Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. jún 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10To/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8321010448
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8321010448.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.

Evy Rešatkovej a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.06.2023, v trestnej
veci proti obžalovanému J. B. pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2
písm. a) Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn.
1T/60/2021 zo dňa 05.12.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému J. B., nar. XX.X.XXXX v P., trvale bytom F. XXXX/XX, P.,

u k l a d á

Podľa § 183 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 3, § 36 písm. d), j), l), § 37 písm. h) a § 41 ods. 1
Tr. zákona ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu
podmienečne odkladá azároveň ukladá probačnýdohľadnadjehosprávanímvskúšobnejdobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona u s t a n o v u j e skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zákona mu u k l a d á obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania
omamných a psychotropných látok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný J. B. uznaný za vinného zo zločinu obmedzovania osobnej
slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na ust. § 138 písm. d) Tr. zákona v
súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona a prečinom ublíženia na
zdraví podľa

§ 156 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 22.07.2020 v čase okolo 22.00 hod. sa na ul. Námestie slobody č. XXXX v Humennom, na
parkovisku pred obchodným centrom Triáda stretol so svojou vtedajšou partnerkou R. Y. z obce E.,ktorá s ním dobrovoľne nasadla do vozidla zn. Škoda Octavia XE, ev. č.: F. XXX H., ktorým spoločne
odišli najprv z mesta Humenné smerom na Zemplínsku Šíravu a počas jazdy od nej žiadal odpoveď,
či bola pred časom s niekým na Šírave a po tom, čo mu R. Y. na túto otázku odpovedala, tak ju J.

B. pravou rukou udrel do oblasti nosa, načo sa R. Y. spustila z nosa krv, a keď nato od neho ona
žiadala vreckovky, aby sa mohla poutierať od krvi, odmietol jej ich dať, povedal jej, že jej krv potečie
ešte viac, vulgárne jej nadával a udieral ju, R. Y. ho žiadala, aby ju odviezol domov alebo jej dovolil
z auta vystúpiť, no on povedal, že ju nepustí a zobral jej mobilný telefón, následne po príchode na
Zemplínsku Šíravu, J. B. auto otočil a vracali sa smerom do Humenného, kde počas jazdy, keď R. Y.

chcela z auta vystúpiť, J. B. jej to nedovolil, držal ju za vlasy a zavrel dvere a pokračoval v jazde až do
obce Myslina, kde pri obecnom cintoríne na chvíľu zastavil a pri rozsvietenom svetle v aute zistil, aké
zranenia R. Y. spôsobil, preto začal sám sebe ubližovať a odtiaľ pokračovali v jazde do mesta Vranov
nad Topľou, kde zastavil na čerpacej stanici Slovnaft, J. B. z auta vystúpil a po nákupe tovaru sa vrátil
do vozidla a pokračoval s vozidlom do mesta Humenné k obchodnému centru Triáda, kde z auta R.
Y. vystúpila, pričom v dôsledku napadnutia J. B. R. Y. utrpela zranenia - mnohopočetné pomliaždenia

oboch strán tváre a čela, pomliaždenie nosa s krvácaním, pomliaždenia oboch okoloočnicových oblastí,
viaceré pomliaždenia oboch ramien, viaceré pomliaždenia oboch predlaktí, pomliaždenie ľavého stehna,
pomliaždenie ľavého predkolenia a pomliaždenie pravého predkolenia s odreninami s dobou liečenia a
obmedzeniami v obvyklom spôsobe života do 14 dní.

Za to mu bol podľa § 183 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 3, § 36 písm. d), j), l), § 37 písm.
h) Tr. zákona a § 41 ods. 1 Tr. zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody na 3 roky, ktorého výkon
bol podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložený a zároveň určený probačný dohľad nad jeho
správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona bola ustanovená skúšobná doba na 2 roky a zároveň podľa § 51
ods. 3 písm. f) Tr. zákona bolo obžalovanému uložené obmedzenie, ktoré je súčasťou probačného
dohľadu, spočívajúce v zákaze kontaktu s poškodenou R. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX,
okres Humenné, v akejkoľvek forme, vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej
služby alebo inými obdobnými prostriedkami a podľa § 51 ods. 4 písm. a) Tr. zákona povinnosť

spočívajúca v príkaze nepriblížiť sa úmyselne k poškodenej R. Y. na vzdialenosť menšiu ako päť metrov.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zákona bolo obžalovanému uložené aj ochranné psychiatrické liečenie
ambulantnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku bol obžalovaný tiež zaviazaný na náhradu škody poškodenej R. Y. vo
výške X.XXX,- eur a Union zdravotnej poisťovni, a.s., vo výške 452,30 eur.

Proti uvedenému rozsudku podal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu v zákonom stanovenej
lehote odvolanie, ktoré následne aj písomne odôvodnil. Uviedol, že predmetný rozsudok napadol

odvolaním, lebo nesúhlasí s kvalifikáciou skutku ako zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa §
183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona. Namieta aj neúplnosť a nejasnosť skutkových zistení súdu
prvého stupňa, pretože sa podľa neho súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie a má za to, že nebol zistený skutkový stav bez dôvodných pochybností. Poukázal na ust.
§ 183 ods. 1 Tr. zákona, podľa ktorého trestného činu obmedzovania osobnej slobody sa dopustí ten,

kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu. Bránením v užívaní osobnej slobody je zásah
do osobnej slobody zaručenej ústavou (čl. 16 a 17), ktorým sa znemožňuje voľný pohyb osoby, hoci
len na krátky čas, ak sa toto obmedzovanie nedá ľahko prekonať (napr. uzavretie v miestnosti alebo
v budove, znemožnenie pohybu zviazaním končatín, odňatie bariel invalidovi, zvieraním v náručí a
pod.). Má za to, že predmetného konania sa voči R. Y. nedopustil, nakoľko svojej bývalej priateľke

v žiadnom prípade neoprávneným spôsobom nebránil v užívaní osobnej slobody, keďže ako sama
uviedla vo svojej výpovedi, do auta nastúpila dobrovoľne a samostatne. Poukázal na to, že po celý
čas mohla aj kedykoľvek vystúpiť, nakoľko auto nebolo uzamknuté. Zároveň nesúhlasí ani s uložením
obmedzujúceho opatrenia spočívajúceho v zákaze kontaktu s poškodenou R. Y. v akejkoľvek forme,
nakoľko v momentálnej situácii sama poškodená prejavuje záujem o kontakt s ním, preto navrhol

vypočuť poškodenú, aby sa osobne vyjadrila k týmto skutočnostiam. Vzhľadom k uvedenému má za
to, že obmedzujúce opatrenia uložené mu v napádanom rozsudku vzhľadom na momentálny postoj
poškodenej stratili svoje opodstatnenie. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti žiada,aby odvolací súd podanému odvolaniu vyhovel v celom rozsahu a napadnutý rozsudok zmenil v zmysle
podaného odvolania.

Na základe uvedeného odvolania krajský súd v intenciách ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc i na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a dospel k záveru,
že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné, a to vo vzťahu k výroku o treste.

V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že v konaní pred súdom prvého stupňa boli zákonným spôsobom
vykonané všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, a to v rozsahu nevyhnutnom
na spravodlivé rozhodnutie. Súd vykonané dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr.
poriadku a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým a následne i právnym záverom.

V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, ktoré konkrétne dôkazy vo veci vykonal,
ktoré skutočnosti z nich vyplývali a na základe ktorých konkrétnych dôkazov svoje skutkové závery
ustálil. Popísal akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj to, akými
právnymi úvahami sa spravoval. V tomto smere sú dôvody napadnutého rozsudku vecne správne, a
preto na tieto krajský súd v podrobnostiach aj poukazuje.

Vzhľadom na odvolacie námietky obžalovaného však odvolací súd považuje za potrebné niektoré
skutočnosti zvýrazniť a doplniť.

Prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že obžalovaný konaním ustáleným

vnapadnutomrozsudkunásilímbezoprávneniapoškodenejR.Y.bránilužívaťosobnúslobodu,vyhrážal
sa jej ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a poškodenej úmyselne
ublížilnazdraví.Vovzťahuknamietanémutrestnémučinuobmedzovaniuosobnejslobodyprvostupňový
súd zdôraznil, že počas jazdy, keď poškodená chcela vystúpiť z vozidla pri zníženej rýchlosti, jej to
obžalovaný nedovolil, držal ju za vlasy a zavrel dvere, pričom držanie za vlasy je násilím, čo zakladá

právnu kvalifikáciu zločinu podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm.
d) Tr. zákona. Naplnenie znakov prečinu nebezpečného vyhrážania prvostupňový súd vyvodil z tých
skutkových okolností, že po údere poškodenej a spustení krvi z nosa jej obžalovaný povedal, že krv
jej bude tiecť ešte viac. Napokon prvostupňový súd kvalifikoval konanie obžalovaného aj ako úmyselné
ublíženie na zdraví, a to na základe zranení, ktoré poškodenej spôsobil.

Obžalovaný, ako to vyplýva aj z dôvodov jeho odvolania, namieta predovšetkým právnu kvalifikáciu
jeho konania ako zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.
zákona. Tvrdí, že poškodenej neoprávneným spôsobom nebránil v užívaní osobnej slobody, pretože
táto do auta nastúpila dobrovoľne a samostatne a po celý čas mohla aj kedykoľvek vystúpiť, nakoľko

auto nebolo zamknuté. Namieta tiež nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení napadnutého rozsudku,
nevysporiadanie sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a nezistenie skutkového
stavu bez dôvodných pochybností.

S uvedenými námietkami však nie je možné súhlasiť, pretože aj podľa krajského súdu výrok o vine je

možné oprieť o súhrn dôkazov, ktoré po ich zhodnotení jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
odôvodňujú záver, že sa obžalovaný ako trestne zodpovedný subjekt konania uvedeného v skutkovej
vete napadnutého rozsudku dopustil.

Záver o vine obžalovaného je možné oprieť predovšetkým o svedeckú výpoveď poškodenej R.

Y.. Poškodená v priebehu trestného konania opakovane popísala, ako po nastúpení do vozidla
obžalovaného ju počas jazdy začal obžalovaný udierať do tváre a ďalších častí tela, a keď ho prosila,
aby jej umožnil ísť domov alebo vystúpiť z vozidla, tak ju pustiť odmietol a vzal jej aj mobilný telefón. S
vozidlom šiel rýchlo a kričal na ňu, pričom keď s vozidlom spomalil a poškodená otvorila dvere a chcela
z auta vystúpiť, tak ju za vlasy stiahol naspäť, zavrel dvere a s vozidlom šiel ďalej. Vyhrážal sa jej tiež, že

krv jej bude tiecť ešte viac, než ako jej už tečie. Proti vôli poškodenej ju obžalovaný vozil od napadnutia
na ceste medzi Humenným a Zemplínskou Šíravou, cez obec Myslina a Vranov nad Topľou až naspäť
do Humenného, kde už mohla z vozidla vystúpiť s tým, že o tom nebude s nikým rozprávať.Svedeckej výpovedi poškodenej R. Y. zodpovedajú závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo,
podľa ktorých táto utrpela mnohopočetné pomliaždenia oboch strán tváre a čela, pomliaždenie
nosa s krvácaním, pomliaždenia oboch okoloočnicových oblastí, viaceré pomliaždenia oboch ramien,

viaceré pomliaždenia oboch predlaktí, pomliaždenie ľavého stehna, pomliaždenie ľavého predkolenia
a pomliaždenie pravého predkolenia s odreninami. Mechanizmu vzniku týchto poranení zodpovedajú
viaceré údery rukou - otvorenou dlaňou, skôr päsťou do poranených oblastí, pričom mohli vzniknúť tak,
ako to vo svojej výpovedi popísala poškodená.

Vznik mnohopočetných pomliaždenín je zrejmý aj zo zápisnice o prehliadke tela poškodenej a
zhotovenej fotodokumentácie.

Skutkové zistenia napadnutého rozsudku čiastočne potvrdil vo svojich výpovediach tiež samotný
obžalovaný, aj keď je zrejmé, že svoje výpovede prispôsoboval stavu dokazovania. Na hlavnom
pojednávaní potvrdil, že poškodenú R. Y. vo vozidle udieral, na čo ho táto žiadala, aby zastavil vozidlo

a chcela vystúpiť, ale on v jazde pokračoval a potom sa jej asi vyhrážal. Pokiaľ ide o mobilný telefón
poškodenej, tak obžalovaný svoje výpovede menil. Najprv v prípravnom konaní priznal, že mobilný
telefón poškodenej mal od začiatku jazdy on a mal ho pri sebe aj keď vystúpil z vozidla na čerpacej
stanici vo Vranove nad Topľou. Na hlavnom pojednávaní spočiatku uvádzal, že poškodená mala svoj
mobilný telefón celý čas pri sebe v kabelke alebo v nohaviciach, no po prečítaní jeho skoršej výpovede

tvrdil, že síce mobilný telefón poškodenej zo začiatku cesty mal, ale už pred príchodom do Vranova n.
T. mala mobil poškodená.

Napriek uvedeným tvrdeniam obžalovaného ani krajský súd nemá pochybnosti o hodnovernosti
svedeckých výpovedí poškodenej R. Y.. Táto totiž nielen o podstatných skutočnostiach vypovedala vždy

zhodne, na rozdiel od obžalovaného, ktorý svoje výpovede nielen menil (napríklad o vzniku zranení
poškodenej či o zadržiavaní mobilného telefónu poškodenej), ale niektoré ním uvádzané skutočnosti sa
ukázali aj ako nepravdivé. Kým poškodená zhodne vypovedala aj o tom, že obžalovaný požil drogy, tak
obžalovaný poprel užívanie drog, no toxikologickým vyšetrením moču bola u neho zistená pozitivita na
metamfetamín, amfetamín a THC.

V prospech hodnovernosti výpovedí poškodenej vyznievajú aj závery znaleckých posudkov z odboru
psychológia, podľa ktorých u poškodenej nebola zistená snaha javiť sa v lepšom svetle a výsledky
vyšetrenia u nej poukazujú na jej znížené „Lži skóre“, ako aj na zachovanú schopnosť sebakritického
náhľadu na svoju osobnosť a na svoje správanie. Naproti tomu u obžalovaného podľa znaleckého

posudku charakter trestného činu zodpovedá osobnosti obžalovaného, u ktorého nebol zaznamenaný
jeho sebakritický náhľad na svoje správanie a jeho špecifická vierohodnosť je oslabená. Psychologické
vyšetrenie obžalovaného preukázalo jeho zvýšenú instabilitu a emočnú labilitu, ktoré v prípade
afektívne nabitých situácií majú zvýšenú tendenciu sa prejavovať neadekvátnymi prejavmi zo známkami
nezrelosti, infantilného riešenia, hystriónskej symptomatiky a agresivity.

Znaleckým posudkom z odvetvia psychiatria síce u obžalovaného nebola zistená duševná choroba,
ale v čase spáchania činu bola u neho zistená duševná porucha Abúzus pervitínu a kanabinoidov a aj
osobnostná porucha - Zmiešaná porucha osobnosti. Znalec navrhol u obžalovaného nariadiť ochrannú
psychiatrickú liečbu s cieľom emočne stabilizovať a dlhodobo farmakologicky korigovať jeho správanie.

Hodnovernosti výpovedí poškodenej R. Y. zodpovedá aj svedecká výpoveď jej otca H. Y., znalecký
posudok z odvetvia psychiatrie a elektronická komunikácia medzi obžalovaným a poškodenou, v ktorej
obžalovaný poškodenej vulgárne nadával, ponižoval ju a vyhrážal sa jej rozbitím hlavy, papule, dobitím
a bitkou, podpálením auta a domu.

Vzhľadom na uvedené niet dôvodu pochybovať o pravdivosti výpovede poškodenej a aj podľa krajského
súdu skutok bol okresným súdom v napadnutom rozsudku ustálený správne.

Správne zistenému skutkovému stavu zodpovedá v napadnutom rozsudku aj jeho správna právna

kvalifikácia.

Obžalovaný nesúhlasí predovšetkým s právnou kvalifikáciou skutku ako trestného činu obmedzovania
osobnej slobody. Aj táto kvalifikácia skutku je však správna.Trestného činu obmedzovania osobnej slobody sa podľa § 183 ods. 1 Tr. zákona dopustí ten, kto inému
bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu. Ak páchateľ spácha takýto čin závažnejším spôsobom

konania, dopúšťa sa zločinu podľa § 183 ods. 2 písm. a) Tr. zákona. Podľa § 138 písm. d) Tr. zákona
závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu násilím, hrozbou bezprostredného
násilia a lebo hrozbou inej ťažkej ujmy. Podľa § 122 ods. 7 Tr. zákona trestný čin je spáchaný násilím, ak
páchateľ použije na jeho spáchanie fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby alebo ak je spáchaný
na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci

iného. Z hľadiska subjektívnej stránky sa pre naplnenie základnej skutkovej podstaty vyžaduje úmyselné
zavinenie (§ 17, § 15 Tr. zákona). Na použitie násilia ako okolnosti podmieňujúcej použitie vyššej trestnej
sadzby sa však podľa § 18 písm. b) Tr. zákona prihliadne aj vtedy, keď o nej páchateľ nevedel, hoci o
nej vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Objektom trestného činu obmedzovania osobnej slobody je osobná sloboda v zmysle slobody voľného

pohybu. Bránenie v užívaní osobnej slobody je zásah do osobnej slobody, ktorým sa znemožňuje alebo
obmedzuje voľný pohyb človeka a zároveň sa mu zabraňuje o svojom pohybe slobodne rozhodovať.
Bránenie v užívaní osobnej slobody musí byť nie ľahko prekonateľné. Dĺžka doby, počas ktorej sa
obmedzuje sloboda, nie je rozhodujúca, môže ísť aj o obmedzovanie počas krátkej doby, napríklad
môže ísť o uzatvorenie v miestnosti alebo v budove, znemožnenie pohybu zviazaním, zvieraním v

náručí, držaním za ruky alebo o iné uchopenie a zadržiavanie, alebo zabránenie poškodeného vystúpiť
z dopravného prostriedku v dôsledku rýchlej jazdy, alebo uzamknutie dverí, alebo ak páchateľ zbaví
telesne postihnutú osobu pomôcok, bez ktorých by nebola schopná sa sama pohybovať a pod. K
bráneniu užívania osobnej slobody musí dôjsť neoprávnene. V zmysle čl. 17 ods. 2 Ústavy SR nikoho
nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Zdôrazniť je tiež potrebné, že ide o trváci trestný čin (§ 122 ods. 12 Tr. zákona). Vyvolanie a udržovanie
protiprávneho stavu sa posudzuje ako jedno konanie, ktoré trvá tak dlho, kým je udržiavaný protiprávny
stav (kým je obmedzená osobná sloboda). Obmedzenie osobnej slobody má dočasný charakter. Trestný
čin je dokonaný už prvotným obmedzením osobnej slobody inej osoby a trvá dovtedy, kým páchateľ

tento protiprávny stav neodstráni alebo nebude inak odstránený (napríklad útekom alebo záchranou
poškodenej osoby). Takéto konanie páchateľa sa považuje za jeden trestný čin obmedzovania osobnej
slobody.

V predmetnej veci bolo preukázané, že poškodená R. Y. síce do vozidla k obžalovanému nastúpila

dobrovoľne, avšak po tom, čo ju obžalovaný začal udierať, chcela ísť domov a z vozidla chcela vystúpiť,
ale obžalovaný jej to nedovolil. S vozidlom šiel rýchlo, vzal poškodenej mobilný telefón a namiesto
vrátenia sa späť do Humenného viedol vozidlo v nočných hodinách na Zemplínsku Šíravu, do Mysliny
a na čerpaciu stanicu vo Vranove nad Topľou a až následne s vozidlom šiel do Humenného, kde
poškodenej dovolil vystúpiť. Tým obžalovaný poškodenej úmyselne bránil vo voľnom pohybe, keď jej

v rozpore s jej vôľou v podstate organizoval miesto a spôsob, akým bude tráviť časť noci (pozri tiež
uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 3 Tdo 967/2013 z 25.9.2013 a sp. zn. 3Tdo 603/2015 z
10.6.2015). Počas toho ju opakovane fyzicky napádal a spôsobil jej mnohopočetné pohmoždeniny na
rôznych častiach tela. Nie je teda pravdivé tvrdenie obžalovaného, že poškodená mohla kedykoľvek z
vozidla vystúpiť. Obžalovaný jej vzal mobilný telefón, s vozidlom šiel rýchlo a keď spomalil a poškodená

chcela vystúpiť, tak ju stiahol naspäť do vozidla, schmatol za vlasy, zatvoril dvere a šiel s vozidlom ďalej.
Na zabránenie poškodenej užívať osobnú slobodu tak použil voči nej aj násilie.

Nepochybnetakobžalovanýnaplnilvšetkypojmovéznakyzločinuobmedzovaniaosobnejslobodypodľa
§ 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona. Vo vzťahu k odseku 1 bol dokonaný už prvotným obmedzením

osobnej slobody poškodenej, pričom pri udržiavaní tohto protiprávneho stavu použil aj násilie a naplnil
takajznakypodľa§183ods.2písm.a)Tr.zákona.Podľakrajskéhosúdubolprotiprávnystavodstránený
až vtedy, keď obžalovaný poškodenej vrátil mobilný telefón a umožnil jej vystúpiť z vozidla v Humennom
na mieste, kde predtým do vozidla obžalovaného nastúpila a mala tam svoje vozidlo. Obžalovaný trestný
čin spáchal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, pretože chcel bez oprávnenia brániť

poškodenej užívať osobnú slobodu.

Rovnako správne okresný súd posúdil skutok aj ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1 Tr. zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona. Pri opakovanom fyzickomnapádaní poškodenej, pri ktorom jej spôsobil množstvo zranení a v dôsledku ktorého jej tiekla aj krv z
nosa, sa jej obžalovaný vyhrážal, že jej bude tiecť krv ešte viac. Vzhľadom na tieto okolnosti, uzavretie
v aute a nočnú hodinu je potrebné toto konanie obžalovaného hodnotiť ako vyhrážanie sa ťažkou ujmou

na zdraví takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu. Opakovanými údermi päsťou a dlaňou
obžalovaný spôsobil poškodenej zranenia, ktoré si objektívne vyžiadali lekárske ošetrenie a liečenie,
počas ktorého na dobu 14 dní, teda nie iba na krátky čas, mala sťažený obvyklý spôsob života (§ 123
ods. 2 Tr. zákona).

Za správny krajský súd v podstate považuje aj trest uložený obžalovanému napadnutým rozsudkom.
Úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, ktorého výkon je podmienečne odložený na skúšobnú
dobu 2 rokov, za súčasného určenia probačného dohľadu, tiež podľa krajského súdu zodpovedá
zásadám ukladania trestu ustanoveným v § 34 Tr. zákona.

Odvolací súd sa však nestotožnil s primeranými obmedzenia a povinnosťami, ktoré okresný súd v rámci

výroku o treste uložil obžalovanému podľa § 51 ods. 3 písm. f) a ods. 4 písm. a) Tr. zákona, keď
obžalovanému uložil zákaz kontaktu s poškodenou R. Y. v akejkoľvek forme, vrátane kontaktovania
prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami a príkaz
nepriblížiť sa úmyselne k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako päť metrov. Poškodená R. Y. totiž
v odvolacom konaní písomne vyhlásila, že sa zo strany obžalovaného necíti byť nijako ohrozená (či

už fyzicky alebo psychicky) a má záujem o kontakt s ním, čo vzhľadom k uloženým obmedzujúcim
opatreniam je sťažené, resp. zo strany obžalovaného znemožnené. Takéto opatrenia preto nepovažuje
za účelné. Obdobne sa vo svojom odvolaní vyjadril aj obžalovaný. Naviac je z lekárskej správy zrejmé,
že obžalovaný už sám začal s psychiatrickým liečením s diagnózou Porucha psychiky a správania,
zapríčinená užitím viacerých drog a iných psychoaktívnych látok, škodlivé užívanie.

Preto podľa krajského súdu na dosiahnutie účelu trestu bude popri podmienečnom treste odňatia
slobody, za súčasného určenia probačného dohľadu, postačovať uloženie obmedzenia spočívajúceho
v zákaze požívania omamných a psychotropných látok podľa § 51 ods. 3 písm. a) Tr. zákona, ktorých
požívanie prispelo k protispoločenskému správaniu sa obžalovaného.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd na podklade odvolania obžalovaného jednomyseľne napadnutý
rozsudok vo výroku o treste, ktorého neoddeliteľnou súčasťou boli aj predmetné primerané povinnosti a
obmedzenia, zrušil a sám vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že v napadnutom rozsudku nedotknuté zostali výroky o vine
obžalovaného, o ochrannom psychiatrickom liečení a o náhrade škody.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.