Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rimavská Sobota

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martina Koreňová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 3Er/2477/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6910212408
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Koreňová
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2023:6910212408.2

Uznesenie

Okresný súd Rimavská Sobota v exekučnej veci oprávneného: C. O. D., D. Č.. X, XXX XX O. D., W.:
XXXXXXXX, proti povinnému: Á. N., C.L. XX, XXX XX O. D., L.. XX.XX.XXXX na vymoženie sumy
vo výške 99,50 € (trovy predchádzajúceho konania) vedenej súdnym exekútorom JUDr. Dušanom
Cirbesom., Exekútorský úrad Rimavská Sobota, Svätoplukova 36, Rimavská Sobota 979 01 o podnete
súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Cirbesom pod sp.zn.: EX 756/2010 s a
z a s t a v u j e.

Súdny exekútor m á voči oprávnenému n á r o k na náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Oprávnený podanímdoručenýmdňa01.10.2010požiadalsúdnehoexekútoraJUDr.DušanaCirbesa

o vypratanie bytu a vymoženie trov predchádzajúceho konania vo výške 99,50 eur . Súdny exekútor bol
poverená vykonaním exekúcie.

2.Dňa 10.05.2023 požiadal súd o zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku,
nakoľko podľa vykonaných lustrácií majetkových pomerov povinného bolo zistené, že nevlastní žiaden
majetok hnuteľný ani nehnuteľný, je nezamestnaný a nepoberá žiadne dávky, nemá účet v banke a nie

je vlastníkom žiadneho motorového vozidla.

3. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a
ozmeneadoplneníďalšíchzákonovvplatnomznení,aktentozákonv§243iaž243kneustanovujeinak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017 a
v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a

náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len "vyhláška").

4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

5. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
-2- 3Er/2477/2010

6.Vo vyššie cit. ust. § 57 ods. 1 písm. h/ je zakotvený princíp ochrany osoby povinného spočívajúci v
povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno
v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s

právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným
exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou.7. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť
povinného, ktorá má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a ktorá má za následok

vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Súd v súlade s týmto zákonným ustanovením však nie je povinný skúmať, či sú preukázané dôvody
na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I.
ÚS398/2012, III. ÚS 185/2012), vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie
exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu."

Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu oznámenie, o tom, že vykonaným podrobným
šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd je toho názoru, že toto
oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný
súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného
systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti
súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako

je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený
iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán
verejnej moci predkladá.
8. Súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú splnené
podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Na podporu tohto

záveru súd navyše vykonal aj aktuálnu lustráciu v databáze Sociálnej poisťovni a majetku cez ústredný
portál katastrálneho úradu. Výsledky obidvoch šetrení potvrdili záver , ktorý uviedol súdny exekútor vo
svojom podnete na zastavenie exekučného konania. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti , že dňa
14.04.2011 povinný dobrovoľne odovzdal byt na ul. Českej ?.

9. Súdu je známa argumentácia oprávnených v obdobných prípadoch a preto poukazuje na závery
Krajského súdu Banská Bystrica v konaní 2 CoE/183/2017 zo dňa 31.01.2018 s ktorým sa stotožňuje :

"Pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného v tom, že povinný sa môže opätovne zamestnať alebo
nadobudnúť majetok iným spôsobom, túto odvolací súd vyhodnotil ako irelevantnú. Je totiž potrebné

uviesť, že pre exekučný súd je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o
zastavení exekúcie. Ak potom v uvedenom čase mal exekučný súd preukázanú nemajetnosť povinného,
ktorá skutočnosť zakladala súdu povinnosť takúto exekúciu zastaviť, exekučný súd postupoval vecne
správne.Navyše,ajnapriektomu,žeprvoradýmúčelomexekúciejeuspokojiťpohľadávkuoprávneného,
samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v

samotnomExekučnomporiadkutým,žeexekúciumožnovykonaťlenvrozsahupohľadávkyvyplývajúcej
z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie, len primeraným spôsobom a nemožno ňou
postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona exekúcii nepodliehajú (§
-2- 3Er/2477/2010

61a Exekučného poriadku).Súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako
nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného
poriadku). Súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky
na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s §58 ods. 1 Exekučného poriadku). Ak teda čo i len

jedna z podmienok na pokračovanie 2017 exekúcie splnená nie je, ako tomu bolo aj v prejednávanom
prípade, exekučný súd nemá inú možnosť, ako prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať
len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé, či tie, ktoré sa s
určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť. Ako už totiž bolo uvedené vyššie, exekúcia
môže zasiahnuť do práv povinného len v nevyhnutnej miere, ktorej zásade by odporoval postup

súdneho exekútora či exekučného súdu, ktorý by zjavne nemajetného povinného vystavil obmedzeniam
vyplývajúcim z Exekučného poriadku po neobmedzený čas, a to len z dôvodu, že je v istej miere
pravdepodobné, že majetkové pomery povinného sa v budúcnosti môžu (v pozitívnom zmysle) zmeniť.
Skutočnosť, že povinný nadobudne v budúcnosti nejaký majetok je právne významná len v tom, že
oprávnenýmôževbudúcnostipodaťnovýnávrhnazačatieexekúcie,aksaukáže,žepovinnýnadobudol

majetok, z ktorého je možné jeho pohľadávku uspokojiť, nakoľko rozhodnutie o zastavení exekúcie
pre nedostatok takého majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, tomu
nebráni. Exekučný poriadok totiž nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora
počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného.Rovnako Exekučný poriadok nevyžaduje k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného ani súhlas
oprávneného. Možno dôvodne predpokladať, že oprávnený, ak podal návrh na exekúciu, má záujem
na jej vykonaní, preto s jej zastavením nebude súhlasiť. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného

poriadku upravuje dôvody zastavenia exekúcie, ktoré vyplývajú z objektívnych okolností, mimo vôle
oprávneného. Výrazom dispozičného oprávnenia oprávneného je ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c/
Exekučného poriadku. Pokiaľ by odvolací súd prisvedčil argumentácii oprávneného, ustanovenie §
57ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku by bolo obsolentným ustanovením.

V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd súčasne súd poznamenáva, že právoplatné
rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného
konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého
exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS452/2011 z
20.10.2011)".

10. Keďže exekúcia bola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd podľa § 203
ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku s použitím § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (v ďalšom len "CSP") rozhodol tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu
trov exekúcie. O výške trov rozhodne súd prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka po právoplatnosti
tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Rimavská Sobota, Námestie Mihálya Tompu 1, 979 01 Rimavská Sobota.

-4- 3Er/2477/2010

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.