Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. jún 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 67Ek/3019/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122456205
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. PhDr. Miriam Dianová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6122456205.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci: oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka IČO: 35 724 803 právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., so
sídlomPajštúnska5,85102Bratislava-PetržalkaIČO:53255739protipovinnému:R.V.,L.:XX.X.XXXX,
P. J. C. XXXX/XXX, XXX XX E. L. P. o vymoženie 154 Eur s príslušenstvom, exekúcia vedená súdnym
exekútorom JUDr. Richard Gibarti, so sídlom exekútorského úradu Konštantínova, 080 01 Prešov, IČO:

37 938 916, ktorý ju vedie pod sp.zn. 274 EX990/22 o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnenýdňa26.10.2022podalnávrhnavykonanieexekúcieprotipovinnémunavymoženie154,00
Eur s príslušenstvom na základe vykonateľného exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu
Vranov nad Topľou sp. zn. 10Csp/188/2019 zo dňa 18.11.2019 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 07.11.2022 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora JUDr. Richard Gibarti, so sídlom exekútorského úradu Konštantínova, 080 01 Prešov, IČO:
37 938 916, ktorý ju vedie pod sp.zn. 274 EX990/22 (ďalej len „ súdny exekútor “).

3. Dňa 28.11.2022 súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie so

súvisiacimi prílohami. Vo svojom podaní uviedol, že: „ Návrh povinného bol podaný v zákonom
stanovenej lehote po tom, čo mu v zmysle ust. § 47 a 64 zák. č.233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších právnych predpisov (Exekučný poriadok), bolo dňa 14.11.2022
doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 07.11.2022, Návrh
povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 23.11.2022 prikladám v prílohe.“

4. Dňa 09.12.2022 súdny exekútor doplnil podanie o vyjadrenie oprávneného zo dňa 01.12.2022.

5. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza: „S poukazom na Uznesenie ÚS SR PLz.
ÚS 2/2022 vo veci zjednotenia právneho názoru cit.:
„Ak právna úprava umožňuje spotrebiteľovi podať proti platobnému rozkazu vydanému vyšším súdnym
úradníkom odpor v lehote 15 dní od jeho doručenia, pričom odpor musí byť vecne odôvodnený, potom

výklad a uplatnenie § 53 ods. 3 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov nie je v súlade so základným právom spotrebiteľa na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ak súd v exekučnom konaní odmietne preskúmať
existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok vzniknutý v
súvislostisospotrebiteľskouzmluvou,zdôvodu,žespotrebiteľprotiplatobnémurozkazuodpornepodal."

Aj napriek tomu, že Platobný rozkaz bol vydaný sudcom, súd týmto platobným rozkazom rozhodol
iba na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemal pochybnosti, pričom základompre vydanie platobného rozkazu bola spotrebiteľská formu\árová zmluva vykazujúca možné nedostatky
v neprospech spotrebiteľa, čo súd pri vydávaní platobného rozkazu nezohľadnil. Podľa § 53 ods.
3 písm. e) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak, bol exekučný

titul vydaný "v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné
podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou. V zmysle §53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, je povinnosťou
exekučného súdu v spotrebiteľské: veci skúmať materiálnu aj formálnu spôsobilosť exekučného titulu,
platobný rozkaz je potrebné skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok.“

6. Súdny exekútor spolu s návrhom povinného na zastavenie doručil aj vyjadrenie oprávneného:
„ Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie neuvádza žiadne konkrétne dôvody pre zastavenie
exekúcie. Vymáhaná pohľadávka predstavuje rozdiel medzi peňažnými prostriedkami, ktoré boli
povinnému poskytnuté vo výške 168,- € a celkovými úhradami povinného vo výške 14,- €, teda aj v
prípade (iba hypotetickej) neplatnosti alebo neexistencie spotrebiteľskej zmluvy by bol povinný povinný

uplatnenú sumu vrátiť ako bezdôvodné obohatenie. V zmysle vyššie uvedeného oprávnený navrhuje,
aby konajúci súd zamietol návrh povinného na za stavenie exekúcie.“

7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví

v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),

d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní

predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

10. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný
účinok nemajú.

11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich

pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

12. Podľa§61lods.3prvejvetyExekučnéhoporiadku,akjetudôvodzastaveniaexekúcie,súdexekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

13. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia
exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného
konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení
uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie

exekúcie podal pričom súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného
titulu.14. Akotovýslovnevyplývazvyššiecitovanéhoustanovenia§61kods.3Exekučnéhoporiadku,povinný
môže podať opätovne návrh na zastavenie exekúcie, pričom zákon limituje povinného v tom rozsahu,
že povinný v poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže namietať len skutočnosti, ktoré

nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Ako to z dikcie ust. § 61 ods. 4
Exekučného poriadku vyplýva, tieto návrhy povinného na zastavenie exekúcie odkladný účinok nemajú.
Exekučný poriadok na základe uvedeného obmedzil povinného na podávanie opätovných návrhov na
zastavenie exekúcie z tých istých dôvodov, a preto ak by ďalší v poradí návrh povinného na zastavenie
exekúcie mal byť právne relevantný, musí v ňom povinný uviesť len tie skutočnosti, ktoré nastali po

predchádzajúcom návrhu na zastavenie exekúcie, o ktorom súd už rozhodol, pričom sa musí jednať o
skutočnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie
exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Jedinou výnimkou zákonného
obmedzenia podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, predstavujú tie skutočnosti, ktoré povinný bez
vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

15. Exekučnýmtitulomvtomtokonaníjeprávoplatnéavykonateľnérozhodnutiesúdu.Nakoľkouvedené
rozhodnutie je spôsobilým exekučným titulom, exekučný súd je v tomto štádiu viazaný právoplatným
a vykonateľným exekučným titulom a jeho výrokom. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným
prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Opravný prostriedok
proti súdnemu rozhodnutiu je ako účinnú obranu povinného potrebné využiť v základnom konaní.

Návrh na zastavenie je procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o
prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu
na vykonanie exekúcie, nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu
byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti
nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich

nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo
podkladom na exekúciu.

16. Hlavným dôvodom povinného uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie jeho nespokojnosť resp.
nesúhlas so samotnou exekúciou a to za akých podmienok bolo rozhodnutie v pôvodnom konaní vydané

s prihliadnutím na neprijateľné zmluvné podmienky. S ohľadom na tvrdenie povinného súd uvádza, že
uvedené námietky (bod 5 tohto uznesenia), ktoré predložil povinný exekučnému súdu na rozhodnutie
mali byť reflektované „v základnom konaní“, kde bolo rozhodnuté vo veci samej, nie vo „fáze exekúcie“.
Ak by sa exekučný súd zaoberal dôkazmi, ktoré vznikli v období pred vznikom exekučného titulu,
na ktoré poukazuje povinný prekročil by svoju právomoc vymedzenú v citovanom ustanovení § 61k

ods. 1. Dôvody povinného uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie sa týkajú postupu a úkonov
súdu v základnom konaní, t .j. v konaní ktoré predchádzalo exekučnému konania a výsledkom ktorého
bolo vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe exekučného titulu v tomto exekučnom
konaní. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuvádza žiadne iné skutočnosti okrem
svojhonegatívnehopostojaanesúhlasukprávoplatnémuavykonateľnémurozhodnutiusúdu.Exekučný

súd má za to, že v štádiu exekučného konania sú námietky smerujúce voči povinnosti uloženej v
exekučnom titule irelevantné. Súd ešte pre úplnosť dodáva, že jedným zo základných predpokladov, aby
bolo možné na základe rozhodnutia predloženého oprávneným viesť exekúciu, je samotná existencia
rozhodnutia t.j. vykonateľné rozhodnutie. Legitímny a zákonný dôvod na vykonávanie exekúcie v
prospech oprávneného proti povinnému, by odpadol v prípade zrušenia exekučného titulu. Súd naviac

uvádza, že podrobnejší prieskum exekučného titulu by mohol vykonať v prípade, že by bol exekučný
titul vydaný v rozhodcovskom konaní a predložený by bol tunajšiemu súdu rozhodcovský rozsudok ako
exekučný titul, na základe ktorého by sa mala viesť exekúcia.

17. S prihliadnutím na uvedené exekučný súd preskúmal exekučný titul z hľadiska formálnej a

materiálnej vykonateľnosti a dospel k záveru, že exekučný titul, na ktorého podklade prebieha výkon
exekúcie. Súd na záver uvádza: „ Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne

objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).“18. Povinný návrhom na zastavenie exekúcie skutočnosti o zániku vymáhaného nároku, o zrušení
exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje
ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu a preto súd považoval návrh povinného na

zastavenie exekúcie za nedôvodný a z uvedeného dôvodu ho v súlade s citovaným ustanovením § 61l
ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku zamietol.

19. Na základe vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je
súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané

dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii účastníkov, aký nárok si voči sebe v ňom uplatnia a aký
nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku účastníkov, ktorý
nebol z ich strany v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže žiaden z účastníkov nenavrhol, v rámci
konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 a
2 Exekučného poriadku) o ďalších trovách exekúcie, súd o trovách konania vzniknutých účastníkom
konania v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie nerozhodoval.