Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. júl 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Tos/63/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622010692
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7622010692.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr.
Margaréty Jurkovej Žoldákovej a Ing. JUDr. Milana Husťáka, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12.
júla2023,vtrestnejveciprotiP.Q.,obžalovanéhoprezločinnedovolenéhoozbrojovaniaaobchodovania
so zbraňami podľa § 295 ods.1 písm. a) Tr. zák., o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 6T/101/2022 zo dňa 20.6.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením sp. zn. 6T/101/2022 zo dňa 20.6.2023 podľa § 72 ods. 1
písm. b) Tr. por. za použitia § 79 ods. 3 Tr. por. prepustil obžalovaného P. Q., nar. XX.XX.XXXX z väzby
na slobodu, a to momentom založenia mu technického zariadenia, pri existencii dôvodu väzby podľa §
71 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. nahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka nad
obžalovaným.

Podľa § 80 ods. 2 Tr. poriadku uložil obžalovanému povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo
súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu.

Podľa § 82 ods. 1 písm. a), písm. e), písm. f) Tr. por. uložil obžalovanému:
- obmedzenie spočívajúce v zákaze vycestovania do zahraničia
- obmedzenie spočívajúce sa v zákaze vzďaľovať sa z miesta pobytu na adrese A. XXX/XXB, XXX XX
A.-K.,okremúčastinanariadenýchúkonochorgánovčinnýchvtrestnomkonaníalebososúhlasomsúdu
alebo príslušného probačného a mediačného úradníka, za účelom zabezpečenia základných životných

potrieb, lekárskej starostlivosti každý pracovný deň od 9:00 hod. do 11:00 hod.
- povinnosť spočívajúcu dostaviť sa v lehotách stanovených príslušným probačným a mediačným
úradníkom k príslušnému probačnému a mediačnému úradníkovi a dodržiavať jeho pokyny.

Podľa § 82 ods. 4 Tr. por. nariadil nad obžalovaným kontrolu uložených obmedzení a povinnosti
technickými prostriedkami podľa zákona č. 78/2015 Z. z., ktorej je povinný sa podrobiť.

Proti tomuto uzneseniu po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný
prostriedok okresný prokurátor do zápisnice o výsluchu podal sťažnosť, ktorú následne písomne
odôvodnil.

V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že s rozhodnutím okresného súdu sa nestotožňuje, pretože

uloženie dohľadu probačného a mediačného úradníka nad obžalovaným za súčasného uloženia vyššie
označených obmedzení a povinnosti a zároveň nariadenia ich kontroly technickými prostriedkami, prenahradenie dôvodov väzby, sú podľa jeho názoru nedostatočné, a to vzhľadom na charakter a povahu
trestnej činnosti, ako aj osobu obžalovaného.

Na podklade výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania je možné robiť záver o dôvodnom podozrení,
že obžalovaný sa žalovaného skutku dopustil, navyše v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, a
to v trestnej veci Okresného súdu Košice I sp. zn. 10Tk/1/2015 zo dňa 06.08.2021 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4To/85/2021 zo dňa 09.02.2022, ktorými bol uznaný za vinného zo
zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. a iné, za

čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov s podmienečným odkladom a
probačnýmdohľadomnaskúšobnúdobuvtrvanítrochrokovdo10.02.2025.Rovnakoajpredchádzajúce
odsúdenia z rokov 2018, 2020 sú násilnej povahy.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto sťažovateľ uviedol, že je možné konštatovať, že predchádzajúce
odsúdenia na obžalovaného nemali dostatočný prevýchovný účel. Samotná povaha skutku, charakter

trestnej činnosti a predmet trestného činu - zakázanej zbrane (hromadne účinnej zbrane) - v danom
prípade samopalu navyše bez identifikačných údajov, ktoré boli odstránené, v spojitosti s osobou
obžalovaného, bránia nahradeniu dôvodov väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. inštitútmi v
zmysle ustanovenia § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por., vrátane možnosti uloženia primeraných obmedzení a
povinnosti v rozsahu ustanovenia § 82 ods. 1 písm. a/, písm. e/, písm. f/ Tr. por., pretože tieto inštitúty

náhrady väzby nepredstavujú dostatočnú záruku tzv. preventívnej väzby.

S poukázaním na vyššie uvedené preto sťažovateľ navrhol, aby nadriadený krajský súd napadnuté
uznesenie zrušil a obžalovaného ponechal vo väzbe z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods.1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce
výrokom napadnutého uznesenia a po zvážení všetkých okolností významných pre rozhodnutie dospel
k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora nie je dôvodná.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania mu predchádzajúce nadriadený krajský súd v
prvom rade považuje za nutné uviesť, že väzba ako fakultatívny zabezpečovací inštitút predstavuje
najzávažnejšízásahdoosobnejslobodyobvineného,prípustnýpodľačl.17ÚstavySlovenskejrepubliky.
Podstatou väzby je vo všeobecnosti dočasné obmedzenie osobnej slobody obvineného a obmedzenie
ďalších práv a slobôd obvineného, ktoré majú prispieť k naplneniu účelu trestného konania.

S poukazom na vyššie uvedené preto nie je možné sa stotožniť s argumentáciou okresného prokurátora,
že dôvody tzv. preventívnej väzby u obžalovaného nepominuli a že tieto nie je možné ani nahradiť
inštitútmi, ako to urobil okresný súd vo výroku napadnutého uznesenia. Pri takomto ponímaní osoby
páchateľa, ako na jeho osobu poukazuje prokurátor a skutok, z ktorého spáchania je dôvodne podozrivý,

by v praxi znamenalo v podstate nemožnosť vedenia trestného konania proti páchateľovi na slobode a
väzba by musela trvať kontinuálne až do právoplatného skončenia veci. S takýmto názorom okresného
prokurátora sa nestotožnil ani nadriadený krajský súd, pričom považuje za nutné uviesť, že súdy sú
povinné skúmať, a to v každom štádiu trestného konania, či dôvody väzby aj naďalej trvajú, v prípade ak
trvajú, či prípadne neprichádza do úvahy možnosť ich nahradenia, tak ako to urobil teraz napadnutým

rozhodnutím okresný súd, resp. ak dôvody väzby pominuli, je potrebné prepustiť obvineného z väzby
na slobodu.

Osobná sloboda obžalovaného bola obmedzená dňom 22.6.2022 z dôvodov uvedených v ustanovení
§ 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., teda z dôvodov tzv. preventívnej väzby a v počiatočnom štádiu

trestného konania materiálne podmienky väzobného stíhania konajúce súdy videli predovšetkým v
osobe obžalovaného a v jeho predchádzajúcej násilnej trestnej činnosti, ako aj v skutočnosti, že teraz
žalovaného skutku, z ktorého spáchania je dôvodne podozrivý, sa mal dopustiť v skúšobnej dobe
predchádzajúceho odsúdenia.

Z obsahu trestného spisu a dôkazov doposiaľ vykonaných aj nadriadený krajský súd považuje za
nutné zdôrazniť, že v podstate dokazovanie pred okresným súdom uviazlo na doposiaľ nevykonanom
dôkaze, a to výsluchu svedkyne I. E., ktorej účasť vzhľadom na obsah spísaného úradného záznamu
zo dňa 24.5.2023 bude možné s najväčšou pravdepodobnosťou vykonať na najbližšom hlavnompojednávaní, vrátane doposiaľ nevypočutých svedkov, za účelom zistenia skutkového stavu veci v
rozsahu nevyhnutnom pre zákonné rozhodnutie vo veci samej.

Osobná sloboda obžalovaného je skutočne obmedzená po dobu vyše jedného roka, teda od 22.6.2022,
pričom v súdnej väzbe je od 22.11.2022. Súdom ustálený dôvod väzby, a to na začiatku trestného
stíhania, neznamená, že tento dôvod musí nevyhnutne pretrvávať počas celej doby trestného konania.
Je logické a prirodzené, že časom dochádza k zoslabovaniu dôvodu na ďalšie trvanie väzby a samotná
skutočnosť, že v minulosti už bol odsúdený pre násilnú trestnú činnosť, sama o sebe nemôže zakladať

zákonný postup pre neobmedzené trvanie väzobného stíhania obžalovaného.

Po preskúmaní napadnutého uznesenia a konania mu predchádzajúceho nadriadený krajský súd
uzatvára, že nepochybila samosudkyňa okresného súdu, pokiaľ dospela k záveru, že dôvod tzv.
preventívnej väzby v teraz posudzovanom prípade je možné nahradiť postupom, ako je to uvedené vo
výroku napadnutého uznesenia.

Nadriadený krajský súd zároveň poukazuje na argumentáciu okresného súdu, ohľadne predloženia
dôvodov sťažnosti sťažnostnému súdu, a to proti uzneseniu zo dňa 26.4. 2023, o ktorej sťažnostný
súd rozhodol dňa 16.05.2023 a navyše dodáva, že súdy sú povinné podľa platnej právnej úpravy vo
väzobnýchveciachkonaťprednostneaurýchlenealogickyztohovyplýva,žeajstranatrestnéhokonania

- obhajca, by mal svojim prístupom pri obrane práv klienta dbať na urýchlene vypracovanie a podanie
písomných dôvodov opravného prostriedku.

Nepochybila samosudkyňa okresného súdu, keď ako nové dôvody žiadosti o prepustenie z väzby na
slobodu posudzovala predovšetkým okolnosť opätovnej neúčasti svedkyne I. Hovanovej na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 24.05.2023, teda svedkyne, ktorej osobný výsluch navrhol prokurátor ale
aj obžalovaný. Uvedená skutočnosť aj podľa názoru nadriadeného krajského súdu mala zásadný
vplyv na posúdenie otázky v zmysle § 76 ods. 1 Tr. por., že väzba môže trvať len nevyhnutný čas,
pričom v danom prípade, keď obžalovaný je vo väzbe už rok, t.j. od 22.06.2022 a kontradiktórnemu
konaniu bránia okolnosti nezávislé od obžalovaného, je nutné konštatovať, že nevyhnutný čas už

obžalovanému uplynul, preto okresný súd dospel k zákonnému záveru, že dôvod väzby je možné a
potrebné nahradiť, tak ako to urobil okresný súd v napadnutom uznesení, nakoľko u obžalovaného
naďalej pretrváva existencia dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., teda obava z možného
pokračovania v trestnej činnosti. Obava z možného pokračovania v trestnej činnosti skutočne vyplýva z
osoby obžalovaného, ktorý v minulosti sa opakovane dopustil trestnej činnosti, za ktorú bol právoplatne

uznaný vinným a teraz žalovaného skutku, z ktorého spáchania je dôvodne podozrivý sa mal dopustiť
v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia. .

Rovnako aj nadriadený krajský súd konštatuje, že u obžalovaného naďalej trvá dôvodné podozrenie
zo spáchania trestného činu uvedeného v obžalobe a že dokazovanie, ktoré bolo doposiaľ na hlavnom

pojednávaní zrealizované v spojení s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní nerozptýlilo toto
dôvodné podozrenie. To, že svedok Y. P. odoprel na hlavnom pojednávaní vypovedať, nemožno
bez ďalšieho zistenia skutkového stavu kontradiktórnym spôsobom vyhodnotiť ako neexistenciu
materiálneho dôvodu väzby. Výpovede doposiaľ vypočutých svedkov Z. G., O. E. a I. S. nezbavujú
obžalovaného dôvodného podozrenia a budú hodnotené v kontexte s ďalším vykonaným dokazovaním.

Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti aj nadriadený krajský súd dospel k záveru, že v teraz
posudzovanejtrestnejveciobžalovanéhoprichádzanahradenieväzbypostupom,akotourobilvovýroku
napadnutého uznesenia okresný súd, pre ktoré rozhodnutie boli zákonným postupom urobené pozitívne
šetrenia.

Z vyššie uvedených dôvodov preto nadriadený krajský súd sťažnosť okresného prokurátora ako
nedôvodnú zamietol, pritom považuje za nutné zdôrazniť, že podľa judikatúry Ústavného súdu
Slovenskej republiky, je potrebné rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu považovať za jeden
celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto právneho názoru preto krajský súd v podrobnostiach poukazuje aj

na dôvody napadnutého uznesenia, ktoré si v celom rozsahu osvojil a okrem vyššie uvedeného, ničím
viac nedopĺňa.K vznesenej námietke zaujatosti nadriadený krajský súd považuje za nutné uviesť, že táto nebola
obžalovaným vznesená bezodkladne a navyše bol vytýkaný procesný postup súdu v konaní, preto s
poukazom na ustanovenie § 32 ods. 6 Tr. por. o tejto námietke nadriadený krajský súd nekonal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.