Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nové Zámky
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Daniela Ellen Rajňáková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 11P/23/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423200636
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Rajňáková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2023:4423200636.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Danielou Rajňákovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:
M. O., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., D. XXXX/XX a L. Z., nar.
X.X.XXXX, bytom D. C., C. XX, toho času Q. na výkon trestu odňatia slobody D., o návrhu otca úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností, takto
r o z h o d o l :
I. Súd z v e r u j e maloleté dieťa: M. O., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca od X.X.XXXX a
matka je p o v i n n á prispievať na jeho výživu mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa, od X.X.XXXX, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca do rúk otca.
II. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok b u d ú obaja rodičia.
III. Zročné výživné na maloleté dieťa: M. O., nar. XX.X.XXXX za obdobie od X.X.XXXX do XX.X.XXXX
vo výške XX,XX eura je matka p o v i n n á platiť v splátkach po XX,- eur mesačne spolu s bežným
výživným až do vyrovnania, pod stratou výhody splátok, od vykonateľnosti rozsudku.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Otec sa návrhom podaným dňa XX.X.XXXX domáhal, aby maloleté dieťa bolo zverené do jeho
osobnej starostlivosti a matku žiadal zaviazať na platenie výživného vo výške XXX,- eur mesačne od
X.X.XXXX. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že maloleté dieťa pochádza z mimomanželského pomeru
rodičov. S matkou dieťaťa žijú v spoločnej domácnosti osem rokov. Spoločnú domácnosť zdieľajú spolu
so starou matkou a prastarou matkou zo strany matky. Otec chce opustiť spoločnú domácnosť, pretože
matka pred rokom opätovne začala užívať omamné a psychotropné látky. V poslednom polroku je to
dennej báze. Pod ich vplyvom vyvolávala v domácnosti konflikty, vykrikovala, agresívne sa správala,
rozbíjala nábytok. Matka často odchádzala z domácnosti na neznáme miesto. Dňa XX.X.XXXX vo
večerných hodinách bola matka zadržaná pre podozrenie z drogovej činnosti. Od tej doby je matka vo
vyšetrovacej väzbe. Maloletému dieťaťa zabezpečuje starostlivosť otec dieťaťa.
Na pojednávaní otec uviedol, že trvá na podanom návrhu na zverenie maloletého dieťaťa do jeho
osobnej starostlivosti a výšku výživného navrhuje v minimálnej výške, od X.X.XXXX. Matka maloletého
dieťaťa bola zobratá do väzby XX.X.XXXX, odvtedy sa o dieťa stará on. Výdavky na dieťa má bežné
na oblečenie, stravu, plienky. Maloletý je zdravý. Otec je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere,
ale toho času je na rodičovskej dovolenke od XX.X.XXXX, poberá materské dávky vo výške X.XXX,-
eur mesačne, rodinné prídavky na dve deti vo výške XXX,- eur mesačne, opakovaný príspevok dieťaťu
náhradnému rodičovi vo výške XXX,- eur mesačne. Iný príjem nemá. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť
nemá. Má zverenú do náhradnej osobnej starostlivosti maloletú U. Z., nar. XX.XX.XXXX, má na ňuurčené výživné zo strany otca XXX,- eur mesačne, zo strany matky v minimálnej výške. Otec dieťaťa
býva v spoločnej domácnosti so svojou mamou a deťmi v rodinnom dome, ktorý vlastní. Náklady na
bývanie má XXX,- eur mesačne. Spláca hypotéku vo výške XXX,- eur mesačne. Iné splátky nemá.
Vlastní ornú pôdu asi pol hektára, má z toho príjem XX,- eur ročne, čo mu platí družstvo. Iný nehnuteľný
majetok nevlastní, vlastní motorové vozidlo zn. S. P., ktoré má XX rokov.
Otec uviedol, že matka sa o dieťa zaujíma, dieťaťu telefonuje. W. matku pozná, maloletý aj chodí na
návštevu a matka sa kontaktuje s maloletým aj cez skype.
2. Súd pojednával v neprítomnosti matky podľa § 31 Civilného mimosporového poriadku, pretože matka
sa t.č. nachádza v Ústave na výkon väzby D.. Matka bola vypočutá dožiadaným súdom a vo svojej
výpovedi uviedla, že o návrhu nevedela. So zverením maloletého do osobnej starostlivosti otca súhlasí,
alesvýškouvýživnéhonesúhlasí,bolabyschopnáprispievaťvýživnýmvovýške30%zosumyživotného
minima, teda XX,- eur. S otcom dieťaťa žijú v spoločnej domácnosti, predtým ako ju vzali do väzby,
žili v spoločnej domácnosti. Pred nástupom do väzby bola matka na materskej dovolenke, poberala
rodičovský príspevok vo výške XXX,- eur mesačne. Vo väzbe nie je pracovne zaradená, momentálne
nemá žiadny príjem. S maloletým dieťaťom každý deň telefonuje, spieva mu do telefónu, dieťa ju pozná.
Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej: U. Z., nar. XX.XX.XXXX, každý deň je s ňou v
kontakte. Matka vlastní jednu tretinu rodinného domu, ktorý zdedila, v tomto dome býva maloletý M.,
vlastní auto S. rok výroby XXXX, žiadne iné nehnuteľnosti ani hnuteľné veci vyššej hodnoty nevlastní.
Nemá žiadne úspory. Vo väzbe je od XX.X.XXXX, je obvinená z § 172 Trestného zákona. Matka uviedla,
že keď vyjde von, bude trvať na tom, aby bol maloletý v jej osobnej starostlivosti, nerozumie tomu, prečo
otecpodaltentonávrh,keďbolivovzťahuvporiadku,neviečijuoklamal.Vedela,žesachceodsťahovať,
ale nevedela, že si podá návrh a že bude žiadať výživné XXX,- eur.
3. Kolízna opatrovníčka na záver uviedla, že vzhľadom na vykonané dokazovanie ako aj skutočnosť, že
otec zabezpečuje starostlivosť maloletému M. od vzatia matky do väzby, navrhuje zveriť maloleté dieťa
do osobnej starostlivosti otca, výživné určiť v minimálnej výške, od X.X.XXXX.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rodným listom maloletého dieťaťa,
potvrdením o príjme otca, potvrdením z Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody
D. zo dňa X.X.XXXX, ďalšími ku spisu pripojenými dokladmi a takto vykonaným dokazovaním zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci:
5. Maloleté dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov. Rodičia maloletého dieťaťa žili v
spoločnej domácnosti. Matka sa od XX.X.XXXX nachádza vo väzbe. O maloleté dieťa sa stará otec.
6. Podľa § 28 odsek 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
7. Podľa § 28 odsek 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
8. Podľa § 36 odsek 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa
použijú primerane.
9. Podľa § 62 odsek 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.
10. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.
11. Podľa § 62 odsek 4, 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
13. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa § 78 odsek 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
15. Podľa Zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení je životné minimum na
nezaopatrené dieťa od X.X.XXXX vo výške XXX,XX eura, výška výživného predstavuje sumu XX,XX
eura mesačne.
16. Podľa § 232 odsek 1, 2, 3, 4 Civilného sporového poriadku, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho
rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej
vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je
vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota naplnenie je tri dni
a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd
uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
17. Z predložených dokladov a z výpovede otca mal súd preukázané, že otec maloletého dieťaťa
je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere, v súčasnej dobe je na materskej dovolenke. Poberá
materské dávky vo výške X.XXX,- eur mesačne a rodinné prídavky na dve deti vo výške XXX,- eur
mesačne. Otec má zverenú do náhradnej osobnej starostlivosti maloletú U. Z., nar. XX.XX.XXXX, na
ktorú má určené výživné zo strany otca XXX,- eur mesačne, zo strany matky v minimálnej výške. Otec
poberá opakovaný príspevok náhradnému rodičovi vo výške XXX,- eur mesačne. Matka je v súčasnej
dobe vo väzbe, kde nemá žiadny príjem. Otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, matka má ďalšiu
vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu: U. Z., nar. XX.XX.XXXX.
18. Súd postupoval podľa citovaných ustanovení Zákona o rodine, zveril maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti otca, ktorý sa o dieťa riadne stará. Skutočnosť, že rodičia maloletého dieťaťa nebývajú
spolu, neobmedzuje rodičovské práva a povinnosti žiadneho z rodičov. Súd preto rozhodol, že
zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.
Vzhľadom na príjem matky, ktorá je vo väzbe a nemá žiadny príjem, súd zaviazal matku na platenie
výživného na maloleté dieťa v minimálnej výške v zmysle Zákona o rodine, od X.X.XXXX. Životné
minimum na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom
znení je XXX,XX eura, teda minimálna výška výživného podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine predstavuje
sumu XX,XX eura mesačne.
Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
19. Otec si podal návrh dňa XX.X.XXXX, žiadal určiť výživné od X.X.XXXX. X. výživného od X.X.XXXX
vznikol matke nedoplatok na výživnom na maloleté dieťa do XX.X.XXXX, vo výške XX,XX eura (Xmesiace x XX,XX eura). Nedoplatok na výživnom súd povolil matke splácať v splátkach po XX,- eur
mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pod stratou výhody splátok.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie, pretože prítomní účastníci na pojednávaní a to: otec
a kolízna opatrovníčka sa tohto práva po jeho vyhlásení vzdali (§ 368 Civilného sporového poriadku).
Proti rozsudku môže podať odvolanie matka v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena
návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Exekučné konanie začína na návrh (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení). Exekučné konanie
sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z.
v platnom znení). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie poverí súd (§ 55 zákona č. 233/1995
Z.z. v platnom znení). Podľa štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku sa postupuje pri výkone
rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.