Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. jún 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoCsp/70/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5422200370
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5422200370.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka

(sudca spravodajca) a sudcov JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal,
s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému:
B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. N., W. XXXX/XX, o zaplatenie 2.303,60 Eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č. k. 8Csp/9/2022-119 zo dňa 13.
septembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomOkresnýsúdDolnýKubínzamietolžalobužalobcuažalovanémuvočižalobcovi
nepriznal náhradu trov konania. Pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 39, § 44 ods. 1, 2, § 46 ods.
1, 2, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 525 ods. 2, § 565 OZ, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010
Z. z. účinného k 22.01.2018, § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu postúpenia
pohľadávky 22.06.2021, keď mal za to, že žalobca napriek výzve súdu nepreukázal, že pri úvere
poskytnutom žalovanému dňa 25.11.2014 veriteľom M. M. a.s., bola dodržaná podmienka písomnosti

zmluvy. Žalobca predložil len Potvrdenie o uzavretí zmluvy z 22.01.2018, ktoré bolo len akceptáciou
návrhu klienta bankou. Z uvedeného dôvodu vychádzal z konkludentného uzavretia úverovej zmluvy
medzi M. a žalovaným, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 2.500,- eur,
ktorý žalovaný akceptoval, keď ho začal splácať v splátkach vo výške oznámenej v potvrdení o
uzavretízmluvy.Nedostatokpovinnejpísomnejformyuzavretiazmluvyospotrebiteľskomúverespôsobil
bezúročnosť úveru. Ako ďalší dôvod pre bezúročnosť úveru konštatoval nesprávne uvedenie celkovej
čiastky spojenej s úverom (§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z.). Pre uvedené nedostatky

obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere posúdil predmetnú zmluvu podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona
č. 129/2010 Z. z ako bezúročnú a bez poplatkov. V ďalšom sa zaoberal tým, či došlo k účinnému
zosplatneniu úveru a mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania
písomnej dohody o možnosti zosplatniť úver bankou predčasne pred uplynutím jeho konečnej splatnosti
(15.02.2026). Oprávnenie banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru musí byť v prípade zmluvy o
spotrebiteľskom úvere ako jej náležitosť v zmysle § 9 ods. 1 ZsÚ uzavretá písomne, čo v tomto
prípade preukázané nebolo. Možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky je síce upravená v

bode 8.1. v úverových podmienok (Obchodných podmienok M. M. a.s. pre poskytovanie úverov a
Povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom), ktoré sa uvádzajú v Potvrdení
o uzatvorení zmluvy z 22.01.2018, v zmysle ktorého pôvodný veriteľ úver zosplatnil, avšak žalobca
nepreukázal záväznosť uvedených Úverových podmienok pre daný úverový vzťah, keď nepreukázalpísomné uzavretie úverovej zmluvy, ktoré by obsahovalo platnú inkorporačnú doložku vzťahujúcu sa na
uvedené Úverové podmienky, pričom ani akceptácia návrhu v Potvrdení o uzavretí zmluvy neobsahuje
dojednaniemožnostivyhláseniamimoriadnejsplatnostiúverubankoustým,žežalobcaaninepreukázal,

že žalovaný bol pred vznikom zmluvného vzťahu oboznámený s obsahom konkrétnych Úverových
podmienok, či Všeobecných obchodných podmienok M. M. a.s. a že s nimi súhlasil a boli mu odovzdané,
resp. doručené. Úprava možnosti zosplatnenia úveru pre porušenie povinnosti uvedených v bode 8.1
úverových podmienok sa neprimerane odchyľuje od ust. § 53 ods. 9 OZ a spôsobuje nerovnováhu vo
vzájomných právach strán v neprospech spotrebiteľa v dôsledku čoho ju považoval za neprijateľnú, a

preto neplatnú zmluvnú podmienku. Vychádzajúc z celého obsahu predmetného podania označeného
ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 04.03.2021, nad rámec uviedol, že tento úkon
veriteľa predstavuje jednoznačne vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a nie odstúpenie od zmluvy, keď
veriteľ v podaní poukazuje na konkrétne ustanovenie Obchodných podmienok upravujúce oprávnenie
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky hoci Obchodné podmienky upravovali viaceré oprávnenia
veriteľa v dôsledku porušenia povinnosti dlžníkom a medzi nimi bolo uvedené aj odstúpenie od zmluvy.

Keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol kvôli konštatovanej neplatnosti zosplatnenia splatný celý
úver, banka nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru v celosti inému subjektu, ako to
urobila. Zmluva o postúpení pohľadávok z 22.06.2021 je preto v časti postúpenia pohľadávky, ktorá je
predmetom tohto sporu neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom a postupca M. M., a.s.,
zostáva naďalej veriteľom pohľadávky vyplývajúcej z predmetného úverového vzťahu. Žalobca sa nestal

veriteľom žalovanej pohľadávky, v spore mu chýba aktívna vecná legitimácia, v dôsledku čoho žalobu
zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a inak úspešnému žalovanému v
konaní nepriznal ich náhradu, keďže mu z obsahu spisu žiadne nevyplynuli.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie

žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil a žalobe vyhovel,
resp. ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nestotožnil
sa s názorom súdu, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť M. M., a.s., nemohla platne postúpiť
pohľadávkuzozmluvyosplátkovomúvereč.5140468732zodňa22.01.2018,pretožekudňupostúpenia
pohľadávky (22.06.2021) nebol splatný celý úver (pretože podľa názoru súdu nedošlo k platnému

vyhláseniu mimoriadnej splatnosti). Mal za to, že súd prvej inštancie pochybil, keď neposúdil, či podanie
označené ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti nemožno podľa jeho obsahu posúdiť aj
ako odstúpenie od zmluvy, na ktoré bol právny predchodca žalobcu oprávnený ex lege v zmysle ust. §
506 ObZ. Z odôvodnenia nevyplýva, ako sa súd vysporiadal so skutočnosťou, že veriteľovi patrí právo
na odstúpenie od úverovej zmluvy pri neplnení povinnosti dlžníka. Súd vec nesprávne právne posúdil,

ak neprihliadol na obsahovú stránku podania, ktorou postupca odstúpil od zmluvy a ukončil tak zmluvný
vzťah so žalovaným. Uviedol, že označenie, akým titulom postupca zmluvu so žalovaným ukončil, resp.
ako označil listinu, ktorou žalovanému odstúpenie od zmluvy oznámil, je v danom prípade irelevantné,
nakoľko daným podaním došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu (v zmysle § 506 ObZ) pri súčasnom
splnení podmienok, ktoré toto ustanovenie pre odstúpenie od zmluvy vyžaduje, a teda niet pochýb o

tom, že postúpený úver nebol „živý“, a preto je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Zároveň mal za
to, že dojednanie zosplatnenia úveru žiadnym spôsobom neznevýhodňuje spotrebiteľa a že svoje právo
v zmysle ust. § 565 OZ uplatnil v presnom súlade so zákonnými ustanoveniami. Podľa žalobcu súd
prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď neprihliadol na § 506 Obchodného zákonníka, pričom
súčasne neposúdil listinu adresovanú žalovanému ako odstúpenie od zmluvy.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a vyhodnotením
toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ - žalobca, odvolací súd konštatuje, že súd
prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a

vykonal dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s podrobne uvedenými dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré
v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keďže odvolateľ vo svojom odvolaní
neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobiléinak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi
na strane druhej. A preto ani odvolaciemu súdu neprislúchalo vyhodnotiť vykonané dokazovanie iným

spôsobom.

6. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie pochybil, keď sa nezaoberal tým, či podanie
označené ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti nemožno podľa obsahu posúdiť aj ako
odstúpenie od zmluvy, s týmto sa odvolací súd nemohol stotožniť. Súd prvej inštancie v dôvodoch

svojho rozhodnutia riadne odôvodnil, prečo zosplatnenie úveru považoval za neplatné, pričom zároveň
vychádzajúc z vlastnej činnosti (kde sa žalobca v iných konaniach týkajúcich sa úverových zmlúv
uzavretých s jeho právnym predchodcom snaží prekvalifikovať podania, ktorými vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úverov na úkon odstúpenia od zmluvy) nad rámec prijatých záverov a vychádzajúc z
celého obsahu podania jednoznačne konštatoval, že Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z
04.03.2021 nepredstavuje odstúpenie od zmluvy, na ktoré dôvody uvedené v bode 26. odôvodnenia

poukazuje i odvolací súd. V tejto súvislosti vyznieva nanajvýš protirečivo aj tvrdenie žalobcu, ktorý v
odvolaní na jednej strane tvrdil, že došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu podľa ustanovení Obchodného
zákonníka (§ 506) bez ohľadu na označenie podania a na druhej strane v ďalších odvolacích námietkach
uviedol, že dojednanie zosplatnenia úveru nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keď mal za
to, že jeho právny predchodca právo v zmysle ust. § 565 OZ (právo zosplatniť úver) uplatnil v

presnom súlade so zákonnými ustanoveniami. Odvolací súd uvádza, že každý právny úkon je potrebné
posudzovať podľa jeho obsahu a v tomto prípade, z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo
dňa 04.03.2021 (č.l.44) jednoznačne vyplýva, že ako dôvod zosplatnenia je uvedený bod 8.1 písm.
a) Produktových obchodných podmienok. Pre hypotekárne a splátkové úvery M. M., a.s. s účinnosťou
od 01.01.2015. Mimoriadne zosplatnenie je jednostranný právny úkon veriteľa, ktorým k 02.03.2021

rozhodol o zosplatnení úveru žalovaného. Odvolací súd má za to, že prvoinštančný súd správne posúdil
obsah oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 04.03.2021 ako aj následne ho správne
právne posúdil.

7. Súd prvej inštancie vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy o úvere správne posúdil ich vzťah ako

spotrebiteľský a pri posudzovaní nároku žalobcu správne aplikoval ustanovenia týkajúce sa ochrany
spotrebiteľa vyplývajúce či už z Občianskeho zákonníka alebo zákona č. 129/2010 Z. z. Spotrebiteľský
charakter sporu nerozporoval ani žalobca. Z napadnutého rozhodnutia zároveň jasne vyplýva, že
použitie Obchodného zákonníka podľa názoru súdu prvej inštancie prichádza do úvahy len v prípade,
že neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov.

8. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 52 ods. 2 OZ, podľa ktorého
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva ako i z ust. § 54 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého sa v pochybnostiach
použije právna úprava, ktorá je pre spotrebiteľa priaznivejšia a následne správne kvalifikoval úkon
právneho predchodcu žalobcu ako zosplatnenie úveru, v dôsledku čoho ho potom podrobil kontrole

v zmysle ust. § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 OZ. Osobitná právna úprava zosplatnenia úveru v
spotrebiteľských vzťahoch bola zavedená do právnej úpravy zákonom č. 379/2008 Z. z. s účinnosťou
od 01.11.2008 pôvodne v § 53 ods. 8 OZ. Cieľom tejto osobitnej úpravy možnosti zosplatnenia
úveru v spotrebiteľských vzťahoch bolo zamedzenie zneužívania a sprísnenie podmienky predčasného
zosplatnenia úveru v spotrebiteľských vzťahoch vzhľadom na časté zneužívanie tohto práva veriteľa.

Zmyslom tejto právnej úpravy bolo teda sprísniť podmienky možnosti zosplatnenia úveru. Na základe
vyššie uvedeného sa potom nebolo možné stotožniť so žalobcom, keď tvrdil, že súd prvej inštancie mal
skutkový stav subsumovať pod ust. § 506 ObZ, nakoľko napriek konštatovaniu súdu prvej inštancie, že
podanie predstavuje mimoriadne zosplatnenie úveru a nie odstúpenie od zmluvy, aplikáciou uvedeného
ustanovenia by si spotrebiteľ zhoršil svoje postavenie.

9. Odhliadnuc od uvedeného (správneho právneho názoru súdu prvej inštancie o neplatnosti
zosplatnenia pre nedostatok písomnej formy zmluvy) odvolací súd dodáva, že samotné zosplatnenie
(ak by bola preukázaná platná písomná zmluva), aby bolo súladné so zákonom, ak by bolo vykonanév súlade s § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ako
ustanoveniami špeciálnymi, pričom na jeho platnosť by bolo nevyhnutné vo výzve č.l. 43 riadne
špecifikovať,prektorúneuhradenúsplátkuveriteľchceúverzosplatniť,abybolomožnéposúdiť,čiveriteľ

dodržal zákonné podmienky na zosplatnenie úveru.

10. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu
ako vecne správne potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalovaný, aj keď ostal v odvolacom konaní nečinný, mal v ňom úspech, a preto by mal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na jeho nečinnosť v odvolacom konaní mu súd náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP).