Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. jún 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/97/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3522010007
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3522010007.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
MichalaEliašaaJUDr.MilanaStrakuvtrestnejveciprotiobžalovanémuA.B.,nar.XX.X.XXXXvMartine,
pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 01. júna 2023 prejednal
odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom proti rozsudku Okresného súdu

Nové Mesto nad Váhom zo dňa 31. mája 2022, sp. zn. 15T/2/2022 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 31. mája 2022, sp. zn. 15T/2/2022 bolo
rozhodnuté tak, že obžalovaný A. B. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku sa oslobodzuje spod
obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 550/21/3304 - 34 zo

dňa 7.1.2022, pre skutok právne posúdený ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, ktorého
sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:

„od presne nezisteného času od roku 2011 do 17.9.2021 v Novom Meste nad Váhom a inde v mieste
spoločného bydliska ako manžel poškodenej C. B., jej spôsoboval fyzické a psychické utrpenie tak, že

jej pravidelne vulgárne nadával /slovami uvedenými vo vyšetrovacom spise/, urážal ju, vyhrážal sa jej
zabitím, smrťou, likvidáciou a jej úplným zničením, fyzicky ju napádal tak, že ju bil päsťami do tváre,
brucha denne, postupne sa intenzita útokov znížila na jeden fyzický útok za týždeň, pričom približne v
roku 2016 došlo jej svojou rukou prekryl horné dýchacie cesty, pridusil ju, v dôsledku čoho sa pomočila,
v posledných troch rokoch ju aj pravidelne ponižoval slovami, že je neschopná, príživníčka, ničomu
nerozumie, nič nevie, je sprostá, obmedzuje ju v slobodnom pohybe tak, že si musí pýtať súhlas na

opustenie bytu, telefonicky ju kontroluje, a dňa 17.09.2021 v čase medzi 15:00 h - 16:00 h v kúpeľni
bytu na ulici D. X, E. A. E. F. k nej pristúpil a pravou päsťou ju udrel do oblasti brucha a vulgárne jej pri
nadával, pričom sa jej vyhrážal zabitím, v dôsledku týchto útokov poškodená opakovane utrpela modriny
a pociťovala emočný diskonford.“

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal odvolanie

prokurátor do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku v neprospech
obžalovaného. Dodatočne prokurátor odvolanie písomne odôvodnil. V úvode dôvodov odvolania
poukázal na argumentáciu okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku. Ďalej uviedol
nasledovné:

„Súd namieta dôveryhodnosť výpovede poškodenej, pričom poukazuje na niekoľko skutočností, ktoré

podľa jeho názoru závažným spôsobom naštrbujú dôveryhodnosť jej výpovedí. Poukazuje na závery
psychologického znaleckého posudku podľa ktorého je špecifická vierohodnosť výpovede poškodenejznížená. V súvislosti s výpoveďou poškodenej súd poukazuje na klamstvá poškodenej obom znalcom
a to v prípade znalca D. G., ktorému úmyselne klamala, že sa nedostavila na vyšetrenie 12.10.2021 z
dôvodu, že syn si zlomil ruku. Podľa správy A. A. však nemal v októbri 2021 zlomenú ruku. Znalkyni

A. H. tvrdila, že návykové lieky neužíva 2 mesiace, pričom znalkyňa zistila, že jej boli opakovane
predpisované lieky v danom období. Súd tiež poukázal na časť výpovede poškodenej, kedy uviedla, že
sa nikomu nezdôverovala s výnimkou svojho psychiatra A. D., pričom zo zdravotnej dokumentácia táto
skutočnosť nevyplýva. Tiež súd poukazuje na list poškodenej obžalovanému do výkonu väzby, kde sa
mu ospravedlňuje, že si to vymyslela, ako aj to, že uviedla znalcovi D. G., že by celé oznámenie chcela

stiahnuť, pretože sa to tak nestalo ako to popísala. Rovnako súd poukázal na klamstvo znalkyni, ktorej
uviedla, že podá návrh na rozvod manželstva, avšak v danom čase ho už poškodená mala niekoľko
mesiacov podaný na súde.
V súvislosti s výpoveďou poškodenej uvádzam, že poškodená C. B. vypovedala iba jedenkrát v
prípravnom konaní a to dňa 18.09.2021, kedy vypovedala spontánne. Uvádzala vulgárne nadávky voči
nej, fyzické útoky, ako aj vyhrážky zabitím. Tiež uviedla, že v dôsledku útokov mala modriny. Znalec

z odboru psychológia síce považuje u poškodenej psychologickú špecifickú vierohodnosť za nízku,
súčasne však konštatoval, že miera súladu výpovede so skutočnosťou je pod tlakom subjektívneho
motivačného faktoru poškodenej skreslená a to v prospech obžalovaného. Prímárnym skresľujúcim
faktorom je motivácia, presnejšie citový vzťah k obvinenému, ktorého sa snaží vedome aj keď
oneskorene ochraňovať.

S poukazom na uvedené som toho názoru, že neboli vyprodukované také dôkazy, ktoré by vyvracali
pravdivosť jedinej výpovede poškodenej z prípravného konania a to zo dňa 18.09.2021. Samotná
poškodená už následne v prípravnom konaní ani v konaní pred súdom nevypovedala, keďže využila
svoje právo a odmietla vypovedať a klamstvá zo strany poškodenej, na ktoré poukazuje súd nie je
možné považovať za procesný dôkaz nepravdivej výpovede poškodenej. V rámci trestného konania

nebola zaznamenaná snaha poškodenej, ktorá by nasvedčovala tomu, že by si skutočnosti, uvedené v
prvotnej výpovedi vymyslela, napr. výpoveď poškodenej;, list od poškodenej orgánom činným v trestnom
konaní alebo súdu. Poškodenej bola v prípravnom konaní umožnená opätovná výpoveď, ktorú odmietla
a rovnako i v konaní pred súdom mala možnosť poškodená uviesť, že dané skutočnosti, uvedené vo
výpovedi zo dňa 18.09.2021 si vymyslela. V konaní pred súdom rovnako nevypovedala.

Som toho názoru, že medzi obžalovaným a poškodenou vznikali incidenty, pričom jedinou priamou
svedkyňou je práve poškodená C. B.. Ďalší vypočutí svedkovia sú nepriamymi svedkami, ktorí vo sa
vyjadrili k spolužitiu obžalovaného a poškodenej. U poškodenej C. B. znalec uviedol, že je schopná
správne vnímať vzniknuté javy a vonkajšie podnety. Znalkyňa z odvetvia psychiatria u poškodenej C.
B. konštatovala, že poškodená je schopná správne vnímať, chápať a reprodukovať udalosti, ktoré sú

predmetom vyšetrovania.
U obžalovaného A. B. znalkyňa diagnostikovala poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním
viacerých psychoaktívnych látok - opioidy, psycostimulanciá, tabak a syndrom závislosti. Obvinený
bol závislý od opiátových analgetík a pervitínu. Jeho osobnosť to závažným spôsobom ovplyvňovalo.
Dochádzalo k degradácii vyšších citov a deliberácii agresívneho konania, antisociálnym a agresívnym

prejavom. Znalkyňa uviedla, že je nutné nariadiť mu ústavné protitoxikomanické liečenie. Tieto zistenia
podporujú vyjadrenia poškodenej o agresívnom správaní obvineného voči nej.
Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj s ohľadom na akcent osobnostnej štruktúry obžalovaného
- závislosť od opioidov a pervitínu, v dôsledku čoho dochádzalo k degradácii vyšších citov a
deliberácii agresívneho konania, som toho názoru, že bolo produkovaných dostatok dôkazov na seba

nadväzujúcich a preukazujúcich v ich súhrne vinu obžalovanému.
Navrhujem preto, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 písm. c) Trestného poriadku, zrušil napadnutý
rozsudok Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom sp. zn. 15T/2/2022-536 zo dňa 31.5.2022 a vec
vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.“

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu. V úvode písomného
vyjadrenia obhajoba poukázala na výrokovú časť napadnutého rozsudku. Ďalej uviedla nasledovné:

„Moje vyjadrenie bude stručné, a to z dôvodu, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje
všetky relevantné argumenty (skutkové zistenia a závery), ktoré vyvracajú dôvodnosť podaného

opravného prostriedku. Nebudem teda vydávať zistenia a závery súdu prvého stupňa za svoje, len
na ne poukážem. Napadnutý rozsudok pozostáva z 25 strán, ktoré poctivo zachytávajú celý priebeh
vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní. Sú v nich obsiahnuté aj skutkové zistenia súdu
a jeho následné závery (v skutkovej i právnej rovine). Na druhej strane, podané odvolanie obsahujemenej ako jednu stranu dôvodov, ktorými sa napáda rozsudok súdu prvého stupňa. Už aj zo zbežného
pohľadu na podané odvolanie je zrejmá jedna vec, a síce, že podstatou podaného odvolania je
názor strany trestného konania (obžaloby). Na tento názor má každá strana v konaní neodňateľné

právo, no nesúhlas so závermi napadnutého rozsudku neznamená, že týmto je preukázaná jeho
objektívna nesprávnosť. Ak porovnáme napadnutý rozsudok, ktorý verne zachytáva obsah vykonaného
dokazovania na hlavnom pojednávaní, s obsahom podaného odvolania, zistíme, že odvolanie ignoruje
podstatný obsah vykonaného dokazovania. Som toho názoru, že nie je správne poukazovať na údajnú
nesprávnosť záverov súdu prvého stupňa v jeho rozhodnutí, spôsobom, kedy je opomínaný podklad pre

tieto závery. Súd prvého stupňa si dal aj tú prácu, že určité podstatné skutkové zistenia v odôvodnení
svojho rozhodnutia zvýraznil. Napriek tomu na ne odvolateľ nereaguje.
A teda v sľúbenej stručnosti:
- podľa názoru odvolateľa neboli produkované dôkazy, ktoré by vyvracali pravdivosť jedinej výpovede
svedkyne poškodenej - no 21. strana odôvodnenia napadnúť ho rozsudku ich obsahuje celú sériu
(odvolateľ neuvádza, prečo by nemal súd reagovať na list svedkyne poškodenej, kde uvádza, že si

vymyslela to, že som ju bil, prečo by nemal reagovať na nepravdivé tvrdenia, že sa s jej problémami
zverovala psychiatrovi, prečo by nemal reagovať na obsah nášho telefonátu, na obsah súdneho spisu
o rozvode manželstva, na jej tvrdenie znalcovi, že sa veci tak nestali, a pod.),
- podľa odvolateľa u svedkyne poškodenej znalec uviedol, že je schopná správne vnímať vzniknuté javy
a vonkajšie podnety - no odvolateľ už neuvádza, že tento znalec nezistil spôsobovanie psychického

alebo fyzického utrpenia (naopak viď skutková veta obžaloby), nezistil ani prítomnosť stresovej reakcie
a pod. (viď najmä 7. strana odôvodnenia napadnutého rozsudku).
Na záver chcem už len dodať, že po mojom prepustení z väzby som išiel za synom a svedkyňa
poškodená ma pritom uprosila, aby som sa k nim vrátil. Teda od začiatku júna 2022 žijeme spolu v
spoločnej domácnosti a poškodená aj na moje odporúčanie v auguste t. r. nastúpila na resocializačný

program, o čom pripájam v prílohe listinný dôkaz. Svedkyňa poškodená mohla odo mňa kedykoľvek
odísť, mohla kedykoľvek prerušiť so mnou kontakt. mohla sa rozviesť. Nič z toho neurobila - stále ma
prosila, aby som s ňou ostal, aby som s ňou udržiaval telefonický kontakt (vo väzbe) a nakoniec ma
uprosila, aby som sa k nej vrátil, pretože ma ľúbi. Som toho názoru, že podané odvolanie nedokáže,
v nijakom smere, vyvrátiť správnosť a úplnosť skutkových zistení a záverov súdu prvého stupňa, ktoré

"pretavil" do písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku.
Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj na obsah vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa,
navrhujem, aby odvolací súd uznesením v zmysle ustanovenia § 319 Tr. por. podané odvolanie zamietol
ako nie dôvodné.“

Na verejnom zasadnutí, konanom o podanom odvolaní, nadriadený prokurátor krajskej prokuratúry sa
stotožnil s odvolaním, ako aj jeho písomnými dôvodmi a navrhol mu vyhovieť s modifikáciou dôvodov
zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“).
Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na
podklade podaného odvolania prokurátora podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť výrokovej časti napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné

chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací
súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora napadnutého

výroku oslobodzujúceho rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania a jeho dôvodov vyplýva, že v
podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil
v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o správnosť samotnej, odvolaním prokurátora napadnutej výrokovej časti rozsudku okresného
súdu, z odvolania prokurátora a z vyššie citovaného obsahu jeho písomných dôvodov vyplýva, že
prokurátor v dôvodoch odvolania proti napadnutému rozsudku okresného súdu namietal správnosť
postupu okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, na základe ktorého hodnotenia dôkazovokresný súd dospel k záveru o nepreukázaní, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Podľa
názoru odvolacieho súdu prokurátor teda namietal nesprávnu aplikáciu § 2 ods. 12 Tr. por. okresným
súdom pri hodnotení vykonaných dôkazov v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por., pričom podľa názoru

prokurátora pri správnom hodnotení dôkazov mal okresný súd dospieť k záveru, že skutok sa stal a
spáchal ho práve obžalovaný.

V súvislosti s odvolaním prokurátora namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov zo
strany okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných

dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány
činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či
ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje
nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu
jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa

logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje
vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich
logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol
správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda okresný súd postupuje pri hodnotení dôkazov
dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré

je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí
logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým
výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku okresného súdu vytknúť

žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje
za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho
súdu správne zistený, pretože okresný súd by nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť okresný súd len na to, v ktorých
smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné

pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle
jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe vykonaného dokazovania
dospel ku skutkovému záveru, podľa ktorého vykonané dôkazy v zmysle § 285 písm. a) Tr. por. bez

akýchkoľvek pochybností nepreukázali, že sa stal skutok, pre ktorý bola na obžalovaného podaná
obžaloba.

Na základe preskúmania veci, odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu
majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v

nesprávnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., ako aj v nesprávnej aplikácii jednej zo základných
zásad trestného konania, a to zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“.
Z vyššie citovaného obsahu odôvodnenia odvolania odvolací súd konštatuje, že prokurátor v dôvodoch
odvolania ani nenamieta, že by skutkové závery okresného súdu nemali oporu v tom, čo vyplynulo
z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, resp. že by bol postup okresného súdu rozporný

s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. v zmysle vyššie uvedeného teoretického rámca, ale sa len domáha
vyvodenia iných záverov, iného hodnotenia dôkazov s tým, aby odvolací súd nariadil okresnému súdu,
čo má vyvodiť z vykonaných dôkazov (ustáliť skutkové závery o spáchaní skutku obžalovaným tak, ako
mu to dávala obžaloba za vinu). Takejto požiadavke však odvolací súd v zmysle vyššie uvedených úvah
o oprávnení odvolacieho súdu preskúmavať správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení dôkazov

nemôže v žiadnom prípade vyhovieť, keďže odvolací súd nemá právomoc udeľovať okresnému súdu
záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov (nemá právo prikazovať, o ktoré konkrétne dôkazy má
oprieť skutkový stav veci a aké konkrétne závery má z vykonaných dôkazov vyvodiť). Odvolací súd
môže upozorniť okresný súd len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba
znovu zaoberať.

S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe preskúmania obsahu
spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého
rozsudku riadne vyporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a dal riadneodpovede, prečo nedospel k záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal prokurátor v dôvodoch svojho
odvolania. Odvolací súd musí tiež konštatovať, že argumentácia okresného súdu, o ktorú oprel svoj
záver o nepreukázaní skutku, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný, má úplnú oporu v obsahu

vykonaného dokazovania.

Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, okresný súd na základe svojho postupu pri
hodnotení dôkazov dospel k záveru, že na hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy nie sú podľa jeho
názoru dostatočné na to, aby mohol na týchto dôkazoch založiť svoje neochvejné a nespochybniteľné

presvedčenie o vine obžalovaného zo spáchania skutku, pre ktorý bol na neho podaná obžaloba.
Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne, logicky
a opierajúc sa o argumenty, ktoré majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, vysvetlil,
prečo ho výsledky vykonaného dokazovania nepresvedčili bez akýchkoľvek pochybností o preukázaní,
že sa skutok stal. Preto odvolací súd z uvedených dôvodov nezistil skutočnosti, ktoré by mohli viesť
k odôvodnenému záveru o porušení ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. a nesprávnej aplikácií zásady

v pochybnostiach v prospech obvineného okresným súdom pri hodnotení dôkazov vykonaných na
hlavnom pojednávaní, teda odvolací súd nezistil vady napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1
písm. b) Tr. por. Vzhľadom na tieto závery odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom prokurátora, podľa
ktorého by bol daný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.

Na základe preskúmania argumentácie prokurátora v dôvodoch jeho odvolania odvolací súd vo
svetle výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v dôvodoch odvolania prokurátora
ohľadne zisťovania skutkového stavu veci je poukazované na výpoveď poškodenej, ktorá podľa
názoru prokurátora vyvracia pravdivosť tvrdení obžalovaného. S takouto argumentáciou sa odvolací
súd nemohol stotožniť, nakoľko takýto postup pri hodnotení dôkazov nie je súladný s ustálenou

súdnou praxou, podľa ktorej ak súd stojí pred úlohou zhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných
bodoch diametrálne odlišných dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z týchto dôkazov odôvodniť
len okolnosťami, ktoré svedčia o vierohodnosti druhého dôkazu (viď R 6/1970). Preto podľa názoru
odvolacieho súdu okresný súd v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. (a aj v súlade so zásadou
„v pochybnostiach v prospech obvineného“) dospel k správnemu a zákonnému záveru, podľa ktorého

pri ustaľovaní skutkových okolností prejednávaného prípadu musí vychádzať z verzie prezentovanej
obžalovaným.

K dôvodom odvolania prokurátora ohľadne hodnotenia dôkazov krajský súd považuje za potrebné
uviesť, že prokurátor v tejto svojej argumentácii uvádza, že okresný súd pri ustaľovaní skutkového stavu

nemal vychádzať z výpovede obžalovaného, ale mal vychádzať z výpovede poškodenej a dožaduje sa,
aby nápravu v tomto smere zabezpečil odvolací súd. Odvolací súd k takejto požiadavke prokurátora
v dôvodoch jeho odvolania uvádza, že ako už bolo vyššie uvedené, takúto právomoc nemá, keďže aj
v prípade, ak by v prejednávanom prípade teoreticky nebolo zo strany okresného súdu postupované
pri hodnotení dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., odvolací súd by mohol upozorniť

okresný súd len na to, v ktorých smeroch by sa malo konanie doplniť, alebo čím by sa mal znovu
zaoberať, nesmel by však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov, teda ani udeľovať
okresnému súdu príkazy, z ktorých konkrétnych dôkazov (napr. z výpovede poškodenej) by mal vyvodiť
svoje skutkové závery.

V neposlednom rade odvolací súd uvádza, že okresný súd tým, že oslobodil obžalovaného spod
obžaloby, nepovedal, že sa skutok nestal, len vyslovil záver, že sa nepodarilo preukázať, že sa skutok
stal.

Na podklade odvolania prokurátora odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutej výrokovej časti

rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní prokurátora
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak

a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť

vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,

i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo

zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné

prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v
prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371
ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomu uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.