzi stranami sporu sporné nebolo, že potom ako podal na žalovaného žalobu, uvedená
fotografia bola z predmetného článku vymazaná. Súd je toho názoru, že v prípade ak by aj žalobca
registroval svoju fotografiu a súhlasil s jej použitím, čo sa v konaní nepreukázalo, bolo to len v súvislosti

so spracovávaním osobných údajov, nie na akékoľvek použitie fotografie. Žalobca nedal súhlas na
zverejnenie svojej fotografie k spornému článku, čo by bolo možné považovať aj za odvolanie súhlasu
so zverejnením jeho fotografie ak by aj bola nahratá pri registrácii. (č. l. 10 spisu).

101. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov, keďže súd mal za to, že sporný článok je

hodnotiaci úsudok, kde nemožno dokazovať jeho pravdivosť, resp. nepravdivosť, keďže predmetom
dokazovaniavkonaníoochranuosobnostimôžubyťlenskutkovétvrdenia,hodnotiaciúsudokvychádzal
z faktického podkladu, možno ho považovať za primeraný, z dôvodu že hodnotové úsudky nepopisujú
skutočnosť,alejunaopakviac,čimenejvoľneinterpretujú,jechránenýprezumpciouústavnejkonformity,
preto súd žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal ospravedlnenia za zverejnenej nepravdivých častí

článkov, zamietol.

102. Súd žalobe vyhovel čo sa týka ospravedlnenia žalovaného v časti zverejnenia jeho fotografie bez
jeho súhlasu na internetovom portáli v spornom článku zo dňa 17.02.2020, z dôvodov uvedených v
odseku 100-101.

103. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

104. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.105. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v konaní úspešný pomerne, avšak vo väčšom rozsahu,
súd trovy konania pomerne rozdelil. Žalovaný bol úspešný čo sa týka zaplatenia nemajetkovej ujmy
vo výške 20 000,--Eur, kde žaloba žalobcu bola rozsudkom Okresného súdu Lučenec číslo konania

12C/18/2020-208 zo dňa 22.06.2021 zamietnutá, v tejto časti rozsudok aj nadobudol právoplatnosť dňa
08.07.2021, žalovaný bol ďalej úspešný čo sa týka prvého, druhého výroku (viď uznesenie číslo konania
12C/18/2020-322). Žalobca bol úspešný len čo sa týka tretieho výroku. Úspech žalovaného je 50 % (75
% - 25 %). Pri rozhodovaní o trovách konania sa súd riadil právnym názorom krajského súdu vysloveným
v odseku 27 uznesenia číslo konania 15Co 71/2021-271 zo dňa 19.01.2022.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37
Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré

subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá

ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od

právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.