Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. jún 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2321011420
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2321011420.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C. D. E., pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku
Okresného súdu Galanta zo dňa 07.12.2022 sp. zn. 5T/8/2021 , na verejnom zasadnutí konanom dňa

15.6.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Galanta napadnutým rozsudkom zo dňa 7.12.2022, sp. zn. 5T/8/2021 rozhodol tak, že
obžalovaného A. B. uznal za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a)
Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. Za to ho odsúdil podľa § 212

ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 38 ods.
4 Trestného zákona a § 42 ods. 1 Trestného zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 11
(jedenásť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň podľa § 42
ods.1TrestnéhozákonazrušilvýrokotresteuloženomobvinenémutrestnýmrozkazomOkresnéhosúdu
Spišská Nová Ves sp. zn. 0T/15/2021 zo dňa 22.3.2021 právoplatný dňa 22.3.2021, ako aj všetky ďalšie

rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie a to čo do výroku o treste. Obžalovaný odôvodnil
svoje odvolanie tým, že trest je neprimeraný, bolo preukázané, že poskytol OČTK informácie
a spolupracoval s nimi na objasňovaní inej závažnej trestnej činnosti. Súd nesprávne odkázal na judikát,
ktorý sa ale nezaoberal totožnou situáciou. Išlo o možnosť priznania oboch poľahčujúcich okolnosti,

a to aj podľa § 36 písm. 1) a aj podľa písm. n) Trestného zákona z dôvodu vyhlásenia podľa § 257
ods. 1 písm. b) alebo písm. c) Trestného zákona, čím zároveň obžalovaný napomáha objasnení trestnej
činnostivsúvislostisktoroutotovyhlásenieučinil,tedanievsituáciikedyobžalovanýposkytolinformácie
o inej trestnej činnosti a spolupracoval s OČTK na objasňovaní inej trestnej činnosti ako je tá z ktorej je
sám obvinený a ku ktorej učinil vyhlásenie o vine, čo je prípad obžalovaného B..
Ďalej v odvolaní uviedol (citácia):

„NajvyssisudSRvrámciuvedenéhojudikátuuvádzanasledovné:„Abybolomožnézohľadniťvprospech
páchateľa(procesneakoobvineného)ajpoľahčujúcuokolnosťpodľapísmenan/naposledyoznačeného
ustanovenia, musí k samotnému priznaniu sa pristúpiť uvedenie údajov, ktoré umožňujú vytvoriť si
komplexnejší obraz o okolnostiach činu, o účasti dalších osôb na jeho spáchaní, poprípade aktívna
účasť obvineného na iných dôkazných úkonoch, než je jeho výsluch (rekonštrukcia, vyšetrovací pokus,
previerka výpovede na mieste činu). Taká súčinnosť musí byť poskytnutá orgánom prípravného konania,

nakoľko už tie musia objasniť čin (a to aj procesným dokazovaním, vedeným v zmysle § 2 ods. 10
Trestného poriadku, nielen „operatívne") do tej miery, aby mohla byť podaná obžaloba alebo návrh naschválenie dohody o vine a treste (samozrejme, obžaloba ani za týchto okolností nemusí v súdnom
konaní uspieť, čo nie je na účel stanoviska potrebné bližšie rozoberať).“ Z citovaného vyplýva , že
Najvyšší súd SR nielenže posudzuje inú situáciu ako je situácia obžalovaného ale ani nevyžaduje pre

priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona podanie obžaloby alebo návrhu
na schválenie dohody o vine a treste, ako to naznačuje súd v Rozsudku OS GA, Najvyšší súd SR
vyžaduje aktívnu spoluprácu v podobe poskytnutia širších informácií, prípadne aktívnej účasti na iných
dôkazných úkonoch (ktorých vykonanie v prípravnom konaní je v kompetencii OČTK), ktorá spolupráca
musí byť poskytnutá už v prípravnom konaní. Nikde však Najvyšší súd SR neuvádza, že by pre priznanie

tejto poľahčujúcej okolnosti musela poskytnutá spolupráca obžalovaného v čase rozhodnutia mať za
následok podanie obžaloby či návrhu na schválenie dohody o vine a treste. Z uvedených dôvodov
nemá názor Okresného súdu Galanta oporu v predmetnom judikáte ani v Trestnom zákone, keďže
Obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti OČTK a tým naplnil poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. Súd teda nesprávne nepriznal Obžalovanému poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, na základe čoho nesprávne určil pomer poľahčuiúcich

a priťažuiúcich okolností a nesprávne určil sadzbu trestu odňatia slobody obžalovaného, čím porušil
ustanovenie § 38 ods. 2 Trestného zákona, čo odôvodňuie zrušenie Rozsudku OS GA podľa § 321 ods.
1 písm. d) Trestného poriadku. V súvislosti s primeranosťou trestu je potrebné uviesť, že obžalovaný
sa v konaní už v prípravnom konaní priznával, orgánom činným v trestnom konaní uviedol všetky
informácie o svojej trestnej činnosti a poskytol im informácie aj o spolupáchateľovi, ktorý sa s ním mal

podieľať na trestnej činnosti. Čo sa týka osoby obžalovaného, súd v rámci Rozsudku OS GA uvádza,
že vzal do úvahy, že obžalovaný je v hodnotení ÚVTOS Leopoldov hodnotený skôr negatívne, keď
bol s ním vykonaný výchovný pohovor. S týmto tvrdením súdu taktiež nemožno súhlasiť. Ako vyplýva
z hodnotenia ÚVTOS Leopoldov, správanie a vystupovanie obžalovaného je spravidla na požadovanej
úrovni a v jednom prípade bol vykonaný s obžalovaným pohovor, v rámci ktorého bol upozornený na

dodržiavanie základných povinností a zákazov, plniť povinnosti uložené zákonom a ústavným poriadkom
a plniť pokyny a príkazy príslušníka zboru a zamestnanca zboru, pričom mu nebol uložený žiaden
disciplinárny trest. Nevedno, ako na základe uvedeného hodnotenia súd dospel k záveru, že obžalovaný
je hodnotený skôr negatívne, keď bolo jeho správanie a vystupovanie na požadovanei úrovni s výnimkou
jediného prípadu, kedy došlo len k upozorneniu a nebol mu doposiaľ uložený ani žiaden disciplinárny

trest. Uvedený záver súdu je preto arbitrárny a v rozpore s vykonaným dokazovaním. S poukazom
na postoj obžalovaného k ním páchanej trestnej činnosti a s tým spojené priznanie a oľutovanie a
spoluprácu s OČTK na objasňovaní závažnej trestnej činnosti je potrebné považovať nepodmienečný
trest odňatia slobody za neprimeraný, obzvlášť pri zohľadnení iných obžalovanému uložených trestov.
Čo sa týka argumentácie súdu ohľadom nemožnosti upustenia od uloženia súhrnného trestu v spojitosti

s rozsudkom Okresného súdu Košice I. sp. zn. 10T/6/2022 tak obhajoba v tomto smere nežiadala upustiť
od uloženia súhrnného trestu priamo vo vzťahu k tomuto rozsudku, kedže nepripadal v tomto smere
súhrnný trest, ale vo vzťahu k trestu uloženému trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová
Ves sp. zn. OT/15/2021, kde navrhovala zohľadniť skutočnosť, že trest uložený uvedeným trestným
rozkazom je dostatočným trestom pre nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti, a to s poukazom

na to, že obžalovaný zmenil svoj postoj k trestnej činnosti a tiež okrem tohto trestu bude musieť vykonať
trest jemu uložený uvedeným rozsudkom Okresného súdu Košice I.. Je potrebné dodať, že kombinácia
trestov uložených trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves a rozsudkom Okresného súdu
Košice I. dosahuje hornú hranicu trestnej sadzby v tejto veci. Vzhľadom na vyššie uvedené v mene
obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E., t. č. v ÚVTOS Košice navrhujem, aby

KrajskýsúdvTrnavepodľa§321ods.1písm.d),písm.e)TrestnéhoporiadkuzrušilrozsudokOkresného
súdu Galanta z 07.12.2022 č. k. 5T/8/2021-257 v časti výroku o treste a obžalovanému A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E., t. č. v ÚVTOS Košice uložil trest odňatia slobody s podmienečným
odkladom výkonu trestu odňatia slobody na primeranú skúšobnú dobu.“
V podaní adresovanom Generálnej prokuratúre, ktoré bolo následne doložené do trestného spisu

v prejednávanej veci, obžalovaný vylovil názor, že okresný súd mal zrušiť tiež rozsudok Okresného súdu
Košice I, sp.zn. 10T/6/2022. Odvolanie tiež doplnil o vyjdrenie Okresnej prokuratúry Trnava, u ktorého
vyplýva, že obžalvoaný podal trestné oznámenie vo vzťahu k podozrivému F. B., tieto skutočnosti boli
odstúpené OKP do skôr začatého trestného stíhania, následne bolo vyšetrovateľom začaté trestné
stíhanie vo veci zločinu podľa § 172 ods.l 1 Trestného zákona, v konečnom dôsledku bolo trestné

stíhanie vo veci zločinu podľa § 172 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona zastavené. Zo spisu Okresného
súdu Trnava, sp.zn. 4T/2/2022, na ktorý poukázal obžalovaný v ďalšom podaní, neboli zistené žiadne
relevantné skutočnosti ohľadom spolupráce obžalovaného s OČTK.
Prokurátor sa práva na podanie odvolania vzdal.Odvolací súd rozhodoval o odvolaní obžalovaného na verejnom zasadnutí, ktoré vykonal v prítomnosti
obžalovaného, jeho obhajcu a prokurátora. Obhajca navrhol upustiť od uloženia ďalšieho trestu
vzhľadom na rozhodnutie OS Košice I a poukázal na porušenia zásady ne bis in idem vo vzťahu

k priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, keďže okolnosť spáchania viac trestných
činov okresný súd použil aj pri ukladaní súhrnného trestu. Navrhol uložiť prípadne podmienečný trest
odňatia slobody. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319
Trestného poriadku.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O

odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (ďalej aj len ako „krajský súd“) podľa § 315 Trestného poriadku
preskúmalnapadnutýrozsudokvzmysle§316Trestnéhoporiadkuazistil,ženiejedôvodnazamietnutie
odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa §
316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote

aprotivýrokuotreste,protiktorémujetentoopravnýprostriedokprípustný.Podľa§317ods.1Trestného
poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.
Krajskýsúdvzhľadomnadôvodyodvolaniaobžalovanéhosmerujúcelenčodovýrokuotresteaspôsobe
jeho výkonu obmedzil svoju prieskumnú povinnosť len na tento výrok.

Napadnutým rozsudkom bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní jedenásť mesiacov
nepodmienečne. Trestnú sadzbu uvedenú v § 212 ods. 1 Trestného zákona prvostupňový súd upravoval
v jej spodnej hranici, nakoľko správne konštatoval prevahu priťažujúcich okolností v zmysle § 38 ods.
2, ods. 4 Trestného zákona.
Podľa odpisu z registra trestov obžalovaného bol tento celkovo 16 krát súdne trestaný, opakovane pre

majetkovú trestnú činnosť, vykonával aj nepodmienečné tresty odňatia slobody. Okresný súd sa správne
vysporiadal so všetkými okolnosťami dôležitými pre zákonné rozhodnutie o treste obžalovaného. Možno
len upresniť, že poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona nemožno obžalovanému
priznať, avšak nie z dôvodu, že nemohla byť v danej veci podaná obžaloba alebo návrh na schválenie
dohody o vine a treste, ale z dôvodu, že obžalovaným tvrdené skutočnosti (a skutočnosti vyplývajúce

z vyjadrenia prokuratúry ohľadom trestného oznámenia podaného obžalovaným na osobu F. B.)
nedosahujú taký stupeň a kvalitu, aby bolo možné konštatovať, že obžalovaný poskytol takú súčinnosť
a tak aktívnym spôsobom, ktorý by presahoval rámec bežnej (i povinnej) spolupráce s orgánmi činným
v trestnom konaní a súdom. Z vyjadrenia prokuratúry ohľadom informácií obdržaných od obžalovanéhok osobe F. B. nie je zrejmé, že by týmto aktívnym prístupom obžalovaného došlo k objasneniu spáchanej
trestnej činnosti. Z tohto vyjadrenia nevyplýva žiadna iná forma aktívnej pomoci obžalovaného pri
objasňovaní skutku, obzvlášť keď skutočnosti oznamované obžalovaným boli odstúpené do už skôr

začatého trestného stíhania, pričom podľa oznámenia prokuratúry bolo trestné stíhanie vo veci trestného
stíhania zločinu podľa § 172 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona zastavené
Čo sa týka možnosti súdu zohľadniť vyhlásenie obžalovaného podľa § § 257 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku pri ukladaní trestu, odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu, že
obžalovaný týmto vyhlásením prispel k tomu, že v konaní pred súdom nebolo nevyhnutné vykonávať

dokazovanie v plnom rozsahu, a teda súd nemusel vykonávať dokazovanie v rozsahu skutku uvedeného
v obžalobe, pričom práve táto skutočnosť má za následok, že obžalovanému možno ukladať trest
na dolnej polovici upravenej trestnej sadzby. Rozhodujúci význam pri ukladaní trestu má v prípade
obžalovaného B. najmä jeho trestná minulosť, pre ktorú nemožno ukladať trest mimoriadne znížený
pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Berúc do úvahy všetky vyššieuvedené skutočnosti, že obžalovaný
je špeciálnym recidivistom, na ktorého zjavne nemali výchovný účinok predchádzajúce nepodmienečné

tresty odňatia slobody, je trest uložený napadnutým rozsudkom vo výmere 11 mesiacov, uložený na
dolnej hranici upravenej trestnej sadzby z pohľadu odvolacieho súdu primeraný a zákonný. Čo sa týka
ukladaniasúhrnnéhotrestu,resp.možnostiupustiťoduloženiaďalšiehotrestu,odvolacísúdupozorňuje,
že trestné činy v prejednávanej trestnej veci a z trestnej veci riešenej v konaní pred Okresným súdom
Košice I, sp.zn. 10T/6/2022 nie sú v súbehu, preto vo vzťahu k tomuto odsúdeniu a uloženému trestu

nemožno ukladať súhrnný trest a zároveň treba zdôrazniť, že trestným rozkazom Okresného súdu
Spišská Nová Ves sp.zn. 0T/15/2021, z 22.3.2021 bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v
trvaní2mesiace(spodmienečnýmodkladomnaskúšobnúdobu12mesiacov),čoznamenáženemožno
upustiť od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na toto odsúdenie, keďže súhrnný trest obžalovanému
musí byť ukladaný vo výmere v rámci upravenej trestnej sadzby so spodnou hranicou 8 mesiacov.

Správne preto bol vo vzťahu k odsúdeniu a výroku o treste uloženom trestným rozkazom Okresného
súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 0T/15/2021, zo dňa 22.3.2021, trest súhrnný a to, ako už bolo uvedené,
pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby.
K možnosti „zohľadniť“ obžalovanému trest uložený Okresným súdom Košice I, sp.zn. 10T/6/2022,
odvolací súd uvádza, že nie sú splnené podmienky vymedzené ustanovením § 44 Trestného zákona,

v zmysle ktorého súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia ďalšieho
trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu
páchateľa za dostatočný. Osoba obžalovaného, jeho kriminálna minulosť a celkom zjavná neochota
zmeniť prístup k rešpektovaniu zákona, vylučujú možnosť upustiť od uloženia ďalšieho trestu, nakoľko
v prípade tohto páchateľa prevažuje ochranná a represívna funkcia trestu, s jeho morálnym odsúdením

v podobe uloženia primeraného trestu.
K námietke obhajoby o porušení zásady ne bis in idem a to pričítaním okolnosti spáchania viacerých
trestných činov jednak ako priťažujúcej okolnosti a jednak ako dôvodu ukladania súhrnného tresu
odvolací súd uvádza, že v prípade ukladania trestu obžalovanému B. neprichádza do úvahy použitie
tzv. asperačnej zásady. Obžalovanému je ukladaný súhrnný trest, teda ide o prípad, keď súd odsudzuje

páchateľa za trestný čin, ktorý je v pomere reálnej konkurencie (viacčinného súbehu) k ostatnej trestnej
činnostitohtopáchateľa,atentoboldokonanýskôrnežsúdprvejinštancievyhlásilodsudzujúcirozsudok
za ostatnú zbiehajúcu sa trestnú činnosť. Súhrnný trest je ukladaný podľa zásad na uloženie úhrnného
trestu podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, keďže sa obžalovaný dopustil spáchania viacerých prečinov.
Aplikácia súhrnného trestu podľa zásad úhrnného trestu je v danom prípade, ovládaná absorpčnou

zásadou spôsobom poena maior absorbet minorem. Aplikáciou absorpčnej zásady tak dochádza k
faktickej konzumpcii ostatných trestov, ktoré by bolo možné uložiť za ostatnú zbiehajúcu sa trestnú
činnosť páchateľa. Odvolací súd tak nevidí, v čom má spočívať „dvojaké pričítanie“ tej istej okolnosti.
Rovnako správne rozhodol prvostupňový súd aj o spôsobe výkonu tohto trestu, keď obžalovaného
zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred

spáchaním trestných činov bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.
Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočným spôsobom uviedol skutkové
zistenia, ktoré sa viažu k uloženému trestu, ako i úvahy, ktorými sa riadil pri ich hodnotení.
Napadnutý rozsudok je vo výroku o treste plne v súlade so zákonom, je spravodlivý a primeraný. Preto
tunajší súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.