Rozsudok pre zmeškanie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. jún 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 36CbZm/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122207355
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2122207355.2

Rozsudok pre zmeškanie

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: VFS
Financial Services Slovakia s.r.o., IČO: 36 840 211, so sídlom Diaľničná cesta 9, 903 01 Senec, právne
zastúpený: SKLEGAL s.r.o., IČO: 35 973 161, Mostová 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: MátF. o
zaplatenie 18.750,43 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 18.750 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 %

ročnezosumy18.750eurod30.9.2020dozaplatenia,paušálnunáhradunákladovspojenúsuplatnením
pohľadávky vo výške 40 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu
18.750,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 18.750,43 eur od 30.9.2020
do zaplatenia, titulom vystavenej zmenky.

2. Podľa § 10 Zákona č. 191/1950 Zb. (Zákon zmenkový a šekový) ak nebola zmenka, ktorá bola
pri vydaní neúplna, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto

dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní
zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

3. Podľa § 28 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Zb. (Zákon zmenkový a šekový) ak nie je zmenka zaplatená,
má majiteľ, aj keď je vystaviteľom, proti prijímateľovi priamy nárok zo zmenky na všetko, čo možno žiadať
podľa §§ 48 a 49.

4. Podľa § 30 ods. 1 cit. zákona zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť
zaručiť zmenečným ručením.

5. Podľa § 32 ods. 1 cit. zákona zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil.

6. Podľa § 43 ods. 1 cit. zákona ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri zročnosti vykonať postih
proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.

7. Podľa § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. (Zákon zmenkový a šekový) majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané,
2. šesťpercentné úroky odo dňa sročnosti,

3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy,
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.8. Podľa článku I ustanovenia § 77 ods. 2 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Sb., pre vlastnú
zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než

je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej
sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá
konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke
(§ 10).

9. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Obo 362/2005 „Zmenkové ručenie
je zabezpečovacím vzťahom, v ktorom zmenkový ručiteľ vyznačí svoj záväzok popri niektorej inej
zmenkovo zaviazanej osobe. Záväzok ručiteľa je akcesorický ku zmenke ako listine a je nezávislý
na záväzku dlžníka. Ak by sa aj dlžník zbavil záväzku zo zmenky preukázaním námietok, zmenkový
veriteľ sa môže úspešne domôcť plnenia voči ručiteľovi, pretože avalista nemôže proti majiteľovi zmenky
uplatniť námietky zmenkového dlžníka, ale len námietky vyplývajúce z vlastných mimozmenkových

vzťahov.“

10. Podľa rozsudku Vrchného súdu v Prahe zo dňa 27.05.1997, sp. zn. 5 Cmo 143/1996 „Uplatnenie
práva proti ručiteľovi za priameho dlžníka (vystaviteľa vlastnej zmenky) v súdnom konaní nie je
podmienené predložením zmenky ani vystaviteľovi ani tomuto ručiteľovi. ... Odporkyňa obdržala spolu

so zmenkovým platobným rozkazom od súdu prvého stupňa aj žalobný návrh, a teda týmto spôsobom
bola vyzvaná k tomu, aby osobe týmto návrhom a zmenkovým platobným rozkazom určenej zmenku
zaplatila. Teda najneskôr týmto okamžikom jej muselo byť známe, komu má platiť. Napokon aj keď sa
zmenka, ak nie sú dané iné okolnosti, ručiteľovi priameho dlžníka zo zmenky nepredkladá, je vecou
vzťahu medzi týmto dlžníkom a jeho ručiteľom, aby sa navzájom oboznámili s okolnosťami so zmenkou

spojenými, medzi ktoré patrí aj informácia dlžníka avalistovi o tom, že mu bola zmenka predložená, ale
nebola ním honorovaná. Napokon z tohto dôvodu sú avalisti priamych dlžníkov vylúčení aj z okruhu
osôb, ktorým je nutné nezaplatenie zmenky oznamovať podľa čl. I ustanovenia § 45 cit. zák.“

11. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky publikovaného v Sbírke soudních rozhodnutí

a stanovisk Nejvyššího soudu pod č. R 15/2001 „V prípade úverov je potrebné k základnej sume úveru
(istine) pripočítať aj sumu úrokov. Úroky v rámci úrokového vzťahu predstavujú zisk, na ktorý ma veriteľ
nárok ako odplatu za užívanie finančných prostriedkov. Dohodnuté úroky sa stanú súčasťou istiny, v
nadväznosti na čo, je veriteľ oprávnený požadovať pre prípad omeškania dlžníka úroky z omeškania s
dohodnutými úrokmi.“

12. Podľa rozsudku Vrchního soudu v Praze, sp. zn. 5 Cmo 304/94 „Pri odstúpení od zmluvy veriteľom
kvôli nesplácaniu úveru dlžníkom budú ďalej účtované úroky z úveru aj úroky z omeškania, tzv. sankčné
úroky v zákonnej (§ 369 Obch. zák.) alebo dohodnutej výške.“

13. Zmenkové ručenie je zabezpečovacím vzťahom, v ktorom zmenkový ručiteľ vyznačí svoj záväzok
popri niektorej inej zmenkovo zaviazanej osobe. Záväzok ručiteľa je akcesorický ku zmenke ako listine
a je nezávislý na záväzku dlžníka. Je dôležité odlišovať zmenkové ručenie od všeobecnej úpravy
ručenia v Občianskom a Obchodnom zákonníku, ktorú na zmenkové ručenie nie je možné podporne
použiť.Zmenkovéručeniesapredovšetkýmodlišujevýraznýmoslabenímakcesorityaúplnouabsenciou

subsidiarity. Záväzok zmenkového ručiteľa nie je podporný (subsidiárny) vzhľadom k záväzku avaláta,
to znamená, že veriteľ sa nemusí obrátiť najskôr na dlžníka a až potom na ručiteľa, ale môže sa obrátiť
na ručiteľa priamo a priamo od neho požadovať plnenie zo zmenky. Záväzok avalistu je bezprostredným
záväzkom majiteľovi zmenky. Avalista je samostatný zmenkový dlžník, ktorý zodpovedá za zaplatenie
zmenky. V porovnaní s ručiteľom zaviazaným za dlžníka podľa civilného práva, avalista nezaisťuje

povinnosť za toho-ktorého zmenkového dlžníka, ale zaisťuje zaplatenie zmenky ako takej. Avalista sa
zaručuje vo vzťahu ku konkrétnej osobe - avalátovi, pričom podľa tohto kritéria sa určuje iba postavenie
avalistu, či ide o priameho dlžníka, alebo nepriameho dlžníka v závislosti od postavenia avaláta.
Uvedené však nemá vplyv na skutočnosť, že avalista zodpovedá za zaplatenie záväzku zo skriptúry
(zmenky). Zásada subsidiarity pri avale je potláčaná úplne. Pri uplatňovaní práva sa jej potláčanie

prejavuje aj v tom, že majiteľ zmenky môže uplatňovať svoj nárok voči avalistovi bez ohľadu na to, či
skôr využil svoje právo a uplatnil najprv svoj nárok voči avalátovi14. Podľa § 273 CSP súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm.
a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto

svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil,
b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a
c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

Podľa § 275 CSP odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

15. Uznesením č.k. 36CbZm/6/2022 - 50 zo dňa 7.3.2023 súd uložil žalovanému povinnosť v určenej
lehote sa písomne vyjadriť k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju

obranu,pripojiťlistiny,naktorésaodvolávajú,aoznačiťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Žalovaný
si túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil. V uznesení zároveň poučil žalovaného o následkoch
nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, ktorým žalobe
vyhovie a to aj bez nariadenia pojednávania. Uznesenie súd doručil žalovanému dňa 16.3.2023 (č.l. 53
spisu).

16. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR zo 4. februára 2014, sp. zn. III. ÚS 517/2013-42 „Zákonom
ustanovená možnosť vydania meritórneho rozhodnutia v osobitnom druhu skráteného konania
spočívajúceho vo vydaní rozsudku pre zmeškanie bez nariadenia pojednávania v prípadoch, keď
žalovaná strana nenamieta (nerozporuje) žalobcom tvrdený skutkový stav ani oprávnenosť ním

uplatneného práva, sleduje rýchle nastolenie stavu právnej istoty vo vzťahoch medzi účastníkmi konania
pri zachovaní procesných oprávnení účastníkov konania, čo je v súlade s obsahom základného práva
na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy.“

17. Keďže boli splnené všetky zákonné podmienky v zmysle ustanovenia § 273 CSP súd rozhodol

rozsudkom pre zmeškanie tak, že žalobe ako dôvodne podanej vyhovel spôsobom uvedeným vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

18. Súd v predmetnej veci konal v zmysle § 177 ods. 2 písm. c) CSP bez nariadenia pojednávania, keď
v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuly a

webovej stránke súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený v deň 7.6.2023 o 11.00 hod..

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

21. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP
tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (za zaplatený
súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia), uložil žalovanému povinnosť ich žalobcovi zaplatiť s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa,

ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že
neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 356 b) CSP). Odvolanie sa podáva v lehote
15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm.
a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok
pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť
konať (§ 277 CSP).

Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové
pojednávanie.
Návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie
dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného

titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.).
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.),
kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).