Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. jún 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoCsp/21/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118308880
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:6118308880.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň

JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. XXX, zastúpený WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom v Prešove, Duchnovičovo námestie 1, za ktorú
koná Mgr. Anton Pavúk, advokát a konateľ, proti žalovanej: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom v
Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpená Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a
partneri s.r.o., so sídlom v Košiciach, Bočná 10, v mene ktorej koná Mgr. Marek Dubovský, advokát
a konateľ, o zaplatenie sumy 1.167,37 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Rožňava sp. zn. 8Csp/82/2018 zo dňa 5. októbra 2022

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k. 8Csp/82/2018-543 zo dňa 5. októbra 2022 vo
výroku I. o zamietnutí žaloby a vo výroku III. o priznaní žalobcovi voči žalovanej náhrady trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

M e n í rozsudok vo výroku II. tak, že žalovanej nepriznáva náhradu trov prvoinštančného konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným rozsudkom

výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
prvostupňového (správne prvoinštančného) konania v rozsahu 100 % a výrokom III. žalobcovi priznal
voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe o zaplatenie sumy 1.167,37 € s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré
žalovaná prijala nad rámec istiny poskytnutej žalobcovi titulom zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
28.1.2011.

3. Vykonaným dokazovaním vzal súd za preukázané uzavretie zmluvy o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX dňa 28.1.2011 medzi stranami sporu, z ktorej vyplynul záväzok žalovanej poskytnúť
žalobcovi spotrebný úver vo výške 1.590 € s fixnou úrokovou sadzbou do splatnosti 16,9 % ročne,
jednorázovo a bezhotovostne so spracovateľským poplatkom vo výške 39 €, hradeným z prostriedkov
úveru, s poplatkom za správu úveru vo výške 2,99 € mesačne, s výškou splátky od prvého čerpania
úveru do 31.1.2011 vo výške 5,98 € a od 20.2.2011 vo výške 30,60 €, s počtom splátok 120 od 20.2.2011,

s mesačnou periodicitou splátok a ich splatnosťou k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, s konečnou
splatnosťou úveru 20.1.2021, s ročnou percentuálnou mierou nákladov 22,96 % pri priemernej hodnote
RPMN 18,48 % a s celkovou čiastkou spojenou s úverom vo výške 3.714,41 €. Súčasťou zmluvy o
úvere boli aj „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere“, ktoré žalobca podpísal v deňuzavretia zmluvy o splátkovom úvere. Žalobca titulom vyššie poskytnutého úveru zaplatil žalovanej
celkovo 2.591,23 €. Žalobca čerpal úver dňa 28.1.2011 vo výške 1.590,00 €, v ten istý deň prebehla
platba spracovateľského poplatku vo výške 39,00 € a dňa 31.1.2011 bola zúčtovaná splátka úrokov vo

výške 2,99 € a splátka poplatku za správu úveru vo výške 2,99 €. Splátky splatné od 20.2.2011 boli
určené vo výške 30,60 € a posledná splátka splatná dňa 20.1.2021 bola vo výške 28,03 €. V zmysle
žiadosti o poskytnutie úveru si žalobca vybral formu úhrady spracovateľského poplatku z prostriedkov
úveru.

4. Právne súd posudzoval vec podľa ust. § 497, § 502 ods. 1 a § 504 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2,
§ 2, § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z) a podľa § 52, § 53, § 54, § 100 ods. 1, § 101, § 103,
§ 451 a § 456 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).

5.Zmluvuosplátkovomúvereposúdilakozmluvuspotrebiteľskú,pretožežalobcavystupovalpripodpise

zmluvy ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ a žalovaná
konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ, pričom išlo o formulárovú
zmluvu (vopred pripravenú na predtlačenom formulári). Zároveň túto zmluvu považoval za zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, preto právny vzťah medzi stranami sporu posudzoval aj podľa zákona č.
129/2010 Z.z. Zmluva o úvere obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti úverovej zmluvy, a

to záväzok veriteľa poskytnúť v prospech dlžníka peňažné prostriedky, určenie sumy poskytovaných
peňažnýchprostriedkov,akoajzáväzokdlžníkavrátiťposkytnutépeňažnéprostriedkyazaplatiťzmluvne
dohodnuté úroky. Zmluva mala všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., a teda
bola uzavretá platne. Zároveň dospel k záveru, že táto zmluva nie je bezúročná a bez poplatkov, ako
to tvrdil žalobca v žalobe, pričom sa podrobne vyjadril k jednotlivým dôvodom tvrdenej bezúročnosti a

bezpoplatkovosti zmluvy.

6. K prvému z tvrdených dôvodov bezúročnosti a bezpoplatkovosti - nesprávne uvedenie RPMN súd
uviedol, že v zmluve je uvedená výška RPMN 22,96 % a za nedôvodnú považoval námietku žalobcu, že
táto je nesprávna, nakoľko žalovaná nezohľadnila vo výpočte spracovateľský poplatok za poskytnutie

úveru. Súd ustálil, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 1.590,00 € a žalobca sa sám rozhodol,
že spracovateľský poplatok 39,00 € uhradí z prostriedkov úveru. Pri výpočte RPMN preto vychádzal
z výšky poskytnutého úveru 1.590,00 €, počtu splátok 120, dátumu prvej splátky 20.2.2011, periodicity
splátok mesačne, z výšky splátky 30,60 € a poslednej splátky 28,03 €, z dodatočných nákladov dňa
31.1.2011 vo výške 5,98 € a 28.1.2011 39,00 € a z dňa splátky 20. v mesiaci, pričom pri zadaní týchto

predpokladov pre výpočet RPMN do kalkulačky RPMN ako internej pomôcky súdu, ktorá je súčasťou
registra, hodnota RPMN bola vypočítaná vo výške 22,96 %, teda rovnaká, ako je uvedená aj v zmluve
o úvere. Celkovo zaplatená suma bola určená vo výške 3.716,98 €, avšak táto nezohľadňuje zníženie
poslednej splátky zo sumy 30,60 € na sumu 28,03 €. Po zohľadnení tejto poslednej splátky celková
čiastka spojená s úverom predstavuje 3.714,41 €, ako je aj uvedená v zmluve. Nebol teda preukázaný

žalobcom tvrdený nesprávny údaj o výške RPMN.

7. K druhému dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti - celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
je uvedená v zmluve nesprávne súd uviedol, že v zmysle zmluvy žalobca mal zaplatiť sumu 3.714,41 €,
pričom podľa prepočtu to má byť 3.716,98 €, a teda rozdiel je 2,57 €. Uvedený rozdiel vznikol z dôvodu,

že posledná splátka bola započítaná vo výške 28,03 € namiesto 30,60 € (30,60 – 28,03 = 2,57 €).
Správne preto bola v zmluve uvedená aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

8. K tretiemu dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti - zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny
splátok v členení na istinu, úroky a iné poplatky súd uviedol, že v zmluve je jasne uvedená výška

splátky, termíny splátok a dátum konečnej splatnosti. Poukázal na vnútroštátnu právnu prax, v zmysle
ktorej ust. § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. nevyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky a pokiaľ
predmetná norma hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné
toto ustanovenie interpretovať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo

vzťahu ku každej položke osobitne, ale len ich uvedenie súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky
a iné poplatky (odkaz na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018, sp.
zn. 3Cdo/56/2018 zo dňa 17.4.2018 a sp. zn. 7Cdo/98/2018 zo dňa 30.1.2019).9. K štvrtému dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti - v zmluve absentuje údaj o dobe trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere (náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z.) súd uviedol,
že v zmluve je uvedený termín konečnej splatnosti úveru, aj doba trvania zmluvy, a to v čl. I.

10. Súd teda nepovažoval za preukázané žalobcom tvrdené dôvody bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru a zároveň nezistil žiadne neprijateľné zmluvné podmienky. Z týchto dôvodov konštatoval, že
nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej a z dôvodu nepreukázania
bezdôvodného obohatenia sa ani nezaoberal vznesenou námietkou premlčania a žalobu zamietol.

11.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolpodľaust.§255CSP.Trovyprvoinštančnéhokonania
súd priznal žalovanej, ktorá bola v konaní na súde prvej inštancie úspešná v celkom rozsahu, pričom
nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP pre nepriznanie náhrady trov
konania úspešnej žalovanej. O trovách odvolacieho konania vedeného pod sp. zn. 6CoCsp/61/2021
rozhodol tak, že ich náhradu priznal žalobcovi proti žalovanej s odôvodnením, že v odvolacom konaní

bol úspešný žalobca.

12. Proti tomuto rozsudku, a to proti zamietavému výroku I. a proti výroku II. o náhrade trov
prvoinštančného konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods.
1 písm. b/, f/ a h/ CSP a navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že súd jeho žalobe v celom rozsahu

vyhovie a v prípade, že nedôjde k zmene rozsudku, navrhol zmeniť výrok o trovách prvoinštančného
konania tak, že súd ich náhradu žalovanej voči žalobcovi v zmysle § 257 CSP neprizná. Nesúhlasil
so záverom súdu, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 1.590,00 € a pokiaľ súd vychádzal pri
výpočte RPMN z tejto výšky, hoci zároveň zistil, že z tejto sumy bolo 39,00 € zaplatených titulom
spracovateľského poplatku, je jeho záver o správne uvedenej výške RPMN nesprávny a v rozpore

s rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-377/14. V zmysle tohto rozsudku celková výška úveru
a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu úveru, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo
vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom
a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Žalobcovi bolo reálne vyplatených iba 1.551,00 €,
a preto mal súd vychádzať pri výpočte RPMN z tejto výšky úveru. RPMN bola tak zjavne podhodnotená

a vyjadrená nesprávne v neprospech žalobcu. Namietal porušenie práva na spravodlivý proces, nakoľko
mu nebolo doručené podanie žalovanej zo dňa 12.4.2022 spolu s ním predloženými dôkazmi a žalobca
tak nemal možnosť k tomuto prostriedku procesnej obrany sa vyjadriť. Namietal záver súdu, že žalobca
sa sám rozhodol o využití úveru na úhradu spracovateľského poplatku. K tomuto záveru súd dospel
napriek jeho obrane v záverečnej reči zo dňa 5.10.2022, kedy prostredníctvom právneho zástupcu

uviedol, že žiadosť bola vopred vypísaná pracovníkom žalovanej a zjavne vychádzala z údajov, ktoré
mala žalovaná k dispozícii o žalobcovi na základe skôr uzavretej inej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Niktosahopritomnepýtalnaspôsobúhradypoplatkuaniktomunevysvetlilprípadnérozdielyprivýpočte
RPMN. Nešlo teda o jeho voľbu a ak by aj spôsob úhrady poplatku zo zdrojov úveru bol prejavom jeho
výslovnej vôle, RPMN aj v takomto prípade mala byť vypočítaná z výšky úveru zníženej o spracovateľský

poplatok, a teda nie z výšky úveru 1.590,00 €. Súd sa teda svojím rozhodnutím odklonil od záverov
rozsudku Súdneho dvora EÚ C-377/14.

13. Žalobca v odvolaní nesúhlasil ani s výrokom II. o trovách prvoinštančného konania a vytýkal súdu,
že neaplikoval ust. § 257 CSP napriek existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, spočívajúcich

v jeho osobných a majetkových pomeroch. Znovu zopakoval, že je invalidným dôchodcom s príjmom vo
výške 318,30 € mesačne, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u neho predstavuje
60 % a dodnes sa lieči z operácie oka, ktorú absolvoval v lete 2020. Je vlastníkom bytu s výmerou
51,11 m2 a mesačné zálohové úhrady za užívanie bytu predstavujú 119,08 €. Po vykonaní týchto úhrad
mu nezostáva ani suma životného minima, ktorá predstavuje 234,42 €. Uloženie povinnosti nahradiť

trovy konania žalovanej by malo veľmi nepriaznivý dopad na jeho finančné pomery a znamenalo by pre
neho existenčné problémy, ako aj malo by to nepriaznivý dopad na jeho duševné zdravie. Žalovaná je
pritom bankou, ktorá má príjmy vo forme výnosov z úveru a nepriznanie nároku na náhradu trov konania
nebude mať žiaden dopad na jej finančné pomery. Zo všetkých týchto dôvodov navrhol zmeniť rozsudok
tak vo veci samej, ako aj vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania.

14. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380

CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP) a dospel k záveru,
že odvolaniu žalobcu vo veci samej nie je možné vyhovieť.

16. Rozsudok je v zamietavom výroku I. vecne správny, preto ho odvolací súd v tomto výroku potvrdil
v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP. Zároveň odvolací súd potvrdil aj výrok III. o náhrade trov odvolacieho

konania (vedeného pod sp. zn. 6CoCsp/61/2021), ktorý preskúmaval ako súvisiaci výrok v zmysle § 379
písm. a/ CSP a keďže odvolanie podal iba žalobca, v zmysle čl. 16 ods. 3 základných princípov CSP
nemohlo byť rozhodnuté v jeho neprospech aj za situácie, že ide o vecne nesprávne rozhodnutie. Trovy
odvolacieho konania vedeného pod sp. zn. 6CoCsp/61/2021 sa totiž stali súčasťou prvoinštančných trov
a súd prvej inštancie mal o trovách celého konania, t.j. prvoinštančného, ako aj odvolacieho vedeného
pod sp. zn. 6CoCsp/61/2021 rozhodnúť jedným výrokom, a to podľa konečného (ne)úspechu v spore,

a teda náhradu trov celého konania priznať úspešnej žalovanej alebo v prípade aplikácie ust. § 257 CSP
náhradu trov nepriznať žiadnej zo sporových strán.

17.KeďževšakžalovanáakooprávnenáosobanapodanieodvolaniaprotivýrokuIII.rozsudkuodvolanie
nepodala a nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre žalobcu, ktorý uplatnil opravný prostriedok (čl.

16 ods. 3 základných princípov CSP), nemal odvolací súd inú možnosť, než aj tento výrok III. rozsudku
ako vecne správny potvrdiť podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

18. Pokiaľ ide o výrok II. rozsudku o náhrade trov prvoinštančného konania, neboli splnené podmienky
ani pre jeho potvrdenie, ani pre jeho zrušenie, preto odvolací súd rozsudok vo výroku II. zmenil v zmysle

ust. § 388 CSP tak, že podľa § 257 CSP žalovanej nepriznal náhradu trov prvoinštančného konania.

19. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20. júna 2023 o 8.55 hod.
v pojednávacej miestnosti č. 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 13. júna 2023 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.

1, 3 CSP a oznámené do elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcu.

20. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, t.j. súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

21. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody vo veci samej naplnené nie sú a pokiaľ
ide o rozhodnutie o trovách prvoinštančného konania (výrok II. rozsudku), je naplnený odvolací dôvod

podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

22. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu

vyvodil správny právny záver vo veci samej, riadiac sa pritom právnym názorom vysloveným Krajským
súdom v Košiciach v uznesení sp. zn. 6CoCsp/61/2021 zo dňa 28. februára 2022, rozsudok súd náležite
odôvodnil a neboli zistené žiadne porušenia procesných práv ani iné vady konania, ktoré by mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, preto odvolací súd rozsudok vo výroku I. ako vecne
správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

23. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku vo veci samej, s ktorými
sa odvolací súd v celkom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie
rozsudku vo veci samej dáva odpoveď na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom konania.

24. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu, v zmysle ktorého
žalovanej nevzniklo na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie titulom plnenia zo zmluvy o úvere,
uzavretej stranami sporu dňa 28.1.2011, keďže tento úver nebol bezúročný a bez poplatkov z dôvodovtvrdených žalobcom a zmluva neobsahovala ani žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, z ktorého
dôvodu je žalobou uplatnený nárok nedôvodný.

25. Ohľadne vyššie uvedeného záveru správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú dôvody
napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje.

26. Súd sa dôsledne vyporiadal so všetkými žalobcom tvrdenými dôvodmi bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru, t.j. dospel k záveru, že zmluva obsahuje správny údaj o výške RPMN,

že v zmluve je správne uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, že zmluva nemusí
obsahovať výšku, počet a termíny splátok členených na istinu, úroky a iné poplatky a že v zmluve je
uvedený termín konečnej splatnosti úveru, aj doba trvania zmluvy, na ktoré závery odvolací súd odkazuje
a na tomto mieste ich neopakuje.

27.Nazdôraznenievecnejsprávnostinapadnutéhorozsudkuakodvolacímnámietkamžalobcuodvolací

súd uvádza nasledovné:

28. K odvolacej námietke žalobcu, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez
poplatkov z dôvodu, že žalovaná poskytla úver nižší ako je uvedený v zmluve o úvere, do istiny zahrnula
spracovateľský poplatok, hoci ide o náklad spojený s úverom, v dôsledku čoho došlo k podhodnoteniu

RPMN a následne aj k nesprávnemu uvedeniu údaja o celkovej výške spotrebiteľského úveru (náležitosti
úverovej zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. g/ a j/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch)
odvolacísúduvádza,žebezohľadunato,ktoboliniciátoromspôsobuúhradyspracovateľskéhopoplatku
vo výške 39,00 € z poskytnutého úveru (t.j. či sám žalobca si tento spôsob zvolil) je potrebné vychádzať
z úvahy, že úver bol žalobcovi poskytnutý v celej dohodnutej výške 1.590,00 €. Je nesporným, že

z poskytnutého úveru vo výške 1.590,00 € bola suma 39,00 € uhradená ako poplatok za poskytnutie
úveru. S takýmto spôsobom úhrady spracovateľského poplatku počíta aj Národná banka Slovenska
v opatrení č. 5/2020 z 24. novembra 2020, ktorým sa stanovujú podrobnosti o výpočte RPMN pre
spotrebiteľské úvery.

29. Spracovateľský poplatok za poskytnutie úveru, ktorý je splatný v deň uzavretia zmluvy, môže byť
zohľadnený vo výpočte RPMN dvoma spôsobmi:
1. na ľavej strane základnej rovnice je súčasná hodnota úveru dohodnutého v zmluve a na pravej strane
je súčasná hodnota splátky poplatku za poskytnutie úveru a súčasná hodnota anuitných splátok úveru,
pričom splátka poplatku za poskytnutie úveru je nultou splátkou;

2. výška poplatku za poskytnutie úveru sa odpočíta od sumy úveru dohodnutej v zmluve a výsledná
suma sa použije na ľavej strane základnej rovnice a na pravej strane rovnice je poplatok za poskytnutie
úveru nulový.

30. Poplatok za poskytnutie úveru sa teda buď považuje za nultú splátku alebo sa počíta s jeho

odpočítaním od sumy úveru dohodnutej v zmluve a následne sa už tento poplatok ako dodatočný náklad
neuvádza.

31. Pri oboch matematických zápisoch základnej rovnice na výpočet RPMN je výsledok výpočtu hodnoty
RPMN rovnaký.

32. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 21. apríla 2016 vo veci C-377/14, ktorý
sa v bodoch 81. až 91. zaoberá pojmami „celková výška úveru“ a „výška čerpania úveru“, a to aj na účely
výpočtu RPMN, optikou vyššie uvedených bodov rozhodnutia by bol správny spôsob výpočtu RPMN
uvedený pod č. 2. Poplatok vo výške 39,00 € sa teda nezaráta do celkovej výšky úveru, pričom v takomto

prípade musí byť od sumy poskytnutého úveru odpočítaný.

33. Keďže však spôsob výpočtu RPMN č. 2 je matematicky ekvivalentnou úpravou spôsobu výpočtu č.
1, nemá vplyv na hodnotu RPMN.

34. Ak teda súd vychádzal pri výpočte RPMN zo sumy poskytnutého úveru 1.590,00 € a následne
spracovateľský poplatok 39,00 € odpočítal ako dodatočný náklad, výška RPMN (22,96 %) je rovnaká
ako v prípade, ak by súd vychádzal z výšky poskytnutého úveru 1.551,00 € a dodatočným nákladom
by bola už len suma 5,98 € zo dňa 30.1.2011 (ktorá bola ďalším dodatočným nákladom aj pri výpočteRPMN z výšky úveru 1.590,00 €). Pri totožnosti ostatných údajov – počet splátok 120, dátum pôžičky
28.1.2011, dátum prvej splátky 20.2.2011, periodicita splátok mesačne, deň splátky 20. dňa v mesiaci
a výška splátky 30,60 € je hodnota RPMN 22,96 %.

35. Vzhľadom na totožnú výšku RPMN pri oboch spôsoboch jej výpočtu nedôvodná je odvolacia
námietka žalobcu, že v zmluve je nesprávne vypočítaná RPMN a že je táto uvedená v neprospech
spotrebiteľa.

36. K námietke žalobcu, že nebolo jeho voľbou zaplatenie spracovateľského poplatku za poskytnutie
úveru z prostriedkov úveru odvolací súd uvádza, že táto námietka žalobcu je irelevantná, pretože
pre posúdenie veci nie je relevantné, koho voľbou resp. iniciatívou je zaplatenie poplatku za úver
z prostriedkov úveru vzhľadom na vyššie uvedené spôsoby výpočtu RPMN, zohľadňujúce situáciu, že
spracovateľský poplatok je splatný v deň uzavretia zmluvy. Skutočnosť, že spracovateľský poplatok bol
zaplatený z úveru, žiadnym spôsobom nepriaznivo neovplyvnila výšku RPMN, keďže táto skutočnosť

sa následne pri výpočte RPMN zohľadnila, a to či už ako nultá splátka úveru alebo ako zníženie
poskytnutého úveru o tento poplatok.

37. Správne je v zmluve uvedená aj celková čiastka spojená s úverom 3.714,41 € vzhľadom na
skutočnosť, že výška poslednej splátky nepredstavovala 30,60 €, ale 28,03 €, a teda rozdiel týchto súm

vo výške 2,57 € je potrebné odpočítať od celkovo vypočítanej sumy 3.716,98 €, ktorá vychádza z počtu
splátok 120 vo výške 30,60 €.

38. Nedôvodná je aj odvolacia námietka o porušení práva žalobcu na spravodlivý proces nesprávnym
postupom súdu, kedy mu nebolo doručené písomné podanie žalovanej zo dňa 12.4.2022 spolu s ním

predloženými dôkazmi a nemal sa možnosť k nim vyjadriť, a to vzhľadom na skutočnosť, že nedošlo
reálne k znemožneniu realizácie žiadnych jeho procesných práv.

39. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu,
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká

nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj
porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napríklad o
právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným
dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na
predvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistránvkonaní,narelevantnékonaniesúduspojené

so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Právo
strany sporu vyjadriť sa k podaniu protistrany nemožno chápať tak, že by súd musel nevyhnutne vyzvať
protistranu na vyjadrenie k podaniu strany sporu so stanovenou lehotou na vyjadrenie, najmä ak je
zastúpená právnym zástupcom.

40. Právo na spravodlivý súdny proces sa týka konania súdov chápaného ako celok (toto právo je
výsledkové; viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/45/2019 zo dňa 26.2.2020). Najvyšší súd
SR v judikáte R 13/1993 vyjadril záver, v zmysle ktorého „podmienka prípustnosti dovolania podľa §
237 písm. f/ CSP nie je splnená v prípade, že sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom pre
časť konania do takej miery, že účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania napr.

tým, že mohol podať proti rozsudku, ktorý mu bol riadne doručený, odvolanie“. V zmysle rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/45/2019 vyššie uvedený záver je plne opodstatnený aj po 1. júli 2016
vo vzťahu k ustanoveniu § 420 písm. f/ CSP.

41. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie súčasne s doručením uznesenia

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6CoCsp/61/2021 zo dňa 28.2.2022 vyzval strany, aby oznámili
vurčenejlehoteďalšienávrhynavykonaniedokazovaniaspoučenímosudcovskejkoncentráciikonania.

42. Žalovaná následne doručila súdu vyjadrenie zo dňa 12.4.2022 spolu s listinnými dôkazmi, ktorých
časť už bola obsahom spisu (obsahom spisu už bola zmluva o splátkovom úvere, štandardné európske

informácie o spotrebiteľskom úvere, žiadosť o poskytnutie úveru). Novým dôkazom boli obchodné
podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytnutie úverov účinné od 15.1.2009 a žalovanou
vyhotovený rozpis jednotlivých splátok poskytnutého úveru zhodne, ako sú tieto uvedené v zmluveo splátkovom úvere s jediným rozdielom, pokiaľ ide o výšku poslednej splátky, splatnej dňa 20.1.2021,
ktorá nebola vo výške 30,60 €, ale 28,03 €.

43. Tieto nové listinné dôkazy súd nedoručil spolu s vyjadrením žalovanej právnemu zástupcovi žalobcu
a vo veci nariadil termín pojednávania na deň 12.8.2022. Toto pojednávanie bolo odročené z dôvodu,
že sa naň neustanovil právny zástupca žalobcu z dôvodu práceneschopnosti a žalobca nesúhlasil
so zastupovaním iným advokátom. Pojednávanie preto bolo odročené na deň 14.9.2022 a následne
z dôvodu práceneschopnosti sudcu na deň 5.10.2022. Právny zástupca žalobcu sa ospravedlnil

z neúčasti na pojednávaní dňa 5.10.2022 z dôvodu hospodárnosti a ospravedlnil aj neúčasť žalobcu
s tým, že súhlasil, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti. Predložil zároveň záverečnú reč a návrh
nanepriznanietrovkonaniažalovanejvprípadezamietnutiažaloby,akoajdôkazypreukazujúceosobné,
majetkové a zárobkové pomery žalobcu.

44. Žalobca, resp. jeho právny zástupca tým, že sa nezúčastnili pojednávania dňa 5.10.2022, sami si

tak zmarili možnosť oboznámiť sa s vyjadrením žalovanej a ňou predloženými listinnými dôkazmi, ktoré
im neboli doručené a nedôvodná je preto odvolacia námietka žalobcu, že mu bola zmarená možnosť
uplatňovať procesné práva procesným postupom súdu.

45. Zároveň žalobca mal možnosť vo svojom odvolaní ako riadnom opravnom prostriedku využiť

možnosť uplatniť svoj vplyv na konanie, a to vyjadrením sa k vyššie uvedenému podaniu, ktorého obsah
je uvedený aj v odôvodnení napadnutého rozsudku a k novým listinným dôkazom.

46. Žalobca túto svoju možnosť vyjadriť sa k podaniu žalovanej a k dôkazom riadne nevyužil, keď iba
namietal nedoručenie tohto vyjadrenia spolu s pripojenými dôkazmi, avšak žiadne odvolacie námietky vo

vzťahu ku skutočnostiam uvedeným v tomto podaní, majúcim vplyv na rozhodnutie vo veci a v uvedenom
rozpise splátok, neuviedol.

47. Vychádzajúc z vyššie uvedených okolností odvolací súd konštatuje, že postupom súdu, pokiaľ
nedoručil žalobcovi vyjadrenie žalovanej zo dňa 12.4.2022 spolu s pripojenými listinnými dôkazmi reálne

nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie, pretože svoje stanovisko k vyjadreniu
žalovanej a k predloženým dôkazom mal možnosť uplatniť v konaní a následne ho mohol uviesť aj
v odvolaní, pričom tieto svoje práva riadne nevyužil a sám sa tak vzdal uplatnenia tohto procesného
práva.

48. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu proti rozsudku vo veci samej
nedôvodné a odvolací súd rozsudok vo veci samej, t.j. vo výroku I. ako vecne správny podľa ust. § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

49. Dôvodné je odvolanie žalobcu proti výroku II. o priznaní náhrady trov konania žalovanej proti

žalobcovi v plnom rozsahu, a to s poukazom na osobné a majetkové pomery žalobcu, ako aj jeho
zdravotný stav a sociálnu situáciu, ako boli zistené v konaní pred súdom prvej inštancie.

50. Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

51. Citované ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od
zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady
trov konania v zmysle vyššie citovaného ustanovenia vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok,
a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani

výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax.
Ide pritom o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú
zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť
trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k
určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je

daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. K aplikácii vyššie citovaného
zákonného ustanovenia dochádza aj z aspektov sociálnych, kedy súd prihliada na majetkové, sociálne,
osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, pričom si vždy všíma aj okolnosti, ktoré viedlistrany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Dôvody hodné osobitného zreteľa teda buď
spočívajú v dôvodoch na strane sporovej strany alebo v okolnostiach prejednávaného sporu.

52. Aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch
a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.

53. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanom spore ide o prípad, kedy prisúdenie náhrady
trov žalovanej by bolo neprimerane tvrdé voči žalobcovi a vyžadovalo si preto zásah súdu v podobe

aplikácie ust. § 257 CSP.

54. Ako vyplýva z listinných dôkazov predložených žalobcom v konaní na súde prvej inštancie, žalobca
je invalidným dôchodcom z dôvodu psychiatrického ochorenia, na ktoré sa lieči aj v súčasnosti, jeho
jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 318,30 €, mesačné náklady na bývanie žalobcu
predstavujú 119,08 €, pričom je vlastníkom bytu, v ktorom býva a nemá žiaden iný príjem ani majetok

väčšej hodnoty.

55. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že je potrebné zohľadniť všetky okolnosti sporu, a teda
aj postoj strán v priebehu konania, avšak skutočnosť, že žalobca bol v konaní zastúpený advokátskou
kanceláriou a že využil všetky procesné prostriedky, ktoré mu CSP priznáva na uplatnenie nároku,

nemožno hodnotiť v jeho neprospech, zvlášť za situácie, že jeho príjem je na hranici životného minima
a vzhľadom na svoj zdravotný stav nie je schopný zabezpečiť si ďalší príjem.

56. Odvolací súd teda pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady
trov konania žalovanej v zmysle § 257 CSP vychádzal z osobných, majetkových, zárobkových

a sociálnych pomerov žalobcu, ktoré podľa názoru odvolacieho súdu odôvodňujú nepriznanie náhrady
trov konania žalovanej, ktorá v konaní nedeklarovala a ani netvrdila také majetkové pomery, ktoré
by mohli byť rozhodnutím o nepriznaní jej náhrady tohto konania nepriaznivo ovplyvnené. Uloženie
povinnosti žalobcovi nahradiť trovy konania žalovanej by mohlo ohroziť uspokojovanie jeho základných
potriebvzhľadomnajehonízkypríjemaobmedzenémožnostivlastnouprácouzabezpečiťsiďalšípríjem

vzhľadom na existujúci zdravotný stav.

57. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku II. o náhrade
trov prvoinštančného konania zmenil tak, že žalovanej ich náhradu trov nepriznal.

58. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní vo veci samej neúspešný, nemá preto nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, preto
odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

59. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).