Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Roman Hargaš
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/2/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118010186
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3118010186.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Michala Eliaša a JUDr. Milana Straku v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale
bytom D. E. D. F., G. H. XXXX/X, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody Ilava, na neverejnom zasadnutí dňa 27. júna 2023 prejednal sťažnosť odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. októbra 2022, sp. zn. 6Nt/36/2018 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného zamieta, pretože nie je dôvodná.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 26.10.2017, sp. zn. 3Tk/1/2017, v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.1.2018, sp. zn. 23To/135/2017, bolo rozhodnuté, že odsúdený A.
B. je vinný zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, 2písm. b) Tr. zák. na
tom skutkovom základe, že
v presne nezistenom čase od 22.00 hod. do asi 23.30 hod. dňa 22. októbra 2016 v D. E. D. F., za
Obchodným domom I. pri ul. E. J. K., na ploche pred nepoužívanými garážami, ktoré patria ku
zdravotníckemu stredisku D. A., D. L. M. D., pod vplyvom alkoholu najskôr bezdôvodne verbálne
vulgárnym spôsobom zaútočil na poškodeného N. H., naposledy bytom D. E. D. F., ktorého následne
napadol aj fyzicky a to takým spôsobom, že ho udrel päsťou do tváre, v dôsledku čoho poškodený spadol
horeznačky na zem, kde ho obvinený kľačiac na poškodenom po dobu asi piatich minút opakovane
udieralrukamizovretýmivpäsťdohlavyaminimálnepäťkrátúdermiveľmisilnejintenzitynestotožneným
tupým pevným predmetom do oblasti hlavy a krku, pričom opakovane, minimálne dvakrát mu silno dupol
obutou nohou na oblasť brady a prednú hornú oblasť krku, v dôsledku čoho poškodenému N. H. spôsobil
okremmnohopočetnýchpovrchovýchatržnozmliaždenýchporanenípredovšetkýmvoblastihlavyakrku
zakrvácanie mäkkých pokrývok lebečných masívne v ľavej T-F-P oblasti a vzadu stredovo na temene,
trieštivú zlomeninu klenby lebečnej v ľavej a prístrednej pravej T-F-P oblasti s impresiou fragmentov
vľavo F-P, porušenie celistvosti podlebnice v ľavej čelovej oblasti v mieste tržnozmliaždenej rany ako aj
v miestach trieštivej zlomeniny klenby a spodiny lebečnej, difúzne krvácanie medzi listy mäkkej pleny
mozgu a mozočka s maximom vyznačenia vpravo v temenno - spánkovej a v ľavej čelovo - temenno
- spánkovo - záhlavovej oblasti, devastačné pomliaždenie vpravo na póle a konvexite čelového laloka
a vľavo na póle, konvexite a báze čelového laloka, báze temenného laloka a póle a báze spánkového
laloka mozgu, krvácanie do komorového systému mozgu, trieštivú zlomeninu spodiny lebečnej v mieste
ľavej i pravej prednej jamy, čuchovej kosti, malých krídel a tela klinovej kosti, ako aj dehiscentne lineárne
v ľavej stredne jame, ktorý lom tiahnúci sa z periférie končil v lomných líniách trieštivej zlomeniny tela
klinovej kosti, zlomeniny nosa a hornej čeľuste a zlomeniny dolnej čeľuste vľavo v retromolárnej oblasti
ramena sánky s dislokáciami úlomkov, ktoré zranenia spôsobili opuch mozgu a nárast vnútrolebečného
tlakuvdôsledkučohodošlokzlyhaniuživotnedôležitýchfunkciícentrálnejnervovejsústavyacelkovému
zlyhaniu obehu a dýchania, čo viedlo k smrti poškodeného N. H..Za to bol odsúdený podľa § 145 ods. 2, § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 20
rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Uvedeným rozsudkom bolo odsúdenému uložené
ochranné protialkoholické liečenie, ochranný dohľad na dobu 2 rokov a bola mu uložená povinnosť
nahradiť poškodenej škodu vo výške 509,- eur.
Odsúdený v predmetnej veci podal návrh na povolenie obnovy konania, vedeného na Okresnom súde
Trenčín pod sp. zn. 3Tk/1/2017 (ďalej len „pôvodné konanie“, ak nie je uvedené inak).
O uvedenom návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania bolo rozhodnuté napadnutým
uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. októbra 2022, sp. zn. 6Nt/36/2018, tak, že podľa § 399
ods. 2 Tr. por. súd návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamieta, pretože neboli splnené
podmienky na obnovu konania podľa § 394 Tr. por.
Proti tomuto uzneseniu po jeho vyhlásení podal sťažnosť odsúdený do zápisnice o verejnom zasadnutí.
Odsúdený dodatočne prostredníctvom svojho obhajcu podanú sťažnosť písomne odôvodnil nasledovne:
1. „Odsúdený sa nestotožňuje stým, ako súd I. inštancie vyhodnotil svedeckú výpoveď svedkyne E.
M. uskutočnenej na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.10.2022. Svedkyňa E. M. bola v pôvodnom
konaní jedným z kľúčových svedkov, z ktorej výpovede z prípravného konania malo vyplynúť, že skutku
sa dopustil odsúdený a o ktorej výpoveď sa opieral obhajoba a aj súd v odsudzujúcom rozsudku.
V priebehu prípravného konania svedkyňa E. M. vo svojej výpovedi úplne podrobne popísala, čo sa
malo udiať, pričom je až podozrivé ako detailne sa k danej veci vyjadrovala v porovnaní s tým, čo
uviedla a ako sa vyjadrovala na predmetnom verejnom zasadnutí, keď nevedela zo seba dostať jednu
zmysluplnú vetu. Z jej výpovede na verejnom zasadnutí však vyplynula jedna dôležitá skutočnosť,
a to, že vypovedala diametrálne odlišne z dôvodu cit.: „To sa dá vysvetliť jedine tak, že hlava bola
úplne niekde inde“, z čoho možno vyvodiť, že na jej výpoveď z prípravného konania oboznámenú na
hlavnom pojednávaní nemožno žiadnym spôsobom prihliadať, príp. je potrebné znalcom z príslušného
odboruposúdiťhodnovernosťsamotnejvýpovede.Vzhľadomnavyššieuvedenésomtohonázoru,žena
verejnom zasadnutí vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme (zmena výpovede
svedkyne E. M.), ktoré môžu spolu s inými skutočnosťami alebo dôkazmi súdu skôr známymi odôvodniť
iné rozhodnutie o vine, nakoľko som presvedčený, že bez jej výpovede by nebolo možné rozhodnúť o
vine odsúdeného a uvedený chýbajúci dôkaz tak zásadným spôsobom narúša ucelenú reťaz dôkazov.
2. Súd sa tiež nestotožnil s návrhmi odsúdeného na vykonanie dôkazov, keď odmietol vo svojom
rozhodnutí návrhy na výsluch svedkov N. A. O., P. Q. a E. E.. F. N. A. O. považoval za neopodstatnený,
nakoľko sa má jednať o odvodený dôkaz a tento by vypovedal len čo mu povedal P. Q.. Relevantným
dôkazom, ktorým by prípadne mohli byť zistené nové skutočnosti dôležité pre rozhodnutie súdu by
tak mohla byť výpoveď svedka P. Q.. Uvedené platí aj o vypočutí svedka E. E., nakoľko by mal len
reprodukovať iba to čo mu povedal N. E., pričom výsluch svedka paradoxne nebol navrhnutý. Súd tiež
uvádza, že P. Q. by mal vypovedať iba o tom, čo mu mal hovoriť E. R. a tiež by sa jednalo opätovne o
odvodený dôkaz, ktorého výsluch však paradoxne nebol navrhnutý.
Súd I. inštancie nepostupoval správne keď odmietol vykonať navrhované dôkazy. V prvom rade
odsúdený uvádza, že súd I. inštancie opomenul tú skutočnosť, že odsúdený na verejnom zasadnutí
konanomdňa16.09.2022navrholvykonaťdôkazvýsluchsvedkaE.R.,ktorýsúdihneďbezodôvodnenia
zamietol. S uvedeným návrhom na vykonanie dôkazu sa súd I. inštancie žiadnym spôsobom
nevyporiadal ani v konečnom rozhodnutí, pričom ešte vytkol odsúdenému, že výsluch svedka E. R.
v súvislosti s návrhom na výsluch svedka P. Q., paradoxne nebol navrhnutý, pričom zo zápisnice
zverejnéhozasadnutiajezjavné, ževýsluchsvedkaE.R.navrhnutýbol.Vprípade,žebysúdI.inštancie
vypočul ako svedka E. R., nemuselo by ísť o odvodený dôkaz, čo sa týka návrhu výsluchu svedka P. Q..
Pokiaľ by bol vypočutý svedok P. Q., nešlo by o odvodený dôkaz, čo sa týka výpovede a listu svedka N.
A. O.. Čo sa týka výsluchu svedka E. E., tak v prípade jeho výsluchu a potvrdenia skutočností uvedených
v návrhu na doplnenie dokazovania by bol navrhnutý výsluch svedka N. E.. Tento tiež nebol navrhnutý
ihneď najmä preto, lebo odsúdený nemal vedomosť kde sa tento zdržiava.
3. Rozhodnutie súdu I. stupňa považujem vzhľadom na vyššie uvedené za nesprávne, a preto
navrhujem, aby odvolací súd podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec
súdu I. stupňa aby vo veci znovu konal a rozhodol.“Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b)
Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto
výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je
dôvodná.
Krajský súd na v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia,
nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé opodstatňovali zrušenie
napadnutéhouznesenia.Okresnýsúdvsúladesustanovením§402ods.1Tr.por.rozhodolnapadnutým
uznesením o návrhu odsúdeného na verejnom zasadnutí. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje,
že v dôvodoch sťažnosti nie sú vytýkané chyby konania predchádzajúce napadnutému uzneseniu.
Pokiaľ ide o správnosť a zákonnosť samotného napadnutého uznesenia okresného súdu, podľa obsahu
napadnutého uznesenia okresný súd v rámci dokazovania na verejnom zasadnutí nezistil žiadne
relevantné skutočnosti, ktoré by mohli byť považované za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle §
394 ods. 1 Tr.por.
Podľa § 394 ods. 1 Tr.por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom, na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu alebo vzhľadom, na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie o uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
K citovanému ustanoveniu krajský súd považuje za potrebné dodať, že obnova konania z dôvodov
podľa § 394 ods. 1 Tr. por. je mimoriadnym opravným prostriedkom, účelom ktorého je náprava
právoplatného rozhodnutia, ktoré vychádza zo súdom zistených skutkových okolností, ktoré skutkové
okolnosti zrejme nemôžu byť považované za správne, pretože dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti
alebo dôkazy v pôvodnom konaní neznáme a tieto nové skutočnosti alebo dôkazy by mohli viesť k iným
skutkovým zisteniam súdu. Keďže správne zistenie skutkového stavu veci je prvoradým predpokladom
nasprávnuaplikáciuprávnychpredpisov,tentomimoriadnyopravnýprostriedokniejeurčenýnanápravu
súdnych rozhodnutí, v ktorých by malo dôjsť k nesprávnemu a nezákonnému postupu súdu v dôsledku
nesprávneho výkladu právnych noriem hmotného práva, prípadne k porušeniu procesných právnych
noriem, na ktorú nápravu slúži iný mimoriadny opravný prostriedok, a to dovolanie (§ 368 ods. 1 a nasl.
Tr. por.).
Krajský súd ďalej považuje za potrebné dodať, že pri posudzovaní splnenia podmienok na povolenie
obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku súd hodnotí návrh na obnovu konania z dvoch
hľadísk. Prvým hľadiskom je to, či v návrhu na povolenie sú vôbec uvádzané skutočnosti a dôkazy
súdu skôr neznáme. Druhým hľadiskom je to, či by tieto skutočnosti alebo dôkazy samé osebe alebo
v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už známymi predtým by mohli viesť k inému rozhodnutiu,
než je pôvodné právoplatné rozhodnutie. Riešenie tejto druhej otázky prichádza do úvahy až po kladnej
odpovedi na prvú otázku.
Z hľadiska posúdenia skutočností alebo dôkazov uvedených v návrhu na obnovu konania, je rozhodné,
že musí ísť o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli súdu skôr, teda v pôvodnom konaní, známe,
neboli predmetom dokazovania, ani neboli v tom čase v spise obsiahnuté. Otázku, či nové skutočnosti
alebo dôkazy by mohli viesť k inému rozhodnutiu, nemožno riešiť bez hodnotenia dôkazného významu
novotvrdenej skutočnosti alebo novo navrhovaného dôkazu. Toto hodnotenie sa však nevzťahuje priamo
na skutok, ktorý bol predmetom pôvodného konania, alebo na osobu páchateľa, ale vzťahuje sa na
doteraz vykonané dôkazy a doterajšie zistenia skutkového stavu veci. Z uvedeného podľa dlhodobo
ustálenej súdnej praxe teda vyplýva, že v konaní o povolenie obnovy súd nemôže, teda nemá právomoc
preskúmavať vecnú správnosť rozsudku a zákonnosť postupu súdu v pôvodnom konaní v tom smere,
či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a obhajobou odsúdeného, či rešpektoval
zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní a pod. Za nové skutočnosti alebo dôkazy nemožno
považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahov spisov, a to ani vtedy, keď sa súds nimi v rozhodnutí nevyporiadal, alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení dôkazov,
prípadne ich nesprávne vyhodnotil (viď napr. R 35/1988, R 6/1997).
Z obsahu podaného návrhu na obnovu konania vyplýva, že odsúdený v ňom poukazoval na to, že
si na nič nepamätá (rovnako sa bránil pred súdom v pôvodnom konaní). Namietal, že jeho výpoveď
v prípravnom konaní je nezákonná a procesne nepoužiteľná a rovnako je nepoužiteľná výpoveď
svedkyne M. z prípravného konania. Navrhoval, aby uvedená svedkyňa, ktorá bola pri priebehu skutku,
mohla uviesť nové pravdivé skutočnosti, ktoré neuviedla na hlavnom pojednávaní.
K uvedenému obsahu návrhu odsúdeného krajský súd považuje za potrebné uviesť, že námietky
odsúdeného voči zákonnosti dôkazov v zmysle vyššie uvedenej súdnej praxe ohľadne prieskumnej
povinnosti súdu v rámci obnovy konania nemôžu viesť k povoleniu obnovy konania z dôvodu podľa §
394 ods. 1 Tr. por. Preto súd v tomto konaní o návrhu na povolenie obnovy konania nemá právomoc
preskúmavať zákonnosť dôkazov, ktoré boli podkladom pre právoplatné rozhodnutie vo veci samej
v pôvodnom konaní.
Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd vyhovel návrhu odsúdeného vykonať výsluch svedkyne M.. Na
základe posúdenia jej výpovede, obsah ktorej uviedol aj v odôvodnení napadnutého uznesenia, dospel
kzáveru,žetátojejvýpoveďneobsahuježiadnenové,preposúdenievecivpôvodnomkonanívýznamné
skutkové okolnosti, oproti tým, z ktorých vychádzal okresný súd pri rozhodovaní v pôvodnom konaní.
V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že uvedená svedkyňa v konaní pred súdom využila svoje
zákonné právo nevypovedať a preto bola čítaná jej výpoveď z prípravného konania. Keďže aj podľa
názoru krajského súdu výpoveď svedkyne v tomto konaní nepriniesla žiadne nové konkrétne informácie
o skutku oproti informáciám, ktoré poskytla svedkyňa v pôvodnom konaní, krajský súd sa plne stotožnil
s právnym názorom okresného súdu, podľa ktorého obsah výpovede tejto svedkyne v tomto konaní nie
je novým dôkazom, súdu v pôvodnom konaní neznámym v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por.
S poukazom na to, že vina odsúdeného bola v pôvodnom konaní ustálená najmä na základe priamych
dôkazov, a to na základe výpovedí odsúdeného, svedkyne M. z prípravného konania a svedka E. o tom,
čo sa udialo v čase činu na mieste činu, podľa názoru krajského súdu okresný súd dôvodne odmietol
vypočuťakosvedkovN.A.O.,P.Q.aE.E.ktomu,čosamalizpočutiadozvedieťoúdajnejprítomnostiE.
R. na mieste činu. Nad rámec správnych úvah okresného súdu k uvedenej otázke krajský súd považuje
za potrebné dodať, že E. R. bol v pôvodnom konaní vypočutý k veci.
Za dôvodnú považoval krajský súd sťažnostnú námietku obhajoby, podľa ktorej okresný súd
v odôvodnení napadnutého uznesenia v rozpore s priebehom konania konštatoval, že odsúdený
nenavrhol v tomto konaní vypočuť ako svedka E. R.. Tento záver okresného súdu je v príkrom rozpore
s obsahom zápisnice o verejnom zasadnutí zo dňa 16.9.2022 (č. l. 38 druhá strana), kedy odsúdený
podal návrh na výsluch E. R. a okresný súd tento návrh uznesením „zamietol“ s odkazom na § 298
v spojení s § 272 ods. 2 Tr. por.
Keďže s poukazom na uvedené okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia nedal žiadnu
odpoveď na to, z akých dôvodov nevyhovel návrhu odsúdeného vypočuť ako svedka E. R., krajský súd
v tomto sťažnostnom konaní stál pred úlohou posúdiť správnosť takéhoto postupu okresného súdu.
V prejednávanej veci je nepochybné, že E. R. bol vypočutý v postavení svedka v pôvodnom konaní a
zadokumentovaný obsah jeho výpovede je súčasťou spisu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 3Tk/1/2017
(č. l. 76 – 77). Keďže odsúdený žiadnym spôsobom neosvedčil, že by E. R. mienil uviesť niečo iné
k veci, než čo uviedol pri svojom výsluchu v pôvodnom konaní, niet dôvodu dospieť k záveru, že nový
výsluch E. R. by mohol priniesť dôkaz, súdu v pôvodnom konaní neznámy v zmysle § 394 ods. 1 Tr.
por. Z uvedených dôvodov krajský súd považoval za správny postup okresného súdu, keď nevyhovel
ani návrhu odsúdeného vypočuť E. R. ako svedka v tomto konaní.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Keďže s poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného proti
napadnutému uzneseniu nie je dôvodná, bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.