Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. júl 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 40Ek/143/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123212798
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Veronika Petreková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6123212798.2

Uznesenie

Okresný súd v exekúcii oprávneného: EXPRES KURIÉR Nitra s.r.o., so sídlom Dolné Hony 4/3860, 949
01 Nitra, IČO: 43 892 264, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., so sídlom
MartinaGranca3618/44,84102Bratislava-mestskáčasťDúbravka,IČO:52262821,protipovinnej:U..
G. I. T., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. M. XXXX/XX, XXX XX B., o vymoženie 10 889,61 Eur s príslušenstvom,
vedenej súdnym exekútorom Mgr. Ján Harvan, so sídlom exekútorského úradu Mierová 5216/88, 066

01 Humenné, pod sp. zn. 265EX 61/23, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Súd p r i z n á v a oprávnenému proti povinnej nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 177,35 eur,
ktoré budú od povinnej vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa prostredníctvom právneho zástupcu návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu

dňa 13.01.2023 domáhal od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 10 889,61 eur s príslušenstvom
na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/24/2022 zo dňa 22.06.2022, ktorý
vydal Ing. Miloš Valach, ad hoc rozhodca.
2. Exekučný súd poverením zo dňa 20.01.2023 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr.
Jána Harvana, so sídlom exekútorského úradu Mierová 5216/88, 066 01 Humenné, ktorý ju vedie pod
sp. zn. 265EX 61/23.

3. Dňa 21.02.2023 doručila povinná do elektronickej schránky povereného súdneho exekútora návrh na
zastavenie exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa 06.02.2023, z čoho
vyplýva, že povinná podala návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote.
4. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie uviedla, že náhrada škody, ktorú si oprávnený uplatnil
v rozhodcovskom konaní, vznikla na podklade zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom
oprávneného a spoločnosťou PROMETHEUS, s.r.o., ktorej štatutárnym orgánom je povinná. Ďalej

uviedla,žezverejnenímuzneseniaOkresnéhosúduPrešovopotvrdeníreštrukturalizačnéhoplánudošlo
k potvrdeniu plánu súdom voči dlžníkovi PROMETHEUS, s.r.o. Z prehľadu prihlásených pohľadávok
reštrukturalizačného konania vyplýva, že oprávnený si pohľadávku, ktorú si voči povinnému uplatnil
žalobou na rozhodcovskom súde, prihlásil do reštrukturalizácie a táto pohľadávka je aj riadne
evidovaná. Potvrdením schváleného plánu súdom a zverejnením uznesenia o potvrdení schváleného
plánu súdom v Obchodnom vestníku, nadobúda schválený plán právne účinky. Prihlásené a zistené

pohľadávky sa uspokojujú v takej výške a v tých lehotách, ako je stanovené v záväznej časti plánu,
pričom veriteľ (oprávnený) je účastníkom reštrukturalizačného konania. Povinná taktiež namietala tú
skutočnosť, že dňa 18.07.2022 bola povinnou podaná prostredníctvom právneho zástupca žaloba
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na podklade ktorého je vedená exekúcia a spolu so žalobou
bol podaný aj návrh na priznanie odkladného účinku, pričom o podanej žalobe ani o návrhu na
priznanie odkladného účinku nebolo právoplatne rozhodnuté. Povinná má za to, že rozhodcovský

rozsudok bol vydaný nezákonné, nakoľko ním bol rozhodnutý spor , pre ktorý nebola uzatvorená
rozhodcovská zmluva, resp. ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, resp. tento prekračujedosah dohovoru o rozhodcovi a rozsah rozhodcovskej doložky podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 ZoRK
a zároveň rozhodcovská zmluva, ktorá je súčasťou Dohody, nebola uzatvorená v súlade s právnym
poriadkom podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1 ZoRK z dôvodu, že Dohoda bola spísaná výslovne

nie slobodne. Oprávnený ako nástroj vymáhania pohľadávok používa ním formulované dohody, v
ktorých je spravidla neprehľadným spôsobom zakomponovaná rozhodcovská doložka obsiahnutá vo
Všeobecných zasielateľských podmienkach. Povinná podpísala záväznú objednávku na objednanie
prepravy ako konateľ spoločnosti PROMETHEUS, s.r.o. a to v mene tejto spoločnosti, nie teda
ako fyzická osoba. Povinná preto nemôže byť ani právnym nástupcom spoločnosti PROMETHEUS,

s.r.o., a preto rozhodcovský súd nemal právomoc konať a rozhodnúť, keďže k platnému uzatvoreniu
rozhodcovskej zmluvy nedošlo. Rozhodcovská zmluva, na ktorú žaloba odkazovala, bola uzatvorená
medzi právnym predchodcom oprávneného a spoločnosťou PROMETHEUS, s.r.o., v mene ktorej
vystupovala povinná ako konateľka, a preto má povinná za to, že medzi stranami sporu nebola
platne dohodnutá rozhodcovská doložka, pretože z jej strany nebola žiadna rozhodcovská doložka
podpísaná. Skutočnosť, že povinná je konateľkou spoločnosti PROMETHEUS, s.r.o. neznamená, že

sa táto doložka vzťahuje aj na konateľa tejto spoločnosti. Povinná taktiež namietala, že doposiaľ
nebol zo strany oprávneného voči povinnej preukázaný ani vznik škody, nakoľko svoju pohľadávku si
oprávnený prihlásil do reštrukturalizačného konania, pričom nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom
si oprávnený uplatnil ako škodu, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s reštrukturalizačným konaním
5. K návrhu povinnej na zastavenie exekúcie sa taktiež vyjadril oprávnený prostredníctvom právneho

zástupcu. Oprávnený uviedol, že sa v plnej miere pridŕža odôvodnenia rozhodcovského rozsudku.
Rozhodcovský súd sa podrobne a relevantne vysporiadal so všetkými podstatnými vecami a procesnými
otázkami dôkazného bremena oboch sporových strán. V rozhodcovskom konaní nebola spoločnosť
PROMETHEUS, s.r.o. účastníkom konania v žiadnom procesnom postavení. Jej reštrukturalizačné
konanie sa tohto rozhodcovského konania nijako nedotýkalo, preto námietka povinnej o údajnej kolízii

s konkurzným právom je nepravdivá a celkom irelevantná. Predmetom rozhodcovského konania bola
žaloba o náhradu škody podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka voči štatutárovi spoločnosti
dlžníka, t.j. voči povinnej v situácii, kedy si veriteľ (oprávnený) nedokázal vymôcť svoju pohľadávku z
majetku spoločnosti dlžníka. Jedná sa o legitímne konanie v súlade s obchodným právom a objektívnou
realitou. Právomoc rozhodcovského súdu vychádzala z rozhodcovskej zmluvy, kde sa strany dohodli,

že táto platí aj na konanie o náhrade škody voči štatutárovi spoločnosti dlžníka podľa § 135a ods. 5
Obchodného zákonníka. Skutočnosť, že povinná podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
nemá na procesný stav žiaden vplyv, pretože exekučný titul nebol súdom zrušený a ani nie je
odložená jeho vykonateľnosť. Oprávnený taktiež uviedol, že relevancia všetkých námietok povinnej
sa skončila vydaním rozhodcovského rozsudku (nespotrebiteľského), pretože exekučný súd nemá

právomoc preskúmavať nespotrebiteľský rozhodcovský rozsudok, ktorý má pre exekučný súd rovnakú
váhu ako rozsudok všeobecného súdu a je ním v celom rozsahu viazaný. Exekučné konanie nie je
opravné konanie voči nespotrebiteľskému rozhodcovskému konaniu a exekučný súd nemôže nahrádzať
súd príslušný vo veciach rozhodcovského konania. Oprávnený z vyššie uvedených dôvodov navrhuje
zamietnuť návrh na zastavenie exekúcie a zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v sume 177,35

eur za podanie vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu
nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod

podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné,
ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia
vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä
povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby,
bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť

je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6
mesiacov.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.9. Súd preskúmal návrh povinnej na zastavenie exekúcie vrátane príloh a taktiež sa oboznámil s
vyjadrením opraveného, pričom uvádza nasledovné.
10. Pokiaľ ide o námietku povinnej týkajúcu sa reštrukturalizácie voči dlžníkovi spoločnosti

PROMETHEUS, s.r.o. je táto námietka nedôvodná, pretože samotné reštrukturalizačné konanie je
vedené voči spoločnosti PROMETHEUS, s.r.o. a nie voči povinnej. To iste platí aj pre námietku povinnej,
že si oprávnený prihlásil do reštrukturalizácie voči spoločnosti PROMETHEUS, s.r.o. pohľadávku, ktorú
si zároveň voči povinnej uplatnil žalobou na rozhodcovskom súde.
11. Pokiaľ ide o námietku povinnej týkajúcu sa podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku a

návrhu na priznanie odkladného účinku, tá je pre exekučný súd a následné zastavenie exekúcie taktiež
nedôvodná, pretože ani o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku a ani o návrhu na priznanie
odkladného účinku nebolo doteraz súdom právoplatne rozhodnuté. Dôvodom pre zastavenie exekúcie
by bolo právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým sa zrušil rozhodcovský rozsudok, resp. ktorým by povolil
odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, pretože samotné podanie žaloby nemá odkladný
účinok.

12. Povinná v podanom návrhu na zastavenie exekúcie zároveň namietala neplatnú rozhodcovskú
doložku. K uvedenej námietke však súd uvádza, že predmetné exekučné konanie je vedené na podklade
právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku, ktorý však nemá daný spotrebiteľský
charakter, v dôsledku čoho je vylúčené, aby súd vo vykonávacom konaní pristupoval k vecnému
prieskumu toho rozhodnutia, na podklade ktorého je predmetné exekučné konanie vedené. Uvedená

argumentácia súdu sa nepochybne opiera aj o Ústavným súdom Slovenskej republiky vymedzeného
rámca, ktorý nálezom č. k. I. ÚS 265/2020 - 59 zo dňa 15.12.2020 určil hraničné parametre oprávňujúce
exekučnýsúdrealizovaťvecnýprieskumrozhodcovskéhokonaniamajúcehonespotrebiteľskýcharakter.
Uvedená koncepcia prijatá Ústavným súdom SR sa v zásade opiera o princíp, v rámci ktorého
je skúmanie právomoci rozhodcovského súdu zverené do rúk civilných súdov, ktoré k uvedenému

pristupujú na základe podanej žaloby o zrušenie rozhodcovského súdu. Práve vo svetle týchto
skutočností nie je exekučný súd orgánom oprávneným posudzovať relevanciu tých námietok, na ktoré
povinná upozornila v podanom návrhu na zastavenie exekúcie.
13. Vzhľadom na hore uvedené súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3
Exekučného poriadku zamietol.

14. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
15. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
16. Podľa § 199e vety prvej Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného
advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

17. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
18. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len Civilný sporový poriadok), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.
19. Vzhľadom na to, že súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, priznal oprávnenému
s poukazom na citované ustanovenia trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby a to
podanie vyjadrenia k predmetnému návrhu povinnej, keď pri výpočte tarifnej odmeny súd vychádzal
z tarifnej hodnoty 10 889,61 eur, tarifná odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu

270,54 eur, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny predstavuje 135,27 eur.
Zároveň patrí právnemu zástupcovi v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky za každý úkon právnej služby režijný
paušál vo výške jednej stotiny výpočtového základu, ktorý pre rok 2023 predstavuje sumu 12,52 eur.
Trovy právneho zastúpenia tak činia 147,79 eur (135,27 eur + 12,52 eur). Nakoľko je právny zástupca
oprávneného platiteľom DPH, zvyšujú sa trovy právneho zastúpenia o 20%, v danom prípade o sumu

29,56 eur (základ dane 147,79 eur). V zmysle uvedeného priznal súd oprávnenému nárok na náhradu
trov exekúcie vo výške 177,35 eur (147,79 eur + 29,56 eur), pričom po právoplatnosti tohto rozhodnutia
zohľadní súd priznané trovy právneho zastúpenia v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.